Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

31Cob/2/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: Mgr. Lucia Mizerová a sudcov: Mgr. Maroš Fekete a JUDr. Pavol Laczo, v právnej veci žalobcu: Advokátska kancelária MARCEL BIZNÁR, s.r.o., so sídlom Bajkalská 31, Bratislava, IČO: 36 868 221, zastúpený advokátkou: JUDr. Martina Kočíková, so sídlom Štefánikova 813/4, Púchov, proti žalovanej: IHT s.r.o., so sídlom Mlynská 10, Piešťany, IČO: 31 441 106, zastúpená advokátom: JUDr. Martin Benický, so sídlom Oravská Polhora č. 71, o zaplatenie 10 792,85 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Piešťany č. k. -227 zo dňa 16. augusta 2019, t a k t o

rozhodol:

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 10 792,85 eur s 8,05 %-ným ročným úrokom z omeškania zo sumy 6 077,28 eur od 04.07.2015 až do zaplatenia, s 8,05 %-ným ročným úrokom z omeškania zo sumy 682,08 eur od 25.08.2015 až do zaplatenia a s 8,05 %-ným ročným úrokom z omeškania zo sumy 4 033,43 eur od 26.09.2015 až do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Výrokom II. priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 100%.

2. Rozhodnutie odôvodnil právne aplikáciou ust. , 489, (ďalej iba „OZ“), a , , , , , , a , , , až 3, , , , , a a (ďalej tiež len „Obch. Z.“) a a nariadenia vlády č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia .

3. Prvoinštančný súd mal vykonaným dokazovaním preukázané, že faktúrou č. 06062015 zo dňa 19.06.2015 na sumu 6 077,28 eur (vrátane DPH), splatnou do 03.07.2015, faktúrou č. 15072015 zo dňa 10.08.2015 na sumu 682,08 eur (vrátane DPH), splatnou do 24.08.2015 a faktúrou č. 03092015 zo dňa 11.09.2015 na sumu 4 033,49 eur (vrátane DPH), splatnou do 25.09.2015, spoločnosť Torio, s.r.o. vyúčtovala žalovanej kúpnu cenu tovaru, uvedeného v jednotlivých faktúrach (odpadový plast) a dopravné náklady; v cit. faktúrach je tiež uvedené, že "tovar až do úplného zaplatenia FA zostáva majetkom dodávateľa". Zo Zmluvy o postúpení pohľadávok č. 01/2016 zo dňa 01.12.2016 a jej prílohy č. 1 súd prvej inštancie zistil, že postupca postúpil postupníkovi pohľadávku voči žalovanej v celkovej sume 10 792,85 eur aj s príslušenstvom (neuhradené uvedené faktúry). Z oznámenia o postúpení pohľadávky (zo dňa 01.12.2016) súd prvej inštancie zistil, že postupca oznámil žalovanej postúpenie pohľadávky v sume 10 972,85 eur (neuhradené uvedené faktúry) s príslušenstvom žalobcovi a požiadal ju, aby dlh

splnil žalobcovi. Z výzvy postupníka (žalobcu) zo dňa 21.12.2016 súd prvej inštancie zistil, že žalobca oznámil žalovanej nadobudnutie pohľadávky z predmetnej zmluvy a vyzval žalovanú na uhradenie sumy 10 792,85 eur a sumy 40,- eur titulom paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v lehote 7 dní odo dňa doručenia výzvy. Z výpovede svedka Ing. Mgr. V. P. súd prvej inštancie zistil, že bol konateľom spoločnosti Torio, s.r.o., ktorá obchodovala so žalovanou. Konateľ žalovanej si u spoločnosti Torio, s.r.o. osobne vybral tovar, ktorý neskôr bol žalovanej dodaný. Žalovaná cenu dodaného tovaru včas neuhradila, tak zaplatenie u konateľa žalovanej urgoval, ten (cca rok po dodaní tovaru) tvrdil, že dodaný tovar mal nejaké vady. Predmetný tovar boli technické plasty, PVC, polyamidy, polypropylény, parapetné dosky, PVC okenné profily, teda v podstate plasty - nepodarky a odrezky z výroby, pri spracovaní ktorých materiálov niet čo pokaziť, keď sa podľa druhu dajú dokopy. Svedok tiež uviedol, že k postúpeniu pohľadávky pristúpil z toho dôvodu, že zo sumy vyúčtovanej žalovanej musel zaplatiť DPH v sume cca 3 700,- eur, teda, keby predmetný tovar žalovanej daroval, bol by o sumu cca. 3 700,- eur v pluse.

4. Súd prvej inštancie považoval zvukový záznam, predložený žalovanou, za nezákonne získaný dôkaz, čo odôvodnil tým, že na jeho začiatku nie je upozornenie o tom, že bol rozhovor nahrávaný. Súd uzavrel, že takto zabezpečený dôkaz by bol prípustný iba vtedy, ak by žalovaná nemala inú možnosť riadnou komunikáciou (elektronickou alebo písomnou, teda listinnou) si zabezpečiť legálny dôkaz. Poukázal na nález ÚS ČR, sp. zn. zo dňa 09.12.2014, v ktorom sa súd postavil proti nekalým praktikám vzájomného elektronického sledovania a skrytého nahrávania pri súkromných a profesionálnych rokovaniach, ktoré sú spravidla nielen v rozpore s právom, ale hodnotené po stránke sociálno-etickej rozširujú v spoločnosti atmosféru podozrievavosti, strachu, neistoty a nedôvery. Navyše súd prvej inštancie skonštatoval, že z obsahu nahrávky je síce zrejmé, že niečo bolo reklamované, ale nie je jasné, čo bolo reklamované.

5. Na základe vyššie uvedených zistení dospel súd prvej inštancie k záverom, že bolo nepochybne preukázané, že právny predchodca žalobcu a žalovaná ako dva podnikateľské subjekty uzatvorili kúpnu zmluvu podľa ust. a nasl. , na základe ktorej právny predchodca žalobcu dodal žalovanej v mesiacoch jún až september 2015 tovar (odpadový plast); ich právny vzťah bolo preto potrebné posudzovať najmä podľa príslušných ustanovení . pri kúpnej zmluve nevyžaduje písomnú formu, je teda možné uzatvoriť ju aj ústne (tu však vyvstáva riziko dôkaznej núdze v prípade súdneho sporu). Zmluvné strany platne uzatvorili predmetnú kúpnu, keď si zvolili ústnu formu. Kúpnu cenu dodaného tovaru (a v jednom prípade aj dopravné náklady) vyúčtoval predávajúci kupujúcemu uvedenými faktúrami, v ktorých je uvedené množstvo dodaného tovaru, jeho jednotková aj celková cena. Dodanie tovaru, jeho množstvo ani jednotkovú cenu žalovaná v podanom odpore nerozporovala. Najprv však tvrdila, že dodaný tovar bol vadný, nemal požadovanú kvalitu, a preto ho reklamovala, neskôr tvrdila, že jej bol dodaný tovar, na ktorom neboli dohodnutí. Napokon žalovaná spochybňovala aj cenu dodaného tovaru, aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu a zotrvala na tvrdení, že dodaný tovar reklamovala. Žalobca svoju aktívnu vecnú legitimáciu preukázal zmluvou o postúpení pohľadávky, ktorej úplné znenie doložil na výzvu súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie uzavrel, že žalovaná v konaní žiadnym spôsobom nepreukázala, že u dodávateľa tovaru (predávajúceho) reklamovala vady dodaného tovaru, keďže reklamácia (opakovaná) sa mala vykonať ústnou formou; v tomto smere žalovaná neuniesla dôkazné bremeno. Spochybňovanie dokonca aj kúpnej ceny (4 roky po dodaní tovaru) súd prvej inštancie vyhodnotil ako účelovú obranu žalovanej; keď nebolo preukázané (a 4 roky po dodaní tovaru žalovanou ani tvrdené), že by žalovaná u predávajúceho namietala vyúčtovanie nesprávnej ceny dodaného tovaru v jednotlivých faktúrach. Pokiaľ by skutočne došlo k dodaniu tovaru s vadami, poskytuje kupujúcemu dostatočné nástroje, ktoré žalovaná mohla použiť na svoju ochranu (, , , a , /1 a , až 3, ) a ktoré žalovaná celkom zjavne nevyužila, resp. ich využitie nepreukázala. Z uzatvorenej kúpnej zmluvy vznikli obom stranám práva aj povinnosti, predávajúci je povinný kupujúcemu dodať tovar, odovzdať doklady, ktoré sa na tovar vzťahujú, a umožniť kupujúcemu nadobudnúť vlastnícke právo k tovaru v súlade so zmluvou a týmto zákonom. Ak predávajúci poruší povinnosti ustanovené v , má tovar vady. Za vady tovaru sa považuje aj dodanie iného tovaru, než určuje zmluva (...).Vzhľadom na to, že žalovaná raz tvrdila, že jej bol dodaný nekvalitný tovar a následne tvrdila, že jej bol dodaný iný ako dojednaný tovar, (nezodpovedanou) otázkou ostalo, čo vlastne žalovaná reklamovala (ak vôbec reklamovala) - či nekvalitu tovaru alebo dodanie iného tovaru. Ani tvrdenia žalovanej o vadách dodaného tovaru nie je možné považovať za riadne reklamovanie vád dodaného tovaru, nakoľko bolo všeobecné (teda nekonkrétne) čo do určenia vady a rovnako neurčité aj čo do uvedenia množstva vadne dodaného

tovaru. K tvrdeniu žalovanej, že predmetný tovar je stále majetkom žalobcu, nakoľko na predmetných faktúrach je uvedené, že do úplného zaplatenia kúpnej ceny je dodaný tovar vlastníctvom predávajúceho súd uviedol, že kúpnu zmluvu bolo možné uzatvoriť ústnou formou, avšak pre platné dojednanie výhrady vlastníctva (ktorú upravuje v ust. ) je potrebná písomná dohoda; avšak v konaní existencia takejto dohody nebola ani len tvrdená a teda už vôbec nie preukázaná. Vykonaným dokazovaním mal teda súd prvej inštancie za preukázané, že právny predchodca žalobcu žalovanej tovar dodal (teda svoju zmluvnú povinnosť splnil) a že žalovaná za dodaný tovar kúpnu cenu doposiaľ nezaplatila (teda svoju zmluvnú povinnosť nesplnila), dostala sa tak do omeškania, preto súd prvej inštancie priznal žalobcovi i nárok na zákonný úrok z omeškania vo výške 9,05 % ročne z dlžných súm od prvého dňa omeškania až do zaplatenia.

6. O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa (ďalej len „“) a v spore plne úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

7. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie v celom jeho rozsahu podala žalovaná odvolanie z dôvodov podľa , , a , teda že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil ako nedôvodný, nakoľko je zrejmá existencia odvolacích dôvodov v zmysle a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie a žalobca bol zaviazaný na náhradu trov konania.

8. Žalovaná dôvodila, že súd prvej inštancie v konaní dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a výrazne zvýhodnil žalobcu voči žalovanej. Voči argumentom žalovanej (napr. nahrávky), kde bolo poukazované na to, že tovar bol reklamovaný, súd prvej inštancie zdôvodnil, že z predloženej nahrávky nie je zrejmé, čo bolo reklamované. Rovnako súd prvej inštancie konštatoval, že aj keď medzi stranami bola zaužívaná prax v ústnych dohodách, nepreukázala žalovaná skutočnosť svedčiacu o tom, že predmetný materiál naozaj reklamovala. Žalovaná namietala dohodu zmluvných strán o kúpnej cene za predmetný materiál. V zmysle ustanovení týkajúcich sa kúpnej zmluvy je zrejmé, že na uzatvorenie kúpnej zmluvy je potrebné dohodnúť čo sa ide predávať a za koľko. Napriek tomu, že žalovaná v konaní vzniesla námietku a požiadala žalobcu, aby preukázal uzatvorenie kúpnej zmluvy s dohodou o cene, súd prvej inštancie na to neprihliadal. Žalobca nesie dôkazné bremeno a on má preukázať skutočnosti svedčiace o tom, že jeho nárok je oprávnený. Tvrdenie súdu prvej inštancie, že zmluvné strany platne uzatvorili predmetnú kúpnu zmluvu, keď si zvolili ústnu formu je nedôvodné, nakoľko žalobca v konaní nijako nepreukázal, že prostredníctvom údajnej kúpnej zmluvy sa so žalovanou dohodol na odplate za predmet kúpy, ktorý od žalovanej prostredníctvom tohto konania žiadal na základe predmetných faktúr uhradiť. V tejto súvislosti súd prvej inštancie došiel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Napriek tomu, že žalovaná v konaní žiadala od žalobcu na pojednávaní aby preukázal, ako bola dohodnutá kúpna cena (podstatný prvok kúpnej zmluvy), tak žalobca a rovnako aj súd prvej inštancie toto navrhnuté preukázanie dôkazu o reálnosti žalobného nároku odignorovali. Týmto súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočnosti. Podľa názoru žalovanej mal v rámci oprávnenosti nároku súd prvej inštancie skúmať, či boli splnené podmienky na platné uzavretie kúpnej zmluvy medzi účastníkmi konania. Keďže žalobca v konaní nijako nepreukázal dohodu o kúpnej cene, žiadna kúpna zmluva ani nemohla byť platne uzavretá, a teda žalobca nemá ani žiadny nárok voči žalovanej z titulu neplatnej kúpnej zmluvy. Je teda zrejmé, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rovnako rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, nakoľko v konaní sa nijako nepreukázalo, že došlo k platnému uzavretiu kúpnej zmluvy medzi účastníkmi. Požiadavka na preukázanie dohody o kúpnej cene je plne v súlade s a je na žalobcovi, aby tieto skutočnosti preukázal. Preto žalovaná nesúhlasila s postupom súdu prvej inštancie, ktorý ju vyzval, aby preukázala reklamovanie kúpnej ceny. Je preto zarážajúce, že na jednej strane nebolo preukázané, že bol tovar reklamovaný, lebo žalovaná nemá k tomu písomné podklady (ale len tvrdenia) a na druhej strane je podľa názoru súdu prvej inštancie preukázané, že došlo k platnému uzavretiu kúpnej zmluvy na predmetný materiál medzi žalobcom a žalovanou (predovšetkým kúpnej ceny) len na základe tvrdení žalobcu, ktoré žalovaná poprela. Zistený skutkový stav preto neobstojí. Vzhľadom k vyššie uvedenému je teda zrejmé, že žalobca v konaní neuniesol dôkazné

bremeno, žalobný nárok je teda zrejme neodôvodnený, nakoľko je neurčitý. Žalobca totiž v konaní nijako nepreukázal právny dôvod, od ktorého odôvodňuje uhradenie predmetných faktúr, pretože v konaní totiž vôbec nebolo preukázané, že sa zmluvné strany dohodli na odplate, resp. v akej výške za predmetný materiál. V zmysle musí byť v zmluve kúpna cena dohodnutá alebo musí byť v nej aspoň určený spôsob jej dodatočného určenia. Vzhľadom k tomu, že nebolo v konaní preukázané dohodnutie kúpnej ceny, nemožno v tomto prípade súhlasiť s názorom súdu prvej inštancie, že išlo o kúpnu zmluvu podľa .

9. Žalobca samostatný odvolací návrh nepodal, k odvolaniu žalovanej sa písomne vyjadril, pričom žiadal odvolanie žalovanej zamietnuť a rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu potvrdiť a zároveň žalovanú zaviazať k náhrade trov odvolacieho konania. K doručenému odvolaniu žalovanej žalobca uviedol, že súd prvej inštancie rozhodol na základe vykonaného dokazovania, ktoré bolo vykonané v širšom rozsahu, ako by sa v takejto veci malo vykonávať, a preto je rozhodnutie súdu prvej inštancie vecne a právne správne. Žalovaná svojim odvolaním len predlžuje možnosť žalobcu na vymožiteľnosť svojho nároku, pričom ani jeden z odvolacích dôvodov nie je dôvodný. Žalovaná nikdy počas celého konania nenamietala aktívnu legitimáciu žalobcu. Celková námietka žalovanej ohľadom toho, že nebola preukázaná aktívna legitimácia žalobcu je v rámci celého konania iracionálna a protirečí si v každom jednom podaní. Žalovaná mala právne prostriedky a možnosti na to, aby namietla, resp. rozporovala právny vzťah medzi ňou a postupcom pohľadávky, ktorá bola predmetom konania. Tvrdenia žalovanej, že neuzatvorila kúpnu zmluvu s postupcom pohľadávky, že nebola dohodnutá kúpna cena a podobné tvrdenia žalovanej sú v celej tejto veci bezpredmetné, pretože toto konanie nie je o tom, či medzi postupcom a žalovanou bol alebo nebol právny vzťah. Všetky tvrdenia žalovanej uvedené v odvolaní nie sú podložené ani jedným legitímnym dôkazom, a teda ide len o účelové tvrdenia žalovanej.

10. Žalovaná podala k vyjadreniu žalobcu písomné vyjadrenie, v ktorom uviedla, že žalobca si zvolil namiesto právnej argumentácie formu urážania a obviňovania z klamstiev a fabulácií, pričom tvrdí, že tvrdenia žalovanej nie sú podložené ani jedným legitímnym dôkazom. Aj počas konania pred súdom prvého stupňa, aj v odvolacom konaní žalovaná poukazovala na to, že sa so žalobcom nedohodla na kúpnej cene za predmetný materiál, a preto je nárok žalobcu neurčitý a nedôvodný. Žalovaná nemá ako poskytnúť akýkoľvek dôkaz o tom, že neuzavrela predmetnú zmluvu so žalobcom a nedohodla sa s ním na kúpnej cene. Naopak žalobca mal preukázať, že došlo k platnému uzavretiu kúpnej zmluvy zo všetkými náležitosťami. Žalovaná nerozumie ani postupu súdu prvej inštancie, keď jej požiadavku na preukázanie tvrdení o uzavretí kúpnej ceny zamietol ako nedôvodnú v štýle, že odvtedy už prešlo 5 rokov. Nie je snahou o prieťahy poukázanie na to, že postupom súdu prvej inštancie vznikli odvolacie dôvody spočívajúce predovšetkým v nesprávnom zistení skutkového stavu. Nie je predsa možné judikovať, že došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy medzi stranami bez toho, aby bolo preukázané, že sa zmluvné strany dohodli na jej podstatných náležitostiach (najmä na kúpnej cene). Žalovaná preto navrhovala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie.

11. Žalobca podal k vyjadreniu žalovanej písomné vyjadrenie a uviedol, že žalovaná svojim odvolaním len predlžuje lehotu, aby musela zaplatiť dlžnú sumu, avšak v rámci obchodnej spoločnosti prevádza všetok majetok na tretie osoby, aby v rámci spoločnosti neostalo žiadne aktívum, ktoré by mohlo čo i len čiastočne pokryť škodu a náhradu za dlh, ktorý vznikol účelovým a úmyselným vyhýbaním sa splneniu svojej povinnosti.

12. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávneným subjektom - zároveň stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie v čase jeho podania pripúšťa ( ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( a ) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (, a ), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil ( ), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením ( ), a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné priznať úspech, keďže rozsudok súdu prvej

inštancie je vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle .

13. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na uplatnené odvolacie dôvody a na odôvodnenie preskúmavaného rozsudku bolo posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol vecne správne, pokiaľ žalobe žalobcu o zaplatenie sumy 10 792,85 eur s príslušenstvom titulom úhrady kúpnej ceny za dodaný tovar v celom rozsahu vyhovel; a nadväzne na rozhodnutie vo veci samej potom posúdiť správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania.

14. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav pokiaľ ide o preukázané skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobcom uplatneného nároku na zaplatenie kúpnej ceny za dodaný tovar, a pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho právny záver vo veci, pričom sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, s poukazom na ust. odvolací súd konštatuje správnosť jeho dôvodov a odkazuje na výstižné, správne, presvedčivé a v relevantnom vyčerpávajúce odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od skutkových alebo právnych záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľke. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia dopĺňa už iba nasledovné:

15. Žalobca si v spore uplatňoval nárok na zaplatenie kúpnej ceny za dodaný tovar v prospech žalovanej. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, spočívajúcim v tom, že medzi stranami sporu bola uzavretá ústna kúpna zmluva v zmysle ust. . Na základe dostatočne rozsiahleho a obsiahleho dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie bolo tomuto súdu, rovnako tak aj odvolaciemu súdu zrejmé, že k odovzdaniu tovaru právnym predchodcom žalobcu žalovanej prišlo, čo jednoznačne vyplývalo zo zhodných tvrdení strán sporu (nakoľko žalovaná dodanie a prevzatie tovaru v konaní nenamietala), takže odvolací súd považoval dodanie tovaru žalovanej za preukázané zhodnými tvrdeniami strán sporu podľa . Navyše takéto dodanie tovaru žalovanej osvedčil vo svojej svedeckej výpovedi aj svedok Ing. Mgr. V. P. ako štatutárny zástupca predávajúceho. Odvolací súd v súlade so zisteniami súdu prvej inštancie zhodne s ním konštatuje, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou prišlo k uzavretiu ústnej kúpnej zmluvy, pričom za okamih uzavretia zmluvy považoval deň, kedy právny predchodca žalobcu ako žalovanou oslovený subjekt na dodanie tovaru tento tovar žalovanej dodal. Možno teda konštatovať, že objednanie tovaru u právneho predchodcu žalobcu formou osobnej návštevy konateľa žalovanej bolo v zmysle ust. návrhom na uzavretie zmluvy (tzv. ofertou). Faktické dodanie takto objednaného tovaru právnym predchodcom žalobcu žalovanej a žalovanou uskutočnené prevzatie tohto tovaru bolo v zmysle ust. prijatím návrhu na uzavretie zmluvy (tzv. akceptáciou), a teda okamihom uzavretia zmluvy, ktorá bola správne súdom prvej inštancie v zmysle ust. a nasl. považovaná za kúpnu zmluvu s ohľadom na ust. (obe zmluvné strany boli v čase jej uzavretia podnikateľmi) v spojení s ust. (pri vyššie uvedenom uzavretí zmluvy bolo zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkala podnikateľskej činnosti strán sporu) a (zmluva vyžaduje pre platnosť písomnú formu iba v prípadoch ustanovených v zákone, alebo keď aspoň jedna strana pri rokovaní o uzavretí zmluvy prejaví vôľu, aby sa zmluva uzavrela v písomnej podobe, čo sa však v predmetnom zmluvnom vzťahu nenastalo).

16. Odvolací súd sa zaoberal odvolacími dôvodmi odvolateľky, ktorými boli tvrdenie, že nakoľko neexistovala dohoda o kúpnej cene je kúpna zmluva neplatná; a tvrdenie, že dodaný tovar mal vady, ktoré žalovaná reklamovala.

17. Žalovaná v odvolaní tvrdila, že dodaný tovar mal vady, ktoré žalovaná reklamovala, pričom ako dôkaz predložila záznam telefónneho rozhovoru štatutárneho zástupcu žalovanej so štatutárnym zástupcom predávajúceho, ktorým bol právny predchodca žalobcu. Pri takomto type dôkazu sa odvolací súd plne stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že na jeho začiatku nie je upozornenie o tom, že bude rozhovor nahrávaný, čím je takto získaný zvukový záznam rozhovoru v rozpore nielen s právom, ale aj s etikou. V tejto súvislosti poukazuje odvolací súd na , podľa ktorého súd pri prejednávaní a rozhodovaní veci nezohľadňuje skutočnosti a dôkazy, ktoré boli získané v rozpore so zákonom, ibaže vykonanie dôkazu získaného v rozpore so zákonom je odôvodnené uplatnením čl. 3 ods. 1. Nakoľko žalovaná nebola v takej výnimočnej situácii, že by buď realita skutkových okolností, prípadne

budúca dôkazná núdza odôvodňovali potrebu vyhotovenia zvukového záznamu hovoru so štatutárnym zástupcom zmluvného partnera, nemožno akceptovať vyhotovenie tohto zvukového záznamu ako dôkaz, ktorý by v konaní nebol postihnutý vadou v zmysle citovaného zákonného ustanovenia. Žalovaná nebola v stave takej dôkaznej núdze, aby pravdivosť svojich tvrdení nedokázala preukázať aj inými, zákonným spôsobom získanými dôkazmi, preto vykonanie nezákonne získaného dôkazu nebolo v tejto veci nevyhnutné. S prihliadnutím na to, že žalovaná týmto zvukovým záznamom preukazovala reklamáciu vád prevzatého tovaru u právneho predchodcu žalobcu, teda reklamáciu vád tovaru, pričom nehrozilo zmeškanie lehoty na vykonanie takejto reklamácie, mal odvolací súd za to, že žalovaná v prípade reklamácie vád tovaru mala využiť ustanovenia týkajúce sa reklamácie vád tovaru ( a nasl. ). Skutočnosť, že to žalovaná nevykonala formou, ktorú by vedela v súdnom konaní preukázať, treba pripísať na vrub žalovanej. Odvolací súd rovnako pri posudzovaní tohto odvolacieho dôvodu žalovanej, prihliadol na výpoveď štatutárneho zástupcu predávajúceho (ako právny predchodca žalobcu), ktorým bol Ing. Mgr. V. P.. Tento svedok výslovne uviedol, že materiál pripravili podľa požiadaviek štatutárneho zástupcu žalovanej, ktorý si osobne v sklade predávajúceho tento tovar vybral a že išlo o technické plasty, ktoré sú nepodarkami a pri ich spracúvaní nie je čo pokaziť. Z tohto mal odvolací súd za preukázané, že žalovaná si prostredníctvom svojho štatutárneho zástupcu sama vybrala tovar, pričom tento tovar predstavoval technický odpad a ako taký nemohol byť určený nezameniteľne podľa druhu, kvality alebo akosti. Tieto skutočnosti spochybňovali tvrdenia žalovanej o vadách tovaru, navyše žalovaná mala možnosť takýto tovar pri prevzatí odmietnuť z dôvodu jeho vád, k čomu však neprišlo, pretože žalovaná si tovar nechala.

18. Žalovaná ďalej nepreukázala ani to, že by u žalobcu vytkla vady bez zbytočného odkladu po tom, čo ich mohla pri prehliadke dodaného tovaru zistiť ( ). Žalobca dodal žalovanej tovar opakovane v mesiacoch jún 2015, júl 2015 a september 2015. Ak by tovar dodaný v júni 2015 mal vady, žalovaná by predsa neprijala ďalší tovar v mesiacoch júl 2015, resp. september 2015, ak by tovar nebol v požadovanej kvalite. Ak by aj napriek tomu mal tovar vady, znamenalo by to, že vady tovaru žalovaná nevytkla bez zbytočného odkladu, pretože svedok Ing. Mgr. V. P. tvrdil, že žalovanú po niekoľkých mesiacoch urgoval na zaplatenie, dovtedy žalovaná vady nevytýkala. Sporný nahratý telefonický hovor mal byť vykonaný dňa 20.06.2018, čo nie je bezodkladným vytknutím vád tovaru dodaného v období jún, júl a september 2015. Žalovaná teda včasné vytknutie vád tovaru v spore relevantným spôsobom nepreukázala, preto jej obrana v spore neobstojí. Navyše žalovaná v priebehu celého sporového konania neuviedla, v čom konkrétne mala spočívať vadnosť dodaného tovaru.

19. Žalovaná ďalej v odvolaní tvrdila, že nakoľko neexistovala dohoda o kúpnej cene je kúpna zmluva neplatná. Odvolací súd sa stotožnil so závermi súdu prvej inštancie, že dohoda o kúpnej cene medzi účastníkmi zmluvného vzťahu existovala. Dôkazom na takýto záver bola opäť výpoveď svedka Ing. Mgr. V. P., ktorý uviedol, že pri vyberaní tovaru štatutárnym zástupcom žalovanej si dohodli všetky podrobnosti obchodu a že svedok niekoľkokrát telefonicky vyzýval štatutárneho zástupcu žalovanej na zaplatenie kúpnej ceny, pričom mu tento tvrdil, že zaplatí, ibaže aktuálne nemá peniaze. Nakoľko bola kúpna zmluva uzavretá ústne, v takomto prípade nepožaduje od zmluvných strán písomnú dohodu o cene. Keďže podľa svedka Ing. Mgr. V. P. bolo všetko osobne dohodnuté, predpokladá sa, že bola dohodnutá aj kúpna cena. Navyše, predávajúci doručil žalovanej predmetné faktúry (ktorých prevzatie žalovaná nesporovala, naopak sa odvolávala na ustanovenie o výlučnom vlastníctve tovaru predávajúceho, uvedené v predmetných faktúrach), ktorých povaha v zmysle ust. je vlastne výzva na zaplatenie peňažného dlhu, v tomto prípade kúpnej ceny. Žalovaná teda prevzala nielen dodávaný tovar, ale faktúry sa k nemu viažuce, avšak ani preukázateľne tovar nereklamovala, ani preukázateľne nenamietala (nereklamovala) uplatňovanú kúpnu cenu, ani tovar ako vadný nevrátila, ani preukázateľne nežiadala o zníženie kúpnej ceny pre jej nesprávnu výšku alebo pre vady tovaru. Navyše ak by aj zmluvné strany uzavreli kúpnu zmluvu bez určenia kúpnej ceny ( ), bola by žalovaná povinná zaplatiť kúpnu cenu obvyklú ( ), pričom žalovaná neuviedla v spore žiadne konkrétne argumenty proti výške uplatnenej kúpnej ceny. V celom spore spočívala obrana žalovanej v tvrdení o vadách tovaru, pričom až v júni 2019 uviedla žalovaná prvýkrát argument o nedojednaní sa na výške kúpnej ceny, čo je aj s ohľadom na zásadu koncentrácie civilného sporového konania možné uzavrieť ako obranu účelovú.

20. V otázke tvrdenia žalovanej, že predmetný tovar je stále majetkom žalobcu, nakoľko na predmetných faktúrach je uvedené, že do úplného zaplatenia kúpnej ceny je dodaný tovar vlastníctvom predávajúceho

odvolací súd v súlade so záverom súdu prvej inštancie uvádza, že kúpnu zmluvu bolo možné uzatvoriť ústnou formou, avšak pre platné dojednanie výhrady vlastníctva, ktorú upravuje ust. (v zmysle zásady lex specialis má prednosť pred lex generalis, a čo neupravuje lex specialis sa riadi lex generalis; konkrétne upravenú v ust. a ust. ) je potrebná písomná dohoda; v konaní existencia takejto dohody nebola žalovanou tvrdená a ani žiadnym dôkazom preukázaná. Skutočnosť, že túto informáciu uviedol právny predchodca žalobcu do predmetných faktúr znamenala iba to, že podľa ust. išlo z jeho strany o písomný návrh na písomnú dohodu o výhrade vlastníctva, avšak nakoľko v zmysle ust. neprišlo zo strany žalovanej k písomnej akceptácii takéhoto návrhu, táto výhrada nebola predpísanou (písomnou) formou dohodnutá, a teda nebolo možné ju pri rozhodovaní vo veci samej akýmkoľvek spôsobom posudzovať .

21. Žalovaná teda v konaní nepreukázala žiadnym relevantným dôkazom akékoľvek zo svojich tvrdení. Súd prvej inštancie preto rozhodol vecne správne, pokiaľ žalobe žalobcu vyhovel, a preto odvolací súd po vysporiadaní sa s relevantnou odvolacou argumentáciou žalovanej s požitím a napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, vrátane vecne správneho závislého výroku o náhrade trov konania (odvolacími dôvodmi osobitne nenapadnutým) potvrdil .

22. O náhrade trov odvolacieho konania, s použitím v zmysle , rozhodol odvolací súd ex offo podľa a v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešnému žalobcovi priznal plnú náhradu trov konania proti neúspešnej žalovanej. O výške náhrady trov odvolacieho konania v zmysle rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie skončí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

23. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).