Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23CoCsp/28/2021

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Daša Kontríková a sudkýň: JUDr. Ľubica Bundzelová a JUDr. Bibiána Ťažiarová, v spore žalobcov: 1) S. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XX, K., 2) Ing. Z. X., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom N. XX, K., žalobcovia 1) a 2) zastúpení: JUDr. Mgr. Marián Kropaj, PhD., advokát, so sídlom Mudroňova 51, Piešťany, proti žalovanej: Prvá stavebná sporiteľňa, a.s., so sídlom Bajkalská 30, Bratislava, IČO: 31 335 004, zastúpená: JUDr. Marián Kurhajec, s.r.o., so sídlom Bajkalská 13, Bratislava, IČO: 36 860 662, o určenie neexistencie záložného práva a o určenie, že žalobcovia nie sú dlžníkmi z uzavretých zmlúv o úvere a medziúvere, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobcov 1) a 2) proti uzneseniu Okresného súdu Piešťany sp. zn. -361 zo dňa 08. apríla 2021, takto

rozhodol:

Uznesenie súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. Uznesenie po citovaní , , , , , , , , (ďalej len ) vecne odôvodnil tým, že návrhom doručeným súdu dňa 16.03.2021 (počas konania vo veci samej) sa žalobcovia domáhali, aby súd neodkladným opatrením uložil žalovanej povinnosť spočívajúcu v zdržaní sa výkonu záložného práva zriadeného na nehnuteľnostiach v spoluvlastníctve žalobkyne 2), nachádzajúcich sa v kat. úz. K., zapísaných na LV č. XXX ako pozemok, parc. reg. „C“ č. 9482/1, zastavané plochy a nádvoria o výmere 443 m2, pozemok, parc. reg. „C“ č. 9483/1, záhrady o výmere 306 m2 a rodinný dom, súp. č. XXXX, postavený na pozemku, parc. reg. „C“ č. 9482/1, na základe záložnej zmluvy uzavretej medzi žalobcami 1) a 2) a žalovanou dňa 11.02.2009 a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej. Súčasne sa žalobcovia domáhali, aby súd neodkladným opatrením uložil povinnosť žalovanej znášať zníženie výšky mesačných vkladov na účte stavebného sporenia č. 0632452005 zo sumy 201,92 eura na sumu 0 eur, s účinnosťou od 01.03.2021 do právoplatného skončenia konania vo veci samej a súčasne aby uložil žalovanej povinnosť spočívajúcu v znížení výšky mesačných splátok úrokov medziúveru č. 0632452507 zo sumy 682,53 eura na sumu 204,80 eura s účinnosťou od 01.03.2021 do zaplatenia istiny vo výške 126 083,90 eura alebo do právoplatného skončenia konania vo veci samej, podľa toho, ktorá okolnosť nastane skôr.

2. Po oboznámení sa s celým spisovým materiálom, súd dospel k záveru, že návrh žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia je v celom rozsahu nedôvodný. Čo sa týka prvého návrhu neodkladnej úpravy pomerov, zdržania sa výkonu záložného práva žalovanou, žalobcovia iba tvrdili ich nepriaznivú situáciu v dôsledku výpadku príjmov z prenájmu pre aktuálne protiepidemiologické opatrenia (ďalej len Opatrenia). V časti prijatých Opatrení je všeobecne známou skutočnosťou, že aktuálna situácia v spoločnosti je nepriaznivá, čo súd dáva žalobcom v celom rozsahu za pravdu. Žalobcovia však pre navrhovanú dočasnú úpravu pomerov medzi stranami sporu neosvedčili vážne dôvody, pre ktoré by im mala byť poskytnutá dočasná ochrana v podobe uloženého zákazu žalovanej zdržať sa výkonu

záložného práva. Zo žalobcami predložených skutkových tvrdení žiadna taká skutočnosť nevyplýva, že by žalovaná pristúpila k výkonu záložného práva na nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobkyne 2). Uvedený záver žalobcovia vôbec netvrdili, ani ho súd nezistil z evidencie nehnuteľností. Teda v tejto časti v dôsledku neosvedčenia potreby dočasnej úpravy pomerov súd nemohol žalobcom vôbec vyhovieť.

3. V ďalšej časti navrhovanej neodkladnej úpravy pomerov v podobe znášania nulových vkladov na stavebné sporenie a zníženie splátok úrokov medziúveru súd uvádza, že zo skutkového stavu predloženého žalobcami nezistil žiadne vážne dôvody, ktoré by odôvodňovali akúkoľvek potrebu práve takejto dočasnej úpravy pomerov strán sporu. V danom prípade ide o návrh na vážny zásah do zmluvného záväzku strán sporu bez racionálneho skutkového opodstatnenia. Namietaná existencia neprimeraných zmluvných podmienok v zmluvnom záväzku strán sporu v žiadnom prípade automaticky nemôže viesť k záveru o opodstatnenosti požadovanej dočasnej úpravy pomerov strán sporu. Naviac žalobcovia neosvedčili hodnoverným spôsobom, že práve nimi navrhovaná úprava pomerov je aj za danej nepriaznivej situácii pre nich ekonomicky zvládnuteľná. V tomto smere súd poukazuje na žalobcami predložený Dodatok č. 1 k Zmluve o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere, kde im na ich vlastnú žiadosť žalovaná vyhovela v časti dočasného zníženia mesačných splátok vkladov na stavebné sporenie a v znížení mesačných splátok úrokov medziúveru. Z oboznámeného skutkového stavu teda súd uzatvára, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v navrhovanej podobe je v celom rozsahu nedôvodný a na podklade uvedeného zistenia ho súd preto zamietol.

4. Proti tomuto uzneseniu podali odvolanie žalobcovia 1) a 2) prostredníctvom právneho zástupcu z dôvodov podľa a a navrhli, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmenil tak, že ich návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu vyhovie a prizná im právo na náhradu trov konania.

5. Podľa názoru žalobcov zo súdu predloženej písomnej dokumentácie, ale aj z ostatného vyjadrenia žalovanej (2. upomienka zo dňa 08.04.2021) nepochybne vyplýva, že žalovaná vyvíja neprimeraný nátlak na žalobcov 1) a 2), pričom je v súdnom spise jasne preukázané, že v predmetných zmluvách sú neprimerané zmluvné podmienky majúce za dôsledok minimálne bezúročnosť a bezpoplatkovosť poskytnutého úveru, hoci žalobcovia sú presvedčení, že zmluvy sú neplatné. Žalovaná v liste zo dňa 08.04.2021 uvádza, že žiadajú uhradiť 2.249,51 eura najneskôr do 15.04.2021, pretože v opačnom prípade je žalovaná oprávnená postupovať ďalej v zmysle úverovej zmluvy, t. j. vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, realizovať zabezpečenie, uplatniť si nárok na príslušnom súde. Treba zdôrazniť, že žalobcovia uhradili už vyše 110.000 eur, pričom samotná žalovaná im nie je ochotná zdôvodniť požadovanú sumu a ani potvrdiť koľko žalobcovia uhradili. Žalobkyňa pracuje v cestovnom ruchu, ktorý je najviac postihnutý koronou.

6. V podanej žalobe, ale aj v ďalších písomných vyjadreniach (vrátane návrhu na vydanie neodkladného opatrenia) žalobcovia 1) a 2) jasne zdôvodnili jednak svoju sociálno-ekonomickú situáciu (čo viedlo v tomto konaní aj k odpusteniu povinnosti platenia súdnych poplatkov), ale aj uviedli konkrétne ustanovenia zmlúv, ktoré odporujú platnému právu. V spise sa nachádza žiadosť o oslobodenie od povinnosti platenia súdnych poplatkov a vyhovenie tejto žiadosti zo strany konajúceho súdu. Je teda zrejmé, že u žalobcov sú dané dôvody na oslobodenie od povinnosti platenia súdnych poplatkov a žalobcovia konkrétne preukázali a doložili súdu svoje príjmy a výdavky, preto nemôže byť odôvodnený záver súdu prvej inštancie, že žalobcovia neosvedčili vážne dôvody, pre ktoré by im mala byť poskytnutá dočasná ochrana.

7. Súd uvádza, že v danom prípade ide o návrh na vážny zásah do zmluvného záväzku strán sporu bez racionálneho skutkového opodstatnenia. Ani s týmto tvrdením súdu nie je možné súhlasiť. Žalobcovia súdu jasne a hodnoverne preukázali dôvody, prečo je dočasná úprava pomerov nevyhnutná. Súd uvádza, že namietaná existencia neprimeraných zmluvných podmienok v zmluvnom záväzku strán sporu v žiadnom prípade automaticky nemôže viesť k záveru o opodstatnenosti požadovanej dočasnej úpravy pomerov strán sporu. Neprimerané zmluvné podmienky však nie sú jediným argumentom na nariadenie neodkladného opatrenia. Hlavným dôvodom je neschopnosť žalobcov uhrádzať žalovanou požadované splátky. K tomu žalobcovia predložili dôkazy. Súd uvádza, že naviac žalobcovia neosvedčili hodnoverným spôsobom, že práve nimi navrhovaná úprava pomerov je aj za danej nepriaznivej situácii pre nich ekonomicky zvládnuteľná. K tomu žalobcovia uvádzajú, že pokiaľ navrhovali sumu vo výške 204,80 eura, tak si zvážili svoje príjmy zohľadňujúc nevyhnutné výdavky a vychádzali aj z pôvodnej

ochoty žalovanej umožniť im splácanie v sume 204,80 eura. V tomto smere aj súd poukázal na žalobcami predložený Dodatok č. 1 k Zmluve o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere, kde im na ich vlastnú žiadosť žalovaná vyhovela v časti dočasného zníženia mesačných splátok vkladov na stavebné sporenie a v znížení mesačných splátok úrokov medziúveru. Realita je však taká, že im banka vyhovela s podmienkou, že sa zaviažu rešpektovať aj tzv. nové ustanovenia zmluvy spočívajúce v zmene základných úverových podmienok, termín konečnej splatnosti medziúveru 01.04.2045 a celkovú čiastku medziúveru, ktorú musí dlžník zaplatiť 373.529,50 eura. Keď žalobcovia chceli vysvetliť, na základe čoho žalovaná takto určila základné parametre úveru, tak im bolo oznámenú, že ich žiadosť o dočasné zníženie splátok považuje žalovaná za bezpredmetnú. Žalobcovia nemohli podpísať tieto zmenené podmienky úveru a žalovaná nebola ochotná im vysvetliť, ako boli tieto parametre určené. Preto prebehla medzi účastníkmi písomná komunikácia, ktorú týmto žalobcovia predkladajú súdu. Nie je pravdou, že žalovaná umožnila žalobcom realizovanie splátok v nižšej sume. Dočasné zníženie splátok do 31.07.2021 banka podmienila v dodatku klauzulou, ktorá by spôsobila neúmerné predĺženie splácania úveru až do roku 2045 a nutnosťou zaplatenia sumy vo výške 373.529,50 eura bez toho, aby žalovaná bola schopná a ochotná vysvetliť žalobcom, ako boli tieto parametre stanovené. Žalobcovia zdôraznili, že žalovaná nevyhovela žiadosti žalobcov na zníženie splátok a súčasne poukázali na v platnom znení.

8. Žalobcovia konštatovali splnenie všetkých podmienok na nariadenie neodkladného opatrenia. Predovšetkým taktiež preukázanie potreby bezodkladnej úpravy pomerov vyplývajúcej z nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy žalobcom a to nielen na ochranu vlastníckeho práva, ale aj na ochranu obydlia a súkromného a rodinného života. Podľa žalobcov je zrejmé, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

9. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), potom čo zistil, že odvolanie je podané včas a oprávnenou osobou ( a ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné ( v spojení s ), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti ( ) a že žalobcovia použili zákonom prípustné odvolacie dôvody ( ), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania ( ), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcov nie je dôvodné.

10. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom na obsah preskúmavaného uznesenia i jednotlivé argumenty žalobcov predostreté nimi v odvolacom konaní, bolo posúdiť, či súd prvej inštancie zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia opodstatnene.

11. Podľa pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

12. Podľa neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

13. Podľa neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

14. Neodkladné opatrenie slúži k dočasnému zabezpečeniu ochrany porušených alebo ohrozených práv strán sporu a je namieste ho použiť tam, kde sa vyžaduje okamžitý zásah súdu. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie, čo pre krátkosť času zvyčajne ani nie je dobre možné. Je však nevyhnutné, aby boli splnené základné predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia v súlade s citovaným , a to buď potreba dočasnej úpravy pomerov strán sporu alebo existencia reálnej obavy, že exekúcia by bola ohrozená. Súdna prax vyžaduje i naplnenie podmienky, že neodkladným opatrením sa nesmie vytvoriť nenávratný, nenapraviteľný stav v právnych vzťahoch strán sporu, ani že v dôsledku neodkladného opatrenia nevznikne neprimeraná ujma strane, teda že ujma povinného nesmie byť neprimeraná výhode, ktorú nariadením neodkladného opatrenia získa druhá strana. Pre úspešnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je nevyhnutné, aby boli aspoň

osvedčené (teda nemusia byť nepochybne preukázané) základné skutočnosti, potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana.

15. Z obsahu spisu vyplýva, že na súde pravej inštancie je vedené konanie vo veci samej, na základe ktorej sa žalobcovia 1) a 2) domáhajú určenia neexistencie záložného práva zriadeného na nehnuteľnostiach v spoluvlastníctve žalobkyne 2) (bližšie špecifikovaných v žalobe) základe záložnej zmluvy, uzavretej medzi žalobcami a žalovanou dňa 11.02.2009. Zároveň sa domáhajú určenia, že žalobcovia nie sú dlžníkmi zo zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere č. 0632452507 zo dňa 23.02.2009.

16. Žalobu vo veci samej žalobcovia odôvodnili tým, že žalobca 1) podpísal zmluvu o zriadení záložného práva na nehnuteľný majetok a mandátnu zmluvu zo dňa 11.02.2009. Dňa 23.02.2009 podpísal návrh zmluvy o stavebnom sporení č. 0632452507 na predtlačenom formulári žalovanej. V zmluve bola uvedená suma medziúveru 126 200 eur a suma riadneho úveru 75 720 eur. V prípade podpísaných zmlúv ide o zvláštny druh úveru, ktorý má byť údajne spojený aj so sporením. Žalobcovia nemali záujem o žiadne sporenie a žiadali o úver. Mechanizmus, že údajne časť ich vkladu mala ísť na splátku úveru a časť na sporenie nezodpovedá vôbec ich predstave ani požiadavke a v tomto boli žalovanou uvedení do omylu. Žalobcovia považujú tieto zmluvy za neplatené pre ich rozpor so zákonom, dobrými mravmi a ustanoveniami na ochranu spotrebiteľa, lebo zmluvy obsahujú množstvo neprijateľných zmluvných podmienok, ktoré žalobcovia v žalobe identifikujú. Žalobcom bola vyplatená suma spolu 126 083,90 eura. Od žalovanej sa v roku 2018 žalobcovia dozvedeli, že zostatok úveru je k 31.10.2018 vo výške 119 949,91 eura a poplatok za predčasné splatenie medziúveru má byť 1 262 eur. Žalobcovia ku dňu podania žaloby uhradili žalovanej sumu 108 21,23 eura, čo vyplýva z výpisov z účtu, ktoré predložila žalovaná. Žalovaná v roku 2015 svojvoľne odpísala z tzv. nasporenej sumy stavebného sporenia sumu vo výške 16.707,81 eura. K tomu žalobcovia nedali žiaden súhlas. Od uzavretia zmluvy ku dňu podania žaloby žalovaná mala zinkasovať na poplatkoch 2 617,43 eura a úroky majú predstavovať 80 926,14 eura. Podľa žalobcov sú zmluvy o stavebnom úvere a medziúvere neplatné ako celok, lebo v zmluve o stavebnom úvere absentujú náležitosti vyžadované zákonom. Záložnú zmluva vzhľadom na jej akcesorický vzťah k hlavnému záväzkovému vzťahu treba považovať v tomto prípade za neplatnú aj z tohto dôvodu. Navyše samotná zmluva o zriadení záložného práva nie je vo svojom predmete určitá, lebo obsahuje tiež ustanovenia, ktoré sú neprijateľnými zmluvnými podmienkami. Žalobcovia kvôli nepriaznivej finančnej situácii požiadali žalovanú o odklad splátok, pričom ich prvej žiadosti bolo vyhovené, ale druhú žiadosť žalovaná odmietla akceptovať, preto žalobcovia navrhli, aby im boli znížené splátky úveru na sumu 204,80 eura. Na ich návrh žalovaná reagovala tak, že im zaslala návrh dodatku k zmluve a v dodatku uviedla podmienku, že termín konečnej splatnosti medziúveru bude 1.4.2045 a celková čiastka úveru, ktorú by mali žalobcovia žalovanému zaplatiť je 373.529,50 eura. Pre žalobcov je takýto návrh neakceptovateľný, pretože žalovaná im nie je ochotná ani schopná vysvetliť a preukázať, že takýto nárok má.

17. Počas konania vo veci samej návrhom doručeným súdu dňa 16.03.2021 sa žalobcovia domáhali vydania neodkladného opatrenia dočasne, do rozhodnutia vo veci samej, ktorým by súd uložil žalovanej povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva zriadeného na nehnuteľnostiach v spoluvlastníctve žalobkyne 2), na základe záložnej zmluvy uzavretej medzi stranami sporu 11.02.2009. Súčasne žalovaní navrhovali, aby súd neodkladným opatrením uložil povinnosť žalovanej znášať zníženie výšky mesačných vkladov na účte stavebného sporenia č. 0632452005 zo sumy 201,92 eura na sumu 0 eur a zníženie výšky mesačných splátok úrokov medziúveru č. 0632452507 zo sumy 682,53 eura na sumu 204,80 eura s účinnosťou od 01.03.2021 do zaplatenia istiny vo výške 126 083,90 eura alebo do právoplatného skončenia konania vo veci samej, podľa toho, ktorá okolnosť nastane skôr. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia žalobcovia odôvodnili rovnakými argumentmi ako žalobu vo veci samej bezprostredne hroziacou ujmou na vlastníckych právach žalobcov, na právach súvisiacich s obydlím a rodinného a súkromného práva žalobcov.

18. V spise sa nachádza aj vyjadrenie žalovaného k žalobe vo veci samej, žalovaný všetky tvrdenia žalobcov poprel, nesúhlasil s právnym názorom žalobcov, že by zmluvy uzavreté medzi stranami sporu mali byť neplatné, alebo že by mali obsahovať neprijateľné zmluvné podmienky. Naopak žalovaná tvrdí, že všetky postupy boli v súlade so o stavebnom sporení.

19. Súd prvej inštancie uznesenie, ktorým zamietol návrh žalobcov na vydanie neodkladného opatrenia v podstate odôvodnil tým, že žalobcovia neosvedčili existenciu naliehavej potreby dočasnej úpravy medzi stranami sporu v časti, v ktorej sa žalobcovia domáhajú povinnosti uložiť žalovanej zdržať sa výkonu záložného práva a z dôvodu, že nemôže svojim rozhodnutím zasahovať do uzavretej zmluvy medzi stranami sporu v časti, v ktorej sa žalobcovia domáhali zníženia výšky mesačných vkladov na stavebné sporenie a na splácanie medziúveru.

20. Odvolací súd sa v prejednávanej veci stotožňuje s argumentáciu súdu prvej inštancie a rovnako sa domnieva, že žalobcovia neosvedčili naliehavú potrebu okamžitej úpravy vzťahov medzi stranami sporu súdom v časti, v ktorej sa žalobcovia 1) a 2) domáhajú povinnosti uložiť žalovanému zdržať sa výkonu záložného práva na základe uzavretej záložnej zmluvy. Pri rozhodovaní o dočasnej úprave vzťahov medzi stranami sporu neodkladným opatrením sa vychádza zo skutkového stavu, ktorý je tu v čase rozhodovania o návrhu na vydanie neodkladného opatrenia súdom prvej inštancie. Žalobca, ktorý navrhuje vydať neodkladné opatrenie musí osvedčiť potrebnosť bezodkladnej dočasnej úpravy pomerov strán. Osvedčenie (na rozdiel od dokazovania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov posudzuje len najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky skutočnosti).

21. Vychádzajúc z tvrdení žalobcov a listinných dôkazov, ktoré sú obsahom spisu, dospel odvolací súd k záveru, že žalobcovia neosvedčili, že existuje naliehavá potreba dočasnej úpravy vzťahov medzi stranami. Podľa súdnej praxe pri neodkladných opatreniach, ak chce žalobca dosiahnuť zakázať realizovať žalovanému výkon záložného práva na základe uzavretej záložnej zmluvy sa vyžaduje, aby žalobca aspoň osvedčil, že jeho nárok je ohrozený. Ohrozenie nároku musí byť konkrétne, spočívajúce v takom konaní žalovaného, z ktorého bude vyplývať, že mieni záložné právo realizovať. Žalobcovia tvrdia, že naliehavosť dočasnej úpravy vzťahov medzi stranami sporu vyplýva z listov zasielaných žalovanou, ktorá používa na žalobcov neprimeraný nátlak a v druhej upomienke zo dňa 08.04.2021 žalovaná vyzýva žalobcov na zaplatenie dlžných súm do konkrétneho termínu, lebo inak vyhlási mimoriadnu splatnosť úveru, bude realizovať výkon záložného práva a uplatní si nárok na súde.

22. Podľa názoru odvolacieho súdu nejde o neprimeraný nátlak zo strany žalovanej, ale o upozornenie žalobcov na následky, ktoré sú spojené s právom žalovanej ako veriteľa domáhať sa jeho práv vyplývajúcich mu z uzavretej zmluvy. Žalovaná doposiaľ nevyhlásila ani mimoriadnu splatnosť úveru, napriek tomu, že žalobcovia úver nesplácajú, resp. splácajú sumami nižšími ako dohodnutými. Bez toho, aby žalovaná vyhlásila mimoriadnu splatnosť úveru, nemôže dôjsť k realizácii záložného práva a preto bolo možné dospieť k záveru, že návrh na vydanie neodkladného opatrenia v tejto časti je predčasný a preto nie je dôvodný.

23. Návrh nebol dôvodný ani v ďalšej časti, v ktorej sa žalobcovia domáhali uloženia povinnosti žalovanej znášať zníženie výšky mesačných vkladov na účte stavebného sporenia č. 0632452005 zo sumy 201,92 eura na sumu 0 eur a zníženie výšky mesačných splátok úrokov medziúveru č. 0632452507 zo sumy 682,53 eura na sumu 204,80. Takýmto návrhom sa žalobcovia vlastne domáhajú nahradenia prejavu vôle za žalovanú pri uzatváraní právneho úkonu. Zmluva, ako právny úkon je prejavom vôle zmluvných strán, ktorá smeruje k vzniku, zmene alebo zániku práv a povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú ( ). Účastníci občianskoprávnych vzťahov si môžu vzájomné práva a povinnosti upravovať dohodou odchylne od zákona, ak to zákon výslovne nezakazuje a ak z povahy ustanovení zákona nevyplýva, že sa od neho nemožno odchýliť ( ). Zjednodušene povedané ide o zmluvnú voľnosť, ktorú je povinný rešpektovať aj súd. Predmetom konania vo veci samej bude posudzovanie (ne)platnosti právnych úkonov uzavretých medzi stranami sporu a súd po vykonaní dôkazov rozhodne, či uzavreté zmluvy sú (ne)platné, alebo len čiastočne (ne)platné ( ).Súd zásadne nevstupuje do zmluvných (záväzkových) vzťahov medzi stranami sporu v prípadoch, ak to nie je zákonom dovolené (napr. ) a prejednávaná vec nie je vecou, v ktorej by bol súd oprávnený vstupovať do záväzkového vzťahu medzi stranami sporu, vo veci samej nejde o žalobu podľa . Navyše medzi vecou samou a návrhom na vydanie neodkladného opatrenia v tejto časti nie je ani logická zhoda (čo sa tiež vyžaduje), keď sa žalobcovia žalobou vo veci samej domáhajú okrem iného určenia, že nie sú dlžníkmi žalovanej a na druhej strane neodkladným opatrením navrhujú, aby žalovaná znášala nižšie splátky úveru poskytované žalobcami. Neobstojí ani argumentácia žalobcov použitá v odvolaní, že sa môžu domáhať bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého úveru podľa , pretože uvedený právny predpis sa na prejednávanú vec v súlade s uvedeného zákona nevzťahuje.

24. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

25. Senát odvolacieho súdu toto uznesenie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).