Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_16C-182-2016.pdf
PDF · 109.51 KB
Case nature
Area
Subarea
16C/182/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava sudcom Mgr. Petrom Pravdom v právnej veci sporu žalobkyne: Z. N., F.. N., D.. XX.XX.XXXX, H. N. N. XXX, zast.: Mgr. Miroslav Tokarčík, IČO: 42 296 226, advokát so sídlom Študentská 17, Trnava, proti žalovanému: O. N., D.. XX.XX.XXXX, H. N. N., zast.: JUDr. Dalibor Pavelka, IČO: 42 402 344, advokát so sídlom Pribinova 46, Hlohovec, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, takto
rozhodol:
I. Bezpodielové spoluvlastníctvo žalobkyne a žalovaného sa vyporiadava tak, že z vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa do výlučného vlastníctva žalovaného prikazuje výťažok z predaja obchodného podielu spoločnosti Ignis Dekor, s.r.o., IČO: 36 278 777, so sídlom Kamenohorská 3580/19A, Hlohovec, vo výške 44.684,00 eur, ako aj výťažok z predaja motorového vozidla Audi A4 Combi vo výške 500,00 eur.
II. Žalovaný je povinný z titulu vyrovnania podielov bezpodielového spoluvlastníctva sporových strán zaplatiť žalobkyni sumu vo výške 22.592,00 eur, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
III. Žalobkyňa má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 15.06.2016 domáhala vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej len „BSM“).
2. Žalobu odôvodnila tým, že so žalovaným uzavrela dňa 15.02.1997 manželstvo, ktoré bolo rozsudkom Okresného súdu Trnava č.k. 27P/11/2014-53 zo dňa 06.09.2014, právoplatným dňa 09.07.2014 rozvedené, pričom k mimosúdnej dohode o vyporiadaní BSM neprišlo. Do BSM ku dňu jeho zániku patrila hodnota obchodného podielu žalovaného, nadobudnutého počas manželstva dňa 05.01.2006, z prostriedkov (30.000 Sk) patriacich do BSM, prevedeného po zániku BSM (počas tohto konania), v obchodnej spoločnosti Ignis Dekor, s.r.o., IČO: 36 278 777, so sídlom Kamenohorská 3580/19A, Hlohovec (ďalej len „obchodný podiel“) vo výške 44.684 eur, ktorá suma bola poukázaná na účet vo vlastníctve matky žalovaného. Vklad do spoločnosti nebol zložený z daru, ktorý získal žalovaný po novom roku 2006 od svojich rodičov nakoľko dar vo výške 30.000 Sk bol vložený na účet spoločnosti až dňa 10.01.2006, teda darované peniaze nemuseli súvisieť so založením spoločnosti. Ďalej hodnota osobného motorového vozidla Audi A4 Combi, EČV: C. (ďalej len „motorové vozidlo“) vo výške približne 3.500 - 4.000 eur. V prípade motorového vozidla za súčasť BSM považovala len jeho hodnotu z dôvodu, že žalovaný ešte počas manželstva motorové vozidlo predal, pričom predajom získané peňažné prostriedky sám spotreboval. Spotrebovanie peňažných prostriedkov žalovaným vyplýva aj zo skutočnosti, že sporové strany v čase predaja motorového vozidla nežili v spoločnej domácnosti, nehospodárili spolu, chod domácnosti financovala výhradne žalobkyňa. Súčasťou BSM neboli žiadne
pasíva, o úveroch žalovaného v Tatra banka, a.s. a Prvá stavebná sporiteľňa, a.s. sa dozvedela až po rozvode manželstva niekedy v roku 2016, v rámci zabezpečovania dôkazov pre účely tohto konania. Na pojednávaní dňa 10.05.2021 žiadala do masy BSM zahrnúť aj peňažné prostriedky vo výške 12.100 eur, ktoré mali byť žalovanému vyplatené koncom roka 2018 titulom podielu na zisku, neskôr však už na tom netrvala.
3. Žalovaný so žalobou nesúhlasil. Nepoprel, že manželstvo sporových strán zaniklo dňa 09.07.2014. Poprel, že hodnota obchodného podielu môže byť predmetom vyporiadania BSM, pričom poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR č.k. 6Obdo/30/2009 zo dňa 26.11.2009. Neskôr až na pojednávaní dňa 02.07.2017 dôvodil, že obchodný podiel nebol nadobudnutý z 30.000 Sk patriacich do BSM ale z 30.000 Sk, ktoré mu darovali rodičia, keďže manželia v rozhodnom čase nedisponovali prostriedkami v uvedenej výške. Preto zastával názor, že obchodný podiel nepatril do BSM. Nepoprel, že počas konania svoj obchodný podiel predal za 44.684 eur, pričom peňažné prostriedky z predaja obchodného podielu boli poukázané na účet jeho matky. Nepoprel, že do BSM patrilo motorové vozidlo, že ho predal počas manželstva v čase, keď manželia už netvorili spoločnú domácnosť, nepoprel ani skutočnosť, že náklady spojené s užívaním spoločného bytu uhrádzala žalobkyňa. Poprel však, že bolo predané za cenu vyššiu ako 500 eur, a že peňažné prostriedky získané predajom motorového vozidla si ponechal. Uviedol, že auto bolo predané za 500 eur, lebo bolo nepojazdné, pričom túto sumu použil okrem iného na splácanie úverov, opravu auta, pre potreby dcéry, suma 500 eur teda bola spotrebovaná. Poprel aj skutočnosť, že súčasťou BSM nie sú žiadne pasíva, uviedol, že do BSM patrí dlh voči Tatra banka, a.s., na základe úverovej zmluvy zo dňa 28.06.2010 v zmysle jej dodatku zo dňa 31.05.2013, ku dňu zániku BSM vo výške 9.483,41 eur a dlh voči Prvej stavebnej sporiteľni, a.s., na základe úverovej zmluvy zo dňa 28.09.2007, ku dňu zániku BSM vo výške 4.471,65 eur. Obe úverové zmluvy podpísal len žalovaný, avšak úvermi získané peňažné prostriedky boli spotrebované počas manželstva na rekonštrukciu a zariadenie bytu, drahé dovolenky (Bulharsko 3x, Turecko, Egypt 2x), oblečenie, rybársku výstroj, lyžiarsku výstroj, chod domácnosti, kúpu auta v roku 2004 - 2005, kúpu auta Audi A4 v roku 2008 za 4.000 eur a 1.000 dovoz a prepis. Sporové strany viedli za trvania manželstva nákladný život. Žalobkyňa o úveroch mala vedomosť, lebo to vyplýva z ňou predložených výpisov z účtu, na ktorých figurujú splátky týchto úverov. Keďže mal za to, že výťažok z predaja obchodného podielu a ani peniaze získané predajom motorového vozidla nepatria do masy BSM, žiadal vyporiadať iba záväzky a to tak, že tieto budú prikázané žalovanému a žalobkyňa bude zaviazaná zaplatiť žalovanému polovicu, čo predstavuje sumu 4.741,71 eur a 2.235,83 eur.
4. V priebehu konania z dôvodu prevodu obchodného podielu žalovaným za sumu 44.684 eur Okresný súd Trnava, na návrh žalobkyne uznesením č.k. 16C/182/2016-227 zo dňa 17.10.2018 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave č.k. 26Co/97/2019-270 zo dňa 29.07.2019, nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil žalovanému povinnosť zložiť do úschovy na Okresnom súde Trnava peňažnú sumu vo výške 22.342 eur - polovica sumy 44.684. Žalovaný si povinnosť uloženú vyššie uvedeným uznesením nesplnil.
5. Súd vo veci vykonal dokazovanie vyjadreniami sporových strán, rozsudkom Okresného súdu Trnava č.k. 27P/11/2014-53 zo dňa 09.06.2014, výpisom z obchodného registra, Zmluvou o poskytnutí spotrebiteľského úveru s poistením pre fyzické osoby č.: N.-XX-XXXXXXXXXX zo dňa 28.06.2010, Dodatkom k Zmluve o poskytnutí spotrebiteľského úveru s poistením pre fyzické osoby č.: XX- XXXXXXXXXX, uzavretý dňa 31.05.2013, výpisom z účtu žalovaného č. XXXXXXXXXX vedeného v Tatra banka, a.s., výpisom z účtu žalovaného č. XXXXXXXXXX vedeného v Tatra banka, a.s., výpisom z účtu žalovaného č. XXXXXXXXXX vedeného v Prvá stavebná sporiteľňa, a.s. a zistil nasledovný skutkový a právny stav:
6. Zo zhodných skutkových tvrdení, ako aj z rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. 27P/11/2014-53 zo dňa 09.06.2014 súd zistil, že BSM sporových strán zaniklo ku dňu 09.07.2014.
7. Zo zhodných skutkových tvrdení súd zistil, že žalovaný počas manželstva nadobudol obchodný podiel v spoločnosti Ignis Dekor, s.r.o., IČO: 36 278 777, so sídlom Kamenohorská 3580/19A, Hlohovec. Spoločnosť bola zapísaná do obchodného registra dňa 05.01.2006, pričom dňa 10.01.2006 žalovaný vložil na účet spoločnosti 30.000 Sk. Po rozvode manželstva žalovaný obchodný podiel predal za sumu vo výške 44.684 eur, ktorá suma bola poukázaná na účet matky žalovaného.
8. Z výpisu z účtu č. XXXXXXXXXX vedeného v Tatra banka, a.s. za obdobie od 10/2005 - 12/2005 súd zistil, že žalovaný v tomto období vybral z predmetného účtu sumu 48.000 Sk.
9. Zo zhodných skutkových tvrdení súd zistil, že sporové strany počas manželstva nadobudli motorové vozidlo Audi A4 Combi, ktoré žalovaný predal potom, čo opustil spoločnú domácnosť za sumu 500 eur, pričom náklady spojené s užívaním spoločného bytu od opustenia spoločnej domácnosti žalovaným uhrádzala výhradne žalobkyňa.
10. Zo Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru s poistením pre fyzické osoby č.: N.-XX- XXXXXXXXXX zo dňa 28.06.2010 súd zistil, že na základe tejto zmluvy bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 8.300 eur.
11. Z Dodatku k Zmluve o poskytnutí spotrebiteľského úveru s poistením pre fyzické osoby č.: XX- XXXXXXXXXX, uzavretého dňa 31.05.2013 súd zistil, že týmto dodatkom sa zmluvné strany dohodli na navýšení úveru zo sumy 8.300 eur na sumu 15.050 eur.
12. Z výpisu z účtu žalovaného č. XXXXXXXXXX vedeného v Tatra banka, a.s. súd zistil, že dňa 12.11.2007 bola na tento účet pripísaná suma 200.000 Sk. Následne dňa 15.11.2007 bola prevedená suma 200.000 Sk na účet žalovaného č. XXXXXXXXXX. Dňa 28.06.2010 bola na účet žalovaného č. XXXXXXXXXX pripísaná suma 8.300 eur. Dňa 23.07.2010 bola z účtu žalovaného č. XXXXXXXXXX prevedená suma 6.000 eur na účet žalovaného č. XXXXXXXXXX. Dňa 03.06.2013 bola na účet žalovaného č. XXXXXXXXXX pripísaná suma 6.750 eur s názvom transakcie „zvýšenie istiny“. Dňa 11.09.2014 bola na účet žalovaného č. XXXXXXXXXX pripísaná suma 2.200 eur s názvom transakcie „úver“. Dňa 24.06.2015 bola na účet žalovaného č. XXXXXXXXXX pripísaná suma 2.500 eur s informáciou „Consumer Finance Holding, a.s.“.
13. Z výpisu z účtu žalovaného č. XXXXXXXXXX vedeného v Tatra banka, a.s. súd zistil, že na tento účet bola dňa 07.02.2005 vložená suma 41.000 Sk, dňa 12.02.2005 vložená suma 10.000 Sk, dňa 18.02.2005 vložená suma 130.000 Sk, dňa 14.03.2005 bola z účtu vybratá suma 160.000 Sk, dňa 19.09.2005 vložená suma 5.000 Sk, dňa 19.10.2005 vložená suma 5.000 Sk, dňa 03.11.2005 vložená suma 5.000 Sk, dňa 14.11.2005 vložená suma 5.000 Sk, pričom následne až do konca roka 2005 nebola žiadna suma z účtu vybratá. Dňa 31.12.2005 bola pripísaná suma úrokov vo výške 147,88 Sk a odpísaná suma 27 Sk ako daň z úrokov. Následne dňa 09.01.2006 bola vybratá suma 20.000 Sk. Dňa 23.07.2010 bola na účet vložená suma 2.000 eur a pripísaná suma 6.000 eur z účtu žalovaného č. XXXXXXXXXX.
14. Podľa ust. § 148 ods. 1 Občianskeho zákonníka, (ďalej len „OZ“) zánikom manželstva zanikne i bezpodielové spoluvlastníctvo manželov.
15. Podľa ust. § 149 ods. 1 OZ, ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150.
16. Podľa ust. § 149 ods. 3 OZ, ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na návrh niektorého z manželov súd.
17. Podľa ust. § 150 OZ, pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.
18. Podľa ust. § 143 OZ, v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.
19. Podľa ust. § 144 OZ, veci v bezpodielovom spoluvlastníctve užívajú obaja manželia spoločne; spoločne uhradzujú aj náklady vynaložené na veci alebo spojené s ich užívaním a udržiavaním.
20. V predmetnej veci nedošlo medzi stranami k dohode ohľadne vyporiadania BSM, preto v súlade s ust. § 149 ods. 3 OZ bolo potrebné, aby o jeho vyporiadaní rozhodol súd. Predmetom vyporiadania BSM je všetko, čo patrilo do tohto spoluvlastníctva a čo existovalo v čase jeho zániku, t.j. spravidla v deň právoplatnosti rozsudku o rozvode.
21. V konaní bolo nesporné, že bezpodielové spoluvlastníctvo sporových strán zaniklo právoplatnosťou rozsudku o rozvode dňa 09.07.2014. Žalobkyňa za súčasť masy BSM považovala obchodný podiel spoločnosti Ignis Dekor, s.r.o., IČO: 36 278 777, so sídlom Kamenohorská 3580/19A, Hlohovec, resp finančné prostriedky získané jeho predajom, ako aj finančné prostriedky získane predajom motorového vozidla. Za súčasť masy BSM nepovažovala žiadne pasíva. Naopak žalovaný za súčasť masy BSM považoval výhradne záväzky voči Tatra banka, a.s. a Prvá stavebná sporiteľňa, a.s.
Obchodný podiel
22. Vo vzťahu k obchodnému podielu bolo potrebné ustáliť, či tento je súčasťou BSM alebo nie. Žalovaný zastával názor, že súčasťou masy BSM nie je, poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR č.k. 6Obdo/30/2009 zo dňa 26.11.2009. V citovanom rozhodnutí Najvyšší súd SR prijal záver, že „obchodný podiel nie je súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa stane napr. podiel na zisku, ak zanikne účasť manžela - spoločníka v spoločnosti za trvania manželstva, tak je to vyporiadací podiel a pri prevode obchodného podielu je to vyplatená cena obchodného podielu. Obchodný podiel predstavuje práva a povinnosti spoločníka obchodnej spoločnosti a tieto jeho práva sú obmedzené len zákonom a spoločenskou zmluvou. Všetky práva a povinnosti spoločníka sú upravené Obchodným zákonníkom (ďalej len Obch. Zák.“) ako lex speciális. Preto niekto iný ako spoločník, ani manžel spoločníka nemôže zasahovať do práv spoločníka previesť svoj obchodný podiel na tretiu osobu za podmienok stanovených v ust. § 115 Obch. Zák. a spoločenskou zmluvou spoločnosti, ktorej je predmetom prevodu“. V tomto súdnom rozhodnutí dospel dovolací súd k záveru, že obchodný podiel nadobudnutý úkonom jedného z manželov za trvania manželstva zo spoločných prostriedkov nie je súčasťou BSM a preto sa na jeho prevod nevyžaduje súhlas druhého manžela podľa ust. § 145 OZ. Právny význam tejto otázky spočíva v tom, či ten z manželov, ktorý nebol účastný tohto úkonu môže alebo nemôže namietať tzv. relatívnu neplatnosť zmluvy o prevode obchodného podielu. To, či je obchodný podiel súčasťou BSM je tiež významné z toho hľadiska, či je tento podiel v prípade zániku BSM predmetom vyporiadania BSM. Dovolací súd sa však vo svojom rozhodnutí nevyjadril k predchádzajúcej judikatúre (R 27/2007- rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo 168/2005 z 25.06.2008, rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Obdo 11/2007 zo dňa 25.06.2008). V rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/168/2005 dovolací súd uzavrel, že „ak jeden z manželov za trvania manželstva nadobudne z prostriedkov patriacich do BSM obchodný podiel v spoločnosti s ručením obmedzeným, stáva sa takto získaný majetok (hodnota takého podielu) zo zákona súčasťou BSM. Súd rozhodujúci o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov prikazuje obchodný podiel len tomu z manželov, ktorý je spoločníkom obchodnej spoločnosti. Cena obchodného podielu by mala byť ustanovená tzv. Obvyklou cenou (všeobecnou alebo trhovou)“. Obch. Zák. nijako nevylučuje obchodný podiel z BSM, teda žiadnym spôsobom nemodifikuje rozsah BSM tak ako je uvedený v ust. § 143 OZ. Obch. Zák. len upravuje, kto môže vykonávať práva a povinnosti spoločníka
- nevylučuje však, že obchodný podiel ako majetková hodnota patrí do BSM. V súvislosti s uvedeným súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Cdo/196/2018 zo dňa 28.01.2020, z ktorého odôvodnenia vyplýva, že pri vymedzení rozsahu a obsahu BSM nemožno vychádzať len z jazykového výkladu, ale pojem vec je potrebné chápať pre účely BSM extenzívnejšie a to vo význame pojmu majetok (čl. 20 Ústavy SR pojednáva o práve vlastniť majetok, pojem majetok je uvedený aj v § 150 OZ pri pravidlách vyporiadania BSM) a to akýkoľvek oceniteľný peniazmi, čo zodpovedá spravodlivému a rozumnému vyporiadaniu BSM. Z toho, že obchodný podiel je inou majetkovou hodnotou, ako aj uviedol najvyšší súd v rozhodnutí sp. zn. 2Cdo/168/2005 vychádzajúc z § 149 ods. 4 in fine OZ a môže byť predmetom občianskoprávnych vzťahov v zmysle ust. § 118 ods. 1 OZ, analogicky preto vyplýva, že ak jeden z manželov nadobudne za trvania manželstva obchodný podiel v spoločnosti s ručením obmedzeným zo spoločných prostriedkov, stáva sa tento obchodný podiel súčasťou BSM. S uvedeným názorom sa vec prejednávajúci súd stotožnil.
23. V konaní však bola spornou otázka, či obchodný podiel nadobudol žalovaný z prostriedkov patriacich do BSM alebo nie. Žalovaný tvrdil, že v čase nadobudnutia obchodného podielu manželia nedisponovali sumou vo výške 30.000 Sk a tieto finančné prostriedky mu boli darované zo strany jeho rodičov. Vykonaným dokazovaním bolo zistené, že v období od 07.02.2005 - 18.02.2005 žalovaný vložil na svoj účet č. XXXXXXXXXX spolu sumu 181.000 Sk, následne dňa 14.03.2005 z tohto účtu vybral sumu 160.000 Sk. Následne v období od 19.09.2005 do 14.11.2005 vložil na tento účet spolu sumu 20.000 Sk, pričom do konca roka 2005 žiadny výber nerealizoval. Znamená to, že k 31.12.2005 mal žalovaný na tomto účte minimálne sumu 20.000 Sk, pričom nijakým spôsobom nevysvetlil ani nepreukázal naloženie z hotovosťou vo výške 160.000 Sk, vybratej z účtu dňa 14.03.2005. Súčasne v období od 01.10.2005 do 31.12.2005 žalovaný zo svojho účtu č. XXXXXXXXXX vybral celkovo sumu vo výške 48.000 Sk, kde taktiež nevysvetlil ani nepreukázal naloženie s touto hotovosťou. Vzhľadom na uvedené súd neuveril žalovanému, že v období zakladania spoločnosti manželia nedisponovali prostriedkami vo výške 30.000 Sk a na založenie spoločnosti boli použité finančné prostriedky získané darom od rodičov žalovaného. Žalovaný v konaní prostredníctvom svedeckej výpovede jeho matky preukazoval, že na nadobudnutie obchodného podielu použil finančné prostriedky získane darom od rodičov. Výpoveď uvedenej svedkyne bola zameraná na opis okolností, za akých došlo k odovzdaniu 30.000 Sk, žiadnym spôsobom však z uvedenej výpovede nevplývalo, že by rodičia žalovaného boli svedkami toho, ako žalovaný nadobúda za nimi darované finančné prostriedky obchodný podiel. Aj keby takáto skutočnosť z výpovede matky vyplývala, vzhľadom na blízky rodinný vzťah (matka - syn) považoval súd túto výpoveď za nedôveryhodnú. K nedôveryhodnosti svedkyne prispela aj skutočnosť, že dokazovaný skutok vlastnými zmyslami mal vnímať aj otec žalovaného, ktorý odmietol byť ako svedok vypočutý z dôvodu, že účasť na pojednávaní je pre neho stresujúca, ako aj z dôvodu, že matka žalovaného bola osobou hospodáriacou s finančnými prostriedkami. Vzhľadom na osobu žalobcu, ako manželky žalovaného taktiež nemožno hovoriť o neutrálnom vzťahu svedkyne k žalobkyni.
24. Ďalej zohľadniac ust. § 111 Obch. Zák., v zmysle ktorého pred podaním návrhu na zápis spoločnosti do obchodného registra musí sa na každý peňažný vklad splatiť najmenej 30%, sa súdu javí ako veľmi nepravdepodobné, že peňažný vklad bol splatený z peňazí darovaných v období od 01.01.2006 do 04.01.2006, keď obchodná spoločnosť bola do obchodného registra zapísaná dňa 05.01.2006. V zmysle uvedeného v čase pred podaním návrhu na zápis spoločnosti do obchodného registra, žalovaný ešte nemohol disponovať darovanými finančnými prostriedkami a je pravdepodobnejšie, že peňažný vklad žalovaného bol splatený z peňazí patriacich do BSM. V konaní bolo preukázané, že manželia vzhľadom na výbery z účtu v roku 2005 disponovali prostriedkami niekoľkonásobne prevyšujúcimi sumu 30.000 Sk, preto súd neuveril tvrdeniu žalovaného, že obchodný podiel nadobudol z peňazí darovaných mi rodičmi.
25. V priebehu konania žalovaný previedol obchodný podiel a jeho hodnota bola poukázaná na bankový účet matky žalovaného, ktorý v konaní napriek nariadeniu neodkladného opatrenia uznesením tunajšieho súdu č.k. č.k. 16C/182/2016-227 zo dňa 17.10.2018 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave č.k. 26Co/97/2019-270 zo dňa 29.07.2019, nezložil do súdnej úschovy na Okresnom súde Trnava peňažnú sumu vo výške 22.342 eur (zodpovedajúcej polovici z 44.684 eur). Uvedené dostatočne dokresľuje zámer žalovaného neuspokojiť nároky žalobkyne z vyporiadavaného BSM.
26. Vzhľadom na vyššie uvedené závery súd nepovažuje za preukázanú skutočnosť, že obchodný podiel bol nadobudnutý z peňažných prostriedkov darovaných žalovanému jeho rodičmi, preto bolo potrebné pristúpiť k vyporiadaniu peňažných prostriedkov získaných z jeho predaja vo výške 44.684 eur.
Prostriedky získané predajom motorového vozidla
27. V konaní nebolo sporné, že motorové vozidlo Audi A4 Combi bolo súčasťou BSM, že ho žalovaný predal ešte počas manželstva v čase keď sporové strany nežili v spoločnej domácnosti a nehospodárili spolu. Z uvedeného dôvodu ak žalovaný tvrdí, že tieto finančné prostriedky boli vnesené do BSM, bolo jeho povinnosťou túto skutočnosť náležíte preukázať. Žalovaný v tejto súvislosti žiadny dôkaz neprodukoval a preto neuniesol dôkazné bremeno o spotrebovaní týchto finančných prostriedkov v rámci BSM. Sporná vo veci bola aj cena, za ktorú bolo motorové vozidlo predané. Žalobkyňa uvádzala, že žalovaný motorové vozidlo predal za sumu 3.500 - 4.000 eur, nespornou v konaní však bola cena 500 eur. Skutočnosť, že žalovaný predal predmetné motorové vozidlo za sumu vyššiu ako 500 eur sa žalobkyni preukázať nepodarilo. Vzhľadom na uvedené do masy BSM súd zahrnul výťažok z predaja motorového vozidla vo výške 500 eur.
Záväzky
28. V súvislosti s dlhmi, ktoré žalovaný žiadal vyporiadať, v konaní nebolo sporné, že na úverových zmluvách ako dlžník figuruje výlučne žalovaný. Ak teda vznikol za trvania manželstva dlh, z ktorého bol zaviazaný len jeden z manželov, nejedná sa o spoločný dlh, pretože podľa súdnej praxe sa za právne úkony týkajúce sa spoločných vecí nepovažujú napr. zmluva o pôžičke uzavretá len jedným z manželov. Samotný záväzok jedného z manželov sa netransformuje na spoločný záväzok obidvoch manželov vo vzťahu k veriteľovi (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 27.06.2019 sp. zn. 4 Cdo 28/2019). Dôkazné bremeno v tomto prípade zaťažovalo žalovaného, keďže to bol on, kto tvrdil, že prostriedky z jeho výlučného vlastníctva boli použité v BSM. Žalovaný v konaní tvrdil, že úvermi získané finančné prostriedky boli v manželstve spotrebované v súvislosti s vysokým životným štandardom sporových strán. Žalovaný uviedol, že manželia boli na dovolenke v Bulharsku, Turecku a Egypte, bola zakúpená rybárska výbava, lyžiarska výbava a pod., v konaní však neprodukoval žiadny dôkaz o takomto naložení s úverovými prostriedkami. Vykonaným dokazovaním bolo súčasne preukázané, že žalovaný po pripísaní poskytnutého úveru vo výške 8.300 eur na účet č. XXXXXXXXXX dňa 28.06.2010, tento dňa 23.07.2010 sumu vo výške 6.000 eur previedol na svoj účet č. XXXXXXXXXX, o ktorom žalobkyňa nemala vedomosť. Súd preto uvedené tvrdenia žalovaného ohľadne spotrebovania úverových prostriedkov v rámci BSM nepovažoval za pravdivé a preto nie je dôvod ich vyporiadavať v tomto konaní, ani uvádzať ich vo výroku rozsudku.
29. Pri vyporiadaní BSM by mali byť medzi strany sporu rozdelené veci v pomere zodpovedajúcom veľkosti ich podielov, pričom základnou zásadou je, že podiely oboch manželov sú rovnaké (tzv. princíp parity).
30. V zmysle vyššie uvedených záverov súd pristúpil k vyporiadaniu BSM tak, že súd výrokom I. peňažné prostriedky získané predajom obchodného podielu vo výške 44.684 eur a motorového vozidla vo výške 500 eur prikázal do vlastníctva žalovaného (prihliadol pri tom na skutočnosť, že vyššie uvedené prostriedky sú v jeho dispozícii) a výrokom II. uložil žalovanému povinnosť titulom vyrovnania podielov BSM zaplatiť žalobkyni sumu vo výške 22.592 eur, predstavujúcu polovicu z finančných prostriedkov prikázaných do vlastníctva žalovaného.
31. Podľa ust. § 251 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
32. Podľa ust. § 255 ods. 1 a 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. (1) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. (2)
33. Podľa ust. § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (1) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. (2)
34. Pri zisťovaní miery úspechu vo veci súd vychádzal z návrhov sporových strán ohľadne vyporiadania BSM, keď žalobkyňa žiadala vyporiadať obchodný podiel - neskôr výťažok z jeho predaja, ako aj výťažok z predaja automobilu, pričom žalovaný žiadal vyporiadať len záväzky. Vzhľadom na rozhodnutie vo veci samej možno konštatovať, konštatovať plný procesný úspech žalobkyne a žiadny procesný úspech žalovaného. Preto súd výrokom III. priznal žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trnava (§ 355 ods. 1 CSP, § 357 písm. m) CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.).