Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_7C-22-2018.pdf
PDF · 209.74 KB
Case nature
Area
Subarea
7C/22/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Janou Tomášovou v spore žalobkyne: S. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. Č.. XXX/XX, XXX XX H. J. U., zast. JUDr. Františkom Svatuškom advokátom, so sídlom Námestie slobody 25, 066 01 Humenné, proti žalovanej: Z. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Č. M. Č.. XXXX/X, XXX XX N., zast. JUDr. Ondrejom Kellerom, advokátom, so sídlom Námestie slobody 2, 066 01 Humenné, o vrátenie daru, takto
rozhodol:
Žalovaná je p o v i n n á vrátiť žalobkyni predmet daru, a to parcelu registra „U.“ č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, nehnuteľnosť zapísanú na LV č. XXXX, okres E., obec H. J. U., katastrálne územie H. J. U., a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žiadna zo strán sporu n e m á p r á v o na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 24.09.2018 domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by súd žalovanej uložil vrátiť predmet daru a vypratať dom so súp. č. XXX postavený na parcele reg. ,,U.“ č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, ako aj parc. reg. ,,U.“ - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX, okres E., obec, kat. územie H. J. U. a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a zaviazal ju na náhradu trov konania.
Podanie žaloby odôvodnila tým, že darovacou zmluvou zo dňa 20.06.2006 spísanou formou notárskej zápisnice, darovala uvedené nehnuteľnosti žalovanej v podiele X/X. Nehnuteľnosti boli dovtedy v jej výlučnom vlastníctve. Vklad vlastníckeho práva žalovanej bol povolený pod I.-XXX/XX. Žalovaná sa voči nej už dlhú dobu správa v rozpore s dobrými mravmi. Vyjadruje sa vulgárne a dehonestujúcu voči nej. Robí jej neustále schválnosti doslova ju ignoruje. V prvej polovici mesiaca november 2016, po opakovaných vyhrotených situáciách, žalovaná pristúpila k tomu, že sa jej vyhrážala, že ak si neodprace drevo, ktoré bolo na hranicu ich pozemkov, tak ho ráno dá všetko odniesť cigánom, na čo ona musela počas noci urýchlene toto drevo odstraňovať. Žalovaná pristúpila k zbúraniu darovaného rodinného domu a to napriek tomu, že vedela, že žalobkyňa ako darkyňa má k nemu citový vzťah a dostala ho žalovaná s tým, že dom bude rekonštruovať a následne v ňom bývať. Žalovaná nehnuteľnosti odpredala bez toho, aby ponúkla predmetnú nehnuteľnosť Z. P..
2. Žalobkyňa v písomnom podaní zo dňa 01.03.2019 uviedla, že listom zo dňa 15.11.2016, ako aj listom zo dňa 24.01.2017 označeným ako výzva na vrátenie daru, bola žalovaná žalobkyňou vyzvaná na vrátenie daru. Žalovaná účelovo predmetné výzvy neprevzala a uvedené zásielky boli vrátené ako nevyzdvihnuté v odbernej lehote. Výzvy boli žalovanej doručované na adresu K. XXX/XX, H. J. U., kde sa žalovaná nezdržiavala. Na predmetnej adrese bola situovaná prevádzka reštaurácie, pohostinstva. Na túto adresu bola zásielka doručovaná z dôvodu, aby sa žalovaná účelovo nevyhovovala ich doručovaniu.
Na tunajšom súde prebiehalo konanie pod sp. zn. XC/XX/XXXX v ktorom bol vydaný platobný rozkaz a žalovaná si ho prevzala na uvedenej adrese. Žalovaná účelovo predmetné zásielky neprevzala, pričom si už v predmetnom období bola vedomá vrátenia daru, na ktorý ju žalobkyňa viackrát ústne vyzvala za prítomnosti svedkov. Žalovaná nikdy nespochybnila dôvody na vrátenie daru. Žalovaná svojho konania hrubo porušujúce dobré mravy si bola plne vedomá, ale odmietla vrátiť dar spätným prevodom vlastníckeho práva na žalobkyňu a teda doposiaľ nedošlo k zápisu žalobkyne ako nového vlastníka k predmetu daru na príslušnom katastri nehnuteľnosti, hoci odo dňa 15.11.2016 sa žalobkyňa považuje s poukazom na § 630 Občianskeho zákonníka za opätovnú výlučnú vlastníčku nehnuteľností. Navyše správanie sa žalovanej opísaným incidentom vo výzve na vrátenie daru neskončilo, ale žalovaná pokračovala v správaní, ktoré prekračuje medze nielen primárnej slušnosti, ale hrubo sa prieči dobrým mravom a žalobkyňa podnikla aj ďalšie právne kroky voči žalovanej. Do dispozičnej sféry žalovanej sa dostala predmetná výzva dňa 16.11.2016.
Podľa názoru žalobkyne v konaní došlo k riadnemu doručeniu výzvy na vrátenie daru, predloženie doporučenej zásielky, neprevzatej adresátom, označenej ako vrátenie daru, je dostačujúce, lebo žalobkyňa doručovala výzvu do vlastných rúk žalovanej opakovane a rôznymi spôsobmi doručovania. Výzva bola doručovaná tak, že sa jednoznačne dostala do dispozičnej sféry obdarovanej - žalovanej. Žalovaná sa o výzve dozvedela, taktiež aj z ústnych prednesov žalobkyne priamo žalovanej za prítomnosti svedkov, takže žalovaná ako adresát jednostranného právneho úkonu sa s jeho obsahom oboznámila a prejav vôle darkyne sa dostal do dispozície obdarovanej.
Tunajší uznesením na pojednávaní konanom dňa 05.06.2019 pripustil zmenu žaloby v zmysle vyššie uvedeného vyjadrenia žalobkyne, spočívajúcu v zmene rozhodujúcich skutočností tvrdených v žalobe a zároveň rozhodol, že upúšťa od písomného vyhotovenia predmetného rozhodnutia a to z dôvodu, že predmetné uznesenie bolo vyhlásené za prítomnosti strán sporu a nie je proti nemu prípustné odvolanie.
3. Dňa 10.10.2019 žalobkyňa zobrala žalobu čiastočne späť pokiaľ sa jednalo o nárok na vrátenie daru a to domu so súpisným č. XXX postaveného na parcele reg. ,,U.“ č. XXXX, zapísaného na LV č. XXXX, okres E., obec. kat. územie H. J. U. a to z dôvodu, že dom bol z väčšej časti zbúraný, sú zachované iba obvodové múry, i keď je stále zapísaný na LV č. XXXX, avšak už nie je spôsobilý na vrátenie.
4. Rozsudkom č.k. 7C/22/2018 - 185 zo dňa 21.11.2019 súd vo veci rozhodol tak, že konanie v časti o vrátenie daru - rodinného domu, súpisné číslo XXX, postaveného na parcele registra „U.“ č. XXXX
- zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, zapísaného na LV č. XXXX, vedenom Okresným úradom E., katastrálnym odborom pre okres E., obec H. J. U., katastrálne územie H. J. U., zastavil, žalobu zamietol a žalovanej vo vzťahu k žalobkyni náhradu trov konania nepriznal.
Po vykonanom dokazovaní mal za preukázané, že výzvy na vrátenie daru zo dňa 15.11.2016 a 24.01.2017 sa do dispozičnej sféry žalovanej pre podaním žaloby na súde nedostali. Preto za deň doručenia kvalifikovanej výzvy na vrátenie daru súd považoval deň doručenia žaloby žalovanej, t.j. deň 10.07.2018. Žalobkyňa síce v konaní tvrdila, že žalovanú na vrátenie daru vyzývala aj ústnou formou, ale túto skutočnosť nepreukázala. Vzhľadom na to, že v čase doručenia žaloby a kvalifikovanej výzvy na vrátenie daru (10.07.2018) bola žalovaná na liste vlastníctva zapísaná ako vlastníčka titulom kúpnej zmluvy a nie titulom darovania, súd uzavrel, že aj v prípade preukázania splnenia podmienok v zmysle § 630 Občianskeho zákonníka, žalobkyni by mohol vzniknúť len nárok na vrátenie daru formou peňažnej náhrady daru podľa zásad o bezdôvodnom obohatení, a nie nárok na vrátenie daru in natura. Z tohto dôvodu žalobu zamietol.
Súd zároveň dospel k záveru, že aj v prípade, ak by bola výzva na vrátenie daru doručená žalovanej pred scudzením predmetu daru, v konaní nebolo preukázané také správanie sa žalovanej, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov. V konaní bolo preukázané, že k incidentu medzi žalovanou a jej bratom došlo v auguste 2016 a odvtedy sú vzťahy medzi stranami sporu narušené. Súd bol toho názoru, že každá zo strán sporu má na narušení vzťahov časť svojej viny. V konaní nebolo preukázané, žeby žalovaná žalobkyňu nútila z pozemku odpratať drevo a dôvodom pre vrátenie daru nemôže byť ani citová naviazanosť žalobkyne ako darkyne na predmet daru. V konaní bolo preukázané, že žalovaná v darovanej nehnuteľnosti mienila žiť, dala si vypracovať projekt na výstavbu rodinného domu, pričom žalobkyňa o tom vedomosť mala a nemala voči tomu žiadne námietky. Žalobkyňa mala vedomosť aj o vydaní búracieho povolenia na darovaný dom, pričom na jeho búraní sa podieľal brat
žalovanej, ktorý so žalobkyňou žije v spoločnej domácnosti. Dôvodom na vrátenie daru nie je ani skutočnosť, že žalovaná nesplnila svoj peňažný záväzok voči žalobkyni, lebo zákonnými prostriedkami sa žalobkyňa zaplatenia dlžnej sumy mohla domôcť. Pokiaľ sa jedná o vulgárne slová používané žalovanou, jednalo sa o ojedinelé incidenty, kedy žalovaná takéto slová použila. Dôkazné bremeno na preukázanie existencie hrubého porušenia dobrých mravov zo strany žalovanej zaťažovalo žalobkyňu a žalobkyňa dôkazné bremeno neuniesla. Nepreukázala, že by sa žalovaná dopustila takého konania, ktoré by vzhľadom na svoju intenzitu, resp. dobu porušovania spĺňalo kritéria hrubého porušenia dobrých mravov. Aj z týchto dôvodov je žaloba nedôvodná.
5. Proti výroku o trovách konania podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaná. Uviedla, že odmieta povinnosť znášať trovy konania, ktoré jej vznikli v konaní zavinením žalobkyne. Nesúhlasí s právnym názorom súdu, že keďže ide o príbuzenský vzťah strán sporu, t.j. matky a dcéry, ako aj s prihliadnutím na okolnosti sporu, možno v tejto časti o priznaní/nepriznaní náhrady trov konania použiť ust. § 257 CSP a žalovanej napriek tomu, že bola v konaní plne úspešná nepriznať náhradu trov konania. Navrhla zmeniť rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti tak, že žalovanej sa priznáva vo vzťahu k žalobkyni náhrada trov konania v rozsahu 100%.
6. Proti zamietavému výroku rozsudku v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie žalobkyňa. Uviedla, že zákon nepredpisuje, v akej forme má byť realizovaná výzva na vrátenie daru. Žalovanej bola výzva doručovaná na adresu K. XXX/XX, H. J. U. a tiež aj ústne ústnymi vyjadreniami, čo potvrdili svedkovia. Tým boli splnené hmotnoprávne podmienky a žalobkyňa má nárok na vrátenie daru. Bolo preukázané také správanie sa žalovanej k žalobkyni, ktoré možno považovať za hrubé porušenie dobrých mravov, hlavne čo sa týka vyjadrení žalovanej vo vzťahu k žalobkyni. V prejednávanej veci bolo preukázané, že žalovaná sa v čase doručovania výziev zdržiavala na adrese svojej prevádzky v H. J. U., taktiež bolo preukázané, že žalovaná vedela o doručovaní výziev a účelovo podnikala kroky, aby výzvy nepreberala, resp. robila iné právne kroky, aby nehnuteľnosť previedla na inú osobu. Práve kroky žalovanej svedčia o tom, že vedela o výzvach žalobkyne na vrátenie daru. Súd sa žiadnym spôsobom nevysporiadal s výpoveďami svedkov, napr. svedka P. I., ktorý uviedol, že medzi žalobkyňou a žalovanou je nenávistný vzťah a hádky vždy vyvolávala žalovaná. Svedkovia potvrdili, že žalovaná používala na adresu žalobkyne vulgarizmy a žalobkyňa musela brať lieky na upokojenie. Svedok I. tiež potvrdil, že od svojej manželky vedel, že žalobkyňa požaduje vrátenie daru. Uviedol, že žalovaná mala prevádzku pohostinstva O. a v rokoch 2016, 2017 sa tam aj zdržiavala. O tom, že žalovaná má matke vrátiť dar sa dozvedel od žalovanej na prelome rokov 2017, 2018. Aj keď bola žalovaná prítomná na prevádzke O., poštu nechala vrátiť späť, lebo mala priateľku na pošte, ktorá to tak zariadila. Správanie sa žalovanej k matke mal súd posúdiť ako hrubé porušenie dobrých mravov. Žalovaná porušila predkupné právo, keď synovi žalobkyne ponúkla na predaj darované nehnuteľnosti až po ich predaji p. I.. V písomnosti uviedla, že nehnuteľnosť chce predať v sume 20 000 eur a bratovi poskytla lehotu 7 dní od prevzatia ponuky. Nehnuteľnosť však v skutočnosti predala za sumu 2500 eur. Aj takéto konanie žalovanej svedčí o hrubom porušení dobrých mravov. Vzhľadom na vyššie uvedené navrhla, aby odvolací súd rozsudok v napadnutej časti zmenil, žalobe vyhovel, resp. aby v napadnutej časti rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na nové konanie a rozhodnutie.
7. Žalovaná sa k podanému odvolaniu písomne vyjadrila a uviedla, že s právnou argumentáciou obsiahnutou v odvolaní nesúhlasí a odkazuje na svoje doterajšie písomné a ústne vyjadrenia, kde podrobne skutkovo a právne tvrdenia žalobkyne rozporovala. Je toho názoru, že odvolanie žalobkyne je potrebné odmietnuť s poukazom na § 386 písm. a) CSP a to z dôvodu, že rozsudok bol právnemu zástupcovi žalobkyne doručený dňa 03.01.2020 a odvolanie žalobkyne bolo doručené súdu dňa 20.01.2020. Procesná lehota na podanie odvolania (15 dní) začala žalobkyni plynúť dňom 04.01.2020 a končila dňa 19.01.2020. Na základe uvedeného je zrejmé, že odvolanie žalobkyne bolo doručené po márnom uplynutí zákonnej lehoty na podanie odvolania. Žalovaná na základe uvedeného žiadala, aby odvolací súd v zmysle § 386 písm. a) CSP odvolanie odmietol, prípadne rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil a priznal náhradu trov odvolacieho konania.
8. Krajský súd v K. uznesením č.k. XCo/XX/XXXX-XXX zo dňa 02.09.2020 rozsudok súdu prvej inštancie v zamietavom výroku a vo výroku o trovách konania zrušil a vec vrátil tunajšiemu súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
Odvolací súd rozhodnutie odôvodnil tým, že sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že kvalifikovaná výzva na vrátenie daru bola doručená žalovanej spolu so žalobou, t.j. dňa 10.07.2018, kedy sa žalovaná mala prvýkrát možnosť s ňou oboznámiť. Nestotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, podľa ktorého, cit.: „žaloba je nedôvodná, lebo v čase doručenia výzvy na vrátenie daru (10.07.2018) žalovaná bola na liste vlastníctva vedená ako vlastníčka darovaných nehnuteľností nie titulom darovacej, ale titulom kúpnej zmluvy; to znamená, že aj v prípade preukázania splnenia podmienok na vrátenie daru podľa § 630 OZ, žalobkyni by mohol vzniknúť len nárok na vrátenie daru formou peňažnej náhrady podľa zásad o bezdôvodnom obohatení a nie nárok na vrátenie daru in naturam“. Ako vyplýva z obsahu spisu, žalovaná scudzila predmet daru dňa 15.03.2018 avšak následne na základe kúpnej zmluvy zo dňa 17.04.2018 opäť nadobudla vlastnícke právo k predmetu daru a v súčasnosti jej stále svedčí vlastnícke právo k predmetu daru, o čom svedčí list vlastníctva č. XXXX (č.l. 6). Teda v čase doručenia výzvy na vrátenie daru (10.07.2018) bola žalovaná vlastníčkou predmetu daru, a preto v prípade preukázania splnenia podmienok na vrátenie daru podľa § 630 OZ, žalobkyňa má nárok na vrátenie daru. Žalovaná je aj v súčasnosti naďalej vlastníčkou predmetu daru, a preto za situácie preukázania takého správania sa žalovanej, ktoré možno kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov, môže sa žalobkyňa domáhať vrátenia daru podľa § 630 OZ.
Pokiaľ ide o skúmanie hrubého porušenia dobrých mravov zo strany obdarovanej k darkyni, odvolací súd poukázal na to, že žalobkyňa vo výzve adresovanej žalovanej zo dňa 24.01.2017, doručenej dňa 10.07.2018 a v priebehu konania vymedzila štyri dôvody, pre ktoré má za to, že jej vznikol nárok na vrátenie daru v zmysle § 630 OZ: 1. Žalovaná sa vulgárne a dehonestujúco správa k žalobkyni, robí jej neustále schválnosti, ignoruje ju. 2. Žalovaná sa vyhrážala žalobkyni, že ak neodprace drevo z hranice pozemkov, tak ho dá odviesť cigánom. 3. Žalovaná zbúrala dom - predmet daru napriek tomu, že vedela, že žalobkyňa má k nemu citový vzťah a žalobkyňa jej ho darovala s tým, že dom bude rekonštruovať a následne v ňom bývať. 4. Žalovaná sa dohodou o urovnaní v konaní Okresného súdu E., sp. zn. XXC/XXX/XXXX zaviazala žalobkyni zaplatiť sumu 7.000 eur do 15.01.2017, čo neučinila (ďalej len bod 1., 2., 3. a 4.).
Uviedol, že súd prvej inštancie správne uzavrel, že vyššie uvedené body 2. až 4. nemožno považovať za hrubé porušenie dobrých mravov, naviac žalobkyňa ich v konaní ani nepreukázala, a preto odvolací súd v tejto časti v plnom rozsahu odkazuje na odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie. K bodu 1. poukázal, že zo svedeckých výpovedí L. Š., dcéry žalobkyne, Z. P., syna žalobkyne, D. G., synovej priateľky, S. Ž., susedy žalobkyne a P. I., manžela žalovanej, vyplýva, že žalovaná používala hrubé vulgarizmy na adresu žalobkyne, nie ojedinele, ako to uviedol vo svojom odôvodnení súd prvej inštancie. Ako vyplýva z výsledkov vykonaného dokazovania vzťahy medzi žalobkyňou a žalovanou sa výrazne zhoršili v auguste 2016. Žalovaná si v roku 2013 kúpila v N. byt a následne v dome u žalobkyne si zriadila izbu na bývanie, v ktorej trávila čas s mal. deťmi. Vtedy začali medzi stranami sporu rozpory, pretože žalovaná sa dotazovala u žalobkyne, kedy sa jej brat, Z. P., ktorý býva v dome so žalobkyňou, konečne osamostatní. K výraznému zhoršeniu vzťahov došlo potom, čo žalovaná s bratom sa rozhodli spoločne podnikať. Brat žalovanej vložil do podnikania v prevádzke O. finančné prostriedky vo výške 20 000,- eur z poskytnutého úveru a následne žalobkyňa zistila, že celá prevádzka je v katastri nehnuteľnosti zapísaná vo výlučnom vlastníctve žalovanej. Žalobkyňa sa postavila na stranu syna a žiadala žalovanú, aby všetko dala do poriadku. Následne začalo dochádzať k dennodenným hádkam medzi žalobkyňou a žalovanou, pričom viacerí svedkovia vypočutí v konaní (L. Š., dcéra žalobkyne, Z. P., syn žalobkyne, D. G., synova priateľka, S. Ž., suseda žalobkyne a P. I., manžel žalovanej), pred súdom potvrdili, že žalovaná pri hádkach s matkou na adresu žalobkyne používala hrubé vulgarizmy, cit.: „kurva, ko..., pi.., sprostá krava a pod.“. Žalobkyňa pri týchto hádkach veľmi plakala, brala lieky, keďže má zdravotné problémy s tlakom a tiež lieky na ukľudnenie.
Pri zohľadnení osoby samotnej žalobkyne možno konštatovať, že v bode 1. matka dcére vytýkala hrubé verbálne urážky dehonestujúce správanie sa voči nej, ignorovanie jej osoby, ktoré opakujúce sa konanie vykazuje znaky správania sa žalovanej k matke spôsobom hrubo porušujúcim dobré mravy. Interpretáciou predmetnej výzvy (bod 1) dospel k záveru odlišnému od názoru súdu prvej inštancie, ktorý aj samotné používanie hrubých urážok na adresu žalobkyne považoval za ojedinelé incidenty, kedy žalovaná takéto slová použila vo vzťahu k matke, pričom podľa názoru súdu prvej inštancie, takéto konanie žalovanej nemožno vyhodnotiť ako konanie takej intenzity a sústavnosti, ktoré má povahu hrubého porušovania dobrých mravov. Odvolací súd s poukazom na základné historicky nemenné etické
normy považuje za samozrejmé, že dospelá dcéra nemôže matke vulgárne nadávať, dehonestujúco sa k nej správať, ponižovať ju a ignorovať. Svedkovia vypočutí v konaní vo svojich výpovediach potvrdili, že hádky negatívne vplývali na zdravotný stav žalobkyne, ktorá po incidente brala lieky na ukľudnenie a na zvýšený krvný tlak.
V nadväznosti na vyššie uvedené odvolací súd uzavrel, že v prejednávanej veci správanie sa obdarovanej k darkyni nezodpovedá z hľadiska etického a morálneho všeobecne uznávaným pravidlám vzťahu dcéry k matke.
Odvolací súd uložil súdu prvej inštancie zamerať dokazovanie na preukázanie, či stav opísaný v bode 1 výzvy zavinila žalobkyňa, pričom treba mať na zreteli, že ak súd v spore o vrátenie daru, v rámci hodnotenia dôkazov nezohľadní výsledky dokazovania svedčiace aj proti žalobkyni (darkyni), jeho rozhodnutie vychádza zo skutkového zistenia, ktoré nemá v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní.
9. Súd riadiac sa pokynmi odvolacieho súdu a jeho vysloveným právnym názorom vec opätovne prejednal a doplnil dokazovanie výsluchom žalobkyne. Žalovaná sa na ostatné pojednávanie neustanovila a taktiež ani jej právny zástupca, pričom boli riadne a včas predvolaní, v konaní nevrhli vykonať žiadne ďalšie dôkazy.
10. Súd sa opätovne oboznámil so žalobou a listinnými dokladmi predloženými v tomto a to najmä notárskou zápisnicou, LV č. XXXX kat. úz. H. J. U., výzvami na vrátenie daru a pripojenými kópiami doručenie, pripojeným spisom sp. zn. XC/XX/XXXX, písomnými vyjadreniami strán sporu, výpoveďami strán sporu a svedkom, prednesmi právnych zástupcov strán sporu a zistil tento skutkový stav veci:
11. Darovacou zmluvou spísanou formou Notárskej zápisnice Notárskym úradom notára Z.. X. I. dňa 20.06.2006 žalobkyňa darovalo svojej dcére - žalovanej nehnuteľnosti a to dom súp. č. XXX na parc. č. XXXX, parcelu reg. ,,U.“ č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, zapísané na LV č. XXXX, kat. úz. H. J. U., okres E.. Žalovaná dar s vďakou prijala a zaviazal sa vyhovieť všetkým zákonným podmienkam. Zároveň sa žalovaná zaviazala, že v prípade odpredaja predmetných nehnuteľností má predkupné právo jej brat Z. P..
12. Podľa LV č. XXXX, okres E., obec H. J. U., kat. úz. H. J. U., ako vlastník dom so súp. č. XXX na parc. č. XXXX, parcelu reg. ,,U.“ č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, je uvedená žalovaná a ako titul nadobudnutia vlastníctva je uvedená kúpna zmluva č. I.-XXX//XXXX zo dňa 17.04.2018.
13. Žalobkyňa výzvou zo dňa 15.11.2016 žalovanú vyzvala na vrátenie daru. V tejto výzve uviedla, že v prvej polovici mesiaca november 2016, po opakovaných vyhrotených situáciách a konfliktoch medzi stranami sporu, žalovaná pristúpila k tomu, že sa žalobkyni vyhrážala, že ak neodprace drevo, ktoré bolo na hranici ich pozemkov, tak ho dá odniesť cigánom, na čo ona musela urýchlene počas noci toto drevo odstraňovať z hranice pozemkov. Predovšetkým však žalovaná pristúpila k zbúraniu predmetu daru - rodinného domu, tak ho úplne zlikvidovala napriek tomu, že vedela, že žalobkyňa má k nemu citový vzťah, keďže ide o jej rodičovský dom. Vyššie uvedené konanie považuje za hrubé porušenie dobrých mravov a zároveň za zákonný dôvod na vrátenie daru.
Podľa pripojené podacieho hárku a kópie doručenky, výzva bola žalovanej zasielaná formou doporučeného listu 2. triedy na adresu: K. XXX/XX, XXX XX H. J. U. a bola daná na poštovú prepravu dňa 16.11.2016. Zásielka žalovanou nebola prevzatá v odbernej lehote a bola vrátená dňa 07.12.2016. Výzva žalovanej nebola zasielaná do vlastných rúk.
14. Žalobkyňa výzvou zo dňa 24.01.2017 žalovanú vyzvala na vrátenie daru. V tejto výzve uviedla, že v prvej polovici mesiaca november 2016, po opakovaných vyhrotených situáciách a konfliktoch medzi stranami sporu, žalovaná pristúpila k tomu, že sa žalobkyni vyhrážala, že ak neodprace drevo, ktoré bolo na hranici ich pozemkov, tak ho dá odniesť cigánom, na čo ona musela urýchlene počas noci toto drevo odstraňovať z hranice pozemkov. Predovšetkým však žalovaná pristúpila k zbúraniu predmetu daru - rodinného domu, tak ho úplne zlikvidovala napriek tomu, že vedela, že žalobkyňa má k nemu citový vzťah, keďže ide o jej rodičovský dom. Takisto zistila, že žalovaná z pozemku odstránila jej poľnohospodársky sekací stroj, ktorý používa a žalovaná ho z jej dispozície odstránila bez akéhokoľvek
upozornenia, a nevie kam a ani komu ho odovzdala. Navyše dňa 24.10.2016 s ňou žalovaná uzavrela dohodu o urovnaní, ktorá sa týkala predmetu konania sp. zn. XXC/XXX/XXXX, ktorou sa zaviazal žalovaná zaplatiť jej sumu 7 000,- eur do 15.01.2017, čo však neurobila. Vyššie uvedené konanie považuje za hrubé porušenie dobrých mravov a zároveň za zákonný dôvod na vrátenie daru.
Podľa pripojeného podacieho hárku a kópie doručenky, výzva bola žalovanej zasielaná formou doporučeného listu 2. triedy na adresu: K.J. XXX/XX, XXX XX H. J. U. a bola daná na poštovú prepravu dňa 24.01.2017. Zásielka žalovanou nebola prevzatá v odbernej lehote a bola vrátená dňa 15.02.2017. Výzva žalovanej nebola zasielaná do vlastných rúk.
15. Kúpnou zmluvou zo dňa 15.03.2018 žalovaná ako predávajúca nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom daru, previedla na kupujúcich N. I. a S. I. za kúpnu cenu 2 500,- eur. Vklad vlastníckeho práva kupujúcich bol povolený Okresným úradom E., katastrálny odbor dňa 09.04.2018 pod I. XXX/XXXX.
16. Kúpnou zmluvou zo dňa 17.04.2018 predávajúci N. I. a S. I. nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom daru, previedli na žalovanú za kúpnu cenu 2 500,- eur. Vklad vlastníckeho práva žalovanej bol povolený Okresným úradom E., katastrálny odbor dňa 10.05.2018 pod I. XXX/XXXX.
17. Z pripojeného spisu sp. zn. XC/XX/XXXX súd zistil, že vo veci bol dňa 23.10.2018 vydaný platobný rozkaz, ktorý bol žalovanej doručovaný na adresu K. XXX/XX, XXX XX H. J. U.. Zásielka bola súdu vrátená z dôvodu, že adresát bol neznámy. Následne bola zásielka doručovaná na adresu trvalého bydliska žalovanej Č.. M. XXXX/X, XXX XX N. a žalovaná zásielku prevzala dňa 30.11.2018.
18. Medzi žalovanou, žalobkyňou, manželom žalovanej a bratom žalovanej bola dňa 24.10.2016 uzatvorená dohoda o urovnaní, kde v záhlaví tejto zmluvy je uvedená adresa trvalého bydliska žalovanej: Č.. M.O. XXXX/X, XXX XX N..
19. Žalovaná vo vyjadrení doručenom súdu dňa 24.07.2018 uviedla, že ako dôvody na vrátenie daru žalobkyňa v žalobe uvádza : 1. žalovaná sa vyjadruje vulgárne, voči žalobkyni, robí neustále schválnosti a doslova ju ignoruje, 2. žalovaná sa vyhrážala žalobkyni, že ak neodprace drevo z hranice pozemkov, tak ho ráno dá odniesť cigánom, 3. žalovaná zbúrala dom - predmet daru, napriek tomu že vedela, že žalovaná má k nemu, citový vzťah a dostalo ho s tým, že ho bude rekonštruovať a následne v ňom bývať, 4. žalovaná dom odpredala napriek tomu, že brat žalovanej mal k domu predkupné právo.
Popiera, aby sa na osobu svojej matky vyjadrovala vulgárne, nemá žiadnu vedomosť o tom, že by jej mala robiť schválnosti. Nevie sa k tomu súdu ani bližšie vyjadriť, keďže matka bližšie vôbec nekonkretizuje, v čom by mali spočívať. Na druhej strane matka uvádza, že ju žalovaná ignoruje. Ak ju teda ignoruje /nekomunikuje s ňou/ tak ako môže matka tvrdiť, že sa na jej adresu vulgárne vyjadruje. Tvrdenie matky si samo osobe odporuje.
Tvrdenie matky, že sa jej vyhrážala, že ak neodprace drevo z hranice pozemkov, tak ho ráno dá odniesť cigánom sa taktiež nezakladá na pravde. Pravda je taká, že drevo z pozemku (po zbúraní starého domu) odpratal brat, ktorého sa spýtala, či nepotrebuje drevo na zimu, kde on povedal áno, pretože ak zmokne bude nepoužiteľné. Spýtal sa, či môžu drevo zložiť na kopu alebo na kopu bližšie k pozemku matky, s čím žalovaná nesúhlasila, pretože chcela mať konečne na dvore poriadok. Na to jej brat vulgárne vynadal a vyhrážal, že ešte uvidí. Na to asi po troch dňoch brat drevo cez noc spratal z môjho pozemku.
V časti tvrdeného, že ona dom zbúrala napriek tomu, že matka mala k nemu citový vzťah a mala ho zrekonštruovať sa opätovne nezakladá na pravde. Samotná rekonštrukcia starého domu by ju stála viac ako stavba nového domu. Matke bol predložený projekt na výstavbu nového domu, ktorý sa jej páčil dokonca jej bolo ponúknuté, že v ňom ak bude chcieť môže bývať. Vedela, že je vydané povolenie na búracie práce a stavebné povolenie. K samotnému búraniu nepristúpila ona, ale brat z vlastnej iniciatívy, ktorý búranie nedokončil. Zostal len neporiadok a nebezpečné steny, ktoré dala zbúrať, keďže cez pozemok prechádzali ľudia. Ako vlastníčka nehnuteľnosti mohla s ňou nakladať podľa svojho uváženie bez toho, aby som potrebovala súhlas matky.
Predkupné právo jej brata neporušila, pretože pred samotným predajom ho oslovila, či má záujem o kúpu domu, čo on odmietol, keďže nemal finančné prostriedky. Nevedela, aby z dôvodu vyvrátenia akýchkoľvek pochybností ho mala vyzvať písomne. Žalobkyňa toto len účelovo teraz tvrdí, keďže vie, že to hodnoverne nepreukáže. Ak by bola aj pravda, čo tvrdí matka, nie je to zákonný dôvod na vrátenie daru.
Žalobou o vrátenie daru sa darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k nemu alebo k členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy (§ 630 Občianskeho zákonníka). Nie je si vedomá, že by sa k matke správala tak, že by hrubo porušovala dobré mravy, čo by zakladalo je zákonný nárok na vrátenie daru. Je však aj názoru, že je tu aj iný rozhodný dôvod, na základe ktorého nie je možné podanej žalobe vyhovieť.
Dňa 10.07.2018 jej okrem žaloby o vrátenie daru bolo doručené v prílohe i podanie právneho zástupcu žalobkyne zo dňa 24.01.2017, označené ako výzva na vrátenie daru t.j . právne účinky odstúpenia od Darovacej zmluvy zo dňa 20.06.2006 vo vzťahu k žalovanej spojené s predmetnou výzvou nastali dňom doručenia žaloby dňa 10.07.2018, kedy sa prvý krát mala možnosť s ňou oboznámiť. Pred podaním žaloby musí byť obdarovaná najprv vyzvaná z dôvodov uvedených v § 630 OZ na vrátenie daru a až následne sa môže darca domáhať vrátenie daru samostatne podanou žalobou, avšak s tou rozhodnou podmienkou, že obdarovaná je naďalej vlastníčkou daru na základe právneho titulu - darovacej zmluvy, od ktorej žalobkyňa ako darca odvodzuje svoju aktívnu vecnú legitimáciu v konaní o vrátenie daru.
Podľa aktuálneho výpisu z LV č. XXXX, k. ú. H. J. U. je zrejmé, že v súčasnej dobe /aj k 10.7.2018, kedy jej bola doručená výzva na vrátenie daru/ nie je vlastníčkou nehnuteľnosti na základe Darovacej zmluvy zo dňa 20.06.2006, ale na základe iného právneho titulu a to Kúpnej zmluvy zo dňa 17.04.2018, ktorej vklad bol povolený pod I.-XXX/XXXX.
Ona ako predávajúca predmetnú nehnuteľnosť pred doručením výzvy na vrátenie daru, previedla na kupujúcich Kúpnou zmluvou 15.03.2018 /výzva na vrátenie daru žalovanej doručená dňa 10.07.2018/ za kúpnu cenu 2.500,- eur, ktorej vklad bol povolený rozhodnutím katastra pod I. XXX/XXXX zo dňa 09.04.2018. Následne predmetnú nehnuteľnosť ako kupujúca spätne odkúpila od predávajúcich za rovnakých zmluvných podmienok Kúpnou zmluvou zo dňa 17.04.2018, ktorej vklad bol povolený rozhodnutím katastra pod I.-XXX/XXXX zo dňa 10.05.2018.
Výzva na vrátenie daru - odstúpenie od Darovacej zmluvy zo dňa 20.06.2006 zo dňa 24.01.2017, doručená dňa 10.07.2018 je nulitný právny úkon žalobkyne, ktorý nemá žiadne právne účinky, keďže vlastnícky vzťah k daru je upravený na základe iného právneho titulu o nadobudnutí.
Na základe hore uvedeného aj vychádzajúc z judikatúry súdov v obdobných veciach je toho názoru, že žalobkyňa sa za dané právneho stavu, už nemôže podanou žalobou domáhať vrátenia daru, ale len vydania bezdôvodného obohatenia, ktoré žalované odplatným prevodom nehnuteľnosti získala, čo predstavuje výška prijatej kúpnej ceny a to 2.500,- eur.
20. Žalovaná vo vyjadrení doručenom súdu dňa 14.03.2019 uviedla, že na Okresnom súde v Humennom sa konalo dňa 31.01.2019 predbežné prejednanie sporu, kde súd vyzval žalobkyňu o vysvetlenie z akého dôvodu boli doručované listiny, konkrétne výzva na vrátenie daru na adresu žalovanej K. XXX/ XX, XXX XX H. J. U., keď jej trvalým bydliskom v tom čase i v súčasnosti je Č.D.. M. XXXX/X, XXX XX N.. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení tvrdí, že na uvedenú adresu K. XXX/XX, XXX XX H. J. U., zasielala žalovanej výzvy na vrátenie daru zo dňa 15.11.2016 a 24.01.2017 z dôvodu, že na nej bola situovaná prevádzka reštaurácie, pohostinstva. Za účelom preukázania tvrdeného žalobkyňa uviedla, že na predmetnej adrese žalovaná prevzala i súdnu zásielku a to vydaný platobný rozkaz OS-HE č.k. XC/XX/XXXX zo dňa 23.10.2018. Rovnako uviedla, že za prítomnosti svedkov, ktorých žiada vypočuť viackrát vyzvala žalovanú na vrátenie daru.
Nesúhlasí s tvrdením žalobkyne, že sa zdržiavala v rozhodnom čase kedy jej bola adresovaná výzva na vrátenie daru zo dňa 15.11.2016 na adrese K. XXX/XX, XXX XX H. J. U.. V čase doručovania výzvy zo dňa 15.11.2016 sa žalovaná zdržiavala na adrese Č.. M. XXXX/X, XXX XX N..
Žalobkyňa sa mylne domnieva, že i doručovaný platobný rozkaz OS-HE č.k. XC/XX/XXXX zo dňa 23.10.2018 prevzala na adrese K. XXX/XX, XXX XX H. J. U.. Doručovaný predmetný platobný rozkaz žalovaná riadne prevzala na adrese Č.. M. XXXX/X, XXX XX N..
Popiera tvrdenie žalobkyne, že by účelovo doručované poštové zásielky nepreberala. Ak by boli riadne doručované na adresu jej trvalého bydliska, kde sa zdržiavala, tak by ich prebrala ako prebrala i doručovaný platobný rozkaz. Žalobkyňa ju nikdy ústne nevyzvala za prítomnosti svedkov na vrátenie daru, o tejto skutočnosti sa dozvedela až doručením žaloby vo veci samej.
Poukázala i na zistené zásadné skutočnosti a to, že žalobkyňa podanú žalobu prvotne odvodzovala len od výzvy na vrátenie daru zo dňa 24.01.2017 a žiadnym spôsobom sa nezmieňovala o tom, že už predtým mala žiadať od žalovanej vrátenie daru výzvou zo dňa 15.11.2016. Spochybňuje reálnu existenciu vykonania doručenia výzvy na vrátenie daru zo dňa 15.11.2016 zo strany žalobkyne a je toho názoru, že takýto prejav vôle nebol žalobkyňou nikdy vykonaný a je fiktívny.
V časti namietaného údajného konania, jej správania sa, ktoré je podľa názoru žalobkyne takej intenzity, že hrubo porušuje dobré mravy, odkázala na svoje písomne vyjadrenie k žalobe zo dňa 23.07.2018, kde sa bližšie k tejto časti vyjadrila. Opierajúc sa o konštantnú judikatúru súdov v obdobných veciach je toho názoru, že dôvody uvádzané žalobkyňou vo výzve na vrátenie daru, nie sú takej intenzity, aby sa mohlo konštatovať, že ide na jej strane o hrubé porušenie dobrých mravov.
21. Svedkyňa L. Š. vo svojej výpovedi uviedla, že nehnuteľnosť, ktorá je predmetom sporu, bola jej sestre darovaná, a to z toho dôvodu, aby sa vysporiadali veci ohľadom dedičstva do budúcna s tým, že sestra tento dom alebo tie nehnuteľnosti chcela. Pokiaľ sa jedná o predmet sporu, vie o tom, že jej mama vyzývala žalovanú na vrátenie daru, a to písomnou formou, a to v r. 2016, pokiaľ sa dobre pamätá, prvýkrát, vtedy, keď začali problémy okolo podnikania zo strany žalovanej, a následne v r. 2017, pričom podľa jej vedomosti žalovaná zásielky neprebrala. Výzvy boli zasielané na adresu K. v H. J. U., a to z toho dôvodu, že tam bola prevádzka jej sestry a mysleli si, že tam sa bude zdržiavať celé dni. Má vedomosť o tom, že na tejto adrese sa jej sestra zdržiavala, pretože keď boli tu na dovolenke, tak bola sestru navštíviť na tejto adrese 2-krát a stále tam bolo, pričom to bolo v auguste 2016. O tom, či sa na tejto adrese aj potom jej sestra zdržiavala, vedomosť nemá.
Pokiaľ sa jedná o vzťah medzi stranami sporu uviedla, že tento vzťah bol veľmi dobrý, jej sestra mamu stále navštevovala aj s deťmi, avšak keď začala podnikať spolu s jej bratom, tak vtedy začala svoju mamu upozorňovať, aby bola obozretná, a to aj vzhľadom na to, že bol zobratý úver vo výške 10 000,- eur, kde v tomto smere ďalej uvádza, že v tom čase jej mama chcela opraviť si doma kotol a nejaké veci robiť, čiže chcela požiadať o spotrebiteľský úver vo výške 2 500,- eur, kde v tom čase ju však jej sestra ovplyvnila a usmernila k tomu, aby požiadala o úver v maximálnej výške, a to za tým účelom, aby aj sestre pomohla so začiatkami pri podnikaní. V ďalšom uvádza, že v tom čase bol takýto stav, že jej sestra spolu s manželom, teda žalovaná, chceli ukončiť svoje aktivity v Y., chceli sa vlastne premiestniť na územie N. V., kde následne to aj učinili, kde si tu kúpili byt, jej sestra začala podnikať. Ona v tom čase ešte verila tomu, že jej sestra má dobré úmysly a vlastne bola aj tomu rada, že takto sa to udialo. Následne však došlo k zvratu. Boli tu na dovolenke, bolo to v lete v r. 2016 v období, keď boli meniny L., lebo aj ona je L., čiže to bolo niekedy okolo 11.08.2016, že v tom čase ešte vlastne aj sestre verila, že má dobré úmysly. V tom čase jej ešte sestra uviedla, že dokonca na pozemku, ktorý jej bol darovaný, chce stavať rodinný dom, kde jej ukázala aj projekty daného rodinného domu, a v tom čase jej ešte ona verila, že toto učiní, avšak jej povedala, že úplne jej bude veriť až vtedy, až to všetko zrealizuje. Následne, keďže mala meniny, tak jej sestra prišla za ňou spolu s dvomi hrnčekmi, kde bolo napísané L., a to z toho dôvodu, že aj jej dcéra je L., za účelom gratulácie k meninám, kde už tam sa vlastne správala podľa nej čudne a ona odvtedy si myslí, že sa jej správanie zmenilo.
Potom sa ona vrátila do M., kde po dvoch týždňoch sa skontaktovala so svojou mamou, pričom s mamou bola v kontakte stále, kde po dvoch týždňoch jej mama oznámila, že je problém, pretože jej sestra zavolala na jej brata políciu, a tiež je problém v tom, že jej sestra tlačí na jej mamu v tom smere, aby rodičovský dom, v ktorom jej mama býva, previedla na jej brata, a to za tým účelom, aby sa vyporiadalo dedičstvo do budúcna. V ona problém nevidela a svojej mame povedala, že aby si ona vlastne ujasnila, s kým chce do budúcna vlastne dožiť, kde jej mama uviedla, že so svojím synom, teda jej bratom, teda v tom smere jej povedala, že nevidí problém, aby tento dom na jej brata previedla.
Nastal ďalší problém, dozvedela sa, že žalovaná od svojho brata žiadala, aby dom prevedený zo strany matky na neho založil za účelom poskytnutia úveru, za účelom výstavby rodinného domu, ktorý plánovala žalovaná postaviť na predmetnom darovanom pozemku, a to vzhľadom na to, že nakoľko podľa jej názoru jej podnikateľské zámery nevychádzali, na firmu, v ktorej podnikala, úver nemohla dostať a takouto formou to chcela vyriešiť. V tomto smere svojej mame povedala, že nech dobre zváži, že je to jediná nehnuteľnosť, kde majú zabezpečené bývanie, že či vôbec do toho majú ísť. Má dojem, že vtedy nastal zvrat aj v správaní sa sestry ku jej mame, kde poukazuje na to, že sestra začala byť agresívna, začala nielen na mamu, ale aj na brata fyzicky a psychicky útočiť, prečo sa to udialo, ona nerozumela.
Ona tu v tom čase nebola, ale je v každodennom kontakte s mamou, kde ona vlastne vo vzťahu k jej mame pôsobí ako bútľavá vŕba. Jej sestra bola v Y., druhá sestra na Orave, a teda s ňou mama tieto všetky veci riešila a všetky tieto veci s ňou preberala. Pokiaľ sa jedná o začiatky podnikania žalovanej uviedla, že má vedomosť o tom, že spolu s bratom žalovanej a spolu s mamou, žalovaná zložila finančné prostriedky vo výške 50 000,-eur s tým, že tieto finančné prostriedky boli zabezpečené tak, že 20 000,- eur žalovaná, 10 000,- eur mama žalovanej a 20 000,- eur brat žalovanej s tým, že stále bolo v tom, že celá O. má byť napísaná na žalovanú a jej brata v rovnakom podiele. Následne však došlo k tej skutočnosti, že žalobkyňa omylom otvorila doklady z katastra a zistila, že celá O. je zapísaná na žalovanú. Vtedy sa kontaktovala žalobkyňa so svedkyňou s tým, že svedkyňa jej povedala, že toto je potrebné dať do poriadku, je potrebné, aby O. bola na polovicu prepísaná na jej brata. Následne došlo k tomu, že došlo k takej dohode, že žalobkyňa prepíše rodinný dom na brata svedkyne a žalovaná prepíše polovicu O. na brata svedkyne. Takto sa to aj následne udialo.
Došlo k ďalším udalostiam v tom smere, že žalovaná vo vzťahu k jej bratovi uviedla, že on skončí v base. Najviac ju vlastne zaskočilo to, že žalovaná uviedla, že na pozemku, ktorý žalovaná dostala, že by mali bývať cigáni, toto si jej mama nezaslúžila.
V ďalšom uviedla, že veľa vecí má prezentovaných od svojej mamy cez spojenie, ktoré s ňou mala z M., pričom poukázala, že bola svedkom pri dvoch rozhovoroch s mamou, keď žalovaná žalobkyni volala a rozhovor dala žalobkyňa na hlasný odposluch, teda to počula, kde z týchto rozhovorov najprv vyplynulo, že žalovaná sa dotazovala žalobkyne, že či od nej niečo chce, že či sa s ňou chce rozprávať, a následne sa zmenila jej rétorika, kde začala na žalobkyňu nadávať, doslova povedala „ty hnusná sviňa“. Tieto skutočnosti neblaho vplývali na žalobkyňu, teda jej mamu, a tiež aj skutočnosti, že za bratom, vzhľadom na podnety žalovanej, často boli v dome návštevy policajtov, žalobkyňa má problémy s tlakom a ona ako jej dcéra mala strach, že môže dostať aj porážku.
V roku 2017 v rámci dovolenky opätovne boli na území N. V., kde boli v rodinnom dome žalobkyne. Prišli za nimi deti žalovanej, s ktorými je vo veľmi dobrom vzťahu, s ktorými je aj teraz v kontakte, kde následne večer prišla aj samotná žalovaná, zdržala sa iba krátko a povedala, že musí odísť do N., pretože si potrebuje oddýchnuť, s čím svedkyňa nesúhlasila. Povedala, že je potrebné dať do poriadku deti, treba ich dať spať, kde na to sa dotazovala svojej sestry, že kto dá deti spať, tak na to sa jej sestra jej dotazovala, že keď nechá deti na dvore, že čo ona urobí. Následne na to prišla mama, čiže žalobkyňa z K. a povedala, že nechaj to tak, ja deti Z. uložím. Sestra následne odišla do N., kde na to o 15 min. na internetovej stránke bola správa o tom, že v N. už ona oddychuje s vínkom v ruke. Pokiaľ sa jednalo o bežné veci v rodičovskom dome, tak sestra jej stále hovorila, že toto je vec S., že toto si má dať S. do poriadku. Pri inom incidente, kedy by žalovaná žalobkyni nadávala, prítomná nebola.
22. Svedok Z. P. vo svojej výpovedi uviedol, že vie, že žalobkyňa darovala žalovanej dom a nehnuteľnosť. Takisto má vedomosť o tom, že žalobkyňa žiadala žalovanú o vrátenie daru, a to písomnou formou, kde tieto doklady sú doložené aj do súdneho spisu. Pokiaľ má vedomosť, tieto zásielky boli adresované žalovanej na adresu K., teda adresu prevádzky O., nakoľko sa tam žalovaná v tom čase zdržiavala. Má o tom vedomosť, pretože on popri tomto podniku chodil do práce dennodenne a hore-dole aspoň 5-krát a má vedomosť, že v tom ju tam videl, a že na tejto prevádzke sa ona aj zdržiavala. Bolo to nejaké tri roky dozadu, teda to boli roky 2016,2017, bližšie sa k tomu vyjadriť nevie.
Pokiaľ sa jedná o vzťah medzi stranami sporu uviedol, že bol dobrý, avšak potom, ako začalo podnikanie, všetko sa toto zhoršilo. Aj pri podnikaní bol taký zámer, že budú podnikať so sestrou spolu. Na to zobral aj úver, kde následne bola však prevádzka napísaná iba na sestru samú, čo bol ďalší problém, a až
následne darovacou zmluvou dala 50 % toho predmetu podnikania na samotného neho. Následne aj voči nemu bolo vedené trestné konanie na podnet samotnej žalovanej, kde toto bolo zastavené. Poukazuje na to, že dokonca policajti mu dávali možnosť, či on nechce podať trestné oznámenie ohľadom krivej výpovede na svoju sestru, kde on vlastne toto zamietol. Bol prítomný pri tom, ako žalovaná vo vzťahu k žalobkyni používala slová, a to ty ,,primitívna pi..., ty sviňa“, kde bol prítomný aj pri telefonických hovoroch, kde toto žalovaná vo vzťahu k žalobkyni prezentovala. Takisto bol prítomný pri tom, keď sa žalovaná chcela dostať do ich rodinného domu, kde vtedy jeho mama skoro skolabovala, museli jej volať záchranku.
Konflikty medzi stranami sporu boli na dennom poriadku, bol tam krik, boli tam hádky. Na doplňujúcu otázku súdu, aby sa svedok vyjadril k tomu, že v čom bola príčina týchto nezhôd alebo hádok, že na základe čoho to vzniklo, tak svedok uviedol, že to bolo buď len z toho, že jeho sestra ráno vstala a bol hluk, resp. sa na obed umýval riad. Takisto bol z toho problém a ona vlastne vyvolávala a začala tie hádky a krik. Svedok sa na každý deň budil na to, že žalovaná vrieska a vyvoláva problémy.
Nebol nikdy svedkom toho, aby žalovaná matku fyzicky napadla. Bol však svedkom toho, ako boli náznaky toho, že jeho sestra sa k mame rozbehla s tým, že tesne pred mamou sa zastavila, pričom bol raz svedkom aj toho, ako jeho mama žalovanú chytila za ruku, aby jej nedala facku. Toto si on pamätá. Bolo to niekedy v r. 2017, bližšie to uviesť nevie. Jednoducho sa stalo tak, že žalovaná ráno vstala, prišla dole, začala ako do bitky a nikto nevedel, čo sa deje a mama sa vo vzťahu k žalovanej aj jej samotnej bála. Dokonca mu mama aj povedala, že niekoľko rokov predtým na ňu aj sestra chcela použiť nožnice, avšak toto sa dozvedel iba od svojej mamy až teraz následne, teda nie v tom čase, kedy sa to malo udiať.
23. Svedkyňa D. G. vo svojej výpovedi uviedla, že pokiaľ sa jedná o majetkové pomery, tak v tomto sa bližšie vyjadriť nevie, ale vie sa vyjadriť ku vzťahu medzi stranami sporu. Poukázala, že je priateľkou syna žalobkyne už zhruba 5 rokov a u nich doma je skoro viac ako vo vlastnom dome, a preto vie aj, aké sú vzťahy medzi nimi. Bola veľakrát prítomná pri tom, ako boli medzi žalobkyňou a žalovanou spory. Dokonca bola pri tom prítomná viackrát, ako žalovaná žalobkyni nadávala, a to doslova „do nedorobených pí ... stará krava, sviňa“. Bolo to veľmi nepríjemné. Poukazuje na to, že veľakrát sa aj v dome budila na to, že tam bol krik a hádky. Napr. p. S., teda žalobkyňa varila jesť, pričom žalovaná vlastne prišla dole s tým, že ona to jesť nebude, jej to nechutí, nech jej navarí niečo iné. Pričom pokiaľ sa jedná o starostlivosť o domácnosť, žalovaná sa o domácnosť nestarala. V danom období ešte aj deti žalovanej boli u nich s tým, že ani o tieto deti sa žalovaná nestarala. O aké časové obdobie išlo uviesť nevedela.
24. Svedkyňa S. Ž. vo svojej výpovedi uviedla, že pokiaľ sa jedná o majetkové pomery medzi stranami sporu, k týmto sa vyjadrovať nebude, pretože nejaké vedomosti má, ale má ich iba od žalobkyne. Sú to jednostranne sprostredkované veci a ona by nemohla objektívne dané skutočnosti prezentovať a tvrdiť, preto sa k tomu vyjadrovať nebude. Pokiaľ sa jedná o vzťahy medzi stranami sporu, uviedla, že žalovanú, teda dcéru žalobkyne, pozná veľmi málo. Táto bola dlhé roky v zahraničí a v prípade, ak bola aj na návšteve u žalobkyne, tak Z. bola niekde inde, bola mimo, na iných aktivitách. Bola 2-krát prítomná pri tom, ako žalovaná žalobkyni povedala doslova „sprostá krava, stará pi...“, kde podľa jej názoru takéto správanie nie je normálne vo vzťahu medzi dcérou a matkou. Kedy presne sa to udialo uviesť nevie, ale asi to bolo štyri roky dozadu.
25. Svedkyňa M. Č. vo svojej výpovedi uviedla, že takéhoto správania vo vzťahu k dcére, ako je predmetom tohto konania, sa dopustila žalobkyňa podľa jej vedomosti aj voči dcére, ktorú má na Q., kde takisto od nej takto žiadala vrátenie daru. Pokiaľ sa jedná o samotný spor, poukázala, že bola prítomná pri tom, bolo to niekedy v zime, ako žalovaná predložila aj pred žalobkyňu plány nového rodinného domu, ktorý chce postaviť na darovanom pozemku s tým, že vie o tom a bola pri tom, ako žalobkyňa bola z toho natešená, že takýto dom chce postaviť. Pokiaľ sa jedná o predmetný vzťah medzi nimi, ona nemá vedomosti o tom, žeby medzi stranami sporu bolo takéto správanie, na základe ktorého by žalobkyňa mohla žiadať vrátenie daru. Od roku 2010 žije v H. J. U. a ako rodina dosť často, dá sa povedať, dennodenne, navštevovala žalobkyňu, a preto o tom vie. Pokiaľ sa jedná o otca žalobkyne, čiže deda žalovanej, tak ona bola prítomná pri tom, kde nakoľko nehnuteľnosť, ktorá bola darovaná žalovanej, bola predtým jeho, tak ten stále tvrdil, že tento dom bude patriť Z. a tento dom chce Z. dať.
Podľa jej vedomosti vzťah medzi žalobkyňou a žalovanou pred darovaním a po darovaní sa nezmenil, bol stále dobrý, keď prišla na návštevu k žalobkyni a sa dotazovala na to, že kde je žalovaná, tak žalobkyňa jej povedala, že nech sa o to nestará, že to nie je jej vec. Nebola nikdy prítomná pri tom, aby sa žalovaná voči matke nevhodne správala a nemá o tom ani vedomosť.
26. Svedok P. I. vo svojej výpovedi uviedol, že má vedomosť o tom, že žalobkyňa žalovanej darovala určité nehnuteľnosti. Išlo o pozemok a dom, ktorý potom zbúrali. Pokiaľ sa jedná o vzťah medzi stranami sporu tak on to vnímal tak, medzi nimi existoval určitý vzťah, ktorý možno nazvať nenávisťou. Hádky medzi nimi vyvolávala žalovaná. Zo strany žalovanej išlo o silný krik, rozbila dvere, používala vulgarizmy: „kurva, ko..., pi.., ch...“ Žalobkyňa plakala, musela brať tabletky na ukľudnenie. Čo bolo príčinou týchto hádok, toto uviesť nevedel, avšak hádali sa od večera do rána, pokiaľ on vie. Následne žalovaná odišla do N. a on mal rezidenciu v H..
Tiež má vedomosť o tom, že žalovaná mala prevádzku O.Q. a podľa jeho vedomostí sa tam v rokoch 2016, 2017 aj zdržiavala. Nakoľko mali dieťa, ktoré chodilo do školy do N., tak v čase, keď toto dieťa odišlo do N., následne podľa jeho vedomosti sa žalovaná v tejto prevádzke zdržiavala. Zrejme sa tam zdržiavala celé dni.
V ďalšom uviedol, že má vedomosť aj o tom, že žalovaná mala dar vrátiť, dozvedel sa to od žalovanej niekedy na prelome rokov 2017 a 2018. Na prevádzke O. preberala poštu podľa jeho vedomostí žalovaná, keď tam ona nebola, tak preberal jej brat a takisto jej matka. Žalovaná mala na pošte nejakú známu, preto to takto aj fungovalo. Má vedomosť o tom, že aj keď niekedy bola žalovaná prítomná, tak poštu nechala vrátiť naspäť, lebo mala tu priateľku na pošte.
Ohľadom časové obdobia, kedy sa so žalovanou zdržiavali na území N. V. uviedol, že pokiaľ si on pamätá, v r. 2015 cez prázdniny boli tu, boli tu v decembri, od decembra do januára. Pokiaľ sa jedná o r. 2016, tak má vedomosť, že tu boli od novembra 2016 do februára 2017, a to aj vzhľadom na to, že na území Slovenskej republiky si nechal robiť chrup. Žalovaná však bola tu, lebo viedla prevádzku O..
27. Svedok S. H. vo svojej výpovedi uviedol, že nemá vedomosť o tom, či žalobkyňa žalovanej niečo darovala. Vzhľadom na to, čo mu povedal jeho kamarát, teda brat žalovanej, má iba vedomosť o tom, že žalobkyňa žiada od žalovanej vrátenie daru. Svedok ďalej uvádza, že pokiaľ sa jedná o vrátenie daru, tak vie o tom, že to má byť nejaký pozemok a dom, ktorý sa má vrátiť. Má vedomosť o tom, že dom sa búral, pretože bol v dennodennom kontakte telefonicky s bratom žalovanej a pri takomto jednom rozhovore mu bolo povedané, že búra dom, preto aj on sadol do auta spolu s kamarátom a išli mu pomáhať búrať dom. žalovaná ho neoslovila, aby išiel dom búrať, ale bola pri tom. Žalobkyňa tam on nevidel. Podľa jeho vedomostí, dom je teraz už iba ruinou.
28. Svedkyňa I. G. vo svojej výpovedi uviedla, že pokiaľ sa jedná o vzťah medzi stranami sporu, tak z jej pohľadu išlo o bežné rodinné vzťahy. Žalovaná ako matka maloletých detí tieto deti k žalobkyni ako babke aj vozila, stretávali sa, boli tam aj nejaké hádky, ale to iba v rámci takýchto rodinných vzťahov, ktoré sú v každej rodine. K zmene vzťahov medzi nimi došlo niekedy v r. 2016, zrejme v auguste 2016, a to po bitke žalovanej s jej bratom, v tom čase bola žalovaná doma, pretože mala syna nemocného a o neho sa starala. Od toho času ona báda, že došlo k zmene týchto vzťahov. Zo strany žalovanej jej bolo povedané, že jej matka ju vyhodila z domu, a následne na to podľa jej vedomosti sa žalovaná odsťahovala do N.. So žalovanou sa v tom čase, teda v rokoch 2016, 2017 stretávala zhruba dvakrát do mesiaca a to jednak u žalobkyne a tiež potom u žalovanej. Vie tiež, že žalovaná má prevádzku O. a v lete tam niekedy so žalovanou zašla na kávu. Za žalovanou tam zašla iba vtedy, keď tam videla jej auto. Žalovaná koncom augusta a v septembri mala problémy, zdravotné problémy mal aj jej syn, tak zrejme v tom čase sa v prevádzke nezdržiavala. Od žalovanej tiež vie, že sa začalo s búraním domu, ale kedy to bolo a ako to bolo, k tomu sa vyjadriť nevie. Tiež sa jej marí, že pri jednej návšteve u žalobkyne, žalovaná použila vulgárne slová, ale presne si tie slová nepamätá.
29. Žalobkyňa vo svojej výpovedi uviedla, že mala viacero dcér, pričom z jej pohľadu sa vo vzťahu k týmto dcéram rovnako správala, rovnako ich vychovávala. Pokiaľ sa jedná o samotný spor a to, čo bolo vedené v Y., tak uviedla, že konania v Y. sa musela zúčastniť, a to vzhľadom na to, že žalovaná ju tam ohovárala a musela dať veci na pravú mieru. Dokonca tam žalovaná v tomto súdnom spore tvrdila, že žalobkyňa svoje vnúčatá nechce, pretože tie od nej pýtajú iba peniaze, pričom ich deti od nej nikdy nežiadali.
Pokiaľ sa jedná o jej vzťah s dcérou uviedla, že od počiatku boli vzťahy dobré. Aj zo zahraničia na prázdniny jej žalovaná dávala deti, pričom tieto deti boli maličké, boli plienkované, ona sa o nich starala. Tento vzťah bol normálny. Tento vzťah sa narušil vtedy, keď si žalovaná v rodinnom dome žalobkyne zariadila izbu s tým, že brat, ktorý takisto býva v tomto dome, túto izbu zariadenú nemal a vtedy vlastne začali tieto spory, pretože žalovaná sa začala dotazovať žalobkyne, že kedy sa aj jej brat konečne osamostatní, a kedy si on tak zariadi izbu ako ona. Po tom, čo to žalovaná povedala, začala hneď aj na ňu kričať, a to doslova jej povedala ty stará „pi...“ s tým, že hneď tú noc aj začala svoju izbu, ktorú v jej rodičovskom dome alebo v jej dome zariadila, aj vyprázdňovať, a začala nábytok premiestňovať do práve zdedeného domu. Žalobkyňa tento dom dostala v rámci dedičstva po svojom otcovi, a následne tento dom previedla na žalovanú. Bolo to niekedy v novembri, v noci, kde bola veľká zima s tým, že ešte prišiel za ňou zať, P., a povedal, že všetko bude dobre, pričom ona mu povedala, že nič dobre nebude. Toto bolo príčinou, že sa ich vzťahy narušili, následne ona žalovanej povedala, že jej dáva takých 5-6 rokov na to, aby sa ona tiež osamostatnila a aby vzhľadom na to, že aj zdedila dom, aby si ona zariadila svoju samotnú domácnosť.
Žalovaná si v N. zakúpila byt a mala problémy s nadobudnutím listu vlastníctva k danému byt, v tom čase sa aj jej dotazovala, že či môže ku nej domov, tak ona jej povedala, že môže. V rámci toho jej potom následne žalovaná povedala, že má problémy s týmto prepisom vlastníctva k danému bytu, kde ona osobne išla na kataster, pretože tam mala známeho a vybavila prepis vlastníctva k danému bytu za jeden deň, a tento list vlastníctva aj odniesla domov, a dala ho žalovanej. Bol problém ohľadom motorového vozidla, ktoré zakúpil zať, ktoré na území Slovenskej republiky bolo napísané práve na jej meno s tým, že žalovaná od nej požadovala, aby toto auto prepísala na ňu s tým, že v tom čase, keď ona to od nej požadovala, ona šila nejaké veci doma za strojom, kde mala pri sebe nožnice, kde žalovaná prišla za žalobkyňou, zobrala nožnice do ruky.
Pokiaľ sa jedná o samotnú prevádzku, tak v konečnom dôsledku žalovaná časť prevádzky aj jej synovi darovala. Nebolo to tak, ako bolo dohodnuté, ale túto časť darovala. Následne však žalovaná vyprovokovala hádku medzi ňou a svojím bratom, kde následne na to aj z dôvodu ublíženia na zdraví na svojho brata žalovaná podala aj trestné oznámenie, kde v tomto konaní bola aj vypočúvaná sama žalobkyňa. V ďalšom žalobkyňa poukázala, že v auguste 2016, a to 27. augusta, sa žalovaná dostavila k nej domov, že žiadala, aby ju žalobkyňa pustila do domu aj s deťmi s tým, že žalobkyňa uviedla, že ona ju do domu nepustí. Pustí ju až vtedy, keď dá všetko do poriadku s tým, že deti a jej manžel môžu do domu vstúpiť, ale ona do domu vstúpiť nemôže. Vzhľadom na to, keďže ju nechcela pustiť do domu, povedala žalovaná, že ona neodíde a ona jej povedala, že teda zavolá na ňu orgány činné v trestnom konaní - políciu. Žalovaná jej povedala, že tak učiniť môže, čiže to aj urobila, polícia prišla. Dotazovala sa žalovanej, či má trvalé bydlisko v tomto dome. Táto uviedla, že nie, a preto aj polícia žalovanej povedala, že so svojou mamou môže rozprávať iba spoza brány. Od toho dňa vlastne vnúčatá ani nevidela, videla D. asi dvakrát, ktorá prišla potajme, J. od toho dňa vôbec nevidela. Pokiaľ v predchádzajúcom konaní svedkyňa vypovedala, že žalovaná jej posiela peniaze, tak to je pravda, avšak tieto peniaze vkladala na účet žalovanej za účelom splatenia poistky, ktorú žalovaná mala uzatvorenú. S tým, že niekedy žalovaná ju žiadala, aby na tento jej účet aj sama vložila finančné prostriedky, keď tam nebol dostatok. V tomto prípade uvádza, že ona tak učinila a následne peniaze, ktoré ona tam vložila, si aj z tohto účtu vybrala. Príčinou toho všetkého je to, že ona stále žalovanej hovorila áno, áno, raz jej povedala nie a vtedy už bol oheň na streche. Žalovaná z jej domu odišla v auguste 2016, pričom má vedomosť o tom, že následne sa žalovaná s deťmi zdržiavala vo svojom byte. Výzvu na vrátenie daru zasiela na O. preto, lebo mala vedomosť o tom, že na tejto prevádzke sa žalovaná zdržiava. Má blízko sestru, od ktorej to vedel s tým, že jej sestra, poprípade aj syn tejto sestry jej hovorili, že pri tejto prevádzke auto stálo žalovanej, a preto sa tam podľa jej názoru zdržiavala.
Po auguste 2016 bola žalobkyňa v kontakte so žalovanou iba raz, kde si ju žalovaná zavolala mimo pozemku a domu vo vlastníctve žalobkyne, pretože jej povedala, že tam sa stretnúť nemôžu, a to bolo už v čase, kedy samotná ona na ňu podala žalobu s tým, že sa jej žalobkyňa dotazovala, že čo vlastne od nej chce a ona jej povedala, že chce, aby jej vrátila všetko, čo jej ona dala. To bolo zhruba rok dozadu.
Ešte predtým, ako darovala žalovanej nehnuteľnosti, darovala najstaršej dcére dom po ujčinej a následne, nakoľko Z. dom, ktorý patril dedovi, chcela, tak žalobkyňa jej oznámila, že v prípade, ak ona
tento dom nadobudne, tak následne ho aj daruje. Ona sa tešila, že budú všetci spolu a že dožije v kľude, avšak kľud nemá.
V ďalšom uviedla, že v r. 2012 žalovaná odišla do Y., v r. 2013 si kúpila byt v N., ale aj u nej následne si opätovne v dome zriadila izbu, kde v tejto trávila čas spolu s vlastnými deťmi, kde ona ju do tejto izby aj púšťala a o deti sa starala. Stal sa taký čas, že žalovaná bola v robote, pondelok, utorok mala voľno, stredu, štvrtok bola v robote, piatok prišla za ňou, že si potrebuje oddýchnuť, preto odchádza do bytu. Deti jej tam nechala s tým, že ona uviedla, že kedy si vlastne ona oddýchne, keď sa o všetko stará. Toto žalovanú nezaujímalo a potom večer na skype žalobkyňa našla jej fotku s vínkom, kde vlastne poukazuje na to, že žalovaná oddychovala.
Zlom v jej správaní k žalovanej nastal po tom auguste, vlastne ohľadom pôžičky, kedy vlastne žalovaná za ňou prišla a jej povedala, že žalobkyňa si zobrala spotrebný úver, že ona jej nič nedala, že ona si zobrala spotrebný úver. Na doplňujúcu otázku, aby sa žalobkyňa vyjadrila, či sa jednalo o august 2016 tak, ako už žalobkyňa uvádzala v predchádzajúcej výpovedi, tak uvádza áno, že to bol ten časový moment. S tým, že poukazuje, že potom následne začiatkom decembra hneď začali písať s p. Z.. N. o vrátenie daru. Bolo to v decembri a bol to rok 2016 s tým, že na presný deň si nepamätá. Ona je stále ochotná umožniť jej, aby do domu, kde ona žije, vstúpila, ona jej to odopierať nebude s tým, že žalovaná musí chcieť a musí prísť požiadať o odpustenie.
Má tiež vedomosť o tom, že žalovaná predmetné nehnuteľnosti predala p. I., kde následne ona to aj overila na katastri s tým, že následne sa skontaktovala s p. I., ktorému povedala, že to nenechá tak, pretože v klauzule darovacej zmluvy, na základe ktorej dom dala žalovanej, je to, že tento dom musí najprv ostatným poskytnúť na predaj, až tak môže ho predať. Následne, nakoľko p. I. je charakterný človek, išli prepísať dom na žalovanú.
30. Žalovaná vo svojej výpovedi uviedla, že pokiaľ sa jedná o finančné prostriedky, tak 300,- eur poskytovala žalobkyni na úhradu nákladov v súvislosti s deťmi. Takisto, pokiaľ boli deti plienkované, ona v tom čase bola tu na Slovensku a sa o ne starala. Pokiaľ sa jedná o ďalšie, pamätá si na konflikt, ktorý bol, a to z toho dôvodu, že jej brat Z. mal priateľku, polocigánku, N., s ktorou sa chcel oženiť a toto vlastne žalobkyňa nevedela stráviť, a kvôli tomu aj vznikol konflikt s tým, že to bolo niekedy v októbri, novembri 2016. Pokiaľ sa jedná o vzťahy medzi stranami sporu uviedla, že tieto vzťahy boli relatívne dobré. Zmenilo sa to práve v auguste 2016, a to z toho dôvodu, že ju napadol jej brat, a to v kuchyni domu žalobkyne, resp. v dome žalobkyne, kde ju začal škrtiť, kde mala potom podliatiny, natrhnuté ucho, všetko to má zdokladované s tým, že neboli tam deti, J. bol hore v izbe, ale všetko počul s tým, že jej mama sedela v kuchyni a vlastne neurobila nič, hrala iba svoje hry. Na to, keď jej žalovaná povedala, že zavolá políciu, tak žalobkyňa jej povedala, že ona pred orgánmi činnými v trestnom konaní dosvedčí, že brat žalovanú nenapadol. V ďalšom žalovaná uvádza, že práve v dôsledku takéhoto správania následne aj domácnosť žalobkyne opustila, pobalila si veci a odišla preč. Potrebovali si zobrať veci z domu žalobkyne s tým, že to bolo koncom augusta, tesne pred začatím školského roku s tým, že keď prišla k žalobkyni, tak táto ju odmietla vpustiť do domu a povedala jej, že ona v tomto dome trvalý pobyt nemá s tým, že v tom čase, teda v auguste 2016 žalovaná mala trvalý pobyt práve na adrese domu, ktorý jej bol darovaný. Pokiaľ sa jedná o ďalšie obdobie, a to september až október v r. 2016, vzhľadom na to, že ona mala zdravotné problémy, aj syn sa zranil, spadol z bicykla a mal otras mozgu, tak bola s ním doma zhruba dva mesiace, a pokiaľ sa jedná o prevádzku na O., tak tam mala zamestnancov, a túto prevádzku vlastne aj vzhľadom na to, že bola zásobovaná iba dvakrát do týždňa, a to utorok alebo štvrtok dodávateľmi, tak vlastne ani pravidelne nenavštevovala.
Na otázku súdu, aby sa žalovaná vyjadrila k tomu, že po tom októbri 2016, či v prevádzke v O. sa zdržiavala a ako sa tam zdržiavala, uvádza, že zaskakovala za kočky, ktoré tam pracovali, ak boli choré. Inač sa tam nezdržiavala, pretože mala svoje vlastné problémy a musela sa starať aj o deti. Pokiaľ sa jedná o prevádzku na O., tak tam sa pravidelne zdržiavala až v decembri, a to zhruba po tom 18. decembri, a to z toho dôvodu, že v tom čase jej manžel zobral deti so sebou domov do Y. na prázdniny a nakoľko ostatní mali rodiny a domácnosť, tak ona namiesto nich zaskakovala, a v tejto prevádzke bola. V čase doručovania výziev sa na prevádzke v O. zdržiavala málo, malo problémy so sebou a nakoľko mala dve zamestnankyne, ani tam nemusela byť.
Pokiaľ sa jedná o samotný dôvod darovania uviedla, že jej najstaršia sestra získala dom darovaním od jej matky, ktorý bol po ujčinej. Následne bola taká dohoda, že brat Z. vlastne získa rodičovský dom s tým, že ona následne získa dom po dedovi a ešte jednu sestru, L., ostatní vyplatia. Pokiaľ sa jedná o vyplatenie sestry L., vlastne mohlo sa tam jednať zhruba o 50 000-, Sk. Jej manžel z toho titulu aj následne vypísal šek na 1 500,- eur s tým, že tam bolo napísané od Jany pre L. a jej sestra L. si tieto finančné prostriedky aj týmto titulom zinkasovala.
Ona svojej mame pomáhala. Stav sa zhoršil vtedy, ako ju napadol brat a následne, keď jej brat vlastne zdemoloval prevádzku, kde rozbil hore dvere, kúrenie a vtedy už žalobkyňa nevedela, ako ďalej. V tom čase už bol aj rodičovský dom prepísaný na brata, a preto aj zrejme žalobkyňa takto jednala ako jednala. O zhoršení zdravotného stavu matky nevedela. Prakticky od augusta 2016 jej vlastne nikto nič nehovoril o tom, čo sa deje. V auguste 2016, kedy vlastne odišla z domu, jej v tom čase žalobkyňa povedala, že ona už nie je jej dcérou a žalobkyňa nie je jej matkou, že keby vedela, že sa má narodiť dcéra, tak vlastne by ju ani nepriviedla na svet, pretože jej otec chcel syn. Toho účastné boli aj deti žalovanej s tým, že tieto deti, vzhľadom na toto všetko, následne museli aj absolvovať sedenia u psychológa, pretože neboli po psychickej stránke na tom dobre. V ďalšom uviedla, že v jej bežnom slovníku sú takéto výrazy, ako je „kurva“, „pi...“, že napr., keď ju niečo naštve alebo jej niečo spadne, tak takéto výrazy bežne používa. Vedela tiež o úmysle žalobkyne, že dom darovala za tým účelom, aby celá rodina bola spolu, aby ona v tomto dome žila. S tým úmyslom aj tento dom následne chceli prerobiť, bol vypracovaný projekt, kde bolo plánované aj s jednou sociálnou izbou práve pre žalovanú s tým, že pokiaľ sa jedná o ten starý dom, bolo potrebné ho zbúrať, bolo vydané búracie povolenie, ale vzhľadom na to, že sa vyžadovali finančné prostriedky na búranie a oni ho nemali, tak s tým zatiaľ nezačali. Následne zistila, že tento dom začal búrať bez jej vedomia jej brat s tým, že to bolo po jednom víkende, kedy sa ona vrátila do dediny a bolo to niekedy v lete 2016, presne si nepamätá. Jej brat aj s dvomi kamarátmi, ktorých mal, nechali bodrel na tom pozemku, kde tento bodrel, následne niekedy v októbri alebo v novembri 2016 požiadala iných, aby spratali s tým, že stav bol taký na pozemku, že bola zhodená strecha, krov bol daný dole, zostali iba hore steny a bol problém na pozemku s tým, že bolo potrebné zabezpečiť zvyšok toho domu za tým účelom, aby stena nepadla na vedľajší dom, ktorý bol v tesnej blízkosti tohto domu. A toto ona zabezpečila, aby sa dalo do poriadku, niekedy v jeseni v r. 2016. Ona to celé vníma tak, že keď vzťahy sú narušené práve z dôvodu správania jej brata a z trucu s tým, že ona im už prakticky v tejto súčasnej dobe nechce ďalej pomáhať.
31. Žalobkyňa vo svojej výpovedi dňa 10.05.2021 uviedla, že pred darovaním sa k nej dcéra správala relatívne slušne. Poukázal, že jej stále takisto pomáhala, a to či už bolo pri prvom manželstve alebo pri tom druhom manželstve. Vzťahy sa začali meniť až vtedy, keď za účelom podnikania s jej synom žalovaná chcela spustiť prevádzku v O., kde potrebovali finančné prostriedky a obrátili sa na ňu, aby cez ňu ona zobrala úver a tieto finančné prostriedky vložila do podnikania jej a vlastne syna. S tým, že ona vzhľadom na to, že si myslela, že bude podporovať obidve deti, takto to pochopila, tento úver zobrala, ale následne jej bola z katastra doručená písomnosť, ktorú otvorila, bola adresovaná na jej dcéru, pričom ona ju prebrala, kde, keď to otvorila, zistila, že celá prevádzka na O. je napísaná iba na žalovanú, čo bolo v rozpore s tým, ako sa dohodli. Keď sa jej dcéra dozvedela, že tento dokument otvorila, tak na ňu vyskočila, že ako si to vlastne ona dovolila, kde ona jej slušne vysvetlila, že keďže sa to týkalo aj jej a mala oprávnenie na preberanie doporučených zásielok, tak to aj otvorila. Následne sa situácia vyriešila tak, že podiel jej synovi dcéra dala, ale formou darovacej zmluvy a nie kúpnou zmluvou, kde aj toto vlastne so svojou dcérou prediskutovávali, pričom jej dcéra bola stále výbušná a bola voči nej agresívna. Následne chcela žalovaná predať nehnuteľnosť, avšak vzhľadom na to, že tam bol zapísaný aj spoluvlastník jej brat, tak to nebolo možné, a preto žiadala od svojho brata, aby tú nehnuteľnosť prepísal na ňu. S čím on nesúhlasil, kde v jej dome potom žalovaná vystúpila ostro voči nemu, dokonca ho kopla a vtedy mu z vrecka vypadol mobil a ten sa rozbil. Následne aj vo vzťahu k nej sa tento stav zmenil, pretože ona s tým jej počínaním nesúhlasila, žalovaná bola voči nej čím ďalej, tým viac agresívnejšia. Vzťahy sa zhoršili po tom, ako sa jej dcéra vrátila z Talianska, kde prišla do jej domu, avšak vzhľadom na to, že bolo predtým vedené aj trestné konanie voči jej synovi, kde aj ona bola vypočúvaná v tomto konaní, kde to bolo pre ňu veľmi stresujúce, tak odmietla ju pustiť do jej domu. Potom následne na ňu aj zavolala políciu, pretože žalovaná nechcela odísť, kde to urobila tak po porade právnika, ktorý jej povedal, že na to má svoj právny nárok. Potom bola v kontakte so svojou dcérou iba telefonicky, kde pri jednom telefonickom rozhovore, keď zdvihla telefón, tak neidentifikovala hlas svojej dcéry, pretože sa jej videlo, že tam je niekto opitý, dala to potom na skype, kde to aj videla, kde sa následne s dcérou rozprávali o tom, žeby sa mali stretnúť za tým účelom, aby danú situáciu vyriešili, kde
dcéra postupne na ňu začala byť agresívna, dokonca jej povedala tieto slová: „ty sebecká šviňo jedna“. Potom sa ešte raz stretla s dcérou, avšak tá ona nechcela vstúpiť na jej pozemok, zavolala ju iba na svoj pozemok, ktorý jej darovala a povedala, že tam nemôže prísť, lebo bude políciou zase vyhnaná, kde ona jej povedala, že to tak nebude. Potom sa jej dcéra takisto dotazovala, že čo tam sadí na tom pozemku, kde ona povedala, že sadí zemiaky a keď bude potrebovať, môže si prísť kedykoľvek nakopať a zobrať a potom sa ona otočila, odišla a tým sa rozišli. Ďalší spor medzi ňou a žalovanou bol ohľadom auta, kde auto bolo napísané na ňu a žalovaná od nej toto auto požadovala, vyhrážala sa jej, že či jej to auto dá alebo nedá, pričom zdvihla aj na ňu ruku a ona nevie uviesť, že či v tej ruke vtedy niečo mala alebo nemala. Policajtov v tom čase na ňu nechcela volať, pretože to bola jej dcéra a stále to takto brala, avšak poukázala na to, že vzhľadom aj na zhoršený stav medzi ňou a žalovanou nemôže ani vidieť vnúčatá, pričom žalovaná jej v tom, aby sa s vnúčatami stretávala, bráni.
Pokiaľ sa jedná o jej samotnú dcéru, od ostatného pojednávania, ktoré bolo v danej právnej veci, kedy ju videla na pojednávaní poslednýkrát, odvtedy so svojou dcérou nebola v kontakte, so svojou dcérou sa nestretáva a ju nevídava, dcéra ju vôbec nekontaktuje. Poukázala, že aj teraz sa jej to dotklo, lebo bol Deň matiek a volali jej ostatné deti, avšak jej dcéra nepovažovala ani za potrebné, aby svoju mamu aspoň krátkym telefonátom oslovila.
32. Právny zástupca žalovanej vo svojom prednese uviedol, že ako prvé stále tvrdí, že nebola splnená, a to prvá základná podmienka, a to doručenie do dispozičnej sféry, a to jednostranného právnu úkonu označeného ako odstúpenie od zmluvy, a to vrátenie daru, ktorým sa vlastne domáha žalobkyňa v predmetnom súdnom konaní. Keďže nie je splnená táto jedna základná elementárna podmienka pre úspešnosť v tomto konaní, rovnako v prípade, ak súd bude toho názoru, že na základe vykonaného dokazovania bolo preukázané, že bolo riadne doručené to odstúpenie od zmluvy zo strany žalobkyne, tak na druhej strane neboli splnené ďalšie podmienky, a to, že žalovaná sa správa vo vzťahu k darcovi, žalobkyni v rozpore s dobrými mravmi. V tejto časti poukázal aj na výsluch samotnej žalobkyne na poslednom pojednávaní, kde podľa jeho názoru na základe tohto vykonaného dokazovania nebola preukázaná táto základná podmienka, pretože z jej výsluchu vyplynulo, že len došlo k jednému inkriminovanému konfliktu, verbálnemu medzi žalobkyňou a žalovanou a s poukazom na konštantnú judikatúru v obdobných právnych veciach, jedná sa len o subjektívny názor žalobkyne, ktorý nemožno kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov zo strany žalovanej. Čo sa týka vyjadrenia právneho zástupcu žalobkyne, v časti týkajúcej sa aj možného ústneho vyzvania žalovanej na vrátenie daru, tu poukázal na výsluchy svedkov, kde samotný syn žalobkyne aj samotná žalobkyňa sa vyjadrili, že výzva na vrátenie na daru bola stále len v písomnej forme, nie v ústnej. Na základe týchto skutočností žiadal, aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
33. Právna zástupkyňa žalobkyne vo svojej záverečnej reči uviedla, že žalobkyňa na podanej žalobe zotrváva a žiada, aby jej súd vyhovel. Poukázala na odôvodnenie rozhodnutia krajského súdu a na tie skutočnosti a závery, ktoré krajský súd prijal, kde s tými sa úplne stotožňuje. Poukázala na to, že v konaní aj výpoveďou žalobkyne na dnešnom pojednávaní a takisto jej samotným postojom, aj tým, že na dnešnom pojednávaní plače a stále má vo vzťahu k žalovanej vzťah ako k dcére, že bolo preukázané, že jej dcéra sa voči nej správala dehonestujúco, nemorálne tak, ako sa dcéra k matke nemá správať, čo bolo preukázané v tomto konaní, pričom aj výsluchom žalobkyne bolo preukázané, že príčinou týchto hádok a sporov nebola samotná žalobkyňa, ktorá sa skôr snažila tieto skutočnosti riešiť zmierlivo a pre prípad, že aby sa aj týmto hádkam vyhla, tak sa ani so svojou dcérou nekontaktovala. Kladné rozhodnutie v danej právnej veci považuje v prípade vyhovenia aj za určitú morálnu satisfakciu, a to aj vzhľadom na skutočnosť, aj na predchádzajúci život a správanie sa samotnej žalobkyne, ktorá aj o deti žalovanej odmalička starala a aj v súčasnosti je zato, aby rodinné vzťahy a rodina bola zachovaná, aby to nejako medzi nimi fungovalo.
34. Podľa § 628 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka ( ďalej len ,,Občiansky zákonník“), darovacou zmluvou darca niečo bezplatne prenecháva alebo sľubuje obdarovanému a ten dar alebo sľub prijíma.
Podľa § 630 Občianskeho zákonníka, darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy.
35. Darovacia zmluva (donatio) je najznámejším typom bezodplatnej zmluvy. Táto črta darovacej zmluvy sa prejavuje v tom, že darca za poskytnutý dar nedostáva žiadnu majetkovú protihodnotu. Pre darovaciu zmluvu je ďalej charakteristická zásada dobrovoľnosti: poskytnutie daru nie je plnením právnej povinnosti vyplývajúcej zo zákona alebo zo zmluvy. Hospodárskym dôvodom (kauzou) darovacej zmluvy (causa donandi) je teda bezodplatný prevod vlastníckeho práva k predmetu daru (vec, právo alebo iná majetková hodnota) z darcu na obdarovaného. Z hľadiska právnych účinkov má význam prejavená vôľa darcu z vlastných prostriedkov rozmnožiť majetok obdarovaného (animus donandi). Darovacia zmluva ako dvojstranný právny úkon ku svojej platnosti vyžaduje dodržanie formálnych a obsahových náležitostí vyžadovaných zákonom (pozri § 628 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka). Občiansky zákonník upravuje len jediný prípad odvolania poskytnutého daru, a to z dôvodu, že sa obdarovaný správa k darcovi alebo členom jeho rodiny tak, že hrubo porušuje dobré mravy (§ 630 Občianskeho zákonníka). Uplatnenie práva na vrátenie daru (revocare donationem) prebieha vo dvoch fázach. Na základe právom uznaného dôvodu darca jednostranným právnym úkonom odvoláva poskytnutý dar a následne (alebo súčasne) žiada o vrátenie daru. Odôvodnené odvolanie daru má za následok zánik nadobudnutého vlastníckeho práva k daru. Zánik darovacieho vzťahu nastáva priamo zo zákona okamihom, kedy prejav vôle darcu dôjde obdarovanému. Týmto okamihom sa obnovuje pôvodný právny vzťah, teda vlastnícke právo darcu. Obdarovaný sa týmto momentom stáva neoprávneným držiteľom veci (§ 131 Občianskeho zákonníka) a je povinný dar vrátiť podľa ustanovení o bezdôvodnom obohatení (§ 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka).
36. V konaní bolo nesporné, že na základe darovacej zmluvy spísanej formou notárskej zápisnice dňa 20.06.2006 žalobkyňa žalovanej darovala predmetný dom a parcelu, žalovaná dar prijala. Následne žalovaná darované nehnuteľnosti odpredala tretiemu subjektu a spätne ich odkúpila a je v katastri nehnuteľností zapísaná ako vlastník týchto nehnuteľností titulom kúpnej zmluvy. Výzvy na vrátenie daru zo dňa 15.11.2016 a 24.01.2017 sa do dispozičnej sféry žalovanej nedostali pre podaním žaloby a preto za deň doručenia kvalifikovanej výzvu na vrátenie daru je potrebné považovať deň doručenia žaloby žalovanej v danej právnej veci, t.j. deň 10.07.2018.
37. Obdarovaný nie je za normálnych okolností oprávnený vrátiť predmet daru darcovi a darca nie je oprávnený žiadať vrátenie daru. Môže sa tak stať len vtedy, ak ho darca pri ponuke daru neupozornil na vady predmetu daru, o ktorých vie. V ustanovení § 630 Občianskeho zákonníka je upravený ďalší spôsob zániku právneho vzťahu z darovania. Umožňuje darcovi, aby sa domáhal vrátenia daru v prípade, že obdarovaný hrubo porušuje dobré mravy, a to chovaním voči darcovi alebo členom jeho rodiny. Uvedené zákonné ustanovenie považuje za právne relevantné len také správanie sa obdarovaného, ktoré sa objektívne prejavilo. Nie je rozhodujúci subjektívny pocit a úsudok darcu.
Právna úprava obsiahnutá v § 630 Občianskeho zákonníka predstavuje akúsi sankciu v podobe práva darcu domáhať sa vrátenia daru od obdarovaného, ktorý sa oproti všeobecnému očakávaniu opodstatnenému tým, že získal od darcu majetkovú hodnotu bezodplatne, nespráva k nemu alebo členom jeho rodiny v súlade so zásadami slušnosti a poctivosti, pričom jeho závadné správanie z hľadiska svojho rozsahu a intenzity hrubo porušuje dobré mravy. Táto sankcia sa aplikuje na základe dvoch právnych skutočností: hrubé porušenie dobrých mravov obdarovaným voči darcovi a členom jeho rodiny, výzva darcu voči obdarovanému, ktorým sa darca domáha vrátenia daru.
38. Dobré mravy bývajú používané ako kritérium obmedzujúce subjektívne práva v ich obsahu alebo častejšie obmedzujúce výkon subjektívnych práv. Dobré mravy sú zákonným pojmom, avšak nie sú zákonom definované. Ich obsah spočíva vo všeobecne platných normách morálky, pri ktorých je daný všeobecný záujem ich rešpektovania. Posúdenie konkrétneho obsahu pojmu dobré mravy patrí vždy od prípadu k prípadu súdu.
39. Predpokladom úspešného uplatnenia práva darcu na vrátenie daru je také správanie sa, ktoré s ohľadom na všetky okolnosti konkrétneho prípadu možno kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov. Ide buď o porušenie značnej intenzity, alebo porušovanie sústavné, alebo aj neposkytnutie potrebnej pomoci darcovi alebo iným osobám, ktorá povinnosť vyplýva buď z právnych noriem, alebo zo zmluvného vzťahu, pričom tieto osoby patria k členom rodiny darcu. Pri prostej nevďačnosti obdarovaného voči darcovi, ani pri menej významnom porušení dobrých mravov zo strany obdarovaného voči darcovi, ani pri menej významnom porušení dobrých mravov zo strany obdarovaného právo darcu domáhať sa vrátenia daru nevzniká (rozsudok Najvyššieho súdu SR XCdo XX/XX, V. XX/XX).
Naplneniu skutkovej podstaty pre vrátenie daru smeruje iba také závadné konanie obdarovaného voči darcovi alebo členom jeho rodiny, ktoré z hľadiska svojho rozsahu a intenzity nevzbudzuje žiadne pochybnosti o jeho kolízii s dobrými mravmi.
40. Súd vzhľadom na vykonané dokazovanie ( najmä výsluchy svedkov) a vyššie uvedené skutočnosti dospel k záveru, že správanie sa žalovanej ako obdarovanej k žalobkyni ako darkyni možno posúdiť ako hrubé porušenie dobrých mravov. Odo dňa prijatia daru v roku 2006 až do augusta 2016 boli vzťahy medzi stranami sporu dobré. Potom došlo k incidentu medzi žalovanou a jej bratom, kedy došlo k intenzívnej výmene názorov medzi stranami a následnému odchodu žalovanej z rodičovského domu. Jej matka jej potom odmietla umožniť vstup do domu a dokonca na vyriešenie situácia prizvala aj policajnú hliadku. Odvtedy sú vzťahy medzi stranami sporu narušené. Vzťahy sú medzi stranami konania vážne narušené aj v súčasnosti, pričom žalovaná od ostatného pojednávania vo veci dňa 21.11.2019, žalobkyňu vôbec nekontaktovala, nezaujíma sa o ňu a bráni žalobkyni aj v stretávaní s vnúčatami.
41. Súd poukazuje, že nie každé správanie, ktoré nie je v súlade so spoločensky uznávanými pravidlami slušného správania vo vzájomných vzťahoch medzi ľuďmi, napĺňa znaky § 630 Občianskeho zákonníka. Predpokladom aplikácie tohto ustanovenia je teda také kvalifikované porušenie morálnych pravidiel konkrétnym správaním obdarovaného, ktorého stupeň závažnosti možno hodnotiť podľa objektívnych kritérií, nielen podľa subjektívneho názoru (pocitu) darcu. Pri posudzovaní konkrétneho správania sa treba vychádzať z toho, či ide o porušenie dosahujúce značnú intenzitu alebo ide o porušovanie sústavné, ktoré svojím trvaním, priebehom, váhou a pôsobením nadobudlo povahu hrubého porušenia.
42. Súd vychádzajúci z právneho názoru vysloveného odvolacím súdom dospel k záveru, že správanie sa žalovanej ako dcéry voči žalobkyni ako matke nezodpovedalo a ani nezodpovedá z hľadiska etického a morálneho všeobecne uznávaným pravidlám vzťahu dcéry k matke. Vyjadrovania sa žalovanej - vulgárne nadávky, osočovanie žalobkyne žalovanou a to aj pred svedkami, nie je možné kvalifikovať inak, ako hrubé porušenie dobrých mravov. Zo strany žalovanej pritom nešlo o ojedinelé konanie.
Ustanovenie § 630 Občianskeho zákonníka umožňuje vyvodiť zodpovednosť za porušenie morálnych pravidiel správania sa. Ide o súhrn určitých historicky nemenných a všeobecne v spoločnosti akceptovateľných noriem etiky, morálky a mravnosti. Aj z ust. § 43 ods. 2 Zákona o rodine vyplýva, že dieťa je povinné svojim rodičom prejavovať primeranú úctu a rešpektovať ich.
Vrátenie daru možno považovať za sankciu, ktorou darca postihuje obdarovaného za jeho správanie hrubo porušujúce tieto morálne pravidlá. Jeden z dôvodov, pre ktoré žalobkyňa žiada od žalovanej vrátenie daru obsahuje skutkové vymedzenie konkretizované ako nevhodné správanie sa žalovanej k žalobkyni, ktorá sa vyjadruje na adresu žalobkyne vulgárne a dehonestujúco, robí jej neustále schválnosti a ignoruje ju. Vyššie uvedený dôvod na vrátenie daru je jedným z dôvodov, pre ktoré žalobkyňa má za to, že jej vznikol nárok na vrátenie daru v zmysle § 630 Občianskeho zákonníka.
43.V súlade v pokynmi odvolacieho súdu v konaní po vrátení veci bolo dokazovanie zamerané na skúmanie správania sa žalobkyne voči svojej dcére po darovaní nehnuteľnosti a to v tom smere, či konanie žalovanej nebolo iba reakciou na neprimerané a nevhodné správanie žalobkyne. Výsluchom svedkov v konaní, žalobkyne a aj samotnej žalovanej súd nemal za preukázané, žeby žalobkyňa svojím správaním zavinila konanie žalovanej, ktorá voči nej začala používať hrubé vulgarizmy, osočovala ju. Bola to práve žalobkyňa, ktorá sa snažila vzhľadom na výbušné správanie dcéry, zmierlivo riešiť rozpory, predchádzať konfliktom a bola za to, aby sa pomery v rodine ukľudnili a pokojne usporiadali.
44. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a vykonané dokazovanie preto súd dospel k záveru, že žaloba v časti nároku na vrátenie predmetnej parcely je dôvodná a preto v tejto časti žalobe vyhovel.
45. Podľa § 255 ods.1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
V danej právnej veci súd konanie čiastočne zastavil z dôvodu jej čiastočného späťvzatia zo strany žalobkyne a v tejto časti z procesného hľadiska ona zavinila zastavenie konania. Žalobe vo zvyšnej
časti vyhovel. Nakoľko strany konania v spore mali pomerný úspech zhruba v rovnakom rozsahu, súd o trovách konania rozhodol tak, že žiadna z nich nemá právo ma ich náhradu.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.