Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Uznesenie_7CoP-15-2021.pdf
PDF · 89.29 KB
Case nature
Area
Subarea
7CoP/15/2021
Uznesenie
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Madarászovej a členiek senátu JUDr. Viery Koscelanskej a JUDr. Lenky Halmešovej, vo veci starostlivosti súdu o X. T. nar. XX.XX. XXXX bytom F. X. XXX, t. č. Psychiatrická nemocnica Hronovce, zastúpenú Mgr. Angelikou Piskálikovou, vyššou súdnou úradníčkou Okresného súdu Nové Zámky ako súdom ustanoveným procesným opatrovníkom, o vyslovenie prípustnosti prevzatia do ústavu zdravotníckej starostlivosti, o odvolaní X. T. proti uzneseniu Okresného súdu Levice zo dňa 12.apríla 2021 č. k. 10Pu/5/2021-12 takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1.Napadnutým uznesením zo dňa 12. apríla 2021 č. k. 10Pu/5/2021-12 súd prvej inštancie vyslovil, že k prevzatiu X. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. X. XXX do ústavu zdravotníckej starostlivosti - Psychiatrickej nemocnice Hronovce došlo zo zákonných dôvodov. Svoje rozhodnutie právne oprel o ust. § 253 ods. 1,2, § 262 ods. 1, 2, zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej CMP), § 6 ods. 8 písm. d/ a § 9 ods. 4 zákona č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov. V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že bez návrhu z úradnej povinnosti na základe oznámenia Psychiatrickej nemocnice Hronovce začal konanie o vyslovenie prípustnosti prevzatia Kataríny Vrbenskej do zdravotníckeho ústavu, nakoľko k prevzatiu menovanej došlo bez jej súhlasu dňa 09.04.2021. V dôvodoch rozhodnutia poukázal na to, že dňa 12.04.2021 bol vypočutý v Psychiatrickej nemocnici Hronovce ošetrujúci lekár prevzatej pacientky MUDr. Taras Kormosh, ktorý uviedol, že pacientka bola prijatá počas UPS cestou RZP v sprievode príslušníkov PZ pre dekompenzáciu základného ochorenia
- schizoafektívna porucha. Pacientka bola pri príjme nepokojná, zrýchlená, manická so sklonmi k disfórii, v myslení prítomné megalomanické a paranoidné bludy. Anamnesticky boli popisované poruchy správania, pacientka neužívala predpísanú liečbu, heteroanamnesticky verbálna a brachiálna agresivita. Počas hospitalizácie bola pacientka opakovane nepokojná, bludná, nespolupracuje, vulgárne nadáva personálu. Vzhľadom k jej aktuálnemu stavu je jej hospitalizácia nevyhnutná. Poukázal aj na výpoveď X. T. ktorá uviedla, že v PN Hronovce nechce byť a že z PN Hronovce dnes odíde a z každej psychiatrickej nemocnice odíde. Nepamätala si, či bola minulosti liečená,. Vyslovila presvedčenie, že sa zaobíde aj bez psychiatrických liekov a injekcií, čo povedala aj svojej ambulantnej lekárke MUDr. Pavlíkovej. Bránila sa tým, že sa cíti vynikajúco po fyzickej a psychickej stránke, chce skoncovať s psychiatriou, je zdravá žena mentálne, aj fyzicky. Zdôraznila, že podala aj žiadosť o zrušenie invalidného dôchodku, ktorú adresovala MUDr. Kušťálovi, posudkovému lekárovi. V dôvodoch rozhodnutia ďalej zdôraznil, že v prípade prevzatia pacienta do zdravotníckeho zariadenia (psychiatrickej liečebne) bez súhlasu umiestneného, musí byť dôvod umiestnenia zrejmý a bez akýchkoľvek pochybností, pričom musí ísť o konanie a správanie pacienta, ktorým ohrozoval seba alebo svoje okolie alebo ktorým by si mal privodiť zhoršenie jeho zdravotného stavu. Konštatoval, že vzhľadom na krátkosť času prípustného na rozhodnutie súdu o zákonnosti dôvodov prevzatia pacientky do ústavnej
starostlivosti, súd vykonal dokazovanie len v minimálnej zákonom stanovenej miere, a to výsluchom prevzatej pacientky a výsluchom ošetrujúceho lekára. Z výpovede lekárky i z pripojenej lekárskej správy má súd preukázané, že ide o pacientku, ktorá dobrovoľne začala odmietať liečbu, pričom sa v psychiatrickej starostlivosti nachádza od roku 2003, kedy bola hospitalizovaná najskôr v Liptovskom Mikuláši v roku 2003 a neskôr opätovne v roku 2004. V PN Hronovce bola pacientka hospitalizovaná doposiaľ 7 krát, posledná hospitalizácia bola ukončená dňa 23.12.2020. Poukázal na to, že podľa lekárskej správy aktuálny diagnostický záver prevzatej pacientky je schizoafektívna porucha, manický typ. Pacientka je dlhodobo v ambulantnej, ako aj ústavnej psychiatrickej starostlivosti. Pri prijatí v klinickom obraze dominovalo instabilné prevažne zrýchlené psychomotorické tempo, zrýchlené myslenie s paranoiditou a s megalomanickými obsahmi, hypomanická nálada so sklonom k dysfórii, hyperaktivita s brachiálnou agresivitou voči okoliu. Konanie bolo paticky motivované a poruchy správania spôsobené kvôli nonadherencii k psychofarmakoterapii (teda nedostatok ochoty akceptovať odporúčanie lekára užívať predpísanú nevyhnutnú liečbu). Momentálne pacientka hospitalizáciu a liečbu stále odmieta a teda hrozí z jej strany riziko vážneho poškodenia zdravia, či ohrozenia seba alebo svojho okolia. Vzhľadom na tieto skutočnosti súd prvej inštancie dospel k záveru, že v danom prípade sú splnené podmienky uvedené v § 6 ods. 9 písm. d) zák. č. 576/2004 Z. z., za ktorých môže byť pacientka do ústavu zdravotníckej starostlivosti bez jej súhlasu prevzatá a preto postupoval v zmysle § 262 ods. 1 CMP a vyslovil, že k prevzatiu X. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. X. XXX do ústavu zdravotníckej starostlivosti
- Psychiatrickej nemocnice Hronovce došlo zo zákonných dôvodov.
2.Proti tomuto uzneseniu podala zákonnej lehote odvolanie Katarína Vrbenská, ktorá uviedla, že je zdravá žena, preto žiada o nové rozhodnutie, aby jej bola odňatá psychiatrická liečba. Zdôraznila, že pohovor s pani T. bol zmanipulovaný pani T.. 3.K odvolaniu X. T. sa Psychiatrická nemocnica Hronovce ani opatrovníčka písomne nevyjadrili. 4.Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej CSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo (§ 65, § 66 Civilného mimosporového poriadku, ďalej CMP) bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 389 ods. 1 písm. a), b) CSP zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
5.Konanie o prípustnosti prevzatia a držania v zdravotníckom zariadení je upravené v treťom diele Civilného mimosporového poriadku, a to v ust. § 252 až § 271 CMP.
6.Podľa § 253 ods. 1 CMP zdravotnícke zariadenie, v ktorom je osoba umiestnená z dôvodov uvedených v osobitnom predpise (ďalej len „umiestnený“), je povinné oznámiť súdu do 24 hodín prevzatie umiestneného bez jeho informovaného súhlasu. Oznamovaciu povinnosť má zdravotnícke zariadenie aj vtedy, ak umiestnený svoj informovaný súhlas odvolá, a to do 24 hodín od odvolania informovaného súhlasu.
7.Podľa § 254 ods. 2 CMP súd začne konanie bez návrhu na základe oznámenia zdravotníckeho zariadenia podľa § 253, ak sa konanie nezačalo už skôr na návrh.
8.Podľa § 255 ods. 1 CMP účastníkom konania o prípustnosti prevzatia a držania v zdravotníckom zariadení je umiestnený a zdravotnícke zariadenie.
9.Podľa § 260 ods. 1, 2, 3 CMP súd umiestneného vyslúchne. Výsluch umiestneného súd uskutoční spôsobom, ktorý je vhodný a primeraný s ohľadom na zdravotný stav. Ak je výsluch na ujmu zdravotného stavu, možno od výsluchu upustiť. Súd v takomto prípade umiestneného vzhliadne. Ak o to požiada umiestnený, vyslúchne ho vždy súd.
10.Podľa § 261 CMP súd sa oboznámi s názorom ošetrujúceho lekára, prípadne ďalších osôb, ktoré môžu objasniť stav veci, a so zdravotnou dokumentáciou umiestneného.
11.Článok 5 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, článok 8 Listiny základných ľudských práv a slobôd a článok 17 Ústavy Slovenskej republiky zaručuje právo na osobnú slobodu. Podľa článku 17 Ústavy Slovenskej republiky, prípady, v ktorých možno prevziať osobu do zdravotníckej starostlivosti alebo ju v nej držať bez jej súhlasu, môžu byť definované len zákonom, a to zákon č. 576/2004 Z. z. Zákon o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej
starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Aby nedochádzalo k zneužitiu tohto inštitútu, Civilný mimosporový poriadok upravuje v ustanoveniach § 252 až § 271 osobitné konanie o prípustnosti prevzatia a držania v zdravotníckom zariadení (tzv. detenčné konanie).
12.Detenčné konanie prebieha obligatórne s pojednávaním. Z hľadiska priebehu konania sa rozlišujú dve štádiá detenčného konania, ktoré na seba vzájomne nadväzujú. Pre obidve fázy je zásadná skutočnosť, že zdravotnícke zariadenie môže umiestneného vždy prepustiť, aj keď súd rozhodol, že existovali zákonné dôvody na prevzatie osoby do zariadenia. Prvou fázou je konanie o vyslovenie prípustnosti prevzatia do zdravotníckeho zariadenia a druhou fázou je konanie o prípustnosti ďalšieho držania v zdravotníckom zariadení. Je konaním mimosporovým, ovládaným princípom vyšetrovacím a je preto povinnosťou súdu, aby v súčinnosti s účastníkmi konania zistil skutočný stav veci (tzv. princíp materiálnej pravdy). Preukázanie skutočností právne relevantných pre vydanie meritórneho rozhodnutia súd zisťuje v procese dokazovania. Za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky získané zákonným spôsobom, ktorými sa preukáže opodstatnenosť detencie. Jedným z dôkazných prostriedkov, ktorý slúži na objasnenie stavu veci, je výsluch účastníkov konania, ide pritom o špecifický dôkazný prostriedok. K výsluchu by mal súd pristúpiť, ak tieto skutočnosti nie je možné preukázať inak. V detenčnom konaní zákon ukladá súdu povinnosť vyslúchnuť osobu umiestneného, pričom cieľom výsluchu je vo všeobecnej rovine garantovať tejto osobe všetky jednotlivé zložky práva na spravodlivý proces a vyvážiť nerovné podmienky pri ich uplatnení. Súčasným cieľom výsluchu je zistenie názoru umiestnenej osoby, a to priamo na základe vnemov sudcu. Rámcové pravidlá pre výsluch účastníka konania ako druhu dôkazného prostriedku upravuje § 195 CSP.
13. Nová právna úprava v Civilom mimosporovom poriadku (§ 260 a § 243 CMP) zaviedla v prípade, ak súd upustí od výsluchu osoby umiestnenej v zdravotníckom zariadení (ako aj v prípade konania o spôsobilosti na právne úkony) nový inštitút, a to inštitút vzhliadnutia osoby, o ktorej detencii sa koná. Vychádza zo zásady, že je neprípustné rozhodovať o tak závažnom zásahu do slobody človeka, akým obmedzenie osobnej slobody je, len „od stola“, ale je potrebné počuť názor posudzovanej osoby, prípadne ju aspoň vidieť. Zákon tak súdu ukladá povinnosť osobu, o ktorej detencii sa koná, vzhliadnuť v prípade, ak sa upustí od jej výsluchu. Nie je vylúčené, že v určitých prípadoch sa vzhliadnutie prelína s výsluchom účastníka, pri ktorom s ním má sudca tiež priamy očný kontakt. Vzhliadnutie možno vnímať ako osobitný procesný postup, ktorý smeruje k naplneniu požiadavky prirodzenej dôstojnosti človeka, jeho osobnej nezávislosti vrátane slobody autonómie, nediskriminácie, rešpektovaniu odlišností osôb so zdravotným postihnutím. Povinnosťou súdu pri rozhodovaní o osobnej slobode človeka je vychádzať zo subjektívneho hľadiska, ktoré znamená, že súd primárne nevychádza z diagnózy osoby, o ktorej sa rozhoduje, ale ako sa navonok prejavuje jej schopnosť obstarať si svoje veci, začleniť sa do bežného života, reagovať na bežné impulzy.
14. Vychádzajúc z vyššie uvedeného je zrejmé, že v prípade výsluchu, ako i vzhliadnutia, by mal tento úkon uskutočniť sudca. K tomu prihliada i judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) uvádza, že sudcovia, ktorí rozhodujú o závažných veciach zasahujúcich do súkromného života človeka (akými sú konania v niektorých statusových veciach fyzických osôb), by v zásade mali mať osobný kontakt s týmto človekom (porovnaj rozhodnutia ESĽP vo veciach: X a Y p. Chorvátsku, sťažnosť č. 5193/09; Sýkora p. Českej republike, sťažnosť č. 23419/07). Takýto záver je plne súladný i so záverom uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 31. júla 2018 sp. zn. 2 Cdo 31/2018, v ktorom najvyšší súd uviedol, že nakoľko sa vzhliadnutím rozumie pokus o zistenie stavu človeka vlastným pozorovaním sudcu, ktorý o detencii rozhoduje, nemá byť realizovaný prostredníctvom inej súdnej osoby. Je totiž vždy nevyhnutné, aby si sudca sám na základe priameho kontaktu s umiestnenou osobou vytvoril úsudok nielen o možnostiach jej výsluchu, ktorý je jednou z procesných záruk určených na ochranu jej základného práva na osobnú slobodu, ale tiež o schopnosti umiestnenej osoby chápať obsah uznesenia súdu o prípustnosti prevzatia do ústavu. Z judikatúry ESĽP taktiež vyplýva, že v určitých výnimočných situáciách postačí, ak tento úkon vykoná na základe poverenia sudcu vyšší súdny úradník, a to však najmä vtedy, ak sa rozhoduje o osobe, o ktorej detencii už bolo skôr rozhodované, ktorá už bola v minulosti sudcom vzhliadnutá a v prebiehajúcom konaní je jej zdravotný stav, pre ktorý už bola v minulosti držaná v zdravotníckom zariadení, podľa aktuálnych lekárskych posudkov takej povahy, že nie je možné očakávať jej zlepšenie (porovnaj rozhodnutie ESĽP vo veci Berková p. Slovenskej republike sťažnosť č. 67149/01; Ivinović p. Chorvátsku, č. 13006/13; Lashin p. Rusku, sťažnosť č. 33117/02). Takýto mimoriadny postup súdu však musí byť v odôvodnení jeho rozhodnutia podrobne a dôkladne odôvodnený.
15. Podľa § 389 ods. 1 písm. a) CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak neboli splnené procesné podmienky.
16. Vada v obsadení súdu je nedostatkom procesnej podmienky na strane súdu, keď rozhodoval vo veci vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený. Nestrannosť súdu je súčasťou práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 Dohovoru, pričom rovnaké právo je zakotvené aj v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Náprava nedostatku tejto procesnej podmienky spočíva v zrušení rozhodnutia a vrátení veci na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, s predpokladom odstránenia zistenej procesnej vady.
17. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.
18. Vada konania vymedzená v citovanom ustanovení § 389 ods. 1 písm. b) CSP je vo svojej podstate porušením základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, ktoré právo zaručuje v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj článok 46 a nasl. Ústavy SR a článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí ČSFR č. 209/1992 Zb.).
19. V danej veci vykonala výsluch umiestnenej X. T. vyššia súdna úradníčka Okresného súdu Levice Mgr. J. T., čo jednoznačne vyplýva z obsahu zápisne o výsluch zo dňa 12.04.2021 (č.l. 9 spisu) . Odvolací súd z obsahu spisu ani z dôvodov napadnutého uznesenia nezistil, že by išlo o výnimočnú situáciu, kedy postačí, keď v zmysle vyššie uvedených záverov výsluch vykoná na základe poverenia sudcu vyšší súdny úradník. Preto je treba vychádzať z toho záveru, že súd prvej inštancie v predmetnej veci nepostupoval v súlade s vyššie uvedenými závermi, ako i citovanou právnou úpravou, keď výsluch nevykonal sudca osobne. V prípade detenčného konania ide totiž o taký zásah do slobody človeka, kde je neprípustné rozhodovať len „od stola, ale je potrebné počuť názor posudzovanej osoby, prípadne ju aspoň vidieť. V takomto prípade je potrebné, aby osobu umiestňovaného vypočul sudca. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že vyššie spomenuté Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 31. júla 2018 sp. zn. 2 Cdo 31/2018 predstavuje ustálenú judikatúru, pretože bolo zverejnené v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky 8/2018 pod č. 67. Z tohto rozhodnutia vyplýva právny záver podľa ktorého : „Rozhodnutie o prípustnosti prevzatia a držania v zdravotníckom zariadení bez súhlasu umiestneného, je tak závažným zásahom do osobnej slobody človeka, že prvotný výsluch alebo vzhliadnutie vykoná osobne sudca.“
20. Ak teda súd prvej inštancie napadnutým uznesením vyslovil, že prevzatie do ústavu zdravotníckej starostlivosti je prípustné, a to bez splnenia zákonného postupu v zmysle vyššie citovanej právnej úpravy, rozhodol bez splnenia procesnej podmienky, ako i znemožnil účastníčke konania realizáciu jej procesných práv, ktoré jej priznáva Civilný mimosporový poriadok za účelom ochrany jej práv, čím jej odňal možnosť konať pred súdom. Z uvedeného dôvodu odvolací súd podľa § 389 ods. 1 písm. a), b) CSP napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil v súlade s ustanovením § 391 ods. 1 CSP súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, v ktorom po prejednaní veci, viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP) vo veci opätovne rozhodne, t. j. bude postupovať v zmysle príslušných ustanovení CMP upravujúcich detenčné konanie.
21. Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).