Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3T-58-2020.pdf
PDF · 120.83 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
SK-3T/58/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Svidník samosudcom JUDr. P. U. v trestnej veci proti obžalovanému L. V., pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, ods. 3 písm. a/, písm. d/ Tr. zákona s poukázaním na § 138 písm. b/ Tr. zákona, na hlavnom pojednávaní dňa 10. mája 2021 takto
rozhodol:
Obžalovaný:
L.T. nar. XX.XX.XXXX v Q., trvale bytom F. XXX/XX, Stropkov,
sa uznáva za vinného, že
v období od roku 2014 až do 11.04.2019 v byte bytovej jednotky na ulici Mlynská č. XXX/XX v Stropkove sa spravidla pod vplyvom alkoholických nápojov opakovane správal voči svojej manželke F. V. tak, že jej neustále, posledný rok dennodenne vulgárne nadával, vyhrážal sa jej, že ju zareže, že jej vopchá nožík medzi rebrá, že jej rozbije hlavu, prehľadával jej tiež kabelku, peňaženku, kontroloval jej mobilný telefón, obviňoval ju z nevery, pričom dňa 11.04.2019 v čase okolo 11:30 hod. jej v kuchyni bytu vulgárne vynadal a vyhrážal sa jej tým, že ju podreže, v dôsledku čoho F. V. zo strachu o svoj život zavolala políciu, čím tak u nej svojím konaním vzbudzoval obavu o život a zdravie a v dôsledku jeho konania F. V. trpí recidivujúcou depresívnou poruchou, ako aj posttraumatickou stresovou poruchou, ktorá jej bola diagnostikovaná dňa 28.10.2014, ktorej vznik je v príčinnej súvislosti s vyšetrovanou udalosťou, ako reakcia na mimoriadne intenzívnu stresovú udalosť a v dôsledku ktorej je F. V. minimálne po dobu 5 rokov pod medikamentóznou liečbou,
teda
blízkej osobe spôsoboval psychické utrpenie ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním, vyhrážaním, vyvolávaním strachu a stresu a iným správaním, ktoré ohrozovalo jej psychické zdravie a takým činom spôsobil ťažkú ujmu na zdraví a taký čin spáchal závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas,
čím spáchal
zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, ods. 3 písm. a/, d/ Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. b/ Tr. zákona.
Za to mu súd ukladá
Podľa § 208 ods. 3 Tr. zákona, s prihliadnutím na § 36 písm. j/, písm. l/ Tr. zákona, § 38 ods. 2 Tr. zákona a s použitím § 39 ods. 2 písm. d/, ods. 4 Tr. zákona per analogiam, trest odňatia slobody vo výmere 5 (päť) rokov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona sa obžalovaný na výkon uloženého trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 73 ods. 2 písm. d/ Tr. zákona ukladá obžalovanému ochranné protialkoholické liečenie ambulantnou formou.
Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. ukladá obžalovanému povinnosť, aby nahradil poškodenej F. V., nar. XX.XX.XXXX v O., trvale bytom F. XXX/XX, Stropkov, škodu vo výške 16.208,- eur (šestnásťtisícdvestoosem eur).
odôvodnenie:
Dňa 30.10.2020 podal prokurátor Okresnej prokuratúry Svidník na tunajší súd obžalobu na obvineného L. V. pre skutok právne kvalifikovaný ako zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, ods. 3 písm. a/, d/ Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. b/ Tr. zákona, na tom skutkovom základe, že v období od roku 2014 až do 11.04.2019 v byte bytovej jednotky na ulici Mlynská č. XXX/XX v Q. sa spravidla pod vplyvom alkoholických nápojov opakovane správal voči svojej manželke F. V. tak, že jej neustále, posledný rok dennodenne vulgárne nadával, vyhrážal sa jej, že ju zareže, že jej vopchá nožík medzi rebrá, že jej rozbije hlavu, prehľadával jej tiež kabelku, peňaženku, kontroloval jej mobilný telefón, obviňoval ju z nevery, pričom dňa 11.04.2019 v čase okolo 11:30 hod. jej v kuchyni bytu vulgárne vynadal a vyhrážal sa jej tým, že ju podreže, v dôsledku čoho F. V. zo strachu o svoj život zavolala políciu, čím tak u nej svojím konaním vzbudzoval obavu o život a zdravie a v dôsledku jeho konania F. V. trpí recidivujúcou depresívnou poruchou, ako aj posttraumatickou stresovou poruchou, ktorá jej bola diagnostikovaná dňa 28.10.2014, ktorej vznik je v príčinnej súvislosti s vyšetrovanou udalosťou, ako reakcia na mimoriadne intenzívnu stresovú udalosť a v dôsledku ktorej je F. V. minimálne po dobu 5 rokov pod medikamentóznou liečbou.
Na hlavnom pojednávaní bol vypočutý obžalovaný L. V., ktorý po zákonnom poučení a poučení v zmysle ustanovenia § 257 ods. 1, 2, 5 a 8 Tr. poriadku uviedol, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe okresného prokurátora. Následne samosudca vypočul obžalovaného na otázky uvedené v ustanovení § 333 ods. 3 písm. c/, d/, f/, g/, h/ Tr. poriadku, na ktoré obžalovaný uviedol odpoveď „áno“.
V zmysle § 257 ods. 6 Tr. poriadku súd zistil stanovisko prokurátora, pričom ten navrhol, aby súd prijal vyhlásenie obžalovaného. S prijatím vyhlásenia súhlasil aj splnomocnenec poškodenej F. V., P.. T. F..
Následne súd, postupujúc podľa § 257 ods. 7 Tr. poriadku, uznesením rozhodol, že vyhlásenie obžalovaného L. V. prijíma a zároveň vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu, v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku, sa nevykoná, teda čo do výroku o vine a na hlavnom pojednávaní sa vykoná iba dokazovanie súvisiace s rozhodnutím o druhu a výmere trestu a k výroku o náhrade škody.
Na hlavnom pojednávaní súd vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, prečítaním znaleckých posudkov znalkyne z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria, F.. A. G. č. XXX/XXXX a XXX/XXXX a znaleckých posudkov znalkyne z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia dospelých, X.. A. X. č. XX/XXXX a XX/XXXX, prečítaním výpovede znalkyne F.. A. G. a tiež prečítaním listinných dôkazov: rozhodnutí Okresného súdu Svidník vydaných v konaní o rozvod manželstva, lekárskych správ, zápisu o dychovej skúške, potvrdenia psychiatrickej ambulancie, rozhodnutí Okresného úradu Stropkov, lekárskeho posudku a opatrenia Ministerstva zdravotníctva, listín týkajúcich sa osoby obžalovaného.
Obžalovaný vo svojej výpovedi uviedol, že pokiaľ ide o uplatnený nárok poškodenej na náhradu škody, tento nemá z čoho zaplatiť, pretože jeho jediným príjmom je starobný dôchodok vo výške 450,- eur, z ktorého spláca pôžičku i bývanie vo Vranove a tiež stále platí za monitorovacie zariadenie. Dodal tiež,
že v súčasnosti navštevuje jedenkrát mesačne psychiatrickú ambulanciu F.. F. B., u ktorej absolvuje protialkoholickú liečbu a pravidelne užíva ňou predpísané lieky. Okrem toho navštevuje raz za dva týždne klub abstinujúcich alkoholikov a pravidelne sa chodí hlásiť k probačnému a mediačnému úradníkovi. Obžalovaný tiež vypovedal, že s manželkou sú už rozvedení, ale ešte nie sú majetkovo vysporiadaní, momentálne býva u sestry vo Vranove nad Topľou. Svoj súčasný vzťah s deťmi popísal ako výborný, každý týždeň si spolu telefonujú, posielajú mu tiež fotky a videá vnúčat, dcéra F. ho aj navštevuje. V budúcnosti by sa rád vrátil do Stropkova, pretože tam má známych a mesto mu prirástlo k srdcu. V záverečnej reči obžalovaný uviedol, že nezhody s manželkou riešil spôsobom, ktorý nebol správny a úprimne sa za to hanbí, ale už sa to nedá napraviť. Ospravedlnil sa bývalej manželke za všetko, čo si musela pri ňom vytrpieť a dodal, že ho mrzí, že ich spoločné deti museli strpieť jeho vyčíňanie pod vplyvom alkoholu. Zlyhal ako manžel a otec, ale jeho konanie bolo poznačené aj jeho ťažkým alkoholizmom. Od 4.4.2019 sa lieči z alkoholizmu a má záujem v liečbe pokračovať a nechce sa už vrátiť do stavu, v akom sa nachádzal pred väzbou.
Na hlavnom pojednávaní bol prečítaný aj znalecký posudok F.. A. G., znalkyne z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria č. 213/2019, ktorá na základe vyšetrenia duševného stavu obžalovaného okrem iného konštatovala, že obžalovaný v čase spáchania skutku netrpel ani toho času netrpí na žiadnu duševnú poruchu ani chorobu v zmysle psychózy. U obžalovaného ide o chronický alkoholizmus so závislosťou u nevyrovnanej, akcentovanej osobnosti s poruchami správania. Znalkyňa tiež uviedla, že schopnosť rozpoznať nebezpečenstvo a protiprávnosť svojho konania, ako aj schopnosť svoje konanie ovládať boli pod vplyvom užitého alkoholu u obžalovaného zmenšené nepodstatne. U obžalovaného taktiež zistila chronický alkoholizmus na úrovni III. fázy Jellinekovej klasifikácie s poruchami správania pod vplyvom alkoholu. Ochranné protialkoholické liečenie by z medicínskeho hľadiska bolo vhodné, avšak obvinený bol v tom čase ku svojmu konzumu nekritický, racionalizoval a bagatelizoval ho, preto znalkyňa toto liečenie neodporučila uložiť a dodala, že obvinený v čase znaleckého vyšetrenia súhlasil iba so zákazom konzumu alkoholu. Keďže obvinený nie je duševne chorý, jeho pobyt na slobode z hľadiska psychiatrického nie je pre spoločnosť nebezpečný a ochranné psychiatrické liečenie nie je potrebné.
Zo záverov znaleckého posudku č. 20/2019 X.. A. X., znalkyne z odboru psychológia vyplýva, že osobnosť obžalovaného sa javí ako menej socioemočne zrelá, jednoducho štruktúrovaná, málo vnútorne diferencovaná, simplexná. Z psychologického hľadiska ide o osobu nadmerne požívajúcu alkohol, s kognitívnym aj osobnostným regresom, čo spôsobuje emočnú depraváciu, afektívnu labilitu až impulzivitu, nárast agresivity a podporuje patognomickú žiarlivosť neodkloniteľného charakteru a výraznej intenzity. Prognóza v prípade preukázania viny je menej priaznivá, nakoľko menovaný vykazuje v rámci psychodiagnostiky znaky organických zmien CNS (pravdepodobne alkoholického pôvodu) a nie je kritický k nadmernému požívaniu alkoholu, resp. trpí chronickým až bludovým presvedčením o nevere manželky, ktorá ho morálne „oprávňuje“ k agresívnemu správaniu.
Z lekárskych správ F.. F. B. zo dňa 14.11.2019, 27.12.2019, 7.9.2020 a 6.5.2021, predložených obžalovaným, vyplýva, že tento je od 14.11.2019 v evidencii psychiatrickej ambulancie F. F. B., kde chodí na pravidelné mesačné kontroly, navštevuje A-klub (klub abstinujúcich alkoholikov), užíva pravidelne lieky a od novembra 2019 abstinuje. K abúzu je kritický, verbalizuje snahu abstinovať, je pod dohľadom
- má monitorovací náramok. Podľa správy zo dňa 6.5.2021 pacient nevyžaduje liečbu ústavnou formou.
Z odpisu registra trestov obžalovaného vyplýva, že tento má doposiaľ 2 záznamy v registri trestov, pričom sa na neho v súčasnosti hľadí akoby nebol odsúdený. Navyše ide o odsúdenia z roku 1981 a 1988, teda z obdobia pred 30-timi rokmi. Z výpisu z ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra SR súd zistil, že obžalovaný bol v roku 2016 a 2017 postihnutý za priestupok proti občianskemu spolunažívaniu, ktorého sa v oboch prípadoch dopustil voči svojej manželke. Predmetné rozhodnutia Okresného úradu Stropkov boli na hlavnom pojednávaní prečítané ako listinný dôkaz.
Mesto Stropkov podalo na obžalovaného len všeobecnú správu, z ktorej vyplýva, že obžalovaný je od 4.12.2019 rozvedený, prihlásený na trvalý pobyt v byte v bytovom dome na adrese Mlynská XXX/XX, Stropkov, spolu s bývalou manželkou, dospelými deťmi a vnúčatami. L. V. nebol riešený v priestupkovom konaní z priestupkov, ktorých právomoc prejednať a rozhodnúť o nich je v kompetencii mesta. Mesto Vranov nad Topľou vo svojej správe uviedlo, že obžalovaný nemá v meste hlásený ani trvalý, ani prechodný pobyt a nebol stíhaný za priestupok spáchaný na území mesta.
Zo správy na obvineného vypracovanej ÚVV a ÚVTOS Prešov dňa 27.11.2019 vyplýva, že L. V. sa počas výkonu väzby od 14.4.2019 do 29.10.2019 správal slušne a disciplinovane. Pokyny a príkazy vyplývajúce z ústavného poriadku plnil, režim dňa dodržiaval. Medzi ním a spolubývajúcimi sa nevyskytli žiadne nezhody. Disciplinárne odmenený ani potrestaný nebol.
Podľa správy ÚPSVaR Stropkov obžalovaný nie je a nebol v evidencii uchádzačov o zamestnanie a nie je ani poberateľom sociálnych a štátnych dávok. Sociálna poisťovňa vo svoje správe potvrdila, že L. V. v období od 1.1.2015 vyplácala dávky dôchodkového poistenia. V roku 2019 poberal menovaný starobný dôchodok vo výške 459,30 eura. Podľa lustrácie v Sociálnej poisťovni poberá obžalovaný v súčasnosti dôchodok vo výške 485,- eur mesačne.
Na obžalovaného vypracoval probačný a mediačný úradník Okresného súdu Vranov nad Topľou priebežnú probačnú správu, z ktorej je zrejmé, že uznesením Krajského súdu v Prešove zo dňa 23.10.2019 sp.zn. 10Tpo/14/2019 bol obžalovaný prepustený z väzby na slobodu a väzba bola nahradená dohľadom probačného a mediačného úradníka. Súd okrem iného nariadil nad menovaným kontrolu technickými prostriedkami a uložil mu obmedzenie spočívajúce v zákaze vzďaľovať sa z mesta Vranov nad Topľou, v zákaze úmyselne sa priblížiť k poškodenej F. V. a v zákaze zdržiavať sa v blízkosti poškodenej. Obžalovaný sa dňa 29.10.2019 bez predvolania dostavil k probačnému a mediačnému úradníkovi a bol poučený o podmienkach, priebehu a spôsobe výkonu probácie. Dňa 30.10.2019 prevzal technické prostriedky, a to zariadenie na určenie polohy kontrolovanej osoby a osobné identifikačné zariadenie. Od uvedeného dňa obžalovaný intenzívne spolupracoval s probačným a mediačným úradníkom, dodržiaval stanovené termíny, pravidelne sa dostavoval na súd. Operačné stredisko, ktoré zabezpečuje nepretržitú prevádzku a obsluhu kontroly technickými prostriedkami nezaznamenalo v období od 30.10.2019 žiadny bezpečnostný incident u obžalovaného.
Na posúdenie všeobecnej a špecifickej vierohodnosti svedkyne - poškodenej bola znalkyňou z odboru psychológia X.. A. X., vyšetrená aj samotná poškodená. Zo záverov znaleckého posudku č. 19/2019 okrem vyjadrenia, že špecifická vierohodnosť poškodenej je primeraná, so znakmi nasvedčujúcimi pre jej spoľahlivosť a že jej výpoveď je z psychologického hľadiska použiteľná v trestnom konaní, vyplynuli aj ďalšie skutočnosti. Znalkyňa uviedla, že konanie manžela (pokiaľ sa dialo) spôsobovalo poškodenej psychické utrpenie, ktoré sa vyznačovalo dlhodobým, chronickým nadmerným pitím menovaného, jeho podozrievavosťou, vulgárnymi nadávkami, vyhrážkami, urážkami voči menovanej, vyvolávaním strachu a úzkosti, ako aj stáleho napätia v domácnosti. Poškodená prežívala jeho správanie voči svojej osobe ako príkorie v podobe pocitov poníženia, ohrozenia, vyčerpania a nedôstojného domáceho spolužitia. V tomto zmysle prežívala správanie manžela ako ťažké príkorie. Zmena jej psychického stavu spočívala v rozvoji depresívnych príznakov, ktoré pravdepodobne súvisia s dlhodobým nadmerným stresom a záťažou, ktoré sú menovanej spôsobované konaním manžela.
Zo znaleckého posudku znalkyne z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria, F.. G. č. 216/2019 je zrejmé, že poškodená v súčasnosti trpí duševnou poruchou, a to Recidivujúcou depresívnou poruchou, terajšou fázou stredne ťažkou. Už v roku 2007 jej bola psychiatrom diagnostikovaná Epizóda stredne ťažkej depresie. Táto bola neskôr preklasifikovaná na Recidivujúcu depresívnu poruchu charakterizovanú opakovanými depresívnymi epizódami a stavom remisie, t.j. ústupom alebo vymiznutím príznakov ochorenia. Dňa 28.10.2014 bola poškodenej jej ambulantným psychiatrom diagnostikovaná aj Posttraumatická stresová porucha (F43.1). Rovnaká diagnóza jej bola stanovená ošetrujúcim psychiatrom F.. A. aj deň po skutku pri kontrolnom psychiatrickom vyšetrení 12.4.2019. Znalkyňa uviedla, že poškodená dlhodobo užíva antidepresíva s účinnou látkou escitalopram a v súčasnosti trpí Posttraumatickou stresovou poruchou ľahkého stupňa, ktorej vznik je v príčinnej súvislosti s vyšetrovanou udalosťou a s konaním manžela v predchádzajúcom období, ktorej symptómy aktuálne spontánne ustupujú po úprave rodinného prostredia. Ide o reakciu na mimoriadne intenzívnu stresovú udalosť. Vo svojej výpovedi k záverom znaleckého posudku znalkyňa upresnila, že poškodenej bola depresívna porucha prvýkrát diagnostikovaná dňa 20.3.2007 jej ambulantným psychiatrom a od toho momentu bola psychiatricky liečená. Posttraumatická stresová porucha bola poškodenej diagnostikovaná dňa 28.10.2014 pri kontrolnom vyšetrení u psychiatra a tiež deň po skutku dňa 12.4.2019. Čo sa týka obmedzenia obvyklého spôsobu života, bola poškodená, podľa vlastného vyjadrenia, okrem iného neustále manželom ponižovaná, sledovaná, vydieraná sexom.
Z potvrdenia Psychiatrickej ambulancie Centrum zdravia R.B.K., s.r.o. vystaveného F.. A. a F.. A. dňa 12.4.2019 vyplýva, že poškodená navštevuje túto ambulanciu od 22.3.2011. F.. J. A. vystavil dňa 24.2.2020 aj Lekársky posudok o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia, kde hodnotil sťaženie spoločenského uplatnenia podľa položky č. 255, čo zodpovedá diagnóze: vážne duševné poruchy vzniknuté pôsobením otrasných zážitkov, alebo iných nepriaznivých psychologických činiteľov a tiesňových situácií, Rekurentná depresia stredne ťažká - F33.1, Posttraumatická stresová porucha
- F43.1, na celkový počet bodov 800. Tento záver zdôvodnil tým, že ide o dlhotrvajúcu komorbiditu depresie a posttraumatickej stresovej poruchy zapríčinenú dlhotrvajúcimi stresovými faktormi v rámci rodinného prostredia. Opatrením Ministerstva zdravotníctva SR č. S07592-2019-OL bola stanovená výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia na rok 2019 za jeden bod na sumu 20,26 eura.
Pri určovaní druhu a výmery trestu sa súd riadil základnými zásadami uvedenými v ustanovení § 34 Tr. zákona a bral teda do úvahy konkrétne okolnosti spojené so spôsobom spáchania trestného činu a jeho následkom, zavinením, poľahčujúcimi a priťažujúcimi okolnosťami, osobou páchateľa, jeho pomermi a možnosťou jeho nápravy.
Pri rozhodovaní o tom, aký trest bude pre obžalovaného primeraný prihliadol súd ako na okolnosti svedčiace v prospech obžalovaného predovšetkým na samotný kritický postoj obžalovaného k spáchanej trestnej činnosti, keď obžalovaný sa k spáchaniu trestného činu priznal a v záverečnej reči tento aj úprimne oľutoval a prejavil tiež snahu ospravedlniť sa poškodenej, čo zodpovedá poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. l/ Tr. zákona. Tento postoj obžalovaného je rozhodujúci aj pri posudzovaní možností jeho nápravy. To, že si obžalovaný uvedomil protiprávnosť svojho konania a pomenoval tiež príčiny, ktoré boli hlavnými spúšťačmi tohto jeho konania, viedlo k tomu, že už v priebehu trestného konania sám dobrovoľne podstupuje protialkoholickú liečbu na psychiatrickej ambulancii F.. B. a z vykonaného dokazovania vyplynulo, že obžalovaný v podstate od apríla 2019 až doposiaľ abstinuje. To podstatne zvyšuje pozitívnu prognózu jeho ďalšieho správania sa. Taktiež súd zohľadnil skutočnosť, že v súčasnosti je manželstvo obžalovaného a poškodenej už rozvedené a obžalovaný prezentoval rozhodnutie začať nový život bez alkoholu vo Vranove nad Topľou, kde má podporu svoje sestry a rodiny s tým, že sa už nechce vrátiť do stavu v akom sa nachádzal pred väzbou. Skutočnosť, že obžalovaný nebol v posledných tridsiatich rokoch odsúdený za žiadny trestný čin, bola posúdená ako poľahčujúca okolnosť podľa § 36 písm. j/ Tr. zákona, teda že pred spáchaním trestného činu viedol riadny život. Z vykonaného dokazovania tiež vyplynulo, že obžalovaný sa v roku 2016 a 2017 dopustil dvoch priestupkov proti občianskemu spolunažívaniu, pričom v oboch prípadoch išlo o konanie voči jeho manželke, čo vzhľadom na prejednávaný skutok obžalovaného a jeho charakter, spadá do skúmaného obdobia a hoci toto konanie nebolo opísané v skutkovej vete obžaloby, tvorí akoby súčasť celkového násilného správania sa obžalovaného voči svojej manželke. Z tohto pohľadu súd uvedené priestupky aj posudzoval.
Na druhej strane je však nutné zdôrazniť, že vyššie uvedené okolnosti nijako nezľahčujú ani neospravedlňujú konanie obžalovaného, ktoré je možné označiť ako prejavy domáceho násilia. Závažnosť týchto prejavov je v tom, že k nim dochádza v súkromí, mimo dosah verejnosti a bez ich spontánnej kontroly, medzi blízkymi osobami, medzi ktorými existujú zvláštne vzťahy vzájomnej závislosti so sťaženou možnosťou uniknúť pred negatívnym konaním jedného z nich, lebo obeť pod vplyvom stupňujúcej sa intenzity násilných incidentov spravidla stráca schopnosť tieto zastaviť. Súd považuje tieto prejavy domáceho násilia popísané v skutkovej vete rozsudku za neprípustné a vysoko závažné, najmä vzhľadom na dĺžku obdobia, počas ktorého sa obžalovaný popísaného konania voči svojej manželke dopúšťal, vzhľadom na spôsob konania obžalovaného, ale hlavne vzhľadom na následky, ktoré svojim konaním spôsobil na psychickom zdraví poškodenej v podobe ťažkej ujmy na zdraví. Závažnosť takýchto konaní musí byť preto tak z hľadiska individuálnej ako i generálnej prevencie vyjadrená pri ukladaní trestu. Z uvedeného dôvodu mal súd za to, že obžalovanému je potrebné uložiť nepodmienečný trest odňatia slobody, avšak súčasne dospel k presvedčeniu, že pre nápravu páchateľa i pre ochranu spoločnosti postačí uloženie trestu v kratšej výmere, než je zákonom stanovená trestná sadzba.
Skutočnosť, že obžalovaný urobil na hlavnom pojednávaní vyhlásenie o vine, ktoré súd prijal, bola vyhodnotená ako dôvod pre mimoriadne zníženie trestu za použitia analógie s ustanovením § 39 ods. 2 písm. d/, ods. 4 Tr. zákona. Navyše obžalovaný už pri záverečnom preštudovaní spisu navrhoval začať konanie o dohode o vine a treste, avšak zo strany prokurátorky tento návrh nebol akceptovaný, pretože
na obžalovaného podala obžalobu a zo spisu ani nevplýva dôvod, prečo tento jeho návrh nebol prijatý. Tým, že obžalovaný urobil na súde vyhlásenie o vine, sa vzdal dokazovania na hlavnom pojednávaní a neodvolateľne prijal všetky právne účinky uznania viny bez toho, aby bolo predznamenané rozhodnutie súdu o druhu a výške trestu. S prihliadnutím na súčasný kritický postoj obžalovaného k svojmu skutku, považoval súd za náležité zohľadniť túto skutočnosť pri ukladaní trestu a znížiť dolnú hranicu zákonom určenej trestnej sadzby o jednu tretinu, rovnako ako pri uzatváraní dohody o vine a treste. Pri zločine týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 3 Tr. zákona je určená trestná sadzba trestu odňatia slobody na 7 rokov až 15 rokov. V danom prípade teda došlo k zníženiu dolnej hranice trestnej sadzby o 28 mesiacov, na 4 roky a 8 mesiacov. Súd obžalovanému uložil trest pri dolnej hranici trestnej sadzby vo výmere 5 rokov, ktorý s odkazom na vyššie uvedené skutočnosti považuje za dostatočný pre jeho nápravu i pre ochranu spoločnosti.
Obžalovaný nebol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním tohto trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin, preto ho súd na výkon uloženého trestu zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, v súlade s ustanovením § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona.
Obhajca obžalovaného v záverečnej reči prezentoval názor, že čo sa týka výšky a spôsobu výkonu trestu, nie je potrebné obžalovaného úplne izolovať od spoločnosti pri súčasnom uložení ochranného liečenia a pri rešpektovaní dĺžky trvania väzby a poukazoval na výnimočné zníženie trestu. Upozornil tiež na to, že za niektoré čiastkové skutky bol obžalovaný potrestaný v priestupkovom konaní a za tieto skutky by nemal byť dvakrát potrestaný. V súvislosti s tým, súd opäť poukazuje na vysokú závažnosť konania obžalovaného, najmä na dĺžku obdobia, počas ktorého sa obžalovaný popísaného konania voči svojej manželke dopúšťal a na následky, ktoré svojim konaním spôsobil na psychickom zdraví poškodenej. Po zohľadnení všetkých týchto okolností prípadu nebolo možné uložiť obžalovanému trest odňatia slobody v takej výmere, ktorá by umožňovala podmienečný odklad jeho výkonu. Súd obžalovanému uložil trest odňatia slobody vo výmere 5 rokov, čo je o dva roky menej než zákonom stanovená dolná hranica trestnej sadzby podľa § 208 ods. 3 Tr. zákona. Stanovená výška trestu, podľa názoru súdu, dostatočne zohľadňuje všetky pozitíva, na ktoré obhajca v záverečnej reči poukazoval. Poškodená bola liečená pre psychické zdravotné problémy súvisiace s konaním obžalovaného už od roku 2007 a posttraumatická stresová porucha jej bola diagnostikovaná v roku 2014 a v poslednom roku jej obžalovaný spôsoboval psychické utrpenie dennodenne, preto aj bez prihliadnutia na čiastkové konania obžalovaného v roku 2016 a 2017, za ktoré bol postihnutý v priestupkovom konaní, bolo potrebné uložiť mu trest odňatia slobody v stanovej výške 5 rokov. Súd pritom zohľadňoval aj skutočnosť, že u obžalovaného naďalej trvá kontrola výkonu rozhodnutia o nahradení väzby technickými prostriedkami, ktorá navyše nie je časovo obmedzená zákonodarcom stanovenými maximálnymi lehotami trvania väzby.
Na základe dokazovania vykonaného na hlavnom pojednávaní, predovšetkým z výpovede samotného obžalovaného, z prečítaného znaleckého posudku F.. G., ktorá vyšetrila duševný stav obžalovaného a z lekárskych správ F.. B., súd zistil, že u obžalovaného existuje dôvod pre uloženie ochranného opatrenia, konkrétne protialkoholického liečenia. V súvislosti s týmto zistením bol obžalovaný na hlavnom pojednávaní poučený, že má právo žiadať o poskytnutie lehoty 5 pracovných dní na prípravu na hlavné pojednávanie. Obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu sa po poučení vyjadril, že toto svoje právo nevyužíva a že nemá výhrady k uloženiu ochranného protialkoholického liečenia. Prokurátor pôvodne žiadal vypočuť na hlavnom pojednávaní znalkyňu F.. G., ktorá by mala ozrejmiť potrebu uloženia ochranného protialkoholického liečenia, aj keď uloženie ochranného liečenia v podanej obžalobe nenavrhoval, pred ukončením dokazovania na hlavnom pojednávaní však už nemal žiadne návrhy na jeho doplnenie. Obhajca obžalovaného ponechal rozhodnutie o predvolaní a vypočutí menovanej znalkyne na úvahe súdu s tým, že pokiaľ by znalkyňa bola predvolaná, dal na zváženie súdu prehodnotiť závery znaleckého posudku vo vzťahu k zmene zdravotného stavu tak obžalovaného, ako aj poškodenej.
Vykonané dôkazy súd vyhodnotil tak, že zo záveru znaleckého posudku F.. G. č. 213/2019 v bode 4 jednoznačne vyplýva vhodnosť uloženia ochranného protialkoholického liečenia, avšak pre vtedajší odmietavý postoj obžalovaného, znalkyňa nenavrhovala jeho uloženie. Obžalovaný v čase vyšetrenia súhlasil len s uložením zákazu konzumu alkoholu. Z výpovede obžalovaného na hlavnom pojednávaní i z prečítaných lekárskych správ psychiatričky F.. B. je však zrejmé, že postoj obžalovaného k otázke podstúpenia protialkoholickej liečby je v súčasnej dobe podstatne zmenený v tom zmysle, že od
novembra 2019 sám dobrovoľne podstupuje protialkoholické liečenie ambulantnou formou, chodí na pravidelné mesačné kontroly, užíva lekárkou predpísané lieky a navštevuje aj klub abstinujúcich alkoholikov. Vzhľadom na takto preukázaný súčasný stav má súd za to, že o uložení ochranného protialkoholického liečenia je možné rozhodnúť aj bez potreby vypočuť znalkyňu. Pretože obžalovaný je aktuálne nastavený na protialkoholickú liečbu, pravidelne užíva predpísané lieky a je sledovaný lekárom psychiatrom, je žiadúce, aby v takto nastavenej liečbe pokračoval aj počas výkonu uloženého trestu odňatia slobody, čo určite prispeje aj k dosiahnutiu účelu trestu, ktorým je náprava páchateľa. Pretože bolo preukázané, že sa obžalovaný skutku dopustil pod vplyvom alkoholu a v súvislosti s jeho užívaním, rozhodol súd o uložení ochranného protialkoholického liečenia ambulantnou formou podľa § 73 ods. 2 písm. d/ Tr. zákona.
Na hlavnom pojednávaní bolo vykonané dokazovanie aj vo vzťahu k výroku o náhrade škody. Poškodená si pri záverečnom preštudovaní spisu dňa 26.2.2020 uplatnila náhradu škody na zdraví za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 16.208,- eur za 800 bodov podľa lekárskeho posudku F.. J. A.. Menovaný lekár ohodnotil sťaženie spoločenského uplatnenia poškodenej na celkový počet bodov 800, podľa položky č. 255 z prílohy č. 1 (časť II a IV), čo zodpovedá diagnóze: vážne duševné poruchy vzniknuté pôsobením otrasných zážitkov, alebo iných nepriaznivých psychologických činiteľov a tiesňových situácií, Rekurentná depresia stredne ťažká - F33.1, Posttraumatická stresová porucha
- F43.1. Tento záver zdôvodnil tým, že ide o dlhotrvajúcu komorbiditu depresie a posttraumatickej stresovej poruchy zapríčinenú dlhotrvajúcimi stresovými faktormi v rámci rodinného prostredia. Opatrením Ministerstva zdravotníctva SR č. S07592-2019-OL bola stanovená výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia na rok 2019 za jeden bod na sumu 20,26 eura, čo pri počte bodov 800 zodpovedá sume 16.208,- eur. Poškodená pritom navštevuje ambulanciu F.. A. a F.. A. od 22.3.2011, teda posudok vypracoval lekár psychiater, ktorý poškodenú lieči už 10 rokov a najlepšie pozná vývoj jej zdravotného stavu i jej súčasný zdravotný stav. Záver uvedeného lekárskeho posudku je navyše v súlade so závermi znaleckého posudku F.. A. G., ktorá vo vzťahu k poškodenej F. V. rovnako ako F.. A. konštatovala, že táto trpí Recidivujúcou depresívnou poruchou a Posttraumatickou strestovou poruchou, ktorej vznik je v príčinnej súvislosti s vyšetrovaným trestným činom a s konaním manžela v predchádzajúcom období. Na základe týchto dôkazov považoval súd nárok na náhradu škody uplatnený poškodenou za dostatočne preukázaný a obžalovaného zaviazal k povinnosti nahradiť poškodenej škodu vo výške 16.208,- eur. Je potrebné poukázať na to, že ani obžalovaný vo svojej výpovedi, ani jeho obhajca počas hlavného pojednávania, samotnú výšku uplatnenej náhrady škody výslovne nenamietali. Obžalovaný vo výpovedi k uplatnenému nároku na náhradu škody uviedol, že ju nemá z čoho zaplatiť, pretože jeho jediným príjmom je starobný dôchodok, z ktorého spláca pôžičku a bežné životné výdavky. Obhajca v záverečnej reči síce spochybnil včasnosť uplatneného nároku, ale súčasne dodal, že pokiaľ ho súd uzná, bude musieť obžalovaný tento nárok voči bývalej manželke nahradiť, a to po vzájomnej dohode v rámci vyporiadania BSM.
K včasnosti uplatneného nároku na náhradu škody poškodenou, je potrebné prisvedčiť, že tak neurobila pri prvom preštudovaní spisu dňa 5.2.2020, kde splnomocnenec poškodenej nemal žiadne návrhy na doplnenie dokazovania a navrhol prípravné konanie ukončiť návrhom na podanie obžaloby. Následne sa v spise nachádza ďalší záznam o preštudovaní vyšetrovacieho spisu zo dňa 26.2.2020, ktorého sa zúčastnil splnomocnenec poškodenej a v rámci tohto úkonu uplatnil aj nárok na náhradu škody, v zmysle lekárskeho posudku F.. A.. Tento postup vyšetrovateľa, keď so splnomocnencom poškodenej uskutočnil úkon preštudovania vyšetrovacieho spisu dňa 5.2.2020 a potom bez zrejmého dôvodu ho zopakoval aj dňa 26.2.2020, nebol štandardný v zmysle Trestného poriadku, čo bolo vyšetrovateľovi vytknuté aj dozorujúcou prokurátorkou. Táto však s uvedeným upozornením vrátila vyšetrovací spis vyšetrovateľovi s pokynom na doplnenie vyšetrovania. Vyšetrovanie bolo doplnené o upozornenie na zmenu právnej kvalifikácie a tiež boli opätovne vypočutí svedkovia I. V., D.. F. K. a obvinený. Po týchto úkonoch znovu nasledovalo preštudovanie vyšetrovacieho spisu a vyšetrovanie bolo ukončené návrhom na podanie obžaloby až dňa 16.10.2020. Možno preto uzavrieť, že poškodená si nárok na náhradu škody uplatnila včas, teda do skončenia vyšetrovania. Uvedené by však neplatilo, ak by dozorujúca prokurátorka nevrátila spis na doplnenie vyšetrovania a vo veci by podala obžalobu už na základe návrhu vyšetrovateľa zo dňa 28.2.2020.
Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomu rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na Okresnom súde Svidník.
Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.
Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci. Rozsudok možno napadnúť odvolaním len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania výslovne vzdať.
Za obžalovaného môže podať odvolanie aj jeho zákonný zástupca a obhajca a u mladistvého tiež orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately.
Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.