Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K3-13Csp/85/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice - okolie sudcom JUDr. Lukášom Beňákom v spore žalobcov: 1/ N. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom I., N. XXX/XX, 2/ I. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom I., N. XXX/XX, obaja zast.: JUDr. Alena Zadáková, advokátka, so sídlom v Košiciach, Kováčska 32, proti žalovanému: Všeobecná úverová banka, a.s., IČO: 31 320 155, so sídlom v Bratislave, Mlynské Nivy 1, zast.: Remedium Legal, s.r.o., IČO: 53 255 739, so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, o určenie bezúročnosti a bezpoplakovosti úverov, takto

rozhodol:

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Žalovaný má nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu proti žalobcom v 1/ a 2/ rade s tým, že o výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením súdom prvej inštancie.

odôvodnenie:

1. Žalobcovia sa podanou žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 25.02.2020 domáhali určenia, že Zmluva o poskytnutí úveru na bývanie č. XXX/XXXXXX/XX-XXX/XXX zo dňa 21.12.2016 a Zmluva o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXXXXXXX zo dňa 21.12.2016 sú bezúročné a bez poplatkov.

2. Svoju žalobu odôvodnili tým, že žalovaný si nesplnil povinnosť skúmať schopnosti spotrebiteľov splácať úver, teda neskúmal bonitu žalobcov. Žalovanému na posúdenie bonity postačoval občiansky preukaz žalobcu v 1/ rade a od žalobkyne v 2/ rade potvrdenie o poberaní rodičovského príspevku rodinné prídavky. Podmienkou poskytnutia úveru bolo založenie účtu u žalovaného. Takéto posúdenie bonity nie je možné samo o sebe považovať za náležité splnenie povinnosti. Bez toho, aby žalovaný skúmal aj iné aspekty, napr. zadlženosť, úspory, počet vyživovacích povinností, mesačné výdavky žalobcov a pod., nemohol si utvoriť reálny obraz o majetkovej situácii žalobcov potrebnej na posúdenie schopnosti žalobcov splácať úvery . Za tohto stavu je nutné konštatovať, že žalovaný si nesplnil povinnosť uloženú mu ust. Z. z a Pre posúdenie nároku na určenie bezúročnosti vyššie citovanej zmluvy nie je smerodajné aká bola reálna finančná, majetková, sociálna situácia spotrebiteľov, ale akým spôsobom žalovaný pristupoval k zisťovaniu a hodnoteniu bonity klienta. Žalovaný pri posúdení úverovej schopnosti žalobcov bol povinný brať na zreteľ ako existujúcu situáciu žalobcov, najmä ich príjmy a výdavky, tak i skutočnosti, ktoré možno na základe informácií dostupných pred uzavretím zmluvy s vysokou mierou pravdepodobnosti očakávať. Za dostatočné sa považujú len také informácie o príjmoch a výdavkoch, z ktorých bol žalovaný schopný získať objektívny obraz o ich finančnej situácii. V danom prípade žalovaný, či už úmyselne alebo z nedbanlivosti konaním hrubo odporujúcim odbornej starostlivosti, zvýšil ich zadlženosť, a preto takéto konanie je možné hodnotiť ako hrubo odporujúce dobrým mravom, aby žalovanému patrila odmena vo forme úrokov. Zo strany žalovaného neskúmaním bonity išlo hazardovanie s finančnými prostriedkami. Následkom nesplnenia povinnosti s odbornou starostlivosťou posúdiť schopnosť dlžníka splácať úver je strata práva požadovať splatenie úveru jednorazovo v zmysle Zákona o

spotrebiteľských úveroch a v zmysle s. 2 Citované ustanovenia obsahujú sankciu pre veriteľa, ktorý nekonal s odbornou starostlivosťou, ktorou je vylúčenie možnosti vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. Citované ustanovenie predstavuje lex specialis k všeobecnej úprave úverovej zmluvy v a nasl. Obch. zákonníka. Účelom tohto ustanovenia je zachovať spotrebiteľovi možnosť splátok aj v prípade nesplácania úveru v lehote splatnosti, a to pre porušenie povinnosti veriteľa, ktorý nekonal s odbornou starostlivosťou. Citované ustanovenie ako lex specialis vylučuje použitie ust. , ktoré umožňuje veriteľovi predčasne zosplatniť úver a požadovať, aby dlžník vrátil celú dlžnú sumu aj s úrokmi, ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako 3 mesiace. To znamená, že aj v prípade omeškania dlžníka nedôjde k zosplatneniu celého dlhu a dlžníkovi aj pri jeho omeškaní zostáva zachovaná možnosť splácať úver v dohodnutých splátkach. V zmysle bodu 26. preambuly smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice rady 87/102/EHS členské štáty by mali prijať vhodné opatrenia na podporu zodpovedných postupov počas všetkých fáz úverového vzťahu, berúc do úvahy osobitný charakter svojho trhu s úvermi. Tieto opatrenia môžu napríklad zahŕňať poskytovanie informácií a vzdelávanie spotrebiteľov vrátane upozornení o rizikách spojených s neplnením zmluvných ustanovení týkajúcich sa splátok a s nadmernou zadlženosťou. Najmä na rozvíjajúcom sa trhu s úvermi je dôležité, aby veritelia neposkytovali úvery nezodpovedne alebo bez predchádzajúceho posúdenia úverovej bonity, a aby členské štáty vykonávali potrebný dohľad na vyvarovanie sa takémuto správaniu, a aby stanovili potrebné opatrenia na sankcionovanie veriteľov v takýchto prípadoch. Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia o kreditnom riziku uvedené v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2006/48/ES zo 14. júna 2006 o začatí a vykonávaní činností úverových inštitúcií, veritelia by mali byť zodpovední za individuálne kontroly úverovej bonity spotrebiteľa. V tejto súvislosti poukázali na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-42/15 Home Credit Slovakia, a.s. proti J. D. uvádza: Súdny dvor posudzoval dodržiavanie takýchto hraníc vymedzených pre režim sankcií, ktorý bol stanovený zo strany členského štátu, v danom prípade v súvislosti so sankciou spočívajúcou v zániku v zásade celého nároku veriteľa na úroky v prípade porušenia povinnosti, upravenej v článku , preveriť pred uzatvorením zmluvy úverovú bonitu spotrebiteľa. Vzhľadom na dôležitosť cieľa ochrany spotrebiteľov, ktorý je nerozlučne spojený s povinnosťou veriteľa preveriť úverovú bonitu dlžníka, Súdny dvor rozhodol, že ak by sa sankcia zániku nároku na úroky oslabila alebo úplne znefunkčnila, nevyhnutne by z toho vyplývalo, že nemá skutočne odradzujúcu povahu. Dôsledkom podcenenia bonity nie je neplatnosť zmluvy ale neposkytnutie ochrany veriteľovi, ktorý s hrubou nedbanlivosťou poruší povinnosť s odbornou starostlivosťou posúdiť bonitu spotrebiteľa. Neskúmanie bonity je zároveň dôvodom pre nemožnosť predčasného zosplatnenia úveru. Záverom poukázali na ust. , psím. a/ a , , , a /d, o spotrebiteľských úveroch, a , ods. 2 a o úveroch na bývanie, Obč. zák. Uzavrel, že v zmluve o spotrebiteľskom úvere nie je uvedená obligatórna náležitosť podľa

3. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že čo sa týka úveru na bývanie, žalobcovia požiadali o úver v hodnote 110.000,- € na 30 rokov. Žiadateľ, žalobca v 1. rade - N. J., deklaroval príjem z trvalého pracovného pomeru vo výške 1.300,- €, ktorý považoval žalovaný za preukázaný z výpisu bankového účtu žalobcu v 1. rade. Ako spolužiadateľka bola uvedená žalobkyňa v 2. rade, manželka žiadateľa - I. J., ktorá v žiadosti o úver na bývanie uviedla ako príjem rodičovský príspevok vo výške 203,20 €, ktorého poberanie preukázala potvrdením z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach. Žalovaný v rámci rokovaní o uzatvorení zmluvy, v súlade s uvedeným postupom a riadnym vykonávaním bankových činností a plnením povinností s tým spojených, pristúpil ku skúmaniu bonity žalobcov, na základe poskytnutých a dostatočne preukázaných informácií o príjmoch žalobcov. Zároveň boli vykonané dopyty do nebankového registra, kde bola overená schopnosť klientov splácať úvery. Finančná situácia žiadateľa (žalobcov) bola posudzovaná na základe výpočtu finančnej rezervy a dlhovej zaťaženosti žalobcu. Zároveň poukázal na bod 1 Žiadosti: Vyhlásenie žiadateľa / spolužiadateľa, v ktorom žalobcovia vyhlásili, že všetky informácie týkajúce sa žiadosti sú pravdivé a úplné. Pokiaľ by sa však aj napriek uvedenému postupu zdal postup žalovaného žalobcovi nedostatočný, v zmysle ust. 11a Zmluvy o úvere na bývanie mohol v čase plynutia lehoty na premyslenie si uzatvorenia zmluvy do 14 dní od uzavretia zmluvy od tejto odstúpiť. Čo však žalobca v danom prípade neurobil. Na základe vyššie uvedeného je nepochybné dodržanie všetkých povinností žalovaným, ktoré ustanovuje o úveroch na bývanie, najmä vyplývajúcich z ust. zákona. Žalovaný tiež poukázal na tvrdenia a závery žalobcu o bezúročnosti a bezpoplatkovosti zmluvy o úvere na

bývanie, ktoré je v tomto smere potrebné vyhodnotiť ako neopodstatnené vzhľadom na nesplnenie podmienok na určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti zmluvy o úvere na bývanie v súlade s § 15 ods. 2 zákona. Žalobca v 1/ rade v podanej žalobe uviedol, že zmluva o úvere musí obsahovať ,,výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“. S daným tvrdením žalovaný bezo zvyšku súhlasí a jedným dychom dodal, že táto zákonná náležitosť je v zmluve o úvere bezpochyby prítomná; všetky informácie ohľadne splátok boli žalobcovi odovzdané a žalobca teda nepochybne vedel, ako má poskytnutý úver splácať (termín a výška štandardnej splátky vyplýva zo zmluvy ako aj a štandardných európskych informáciách o spotrebiteľskom úvere). Skutočnosť, že žalobca nepochybne vedel o tom v akej výške a kedy má poskytnutý úver splácať jednoznačne vyplýva aj zo skutočnosti, že dohodnuté platby na začiatku úverového vzťahu vykonával v požadovanej výške a v dohodnutých termínoch. V nadväznosti na uvedené je preto potrebné konštatovať, že žalobcovia nepreukázali absenciu žiadnych zákonom vyžadovaných náležitostí v zmluve o úvere na bývanie, ani v zmluve o spotrebiteľskom úvere a ich tvrdenia a závery o bezúročnosti a bezpoplatkovosti zmluvy o úvere na bývanie a zmluvy o spotrebiteľskom úvere je v tomto smere potrebné vyhodnotiť ako neopodstatnené.

4. Žalobcovia v replike uviedli, že žalovaný nepredložil žiaden dôkaz, z ktorého by vyplývalo, akým konkrétnym konaním či nekonaním banky malo dôjsť k porušeniu právnej povinnosti. Poukázal na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci C - 449/13 CA Consumer Finance SA/. X. D.. Dali do pozornosti súdu rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 26.01.2017 sp. zn. . Zotrvali na názore, že v zmluve absentujú povinné náležitosti podľa ust.

5. Žalovaný v duplike mal za to, že riadne skúmal bonitu žalobcov. Zopakoval a zotrval na svojich doterajších tvrdeniach uvedených vo vyjadrení k žalobe.

6. Žalobcovia v ďalšom vyjadrení mali za to, že žalovaný hodnoverne listinnými dôkazmi nepreukázal ako skúmal ich bonitu. Poukázali na rozsudok Okresného súdu Trebišov sp. zn. zo dňa 28.08.2020.

7. Žalovaný v ďalšom vyjadrení uviedol, že spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, pokiaľ došlo k hrubému porušeniu povinnosti podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ sa považuje a) posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo b) bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Na základe vyššie citovaných ustanovení je zrejmé, že pokiaľ veriteľ neskúmal bonitu spotrebiteľa ani jedným z vyššie uvedených spôsobov podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ (t. j. na základe údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave alebo s prihliadnutím na údaje z príslušnej databázy alebo registra, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Ak však veriteľ posudzoval bonitu jedným zo spôsobov uvedených v ust. § 7 ods. 1 ZoSÚ (tak ako v prejednávanom prípade), potom nemohlo dôjsť k hrubému porušeniu povinností podľa ust. § 7 ods. 1 ZoSÚ, nakoľko zákonodarca v právnej norme uviedol slovo „alebo“. Ide o výrokovú spojku (disjunkciu), ktorá v právnej logike predstavuje vylučovací vzťah dvoch hypotéz. Ak teda žalovaný v prejednávanom prípade posudzoval schopnosť žalobcov splácať úver v príslušnej databáze, potom už nemal zákonnú povinnosť vyžadovať od spotrebiteľa ďalšie informácie týkajúce sa jeho príjmov, rodinného stavu a podobne. Žalovaný v tejto súvislosti pre úplnosť uviedol, že aj napriek neexistencií takejto zákonnej povinnosti skúmal bonitu klienta aj iným spôsobom, než posúdením v príslušnej databáze, a to preskúmaním požadovaných dokladov od spotrebiteľa (vyplnenej žiadosti, potvrdení o poberaní rodičovského príspevku, výkaz o majetku a záväzkoch a podobne). Žalovaný v rámci rokovaní o uzatvorení zmluvy, v súlade s vyššie uvedeným postupom a riadnym vykonávaním bankových činností a plnení povinností, s tým spojených pristúpil ku skúmaniu bonity žalobcov, na základe poskytnutých a dostatočne preukázaných informácií o príjmoch žalobcov. Zároveň boli vykonané dopyty do nebankového registra, kde bola overená schopnosť klientov splácať úvery. Finančná situácia žiadateľa (žalobcov) bola posudzovaná na základe výpočtu finančnej rezervy a dlhovej zaťaženosti žalobcu. Žalovaný je na základe vyššie uvedeného toho názoru, že postupca postupoval riadne v zmysle § 7 ods. 1 ZoSÚ, pričom túto skutočnosť žalovaný v konaní riadne preukázal listinnými dôkazmi. Žalovaný sa ďalej nestotožňuje so záverom žalobcov, že zo strany žalovaného nedošlo k náležitému skúmaniu bonity klienta s poukazom na ustanovenia Zákona o úveroch na bývanie. Žalovaný v zmysle ustanovení Zákona o úveroch na bývanie pri získavaní relevantných informácií za účelom posúdenia úverovej schopnosti spotrebiteľa vychádza ako z informácií dodaných

spotrebiteľom a samozrejme ním aj preukázaných, tak z informácií, ktoré získava z iných dostupných zdrojov. Je povinnosťou veriteľa takto získané informácie zhromaždiť, vyhodnotiť ich dostatočnosť a rozhodnúť, či a ktoré informácie je nevyhnutné ďalej overovať. Schopnosť spotrebiteľa splácať úver tak treba chápať ako situáciu, keď v závislosti na frekvencii splácania zostane spotrebiteľovi v jeho osobnom a domácom rozpočte dostatok finančných prostriedkov, aby mohol bez akýchkoľvek problémov a obmedzení splácať splátku v predpokladanej výške. Preto dodávateľ musí okrem iného analyzovať spotrebiteľov osobný a domáci rozpočet, a to ako stranu príjmov, tak stranu výdavkov, a to vždy vo vzťahu ku konkrétnemu žiadateľovi o úver. Žalovaný bol pred poskytnutím úveru informovaný o výške príjmov žalobcov, o čom svedčí aj kompletná zmluvná dokumentácia, ktorá bola žalovanému poskytnutá pred poskytnutím úveru, a ktorú žalovaný predložil v konaní. Rovnako neprichádza do úvahy tvrdenie, že žalovaný pred poskytnutím úveru nebol informovaný o výdavkoch žalobcov, nakoľko sám žalovaný v konaní predložil podrobný prehľad osobného účtu žalobcu, z ktorého vyplýva detailný prehľad jednotlivých mesačných výdavkov žalobcu. Okrem prehľadu tiež žalovaný v konaní predložil zmluvnú dokumentáciu k ďalším záväzkom žalobcov. Záverom už len poukázal na skutočnosť, že ani samotní žalobcovia nespochybňovali v čase uzavretia zmluvy (resp. ani v priebehu konania) svoju schopnosť splatiť poskytnutý úver. Účelom ochrany spotrebiteľa je zabezpečiť rovnováhu v právach a povinnostiach strán sporu tak, že súd má povinnosť ex offo prihliadať na prípadnú neprijateľnosť a neplatnosť dohodnutých zmluvných podmienok. Súd sa však v žiadnom prípade nemôže stavať do pozície advokáta spotrebiteľa, čo by už rozhodne nepredstavovalo ochranu spotrebiteľa, ale nezákonné narušenie základných civilných princípov nezávislosti a nestrannosti súdu, ktoré platia aj pre spory s ochranou slabšej strany. V nadväznosti na uvedené je preto potrebné konštatovať, že žalobcovia nepreukázali absenciu žiadnych zákonom vyžadovaných náležitostí v zmluve o úvere na bývanie, ani v zmluve o spotrebiteľskom úvere a jeho tvrdenia a závery o bezúročnosti a bezpoplatkovosti zmluvy o úvere na bývanie a zmluvy o spotrebiteľskom úvere je v tomto smere potrebné vyhodnotiť ako neopodstatnené.

8. Žalovaný v ďalšom doplňujúcom vyjadrení uviedol, že žalobcovia pred uzatvorením zmluvy preukázali pravidelné príjmy. Žiadateľ, žalobca v 1/ rade, deklaroval príjem z trvalého pracovného pomeru vo výške 1.300,- €, ktorý považoval žalovaný za preukázaný z výpisu bankového účtu žalobcu v 1. rade ako aj z výsledku dopytu v systéme Sociálnej poisťovne (dopyt zasielaný v prílohe tohto vyjadrenia). Žalobca v 1/ rade ďalej zdokladoval okrem príjmu aj polročné odmeny vo výške 350,76 €. Ako spolužiadateľka bola uvedená žalobkyňa v 2/ rade, ktorá v žiadosti o úver na bývanie uviedla ako príjem rodičovský príspevok vo výške 203,20 €, ktorého poberanie preukázala potvrdením z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach. Rodičovský príspevok bol potvrdený dopytom v systéme Sociálnej poisťovne, ktorý zaslal v prílohe. Žalovaný tiež skúmal okrem príjmov žalobcu aj jeho výdavky pozostávajúce zo splátok spotrebných úverov v inej ako VÚB banke (v celkovej výške 325,- €) a za týmto účelom pri posudzovaní žiadosti žalobcov o úver žalovaný pristúpil k naplneniu požiadavky na overovanie bonity klienta vykonaním dopytu do Spoločného registra bankových informácií (SRBI). Pri posudzovaní schopnosti spotrebiteľa splácať poskytnutý úver bola braná do úvahy aj výška životného minima (životné minimum žiadateľa vo výške 198,09 € + životné minimum spolužiadateľa vo výške 138,19 € + životné minimum pre 3 vyživované deti vo výške 3x90,42 €).

9. Súd zaslal všetky vyjadrenia žalovaného žalobcom na vedomie.

10. Súd nariadil vo veci pojednávanie dňa 11.05.2021, na ktoré sa neustanovili žalobcovia ani ich právny zástupca, ktorí svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnili a žiadali pojednávať v ich neprítomnosti. Nedostavil sa ani žalovaný, dostavil sa jeho zástupca. Vychádzajúc z súd vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti strán sporu. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že sa pridržiava svojich doterajších písomných podaní. Mal za to, že žaloba je v celom rozsahu nedôvodná.

11. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi založenými v spise a zistil tento skutkový stav :

12. Medzi stranami sporu bola uzavretá Zmluva o poskytnutí úveru na bývanie č. XXX/XXXXXX/XX- XXX/XXX dňa 21.12.2016, na základe ktorej žalovaný poskytol žalobcom úver vo výške 63.000,- €, ktorý sa zaviazali splatiť za 30 rokov. Výška anuitnej splátky bola 217,12 €, doba fixácie 5 rokov, výška úrokovej sadzby 1,49% p. a. Čerpanie úveru bol na účel splatenia skôr poskytnutého úveru vo výške 58.728,- € a na účel dokončenia stavieb vo výške 4.272,- €. Zmluva bola zabezpečená záložným právom na nehnuteľný majetok - rozostavaný rodinný dom vo vlastníctve žalobcov. Strany sporu ďalej uzavreli

Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXXXXXXX zo dňa 21.12.2016 vo výške 22.310,- €, ktorú sa žalobcovia zaviazali splácať v 96 mesačných anuitných splátkach po 298,32 €, termín prvej splátky 19.01.2017, termín konečnej splatnosti 19.12.2024, úroková sadzba 4,8%, RPMN 5,46%, priemerná hodnota RPMN 9,27%, odplata 7,77%, najvyššia prípustná výška odplaty 20%, výška poplatku za poskytnutie úveru 446,20 €, celkové náklady dlžníka 5.040,20 €, celková čiastka 27.350,20 €. Žalobcovia v žalobe namietali, že žalovaný nepostupoval v súlade s ust. , písm. a , , až d/ o spotrebiteľských úveroch, a o úveroch na bývanie, neskúmal ich bonitu, a teda si nesplnil povinnosť posúdiť schopnosť splácať spotrebiteľský úver, čo má za následok v zmysle ust. a podľa ust. bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru, tiež je v zmluve o spotrebiteľskom úvere nie sú uvedené náležitosti podľa ust. Žalovaný s týmito tvrdeniami žalobcov nesúhlasil a mal za to, že postupoval v súlade so zákonom a žiadne povinnosti neporušil.

13. Podľa v znení účinnom od 01.01.2018 spotrebiteľ sa môže pred súdom domáhať určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru žalobou.

14. Podľa ust. § 52 ods. 1 až 4 Obč. zák. spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia , aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

15. Podľa ust. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení (ďalej len „“) spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona možno poskytnúť len bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa. Tým nie je dotknuté bezhotovostné poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru podľa alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu. Spotrebiteľským úverom sú aj mladomanželský úver podľa osobitného predpisu, niektoré stavebné úvery a iné úvery podľa osobitného predpisu a nezabezpečené úvery poskytované spotrebiteľom na účely rekonštrukcie nehnuteľnosti určenej na bývanie, pričom ustanovenia osobitných predpisov týkajúce sa poskytovania týchto úverov tým nie sú dotknuté; obmedzenie hornej hranice výšky úveru podľa odseku 3 písm. f) sa na tieto úvery nevzťahuje.

16. Podľa ust. a spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania a veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

17. Podľa ust. sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

18. Podľa ust. a o spotrebiteľských úveroch veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať

spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru. Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver; tým nie je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za podmienok ustanovených osobitným zákonom.

19. Podľa ust. a o spotrebiteľských úveroch veriteľ je povinný postupovať pri poskytovaní spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere obozretne a ponúkať a poskytovať spotrebiteľské úvery spôsobom, ktorý nepoškodzuje spotrebiteľov a s odbornou starostlivosťou; vynaloženie odbornej starostlivosti je veriteľ povinný hodnoverne preukázať.

20. Podľa ust. a o spotrebiteľských úveroch vynaložením odbornej starostlivosti sa rozumie najmä to, že veriteľ poskytne spotrebiteľovi informácie pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa a 5,posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s ohľadom na získané informácie o spotrebiteľovi; ak je veriteľom veriteľ podľa , banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky, posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver najmä s ohľadom na údaje získané z jedného alebo viacerých registrov, do ktorých poskytujú údaje veritelia, ktorých počet sa rovná aspoň dvojtretinovej väčšine veriteľov, ktorými sú veritelia podľa ktorí sú zverejnení v zozname veriteľov podľa banky, zahraničné banky a pobočky zahraničných bánk, v čase posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.

21. Podľa ust. o spotrebiteľských úveroch, ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.

22. Podľa ust. o úveroch na bývanie v platnom znení, úverom na bývanie na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov veriteľom spotrebiteľovi na základe zmluvy o úvere na bývanie vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo obdobnej finančnej pomoci, ktorá je zabezpečená záložným právom k nehnuteľnosti, a to aj rozostavanej, alebo ktorá je zabezpečená iným právom týkajúcim sa takej nehnuteľnosti.

23. Podľa ust. o úveroch na bývanie veriteľ je povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať úver na bývanie, a to pred uzatvorením zmluvy o úvere na bývanie alebo pred zmenou zmluvy o úvere na bývanie týkajúcou sa výrazného navýšenia celkovej výšky úveru na bývanie.

24. Podľa ust. o úveroch na bývanie pri posúdení schopnosti spotrebiteľa splácať úver na bývanie sa zohľadňuje najmä schopnosť spotrebiteľa dodržať povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o úvere na bývanie a potrebné a primerané skutočnosti, ktoré by mohli ovplyvniť schopnosť spotrebiteľa splácať úver na bývanie počas celej doby trvania zmluvy o úvere na bývanie. Veriteľ pri posúdení schopnosti spotrebiteľa splácať úver na bývanie berie do úvahy najmä čas, na ktorý sa poskytuje úver na bývanie, výšku poskytnutého úveru na bývanie, príjem spotrebiteľa, výdavky spotrebiteľa, účel použitia úveru na bývanie a ďalšie finančné a ekonomické okolnosti, ktoré môžu mať vplyv na schopnosť spotrebiteľa dodržať povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o úvere na bývanie.

25. Podľa ust. o úveroch na bývanie veriteľ je povinný pri posúdení schopnosti spotrebiteľa splácať úver na bývanie určiť, dodržiavať a pravidelne prehodnocovať limit pre ukazovateľ schopnosti spotrebiteľa splácať úver na bývanie.

26. Podľa ust. o úveroch na bývanie výpočet limitu pre ukazovateľ schopnosti spotrebiteľa splácať úver na bývanie sa použijú najmä tieto položky: a/ príjem spotrebiteľa,

b/ náklady na zabezpečenie nevyhnutných podmienok na uspokojovanie základných životných potrieb spotrebiteľa, c/ výška splátky poskytovaného úveru na bývanie, d/ peňažné záväzky znižujúce príjem spotrebiteľa.

27. Podľa ust. o úveroch na bývanie veriteľ môže poskytnúť úver na bývanie spotrebiteľovi, len ak spotrebiteľ spĺňa limit pre ukazovateľ schopnosti spotrebiteľa splácať úver podľa odseku 3.

28. Podľa ust. o úveroch na bývanie podmienka uvedená v odseku 7 sa nevzťahuje na úver na bývanie, ktorým sa splatí jeden existujúci úver alebo viac existujúcich úverov na bývanie alebo spotrebiteľských úverov podľa osobitného predpisu (ďalej len „“), alebo ak ide o zmenu zmluvy spočívajúcej v navýšení výšky úveru na bývanie (ďalej len „navýšený úver“), ak v týchto situáciách výška poskytnutého úveru na bývanie výrazne neprevyšuje súčet zostávajúcich výšok alebo navýšených úverov.

29. Podľa ust. o úveroch na bývanie, ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa , nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie úveru na bývanie. Pri hrubom porušení povinností podľa sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinností podľa sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať úver na bývanie.

30. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že v prejednávanej veci vznikol záväzok žalobcov zo zmluvy o poskytnutí úveru na bývanie zo dňa 21.12.2016, uzatvorenej v zmysle ust. o úveroch na bývanie v platnom znení. Súčasne sa jedná o zmluvu spotrebiteľskú v zmysle ust. a nasl. Obč. zák. Pri zmluve o spotrebiteľskom úvere zo dňa 21.12.2016 strany sporu uzavreli zmluvu spotrebiteľskú v zmysle ust. a násl. Obč. Z .z. o spotrebiteľských úveroch.

31. Žalobcovia sa domáhajú určenia zmlúv za bezúročné a bez poplatkov. Pri zmluve o úvere na bývanie zo dňa 21.12.2016 mali za to, že žalovaný porušil ust. a tým, že neskúmal ich bonitu. Súd sa s ich názorom nestotožňuje. Pri tomto úvere sa jednalo o tzv. , čo vyplýva priamo zo zmluvy, keďže žalobcovia týmto úverom vyplatili predošlý úver. Žalovaný preukázal, že skúmal bonitu žalobcov, pričom postupoval nad rámec toho, čo mu zákon ukladal, a to s poukazom na ust. , preto nemusel postupovať podľa ust. , cit. zákona., teda nemusel skúmať príjem žalobcov, náklady na zabezpečenie nevyhnutných podmienok na uspokojovanie základných životných potrieb žalobcov, výšku splátky poskytovaného úveru na bývanie, peňažné záväzky znižujúce príjem žalobcov. Napriek tomu žalovaný skúmal všetky tieto náležitosti, čo dokazujú predložené listinné dôkazy - výstupy z bankových registrov. Napokon to, že žalovaný skúmal bonitu žalobcov svedčí aj fakt, že žalobcovia žiadali o úver na bývanie vo výške 110.000,- €, avšak žalovaný im poskytol „len“ 63.000,- €. Toho istého dňa strany uzavreli aj zmluvu o spotrebiteľskom úvere, pri ktorej žalobcovia tiež mali za to, že žalovaný porušil ust. a , s tým, že žalovaný neskúmal ich bonitu. Ani pri tejto zmluve sa súd s ich názorom nestotožňuje. Navyše v čase uzavretia zmluvy ust. nebol účinný, preto sa ním žalovaný ani nemohol riadiť. Súd je toho názoru, že žalovaný mal jasnú predstavu o príjmoch a výdajoch žalobcov, čo preukázal dopytom v bankovom registri informácií SRBI oboch žalobcov, pričom výsledok bol pre nich priaznivý

- stav v poriadku pri oboch žalobcoch. V tomto bankovom registri SRBI sú pritom zhrnuté splátkové i nesplátkové úvery, kreditné karty, počty zmlúv, existujúce i ukončené, výška jednotlivých záväzkov aj výška mesačných splátok jednotlivých úverov, počet žiadostí o úver, ich stav, či už odmietnutý alebo odvolaný a pod. Na to banka ešte overovala žalobcov sériou verifikačných otázok, na ktoré žalobcovia odpovedali. Tieto overovania sa udiali pred uzavretím zmlúv dňa 08.12.2016, teda pred uzavretím samotných zmlúv (21.12.2016). Tiež mal žalovaný k dispozícii výpis z účtu žalobcu v 1 rade, potvrdenie o príjme žalobkyne v 2 /rade, ktorú posudzoval ako nezamestnanú (resp. s príjmom z rodičovského príspevku). Tiež bol zistený osobný stav žalobcov, počet nezaopatrených detí. Bonita žalobcov tak bola overená, preto žalovaný postupoval s odbornou starostlivosťou a posúdil schopnosť žalobcov splácať spotrebiteľský úver tak, ako to predpokladá ust. , resp.

§ 8 ods. 1 Zákona o úveroch na bývanie. Tu treba zdôrazniť aj to, že žalovaný je bankou etablovanou na trhu, pričom dohľad nad ňou vykonáva Národná banka Slovenska, teda nejde o žiaden nebankový (pochybný) subjekt.

32. Súd poukazuje aj na ustanovenie , resp. Zákona o úveroch na bývanie, v zmysle ktorých je hrubým porušením povinnosti veriteľa jeho nečinnosť spočívajúca v nezisťovaní údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra. Podľa názoru súdu žalovaný hrubo neporušil svoje povinnosti pri overovaní bonity žalobcov pri zmluvách zo dňa 21.12.2016, práve naopak, dostatočne hodnoverne preukázal, aké úkony uskutočnil pred uzatvorením zmlúv. Pri ich posudzovaní postupoval ešte prísnejšie ako to predpokladal zákon. Tu sa žiada zdôrazniť, že aj samotným spotrebiteľom vyplývajú z ustanovenia povinnosti, a to poskytnúť veriteľovi úplné, presné a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti splácať spotrebiteľský úver. Súd má za to, že žalobcovia žalovanému poskytli všetky požadované údaje a žalovaný na základe týchto údajov (a ďalších) overil bonitu žalobcov, ich schopnosť splácať úver a na základe výstupov z registra ponúkol žalobcom úver, ktorý žalobcovia prijali a potvrdili to svojim podpisom a napokon úver aj riadne (vy)čerpali.

33. Žalobcovia ďalej namietali, že zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje povinné obligatórne náležitosti v zmysle ust. (správne l/) v platnom znení, a to výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. Súd sa s ich názorom nestotožňuje. Zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere je zrejmé, že obsahuje výšku, počet, termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov - výška splátky 298,32 €, počet splátok 96 mesačne, termín prvej splátky 19.01.2017 a termín konečnej splatnosti 19.12.2024, druh úrokovej sadzby fixná počas celej lehoty splatnosti úveru (vo výške bez zliav). Z uvedeného je zrejmé, že zmluva obligatórne náležitosti v zmysle ust. obsahuje.

34. Na základe uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd žalobu žalobcov ako nedôvodnú zamietol.

35. Podľa ust. , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

36. Podľa ust. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

37. Podľa ust. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

38. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení. Žalobcovia boli v konaní neúspešní, preto nemajú nárok na náhradu trov konania. Naproti tomu žalovaný bol v konaní plne úspešný, preto má nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu proti žalobcom v 1/ a 2/ rade. Súd zároveň nevidel priestor pre aplikáciu ust. . O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia v dvoch vyhotoveniach na Okresný súd Košice - okolie.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a/ neboli splnené procesné podmienky, b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie musí byť podpísané a predložené v 2 rovnopisoch.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).