Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_28P-52-2018.pdf
PDF · 117.95 KB
Case nature
Area
Subarea
28P/52/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudkyňou JUDr. Katarínou Gašparovou, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: M. M. F., I.. XX.X.XXXX, bytom u matky, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov - matky: W.. W. M., I.. XX.X.XXXX, bytom F. W. X, Z., zastúpená advokátkou Mgr. Bronislavou Hanusovou, so sídlom Štefánikova 23, Trnava a otca: Ő. F., I.. XX.X.XXXX, bytom G. X/X/X, XXXX W. F. X. J., L., zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Peter Mihály s.r.o., so sídlom Jókaiho 121/16, Lučenec, v konaní o určenie výživného a úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, takto
rozhodol:
I. Súd zveruje maloletú M. M. F., I.. XX.X.XXXX do osobnej starostlivosti matky.
II. Obidvaja rodičia sú oprávnení maloletú zastupovať a spravovať jej majetok.
III. Otec je povinný prispievať na výživu maloletej M. M. F., I.. XX.X.XXXX sumou 400,- eur mesačne od 6.4.2018 do 31.6.2019 a sumou 300,- eur mesačne od 1.7.2019 vždy do 15. dňa v mesiaci k rukám matky.
IV. Zročné výživné za obdobie od 6.4.2018 do 30.4.2021 vo výške 10.983,- eur je otec povinný uhradiť do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia.
V. Vo zvyšku súd návrh matky zamieta.
VI. Styk otca s maloletou súd neupravuje.
VII. Súd ruší uznesenie Okresného súdu Bratislava II č.k. XXP/XX/XXXX-XX zo dňa 29.5.2020.
VIII. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom, doručeným Okresnému súdu Bratislava II dňa 6.4.2018, sa matka domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletej sumou 500,- eur mesačne vopred k rukám matky, a to od 1.1.2018.
2. Matka svoj návrh odôvodnila tým, že s otcom maloletej sa zoznámila asi tri roky pred jej narodením počas zamestnania O. L., kde pracovala až do roku 2011. Obaja boli slobodní, bezdetní a bez vyživovacej povinnosti. Ich vzťah bol založený na vzájomnej citovej náklonnosti a láske. Po narodení maloletej matka nepodala žiadosť o určenie vyživovacej povinnosti, pretože otec pravidelne poskytoval peňažné prostriedky podľa potrieb maloletej. Maloletá navštevovala predškolské zariadenia v Bratislave, kde
nastúpila aj do základnej školy. Otec naliehal, aby sa matka s dcérou nasťahovali do jeho domácnosti v L.. Matka však videla lepšie podmienky pre maloletú v Bratislave, kde mali vybudované primerané rodinné, spoločenské a sociálne zázemie. Otec maloletej tu však nechcel žiť. V dôsledku neporozumenia v zásadnej otázke rodinného spolužitia sa partnersky odcudzili. Rodičia maloletej uzavreli ústnu dohodu. Matka sa zaviazala, že bude pravidelne každý druhý víkend voziť autom maloletú na návštevy k otcovi a k jeho rodičom a otec sa zaviazal platiť výživné na maloletú v sume 400,- eur mesačne. Obaja svoje sľuby aj dodržiavali. V roku 2016 otec a jeho rodina začali na maloletú vyvíjať nátlak, aby sa k nim nasťahovala, že u nich O. L. jej bude lepšie. Odozva sa prejavila v jej správaní doma, vždy po návrate z víkendovej návštevy v rodine otca. Po letných prázdninách v roku 2017 sa maloletá prestala riadne pripravovať na vyučovanie. Zo školy začala nosiť zlé známky, poznámky učiteľov na zlé správanie, zabúdanie úloh alebo školských pomôcok a doma sa voči matke začala správať arogantne a agresívne. V súčinnosti so školou, rodinou a priateľmi viedli s maloletou opakované rozhovory o následkoch takéhoto nerozumného správania vrátane priamej hrozby nielen prepadnutie v ročníku, ale aj neukončenie povinnej školskej dochádzky do 16. roku veku. Koncom októbra 2017 sa otec maloletej oženil. Po dcére oznámil matke, že už nebude platiť na maloletú dcéru výživné ani ju inak materiálne podporovať, kým sa k nemu nenasťahuje alebo pokiaľ o výživnom nerozhodne súd. Otec nemá možnosť poskytovať maloletej dcére bežnú dennú starostlivosť v štandardných podmienkach jej súčasného života, akými sú napríklad primeraný prístup k vzdelávaniu, k športovému a kultúrnemu vyžitiu, či už so spolužiakmi alebo priateľmi z tanečného súboru (hip hop), ktorý maloletá niekoľko rokov navštevuje pravidelne dva dni v týždni. Naviac, otec a jeho rodina žijú na vidieku, bez priameho prístupu k verejnej hromadnej doprave. Zmena prostredia, zmena vnímania a prispôsobovanie sa socio/kultúrnym podmienkam života v tureckej rodine, zmena v systéme vzdelávania v L. v jazyku nemeckom a v neposlednom rade aj zmena vnímania jej osobnosti kolektívom nových spolužiakov, by vo svojom súhrne spôsobili hlboký zásah do formujúcej sa identity, psychického a fyzického vývoja maloletej. V aktuálnom období je matka existenčne odkázaná na výživné pre maloletú od otca. V súčasnosti je na rodičovskej dovolenke s maloletým synom V. a jediným príjmom matky sú dávky sociálneho zabezpečenia (rodičovský príspevok a rodinné prídavky na deti). Maloletý syn nie je zdravotne spôsobilý na umiestnenie do všeobecných detských jaslí, jeho zdravotný stav si vyžaduje celodennú starostlivosť, v dôsledku čoho matka nemôže nastúpiť do zamestnania. Je odkázaná na finančnú podporu svojej matky, ktorá jej pomáha s hradením všetkých existenčne potrebných nákladov rodiny aj výdavkov pre maloletú. Pravidelné mesačné výdavky na bežné potreby pre maloletú dcéru predstavujú sumu 395,- eur mesačne, kde nie sú zahrnuté rôzne výdavky na sezónne odevy, športové potreby, výdavky na športové sústredenia tanečného súboru, školské výlety a iné výdavky. Otec sa okrem peňažného príspevku na výživu nepodieľal a nepodieľa na zvýšených výdavkoch svojej dcéry. Matka nemá vedomosť o zamestnaniach a aktuálnych majetkových pomeroch otca maloletej. Jeho mesačný príjem v minulých obdobiach dosahoval výšku cca 4.000,- Eur a viac. Je povolaním remeselník (vodoinštalatér) a okrem stáleho pracovného pomeru denne vykonáva aj ďalšiu brigádnickú činnosť. Otec býva v 3-izbovom byte, ktorý je v jeho vlastníctve. Okrem maloletej M. nemá ďalšiu vyživovaciu povinnosť voči maloletým deťom.
3. Otec vo svojom písomnom vyjadrení k návrhu poprel tvrdenia matky, že disponuje príjmami vo výške 4.000,- eur. Toto sa v žiadnom prípade nezakladá na pravde. Uviedol, že už niekoľko rokov riadne platí výživné vo výške 400,- eur a to napriek skutočnosti, že o tom neexistuje žiadne rozhodnutie súdu. Okrem toho dcére doposiaľ platil faktúry za mobilné telefónne služby, výdavky na súkromné účely (napr. oblečenie) a taktiež jej dával vreckové.
4. V priebehu konania matka rozšírila svoj pôvodný návrh aj o úpravu ďalších práv a povinností rodičov k maloletej. Maloletú navrhovala zveriť do svojej osobnej starostlivosti s tým, že obaja rodičia budú maloletú zastupovať a spravovať jej majetok. Zároveň žiadala, aby jej súd priznal náhradu trov konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia.
5. Otec maloletej ani jeho právny zástupca sa nariadených súdnych pojednávaní vo veci ani raz nezúčastnili, hoci boli riadne a včas predvolaní. Právny zástupca otca opakovane ospravedlňoval svoju neprítomnosť práceneschopnosťou, ktorá vznikla vždy v krátkom čase pred termínom pojednávania. Súd preto konal a rozhodol aj v ich neprítomnosti.
6. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, výsluchom svedkyne, oboznámil sa s rodnými listami maloletých detí, zápisom o určení otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov, potvrdením o návšteve školy, potvrdením o poskytovaní rodičovského príspevku, rozhodnutím BSK o
zdravotnom stave maloletého V. a jeho odkázanosti na sociálnu službu, výpisom z LV, potvrdeniami o príjme oboch rodičov, správou kolízneho opatrovníka z pohovoru s maloletou, obsahom pripojeného spisu sp. zn. XXP/XX/XXXX, ako aj ďalšími listinnými dôkazmi na vec sa vzťahujúcimi a zistil nasledovný stav veci.
7. Maloletá M. sa narodila z mimomanželského vzťahu svojich rodičov. Býva spoločne s matkou a mladším bratom. V čase začatia súdneho konania navštevovala základnú školu, aktuálne je študentkou 2. ročníka gymnázia. Medzi pravidelné mesačné výdavky na maloletú matka zahrnula: školské potreby a učebné pomôcky 20,- eur, električenka MHD 13,45 eur, mobilný telefón vrátane poistenia 57,- eur, doučovanie z matematiky 80,- eur, oblečenie, obuv a drogéria cca 80,- eur, SH University - tréning 2x týždenne 45,- eur, vreckové na drobné výdavky 100,- eur. Maloletá absolvovala 2 x do roka tanečné sústredenia, pričom tieto stáli spolu 450,- eur. V roku 2020 jej matka zakúpila notebook, ktorý potrebovala kvôli škole a stál 310,18 eur. Počas leta 2020 maloletá absolvovala autoškolu s poplatkom vo výške 850,- eur.
8. Matka maloletej bola v čase začatia tohto súdneho konania na rodičovskej dovolenke s mladším synom, jej jediným príjmom bol rodičovský príspevok a prídavky na dve deti. Od júla 2019 je zamestnaná, pracuje v nemocnici v K.. Za mesiace júl 2019 až december 2019 mala priemerný mesačný príjem vo výške 1652,60 eur brutto, v roku 2020 dosiahla priemerný mesačný príjem vo výške 1425,74 eur netto a za obdobie január 2021 až marec 2021 mala priemerný mesačný príjem vo výške 1397,90 eur netto. Okrem maloletej M. má syna V. W. M., nar. 25.05.2015, ktorého otec nie je uvedený v rodnom liste. Maloletý V. je zdravotne ťažko postihnutý, odkázaný na pomoc inej fyzickej osoby pri všetkých činnostiach. Aktuálne maloletý navštevuje denné zariadenie DSS prof. K. Matulaya pre deti s postihnutím autistického spektra s pobytovým príspevkom priemerne vo výške 65,- eur mesačne, osobitné náklady na maloletého (hygienické potreby, stravovanie, návštevy lekárov) sú priemerne vo výške 100,- eur mesačne a výdavky na výživové doplnky a vitamíny sú 35,- eur mesačne. Matka žije spolu s deťmi v 3-izbovom byte, ktorý je vo vlastníctve jej matky - starej matky maloletých detí. Matka sama vlastní nehnuteľnosť - ide o záhradu a záhradný domček, kde spoločne s deťmi trávi letné mesiace v roku. Medzi svoje výdavky matka zahrnula: úhrady za služby spojené s užívaním bytu 254,84 eur mesačne, TV + internet 33,07 eur mesačne, mobil 20,- eur mesačne, plyn 10,- eur mesačne, elektrina 45,50 eur mesačne, poistenie bytu 26,40 eur štvrťročne, daň za záhradu 39,49 eur štvrťročne, nákupy stravy cca 250,- eur mesačne, náklady na PHM 120,- eur mesačne, havarijné poistenie auta 104,- eur štvrťročne, PZP auta 31,40 eur štvrťročne. Matka používa auto denne na prevoz maloletého syna do zariadenia sociálnych služieb a následne pokračuje do svojho zamestnania. Z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny nepoberá žiadny príspevok na kompenzáciu ZŤP osoby, okrem parkovacieho preukazu.
9. Otec maloletej je štátnym príslušníkom G., pričom trvale žije v L.. Je zamestnaný. Z potvrdení o príjme, ktoré založil do spisu, bolo zistené, že v mesiaci máj 2018 mal čistý príjem 1405,13 eur, v mesiaci jún 2018 mal čistý príjem 2450,85 eur a v mesiaci júl 2018 mal čistý príjem 1417,19 eur. Svoje aktuálne zárobkové a majetkové pomery súdu nepreukázal. Je vlastníkom bytu, v ktorom býva. Je ženatý a spoločne s manželkou sa stará o maloleté dieťa.
10. Zo správy kolízneho opatrovníka z pohovoru s maloletou M. zo dňa 16.10.2020 bolo zistené, že toho času sa maloletá vôbec nestretáva s otcom, nepamätá si, kedy ho videla naposledy. Otec jej platil výživné tak, že keď bola u neho, dával jej peniaze do ruky s tým, aby ich odovzdala mame. Pri poslednej návšteve jej otec peniaze nedal, na čo sa mama nahnevala a povedala, že k otcovi už nepôjde. Otec nepravidelne posielal peniaze na účet maloletej, čo malo byť jej vreckové. Otcova manželka zaplatila za otca výživné v sume 1000,- eur. Po tejto platbe maloletá u otca ešte bola. Otca má rada aj s odstupom času, počas ktorého neboli v kontakte, uvedomuje si, že je to stále jej otec. Maloletá už má vytvorené priateľstvá, zázemie doma u mamy. Venuje sa tancu (hip-hop), aktuálne navštevuje 2. ročník gymnázium a potom plánuje ísť na vysokú školu.
11. Uznesením Okresného súdu Bratislava II č.k. XXP/XX/XXXX-XX zo dňa 29.5.2020 bolo nariadené neodkladné opatrenie, ktorým bola otcovi uložená povinnosť platiť na maloletú M. M. F., I.. XX.XX.XXXX výživné 150,- eur mesačne vždy k 15. dňu v mesiaci k rukám matky, počnúc vykonateľnosťou uznesenia a vo zvyšnej časti súd návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 3.7.2020 a vykonateľnosť dňa 17.6.2020.
12. Svedkyňa JUDr. W. M., stará matka maloletej zo strany matky, uviedla, že otec prispieval na maloletú M. od jej narodenia sumou 400,- eur mesačne, potom sa však oženil a prispievať prestal. Maloletej povedal, že keby prišla k nim bývať, tak jej bude hradiť náklady. Svedkyňa svojej dcére finančne veľmi pomáhala. Keď sa jej narodil mladší syn, musela s ním byť dlho doma, lebo má zdravotné problémy. Až v júli 2019 matka začala pracovať a odvtedy si výdavky na domácnosť hradí sama. Svedkyňa však naďalej uhrádza maloletej vnučke náklady na hip hop, čo je 45,- eur mesačne počas školského roka. Potom jej uhrádza sústredenia - letné je vo výške 270,- eur a zimné vo výške 180,- eur. Platí jej telefón, je v tom zahrnuté aj poistenie. Do letných prázdnin roku 2020 jej platila doučovanie z matematiky a fyziky, čo predstavovalo cca 80,- eur mesačne. Maloletej M. kupuje aj darčeky, či už na Vianoce alebo narodeniny. Vnučka bola za otcom naposledy v júli 2018.
13. Matka maloletej vo svojich výpovediach pred súdom zotrvala na svojom písomne podanom návrhu, nakoľko otec na výživu dcéry neprispieva. Naposledy prispel matke v júni 2018 sumou 300,- eur, predtým v máji 2018 sumou 1.050,- eur. V júli 2018 dal otec dcére 150,- eur, vtedy bola dcéra u otca. Otec do dnešného dňa neprispieva žiadnym spôsobom na dcéru, ani ju nekontaktuje. Otec sa vyjadril, že sa pojednávania nezúčastní. Aktuálny príjem matky je cca 1400,- eur mesačne netto. Poberá rodičovský príspevok na zdravotne postihnutého syna a prídavok na dieťa na mal. M. vo výške 25,- eur, v L. prídavok nepoberá. Pravidelné mesačné výdavky na maloletú M. sú vo výške cca 400,- eur mesačne. Za rok 2020 vznikli mimoriadne výdavky vo výške 2060,- eur. Vzhľadom k tomu, že otec bol v minulosti schopný uhrádzať na maloletú výživné vo výške 400,- eur mesačne, považovala požadované výživné, t.j. 500,- eur za primerané a to ako veku maloletej, jej výdavkom, ako aj možnostiam otca. Pokiaľ by otec vykonával inštalatérsku prácu, určite by dosahoval príjem, z ktorého by mohol uhrádzať požadované výživné. Otcom predložené potvrdenie o príjme považovala za účelové, nakoľko matka pracuje v L. ako upratovačka a dosahuje príjem zodpovedajúci príjmom otca. Na internete našla dve ponuky na prácu inštalatéra, kde je ponúkaný príjem vo výške cca 2200,- eur. Pri určovaní výšky výživného žiadala, aby súd zohľadnil tú skutočnosť, že otec sa o dcéru vôbec nezajíma, nekontaktuje ju a to ani na narodeniny. Jeho konanie je opovrhnutiahodné. Čo sa týka zročného výživného, nesúhlasila s povolením splátok, vzhľadom na postoj otca by to bolo v rozpore s dobrými mravmi. Matka, resp. jej príbuzní úverujú otca. Z tých istých dôvodov žiadala, aby súd priznal matke aj náhradu trov konania. Výživné žiadala určiť od mája 2018 vzhľadom k tomu, že za predchádzajúce mesiace otec výživné čiastočne doplatil, s tým, že súd by započítal sumu 150 a 200,- eur. Zároveň upozornila na to, že podľa súdnej praxe v L. kde otec žije by na dieťa vo veku maloletej M. bolo určené výživné minimálne vo výške 392,- eur mesačne.
14. Kolízny opatrovník maloletej súhlasil s návrhom matky. Maloletú navrhoval zveriť do osobnej starostlivosti matky a určiť vyživovaciu povinnosť otca vo výške 500,- eur mesačne od júla 2018.
15. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
16. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
17. Podľa § 62 ods. 1, 2, 4 a 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností,
možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
18. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
19. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
20. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
21. Súd vo veci rozhodol v neprítomnosti otca maloletého dieťaťa a jeho právneho zástupcu. Pojednávania sa konalo dňa 10.5.2021 o 10.00 hod. ( pondelok) právny zástupca sa ospravedlnil elektronickými prostriedkami, žiadosťou adresovanou podateľni súdu, doručenou dňa 7.5.2021 13.55 hod .( v piatok). Zákonnému sudcovi bola žiadosť predložená v deň pojednávania, cca hodinu pred pojednávaním) . Dôvodom žiadosti o odročenie bola práceneschopnosť zákonného zástupcu od 7.5.2021 pre infekčné ochorenie. Nešlo o prvé ospravedlnenie právneho zástupcu. Vo veci bolo nariadených 7 pojednávaní. Prvé pojednávanie ( 23.1.2020) bolo odročené z dôvodu ospravedlnenia právneho zástupcu otca ( práceneschopnosti). Druhé pojednávanie ( 10.3.2020) bolo zrušené z dôvodu pandemickej situácie. Tretie pojednávanie ( 19.10.2020) bolo odročené z dôvodu ospravedlnenia právneho zástupcu otca. Štvrté pojednávanie (30.112020) bolo odročené z dôvodu náhlej zdravotnej indispozície právneho zástupcu otca ( v ospravedlnení uvedené, že pravdepodobne ide o infekčné ochorenie), pričom ospravedlnenie bolo doručené súdu 8 minút pre začiatkom pojednávania. Piate pojednávanie ( 11.12.2020) bolo odročené z dôvodu ospravedlnenia právneho zástupcu otca, pričom ale 27.10.2020 mal PZ vykonaný test s výsledkom negatívny a karanténna PN mu začala 30.11.2020. Šieste pojednávanie nariadené na 2.2.2021 bolo zrušené z dôvodu pandemickej situácie. Siedme pojednávanie bolo nariadené na 10.5.2021. Právnemu zástupcovi bolo predvolanie a výzva na predloženie listín doručená dňa 22.4.2021. Dňa 15.4.2021 bola právnemu zástupcovi zaslaná výzva, aby oznámil súdu, či sa otec zúčastni pojednávania a či je potrebné ustanoviť otcovi tlmočníka. Výzva bola právnemu zástupcovi doručená dňa 1.5.2021 a právny zástupca na ňu nereagoval. Podľa ustanovenia § 183 ods. 1 Civilného sporového poriadku, pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov. Podľa § 183 ods. 2 CSP od advokáta možno okrem dôvodov, ktoré nastali krátko pred pojednávaním a okrem prípadu, ak advokát súdu preukáže, že strana, ktorú zastupuje, odôvodnene trvá na osobnom zastúpení týmto advokátom, vždy spravodlivo žiadať, aby sa dal zastúpiť iným advokátom. Posúdenie dôležitosti dôvodu na odročenie termínu pojednávania posudzuje súd podľa konkrétnych okolností prípadu a môže ich preveriť len zo skutočností, ktoré sú mu známe v čase posudzovania žiadosti o odročenie termínu pojednávania, pričom účastník alebo jeho zástupca musí tento dôvod súdu oznámiť tak, aby súd mohol posúdiť, či sú alebo nie sú naplnené zákonné dôvody na odročenie pojednávania. V tomto smere teda nie každá práceneschopnosť právneho zástupcu ( hoc aj preukázaná) je automaticky dôvod pre odročenie pojednávania. Súd musí vždy starostlivo zvážiť všetky okolnosti, zložitosť konania. Za situácie kedy ide o konanie vo veci maloletého dieťaťa , pri ktorom sa kladie dôraz na rýchlosť konania ako aj vzhľadom na nečinnosť právneho zástupcu, ktorý nereagoval na výzvy súdu, nedoručil dokumenty o ktoré ho súd žiadal, išlo o opakované návrhy na odročenie pojednávanie, doručované súdu krátko pred pojednávaním, súd žiadosti o odročenie pojednávania nevyhovel a podľa § 180 CSP vec prejednal v neprítomnosti právneho zástupcu otca.
22. Rozhodnutie o tom, ktorému z rodičov bude dieťa zverené do osobnej starostlivosti zohľadňuje množstvo faktorov jednak na strane dieťaťa a jednak na strane rodičov. Vo veciach starostlivosti o maloletých sú súdy povinné vždy prihliadať v prvom rade na záujem dieťaťa. Zásadnými okolnosťami, ktoré majú vplyv na rozhodnutie o zverení dieťaťa do starostlivosti jednému z rodičov sú najmä osobnosť rodiča, vzťah rodiča k dieťaťu, charakter, morálka a štruktúra mravných noriem rodičov, rešpekt k právu dieťaťa stýkať sa s druhým rodičom, vzťah dieťaťa ku každému z rodičov či kontinuita prostredia. Mimoriadne dôležitým pre nariadenie osobnej starostlivosti je zistenie názoru dieťaťa, ktorého sa toto
opatrenie bezprostredne dotýka. Dieťa má právo byť vypočuté v každom súdnom konaní, v ktorom sa rozhoduje o otázkach, ktoré sa ho bezprostredne dotýkajú. Na názor maloletého dieťaťa súd prihliada s ohľadom na jeho vek, rozumovú a citovú vyspelosť.
23. V časti zverenia maloletej M. súd rozhodol tak, že zveril maloletú do osobnej starostlivosti matky, nakoľko matka sa dlhodobo o maloletú stará a otec sa zverenia maloletej do svojej osobnej starostlivosti nedomáhal. M. je vo veku kedy dokáže formulovať svoj názor a z jej vyjadrenia vyplýva, že aktuálne preferuje pobyt na Slovensku u matky. Styk otca s maloletou súd neupravoval, nakoľko otec o jeho úpravu nežiadal, navyše M. bude mať 18 rokov a sotva ju možno nútiť do stretnutia s otcom. Vzhľadom na jej vek je súd toho názoru, že stretnutie s otcom by mali byť mali byť dobrovoľné a mali by prebiehať na základe dohody otca s dcérou.
24. Zároveň súd určil, že zastupovať maloletú a spravovať jej majetok budú obidvaja rodičia. Zastupovanie maloletého dieťaťa a správa jeho majetku je súčasťou základných rodičovských práv a povinností. Keďže v danom prípade nebol dôvod obmedziť alebo pozbaviť ani jedného rodiča rodičovských práv a povinností, súd ponechal oprávnenie zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok obom rodičom.
25. Inštitút výživného slúži na zabezpečovanie a úhradu osobných potrieb dieťaťa. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom predstavuje jeden z najzákladnejších pilierov systému zákonnej povinnosti poskytovať výživu. Cieľom tejto právnej úpravy je zabezpečiť výživu ekonomicky slabšej skupine osôb spoločnosti - deťom. „Výživou“ dieťaťa, na ktorú prispievajú obidvaja rodičia, sa rozumie zaobstarávanie, resp. uspokojovanie všetkých životných potrieb pre všestranný telesný a duševný vývoj dieťaťa. Zahrňuje teda aj uspokojovanie iných potrieb než je strava, napr. na zdravotnú starostlivosť, lieky, ošatenie, hygienické potreby, cestovné, školské potreby, aktivity voľného času, či bývanie. Súd pri rozhodovaní o výživnom prihliada a berie do úvahy nielen schopnosti, možnosti a majetkové pomery rodičov, ich životnú úroveň ale i odôvodnené potreby dieťaťa a takisto i to, ako sa ktorý z rodičov a v akej miere o dieťa osobne stará. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu trvá, kým dieťa nie je schopné samé sa živiť. Rozsah vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je upravený na základe všeobecných kritérií, ktoré sa uplatňujú pri všetkých druhoch vyživovacích povinností. Týmito všeobecnými kritériami sú tak, ako to vyplýva i z ustanovenia § 75 Zákona o rodine, odôvodnené potreby oprávneného, schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Pokiaľ ide o vyživovaciu povinnosť rodičov k deťom, zákon o rodine ustanovuje, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni oboch svojich rodičov, to znamená, že vychádza z rovnakej životnej úrovne rodičov a detí. Vodiacou zásadou na strane povinného rodiča je miera jeho schopnosti, možnosti a majetkových pomerov. Za schopnosti každého rodiča treba považovať jeho reálny zárobok, ktorý dosahuje v čase vyhlásenia rozhodnutia. Tento však treba pri posudzovaní ďalej modifikovať možnosťami rodiča, ktoré rozširujú jeho reálne dosahovaný zárobok o subjektívnymi vlastnosťami podmienené možnosti (fyzická zdatnosť, vzdelanie, zdravotný stav, pracovné ponuky, časový priestor, prax, skúsenosti v odbore atď.). Možnosti rodiča ovplyvňujú aj objektívne okolnosti akými sú dopyt na trhu práce alebo ohodnotenie rovnakej pozície.
26. Pri určovaní výšky výživného súd vychádzal z odôvodnených potrieb maloletej ako aj ako aj z možnosti rodičov. Odôvodnenými potrebami nie sú len hmotné potreby ako jedlo, ošatenie, výživné slúži aj na uspokojovanie ďalších odôvodnených potrieb dôležitých pre výchovu a vývoj dieťaťa. Maloletá M. je už takmer vo veku dospelej ženy a od toho sa odvíjajú aj jej výdavky. Výživné súd určil od podania návrhu v dvoch obdobiach a teda v dvoch sumách. Od podania návrhu do 1.7.2019, dokedy bola matka nezamestnaná vo výške 400,- eur mesačne a od 1.7.2019 vo výške 300,- eur mesačne. Samotný otec vo svojom vyjadrení uviedol, že v minulosti na M. prispieval sumou 400,- eur mesačne. Je teda bezpochyby v jeho možnostiach prispievať na výživu maloletej sumou akú určil súd. Navyše v tzv „druhom“ období súd zaviazal otca výživným vo výške 300,- eur mesačne, teda ešte nižším akým otec podľa vlastných slov prispieval na výživu maloletej. Pri príjmoch otca súd vychádzal z dokladov, ktoré otec založil do spisu. Aktuálny príjem otca súd vzhľadom na nečinnosť právneho zástupcu otca nepoznal, je však predpoklad, že aktuálny príjem je minimálne na úrovni otcom deklarovaného príjmu na začiatku konania. Pri určovaní výživného súd prihliadal aj na tú skutočnosť, že otec sa s maloletou nestretáva, nezaujíma sa o ňu, cela ťarcha starostlivosti o maloletú vrátane financovania jej výdavkov je tak na matke a jej príbuzných. Vzhľadom na vek maloletej ako aj odôvodnenosť a výšku jednotlivých výdavkov sa súd ustálil na výdavkoch maloletej vo výške cca 450-500,- eur mesačne. Povinnosť prispievať na výživu maloletého súd rozložil na obidvoch rodičov, za tzv. prvé obdobie v podiele 1/5 na matku a 4/5 na otca
berúc do úvahy príjem a možnosti rodičov ( matka nezamestnaná). Za tzv. druhé obdobie v podiele 2/5 matka a 3/5 otec berúc do úvahy, že príjem rodičov je porovnateľný avšak otec sa žiadnym spôsobom na starostlivosti o maloletú nepodieľa, nejaví o ňu žiadny záujem. Výživné, ktoré súd určil zodpovedá cca 27% ( 1 obdobie ) a cca 20% ( druhé obdobie) z príjmu otca, je teda podľa názoru súdu jednoznačne v možnostiach otca ho uhrádzať a popritom uhrádzať aj vlastné náklady. Výživné, ktoré požadovala matka považoval súd za neprimerané ako výdavkov maloletej, tak aj možnostiam otca a preto súd návrh matky vo zvyšku zamietol.
27. Zročné výživné k maloletej tvorí súčin plnení za obdobie od 6.4.2018 do 30.6.2019 ( 14 mesiacov + alikvótna časť za mesiac apríl 2018) 5.933 eur (400,- eur x 14 = 5.600,- eur + alikvótna časť za apríl 2018 =333) a za obdobie od 1.7.2019 do 30.4.2021 (22 mesiacov) 6.600,- eur ( 300,- eur x 22 = 6.600,- eur). Spolu činí zročné výživné 12.533,- eur. Voči tejto sume súd započítal plnenia otca vo výške 1.550 eur. Zročné výživné tak dosahuje výšku 10.983,- eur.
28. O povinnosti uhradiť zročné výživné súd rozhodol podľa § 232 Civilného sporového poriadku.
29. Súd zároveň zrušil uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia, ktorým bol otec zaviazaný prispievať na výživu maloletej, nakoľko odpadli dôvody pre ktoré bolo nariadené (§334 CSP), keďže súd rozhodol vo veci samej o výživnom a toto rozhodnutie nahradí neodkladné opatrenie, nakoľko rozsudky výživnom sú vykonateľné doručením.
30. O trovách konania účastníkov rozhodol súd podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresnom súde Bratislava II, písomne, v troch vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 62 Civilného mimosporového poriadku odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona. Ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.