Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_13C-1-2021.pdf
PDF · 74.95 KB
Case nature
Area
Subarea
13C/1/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudcom Mgr. Petrom Revickým v právnej veci žalobkyne: G. Š., T.. XX.XX.XXXX, H. XXX XX U. XXX, zastúpenej Mgr. Otom Salokym, advokátom, Hlavná 94, 080 01 Prešov, proti žalovanému: Q. Š., T.. X.X.XXXX, H. XXX XX U. XXX, o zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva manželov za trvania manželstva, takto
rozhodol:
Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov G. Š., M. H., T.. XX.XX.XXXX Z. Q. Š., T.. X.X.XXXX, vzniknuté uzavretím ich manželstva dňa XX.X.XXXX v Betliari, zapísaného v knihe manželstiev matričného úradu Š. S. vo zväzku X, ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom XX, z r u š u j e .
Náhradu trov konania stranám n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu 11.1.2021 sa žalobkyňa domáhala, aby súd vydal rozsudok, ktorým by zrušil bezpodielové spoluvlastníctvo manželov strán sporu, a o trovách konania rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.
2. Žalobu odôvodnila tým, že so žalovaným uzatvorili manželstvo dňa 10.08.2013 v Š. S., ktoré je zapísané v knihe manželstiev matričného úradu Š. S., vo zväzku X, M. XXXX, T. G. XX, C. C.. Č.. XX, a spolu s uzatvorením manželstva vzniklo aj ich bezpodielové spoluvlastníctvo manželov. Doposiaľ neuzatvorili žiadnu dohodu v zmysle ustanovenia §143a Občianskeho zákonníka a tiež ich bezpodielové spoluvlastníctvo manželov nebolo doposiaľ súdom zrušené z dôvodov uvedených v ust. § 148 a ust. § 148a Občianskeho zákonníka.
3. Žalobkyňa uviedla, že žalovaný od 01.09.2013 vykonáva na území SR podnikateľskú činnosť v oblasti lesníctva a poľovníctva ako samostatne zárobkovo činná osoba, pod prideleným identifikačným číslom XX XXX XXX, pričom je zapísaný v Živnostenskom registri Okresného úradu Prešov pod č. XXX - XXXXX, a že s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 11.08.1997, sp. zn. 4 Cdo 97/1997, R 54/1999, je pre súd rozhodujúce, či podnikajúci manžel má oprávnenie podnikať v čase rozhodovania súdu. Dodala, že žalovaný vykonáva na základe živnostenského oprávnenia podnikateľskú činnosť sústavne a kontinuálne doteraz, aj v súčasnosti. Nakoľko podnikanie žalovaného manžela môže mať dopad na bezpodielové spoluvlastníctvo manželov, a tiež vplyv na jeho rozsah, žalobkyňa má za to, že sú splnené podmienky podľa § 148a ods. 2 Občianskeho zákonníka, preto ako nepodnikajúci z manželov sa touto žalobou domáha zrušenia bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Navrhla, aby súd rozhodol bez nariadenia pojednávania. K žalobe pripojila kópiu sobášneho listu, a kópiu informatívneho výpisu zo živnostenského registra.
4. Písomným podaním doručeným súdu dňa 12.4.2021 sa žalovaný k žalobe na základe výzvy súdu vyjadril tak, že súhlasí so zrušením bezpodielového spoluvlastníctva manželov počas trvania manželstva z dôvodu jeho výkonu podnikateľskej činnosti, predložil kópiu svojho živnostenského listu zo dňa 15.8.2005, a zároveň navrhol a súhlasil, aby súd rozhodol bez nariadenia pojednávania, žalobe vyhovel a náhradu trov konania stranám nepriznal.
5. Podľa § 177 ods. 2 CSP pojednávanie nie je potrebné nariaďovať, ak a) ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 2 000 eur, b) strany s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania súhlasia alebo c) to ustanovuje tento zákon.
6. Podľa § 177 ods. 2 CSP pojednávanie nie je potrebné nariaďovať, ak a) ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 2 000 eur, b) strany s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania súhlasia alebo c) to ustanovuje tento zákon.
7. Keďže v danom prípade ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia a skutkové tvrdenia strán nie sú sporné, a strany s rozhodnutím bez nariadenia pojednávania aj súhlasia, súd vec s poukazom na ust. § 177 ods. 2 CSP a zásadu hospodárnosti prejednal bez nariadenia pojednávania a rozhodol len na základe predložených listinných dôkazov a vyššie uvedených skutkových tvrdení žalobkyne, ktoré protistrana výslovne nepoprela, a považujú sa preto za nesporné (§ 151 ods. 1 CSP).
8. Podľa § 143 Občianskeho zákonníka, v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.
9. Podľa § 148a ods. 2 Občianskeho zákonníka, súd na návrh zruší bezpodielové spoluvlastníctvo manželov v prípade, že jeden z manželov získal oprávnenie na podnikateľskú činnosť. Návrh môže podať ten z manželov, ktorý nezískal oprávnenie na podnikateľskú činnosť. Pokiaľ toto oprávnenie majú obaja manželia, môže návrh podať ktorýkoľvek z nich.
9. V danom prípade nebolo sporné, že strany sporu sú manželmi, a jedna z nich, žalovaný, získal (má) oprávnenie na podnikateľskú činnosť, a keďže návrh na zrušenie bezpodielového vlastníctva manželov podala jeho manželka, súd dospel k záveru, že tento návrh je dôvodný, vzhľadom na naplnenie všetkých predpokladov pre aplikáciu ust. § 148a ods. 2 Občianskeho zákonníka tomuto návrhu obligatórne v celom rozsahu vyhovel a bezpodielové spoluvlastníctvo manželov medzi nimi v súlade s cit. ustanovením zrušil.
10. O náhrade trov konania súd rozhodoval v zmysle ust. § 262 ods. 1 CSP, podľa ktorého o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
11. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
12. Žalobkyňa bola v konaní procesne úspešná v celom rozsahu, a preto by mal súd v zmysle ust. § 262 ods. 1 CSP aj bez návrhu (s prihliadnutím na obsah súdneho spisu) v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, priznať jej podľa § 255 ods. 1 CSP plnú náhradu trov konania, o ktorej výške by následne v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodol po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením (ktoré by vydal súdny úradník). Keďže si však žalobkyňa náhradu trov neuplatňuje a výslovne navrhla, aby súd rozhodol
tak, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania, a formálne procesne neúspešný žalovaný na náhradu trov konania nemá právo a zároveň súhlasil s navrhovaným rozhodnutím, súd náhradu trov konania stranám nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia. Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.