Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_4Csp-75-2019.pdf
PDF · 117.96 KB
Case nature
Area
Subarea
4Csp/75/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Malacky sudcom Mgr. Jánom Pastirčíkom v spore žalobkyne Intrum Slovakia s.r.o, so sídlom v Bratislave, Mýtna 48, IČO: 35 831 154, zastúpenej Q., proti žalovanej K., zastúpenej WEBBER LEGAL, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Na rozhliadke 2, IČO: 50 680 552, o zaplatenie 2 180,79 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 1 371,11 € spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1 371,11 € od 4.4.2017 až do zaplatenia, zastavuje.
Vo zvyšnej časti žalobu zamieta.
Súd priznáva žalovanej voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 21.10.2019 sa Všeobecná úverová banka, a.s., so sídlom v Bratislave, Mlynské nivy 1, IČO: 31 320 155 (ďalej len „pôvodná žalobkyňa“), domáhala voči žalovanej zaplatenia sumy 2 180,79 € spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne od 4.4.2017 do zaplatenia. V žalobe poukázala na to, že je právnym nástupcom spoločnosti Consumer Finance Holding, a.s., so sídlom v Kežmarku, Hlavné námestie 12, IČO: 35 923 130 (ďalej len „Consumer Finance Holding, a.s.“), a to v dôsledku zlúčenia s touto spoločnosťou, čo je uvedené vo výpise z OR OS Bratislava I, Oddiel: Sa, Vložka číslo 341/B. Uviedla, že so žalovanou uzatvorila dňa 2.10.2014 zmluvu o pôžičke č. XXXXXXX, na základe ktorej poskytla žalovanej pôžičku vo výške 2 800 €. Žalovaná mala v zmysle tejto zmluvy pôžičku splácať v pravidelných 60-ich mesačných splátkach v sume 80,43 €, a to až do celkovej sumy pôžičky vo výške 4 825,80 €. Do podania žaloby žalovaná uhradila z vyššie uvedenej zmluvy sumu 1 990,32 €. Vzhľadom na to, že žalovaná porušila svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku, resp. jednotlivé splátky riadne a včas, dňa 26.1.2017 listom - predžalobná upomienka, vyzvala žalovanú k úhrade dlžných splátok, pričom ju upozornila na možnosť vyhlásenia splatnosti celého úveru. Nakoľko k úhrade dlžných splátok nedošlo, dňa 19.3.2017 úver zosplatnila, o čom bola žalovaná informovaná listom zo dňa 29.3.2017 - „Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru“. Do podania žaloby však žalovaná dlžné splátky neuhradila. Celkový dlh žalovanej k tomuto dňu tak predstavoval sumu 2 180,79 €. Pôvodná žalobkyňa si zároveň uplatnila aj úroky z omeškania, a to od šiesteho dňa nasledujúceho po Oznámení o vyhlásení okamžitej splatnosti, nakoľko oznámenie bolo zaslané obyčajnou listovou zásielkou.
2. Podaním doručeným súdu dňa 11.6.2020 pôvodná žalobkyňa navrhla, aby súd rozhodol o zmene strany sporu na strane žalobkyne, nakoľko na základe Rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok bola pohľadávka, ktorá je predmetom tohto konania, postúpená na terajšiu žalobkyňu, ktorá zároveň vyjadrila
svoj súhlas so vstupom do tohto konania. Súd uznesením zo dňa 22.6.2020 č.k. 4Csp/75/2019-66 pripustil, aby do konania na miesto pôvodnej žalobkyne vstúpila terajšia žalobkyňa. Uvedené uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 25.8.2020.
3. Žalobkyňa podaním doručeným súdu dňa 23.11.2020 oznámila, že s prihliadnutím na bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru na podanej žalobe prevyšujúcej rozdiel medzi poskytnutou sumou úveru 2 800 € a doteraz zaplatenou sumou na úver vo výške 1 990,32 € ďalej netrvá. Vzhľadom na to zobrala žalobu späť v časti istiny 1 371,11 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1 371,11 € od 4.4.2017 do zaplatenia. Žiadala, aby jej žalovaná uhradila už len sumu 809,68 € s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 809,68 € od 4.4.2017 až do zaplatenia.
4. Žalovaná sa k podanej žalobe písomne vyjadrila podaním doručeným súdu dňa 30.11.2020. Mala za to, že postúpenie pohľadávky z pôvodnej žalobkyne na žalobkyňu je neplatné pre rozpor postúpenia s § 92 ods. 8 zákona o bankách. Poukázala na to, že žalobkyňa neuviedla žiaden prostriedok procesného útoku a neoznačila žiaden dôkaz, že by pôvodný veriteľ pred postúpením vyzval žalovanú na úhradu jej dlhu pod možnosťou postúpenia pohľadávky na tretiu osobu tak, ako to predpokladá spomínané ustanovenie. Takouto listinou nemôže byť ani upozornenie podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka zo dňa 26.1.2017, ani vyhlásenie predčasnej splatnosti zo dňa 29.3.2017, keďže tieto listiny neboli žalovanej nikdy doručené a žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno, že pôvodný veriteľ bol oprávnený vyhlásiť predčasnú splatnosť úveru. Žalobkyňa totiž nepreukázala, že pôvodný veriteľ neporušil povinnosti spojené s overovaním bonity žalovanej (§ 7 ods. 1 a § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z.). Ďalej žalovaná namietala, že dojednaná výška úrokovej sadzby 25 % ročne je v rozpore s dobrými mravmi a zmluva o úvere je postihnutá vadou bezúročnosti a bezpoplatkovosti podľa zákona č. 129/2010 Z.z. Na základe uvedeného žiadala žalobu v celom rozsahu zamietnuť.
5. Žalobkyňa v reakcii na spomínané vyjadrenie žalovanej uviedla, že predmetnú pôžičku žalovanej neposkytovala banka. Poskytnutý úver nebol bankovým produktom a právny vzťah medzi žalovanou a pôvodným veriteľom nepodliehal právnemu režimu zákona o bankách. Pôvodná žalobkyňa bola len právnym nástupcom pôvodného veriteľa, ktorý zanikol rozdelením k 31.12.2017. Avšak aj v prípade, ak by postúpenie pohľadávky podliehalo splneniu obligatórnych podmienok podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách, tieto boli všetky splnené. Pred postúpením pohľadávky bola žalovaná i napriek písomnej výzve nepretržite v omeškaní viac ako 90 dní so splnením čo i len časti svojho peňažného záväzku. V konaní bolo preukázané, že pôvodný veriteľ žalovanú preukázateľne vyzval na splnenie záväzku písomnou výzvou zo dňa 26.1.2017, ktorú žalovaná v odbernej lehote na prevzatie neprevzala. Ďalej uviedla, že Rámcovou zmluvou a Prílohou č. 3 rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok, ktorá potvrdzuje prevod žalovanej pohľadávky došlo k postúpeniu pohľadávky banky na postupníka. Postupca oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 2.6.2020 oznámil žalovanej postúpenie pohľadávky v súlade s § 526 ods. 1 prvej vety Občianskeho zákonníka. Predmetný dokument bol žalovanej zaslaný na ňou uvedenú adresu v zmluve, a to doporučene dňa 2.6.2020, čo bolo preukázané podacím hárkom z uvedeného dňa. Žalovaná výslovne nepoprela nedoručenie dotknutého oznámenia banky, jej nedoručenie zo spisu nevyplýva, preto nie je daný dôvod túto skutočnosť spochybňovať a považuje sa za nespornú. Vzhľadom na uvedené mala za to, že pre platné a riadne postúpenie pohľadávky boli splnené všetky podmienky, tak ako sú uvedené v § 92 ods. 8 zákona o bankách, ako aj v § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka. Ďalej žalobkyňa uviedla, že oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru bolo žalovanej zaslané dňa 29.3.2017, a to formou obyčajnej listovej zásielky. Žalovaná sa pritom mohla o zosplatnení dozvedieť najneskôr doručením žaloby.
6. Žalovaná vo vyjadrení doručenom súdu dňa 28.4.2021 zdôraznila, že s účinnosťou od 1.1.2018, kedy sa VÚB, a.s. stala právnym nástupcom pohľadávky po spoločnosti Consumer Finance Holding, a.s., sa na právny vzťah medzi VÚB, a.s. a žalovaným začali po prvýkrát vzťahovať aj právne normy zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách, pričom banka žalovanej nedoručila výzvu v zmysle § 92 ods. 8 tohto zákona. Žalobkyňa taktiež neuniesla dôkazné bremeno ohľadne toho, že oznámenie o postúpení pohľadávky jej bolo doručené. Skutočnosť, že súd rozhodol o zmene strán sporu v zmysle § 80 C.s.p. v žiadnom prípade nekonzumuje možnosť súdu rozhodnúť o neplatnom postúpení pohľadávky v rozhodnutí vo veci samej, nakoľko pri skúmaní procesného nástupníctva sa skúmajú iba formálne procesné podmienky, nie ich materiálne naplnenie.
7. V prejednávanej veci súd nariadil pojednávanie na 10.5.2021, na ktoré predvolal strany sporu. Žalobkyňa ani jej právny zástupca sa na pojednávanie nedostavili. Svoju neúčasť ospravedlnili podaním doručeným súdu dňa 6.5.2021, v ktorom s poukazom na zásadu hospodárnosti konania súhlasili s tým, aby súd rozhodol v ich neprítomnosti. Žalovaná a jej právna zástupkyňa ospravedlnili svoju neúčasť podaním doručeným súdu dňa 9.5.2021. Právna zástupkyňa žalovanej v ňom poukázala na kolíziu tohto pojednávania s inými pojednávaniami, na ktoré bola predvolaná skôr a zároveň uviedla, že tak ona ako aj žalovaná sa rozhodli nevyužiť svoje právo zúčastniť sa pojednávania v tejto veci. Vychádzajúc z uvedeného súd podľa § 180 druhej vety C.s.p. rozhodol, že bude pojednávať v neprítomnosti strán sporu, pojednávanie otvoril, vec prejednal a rozhodol. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu a zistil tento skutkový stav:
8. Žalobkyňa doložila do spisu písomné vyhotovenie Zmluvy o poskytnutí pôžičky/Zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 1.10.2014, v ktorej je ako veriteľ označený Consumer Finance Holding, a.s. a žalovaná ako klient. Hoci toto písomné vyhotovenie zmluvy nie je podpísané žiadnou zo strán, súd poukazuje na to, že žalovaná uzavretie tejto zmluvy nespochybňovala, naopak, výslovne uviedla, že zmluvu uzavrela dňa 1.10.2014 s tým, že išlo o písomnú formulárovú zmluvu (viď vyjadrenie žalovanej z 29.11.2020). Súd preto v konaní považoval za nesporné, že predmetnú písomnú zmluvu v znení, v akom ju žalobkyňa priložila k žalobe, žalovaná uzavrela. Z uvedenej zmluvy vyplýva, že jej predmetom bolo poskytnutie spotrebiteľského úveru vo forme pôžičky vo výške 2 800 €, ktorý mal byť žalovanou splatený v 60-tich mesačných splátkach po 78,16 € (s poistením 80,43 €), so splatnosťou prvej splátky dňa 20.10.2014 a zvyšných splátok vždy k 20. dňu v mesiaci, pri konečnej splatnosti úveru v mesiaci september 2019. Strany si v nej dohodli úrokovú sadzbu vo výške 25 % ročne. Celková čiastka spojená s úverom predstavovala sumu 4 689,60 €, celkové náklady spotrebiteľa 1 889,60 €, RPMN 24,99 % a priemerná RPMN 18,01 %.
9. Z prehľadu splátok a úhrad predmetného úveru vyplýva, že žalovaná do podania žaloby uhradila na spotrebiteľský úver celkom sumu 1 990,32 €. Zo spomínaného prehľadu je taktiež zrejmé, že žalovaná sa dostala do omeškania so zaplatením splátky splatnej dňa 20.11.2016, keďže dve úhrady v rovnakej výške 80,43 € zo dňa 23.11.2016, boli započítané na neuhradené splátky splatné dňa 20.9.2016 a 20.10.2016. Následne ešte žalovaná zaplatila dňa 10.8.2017 a 12.10.2017 po 30 €.
10. Listom zo dňa 26.1.2017 označeným ako „Predžalobná upomienka“ Consumer Finance Holding, a.s. žalovanej oznámila, že ku dňu vyhotovenia tohto listu eviduje na predmetnej úverovej zmluve nedoplatok na splátkach vo výške 241,29 € a žiadala ju tento nedoplatok bezodkladne uhradiť. Zároveň žalovanú upozornila, že ak do 5.3.2017 nedôjde k úhrade splátky splatnej v mesiaci november 2016, bude oprávnená úver zosplatniť. Z priloženej doručenky vyplýva, že uvedená zásielka, doručovaná žalovanej na adresu jej pobytu, bola 6.2.2017 uložená na pošte a dňa 17.2.2017 ju pošta vrátila Consumer Finance Holding, a.s. ako neprevzatú v odbernej lehote. Z uvedeného je zrejmé, že dňa 6.2.2017 bolo predmetné upozornenie riadne doručené, nakoľko sa dostalo do dispozičnej sféry žalovanej.
11. V liste zo dňa 29.3.2017 Consumer Finance Holding, a.s. oznamovala žalovanej, že nakoľko dlžné splátky v lehote stanovenej v Predžalobnej upomienke riadne a včas neuhradila, jej dlh sa stal splatným v celom rozsahu naraz. Zároveň v ňom uvedená spoločnosť vyzývala žalovanú na úhradu dlžnej sumy vo výške 2 234,23 €. Keďže žalovaná výslovne popierala, že by jej uvedený list bol doručený a žalobkyňa svoje tvrdenie o doručení tohto listu žalovanej nepodložila žiadnym dôkazom, súd dospel k záveru, že v konaní nebolo preukázané jeho doručenie žalovanej.
12. Z Rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 30.11.2017 uzavretej medzi Consumer Finance Holding, a.s. a pôvodnou žalobkyňou ako postupcami a žalobkyňou ako postupníkom, v spojení s prílohou č. 3 k tejto rámcovej zmluve vyplýva, že predmetom tejto Rámcovej zmluvy bola aj pohľadávka, ktorú si žalobkyňa uplatňuje voči žalovanej v tomto konaní. Ďalej sa v Rámcovej zmluve dohodlo, že konkrétne pohľadávky, ktoré sa majú postúpiť, budú určené v jednotlivých Žiadostiach o postúpenie a prevod, pričom dátumom postúpenia sa rozumie každý dátum, ku ktorému dôjde k doručeniu Žiadosti o postúpenie a prevod od postupcov postupníkovi.
13. Z projektu rozdelenia zlúčením uzavretého dňa 11.12.2017 medzi Consumer Finance Holding, a.s. ako zanikajúcou spoločnosťou a pôvodnou žalobkyňou a VÚB leasing, a.s. ako nástupnickými spoločnosťami vyplýva, že pôvodná žalobkyňa ako právny nástupca bude pokračovať v prevádzkovaní
tzv. ostatného podnikania zanikajúcej spoločnosti, ktorým sa rozumeli všetky ostatné zložky podnikania okrem splátkového predaja Triangel a leasingu QCar, teda sa stala k 1.1.2018 právnym nástupcom Consumer Finance Holding, a.s. aj vo vzťahu k pohľadávke voči žalovanej z predmetnej úverovej zmluvy.
14. Zo Žiadosti o postúpenie a prevod z 11.5.2020 (kde pôvodná žalobkyňa a VÚB Leasing, a.s. vystupovali ako postupcovia a žalobkyňa ako postupník), vyplýva, že predmetná pohľadávka voči žalovanej (patriaca už pôvodnej žalobkyni) sa s odvolaním na Rámcovú zmluvu postupuje na žalobkyňu k dátumu prevzatia, t.j. k 29.5.2020.
15. V liste zo dňa 2.6.2020 pôvodná žalobkyňa oznamovala žalovanej postúpenie predmetnej pohľadávky na žalobkyňu. Doručenie tohto listu žalovanej však žalobkyňa v konaní nepreukázala, nakoľko ňou predložený podací hárok nepreukazuje nič viac, len to, že predmetný list adresovaný žalovanej bol dňa 2.6.2020 odovzdaný na poštovú prepravu.
16. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
17. Podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.
18. Podľa § 1 ods. 2 prvej vety zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (ďalej len „ZoSÚ“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
19. Podľa § 2 písm. a/, b/ ZoSÚ, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.
20. Podľa § 2 písm. d/ ZoSÚ, na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
21. Podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy) veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.
22. Podľa § 11 ods. 2 ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy) ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez nahliadnutia do príslušnej databázy údajov o spotrebiteľoch na účely posudzovania ich schopnosti splácania úverov.
23. Podľa § 17 ods. 1 ZoSÚ, práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu; to neplatí, ak prechádza alebo sa postupuje pohľadávka so všetkými právami s ňou spojenými a a/ ide o prechod alebo postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu na veriteľa podľa § 20 ods. 1 písm. a/, banku, zahraničnú banku alebo pobočku zahraničnej banky, a b/ prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.
24. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
25. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
26. Podľa § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
27. Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.
28. Podľa § 525 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr smrťou veriteľa alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku, pokiaľ nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia. Nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom.
29. Podľa § 526 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.
30. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa osobitného predpisu ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na bývanie podľa osobitného predpisu. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.
31. Nakoľko žalobkyňa podaním doručeným súdu ešte pred prvým pojednávaním vo veci vzala žalobu späť v časti sumy 1 371,11 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z tejto sumy od 4.4.2017 do zaplatenia, súd bez toho, aby skúmal stanovisko žalovanej k tomuto čiastočnému späťvzatiu, vzal zreteľ na tento právne účinný dispozitívny úkon žalobkyne a konanie v uvedenej časti zastavil (§ 145 ods. 2 v spojení s § 146 ods. 1 C.s.p.). Následne súd vychádzal z toho, že žalobkyňa po čiastočnom späťvzatí požaduje od žalovanej už len sumu 809,68 € spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 809,68 € od 4.4.2017 do zaplatenia.
32. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi Consumer Finance Holding, a.s. ako veriteľom a žalovanou ako dlžníkom bola uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky podľa ZoSÚ, nakoľko uvedená spoločnosť pri jej uzatváraní vystupovala ako veriteľ s poukazom na predmet podnikania a žalovaná vystupovala ako spotrebiteľ, pretože jej bol poskytnutý spotrebiteľský úver za iným účelom ako za účelom výkonu zamestnania, povolania alebo podnikania. Predmetná zmluva je zároveň spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka. V dôsledku
rozdelenia Consumer Finance Holding, a.s. sa k 1.1.2018 stala právnym nástupcom tejto spoločnosti vo vzťahu k pohľadávke z predmetnej zmluvy pôvodná žalobkyňa.
33. Žalobkyňa svoju aktívnu vecnú legitimáciu v tomto spore vyvodzuje z Rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 30.11.2017 uzavretej ešte medzi Consumer Finance Holding, a.s. ako postupcom a žalobkyňou ako postupníkom, v spojení so Žiadosťou o postúpenie a prevod z 11.5.2020, v ktorej ako postupca vystupovala už pôvodná žalobkyňa, na základe čoho malo k 29.5.2020 dôjsť k postúpeniu predmetnej pohľadávky voči žalovanej na žalobkyňu. Pokiaľ žalobkyňa v súvislosti s postúpením pohľadávky poukazovala na to, že v konaní už bolo na návrh pôvodnej žalobkyne právoplatne rozhodnuté o pripustení zmeny na strane žalobkyne, je potrebné uviesť, že súd v súlade s § 80 C.s.p. predmetný návrh posudzoval len z hľadiska toho, či bol podaný oprávnenou osobou, ďalej či po začatí konania nastala právna skutočnosť, s ktorou sa spája prevod práva, o ktorom sa koná, a či ten, kto mal do konania vstúpiť na strane žalobkyne, so svojim vstupom súhlasí (viď uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 23.8.2018 sp. zn. 8 Cdo 28/2017). Súd v tomto štádiu konania nebol oprávnený hodnotiť, či sú inak naplnené predpoklady pre takéto právne nástupníctvo z pohľadu hmotnoprávnej úpravy. Otázkou, či tvrdené právo, ktoré malo byť prevedené, skutočne prešlo na iný subjekt sa totiž súd môže zaoberať len v rozhodnutí vo veci samej a nie pri skúmaní procesného nástupníctva (k tomu porovnaj napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30.5.2018 sp. zn. 1 Cdo 163/2017, ako aj uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 32 Odo 743/2006). Skutočnosť, že súd už pripustil zmenu strany sporu na strane žalobkyne preto nijako nebránila súdu, aby skúmal, či v danom prípade došlo k platnému postúpeniu pohľadávky z pôvodnej žalobkyne na terajšiu žalobkyňu a v nadväznosti na to, či je žalobkyňa v tomto spore aktívne vecne legitimovaná.
34. Postúpenie pohľadávky je upravené v § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka. V posudzovanej veci však predmetom postúpenia bola pohľadávka vyplývajúca zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, takže na jej platné postúpenie museli byť splnené aj podmienky uvedené v § 17 ods. 1 ZoSÚ. V danom prípade bolo sporné len naplnenie predpokladu uvedeného pod písm. b/ tohto ustanovenia, t.j. či postupovaná pohľadávka bola splatná v celom rozsahu. Spomínané ustanovenie totiž vyžaduje postúpenie pohľadávky buď po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru, alebo pohľadávky, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.
35. Žalobkyňa tvrdila, že žalovaná úver riadne nesplácala, preto Consumer Finance Holding, a.s. dňa 19.3.2017 úver zosplatnila, o čom bola žalovaná informovaná listom zo dňa 29.3.2017. Žalovaná namietala, že Consumer Finance Holding, a.s. nebola oprávnená úver zosplatniť, nakoľko v konaní nepreukázala, že si splnila povinnosti súvisiace s overovaním jej bonity pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere vyplývajúce z § 7 ods. 1 ZoSÚ. Hoci z obsahu zmluvy vyplýva, že Consumer Finance Holding, a.s. si zistila určité údaje o zamestnaní a finančnej situácii žalovanej (viď bod II. zmluvy), v konaní nebolo zo strany žalobkyne preukázané, že Consumer Finance Holding pred uzavretím zmluvy zo žalovanou nahliadla do príslušnej databázy údajov o spotrebiteľoch za účelom posúdenia schopnosti žalovanej splácať úver. Zo strany Consumer Finance Holding, a.s tak došlo k hrubému porušeniu povinnosti podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ, čo malo v zmysle § 11 ods. 2 ZoSÚ za následok jednak bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru a zároveň aj stratu oprávnenia požadovať od žalovanej jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. Zosplatnenie úveru zo strany Consumer Finance Holding, a.s. listom z 29.3.2017 preto treba vyhodnotiť ako neplatný právny úkon (§ 39 Občianskeho zákonníka). Aj keby žalobkyňa preukázala, že Consumer Finance Holding, a.s v súvislosti so zisťovaním bonity žalovanej konala s odbornou starostlivosťou v zmysle § 7 ods. 1 ZoSÚ, neboli by splnené všetky zákonné podmienky pre zosplatnenie úveru, nakoľko žalobkyňa nepreukázala, že Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru zo dňa 29.3.2017 bolo doručené žalovanej. I napriek tomu, že k platnému zosplatneniu úveru v predmetnej veci nedošlo, predmetná pohľadávka bola v čase jej postúpenia dňa 29.5.2020 už v celom rozsahu splatná, nakoľko termín konečnej splatnosti úveru bol v zmluve dohodnutý na september 2019. Súd preto konštatuje, že v predmetnej veci boli splnené všetky podmienky pre postúpenie pohľadávky zo spotrebiteľského úveru vyplývajúce z § 17 ods. 1 ZoSÚ.
36. Vzhľadom na to, že veriteľom pohľadávky v čase jej postúpenia už nepochybne bola pôvodná žalobkyňa, teda banka, na platné postúpenie pohľadávky na žalobkyňu bolo taktiež nevyhnutné splnenie zákonných podmienok pre postúpenie pohľadávky vyplývajúcich z ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách. Súd v tejto spojitosti poukazuje na judikát R 60/2018, z ktorého právnej vety vyplýva, že postúpenie pohľadávky banky, ku ktorému došlo v rozpore s týmto ustanovením, je neplatný právny
úkon. V odôvodnení tohto rozhodnutia dovolací súd zdôraznil, že ak bola postúpená pohľadávka v rozpore so zákonom, nemožno uvedené konvalidovať ani včasným a riadnym oznámením o postúpení pohľadávky dlžníkovi. Žalobkyňa však v predmetnej veci nepreukázala ani len riadne doručenie takéhoto oznámenia žalovanej.
37. V zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách môže byť banková pohľadávka (alebo jej časť) postúpená, ak je (1) splatná, a to (2) až po predchádzajúcej písomnej výzve a kumulatívne ak je splnené (3) omeškanie dlžníka so splnením postupovanej pohľadávky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní. Ako už súd uviedol vyššie, predmetná pohľadávka bola v čase postúpenia splatná, pričom v konaní taktiež nebolo sporné, že žalovaná bola v omeškaní s jej splácaním viac ako 90 dní. Žalobkyňa však v konaní nijako nepreukázala, že pôvodná žalobkyňa ešte pred postúpením pohľadávky písomne vyzvala žalovanú na uhradenie jej splatného záväzku. Za takúto výzvu nemožno považovať upozornenie na možnosť zosplatnenia úveru zo dňa 26.1.2017, ani Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru z 29.3.2017, keďže boli realizované ešte Consumer Finance Holding, a.s, a nie pôvodnou žalobkyňou. Navyše, spomínané upozornenie sa netýkalo celej postupovanej pohľadávky, ale len nedoplatku na splátkach vo výške 241,29 € a následné zosplatnenie úveru bolo z dôvodov spomenutých vyššie neplatné. Za výzvu v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách by síce bolo možné považovať doručenie žaloby žalovanej, súd však žalovanej žalobu doručil až 7.8.2020 spolu s uznesením o pripustení zmeny žalobkyne, teda až po tvrdenom postúpení pohľadávky. Vzhľadom na absenciu písomnej výzvy pred postúpením pohľadávky, súd dospel k záveru, že postúpenie predmetnej pohľadávky voči žalovanej z pôvodnej žalobkyne na terajšiu žalobkyňu bolo v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor s § 92 ods. 8 zákona o bankách neplatné. Uvedené znamená, že žalobkyňa nie je v tomto spore aktívne vecne legitimovaná, z ktorého dôvodu súd žalobu vo zvyšnej časti zamietol.
38. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
39. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
40. Podľa § 256 ods. 1 C.s.p., ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
41. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd vychádzal z toho, že predmetom konania bolo zaplatenie sumy 2 180,79 €. Žalobkyňa vzala žalobu späť v časti sumy 1 371,11 € s poukazom na bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru, v tejto časti preto procesne zavinila zastavenie konania, čo treba vyhodnotiť ako procesný úspech žalovanej. Žalovaná bola úspešná aj vo zvyšnej časti 809,68 €, v ktorej bola žaloba zamietnutá. So zreteľom na to súd priznal žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Malacky, písomne, dvojmo.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a/ neboli splnené procesné podmienky, b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a/ sa týkajú procesných podmienok, b/ sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c/ má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d/ ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov). Na exekučné konanie je kauzálne príslušný Okresný súd Banská Bystrica (§ 49 Exekučného poriadku).