Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

35P/24/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava v konaní pred sudcom JUDr. Branislavom Krivošíkom vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: J. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpený opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, dieťa matky: E. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XX, M. a otca: R. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. 3, M., o návrhu otca na zníženie výživného, takto

rozhodol:

I. Návrh otca na zníženie vyživovacej povinnosti na maloletého J., nar. XX.XX.XXXX, s a z a m i e t a.

II. Žiadny z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Navrhovateľ - otec maloletého sa svojím návrhom podaným na súd dňa 10.11.2020 domáhal zníženia jeho vyživovacej povinnosti na maloletého. Uviedol, že od 20.04.2020 je dlhodobo práceneschopný, poberá dávku nemocenského vo výške 12,94 eur denne, a preto nie je schopný plniť vyživovaciu povinnosť určenú rozsudkom Okresného súdu Trnava, č. k. -17. Žiada, aby súd znížil vyživovaciu povinnosť určenú súdom na sumu 60 eur mesačne počnúc právoplatnosťou rozhodnutia.

2. Matka maloletého s podaným návrhom nesúhlasila, vo vyjadrení k návrhu uviedla, že otec výživné neplatí vo výške určenej súdom, ale len v sume 50 eur (100 eur spolu na maloletého a plnoletého B.). Nedoplatok otca na výživnom v čase podania vyjadrenia matky bol v sume 3.485,67 eur. O maloletého, ktorého zdravotný stav je zhoršený a od narodenia má spastickú kvadruplegickú detskú mozgovú obrnu sa matka stará sama s pomocou staršieho syna. Sama je invalidná, poberá invalidný dôchodok. Jej zdravotný stav je vážny. Rovnako aj zdravotný stav maloletého nie je dobrý a vyžaduje vynakladanie vyšších výdavkov. Vo vyjadrení uviedla jednotlivé výdavky na výživu maloletého a sumár celkových príjmov jej domácnosti.

3. Súd vo veci nariadil pojednávanie, pričom súd pojednával dňa 10.05.2021 v neprítomnosti otca, ktorý sa na pojednávanie nedostavil a svoju neprítomnosť riadne a včas neospravedlnil. Pokiaľ otec niekoľko minút telefonicky pred pojednávaním oznámil, že opomenul sa dostaviť na pojednávanie, keďže si termín zamenil, pričom zároveň žiada o odročenie, nakoľko nebolo rozhodnuté o jeho žiadosti o invalidný dôchodok, súd jeho ospravedlnenie neakceptoval. Termín uvedeného pojednávania súd určil so zohľadnením toho, že matka spolu so straším synom vozí maloletého z miesta bydliska do základnej školy v Trnave, pričom samotný čas pojednávania bol určený tak, aby nekolidoval s časom výučby a zároveň sa pojednávanie uskutočnili v deň, kedy maloletý školu prezenčne navštevuje (v čase vytyčovania termínu pojednávania prezenčná výučba prebiehala dva dni v týždni), a teda matka ho privezie do Trnavy. Pokiaľ sa navrhovateľ nedostavil na vytýčený termín a len účelovo niekoľko minút pred začatím pojednávania súdu oznámil informáciu o tom, že pojednávania sa nezúčastní, súd nepovažoval dôvod neúčasti za závažný, oznámený riadne a včas, neprítomnosť otca neospravedlnil a konal v jeho neprítomnosti.

4. Súd na pojednávaniach vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania - navrhovateľa a matky maloletého, vyjadrením procesného opatrovníka, listinnými dôkazmi: rozhodnutie Sociálnej poisťovne o nároku navrhovateľa na nemocenské, poštové poukazy o výplate nemocenského, potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti, výplatný lístok od zamestnávateľa O. N. za 03/2020, 04/2020, rozsudok Okresného súdu Trnava, č. k. - 35, rozsudok Okresného súdu Trnava, č. k. -107, oznámenie Sociálnej poisťovne zo dňa 07.01.2021 o trvaní dočasnej PN navrhovateľa, potvrdenie ÚPSVaR o poberaní prídavku na dieťa za rok 2020, potvrdenie Sociálnej poisťovne o výške invalidného dôchodku matky, potvrdenie ÚPSVaR o poberaní peňažného príspevku na opatrovanie za rok 2020, lustrácia účastníkov v Sociálnej poisťovni, potvrdenie Obce M. o výške mesačného poplatku do fondu opráv a o výške nájomného za nájomný byt, správa Sociálnej poisťovne zo dňa 09.03.2021 a 26.04.2021, správa ÚPSVaR Trnava zo dňa 06.05.202, doklady o úhrade zubného ošetrenia maloletého v roku 2020, doklady o nákladoch na opravu motorového vozidla a vykonanie EK a TK. Z vykonaných dôkazov súd zistil nasledovný skutkový stav veci.

5. Výživné bolo naposledy určené rozsudkom Okresného súdu Trnava, č. k. -107, ktorým bola navrhovateľovi uložená povinnosť platiť mesačné výživné na maloletého sumou 190 eur. Určené výživné vyplývalo z potenciálneho príjmu otca, jeho majetkových pomerov a dôvodných výdavkov na maloletého, pričom aj v danom čase otec uvádzal, že má zdravotné ťažkosti, ale potvrdenie o zhoršenom zdravotnom stave nepredložil. Matka poberala v uvedenom čase len invalidný dôchodok a príspevok na opatrovanie. Súd vyhodnotil, že dôvodné výdavky na maloletého sú vo výške 320,70 eur, pričom zohľadnil mesačné náklady na dopravu 80 eur, stravu 100 eur, oblečenie 50 eur, lieky 10 eur, školné 1,60 eur, kaderník 2,50 eur, zubná ambulancia 16,60 eur, pomôcky na cvičenie 30 eur. Súd určil vyživovaciu povinnosť otca v rozsahu 2/3 dôvodných nákladov na výživu maloletého.

6. Matka na pojednávaní zopakovala, že s podaným návrhom otca na zníženie vyživovacej povinnosti nesúhlasí. Matka uviedla, že 12 rokov sa sama stará o maloletého, otec sa dlhodobo s maloletým nestretáva, neberie si ho na víkendy alebo sviatky. Naposledy sa spolu stretli ešte pred tým, ako sa rodičia dostali do vzájomných sporov ohľadom výživného. Otec má priateľku v G., s ktorou sa navzájom cez víkendy navštevujú. Hoci navrhovateľ nakupuje v obchode vedľa bydliska matky, maloletému nikdy nič nepriniesol a nespýtal sa, či niečo nepotrebuje. Matka uviedla, že ho opakovane vidí jazdiť motorovým vozidlom po meste. Domnieva sa, že má príjmy z iných činností, ktoré nepriznáva. Poukazuje tiež na to, že nosí značkové oblečenie.

7. K jednotlivým výdavkom na maloletého, ktoré písomne špecifikovala matka vo svojom vyjadrení k návrhu, ďalej matka uviedla, že maloletý využíva internet. Má vlastný tablet, sleduje videá a rozvíja niektoré zručností ako napr. počúvanie hudby, pri čom spieva. Napriek svojim obmedzeniam dokáže s tabletom pracovať a vyhľadať si informácie, ktoré ho zaujímajú. Uviedla, že z celkových nákladov na hygienu na maloletého pripadá suma asi 20,- až 25,- eur, mesačne. Náklady na dochádzanie maloletého do školy v Trnave sú asi 50 eur mesačne, pričom použitie verejnej dopravy nie je vzhľadom na jeho zdravotný stav možné. Doplatok na lieky predpísané lekárom na maloletého sú pravidelne 3,- eurá mesačne, okrem toho mu kupuje aj voľnopredajné lieky pre bežné ochorenia, hoci nebýva často chorý, ale trápia ho bolesti zubov, čo si vyžaduje častejší nákup liekov proti bolesti. Uviedla, že odhadované náklady na lieky sú asi 15 eur mesačne. Matka pripravuje stravu pre maloletého aj do školy, keďže v škole sa nestravuje a okrem toho mu kupuje také potraviny, ktoré mu umožnia byť aspoň čiastočne samostatný pri jedení a ich tvar umožní zobrať potravinu do ruky. Matka sa snaží zabezpečiť maloletému aspoň jedno teplé jedlo denne, pri jedení ho musí kŕmiť. Výdavky na oblečenie sú spravidla 40,- eur, matka si veci nekupuje a starší syn sa snaží využiť oblečenie po čo najdlhšiu dobu. Prevažná časť výdavkov na oblečenie sa tak spotrebováva na maloletého, ktorý sa v domácnosti pohybuje po všetkých končatinách, takže oblečenie sa rýchlejšie opotrebuje. Okrem toho rastie, takže je potrebné oblečenie aj obmieňať. V súvislosti s návštevou školy vynakladá ročný poplatok 20 eur ako školné a ročný poplatok asi 10 eur ako príspevok na kúpu hygienických potrieb. Okrem pravidelných mesačných výdavkov, mala matka vysoké výdavky v súvislosti s ošetrením chrupu maloletého v roku 2020 a jednorazové výdavky na auto vo výške 310,- eur, čo zahŕňa náklady na servis, kúpu nových pneumatík, EK a TK.

8. Matka preukázala, že jej príjem pozostáva z invalidného dôchodku vo výške 336 eur mesačne, z príspevku za opatrovanie vo výške 238,37 eur mesačne, kompenzácie 73 eur mesačne a prídavkov na deti (potvrdenie Sociálnej poisťovne a Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Trnava). Okrem toho je jej vyplácaný nenárokovateľný príspevok z nadácie Dobrý anjel vo výške 130 eur mesačne. Pre zlý zdravotný stav a nevyhnutnú celodennú starostlivosť o maloletého matka nemá možnosť zlepšiť svoje príjmové pomery.

9. Otec bol v čase podania návrhu práceneschopný od 20.04.2020 (potvrdenie ošetrujúceho lekára), s nárokom na dávku nemocenského v dennej výške 12,943 eur (rozhodnutie Sociálnej poisťovne o priznaní nároku na nemocenské). Otec uviedol, že posledný pracovný pomer mal uzatvorený u O. N., ktorý s ním v skúšobnej dobe tento ukončil. Pred tým pracoval v spoločnosti Trnavská NAD, a.s. ako vodič v medzinárodnej preprave, ale pracovný pomer ukončil v skúšobnej dobe, z dôvodu, že spoločnosť mu odmietla uhradiť pokutu, ktorú zaplatil za nefunkčnú mýtnu jednotku. Súd mal preukázané že otec v priebehu roka 2019 uzatvoril niekoľko pracovných pomerov, vždy ale len v trvaní niekoľkých dní až týždňov (Register Sociálnej poisťovne). Otec uviedol, že práceneschopný je z dôvodu posunu platničky. K majetkovým pomerom uviedol, že je podielovým spoluvlastníkom rodinného domu v podiele 2/3, pričom mesačné náklady na domácnosť vyčíslil na sumu za elektrinu 48 eur, za plyn 39 eur, a vodné stočné 28 eur a spoločníkom spoločnosti Z.L, s. r. o., ktorá vlastní vozidlo Z. XXXd (výpoveď otca). Dočasná pracovná neschopnosť otca skončila 31.03.2021 a o invalidný dôchodok nepožiadal (potvrdenie Sociálnej poisťovne).

10. V porovnaní s dobou predchádzajúceho určenia výživného došlo k zmene pomerov na strane maloletého, ktorá spočíva v tom, že je starší, fyzicky vyspelejší, čím sa nepochybne zvýšili náklady na zabezpečenie riadnej výživy. Výživné, ktoré je povinný platiť otec pritom pokrýva len základné životné potreby maloletého a zostávajúce náklady hradí matka zo svojho invalidného dôchodku, štátnych sociálnych dávok a z nenárokovateľného príspevku z nadácie Dobrý anjel. Okrem toho poskytuje maloletému osobnú celodennú starostlivosť v celom rozsahu, pričom navrhovateľ ako otec sa s maloletým dlhodobo nestretáva a neposkytuje mu žiadnu pomoc Maloletý je pritom v plnom rozsahu závislý na pomoci iných, keďže sám je úplne imobilný.

11. Súd mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že pravidelné mesačné výdavky na maloletého sú vo výške minimálne 390 eur a zahŕňajú nasledovné výdavky, ktoré súd považoval za dôvodné: pomernú časť nákladov na bývanie vo výške 90 eur mesačne, náklady na stravovanie vo výške 130 eur mesačne, náklady na ošatenie vo výške 40 eur mesačne, náklady na dochádzku do školy vo výške 65 eur mesačne čo zahŕňa náklady za pohonné hmoty v súvislosti s dochádzaním maloletého do školy a pomernú časť nákladov vo výške 15 eur v súvislosti s nevyhnutným servisom vozidla, náklady na hygienu vo výške 25 eur mesačne, pomerné náklady na internetové pripojenie 10 eur mesačne, školské náklady 3 eurá (ako pomerná časť jednorazových výdavkov) a 10 eur odhadované náklady na lieky. Okrem toho matka preukázala, že v roku 2020 vynaložila náklady na komplexné ošetrenie chrupu maloletého vo výške 1.450 eur. Uvedené výdavky sú zvýšené aj z dôvodu zdravotného stavu maloletého, ktorý si v porovnaní s rovesníkmi vyžaduje zvýšenú starostlivosť. Matka uviedla, že jej príjmy a výživné, ktoré otec hradí len vo výške 50 eur neumožňuje maloletému zabezpečiť a financovať (spoluúčasť sprevádzajúcej osoby) napríklad rehabilitačné alebo kúpeľné pobyty pre maloletého (výpoveď matky, potvrdenie obce M., doklady o úhrade zubného ošetrenia, doklady o nákladoch na servis a prehliadky vozidla ).

12. Na základe zisteného skutkového stavu súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľ je v celom rozsahu nedôvodný, a preto návrh zamietol z nasledovných dôvodov. 13. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Podľa § 78 ods. 2 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a na majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie 14. Priznané výživné možno v zmysle § 78 ods. 1 Zákona o rodine <https://www.epi.sk/form/goto.ashx? t=27&p=3164602&f=2> zmeniť v prípade, ak sa zmenia pomery. Citované ustanovenie vychádza z predpokladu, že výživné sa vždy určuje podľa stavu, ktorý existuje v čase, keď súd rozhoduje o výživnom.

Plynutím času však môže nastať zmena pomerov ako na strane detí, a to v dôsledku pribúdajúceho veku, nárastom ich odôvodnených potrieb, tak aj na strane rodičov, a to zvýšením alebo znížením príjmu, prípadne pribudnutím alebo odbudnutím ďalších vyživovacích povinností. 15. Pri zmene rozhodnutia o výške výživného zmena pomerov môže byť odôvodnená buď subjektívne

- okolnosťami na strane povinného, resp. oprávneného, alebo objektívne - vývojom životných nákladov. Na strane povinného môže byť takou zmenou strata zamestnania, dlhodobá práceneschopnosť, vznik novej vyživovacej povinnosti, zhoršenie majetkových pomerov. Na strane oprávneného sú takými okolnosťami napríklad nadobudnutie čiastočnej alebo úplnej schopnosti živiť sa sám, zmena potrieb u školopovinných detí zväčša prechod na iný stupeň školskej dochádzky, zmena majetkových pomerov. Až v prípade, ak má súd preukázané, že sa pomery účastníkov zmenili, môže rozhodnúť o zmene výšky vyživovacej povinnosti. V ust. § 78 ods. 3 Zák. o rodine je zakotvená tzv. valorizačná klauzula, v zmysle ktorej je potrebné zohľadniť aj zmenu výšky životných nákladov napríklad z cien spotrebného koša, miery inflácie, resp. iných ekonomických ukazovateľov. Vývoj životných nákladov je pritom objektívna okolnosť, ktorá by aj sama osebe mohla odôvodniť zmenu výšky výživného. Valorizačná klauzula sa môže uplatniť buď samostatne ako objektívny dôvod na zmenu rozhodnutia alebo spolu s inými dôvodmi. Pre rozhodnutie o zmene výšky výživného sa má jednať o zmenu zásadnú a trvalú, resp. dlhodobú. 16. Pri rozhodovaní o zmene výživného je nevyhnutné previesť porovnanie okolností dôležitých pre určovanie výživného tak v dobe skoršieho, ako i nového rozhodovania, a to na základe spoľahlivých a úplných výsledkov dokazovania. Je pritom potrebné prihliadnuť ku všetkým okolnostiam, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného, ak sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia predchádzajúceho rozsudku. Zmena pomerov pritom môže byť odôvodnená buď subjektívne okolnosťami na strane povinného, resp. oprávneného, alebo objektívne, napríklad vývojom životných nákladov. Konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane výživou oprávneného, jednak na strane povinného. Na strane oprávneného dieťaťa je potrebné skúmať jeho skutočné odôvodnené potreby s ohľadom na zákonnú mieru povinnosti rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Oprávnené potreby pritom nezahŕňajú iba stravovanie, ale sú dané širšie jednak potrebami bytovými, odevnými, zdravotnými, kultúrnymi a závisia predovšetkým od veku, zdravotného stavu, schopností živiť sa sám, schopností starať sa o seba a podobne. Medzi odôvodnené potreby nepatria len pravidelné mesačné výdavky, ale aj náhodné výdavky, ktoré napríklad súvisia so zdravotným stavom oprávneného ako sú napr. liečebné náklady. Súd na ne musí pri určovaní výživného prihliadnuť. Na strane povinného rodiča je nevyhnutné prihliadnuť na okruh osôb, ktoré sú povinné poskytovať výživné dieťaťu a výšku a spôsob už poskytovaných plnení, kde je potrebné zohľadniť tiež starostlivosť o dieťa a jeho domácnosť. Na strane povinného sa prihliada tiež najmä na jeho schopnosti, teda faktické príjmy, ale i na jeho možnosti, teda na to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosť, zručnosti, pracovné skúsenosti i situáciu na trhu práce. Okrem toho je potrebné vždy vyhodnotiť i majetkové pomery oboch povinných rodičov. Táto kategória zahŕňa jednak majetok rodičov a jednak ich životný štandard, ktorým sa navonok prezentujú. Súd je povinný prihliadať tiež na zárobkové možnosti povinných rodičov podľa príjmov z obdobia pred zmenou zamestnania vtedy, ak sa preukáže, že to bol rodič, ktorý sa vzdal bez vážneho dôvodu výhodnejšieho zamestnania alebo zárobku. V takom prípade je súd povinný skúmať dôvody, ktoré ho viedli k strate na príjmoch alebo majetku. 17. Vyživovacia povinnosť je prvoradá povinnosť každého rodiča a túto si rodič musí plniť aj na úkor svojich osobných potrieb. Pri rozhodovaní o určení výživného a jeho zmene je potrebné prihliadať predovšetkým na odôvodnené potreby a záujmy maloletých detí, zníženie výživného je tak výrazným zásahom do práv dieťaťa a dochádza k nemu len vo výnimočných a odôvodnených prípadoch, kedy povinná osoba nie je schopná doposiaľ určenú vyživovaciu povinnosť plniť z objektívnych dôvodov bez ohrozenia vlastnej sociálnej situácie.

18. Súd mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že pravidelné mesačné výdavky na maloletého sú vo výške minimálne 390 eur. Súd dospel k záveru, že štruktúra výdavkov sa od posledného určenia vyživovacej povinnosti síce nezmenila, náklady na výživu maloletého sú obdobné v porovnaní sú súčasným stavom. Celkový mesačná výška nákladov na výživu v sume 390 eur je v celom rozsahu dôvodná a zodpovedá zdravotnému stavu maloletého. Navyše od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti došlo k rastu životných nákladov a maloletý je starší, čo prirodzene náklady na jeho výživu zvyšuje. Je tiež nepochybné, že prípadné kúpeľné alebo rehabilitačné pobyty by skvalitnili život maloletého, avšak možnosti a schopnosti rodičov neumožňujú takéto pobyty maloletému zabezpečiť. Súd po preskúmaní všetkých výdavkov dospel k záveru, že prípadné zníženie vyživovacej povinnosti na maloletého by malo za následok zhoršenie jeho už aj tak sťažených životných podmienok a zasiahlo by do práva maloletého na dôstojný život, keďže matka zo súhrnu príjmov je schopná zabezpečiť pre maloletého len základný a nevyhnutný životný štandard. Nie je preto v záujme maloletého dieťaťa, aby sa zdroje na jeho životné náklady znižovali, najmä ak v možnostiach a schopnostiach matky nie je za súčasného stavu zvýšiť jej vlastné príjmové možnosti a kompenzovať tak prípadný výpadok výživného od otca.

20. Otec maloletého uviedol, že na jeho strane nastala podstatná zmena pomerov z dôvodu zhoršenia jeho zdravotného stavu a tým, že je uznaný dočasne za práceneschopného. Na základe zistenia súdu otec bol dočasne práceneschopný od 20.04.2020 do 31.03.2021. Počnúc 01.04.2021 je otec opätovne práceschopný. Pre súd je pritom rozhodujúci stav v čase vyhlásenia rozhodnutia, pričom súd mal zo správy Sociálnej poisťovne preukázané aj to, že otec o invalidný dôchodok nepožiadal. Otec mohol preto počnúc od 01.04.2021 opätovne pracovať a zabezpečiť si tak príjmy. Z pracovnej histórie otca vyplýva, že v čase pred dočasnou práceneschopnosťou vystriedal v krátkom časovom úseku niekoľko zamestnaní, pričom väčšina pracovných pomerov trvala veľmi krátko (rádovo v dňoch, týždňoch). Zároveň súd dospel k záveru, že otec sa v prípade spoločnosti NAD Trnava vzdal bez vážneho dôvodu príjmu, keďže prípadná neochota zamestnávateľa preplatiť uhradenú sankciu nie je dôvodom na to, aby otec fakticky zo dňa na deň ukončil pracovný pomer. Otec tvrdil, že jeho posledný zamestnávateľ O. N. s ním ukončil pracovný pomer v skúšobnej dobe. Tvrdenie otca je ale v rozpore s trvaním pracovného pomeru (4 mesiace) a dobou skončenia ku dňu 31.05.2020 (počas pracovnej neschopnosti otca), čo vylučuje skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe (zákonnom obmedzená dĺžka skúšobnej doby je 3 mesiace a počas trvania pracovnej neschopnosti je zákaz výpovede zo strany zamestnávateľa).

21. Otec sa s maloletým nestretáva, dlhodobo uhrádza výživné len v sume 50 eur mesačne, zročné výživné dosahuje sumu viac ako 3.400 eur a aj v minulosti bola matka nútená vymôcť neuhradené výživné len prostredníctvom podania trestného oznámenia, pričom v tom čase otec pracoval. Je tak zrejmé, že ani v prípade, ak má otec príjmy, svoju vyživovaciu povinnosť riadne nesplní a svojvoľne uhrádza znížené výživné. Bez vážneho dôvodu sa vzdáva príjmov a netvorí si rezervy na to, aby zabezpečil vyživovaciu povinnosť.

22. Súd vykonal dokazovanie dopytom na Sociálnu poisťovňu, pričom z oznámenia vyplýva, že počnúc 01.04.2021 je otec práceschopný a o invalidný dôchodok si nepožiadal. Keďže otec je od 01.04.2021 opäť práceschopný, súd vychádzal z potenciálnych príjmových možností otca, ktorý boli ustálené už v konaní sp. zn. . V možnostiach otca je tak dosahovať príjem, ktorý mu umožní platiť súdom určenú vyživovaciu povinnosť a nie je preto dôvodné vychádzať z toho, že hoci mal otec zdravotné problémy, nastala trvalá a podstatná zmena pomerov na strane otca.

23. Navyše je potrebné zdôrazniť, že súdom určené výživné predstavuje len polovicu dôvodných a matkou vynakladaných výdavkov na maloletého. Matka, hoci je poberateľkou invalidného dôchodku, vynakladá zo svojich príjmov polovicu výdavkov na výživu a zároveň zabezpečuje osobnú celodennú starostlivosť o maloletého. Tiež v roku 2020 zo svojich príjmov uhradila finančne náročné komplexné zubné ošetrenie maloletého. Vyživovacia povinnosť oboch rodičov vo forme finančného plnenia je tak v rovnakej výške, napriek tomu otec riadne neplní ani túto časť, teda na vyživovacej povinnosti sa nepodieľa ani peňažným a navyše ani vecným plnením. Zníženie vyživovacej povinnosti na úroveň navrhnutú otcom, by malo za následok to, že matka by prevzala v takmer plnej miere finančnú záťaž so zabezpečením výživného na maloletého a zároveň aj úplnú osobnú starostlivosť. Takýto výrazný nepomer vyživovacej povinnosti rodičov nie je v záujme maloletého a navyše by bol v rozpore so spravodlivým usporiadaním pomerov a s dobrými mravmi.

24. Súd má za to, že otec neuviedol pravdivé tvrdenia o svojich majetkových pomeroch. Už v konaní sp. zn. otec tvrdil, že spoločnosť Z., s.r.o. je leasingovým nájomcom vozidla Z. XXXd, pričom suma nedoplatku leasingových splátok v tom čase bola XX.XXX eur. Za predpokladu, ak by spoločnosť Z. s. r. o., v ktorej je otec jediný spoločník, neuhradila leasingové splátky, leasingový prenajímateľ by vozidlo odňal. Keďže otec naďalej užíva predmetné vozidlo je zrejmé, že spoločnosť Z., s.r.o. leasingové splátky hradí naďalej, resp. tieto sú v plnej miere uhradené, čo značí, že daná spoločnosť má zdroje na financovanie leasingu daného vozidla. Okrem toho, zo správy procesného opatrovníka o šetrení pomerov v domácnosti otca vyplýva, že otec býva v zrekonštruovanom rodinnom dome, v hotovosti má k dispozícii peňažnú čiastku v stovkách eur a nakupuje potraviny, ktorých cena zjavne nezodpovedá jeho deklarovaným nízkym príjmom. Súd dospel aj k záveru, že výdavky na domácnosť ako ich otec uviedol nezodpovedajú jeho tvrdeniu, že v rodinnom dome žije sám. Uviedol, že mesačne platí za elektrinu 48 eur, za plyn 39 eur, a vodné stočné 28 eur. Súd má za to, že tieto výdavky svedčia buď o nehospodárnom nakladaní alebo o tom, že v domácnosti nežije otec sám. Zo zhodnotenia jeho tvrdení tak vyplýva, že otec zjavne súdu uviedol viaceré nepravdivé tvrdenia o svojej životnej úrovni, keďže žije v rodinnom dome, má k dispozícii v hotovosti značné množstvo finančných prostriedkov, užíva luxusné motorové vozidlo, a na druhej strane tvrdí, že nie je schopný plniť vyživovaciu povinnosť.

25. Na základe všetkých týchto skutočností súd dospel k záveru, že na strane otca nenastala taká podstatná a trvalá zmena pomerov, ktorá by odôvodňovala, aby súd znížil jeho vyživovaciu povinnosť a fakticky touto povinnosťou zaťažil v plnej miere len matku. Súd porovnal pomery na strane otca maloletého s pomermi v čase poslednej úpravy výživného a dospel k záveru, že ani skutočnosť, že otec bol dočasne práceneschopný, nie je dôvodom na zníženie výživného. Z obsahu spisu vyplýva, že otec si dlhodobo neplnil vyživovaciu povinnosť ani skôr, platby na výživné neuhrádzal, ani v čase kedy bol zamestnaný. Navyše otec v krátkom čase vystriedal viacero zamestnaní, sám sa vzdal bezdôvodne príjmu zo zamestnania v spoločnosti NAD Trnava, zbavil sa tak možnosti, aby po skončení pracovnej neschopnosti mohol prípadne pokračovať vo výkone zamestnania a dosahovať príjem. Za danej situácie zníženie výživného by bolo v rozpore so záujmami maloletého, ktorému zákon o rodine poskytuje zvýšenú ochranu, keď vyživovaciu povinnosť rodičov k maloletým deťom zakotvil priamo v § 62 ods. 1 až 5 a § 75 ods. 1 zákona o rodine ako základnú povinnosť rodiča.

26. Súd návrh z uvedených dôvodov nepovažoval za dôvodný a preto návrh zamietol. Určenie výživného v minimálnom rozsahu v zmysle návrhu otca nie je v záujme maloletého, súd zmenu na strane otca vyhodnotil ako zmenu, ktorá nie je spôsobilá odôvodniť zníženie výživného na maloletého.

27. Podľa , žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. O náhrade trov konania účastníkov rozhodol súd v zmysle , keď vo výroku II. rozsudku rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, nakoľko v mimosporových konaniach je v zásade vylúčený nárok na náhradu trov konania, pričom súd nezistil naplnenie žiadnej z výnimiek upravených v ustanovení a nasl. .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trnava ( , ). Odvolanie matky a procesného opatrovníka by nebolo právne účinné, nakoľko sa podania odvolania vzdali písomne do zápisnice po vyhlásení rozsudku.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.