Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (6)Rozsudok_8T-49-2019.pdf
PDF · 132.46 KB
Case nature
Area
Subarea
8T/49/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Poprad, samosudca JUDr. Richard Bureš, v trestnej veci proti obžalovanému X. V., na hlavnom pojednávaní 10. mája 2021 takto
rozhodol:
rozhodol:
Obžaloaný
X. V. nar. XX.X.XXXX v Z., bytom Z., X. XXXX/X,
j e v i n n ý , ž e
dňa 21.11.2018 v čase o 08,30 hod. v Poprade po ceste č. I/66 smerom od Kežmarku do centra mesta v ľavom jazdnom pruhu dvojpruhovej komunikácie v jednom smere viedol technicky nespôsobilé špeciálne sanitné vozidlo továrenskej značky Mercedes - Benz Vito, evidenčného čísla KK XXX AR, ktoré prevzal na dispečingu v Nemocnici Dr. Vojtecha Alexandra v Kežmarku, pričom pred jazdou riadne neskontroloval funkcie zabezpečovacích mechanizmov transportného lehátka a zadných dverí, v dôsledku čoho v km 89,05 pred zimným štadiónom z dôvodu zmeny jazdného pruhu, pri akcelerácii vozidla došlo k samovoľnému uvoľneniu zabezpečovacieho mechanizmu a pohybu transportného lehátka s prepravovanou pacientkou A. P. smerom k zadným dverám vozidla, ktoré v dôsledku nefunkčného mechanizmu zámku sa po náraze lehátkom otvorili, následne lehátko s pacientkou opustilo interiér vozidla a dopadlo na vozovku, pri nehode A. P. utrpela zlomeninu oboch pätových kostí a zlomeninu oboch členkov vľavo s liečením v trvaní 5 až 6 mesiacov, ako vodič porušil ustanovenie § 3 ods. 2 písm. a), § 4 ods. 1 písm. a), § 45 ods. 1 Zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke v znení neskorších predpisov,
t e d a
inému z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví a spáchal taký čin závažnejším spôsobom konania a porušením dôležitej povinnosti vyplývajúcej z jeho zamestnania a uloženej mu podľa zákona,
č í m s p á c h a l
prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. h) Trestného zákona
a za to mu u k l a d á :
Podľa § 157 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2 Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 1 (jedného) roka.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona výkon trestu podmienečne odkladá.
Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona mu určuje skúšobnú dobu v trvaní 1 (jedného) roka.
Podľa § 61 ods. 1 Trestného zákona mu u k l a d á i trest zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel na dobu 1 (jedného) roka.
Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku súd poškodenú stranu Dôvera zdravotná poisťovňa, a. s., Eisteinova 25, 851 01 Bratislava, IČO: 35 942 436 odkazuje na civilný proces.
odôvodnenie:
O d ô v o d n e n i e
Súd vykonal dokazovanie a zistil a ustálil skutkový stav tak, ako ho uviedol vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Po preskúmaní obžaloby podľa § 353 ods. 1 Trestného poriadku, postupom podľa § 241 ods. 1 písm. j) Trestného poriadku vydal súd vo veci pod č. k. 8T/49/2019-412 dňa 20.1.2020 trestný rozkaz, v ktorom uznal vtedy obvineného X. V. vinným zo skutku tak, ako bol uvedený v obžalobe za čo mu uložil podľa § 157 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2 Trestného zákona a podľa § 56 ods. 2 Trestného zákona peňažný trest vo výške 250 (dvestopäťdesiat) eur. Podľa § 57 ods. 2 Trestného zákona rozhodol, že zaplatená suma peňažného trestu pripadá štátu. Podľa § 57 ods. 3 Trestného zákona pre prípad úmyselného marenia výkonu peňažného trestu mu uložil i náhradný trest odňatia slobody v trvaní 3 (troch) mesiacov. Podľa § 61 ods. 1 Trestného zákona mu uložil i trest zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel na dobu 1 (jedného) roka. Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku súd poškodenú stranu Dôvera zdravotná poisťovňa, a. s., Eisteinova 25, 851 01 Bratislava, IČO: 35 942 436 odkázal na civilný proces. Proti tomuto trestnému rozkazu podali obvinený prostredníctvom svojho obhajcu a prokurátor v zákonnej lehote odpor. Týmto bol napadnutý trestný rozkaz zrušený, a samosudca podľa § 355 ods. 3 Trestného poriadku nariadil vo veci hlavné pojednávanie.
Na hlavnom pojednávaní predtým obvinený X. V., potom už v procesnom postavení obžalovaného nemal záujem uzavrieť s prokurátorom dohodu o vine a treste, s podanou obžalobou nesúhlasil, poprel skutočnosť, že by pred jazdou neskontroloval spôsobilosť zámkov, lehátka a zadných dverí, nakoľko toto patrí k povinnostiam prevádzkovateľa vozidla. On bol v postavení zamestnanca a má právo na bezpečné pracovné podmienky a prostriedky. Diagnostika vozidla nebola súčasťou jeho pracovnej náplne. Po poučení podľa § 257 ods. 1 Trestného zákona vyhlásil, že je nevinný.
Vypovedal zhodne a podrobne ako v prípravnom konaní, popísal, aké povinnosti vykonával každý deň po príchode do práce, kritického dňa po prevzatí vozidla okrem iných bežných úkonov, zistil, či lehátko a sedačka sú správne ukotvené. Bočné dvere zaistil a zadné dvere kontroloval vždy vtedy, keď nakladá pacienta. V Lendaku naložil pani H. s dcérou pani P., ktorá jej robila doprovod. Počas nakladania pacientov nepozoroval žiadnu chybu na aute. Potom pred sociálnym zariadením v Kežmarku zastavil, skúšal ešte raz dvere, vybral lehátko, ktoré bolo pevne zaistené, nejavilo známky poškodenia. S lehátkom vošiel na izbu ku pani P. spolu s pánom A., ktorý bol ako doprovod po celú dobu s ním v sanitke. Keď ju nakladali, on vydvihol lehátko, aby vošlo do lyžiny. Potom vždy pohne ľavou rukou dovnútra, ako je poistka a ona zaklapne, je tam taký klobúčik a urobí zvuk, podľa ktorého vie, že lehátko je zaistené, čo sa aj stalo. Potom oboma rukami lehátko potiahne k sebe, či vyskočí, či nie. Vtedy nevyskočilo, ak by vyskočilo ihneď by zavolal na dispečing pánovi W. a v jazde by nepokračoval a išiel by hneď do garáže. Keď zistí, že lehátko je v poriadku, tak spodné nájazdové lyžiny musí sklopiť a zasunúť dovnútra a zase zaistiť, lebo bez toho by zadné dvere nemohol zavrieť. Potom vošiel palcami do škár medzi zadnými dverami a takýmto pohybom skúšal, či sú dvere zaistené. Takto to robil po dobu 3 rokov s týmto autom. Keď išiel nakladať pani P., tak otvoril zadné dvere zvnútra cez kabínu, lebo zvonku nešli otvoriť, preto musel dať kolega ešte pred príchodom ku domu dôchodcov detskú poistku. Pokiaľ by zle zatvoril dvere, tak by už pri prvej križovatke poškodená vyletela zo sanitky, lebo je tam mierne stúpanie, to isté je aj pred Turbínou za Kežmarkom. Potom už v Poprade, pred križovatkou Spišská Sobota musel pribrzdiť a vtedy počul buchnutie a krik zozadu od posádky, otvorili sa dvere a keď pribrzdil, lehátko išlo dozadu
a buchlo do dverí, dvere sa otvorili, on pomaličky zastavoval, lehátko sa prevážilo a spadlo na dolné kolieska na cestu. Ak by bol pribrzdil silnejšie, lehátko by sa prevrátilo a pacientka by spadla na tvár. Od pani P. sa dozvedel, že ju bolí chrbtica a nohy. Potom ju naložili, skontroloval všetko znovu, poistka držala a pokračovali do Popradskej nemocnice na traumatológiu. Tam od lekára zistil, že pacientka mala dolámané päty. Od miesta nehody do nemocnice lehátko držalo a držali aj dvere. Po návrate so sanitkou do Nemocnice v Kežmarku s mechanikom pánom W. všetko vyskúšali, všetko držalo pokope. Pán W. mu vtedy povedal, že je to jeho vina, že zle zavrel dvere, zle zaistil pacientku. To isté mu zopakoval šéf, na čo sa rozčúlil a kopol do zadných dverí sanitky a tie sa otvorili. Potom vyšiel von chytil lehátko oboma rukami a celou silou v tej zlobe vytiahol a letelo 5 metrov za sanitkou. Lehátko potom pri použití hrubšej sily pri potiahnutí vždy vypadlo. Mechanizmus dverí podľa neho fungoval, poruchy nezistil. Dozvedel sa, že zadné dvere fungujú na elektriku. Pri znaleckom šetrení sa zistilo, že skrutka v poistke bola odtrhnutá, mohol ju nahlodať, keď potom lehátko opakovane ťahal. Príčinou nehody mohla byť skutočnosť, že pacientka bola silnejšia, tým bolo lehátko viac zaťažené a musela povoliť poistka. Signalizácia uzamknutia lehátka vo vozidle nie je. Zadné dvere signalizujú na prístrojovej doske, ak by sa náhodou otvorili. Žiadneho zaškolenia čo sa týka diagnostiky a údržby vozidla sa nezúčastnil. Diagnostiku mal na starosti servis a zaškoloval ho jeho predchodca.
Svedok F. Z. nastúpil za vodiča sanitky a zaúčal ho pán V. asi jeden týždeň aj o tom, že pred jazdou si má vodič skontrolovať technický stav vozidla, okrem iného aj sedenie pre pacienta, lehátko či je zaistené, keď si doň sadne pacient. Pri zatváraní dverí vie po pribuchnutí, či sa zavreli. Každý si musí nájsť nejaký systém kontroly. Spôsob zaistenia lehátka prezentoval zhodne s obžalovaným. Za správnosť osadenia lehátka je zodpovedný šofér. Nevedel sa vyjadriť, ako mohlo dôjsť k prejednávanej nehode.
Podľa svedka X. A. obžalovaný pred tým, ako ležiak sanitky s pacientkou opustil vozidlo, musel prudšie pribrzdiť. Bol prítomný pri nakladaní pani do sanitky, počul, že zacvakla poistka a zavreli sa dvere, ktoré zatváral vodič a ich aj prekontroloval. Keby to necvaklo, tak to lieta. Nepamätal si, akým spôsobom otvoril sanitkár zadné dvere predtým, ako nakladali pacientku. Na otázku samosudcu, prečo obžalovaný, keď sa mu nepodarili otvoriť zadné dvere vošiel do sanitky dverami bočnými uviedol, že sa to môže stať a vtedy zvnútra uvoľňuje detskú poistku a potom po otvorení dverí dá túto poistku do normálnej polohy. Tento jeho úkon však nemá nič spoločné s touto nehodou.
Svedok F. W. potvrdil výpoveď obžalovaného ohľadne skutočností, ktoré nastali po návrate obžalovaného do nemocnice v Kežmarku po nehode. Vo všeobecnosti si vodič sanitky zisťuje závady sám. V minulosti závady na dverách vozidla neboli žiadne, skôr na sedačkách, čo sa opravilo ihneď. Po nehode lehátko fungovalo. Nevie si vysvetliť, ako automechanik, prečo došlo k tejto udalosti, keď všetko fungovalo. Pri nakladaní pacienta musí vodič skontrolovať lehátko, jeho zaistenie, keď zistí závadu volá dispečing a ten určí druhé vozidlo. Zo strany vodiča prebieha kontrola tak, že fyzicky zasunie lehátko, vyskúša či drží, najlepšie ho vyskúša vtedy, keď ho má zaťažené. Zabezpečovací mechanizmus na dverách sa kontroluje zabuchnutím, niektoré vozidlá majú na to kontrolku, ktorá zasvieti, že sú dvere otvorené. Tieto úkony si musí vodič nacvičiť, vodiči si manipuláciu ukazujú navzájom. Školenia bezpečnosti práce prebiehajú každé dva roky. Na kontrole vozidla na Stanici technickej kontroly sa funkčnosť ležadiel neskúša. Lehátko nepodliehalo žiadnej kontrole, má jeden zaisťovací mechanizmus. Či je lehátko v správnej polohe musí vyskúšať vodič mechanicky. Svedkovi predložil policajt zámok, z ktorého on zistil, že bol v dobrom stave, akurát boli skrutky ohlodané. Podľa neho zámok po expertíze fungoval. Či sa nachádza nejaká poistka vzadu, svedok nevedel uviesť. Vodič sa vie presvedčiť, že sú zatvorené zadné dvere len potiahnutím kľučky, alebo vyskúšaním, či sú dvere voľné. Kontrolky ukážu, že sú dvere otvorené. Vizuálne sa nedá zistiť, že zapadla poistka vtedy, keď sa zasúva lehátko do lyžín, iba mechanicky.
Svedkyne X. P. a W. H. boli počas incidentu v sanitke, ktorú viedol obžalovaný. Súd zisťoval z ich výpovedí najmä okolnosti, akým spôsobom vodič sanitky otváral jej zadné dvere. Obidve svedkyne síce až počas čítania výpovedí postupom podľa § 264 ods. 1 , 2 Trestného poriadku trvali na svojich predošlých tvrdeniach, že vodič sanitky chcel otvoriť zadné dvere, čo sa mu pred domovom dôchodcov v Kežmarku nepodarilo, preto vošiel do sanitky z pravých bočných dverí a šiel k zámku zadných dverí sanitky, čo so zámkom robil nevedeli. Upevnenie lôžka kontroloval zozadu. Lehátko s pacientkou počas cesty držalo, uzatvárací mechanizmus sanitky nejavil nejaké závady.
Z prečítanej výpovede svedkyne - poškodenej Mgr. Miriam Žolnerovej vyplýva, že sa pripája ku konaniu o náhrade škody vo výške 992,63 eur, ktorá pohľadávka vyplýva aj z uplatnenej a pred súdom oboznámenej regresnej náhrady.
Z prečítanej výpovede poškodeného W. P. vyplýva, že jeho manželka A. P. bola účastníčkou dopravnej nehody dňa 28.11.2018 v Poprade pri Zimnom štadióne, kedy utrpela zlomeniny na nohách. Náhradu škody si neuplatnil. O štyri dni na to, zomrela, ale pre inú príčinu smrti.
Súd po súhlase procesných strán prečítal do spisu založený znalecký posudok znalca MUDr. Stanislava Niezňanského a MUDr. Lukáša Hamerlíka z pitvy poškodenej A. P., ktorí zistili poranenia poškodenej následkom dopravnej nehody, popísali ich a po posúdení ostatných nálezov uzavreli, že príčinou smrti bolo zlyhanie jej chronicky chorobne poškodeného srdca. Poranenia, ktoré utrpela pri predmetnej dopravnej nehode z 28.11.2018 s najväčšou pravdepodobnosťou neboli v priamej ani nepriamej príčinnej súvislosti so smrťou A. P.. Tieto skutočnosti potvrdil vo svojom výsluchu znalec MUDr. Lukáš Hamerlík a dodal, že vzhľadom k predchádzajúcemu zdravotnému stavu menovanej by k jej smrti určite došlo aj bez samotných poranení z dopravnej nehody, i keď čas úmrtia sa určiť presne nedá.
Zo znaleckého posudku MUDr. Róberta Slavkovského z odvetvia chirurgie a traumatológie je preukázané, že poškodená v čase dopravnej nehody utrpela zlomeninu oboch pätových kostí a bimalleolárnu zlomeninu ľavého členka, zlomeninu oboch členkov vľavo. Z medicínskeho hľadiska ide o poranenie ťažké. Mechanizmus zranení zodpovedá mechanizmu dopravnej nehody.
Okrem priamych dôkazov, teda výsluchov obžalovaného a svedkov možno vyhodnotiť ako veľmi dôležité dôkazy pre posúdenie trestnej zodpovednosti obžalovaného znalecký posudok Ústavu súdneho inžinierstva, zápisnica o výsluchu znalca doc. Ing. Pavla Kohúta PhD. v prípravnom konaní a najmä znalecké dokazovanie na hlavnom pojednávaní vykonané jeho výsluchom. Na hlavnom pojednávaní sa znalec vyjadril ku skutočnostiam, z akých podkladov vychádzal pri spracovaní znaleckého posudku a k akým záverom dospel. Uviedol, že vychádzali z predloženého spisového materiálu a s ním vykonanej ohliadky predmetného vozidla so zameraním sa na technických stav tých skupín vozidla, ktoré by boli v príčinnej súvislosti s vypadnutím prepravovanej pacientky z vozidla počas jazdy. Ďalej vykonali experiment pri ktorom zaisťovací mechanizmus z predmetného sanitného vozidla namontovaný do iného vozidla a overované bolo, či dochádza k správnej funkcii tohto mechanizmu, pričom bolo zistené, že nedochádza k správnej funkcii a dochádza k samovoľnému uvoľneniu tohto zisťovacieho mechanizmu bez toho, aby bolo potrebné odistiť zaisťovaciu páčku. Príčinou tohto javu bola technická závada na zaisťovacom mechanizme, a to skutočnosť, že bol dlhodobo uvoľnený skrutkový spoj, ktorý umožňoval naklápanie tohto mechanizmu, pri ktorom už nemohlo dôjsť k správnej funkcii tohto mechanizmu. Ďalej bolo zistené, že na zadných dverách sa nachádzala závada na zámku týchto dverí, pričom táto závada mala taký charakter, že sa jednalo o dlhodobú závadu, a to v dôsledku toho, že nebola správne vykonáva údržba tiahla v dôsledku čoho dochádzalo k javu, že po otvorení dverí zvnútra nedochádzalo k spätnému chodu vnútorného ovládača zadných dverí a v takomto prípade zámok neplnil svoju funkciu a po vyvolaní nízkej hodnoty sily na zadné dvere by mohlo dôjsť k otvoreniu týchto dverí. Z charakteru poškodeniu jazýčka zaisťovacieho mechanizmu drieku skrutky na upevnenie tohto mechanizmu v lyžine a otvoru v lyžine, ako aj hrany, ktorá vznikla otlačením na lyžine je možné usudzovať, že zaisťovací mechanizmus bol vystavený dlhodobo podmienkam, kedy nebol správne zaistený a kedy bol vystavený takému namáhaniu, ktoré postupne viedlo až k stavu kedy už neplnil tento zaisťovací mechanizmus svoju funkciu. Nejedná sa o náhlu závadu, ktorá by vznikla náhle, ale o závadu, ktorá vznikala dlhodobo a ktorá sa na vozidle nachádzala dlhodobo. Čo sa týka príčiny, prečo došlo k opusteniu tela prepravovanej pasažierky, tak táto vyplýva z toho, že na vozidle sa nachádzali dve nezávislé závady, a to jedna na zaisťovacom mechanizme a tiež na zámku zadných dverí. Ak by čo len jedna závada nebola, tak by nedošlo k opusteniu tela prepravovanej pasažierky počas jazdy. K mechanizmu opustenia sanitky lehátkom znalec uviedol, že pri akcelerácii vozidla v dôsledku zotrvačných síl sa lehátko začalo pohybovať smerom k zadnej časti vozidla, tento pohyb mal byť zachytený zaisťovacím mechanizmom, keďže tento však už neplnil svoju správnu funkciu, došlo k jeho nakloneniu v dôsledku vytvorenej deformácie na jazýčku došlo k samovoľnému otvoreniu jazýčka a transportné lehátko sa pohybovalo smerom k zadným dverám, pričom pri kontakte tohto lehátka a zadných dverí došlo k otvoreniu týchto dverí nakoľko zámok dverí neplnil taktiež svoju funkciu a transportné lehátko mohlo voľne opustiť interiér vozidla cez otvorené zadné dvere. K tomuto opusteniu
by došlo pri zistení týchto závad, t. j. bežnému zrýchleniu, spomaleniu, teda nebola potrebná špeciálna technika jazdy, ktorá by toto vyvolala. Incidentu bolo možné zabrániť, a to predovšetkým správnou údržbou. To, že mechanizmus prestáva plniť svoju funkciu muselo byť dlhodobo zrejmé, a to z toho, aký zvuk vyvolával mechanizmus. Pri uvoľnenom dochádzalo k jeho naklápaniu a prídavnému hlukovému vnemu oproti stavu, ak by boli skrutkové spoje správne utiahnuté. Takisto to bolo možné zistiť pri odisťovaní, kedy bolo možné zistiť, že tie skrutkové spoje sú uvoľnené. Rovnako bolo možné zistiť pri otváraní zadných dverí zvnútra vozidla, že nedochádza k spätnému chodu ovládača zadných dverí a že v dôsledku toho je potrebná údržba, a to premazanie tiahiel. Ak by tieto úkony boli vykonané, teda premazanie a utiahnutie skrutiek, potom by nebolo možné, aby došlo k samovoľnému uvoľneniu transportného lehátka. Na otázku, či závady, ktoré popísal, boli viditeľné voľným okom, ktoré by videl aj laik, uviedol, že čo sa týka zámku piatich dverí, tam neboli potrebné špeciálne vedomosti, aj laikovi mohlo byť zrejmé, že ak sa vnútorný ovládač nevráti naspäť do svojej pôvodnej polohy, že ten zámok nemusí správne plniť svoju funkciu. Čo sa týka zaisťovacieho mechanizmu, tak na identifikovanie závady bolo potrebné, aby tá obsluha rozumela tomu správnemu fungovaniu mechanizmu, čiže bežný vodič, ktorý nejazdí na takomto vozidle by to nemusel vedieť, ale vodič, ktorý má obsluhovať takéto vozidlo, tak by mal rozumieť spôsobu ovládania, ale aj skutočnosti, že keď sú povolené skrutky, že to môže identifikovať stav kedy to zariadenie nemusí správne plniť svoju funkciu. Na otázku, či vodičovi, ktorý jazdí dlhodobo na tomto vozidle museli mu byť tieto závady zrejmé, uviedol, že áno, lebo išlo o dlhodobé závady a nie závady, ktoré vznikli náhle a náhle sa vyskytli a vodič o nich nemusí vedieť. Na otázku obhajcu, čo sa týka zadných piatych dverí, či zistili nejakú signalizáciu, ktorá by naznačovala, že tento mechanizmus nefunguje, uviedol, že nie, na predmetnom vozidle takáto signalizácia nebola. Na moderných osobných je to bežné. Pokiaľ použil výraz výraz „dlhodobo“, tak myslel tým, že určite týždne, mesiace, príp. niekoľko mesiacov. To si trúfol povedať o zaisťovacom mechanizme. Čo sa týka zadných dverí tak minimálne to muselo byť niekoľko dní, ale netrúfol povedať týždne alebo mesiace. Na otázku, že vravel, že vykonali experiment, či vie tento bližšie popísať, uviedol, že s istotou vedia, že obidve skrutky nemohli byť utiahnuté, pretože skrutka na str. 19 má svoju dĺžku a nemohla byť dotiahnutá bola zakórodovaná. Mala zúžený driek, kedy to policajt ukázal, lebo s ňou manipuloval a došlo k jej odstrihnutiu. Zobrali zaisťovací mechanizmus, vložili do iného sanitného vozidla s priemerom skrutky, ktorý bol menší čo umožnilo naklápanie a účelom experimentu bolo zistiť, či v takomto stave môže plniť mechanizmus svoju funkciu a výsledkom bolo, že nemôže plniť svoju funkciu. Bez toho, aby odistil lehátko došlo k samoodisteniu. Na otázku, či to skúšali aj pri utiahnutých skrutkách, znalec uviedol, že pri utiahnutých to neskúšali, a to preto lebo poznali ten stav, že tie skrutky nemohli byť utiahnuté. Ale skúšali to, že na mechanizme, ktorý je nepoškodený na str. 29 obr. 13, tak tam je nedeformovaný jazýček a tento mechanizmus plní svoju funkciu. Keď sú správne utiahnuté skrutky a jazýček nie je deformovaný nesprávnym používaním, tak ten mechanizmus spoľahlivo plní svoju funkciu. Na otázku, ak by boli skrutky naplno utiahnuté a bol deformovaný jazýček, či by zaisťovací mechanizmus plnil svoju funkciu a naopak, ako by sa správal zaisťovací mechanizmus s nedeformovaným jazýčkom pri čiastočne uvoľnených skrutkách, znalec uviedol, že oba javy, a to uvoľnenie skrutiek a deformovaný jazýček zlepšujú možnosť, aby došlo k samoodisteniu. V danom prípade nedošlo len k uvoľneniu skrutiek, ale aj k tomu, že skrutka mala dlhodobým používaním zúžený driek a ďalej lyžina v ktorej bol pôvodne kruhový otvor zobrazené na str. 18 ZP sa tento deformoval na elipsoidný. Všetky tieto faktory umožňovali naklopiť zaisťovací mechanizmus. Zaisťovací mechanizmus prestane plniť svoju funkciu pri strate geometrie ku ktorej dochádza jednak naklonením a jednak deformáciou jazýčka. Podľa jeho názoru iba deformácia jazýčka by nepostačovala, aby došlo k samoodisteniu, avšak ostatné faktory, a to uvoľnenie skrutky, zúženie drieku skrutky, elipsoidný tvar v lyžine, už boli blízko stavu, kedy by mohlo dôjsť k strate funkcií zaisťovacieho mechanizmu aj v prípade nedeformovaného jazýčka. Na otázku, či sa vie ako znalec vyjadriť k obvyklej životnosti tohto mechanizmu, uviedol, že čo sa týka životnosti, tak pri správnej funkcií, t. j. predovšetkým utiahnuté skrutky, lebo iba tieto zabezpečujú správnu funkciu. Aby nedošlo k nakloneniu mechanizmu, je potrebné, aby bol pritlačený k lyžine a zabezpečenie proti nakloneniu je realizované trením medzi mechanizmom a lyžinou, čo zabezpečuje skrutkový spoj svojím utiahnutím. Čiže pri tejto správnej funkcii tá životnosť musí byť niekoľko rokov, podľa jeho názoru aj presahovať životnosť používania takejto sanitky, avšak ak budú skrutky uvoľnené, tak začne veľmi rýchly proces zužovania drieku skrutky, otlačenia na otvore v lyžine, ktorý postupne bude viesť k strate vlastností zaisťovacieho mechanizmu.
Na otázku, že v jednej zo svedeckých výpovedí vyplynulo, že po škodovej udalosti sa osoby snažili lehátko nasilu z tej sanitky vytiahnuť po jeho zaistení a nedarilo sa im to, čím to mohlo byť spôsobené, znalec uviedol, že ak prestane mechanizmus plniť úplne svoju funkciu do akej miery sa môže naklopiť mechanizmus závisí od toho, ako je natočená tá skrutka zobrazená na str. 19, tá má zúžený driek, nie symetrický, t. j. že keď skrutku budeme otáčať, tak v závislosti na natočení skrutky sa tento zaisťovací mechanizmus nakloní viac alebo menej. Pričom k uvoľneniu dôjde až po dostatočnom naklopení zaisťovacieho mechanizmu. Počas nehody bola skrutka natočená tak, aby došlo k väčšiemu naklopeniu mechanizmu a ak svedkovia neskôr skúšali tento mechanizmus a tá skrutka bola otočená napr. o 90 stupňov, tak nemuselo dôjsť k samoodisteniu, pričom predmetná skrutka sa mohla voľne otáčať počas manipulácie s daným zariadením. Jej natočenie nebolo pevné. Na otázku, že ten kto lehátko obsluhuje má akú istotu pri naložení pacienta do sanitky, že to lehátko je zaistené, uviedol, že možno to identifikovať na základe zvuku, zacvaknutia. Keď dôjde k zacvaknutiu a súčasne mechanizmus je bez technickej závady, t. j. nemá povolenú skutku, vtedy môže mať istotu, že je to zaistené. Na otázku, že či ten zvuk, ktorý by mal dávať istotu obsluhe, znie podľa jeho názoru inak ak závada je a ak nie je, uviedol, že áno, znie trochu inak a vyplýva to z toho, že je to celé uvoľnené. V prípade, že skrutky sú obe zatiahnuté, tak by to nazval, že je to jeden izolovaný zvuk po zacvaknutí a v prípade, že spoj je povolený, tak je tam viacero zvukových frekvencií, je to charakteristické, keď dôjde k zacvaknutiu povoleného spoja. Na otázku, aby sa vyjadril k viacerými osobami označovanému spôsobu skúšania zaistenia lehátka potiahnutím k sebe, znalec uviedol, že si myslí, že je to ďalší spôsob preverenia, či je lehátko zaistené. Na otázku samosudcu, či manipulácia s lehátkom policajtom pred znaleckým skúmaním nejako sťažila znalecké skúmanie, uviedol, že neznemožnila ho, trochu ho skomplikovala, ale dalo sa to vyriešiť aj keď došlo k tomu odstrihnutiu. Bolo však otázkou času, kedy sa to odstrihne. Na doplňujúcu otázku obhajcu, či opakované skúšanie násilného vytrhnutia lehátka zo sanitného vozidla po škodovej udalosti mohlo mať nejaký vplyv na znalecké skúmanie a jeho výsledok, znalec uviedol, že nie. Po tom ako samosudca prečítal z výpovede obžalovaného na č. l. 438, kde uviedol, že „ja som sa nahneval, vošiel som z bočných dverí do sanitky a kopol som do zadných dverí a tie sa otvorili, potom som vyšiel vonku, chytil som lehátko oboma rukami a celou silou v tej zlobe som vytiahol lehátko a letelo 5 metrov za sanitkou, na to som upozornil p. W., potom sme kontrolovali s p. W. a lehátko vyskočilo“, či to mohlo mať vplyv na znalecké dokazovanie, znalec uviedol, že nie, lebo na tej skrutke vidno, že má zúžený driek a je skoródovaná. Takisto na otvore na lyžine, ktorá má elipsoidný tvar je vidno, že plochy sú skoródované. Rovnako aj na otlačení na str. 18 ZP zelenou šípkou na lyžine tak to otlačenie je takisto skoródované, čo svedčí, že ten proces prebiehal dlhodobý čas a nemohol vzniknúť týmito úkonmi následne po dopravnej nehode. Samosudca prečítal z výpovede svedkyne X. P. na č. l. 442 tretí odsek: „keď sme zastavili pred domom dôchodcov, zo sanitného vozidla vystúpil vodič, počula som, že chce otvoriť zadné dvere, dvere sa mu nepodarilo otvoriť, preto vošiel do sanitky z pravých bočných dverí a šiel k zámku zadných dverí sanitky, čo so zámkom robil neviem povedať“, aby sa teda vyjadril k tomuto, či z jeho pohľadu to má nejaký súvis, znalec uviedol, že práve otvorenie dverí zvnútra navodí také podmienky, že ovládač zadných dverí sa nevráti do svojej pôvodnej polohy a práve za týchto podmienok prestane zámok plniť svoju funkciu. Ak by boli dvere otvorené iba zvonku, tak by neboli na toto vytvorené podmienky, samozrejme pri tej závade. Aby to plnilo svoju funkciu tak bolo treba rukou zatlačiť ovládač na str. 13 obr. 1 a keď sa zatlačí späť zvnútra, tak zámok opäť funguje, ale v takej polohe ako je to zobrazené prestane plniť svoju funkciu. Ak to otváranie prebieha veľmi rýchlo, vodič si to nemusí všimnúť. Ak vodič nemohol zámok otvoriť zvonku, musel ísť zvnútra, tak si to vyžadovalo zvýšenú pozornosť, že čo sa so zámkom deje. Ak by sa pozrel na ovládač, tak by to videl, že sa nevrátil späť. Na doplňujúcu otázku obhajcu, či sa to dalo zistiť zvonku, znalec uviedol, že nie, nedalo. Ale upresnil to tak, že sa to nedalo zistiť zvonku, že z vnútornej strany sa ovládač zadných dverí nevrátil späť, na to, aby to zistil zvonku to bolo sťažené, ak by to chcel preveriť, tak by mal potiahnuť dvere, ale miesto, ktoré sa javilo ako vhodné, je vonkajší ovládač a keby ho potiahol zaň, tak pri správnej funkcii by malo dôjsť k otvoreniu tých dverí. Jedine v prípade, že by to preveril potiahnutím za inú časť dverí a nie za ovládač. Na otázku sudcu, či to malo význam ohľadne situácie, ktorá nastala, uviedol, že práve otvorením dverí zvnútra vodič aktivoval stav, kedy nefungoval zámok zadných dverí. On mohol predtým plniť svoju funkciu, však otvorením zvnútra a nevrátením ovládača do svojej polohy, došlo k aktivovaniu tohto stavu.
Na otázku obhajcu, či čiastočné opotrebenie jazýčka mechanizmu, pri plnom utiahnutí skrutiek, bola možnosť náhodného uvoľnenia, znalec uviedol, že s pravdepodobnosťou 99,9 % by sa to neuvoľnilo. Je pravdou, že to nepreveroval, ale je to blízke istote. Na otázku obhajcu, že uvoľnenie lehátka bolo výsledkom akých stavov mechanizmu, znalec uviedol, že na to je potrebná strata geometrie jazýčka voči kolíku. K strate geometrie dochádza vplyvom neutiahnutia skrutky, tento sa zväčšuje vplyvom zmenšenia drieku skrutky, ďalej sa to zväčšuje vznikom eliptického otvoru v lyžine, ďalej otlačením na lyžine a tiež aj otlačením na jazýčku. Všetky tieto faktory zhoršujú geometriu a vedú k stavu, kedy ten zaisťovací mechanizmus prestane úplne plniť svoju funkciu. Čo sa týka natočenia skrutky, znalec uviedol, že aj natočenie skrutky má vplyv na to, kedy dôjde k strate funkcií tohto mechanizmu, a to v dôsledku toho, že skrutka nie je symetrický deformovaná, ale jej driek je deformovaný nesúmerne. Na otázku samosudcu, či mechanizmy, ktoré zapríčinili nehodovú situáciu nejakým spôsobom súvisia, znalec uviedol, že nie. Sú to dva samostatné mechanizmy. Jediné čo majú spoločné je zanedbaná údržba a práve v ten jeden moment bola aktivovaná nefunkčnosť oboch mechanizmov.
Obžalovaný X. V. predložil iniciatívne doklady súvisiace s technickým stavom zvereného vozidla, s jeho vzdelaním, pracovnoprávnymi vzťahmi s vtedajším zamestnávateľom, pracovnú zmluvu, pracovnú náplň vodiča, kde sa opakuje povinnosť zúčastňovať sa protipožiarnych školení a školení bezpečnosti práce, doklad o spôsobilosti viesť motorové vozidlá a záznam o prevádzke vozidla z 28.11.2018.
Ďalšie listinné dôkazy svedčia o splnení si povinností na to príslušných orgánov zabezpečujúcich zadokumentovanie dopravnej nehody. Zápis o dychovej skúške svedčí o skutočnosti, že kritického dňa obžalovaný vykonával svoje pracovné povinnosti v triezvom stave. V spise sa nachádza aj lekárska správa o zranení poškodenej A. P. s tým ,že vypadla zo sanitky, keď vodič prudko pribrzdil.
Zo správy predloženej Nemocnicou Dr. Vojtecha Alexandra Kežmarok vyplýva, že obžalovaný pracoval u nich viac ako desať rokov, nemohol mať problém s manipuláciou, ako aj s vyhodnotením prípadnej technickej poruchy. Každý vodič pri nástupe zmeny je povinný skontrolovať celé vozidlo vrátane všetkých zariadení. Vozidlo Mercedes - Benz Vito, ev. č. KK 010 AR v danom čase malo platnú technickú kontrolu a emisnú kontrolu a v tejto dobe žiadne servisné opravy. K tomu boli predložené doklady. Z ochrany práce bol obžalovaný preškolený 4.3.2017, ktorú prezenčnú listinu podpísal.
Súd potom dôkazy vyhodnotil jednotlivo i v ich súhrne a dospel k spoľahlivému záveru, že skutok sa stal, spáchal ho obžalovaný, ktorý je trestne zodpovednou osobou.
K tomuto záveru dospel súd na základe vykonaných dôkazov, ktoré súd vyhodnotil a na základe ktorých mal preukázané výsluchom obžalovaného, svedkov, listinnými dôkazmi zistil, že kritického dňa na kritickom mieste došlo k dopravnej nehode spôsobom, ktorý je uvedený v právnej vete obžaloby, ktorú súd v plnom rozsahu akceptoval a prevzal do výrokovej časti tohto rozsudku.
Bolo len potrebné ustáliť, či práve obžalovaný X. V. tento skutok zavinil. Treba absolútne odmietnuť zodpovednosť bývalého zamestnávateľa obžalovaného. Nikto od obžalovaného nežiadal, aby odstraňoval funkčné závady na vozidle, nikto ho nenútil vykonávať jeho prácu uvedeného dňa, možno konštatovať, že v tomto ohľade mal vodič v podstate len oznamovaciu povinnosť, pričom by nastúpil zavedený mechanizmus, kedy by sa vozidlo muselo okamžite stiahnuť z cestnej premávky. Obžalovaný nevzal do úvahy signály, ktoré sú podrobne citované v znaleckom dokazovaní, ktoré mali privodiť jeho požadovanú zvýšenú opatrnosť a bezdôvodne sa spoliehal, že toto špeciálne vozidlo je technicky spôsobilé. Zistil sa pravý opak.
Súd sa plne stotožňuje so závermi znaleckého posudku Ústavu súdneho inžinierstva v Žiline, možno skonštatovať, že uvedený materiál analytickým spôsobom vyhodnotil predložený spisový materiál, zaoberal sa posúdením príslušných skupín vozidla, ktoré boli v príčinnej súvislosti s vypadnutím prepravovanej pacientky z vozidla počas jazdy. Vykonali aj potrebný experiment, keď zaisťovací mechanizmus predmetného vozidla namontovali do iného vozidla a potvrdili chybu zaisťovacieho mechanizmu tak, že bol dlhodobo uvoľnený skrutkový spoj, ktorý umožňoval naklápanie tohto mechanizmu. Znalci zistili aj dlhodobú závadu na zámku dverí kvôli nesprávnej údržbe tiahla, v dôsledku čoho po otvorení dverí zvnútra vozidla nedochádzalo k spätnému chodu vnútorného ovládača zadných dverí a v takomto prípade zámok neplnil svoju funkciu a po vyvolaní nízkej hodnoty sily na zadné dvere
by mohlo dôjsť k otvoreniu týchto dverí. Vo vozidle sa nachádzali dve nezávislé závady, a to jedna na zaisťovacom mechanizme a druhá na zámku zadných dverí. Ak by bola čo len jedna závada nebola nedošlo by k opusteniu tela poškodenej počas jazdy. Tomuto sa dalo zabrániť predovšetkým správnou údržbou. Muselo byť dlhodobo zrejmé, aj z toho, aký zvuk vyvolával zabezpečovací mechanizmus lehátka. K tomu by nedošlo, ak by boli skrutkové spoje správne utiahnuté. Aj laikovi malo byť zrejmé, že ak sa nevráti vnútorný ovládač späť do pôvodnej polohy, tak zámok na zadných dverách sanitky nemusí plniť svoju funkciu.
Na základe výpovede znalca na hlavnom pojednávaní sa nezistilo, že by mala manipulácia obžalovaného a svedka W. s vozidlom po dopravnej nehode za následok negatívny vplyv na znalecké dokazovanie. Vodič mal venovať zvýšenú pozornosť aj situácii, keď nemohol zámok dverí otvoriť zvonku a musel dvere otvárať zvnútra, tu mohol zistiť, že sa so zámkom niečo deje. Je potom zrejme rozhodujúce, že vodič otvorením dverí zvnútra aktivoval stav, kedy nefungoval zámok zadných dverí. On mohol predtým plniť svoju funkciu avšak otvorením zvnútra a nevrátením ovládača do svojej polohy došlo k aktivovaniu tohto stavu. Obidva zabezpečovacie systémy majú spoločnú len zanedbanú údržbu a práve v ten jeden moment bola aktivovaná nefunkčnosť oboch mechanizmov. Bola to určite zhoda okolností, ale súd to nemôže považovať za nešťastnú náhodu, nakoľko si dovolí tvrdiť, že k nehode mohlo dôjsť aj niekoľko dní predtým, alebo potom, pokiaľ treba brať do úvahy, že zámok zadných dverí mohol byť poškodený len niekoľko dní.
Z uvedeného vyplýva, že obžalovaný X. V., ktorý uvedeného dňa riadil jemu zverené motorové vozidlo ktoré riadne prevzal, neskontroloval dostatočne funkcie zabezpečovacích mechanizmov, vozidlo bolo spôsobilé síce na jazdu, ale momentálne neplnilo svoju úlohu bezpečne prevážať pacientov ako špeciálne sanitné vozidlo. Následkom toho došlo k samovoľnému uvoľneniu zabezpečovacieho mechanizmu a pohybu lehátka s poškodenou A. P. ku dverám, ktoré sa kvôli nefunkčnému mechanizmu zámku po náraze lehátkom otvorili a lehátko opustilo interiér vozidla. Týmto došlo po dopade lehátka na vozovku k ťažkej ujme na zdraví poškodenej z nedbanlivosti a závažnejším spôsobom konania porušením dôležitej povinnosti vyplývajúcej z jeho zamestnania a uloženej mu zákonom. Konkrétne sa musí ako účastník cestnej premávky správať ohľaduplne tak, aby neohrozil bezpečnosť alebo plynulosť cestnej premávky, použiť na jazdu vozidlo, ktoré možno prevádzkovať v cestnej premávke a na záver platí, že každá prepravovaná osoba zodpovedá za dodržiavanie svojich povinností, všetko podľa Zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke.
V danom prípade obžalovaný naplnil svojim konaním skutkovú podstatu prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. h), teda závažnejším spôsobom konania. Ťažkou ujmou na zdraví je konkrétne porucha zdravia trvajúca dlhší čas (§ 123 ods. 3 písm. i) Trestného zákona), teda viac ako šesť týždňov. Porušenie dôležitej povinnosti má spravidla za následok usmrtenie alebo spôsobenie ťažkej ujmy pri trestných činoch v doprave. Musí byť zistená príčinná súvislosť, k čomu bezpochyby dokazovaním došlo.
Konanie obžalovaného charakterizuje vedomá nedbanlivosť, ktorá je vybudovaná na vedomí možnosti vzniku následku pri spoliehaní sa bez primeraných dôvodov, že k následku nedôjde. To znamená, že páchateľ vie o možnosti vzniku následku, avšak bez primeraných dôvodov možnosť porušenia alebo ohrozenia chráneného záujmu vylučuje.
Pokiaľ ide o chránený záujem, možno uzavrieť, že konanie obžalovaného je protiprávne tým, že porušené citované ustanovenie Trestného zákona chráni ľudské zdravie, teda normálne funkcie ľudského tela vrátane riadnej funkcie všetkých orgánov.
Obžalovaný X. V. bol v dávnejšej minulosti trikrát súdne trestaný, s účinkami zahladenia. Priestupkovo postihnutý bol v nedávnej minulosti 5-krát pre priestupky v doprave, v evidenčnej karte vodiča má 8 záznamov. Od bývalého aj terajšieho zamestnávateľa je veľmi pozitívne hodnotený. Možno skonštatovať, že obžalovaný je skutočne človek pracovitý, spoľahlivý svedomitý a disciplinovaný, čo má význam pri ukladaní trestu, keď súd musí prihliadať na osobu páchateľa, možnosti jeho nápravy a prevýchovy, ale aj na všetky ďalšie zákonné kritériá uvedené v ust. § 34 ods. 1, ods. 2 , ods. 3 a ods. 4 Trestného zákona.
Za takýchto okolností súd bez priznania poľahčujúcich a priťažujúcich okolností , ale v súlade s ust. § 38 ods. 2 Trestného zákona uložil obžalovanému trest odňatia slobody na úplne spodnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby, s podmienečným odkladom výkonu trestu na najnižšiu možnú skúšobnú dobu a vzhľadom k tomu, že došlo k trestnej činnosti v súvislosti s výkonom činnosti, na ktorú treba osobitné povolenie, bol uložený zákaz činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel na taktiež najnižšiu možnú dobu. Takéto tresty môžu splniť požiadavku zákona z hľadiska individuálnej a generálnej prevencie.
Výrok o náhrade škody je v súlade s návrhom prokuratúry v súlade s ust. § 288 ods. 1 Trestného poriadku, keď nie je podklad na vyslovenie povinnosti na náhradu škody voči obžalovanému, ktorý v čase spáchania skutku plnil úlohy organizácie, teda svojho zamestnávateľa a preto súd odkázal poškodenú zdravotnú poisťovňu na civilný proces. inému z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví a spáchal taký čin závažnejším spôsobom konania a porušením dôležitej povinnosti vyplývajúcej z jeho zamestnania a uloženej mu podľa zákona,
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby oznámením je až doručenie rozsudku.