Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_14Sa-19-2020.pdf
PDF · 117.63 KB
Case nature
Area
Subarea
14Sa/19/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v konaní pred sudkyňou JUDr. Evou Vékonyovou v právnej veci žalobcu: Ing. Q. D., bytom S. C., N. XXX proti žalovanému Okresný úrad Trenčín, odbor opravných prostriedkov, so sídlom Trenčín, Hviezdoslavova 3, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-TN- OOP1-2020/030826-003 zo dňa 15. októbra 2020 takto
rozhodol:
Krajský súd z r u š u j e rozhodnutie žalovaného Okresného úradu Trenčín, odbor opravných prostriedkov č. OU-TN-OOP1-2020/030826-003 zo dňa 15.októbra 2020 a rozhodnutie Okresného úradu Považská Bystrica, odbor všeobecnej vnútornej správy č. OU-PB- OVVS-2020/000402-058 zo dňa 03. septembra 2020 a vec v r a c i a I. stupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie.
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %, tak ako bude vyčíslená v uznesení vyššieho súdneho úradníka.
odôvodnenie:
1.) Žalobca sa podanou správnou žalobou domáhal súdneho prieskumu v záhlaví uvedeného rozhodnutia žalovaného, ktorým bolo zamietnuté jeho odvolanie a súčasne bolo potvrdené rozhodnutie Okresného úradu Považská Bystrica, odboru všeobecnej vnútornej správy zo dňa 03.09.2020. Uvedeným rozhodnutím bol žalobca uznaný za vinného zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods.1 písm. d) zákona o priestupkoch (ďalej len zákon), ktorého sa mal dopustiť tým, že dňa 12.11.2018 okolo 21.15 hod. v kuchyni rodinného domu č. XX v obci T. hodil po Z. A., bytom na uvedenej adrese, termix, ktorým ho nezasiahol a následne menovaného uchopil za ľavú stranu goliera ošatenia pri ramene a triasol ním, čím úmyselne narušil občianske spolužitie iným hrubým správaním. Za uvedené konanie mu bola uložená nepeňažná sankcia.
2.) Namietal, že správne orgány mali zobrať na zreteľ aj okolnosti, ktoré predchádzali incidentu, a to najmä polroka trvajúce provokovanie zo strany Z. A., ktoré spočívalo v kričaní na jeho osobu, ale aj v hádzaní misky, orechov, jablka. Tieto „ výpadky“ sa pritom podľa jeho tvrdenia stupňovali. Dokonca došlo k tomu, že mu pred tvárou simuloval úder a zastavil sa približne 10 cm od tváre. Poukázal na to, že pri konfrontácii to Z. A. nepoprel s tým, že uviedol, že je možné, že sa to stalo.
3.) Značnú časť žalobnej argumentácie žalobca venoval tomu, že častým predmetom sporu medzi nimi bolo kúrenie mokrým drevom. Z. A. vychádzal z toho, čo mu o tomto povedal jeho dedo a nedal si vysvetliť, že mokré drevo dlhšie nehorí a vo všeobecnosti nie je vhodné na kúrenie, dokonca ohrozuje na živote.
4.) Samotný incident opísal žalobca tak, že prišiel do izby z kuchyne, aby zistil, prečo Z. A., ktorý je synom jeho bývalej partnerky, s ktorou žil v tom čase v spoločnej domácnosti, kričí. Pochopil, že hovorí o ňom, pričom mu však hovoril za chrbtom, na čom on povedal niečo ako „sopliak“. To Z. rozčúlilo a hodil mu do tváre termix tak, že mu padli okuliare. V bolesti sa ho spýtal, či si myslí, že nevie hodiť termix, na čo sa mu Z. vyškieral. Termix hodil mimo Z.. Prvotne ho chcel trafiť, ale keď videl, že sa uhýba, tak sa nesnažil ho trafiť. Termix sa “rozplaštil“ asi 1,5 metra od Z.. Chvíľu rozmýšľal, čo prvé uprace a keď urobil pohyb smerom k tomu, čo zostalo po jeho hode termixom, tak si to Z. pravdepodobne nesprávne vyhodnotil ako potencionálny útok a zaútočil. Zastavila ho jeho sestra H., ktorá mu chytila útočiacu ruku. Keďže mal pocit, že chce pokračovať v útoku na jeho osobu, potriasal ho za golier mikiny, aby sa jej nevytrhol. Keď sa prestal vzpierať aj so sestrou ho pustili a žalobca šiel zavolať políciu.
5.) Žalobca poukázal na to, že aj Z. A. bol priestupkovo riešený. Považoval však za nespravodlivé, že dostal takú istú pokutu ako útočník a polročný provokatér. Po tomto incidente hneď opustil spoločnú domácnosť. Správne orgány podľa jeho názoru celú situáciu nesprávne vyhodnotili, keď on hodil termix zo vzdialenosti cca 3 metre, a to potom ako bolo do neho hodené z takmer bezprostrednej blízkosti. Opakovane poukazoval na problematickú osobnosť Z., jeho sklony k násiliu a šikane druhých. Ohradil sa proti záveru prvostupňového správneho orgánu, že svojim hodením termixu demonštroval svoju prevahu. Naopak malo ísť o konanie v šoku zo stupňujúcich sa útokov, z posledného bolestivého útoku a vyškierania sa do tváre. V tejto súvislosti poukázal aj na prípad z Austrálie, pri ktorom bolo konanie po útoku vyhodnotené ako sebaobrana. Okrem toho sa žalobca označil za týranú osobu, pričom tyranizovať ho mal práve Z..
6.) Žalobca následne rozoberal jednotlivé výpovede ohľadne vzdialenosti, z ktorej hádzal. Okrem toho to bral ako „ informačné“ hodenie, aby Z. vedel, že sa mu môže stať to, čo robí druhým. Rozhodne v jeho konaní nebola snaha o demonštráciu sily. Považoval za podstatné to, že situácia bola problematická už pol roka a zhoršovala sa, takže si nemohol byť istý, či útok nebude pokračovať. Okrem toho z celkového priebehu incidentu po tom, ako na neho Z. dvihol ruku, mohol predpokladať, že útok bude pokračovať a podľa toho konal. Mal za to, že mala byť ihneď po privolaní policajtov rekonštrukcia. Z jeho pohľadu ho Z. mama (jeho vtedajšia partnerka) chytila pri incidente len preto, lebo sa nemohla dostať k Z..
7.) Žalovaný v písomnom vyjadrení k podanej správnej žalobe zotrval na tom, že jeho rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom. Konkrétne k jednotlivým žalobným bodom uviedol, že napriek výchovným problémom s Z. A. a napriek jeho povahovým vlastnostiam nemal žalobca žiadne právo usmerňovať ani jeho a ani jeho matku. Okrem toho jeho tvrdenia ohľadne kúrenia nepatria do tohto konania. Dňa 10.12.2020 prvostupňový orgán tvrdenia o nevhodnom kúrení postúpil OR HaZZ Považská Bystrica, o čom žalobcu upovedomil. Uviedol, že ak žalobca porovnával svoj trest s trestom Z. A., tak nesprávne hovoril o pokute, nakoľko mu bolo uložené pokarhanie ako nepeňažná sankcia. Zdôraznil, že je nepochybné, že termix hodil žalobca smerom k Z. A. a je nepodstatné, či tento dopadol 0,3 alebo 0,5 metra od Z.. Takéto konanie malo schopnosť, vzhľadom na intenzitu a následok, narušiť občianske spolunažívanie. Žalobca už aj tak napätú atmosféru svojim konaním vyostril, čo z pohľadu jeho vzdelania a predpokladaných životných skúsenosti, je ľudsky pochopiteľné, ale nie zákonne ospravedlniteľné. V poľahčujúcich okolnostiach bolo zohľadnené to, že T. A. sama uviedla, že je žalobcovi vďačná za to, že sa jej zastal a mal pol roka anjelskú trpezlivosť s jej synom Z..
8.) V následnom písomnom vyjadrení žalobca spochybňoval podklady ku konaniu, ktoré vypracovala polícia v rámci objasňovania priestupku. Predovšetkým poukázal na to, že záznamy o podaní vysvetlenia Z. A. a ďalších dvoch svedkýň sú od seba odpisované. Uviedol, konkrétne zhody ako aj to, že svedkyňa H. A. o sebe v závere (podľa záznamu) hovorí v mužskom rode. Rozporoval aj obsah záznamu o podaní jeho oznámenia. Predložil plániky oboch incidentov.
9.) K tomuto vyjadreniu sa žalovaný už nevyjadril. Žalobca na výzvu súdu oznámil, že súhlasí, aby o veci bolo rozhodnuté bez nariadenia pojednávania, pričom hodnotil rodinné pomery rodiny jeho bývalej partnerky a predložil doklady o tom, že podal trestné oznámenie na otca T. A. za nedovolené ozbrojovanie.
10.) Podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch sa priestupku dopustí ten, kto úmyselne naruší občianske spolunažívanie vyhrážaním ujmou na zdraví, drobným ublížením na zdraví, nepravdivým obvinením z priestupku, schválnosťami alebo iným hrubým správaním.
11.) Správny súd o veci rozhodol bez nariadenia pojednávania, nakoľko účastníci jeho nariadenie nežiadali. Po oboznámení sa s obsahom súdneho a administratívneho spisu dospel správny súd k záveru, že správna žaloba bola podaná dôvodne.
12.) Z administratívneho spisu bolo zistené, že žalobca dňa 12.11.2018 býval v spoločnej domácnosti so T. A. a jej dvoma deťmi H. a v tom čase mladistvým Z.. Nie je sporné, že medzi žalobcom a Z. A. boli dlhší čas vzťahové problémy, ktoré sa stupňovali.
13.) V uvedený deň došlo medzi žalobcom a Z. A. k incidentu, ku ktorému žalobca privolal políciu. Sám žalobca podal do zápisnice vysvetlenie v zmysle, ktorého prišiel Z. cca o 21.15 hod. domov verbálne mu nadával, na čo mu on povedal, že je sopliak. Potom po ňom Z. hodil termix, pričom ho zasiahol do tváre tak, že mu padli okuliare. Keď mu povedal, aby mu ich dvihol, tento to odmietol a usmieval sa mu do tváre. Na to žalobca taktiež hodil termix, pričom Z. nezasiahol. Následne sa Z. na žalobcu zahnal. Žalobca do zápisnice uviedol, že mu zachytil ruku a začali sa naťahovať. V tom do toho vstúpila T. A. a H. A., ktoré sa snažili konfliktu zabrániť.
XX.) Z. A. v zásade rovnako opísal daný incident s tým, že potom ako hodil termix aj žalobca, do seba obaja „skočili“ a začali sa naťahovať. V možnej bitke im zabránili T. a H. A..
XX.) T. a H. A. opísali priebeh incidentu zhodne ako žalobca a Z. s tým, že uviedli, že potom ako po sebe hodili termix, tak do seba „skočili“ a začali sa naťahovať, pričom im v tom ony zabránili.
16.) Žalobca rozkazom Okresného úradu Považská Bystrica zo dňa 19.12.2018 uznaný za vinného zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods.1 písm. d) zákona o priestupkoch, ktorého sa dopustil tým, že dňa 12.11.2018 okolo 21.15 hod. v kuchyni rodinného domu č. XX v obci T. verbálne napadol Z. A. vyjadrením, že je sopliak a hodil po ňom termix, ktorým ho ale netrafil, následne došlo k vzájomnému fyzickému kontaktu v rámci, ktorého sa tzv. naťahovali, čím úmyselne narušil občianske spolunažívanie iným hrubým správaním. Bola mu uložená sankcia - pokarhanie. Proti rozkazu podal žalobca v zákonnej lehote odpor.
17.) Dňa 15.01.2019 bola spísaná zápisnica o prejednaní priestupku. Z. A. opísal začiatok incidentu rovnako ako pri podaní vysvetlenia, pričom konkretizoval, že termix, ktorý hodil žalobca mu bol namierený do hlavy, avšak sa uhol. Myslel si, že ho ide žalobca napadnúť, tak sa zahnal rukou, ktorú mu zachytila sestra a mama. Žalobca ho chytil za golier a začal ho naťahovať. Potom sa navzájom pustili, konaním žalobcu mu nebolo spôsobené žiadne zranenie. Mal za to, že žalobcovi taktiež nebolo spôsobené zranenie. Nepoprel, že v minulosti mohol žalobcu nazvať hanlivo ako napríklad debilko alebo chuj. Nevylúčil, že mu asi pred dvoma mesiacmi povedal, že ho zabije.
18.) Žalobca uviedol, že to, že po ňom Z. hodil termix ho naštvalo, nakoľko to nebolo prvýkrát čo po ňom niečo hodil. Preto aj on zobral zo stola termix a hodil ho, avšak nebolo to tak zblízka ako keď hádzal Z.. Keď išiel termix upratať, Z. si myslel, že ide na neho zaútočiť a dvihol na neho ruku, ako keby ho chcel udrieť, ale zabránila mu v tom jeho sestra a následne matka. Uviedol, že ho chytil za ľavú stranu límca, lebo nemal istotou, či sa nevytrhne. Poukázal na ich vzájomné predchádzajúce incidenty, pri ktorých sa mu Z. mal vyhrážať.
19.) T. A. uviedla, že potom ako medzi žalobcom a Z. vznikla ústna roztržka, Z. hodil po žalobcovi termix, pričom žalobcovi spadli okuliare, ktoré Z. nezdvihol. Následne hodil zase termix žalobca po Z., avšak ho netrafil. Na to chcel Z. „ vyštartovať“ po žalobcovi a zdvihol na neho ruku, chcel sa na neho zahnať. Ona a dcéra chceli Z. zastaviť, pričom jedna chytila Z. a druhá žalobcu. Nepamätala si presne podrobnosti tejto časti incidentu. Uviedla, že to boli sekundy, čo sa držali.
20.) H. A. uviedla, že si nepamätá, že by sa v ten večer jej brat Z. vulgárne vyjadroval na adresu žalobcu. Žalobca mu povedal niečo ako „zasran“ a začal na neho kričať. Z. hodil po žalobcovi termix, ktorý ho trafil do okuliarov, ktoré mu spadli. Žalobca ho vyzval, aby ich dvihol, ale Z. to neurobil, na čo žalobca reagoval tak, že po ňom hodil termix, avšak ho netrafil. Nevedela uviesť, kto následne do koho „ skočil“, vie len, že ona držala brata a mama žalobcu. Nepamätala sa ako vzájomne držali, po chvíli sa situácia ukľudnila a pustili sa. Žalobca išiel zavolať políciu.
21.) Žalobca bol následne Rozhodnutím Okresného úradu Považská Bystrica č. OU-PB- OVVS-2019/000622-015, 2018/391 zo dňa 1.3.2019 uznaný za vinného zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods.1 písm. d) zákona o priestupkoch, ktorého sa dopustil tým, že dňa 12.11.2018 okolo 21.15 hod. v kuchyni rodinného domu č. XX v obci T. hodil po Z. A. termix, ktorým ho nezasiahol a následne menovaného uchopil za ľavú stranu goliera ošatenia pri ramene a triasol ním, čím úmyselne narušil občianske spolunažívanie iným hrubým správaním. Bola mu uložená sankcia - pokarhanie. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca včas odvolanie.
22.) Na odvolanie žalobcu o veci rozhodoval Okresný úrad Trenčín, odbor opravných prostriedkov, ktorý rozhodnutím zo dňa 06.06.2019 napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Dôvodom zrušenia bola nepreskúmateľnosť prvostupňového rozhodnutia. Žalobca bol potom opätovne rozhodnutím zo dňa 15.07.2019 uznaný vinným zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu a to na tom istom základe. Žalobca podal znova odvolanie a Okresný úrad Trenčín rozhodnutím zo dňa 28.10.2019 opäť prvostupňové rozhodnutie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Dôvodom pre takýto postup bola potreba doplnenia dokazovania -konfrontácie, keď z výpovedí svedkov a tvrdenia obvineného vyplývajú rôzne možnosti vysvetlenia si priebehu incidentu a teda aj úmyslu obvineného. Zdôraznil, že na sankcionovanie priestupku tu musí byť subjekt, subjektívna stránka, objekt, objektívna stránka. Ak pri niektorej časti skutkovej podstaty existujú pochybnosti uplatní sa zásada “ in dubio pro reo”. Prvostupňovému správnemu orgánu sa podľa názoru odvolacieho orgánu nepodarilo jednoznačne preukázať úmysel obvineného (žalobcu) trafiť Z. A. termixom, ani vyvrátiť tvrdenie obvineného, že držaním za golier mu chcel iba zabrániť v ďalšom útoku.
23.) Následne došlo k opätovnému vypočutiu žalobcu, Z. A., T. A.. Žalobca uviedol, že druhý termix vzal do rúk, rozmýšľal, že ho po Z. hodí, ale keď videl, že Z. ustupuje, tak ho síce hodil, ale nie smerom na jeho hlavu. Ak by ho chcel trafiť, tak by zobral ostatné termixy a pokračoval by v hádzaní. Išiel upratať rozbitý termix, Z. chvíľu ustupoval a zrazu sa proti nemu rozbehol, pričom jeho sestra H. to pochopila prvá a chytila mu ruku, ktorú mal zdvihnutú a chcel trafiť žalobcu. Z. sa jej chcel vytrhnúť a zaútočiť, žalobca uviedol, že predpokladal, že ho H. neudrží, nakoľko to s ňou kymácalo, tak ho chytil, kde sa dalo a začal s ním triasť v snahe pomôcť jeho sestre. Jednou rukou ho chytil za ľavú stranu goliera. Vzhľadom na to, že bol pri dreze, tak bol chrbtom oň opretý, inak by stratil rovnováhu a padol by na zem. Trvalo to cca pol minúty až minútu. Keď prestal, tak pár sekúnd na to žalobca prestal s trasením. T. A., kým sa spamätala čo sa deje, tak pristúpila k žalobcovi a chytila ho, nakoľko bol jediný, ku komu mohla pristúpiť. Žalobca uviedol, že Z. chcel strhnúť jeho ruku, pričom on sa bál, že by sa sestre vytrhol. Martin sa začal načahovať na jeho rameno, chcel ho chytiť, čo sa mu nepodarilo. Zameral sa znova na sestru a keď nič nešlo, tak v konaní prestal.
24.) Následne bola vykonaná konfrontácia žalobcu a Z. A.. Pri nej Z. A. uviedol, že keď ho sestra chytila, tak ho žalobca nechytil hneď za golier a preto mal čas na to, že by ho mohol trafiť (keby chcel). Súčasne uviedol, že sa chcel sestre vytrhnúť, aby mohol odísť a mať pokoj. Z konfrontácie žalobcu a T. A. vyplynulo, že Z. už v minulosti hádzal predmety po žalobcovi. Na otázku žalobcu uviedla, že po incidente sa H. sťažovala, že ju bolí ruka a to preto, že ich odťahovali, keď sa navzájom pretláčali pri fyzickom incidente. Sama T. A. opísala incident ku ktorému došlo k vzájomnému fyzickému kontaktu žalobcu a jej syna Z. tak, že sa pretláčali. Neuviedla, že by mal žalobca držať Z. za golier. Potom čo sa krátko takto pretláčali zasiahla ona a jej dcéra. Ku konfrontácii so svedkyňou H. neprišlo, nakoľko najprv sa ospravedlnila pre školské povinnosti a následne uviedla, že pracuje v zahraničí a nemôže sa dostaviť na Slovensko. Súčasne požiadala, aby už nemusela vo veci vypovedať, keďže už raz v danej veci vypovedala a nemá k veci viac čo dodať.
25.) Následne bol žalobca opätovne uznaný za vinného, a to rozhodnutím Okresného úradu Považská Bystrica, odboru všeobecnej vnútornej správy č. Sp. OU-PB-OVVS-2020-00402-058 zo dňa 03.09.2020. Prvostupňový správny organ do odôvodnenia svojho rozhodnutia prakticky prepísal celé znenie výsluchov, ktorými mala byť vykonaná konfrontácia. Následne uzavrel, že medzi žalobcom a Z. A. došlo k slovnej potýčke, ktorá vyvrcholila hodením termixu Z. A. do tváre žalobcu, pričom mu padli okuliare, ktoré spadli na podlahu, čím útok Z. A. na osobu žalobcu fakticky skončil. V nadväznosti na uvedené žalobca vyzval Z. A., aby okuliare zodvihol a keď tento na jeho výzvu nereagoval, po chvíli zobral termix, ktorý hodil po menovanom. Uzavrel, že zo strany žalobcu nešlo o nutnú obranu, ale o bezdôvodnú odplatu, pretože predchádzajúci útok netrval, už nehrozil. Prípadne malo ísť o snahu demonštrovať svoju
prevahu. Prvostupňový správny organ ďalej uviedol, že obdobne je potrebné nahliadať aj na záverečnú časť incidentu, kedy obaja aktéry usúdili, že ten druhý ho ide napadnúť. Išli proti sebe, čo je situácia charakterizujúca skôr obojstrannú snahu o fyzickú konfrontáciu ako nutnú obranu. Ich vzájomnému stretu však zabránila T. A., ktorá najskôr držala obvineného a H. A. držiaca Z.. Potom, keď obe bránili Z. v hroziacom útoku, žalobca ho uchopil za golier a triasol ním, opäť už v čase keď útok nehrozil. Vzhľadom na uvedené prvostupňový orgán uzavrel, že žalobca sa dopustil priestupku tak, ako bolo uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia.
26.) Na odvolanie žalobcu vo veci rozhodoval Okresný úrad Trenčín, odbor opravných prostriedkov, ktorý rozhodnutím č.sp. OU-TN-OOPI-2020-030826-003 zo dňa 15.10.2020 toto rozhodnutie potvrdil. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že nemá pochybnosť o spáchaní priestupku. Žalobca svojim konaním vyostril už tak napätú atmosféru. Okrem toho toto jeho konanie bolo spôsobilé vzhľadom na intenzitu a následok narušiť občianske spolužitie. Ako poľahčujúcu okolnosť zobral do úvahy vyjadrenie matky Z., T. A., že je žalobcovi vďačná za to, že sa jej zastal a mal pol roka s Z. anjelskú trpezlivosť.
27.) Žalobca bol uznaný za vinného zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods.1 písm. d) zákona o priestupkoch. K naplneniu skutkovej podstaty tohto priestupku sa predpokladá narušenie občianskeho spolužitia hrubým správaním.
28.) Narušenie občianskeho spolunažívania je obligatórnym znakom tejto skutkovej podstaty priestupku. Je pritom vždy potrebné úmyselné zavinenie. Občianske spolužitie ako neurčitý právny pojem, je definované ako určitý súhrn ustálených pravidiel konania a správania v spoločnosti, ktorý je založený na rešpektovaní práv ostatných ľudí a ktorých dodržiavanie je v určitom mieste a čase v spoločnosti obvyklé. Príklady hrubého správania, ktoré sú schopné narušiť občianske spolužitie, stanovuje práve § 49 citovaného zákona. Ide o vyhrážanie ujmou na zdraví, drobné ublíženie na zdraví, schválnosť atď. Hrubé správanie môžeme definovať ako konanie, ktoré má schopnosť ohroziť alebo porušiť záujem uvedený v tomto ustanovení a súčasne narušiť občianske spolužitie, to znamená prekročiť rámec vyššie uvedených ustálených pravidiel. Narušenie občianskeho spolužitie je potom trestané vtedy, ak dôjde k negatívnemu zasiahnutiu určitej intenzity, ktoré svojou povahou typovo zodpovedá konaniam uvedeným v demonštratívnom výpočte podľa § 49 zákona.
29.) Pojem hrubé správanie musí byť správnym orgánom vykladaný objektívne, pretože v opačnom prípade by bolo v podstate na subjektívnej úvahe toho, voči ktorému hrubé správanie použité, či sa páchateľ priestupku dopustil.
30.) Správny súd konštatuje, že v konaní o priestupku je úlohou správneho orgánu zistiť skutkový stav, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu, ktorý je potrebný pre rozhodnutie o veci v súlade s požiadavkou materiálnej pravdy tak, aby na základe takto zisteného stavu mohol dospieť k záveru, či bol určitý priestupok spáchaný. Za účelom správneho a úplného zistenia skutkového stavu správny orgán zhromažďuje dôkazy, ktoré následne pri rozhodovaní o tom, či bude obvinený z priestupku uznaný vinným, hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti. Hodnotenie dôkazov je myšlienková činnosť správneho orgánu, ktorou je vykonaným dôkazom prisudzovaná hodnota závažnosti pre rozhodnutie. Pri hodnotení dôkazov z hľadiska ich závažnosti správny orgán určuje, aký význam majú jednotlivé dôkazy pre jeho rozhodnutie a či je ich možné v danej situácii použiť.
31.) Žalobca predovšetkým namietal, že jeho správanie nemá znaky priestupku, a to aj s poukazom na to, že k nemu došlo v kontexte vypätých vzťahov s Z. A., ktorý ho pol roka verbálne napádal, ojedinele po ňom niečo hodil (ako napríklad orechy, jablko). Skutočnosť, že vzťahy žalobcu a v tom čase mladistvého Z. boli skutočne komplikované, bolo bez pochybností preukázané výpoveďami všetkých svedkov. Matka Z. dokonca vo výpovedi pred konajúcimi orgánmi poďakovala žalobcovi za to, že sa jej pred synom zastal a mal s ním pol roka anjelskú trpezlivosť, čo bolo považované pre žalobcu za poľahčujúcu okolnosť. T. žiadal, aby súd doplnil dokazovanie napríklad o výsluch svedkyne H. A., resp. vykonal dôkazy preukazujúce povahu a osobnosť Z. A..
32.) Správny súd je toho názoru, že celý prešetrovaný incident sa v podstate dá rozdeliť do dvoch stretov medzi Z. A. a žalobcom. Prvý pozostával z konania Z. A., ktorý ako prvý hodil do tváre žalobcu termix, pričom mu zhodil z tváre okuliare, ktoré na výzvu žalobcu odmietol zdvihnúť. Následne žalobca hodil
termix smerom k Z., pričom ho netrafil. Pri popise priebehu tejto časti incidentu sa v podstate jednotlivé svedecké výpovede neodlišovali. Jediným sporným momentom bolo tvrdenie žalobcu, že ani nemal v úmysle Z. zasiahnuť. Uvedený moment resp. svoju motiváciu, pritom žalobca vždy, pri každej ďalšej výpovedi čiastočne menil a dopĺňal. K uvedenému tvrdeniu sa však svedkovia nevyjadrovali a to ani pri opakovaných výpovediach pred správnym orgánom, keď bolo odvolacím orgánom nariadené doplniť dokazovanie práve za účelom preukázania tejto skutočnosti, ktorú zrejme odvolací orgán pri svojom rozhodovaní (rozhodnutie zo dňa 28.10.2019) považoval za podstatnú. V tomto ohľade sa však podľa názoru správneho súdu dokazovanie riadne nedoplnilo a neboli zistené žiadne nové skutočnosti, ktoré by potvrdzovali alebo vyvracali toto tvrdenie. Po doplnení dokazovania prvostupňový správny orgán považoval za podstatné len to, že podľa jeho zistení bol útok zo strany Z. ukončený, takže nemohlo ísť zo strany žalobcu o akt sebaobrany.
33.) Správny súd je však toho názoru, že v tejto časti incidentu, sa mali správne orgány zaoberať aj tým, či v danej veci išlo skutočne o hrubé správanie, resp. či išlo o nevhodnosť, neslušnosť či inú nesprávnosť. Hranice medzi nimi nie sú presne dané, jedným z vodítok pri posudzovaní je práve demonštratívny výpočet uvedený v ust. § 49 ods. 1 písm. d) zákona. Je potrebné určiť, či vzhľadom na všetky okolnosti veci, vrátane celkového kontextu situácie, vzájomných vzťahov a podobne išlo skutočne o také správanie, pri ktorom je potrebný zásah štátneho orgánu. Správny súd je toho názoru, že v tejto časti je potrebné ( tak ako žiada žalobca) zobrať na zreteľ celkový kontext ich stretu a riadne ho vyhodnotiť.
34.) Okrem toho považuje správny súd za potrebné poukázať aj na určitú nekonzistentnosť rozhodovania správnych orgánov, keď pri (v poradí druhom) zrušení prvostupňového rozhodnutia odvolací orgán považoval za podstatné doplnenie dokazovania (konfrontáciami) ohľadne preverenia tvrdení žalobcu (že Z. nechcel trafiť, resp. ho držal len, aby sa nevytrhol sestre). Následne nebolo v tomto ohľade v skutočnosti vykonané žiadne dokazovanie a ďalej sa uvedenou otázkou prvostupňový správny orgán v podstate ani nezaoberal, keď vo svojom rozhodnutí považoval za podstatné iné skutočnosti a to napríklad, že predchádzajúci útok zo strany Z. bol ukončený (pri časti incidentu s termixom). Za tejto situácie sa nedá povedať, že by sa prvostupňový správny orgán dostatočne riadil záväzným názorom odvolacieho orgánu a neskôr sám odvolací orgán na tento svoj názor plne rezignoval. Uvedené však nebolo samé o sebe dôvodom, pre ktorý správny súd dospel k záveru, že rozhodnutia neboli vydané v súlade so zákonom.
35.) Správny súd ďalej poukazuje na to, že v skutočnosti nebolo vykonané ani dokazovanie konfrontáciou tak, ako žiadal odvolací orgán (rozhodnutie zo dňa 28.10.2019), ale došlo k opakovanému vypočutiu žalobcu, Z. A. a T. A., pričom následne žalobca dával týmto svedkom otázky podľa vlastného uváženia. Uvedený postup nemá s konfrontáciou nič spoločné. Konfrontácia je dôkazný prostriedok spočívajúci v postavení dvoch výpoveď poskytujúcich osôb tvárou v tvár, pričom cieľom je overenie vierohodností ich výpovedí. K uvedenému sa pristupuje v prípadoch, keď sú ich výpovede v závažných okolnostiach odlišné. Účelom je potom pozorovanie oboch osôb, ktoré musia vzájomne reagovať na vzájomné odlišné tvrdenia. Riadne nezrealizovanie konfrontácie však taktiež nebolo dôvodom pre zrušenie žalobou napadnutého rozhodnutia, resp. rozhodnutia orgánu I. stupňa.
36.) Správny súd ďalej poukazuje na to, že odvolací správny organ síce vo svojom rozhodnutí zo dňa 28.10.2019 konštatoval, že tu existujú nezrovnalosti vo výpovediach, ale žiadnym spôsobom ich nešpecifikoval. Je však zrejmé, že v skutočnosti žiadal doplniť dokazovanie za účelom zistenia, či konanie žalobcu jednak spočívalo v hodení termixu bez úmyslu niekoho zasiahnuť a či držanie Z. za ľavú stranu goliera bolo snahou zabrániť mu v útoku ( odobne ako držanie Z. jeho sestrou, ktoré nebolo vyhodnotené ako priestupok) alebo bolo aktom agresie.
37.) V tomto ohľade neboli doplnením dokazovania zistené žiadne nové skutočnosti, resp. neboli zistené žiadne podrobnejšie informácie ohľadne priebehu incidentu. Naopak, pokiaľ ide tú časť ich stretu, pri ktorej medzi nimi došlo k fyzickému kontaktu, vyšli najavo nezrovnalosti v jednotlivých výpovediach, ktoré predtým neboli také zjavné. Napríklad, zakiaľ čo žalobca a Z. A. uviedli, že žalobca v určitej chvíli držal Z. za golier, tak svedkyňa T. A. výslovne uviedla, že išli oproti sebe s vystretými rukami a chvíľu sa pretláčali, a to do doby kedy spolu s dcérou zasiahli a stret medzi nimi ukončili. Incident opísala rozdielne ako ostatní, ktorí sa zhodli v tom, že Z. prvý dvihol na žalobcu ruku, pričom túto mu hneď zachytila sestra. H. A., ktorá by mohla do priebehu stretu vniesť najviac svetla, nakoľko mala byť (aj
podľa žalobcu ako aj Z. A.) práve tou osobou, ktorá hneď na začiatku chytila a potom následne po celý čas držala ruku Z., nebola v rámci doplneného dokazovania vypočutá (čo namietal v žalobe aj žalobca). Na druhej strane sama už pri podaní vysvetlenia uvádzala, že si nepamätá okolnosti tohto incidentu, takže je (aj vzhľadom na odstup času) málo pravdepodobné, že by vedela detailne opísať jeho priebeh. Okrem toho sa výpovede odlišujú aj v tom kto, kedy a koho držal. Napríklad Z. uvádza, že ho držali sestra a aj mama, ani raz neuviedol, že by mama držala aj žalobcu.
38.) Napriek tomu, že doplnenie dokazovania (po druhom zrušení rozhodnutia orgánu I. stupňa) podľa názoru správneho súdu zistenie skutkového stav viac skomplikovalo ako do neho vnieslo svetlo, tak správne orgány oboch stupňov z neho učinili skutkové závery, ktoré boli podkladom pre ich právne posúdenie veci. Nie je pritom dostatočne zrejmé, z ktorých konkrétnych dôkazov (aj vzhľadom na nezrovnalosti) vychádzali.
39.) Správne orgány konštatovali, že žalobca mal chytiť Z. A. za golier až potom, čo mu žiaden útok už nehrozil, nakoľko ho už držali T. a H. A.. Nebolo však uvedené, z ktorých konkrétnych dôkazov tento skutkový záver vyplynul. Správny súd naopak opakovane poukazuje na to, že T. A. pri podaní vysvetlenia a pri svojej výpovedi zo dňa 15.01.2019 nedokázala presne opísať priebeh deja, neskôr vôbec neuviedla, že by malo dôjsť k tomu, že žalobca chytil jej syna za golier. Rovnako svedkyňa H. A. uviedla, že si presne nepamätá priebeh tejto časti incidentu. S určitosťou uviedla len to, že chytila a držala do konca incidentu bratovi ruku, aby mu zabránila v útoku.
40.) Správny súd poukazuje na konštatnú rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, z ktorej vyplýva, že na objasnenie a sankcionovanie priestupku musia byť obligatórne naplnené a zistené všetky štyri znaky skutkovej podstaty priestupku - subjekt, subjektívna stránka, objekt, objektívna stránka (kumulatívne). V prípade, žeby čo i len jeden znak skutkovej podstaty nebol objasnený, nemožno hovoriť o priestupku. Je preto potrebné, aby uvedené znaky neboli pri rozhodovaní o priestupku uvedené len všeobecne, ale boli jednotlivo konkretizované, čo sa v danej veci doposiaľ nestalo.
41.) Za danej situácie je správny súd toho názoru, že rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie orgánu I. stupňa sú postihnuté vadou nezákonnosti a preto ich bolo potrebné zrušiť podľa § 191 ods. 1 písm. d) a f) SSP a vec vrátiť na ďalšie konanie. V ďalšom konaní bude vecou správnych orgánov, aby jasne určili v prejednávanej veci všetky znaky priestupku vrátane subjektu, subjektívnej stránky, objektu a objektívnej stránky, pričom tieto vyhodnotili minimálne v časti incidentu s termixom aj v celkovom kontexte, tak ako bolo uvedené v odstavci 33 tohto rozhodnutia. V časti incidentu, pri ktorom došlo k vzájomnému stretu je potrebné, aby jasne a zrozumiteľne vysvetlili, z ktorých dôkazov vyvodili svoje skutkové závery, ktoré viedli následne k právnym záverom ohľadne spáchania priestupku.
42.) Žalobca žiadal, aby súd o veci sám rozhodol, resp. aby vykonal sám dokazovanie napríklad výsluchom H. A.. K uvedenému správny súd uvádza, že nie je oprávnený zásadným spôsobom dopĺňať dokazovanie, resp. si domýšľať, z ktorých dôkazov správny orgán učinil svoje skutkové závery, ktoré boli podkladom pre právne posúdenie veci. Rovnako nie je v jeho právomoci správnym orgánom prikázať, aby vrátili žalobcovi zaplatené trovy priestupkového konania.
43.) Pokiaľ ide o náhradu trov konania, žalobca bol v konaní úspešný a preto mu patrí náhrada trov konania, pričom ich výška bude vyčíslená v samostatnom rozhodnutí vydanom vyšším súdnym úradníkom.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať na Krajský súd v Trenčíne kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní odo dňa jeho doručenia. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak má sťažovateľ alebo opomenutý
sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) SSP alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.