Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_11S-35-2020.pdf
PDF · 222.96 KB
Case nature
Area
Subarea
11S/35/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Radičovej a členov senátu JUDr. Milana Straku a JUDr. Jozefa Šuleka, v právnej veci žalobcu: LIGNUM MDV PLUS s. r. o., so sídlom Galvaniho 2/A, 821 04 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 36 834 203, právne zastúpený JUDr. Jánom Súkeníkom, advokátom so sídlom Stred 60/55, 017 01 Považská Bystrica proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100375864/2020 zo dňa 6. marca 2020, takto
rozhodol:
Správny súd žalobu z a m i e t a .
Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Správnou žalobou doručenou Krajskému súdu v Trenčíne (ďalej aj ako „správny súd“) dňa 10.03.2020 sa žalobca (do 27.03.2020 F. F.) domáhal preskúmania zákonnosti v záhlaví uvedeného rozhodnutia žalovaného (ďalej aj ako „napadnuté rozhodnutie“), ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Daňového úradu Trenčín (ďalej len „správca dane“) č. 102037138/2019 zo dňa 27.08.2019 (ďalej aj ako „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým bol podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“) žalobcovi vyrubený rozdiel dane v sume 22.300,00 eur na dani z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) za zdaňovacie obdobie apríl 2015.
2. Podanou správnou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného ako aj prvostupňového rozhodnutia správcu dane. Žalobca v rámci podanej žaloby nesúhlasí s názorom žalovaného, podľa ktorého si žalobca uplatnil odpočítanie dane v niekoľkonásobnej vyššej hodnote, ako mala byť reálna cena a že obchodné spoločnosti Advertising of Companies s. r. o., so sídlom Trhová 54, 814 01 Bratislava, IČO: 46 351 485 (ďalej len „Advertising of Companies s. r. o.“), JOPE REK s. r. o., so sídlom Muľa 1, 991 22 Muľa (od 06.02.2014 do 19.10.2017 so sídlom Bancíkovej 1/A, 821 03 Bratislava a od 20.10.2017 do 27.05.2019 so sídlom Vrbická 4250/38, 031 01 Liptovský Mikuláš), IČO: 46 018 948 (ďalej len „JOPE REK s. r. o.“), FP TRADE, s.r.o., so sídlom Pod Dráhami 1703/1, 960 01 Zvolen, IČO: 46 618 546 (ďalej len „FP TRADE, s.r.o.“) a STANDARD STAVBY, s. r. o. (do 18.05.2015 MOUSTACHE, s. r. o.), so sídlom Miletičova 1, 821 08 Bratislava, IČO: 47 114 606 (ďalej len „STANDARD STAVBY, s. r. o.“) boli umelo vložené do reálne odvysielaných reklamných kampaní, pričom žalobca nemal preukázať reálne dodanie obchodov zo strany dodávateľa Advertising of Companies s. r. o. Podľa žalobcu je napadnuté rozhodnutie v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi, keď toto má tak hmotnoprávne ako aj procesnoprávne vady, ktoré sú dôvodom na jeho zrušenie.
3. Žalobca považuje svoj postup pri uplatnení nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie apríl 2015 za zákonný. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“) právo na odpočítanie dane podľa § 49 zákona o DPH môže platiteľ dane uplatniť v tom prípade, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71 zákona o DPH. Týmto hmotnoprávnym ustanovením sa žalobca riadil a má za to, že splnil všetky podmienky z neho vyplývajúce. Správcovi dane pritom predložil všetky relevantné dôkazy, ktorými mohol disponovať a ktoré sa týkajú jeho vlastného vzťahu s dodávateľom Advertising of Companies s. r. o. Okrem toho, že disponuje faktúrami vystavenými v súlade s § 71 zákona o DPH, predložil žalobca správcovi dane zmluvu o realizácii reklamnej kampane zo dňa 10.05.2015. Taktiež správcovi dane doložil výpisy z účtu, ktoré preukazujú, že skutočne uhradil spoločnosti Advertising of Companies s. r. o. odplatu za reklamné služby poskytnuté v mesiaci apríl 2015 a DPH. Reálne dodanie reklamných služieb zo strany dodávateľa Advertising of Companies s. r. o. žalobcovi potvrdzujú viaceré listinné dôkazy vrátane fotografii samotných návesov BODEX, ktoré boli správcovi dane predložené žalobcom. Všetky uvedené dôkazy korešpondujú s výpoveďou svedka R.Z. (ďalej len „X.“), konateľa uvedeného dodávateľa, pričom vysvetlil aj spôsob akým dodávateľ zabezpečil realizáciu jednotlivých reklamných služieb pre žalobcu. Z vyššie uvedených skutočností je zrejmé, že žalobca disponuje faktúrami, ktoré boli vystavené v súlade s § 71 zákona o DPH zo strany dodávateľa Advertising of Companies s. r. o., čo napokon žiadnym spôsobom nespochybnil ani žalovaný. Tým je splnená jedna z hmotnoprávnych podmienok uvedených v § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH. Žalobca následne citoval § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a) zákona o DPH, z ktorého podľa neho vyplýva, že platiteľovi vzniká nárok na odpočítanie DPH pri službách v deň, keď mu pri tejto službe vznikla daňová povinnosť. Žalobca ako platiteľ dane si pritom môže odpočítať od DPH, ktorú je povinný platiť, DPH zo služieb, ktoré použije na účely svojho podnikania, a to vtedy, ak je voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tých služieb, ktoré už sú alebo majú byť žalobcovi ako platiteľovi dodané. Tým sú dané hmotnoprávne podmienky, ktorých splnenie mal žalovaný u žalobcu posúdiť, keďže v tomto smere zaťažuje dôkazné bremeno žalobcu. Žalobca sa domnieva, že dôkazné bremeno v plnom rozsahu uniesol, keď preukázal splnenie vyššie uvedených hmotnoprávnych podmienok.
4. Dôkazy, na ktoré žalobca už vyššie poukázal potvrdzujú, že reklamné služby mu boli reálne dodané spoločnosťou Advertising of Companies s. r. o. Správcovi dane doložil letáky a fotografie o odvysielaní reklamy na reklamných obrazovkách. Z predložených dôkazov vyplýva, že predmetom reklamy bola podnikateľská činnosť žalobcu. Dodanie reklamných služieb jednoznačne potvrdil aj konateľ dodávateľa, X.. Dodávateľ si splnil tiež daňové povinnosti voči štátu, keď podal daňové priznanie k DPH za príslušné zdaňovacie obdobie, súčasťou ktorého bol aj kontrolný výkaz, v ktorom dodávateľ Advertising of Companies s. r. o. uviedol faktúry vystavené voči žalobcovi na strane svojich príjmov. Z týchto dôvodov je nepochybné, že u žalobcu skutočne došlo k vzniku daňovej povinnosti za dodanie reklamných služieb, ktoré sú predmetom faktúr vystavených zo strany dodávateľa Advertising of Companies s. r. o. Právny názor žalobcu v plnom rozsahu korešponduje s názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uvedeným v rozsudku sp. zn. 3Sžf/23/2011 zo dňa 10.05.2012, v ktorom je uvedené, že daňový subjekt unesie dôkazné bremeno vo vzťahu k dodaniu reklamných služieb, keď bude disponovať dôkazmi, ktoré by preukazovali dodanie služieb, a to napríklad záznamami o reklamných spotoch. Žalobca pritom správcovi dane ako aj žalovanému takéto dôkazy predložil. Nemožno sa stotožniť s argumentáciou žalovaného, že dodanie služieb zo strany obchodnej spoločnosti Advertising of Companies s. r. o. nebolo dostatočne preukázané z dôvodu, že služby mali byť zabezpečené subdodávateľmi. Žiadne zákonné ustanovenie totiž nezakazuje, aby pri poskytnutí služieb využil dodávateľ služieb tretí subjekt. Z právneho hľadiska možno vzťah medzi žalobcom a obchodnou spoločnosťou Advertising of Companies s. r. o. považovať za zmluvu o dielo, pričom zhotoviteľ je oprávnený poveriť vykonaním diela inú osobu.
5. Keďže bola predmetom reklamnej kampane propagácia podnikateľskej činnosti žalobcu, bola splnená ďalšia hmotnoprávna podmienka. Reklamné služby boli totiž zo strany žalobcu použité na účely jeho podnikateľskej činnosti ako platiteľa DPH. Z faktúr pritom vyplýva, že zo strany dodávateľa Advertising of Companies s. r. o. bola voči žalobcovi uplatnená DPH za reklamné služby a túto priznal dodávateľ tiež v podanom priznaní. Reálne dodanie služieb zo strany dodávateľa žalobcovi potvrdzuje aj Zmluva o realizácii reklamne kampane zo dňa 10.02.2015, ktorá predstavuje základ ich obchodnej spolupráce. Pokiaľ žalovaný v rámci odôvodnenia napadnutého rozhodnutia poukazoval na nezrovnalosti, ktoré mali existovať v zmluvných vzťahoch, tak tieto sa týkali dodávateľa Advertising of Companies s. r. o. a jeho obchodných partneroch. Žiadna z týchto nezrovnalostí však nebola v rozpore so všeobecne záväznými
právnymi predpismi a ani ich neobchádzala. V zmluvnom vzťahu medzi žalobcom a dodávateľom Advertising of Companies s. r. o. sa však žiadne nezrovnalosti nevyskytli, pričom predmet fakturácie v plnom rozsahu zodpovedá zmluvne dojednaným podmienkam. Nemožno mať žiadne pochybnosti o tom, že žalobca postupoval pri dojednaní obchodnej spolupráce so zásadou poctivého obchodného styku, keďže komunikoval priamo s konateľom spoločnosti Advertising of Companies s. r. o. X. a jednalo sa o spoločnosť, ktorá bola v danej dobe ekonomicky aktívna, čo preukazujú tržby za dané účtovné obdobie ako aj odvedená daň z príjmu. Dodávateľ Advertising of Companies s. r. o. predložil správcovi dane aj výpisy z účtov, ktoré potvrdzujú, že žalobca uhradil odplatu za dodané služby vrátane DPH v zmysle faktúr. Z týchto dôvodov sa žalobca domnieva, že preukázal splnenie poslednej hmotnoprávnej podmienky. Dodávateľ Advertising of Companies s. r. o. si totiž voči nemu vo faktúrach za dodané služby uplatnil DPH a túto žalobca v plnom rozsahu uhradil. Reálnosť obchodnej spolupráce medzi žalobcom a obchodnou spoločnosťou Advertising of Companies s. r. o. je potvrdená tak listinnými dôkazmi ako aj svedeckými výpoveďami, a teda na obsah tohto právneho úkonu je nevyhnutné prihliadať v zmysel § 3 ods. 6 daňového poriadku, nakoľko tento mal pre žalobcu ekonomické opodstatnenie. Žalobca taktiež v žalobe poukázal na to, že za rok 2014 predstavovali jeho výnosy z hospodárskej činnosti 10.735.314,00 eur, pričom po realizácii reklamnej kampane predstavovali výnosy za rok 2015 sumu vo výške 20.217.358,00 eur, pričom je toho názoru, že už z tejto skutočnosti jednoznačne vyplýva, že predmetná reklamná kampaň za zviditeľnenie činnosti žalobcu, ktorá mala dlhodobý charakter, mala aj ekonomické opodstatnenie. Pokiaľ žalovaný poukazoval na výsledok hospodárenia, tak je nesporné, že výsledok hospodárenia žalobcu v roku 2015 je podstatne vyšší oproti roku 2014.
6. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, sú podľa žalobcu nesprávne závery žalovaného o tom, že žalobca nepreukázal vznik nároku na nadmerný odpočet DPH na jeho strane. Výklad a aplikácia § 51 ods. 1 písm. a), § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a) a § 19 zákona o DPH zo strany žalovaného sú nesprávne a nezodpovedajú výsledkom vykonaného dokazovania. Počas daňovej kontroly ako aj vyrubovacieho konania neboli vykonané také dôkazy, ktoré by spochybnili reálnosť obchodnej spolupráce medzi žalobcom a dodávateľom Advertising of Companies s. r. o. Obchodná spolupráca žalobcovi priniesla lepšie hospodárske výsledky, a preto jej hodnotenie výlučne vo vzťahu k výške odvedenej dane neobstojí. Taktiež podľa žalobcu neobstojí mechanické porovnanie výšky dane s jeho subdodávateľmi, s ktorými nebol ani v priamom obchodnom vzťahu. Dané skutočnosti podľa názoru žalobcu potvrdzujú, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia. Žalovaný totiž hodnotil dôkazy len z pohľadu ochrany finančných záujmov štátu, avšak nevzal vôbec do úvahy záujmy žalobcu, čím zasiahol do jeho ústavne garantovaného práva slobodne podnikať. Žalovaný vyžaduje od žalobcu, aby postupoval s odbornou starostlivosťou a riadne si preveroval svojich obchodných partnerov, avšak opomína skutočnosť, že možnosti žalobcu sú zákonne limitované, keď môže vychádzať len z verejne dostupných informácii a nemá žiadne vyšetrovacie právomoci ako je tomu v prípade orgánov verejnej moci. Mnohé informácie o jeho obchodnom partnerovi Advertising of Companies s. r. o. sú pritom tiež predmetom daňového tajomstva, ktoré je povinný žalobca rešpektovať.
7. Z vyššie uvedených dôvodov sa žalobca domnieva, že mu v plnom rozsahu vznikol nárok na odpočet DPH z faktúr od deklarovaného dodávateľ Advertising of Companies s. r. o. za reklamné služby. Žalobca následne poukázal na čl. 167 Smernice Rady 2006/112/ES z 28.11.2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (ďalej len „Smernica“) a na rozsudok Súdneho dvoru Európskej únie C-285/11 zo dňa 06.12.2012 vo veci Bonik týkajúci sa DPH. I z týchto rozhodnutí podľa žalobcu vyplýva, že právo na odpočítanie DPH by mu nemalo byť obmedzené, keď sú splnené zákonné požiadavky. Žalobca poukázal aj na právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyjadrený v rozsudku zo dňa 30.04.2015 pod sp. zn. 8Sžf/92/2014, v zmysle ktorého je povinnosťou správcu dane, aby jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností preukázal, že sa zdaniteľné plnenie neuskutočnilo tak, ako to bolo uvedené zo strany daňového subjektu. Zo strany správcu dane však takéto skutočnosti preukázané neboli a preto došlo z jeho stany k porušeniu hmotnoprávnych ustanovení zákona o DPH, na ktoré žalobca poukazoval. Podľa názoru neobstoja skutkové závery žalovaného, keďže tento bez pochybností nepreukázal vo vzťahu k obchodnej spolupráci medzi žalobcom a dodávateľom Advertising of Companies s. r. o., že by sa zdaniteľné plnenie neuskutočnilo tak, ako bolo uvedené zo strany žalobcu. V tejto časti je napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľné, keďže žalovaný k tomu neuviedol žiadne dôvody a ním zistený skutkový stav je v rozpore s administratívnym spisom.
8. Žalobca má za to, že uniesol dôkazné bremeno v zmysle § 24 daňového poriadku, pričom vychádza z toho, že jeho dôkazné bremeno nie je absolútne a jeho povinnosťou bolo preukázať to, že došlo k
obchodnej spolupráci medzi ním a dodávateľom Advertising of Companies s. r. o. tak ako je deklarované vo faktúrach. Žalobcom predložené listinné dôkazy tieto skutočnosti v plnom rozsahu preukázali a týmto uniesol dôkazné bremeno v súlade s obsahom hmotnoprávnych ustanovení, ktoré je na mieste aplikovať. Správca dane a žalovaný túto skutočnosť nerešpektujú, pričom požadujú od žalobcu predloženie ďalších dôkazov, ktoré sa netýkajú jeho obchodného vzťahu s dodávateľom Advertising of Companies s. r. o., ale vzťahov medzi dodávateľom Advertising of Companies s. r. o. a jeho dodávateľmi, čo je podľa žalobcu v rozpore so zákonom. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalobca nemal hodnoverným spôsobom preukázať, že mu boli reklamné služby, ktoré sú predmetom fakturácie dodané zo strany dodávateľa Advertising of Companies s. r. o. a tento mal byť len umelo vložený do reťazca za účelom získania neoprávnenej výhody. Žalobca však uviedol správcovi dane ako aj žalovanému všetky skutočnosti týkajúce sa obchodného vzťahu medzi ním a dodávateľom Advertising of Companies s. r. o. a tiež doložil dôkazy, čím vyčerpal svoju dôkaznú povinnosť. Bolo pritom preukázané, že časť reklamných služieb, a to výrobu a distribúciu letákov uskutočnil priamo dodávateľ a preto neobstojí tvrdenie, že bol do reťazca umelo vložený. Podľa žalobcu správca dane a žalovaný porušili tiež § 3 ods. 3 daňového poriadku, keď nesprávne hodnotili zistené skutočnosti. Žalobca totiž preukázal zákonom požadované skutočnosti, avšak žalovaný nepreukázal náležitým spôsobom, že tieto nie sú pravdivé.
9. Zároveň žalobca poukazuje na to, že správca dane v prvostupňovom rozhodnutí len prevzal časť odôvodnenia z iného rozhodnutia, nakoľko sa v ňom vyjadruje k nákupu zariadenia JUMBO TCS 52 NW, pričom uvedené nebolo predmetom daňovej kontroly u žalobcu za obdobie apríl 2015. Záverom žalobca uviedol, že podľa jeho názoru správca dane a žalovaný postupovali v rozpore s § 3 ods. 2, ods. 3, § 24 ods. 2 a ods. 3 daňového poriadku, keď neobjasnili náležitým spôsobom skutočnosti podstatné pre napadnuté rozhodnutie, ktoré boli povinní preukázať a následne tieto skutočnosti vyhodnotili v neprospech žalobcu.
10. Žalovaný sa k správnej žalobe žalobcu písomne vyjadril, pričom navrhol, aby súd žalobu zamietol. Zároveň uviedol, že uskutočnenie zdaniteľného obchodu je základnou podmienkou pre uplatnenie odpočítania dane a v prípade, že zdaniteľný obchod podľa faktúry nie je uskutočnený dodávateľom na nej uvedeným, potom len formálna existencia faktúry nie je predpokladom pre odpočítanie dane v zmysle zákona o DPH. Daňový subjekt musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené osobou uvedenou na faktúre. Na základe zistených skutočností správca dane konštatoval, že do reálne odvysielaných reklamných kampaní boli umelo vložené sprostredkovateľské spoločnosti Advertising of Companies s. r. o., JOPE REK s. r. o., STANDARD STAVBY, s.r.o. a FP TRADE, s.r.o., ktoré reklamné služby medzi sebou prefakturovali tak, že žalobcovi niekoľkonásobne navýšili sumu. Boj proti podvodom, daňovým únikom a pred prípadným zneužitím systému DPH je cieľom uznaným a podporovaným Smernicou. Prináleží teda vnútroštátnym orgánom a súdom zamietnuť priznanie práva na odpočítanie DPH, ak sa s ohľadom na objektívne skutočnosti preukáže, že toto právo sa uplatňuje podvodne alebo zneužívajúcim spôsobom (rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-285/11 - Bonik). Právo zdaniteľných osôb odpočítať z DPH, ktorú majú zaplatiť, DPH splatnú alebo už zaplatenú na vstupe z tovarov, ktoré nadobudli, alebo služieb, ktoré prijali, predstavuje podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora Európskej únie základnú zásadu spoločného systému DPH zavedeného právnou úpravou Európskej únie (rozsudok zo dňa 06.12.2012, Bonik, C-285/11, bod 25). Súdny dvor Európskej únie opakovane zdôraznil, právo na odpočítanie DPH uvedené v čl. 167 a nasl. Smernice je neoddeliteľnou súčasťou mechanizmu DPH a v zásade nemôže byť obmedzené. Predovšetkým sa toto právo uplatňuje bezprostredne na všetky dane zaťažujúce plnenia uskutočnené na vstupe. Je však potrebné pripomenúť, že boj proti podvodom, daňovým únikom a prípadným zneužitiam je cieľ uznaný a podporovaný Smernicou. Súdny dvor Európskej únie v tejto súvislosti rozhodol, že osoby podliehajúce súdnej právomoci sa nemôžu podvodne alebo zneužívajúcim spôsobom dovolávať noriem práva Európskej únie. Prináleží vnútroštátnym orgánom a súdom zamietnuť priznanie práva na odpočítanie, ak sa s ohľadom na objektívne skutočnosti preukáže, že toto právo sa uplatňuje podvodne alebo zneužívajúcim spôsobom (rozsudok C-285/11 - Bonik).
11. Žalovaný ďalej poukázal na to, že v Zmluve o realizácií reklamnej kampane zo dňa 10.02.2015 bolo dojednané, v ktorých médiách bude reklamná kampaň žalobcu realizovaná. Vierohodnosť obrany žalobcu spočívajúca v nevedomosti o pôvodnej cene reklamy a dobromyseľnosti je preto zásadne spochybnená. Odporuje zdravému ekonomickému mysleniu a logike, aby žalobca nezistil reálnu hodnotu ceny reklamy, keď subdodávateľské spoločnosti boli priamo u žalobcu nakamerovať priestory a ak zamestnanci televízie od klienta požadujú podklady, texty, pošlú kameramana, ktorý natočí
zábery, následne to zostrihajú, doplnia hodnovernými textami, titulkami a takáto reklama ide znova na odsúhlasenie zákazníkovi, čo znamená, že žalobca nemôže tvrdiť, že o dodávateľovi reklamy nemal vedomosť. Vyjadrenie žalobcu, že si neoveroval bežné trhové ceny u iných spoločností, a ani z iných zdrojov a obrátil sa na spoločnosť Advertising of Companies s. r. o. z dôvodu, že vždy bolo všetko zrealizované, možno hodnotiť tak, že žalobca postupoval neobozretne a neurobil všetky opatrenia, ktoré bolo rozumné od neho požadovať, aby sa uistil, že sa na podvode nebude podieľať. Z jednotlivých zistení je zrejmé, že všetky ceny na faktúrach, ktoré vystavila spoločnosť Advertising of Companies s. r. o. boli vždy mnohonásobne vyššie ako reálne ceny. Je nepravdepodobné a nelogické, aby si podnikateľ ani v jednom prípade nepreveril reálnu cenu priamo u výrobcu reklamy alebo zariadenia a dobrovoľne zaplatil za reklamu mnohonásobne vyššie ceny. Uvedené konanie nemožno hodnotiť inak, ako účelové na získanie neoprávneného daňového prospechu, ktorý mu dodávateľ Advertising of Companies s. r. o. prostredníctvom vykonštruovaného obchodného reťazca umožnil získať. Zároveň dodávateľská spoločnosť nemala materiálne ani technické vybavenie potrebné na výrobu letákov a nemala ani žiadnych zamestnancov, ktorí by mohli výrobu letákov v uvedenej kvalite zabezpečiť. Na základe uvedeného možno logicky konštatovať, že spoločnosť Advertising of Companies s. r. o. letáky nevyrobila a nerozniesla tak, ako je uvedené na spornej dodávateľskej faktúre, keďže je preukázané, že cena reklamných služieb medzi žalobcom, dodávateľom a subdodávateľom bola takmer rovnaká.
12. Žalobca poukázal na skutočnosť, že spolupráca s dodávateľskou spoločnosťou Advertising of Companies s. r. o. a výsledok reklamnej kampane zameranej na zviditeľnenie činnosti, sa jednoznačne prejavil v raste výnosov z hospodárskej činnosti, pričom k tomuto tvrdeniu žalovaný uviedol, že pomerom akým sa zvýšili výnosy, zvýšili sa aj náklady spoločnosti, a to práve účasťou daňového subjektu na protiprávnom konaní v reťazci spoločností. Výsledok hospodárenia žalobcu v roku 2015 oproti roku 2014 zostal zhruba rovnaký. Spoločnosti v reťazci vykazujú v daňových priznaniach vysoké obraty a nízke daňové povinnosti, čo je jedným zo znakov reťazových obchodov a čo je typické pre subjekty založené a zaoberajúce sa činnosťou bez reálneho podkladu, ktorej hlavným cieľom je prostredníctvom narušenia neutrality systému DPH, umožniť konečnému odberateľovi získať neoprávnený daňový prospech vo forme zníženia daňovej povinnosti. Zo zistení správcu dane vyplynulo, že ceny na faktúrach, ktoré vystavila spoločnosť Advertising of Companies s. r. o. boli vždy mnohonásobne vyššie ako reálne ceny. Nepreverenie reálnej ceny priamo u výrobcu reklamy je úplne zlyhanie v oblasti opatrnosti v obchodnom styku alebo ako účelové konanie a dôvodom prečo si neobstaral reklamu prostredníctvom renomovanej reklamnej agentúry bola práve neoprávnená daňová výhoda, ktorú mu dodávateľ Advertising of Companies s. r. o. prostredníctvom vykonštruovaného obchodného reťazca umožnil získať. Nemožnosť preveriť uskutočnenie zdaniteľných obchodov u subdodávateľov, a to v dôsledku prevodu obchodných podielov a výmeny konateľov v týchto spoločnostiach, sťažila dôkaznú situáciu žalobcovi, nie správcovi dane, ktorý na základe vyššie opísaných zistení spochybnil reálnosť deklarovaných obchodov.
13. Žalovaný záverom poukázal na to, že Súdny dvor Európskej únie v rozsudkoch zvýrazňuje, že právo na odpočet je neoddeliteľnou súčasťou mechanizmu DPH a nemôže byť v zásade obmedzené, pričom sa uplatňuje na celkovú výšku DPH zaťažujúcu plnenia uskutočnené na vstupe. To však platí len v prípade, ak neexistujú podvodné alebo zneužívacie okolnosti. Správca dane preukázal a žalovaný ustálil, že práve takéto konanie je aj v prípade žalobcu. Žalovaný postupoval v súlade so záverom rozsudku SD EÚ aj vo veci C-425/2006, Italservice Srl, v ktorom uviedol, že vnútroštátny súd môže pri posudzovaní prípadu vziať do úvahy čisto umelo vytvorený charakter deklarovaných plnení, ako aj právne, hospodárske alebo personálne vzťahy medzi dotknutými hospodárskymi subjektmi, pokiaľ tieto skutočnosti sú takej povahy, že ukazujú na to, že získanie daňového zvýhodnenia predstavuje hlavný cieľ. V prípade žalobcu došlo k daňovému úniku, pri ktorom bola narušená neutralita DPH. Neoprávnené uplatnenie odpočítania dane uskutočnil práve žalobca, ktorý je konečným odberateľom vykonštruovaného reťazca. Obchody v rámci preverovaného reťazca daňových subjektov boli poznačené podvodným konaním, pričom vykonaným dokazovaním, ako aj na základe predložených dokladov, žalovaný prijal záver, že žalobca o uvedenej skutočnosti musel vedieť. Vedomosť (alebo možnosť mať vedomosť) žalobcu, že je súčasťou podvodného konania, preukazuje skutočnosť, že žalobca mal vedomosť o médiách, v ktorých bola poskytnutá reklamná kampaň a mal možnosť si preveriť ceny, za ktoré bola poskytnutá, preto záver správcu dane, že dôvodom zloženia fakturačného reťazca bolo získanie neoprávnenej
daňovej výhody, zodpovedá zásade logického myslenia. Žalobca neurobil opatrenia, ktoré bolo rozumné od neho požadovať, aby sa uistil, že sa na podvode nebude podieľať.
14. Žalobca sa písomne (replikou) vyjadril k vyjadreniu žalovaného, pričom v rámci repliky zopakoval svoju argumentáciu uvedenú v správnej žalobe, resp. v stručnosti zopakoval závery, na základe ktorých žiada napadnuté ako aj prvostupňové rozhodnutie zrušiť. Záverom žalobca uviedol svoje nesúhlasné stanovisko so záverom prijatým žalovaným, že v prípade žalobcu došlo k daňovému úniku, pri ktorom bola narušená neutralita DPH, nakoľko takýto záver podľa žalobcu nemá oporu v administratívnom spise žalovaného.
15. Žalovaný sa písomne (duplikou) vyjadril k replike žalobcu a uviedol, že stanovisko a úvahy, ktoré uviedol žalobca v replike sú rovnaké, resp. podobné aké uviedol v odvolacom konaní a v žalobe. Správca dane tak ako aj žalovaný sa k námietkam žalobcu vyjadrili vo svojich rozhodnutiach a vo vyjadrení k žalobe. Žalobca v replike nesúhlasí so záverom žalovaného, že došlo k daňovému úniku, pri ktorom bola narušená neutralita DPH, pričom uviedol, že tento záver nemá oporu v administratívnom spise žalovaného. Žalovaný je toho názoru, že podľa judikatúry Súdneho dvora o podvod na DPH ide v tom prípade, ak jeden z účastníkov reťazca neodvedie do štátneho rozpočtu daň a ďalší účastník v reťazci si ju odpočíta, a to za účelom získania zvýhodnenia. V tejto súvislosti správca dane zistil, že v preverovanom reťazci dodávateľsko-odberateľských vzťahov spoločnosť FP TRADE, s.r.o. nepodala daňové priznanie DPH za II. štvrťrok 2015, čo uvádza aj správca dane vo svojom rozhodnutí a teda daň nebola odvedená do štátneho rozpočtu. Žalovaný ďalej v duplike už len zopakoval svoju argumentáciu uvedenú vo vyjadrení k žalobe.
16. Krajský súd v Trenčíne ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie a postup žalovaného ako aj správcu dane v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe, vychádzajúc zo skutkového stavu v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia a viazaný rozsahom a žalobnými dôvodmi. Po zistení, že žaloba bola podaná riadne zastúpenou oprávnenou osobou, v zákonnej lehote a proti rozhodnutiu, ktoré je spôsobilé predmetom súdneho prieskumu v rámci správneho súdnictva, vec prejednal na riadne nariadenom pojednávaní. Po oboznámení sa so žalobou, s vyjadrením žalobcu ako aj s vyjadreniami žalovaného a s pripojeným administratívnym spisom predloženým žalovaným dospel k záveru, že správnej žalobe nie je možné priznať úspech.
17. Predmetom súdneho prieskumu je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100375864/2020 zo dňa 06.03.2020, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie správcu dane č. 102037138/2019 zo dňa 27.08.2019, ktorým bol podľa § 68 ods. 5 daňového poriadku žalobcovi vyrubený rozdiel dane v sume 22.300,00 eur na DPH za zdaňovacie obdobie apríl 2015 z dôvodu, že si žalobca neoprávnene uplatnil právo na odpočítanie DPH z faktúr vystavených spoločnosťou Advertising of Companies s. r. o., nakoľko neboli preukázané podmienky v zmysle § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a) v spojení s § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH.
18. Z administratívneho spisu správny súd pre potreby súdneho prieskumu zistil, že správca dane vykonal u žalobcu daňovú kontrolu DPH za zdaňovacie obdobia január - júl 2015 a september - november 2015, o výsledku ktorej vyhotovil Protokol č. 100500419/2018 zo dňa 06.03.2018, ktorý bol spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole doručený žalobcovi dňa 09.03.2018.
19. Kontrola bola zameraná na dodržiavania zákona o DPH, pričom správcom dane bolo zistené, že žalobca si v zdaňovacom období apríl 2015 uplatnil právo na odpočítanie dane od spoločnosti Advertising of Companies s. r. o., ktorá dňa 18.05.2017 zanikla v dôsledku zlúčenia, pričom právnym nástupcom sa stala spoločnosť I.. Išlo o odpočítanie dane na základe fakturácie podľa zmluvy o realizácii reklamnej kampane zo dňa 10.02.2015, pričom konkrétne išlo o faktúru č. 11-1-2015 zo dňa 16.04.2015, predmetom ktorej bola reklamná kampaň (príprava, realizácia a odvysielanie televíznej reklamy v televízii Považie) v celkovej fakturovanej sume 18.000,00 eur, so základom dane vo výške 15.000,00 eur a DPH vo výške 3.000,00 eur, faktúru č. 13-1-2015 zo dňa 21.04.2015, predmetom ktorej bola reklamná kampaň (príprava, realizácia a odvysielanie televíznej reklamy v Púchovskej TV) v celkovej fakturovanej sume 18.000,00 eur, so základom dane vo výške 15.000,00 eur a DPH vo výške 3.000,00 eur a faktúru č. 16-1-2015 zo dňa 28.04.2015, predmetom ktorej bola reklamná kampaň (návrh, realizácia, odvysielanie spotu na LED obrazovke v Považskej Bystrici od 01.03.2015 do 30.04.2015, príprava, návrh, realizácia a
distribúcia letákov v okrese Púchov, Považská Bystrica a Ilava) v celkovej fakturovanej sume 25.800,00 eur, so základom dane vo výške 21.500,00 eur a DPH vo výške 4.300,00 eur. Okrem uvedených faktúr si žalobca uplatnil právo na odpočítanie dane z faktúry od spoločnosti Advertising of Companies s. r. o. č. 18-1-2015 zo dňa 30.04.2015, ktorej predmetom bol návrh, príprava, výroba a realizácia (polepenie) reklamy žalobcu na nákladné návesy BODEX, vrátane materiálu v celkovej fakturovanej sume 72.000,00 eur, so základom dane v sume 60.000,00 eur a DPH v sume 12.000,00 eur.
20. Žalobca ku kontrole predložil Zmluvu o realizácii reklamnej kampane zo dňa 10.02.2015 uzavretú medzi ním ako objednávateľom a spoločnosťou Advertising of Companies s. r. o. ako vykonávateľom. Predmetom zmluvy bola realizácia reklamne kampane v okrese Púchov, Považská Bystrica, Ilava a Bratislava za účelom zviditeľnenia činnosti žalobcu, ale hlavne za účelom zpropagovania otvorenej čerpacej stanice, ktorá je v areáli sídla žalobcu a zvýšiť počet tankujúcich motoristov. Reklamná kampaň mala byť realizovaná vo forme nájmu LED obrazovky v Považskej Bystrici, ktorá mala byť umiestnená na športovej hale na sídlisku SNP, nájmu LED obrazovky na centrále spoločnosti TESCO STORES SR, a.s., so sídlom Cesta na Senec 2, 821 04 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 31 321 828, distribúciou letákov a odvysielaním reklamných spotov v TV Považí a Púchovskej TV. Kampaň mala začať v treťom mesiaci roka 2015 a plánované ukončenie bolo ku dňu 31.12.2015, pričom celková dohodnutá cena bola uvedená vo výške 490.000,00 eur, zvýšená o 20 % daň.
21. Dňa 06.06.2017 bola správcom dane spísaná zápisnica so svedkom X., bývalým konateľom spoločnosti Advertising of Companies s. r. o., pričom uvedený svedok nepredložil správcovi dane žiadne doklady, pretože ich odovzdal novému konateľovi. Svedok potvrdil obchodnú spoluprácu medzi žalobcom a dodávateľskou spoločnosťou ako aj skutočnosť, že údaje na faktúrach, zmluvách, dodatkoch a v evidenciách DPH sú pravdivé. Spoločnosť Advertising of Companies s. r. o. vystavila za obdobie celej reklamnej kampane pre žalobcu faktúry v hodnote 490.000,00 eur bez DPH, čo súhlasí s cenou reklamnej kampane uvedenou v zmluve. V súvislosti s iným konaním (doklady predložené k daňovej kontrole žalobcu za mesiac august 2015) správca dane získal doklady za reklamnú kampaň žalobcu vystavené spoločnosťou JOPE REK s. r. o. pre odberateľa Advertising of Companies s. r. o., ktoré boli predložené svedkovi, pričom ten uviedol, že všetky údaje sú pravdivé a reklamnú kampaň zabezpečila spoločnosť Advertising of Companies s. r. o. prostredníctvom spoločnosti JOPE REK s. r. o.
22. Správca dane porovnaním Zmluvy o realizácii reklamnej kampane medzi žalobcom a spoločnosťou Advertising of Companies s. r. o. zo dňa 10.02.2015 so Zmluvou o realizácii reklamnej kampane medzi spoločnosťou Advertising of Companies s. r. o. a spoločnosťou JOPE REK s. r. o. zo dňa 12.02.2015 zistil, že cena reklamnej kampane žalobcu je na obidvoch zmluvách rovnaká a predmet zmluvy sa obsahovo zhoduje, okrem zabezpečenia distribúcie letákov, ktorú mala vykonať spoločnosť Advertising of Companies s. r. o. X. sa k uvedenej skutočnosti vyjadril tak, že dal zmluvu o reklamnej kampani, ktorú mal spísanú so žalobcom Z. M. (ďalej len „M.“), konateľovi spoločnosti JOPE REK s. r. o., aby pripravil zmluvu medzi uvedenou spoločnosťou a spoločnosťou Advertising of Companies s. r. o., pričom pripravil zmluvu v tej istej hodnote. V súvislosti s reklamou na nákladných návesoch BODEX svedok uviedol, že predmetné služby zabezpečil subdodávateľsky prostredníctvom E. V. (ďalej len „V.“) zo spoločnosti JOPE REK s. r. o. Pri realizácii bol prítomný svedok a M. a realizácia prebehla v areáli žalobcu. Správca dane za účelom predloženia dokladov dodávateľskej spoločnosti Advertising of Companies s. r. o. zaslal na sídlo jej právneho nástupcu, spoločnosti Finessa, s.r.o. výzvu, ktorá bola doručená dňa 30.06.2017, avšak správcovi dane neboli v stanovenej lehote predložené žiadne doklady.
23. Dňa 28.06.2017 bola správcom dane spísaná zápisnica so svedkom M., bývalým konateľom spoločnosti JOPE REK s. r. o., ktorý správcovi dane nepredložil žiadne doklady, pretože ich odovzdal novému konateľovi. Správca dane preveroval reklamnú kampaň žalobcu na základe Zmluvy o realizácii reklamnej kampane zo dňa 12.02.2015 a predložil svedkovi zmluvu a faktúry vystavené spoločnosťou JOPE REK s. r. o. pre odberateľa Advertising of Companies s. r. o. a doklady medzi spoločnosťou JOPE REK s. r. o. a spoločnosťou STANDARD STAVBY, s. r. o. (doklady správca dane získal v inom konaní - k daňovej kontrole žalobcu za mesiac august 2015). K obchodnej spolupráci a k vystaveným faktúram svedok uviedol, že ho oslovil X. ohľadne reklamnej kampane, kde si vytýčili ciele ako by mala kampaň prebiehať a po spoločnej dohode podpísali zmluvu. Zároveň uviedol, že k obchodnej spolupráci oslovil najskôr V., bývalého konateľa spoločnosti STANDARD STAVBY, s. r. o., ktorý pre spoločnosť JOPE REK
s. r. o. realizoval reklamnú kampaň v mesiacoch marec - júl 2015 a reklamnú kampaň v mesiacoch august - december 2015 pre spoločnosť JOPE REK s. r. o. realizoval U. P., bývalý konateľ spoločnosti FP TRADE, s.r.o. V súvislosti s reklamou na nákladných návesoch BODEX svedok uviedol, že sa robili polepy na vyklápacie návesy ku kamiónom, pričom fyzicky tieto práce nevykonával, nakoľko polepy pre spoločnosť JOPE REK s. r. o. realizoval V. prostredníctvom svojej spoločnosti. Správca dane za účelom predloženia dokladov subdodávateľskej spoločnosti JOPE REK s. r. o. zaslal na jej sídlo výzvu zo dňa 30.06.2017, avšak výzva sa vrátila správcovi dane s poznámkou „adresát je neznámy“.
XX. Dňa XX.XX.XXXX bola správcom dane spísaná zápisnica so svedkom V., bývalým konateľom subdodávateľskej spoločnosti STANDARD STAVBY, s. r. o., ktorý správcovi dane nepredložil žiadne doklady, pretože ich odovzdal novému konateľovi spoločnosti Z. U.. V súvislosti s iným konaním (doklady predložené k daňovej kontrole žalobcu za mesiac august XXXX) správca dane získal doklady za reklamnú kampaň žalobcu vystavené spoločnosťou STANDARD STAVBY, s. r. o. pre odberateľa spoločnosť JOPE REK s. r. o., ktoré predložil svedkovi, ktorý uviedol, že zabezpečil natočenie a odvysielanie reklamných spotov v Považskobystrickej televízii a v Púchovskej televízii. K odvysielaniu reklamy v Púchovskej televízii jednal s U.. E. X. (ďalej len „U.. X.“) a k odvysielaniu reklamy v Považskej televízii jednal s P. T.. Zároveň kontaktoval X. G., konateľa spoločnosti DYNAMIC MEDIA s. r. o., so sídlom D. XXX, XXX XX P. V., IČO: XX XXX XXX, ktorý zabezpečil tvorbu a vysielanie reklamy na obrazovkách v Považskej Bystrici a v Bratislave. Ohľadne reklamy na nákladných návesoch BODEX svedok uviedol, že si nepamätá od koho bol prenajatý stroj na výrobu plagátov, ten sa nachádzal na Morave, kde mal prenajaté priestory, adresu si presne nepamätal.
25. V súvislosti s iným konaním (daňová kontrola žalobcu za mesiac august 2015) správca dane vykonal miestne zisťovanie v spoločnosti ELEKTRO CENTRUM TV, spol. s r.o., so sídlom Okružná 3239, 900 01 Modra, IČO: 36 330 710 (ďalej len „ELEKTRO CENTRUM TV, spol. s r.o.“), pričom preveroval odvysielanie reklamy žalobcu v TV Považie a zistil, že uvedená spoločnosť stanovila cenu reklamy pre spoločnosť STANDARD STAVBY, s. r. o. v sume 100,00 eur za mesiac a pre spoločnosť FP TRADE, s.r.o. stanovila vyššiu cenu reklamy za zvýšený počet spotov v sume 175,00 eur za mesiac. Správcovi dane bol predložený mediaplán žalobcu, evidencie DPH za 3. a 4. štvrťrok 2015, podľa ktorých sa za obdobie marec až december 2015 v evidencii nenachádzala okrem vyššie uvedených faktúr žiadna ďalšia faktúra za reklamu žalobcu.
26. V súvislosti s iným konaním (daňová kontrola žalobcu za mesiac august 2015) správca dane vykonal miestne zisťovanie v spoločnosti MEDIAL Púchov, s.r.o., so sídlom Námestie slobody 1400, 020 01 Púchov, IČO: 36 330 272 (ďalej „MEDIAL Púchov, s.r.o.“), pričom preveroval odvysielanie reklamy žalobcu v Púchovskej TV a zistil, že uvedená spoločnosť vystavila k reklamnej kampani žalobcu za obdobie marec až december 2015 faktúru č. 20150199 zo dňa 01.10.2015 za odvysielanie reklamného spotu v dĺžke 37 s v Púchovskom magazíne 17 x od 36. týždňa do 25.12.2015. Faktúra bola vystavená pre spoločnosť FP TRADE, s.r.o. a cena bola stanovená v zmysle cenníka v hodnote 251,53 eur. Správcovi dane bola predložená evidencia DPH za rok 2015, podľa ktorých sa za obdobie marec až december 2015 nenachádzala okrem vyššie uvedenej faktúry žiadna ďalšia faktúra za reklamu žalobcu.
27. V súvislosti s iným konaním (daňová kontrola žalobcu za mesiac august 2015) správca dane vypočul U.. X., konateľa spoločnosti RA - VA, s.r.o. (ďalej len „RA - VA, s.r.o.“), so sídlom J. Kráľa 1270/83, 020 01 Púchov, IČO: 48 303 585, ktorý sa vyjadril k obchodným transakciám medzi uvedenou spoločnosťou a spoločnosťou FP TRADE, s.r.o. Za odvysielanie reklamného spotu žalobcu v Púchovskej TV v termíne od 01.08.2015 do 04.09.2015 vystavila uvedená spoločnosť faktúru pred odberateľa FP TRADE, s.r.o. v hodnote 36,00 eur, pričom faktúra bola vystavená bez DPH, nakoľko spoločnosť RA - VA, s.r.o. nie je platiteľom DPH. Podľa vyjadrenia svedka neboli k predmetnej reklamnej kampani vystavené žiadne ďalšie faktúry.
28. Za účelom P. sporných zdaniteľných plnení správca dane vypočul dňa 03.10.2017 svedka P. C., zamestnanca žalobcu, ktorého pracovná náplň bola kontrola a servis techniky v spoločnosti. V súvislosti s reklamou na nákladných návesoch BODEX uviedol, že reklama je nalepená na ľavej aj pravej strane návesu. Jednalo sa asi o 80 kusov návesov. Reklama sa lepila na sídle spoločnosti postupne ako návesy prichádzali v období od marca do októbra 2015. Polepenie jedného návesu trvalo približne jeden deň. Reklama bola z fólie, nalepená na papierovom podklade, každé písmeno zvlášť, rozmer jedného
písmena bol asi 30 cm x 50 cm. Z papierového podkladu sa odlepili písmená a nalepili sa na náves. V súvislosti s reklamnou kampaňou žalobcu na základe Zmluvy o realizácii reklamnej kampane zo dňa 10.02.2015 svedok uviedol, že bolo vydaných veľa letákov, ktoré boli na čerpacej stanici v areáli žalobcu. Letáky sa rozdávali ľudom pri čerpaní pohonných hmôt, pričom išlo o propagáciu firmy a jednotlivej akcie, napr. akcia na benzín a na pneuservis. Na letáku bola odfotená budova s čerpacou stanicou. Letáky rozdávala obsluha pri čerpacej stanici. Svedok sa vyjadril, že boli odvysielané reklamy v Púchovskej a Považskej televízii a na športovej hale pri Tescu v Považskej Bystrici.
29. Dňa 03.10.2017 správca dane vypočul svedka P. B., zamestnanca žalobcu, ktorý pracoval u žalobca ako vodič na nákladných vozidlách a ktorý v súvislosti s reklamou na nákladných návesoch BODEX uviedol, že reklama bola lepená na 70 až 80 návesoch v rozmedzí 4 až 5 mesiacov, od jari od jesene v roku 2015, spolu 15 až 20 krát. M. doviezol na papierovom podklade predpripravené písmená, ktoré boli následne nalepené na náves za prítomnosti X.. V súvislosti s reklamnou kampaňou žalobcu na základe Zmluvy o realizácii reklamnej kampane zo dňa 10.02.2015 svedok uviedol, že na reklamu, ktorá bola na Tescu v Bratislave ho upozornil L.H. (konateľ žalobcu), keď bol v Bratislave. Letáky dal L.H. roznášať po schránkach a nachádzali sa aj na čerpacej stanici v areáli žalobcu, kde si ich ľudia vyzdvihovali.
30. Správca dane na základe zistených skutočností dňa 12.06.2018 vydal rozhodnutie č. 101151434/2018, ktorým bol žalobcovi podľa § 68 ods. 5 daňového poriadku vyrubený rozdiel dane v sume 22.300,00 eur za zdaňovacie obdobie apríl 2015. Na základe žalobcom podaného odvolania voči uvedenému rozhodnutie správcu dane, žalovaný rozhodnutím č. 102642565/2018 zo dňa 19.12.2018 zrušil rozhodnutie správcu dane č. 101151434/2018 zo dňa 12.06.2018 a vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. Žalovaný zaviazal správcu dane, aby došetril skutkový stav, vypočul ďalších svedkov a dodržal procesné práva žalobcu a aby zrozumiteľne uviedol, aké konkrétne okolnosti a dôkazy preukazujú, že žalobca vedel alebo mal vedieť, že predmetné plnenia zakladajúce právo na odpočítanie dane sú súčasťou zneužívajúceho konania, resp. daňového podvodu a aké opatrenia žalobca prijal, ktoré možno od neho rozumne požadovať, aby sa uistil, že jeho prijaté plnenia nepovedú k účasti na daňovom podvode.
31. Správca dane v ďalšom konaní uskutočnil dňa 19.02.2018 výsluch svedka P. T., bývalého konateľa ELEKTRO CENTRUM TV, spol. s r.o., ktorý uviedol, že na predloženej faktúre je nesprávne uvedený text, správne sú časové údaje podľa mediaplánu. Podľa mediaplánu bola reklama vysielaná v mesiacoch marec až december 2015 a v období marec až august 2015 bola reklama objednaná spoločnosťou STANDARD STAVBY, s. r. o. a cena reklamy bola 100,00 eur za každý mesiac. V období september až december 2015 bola reklama objednaná spoločnosťou FP TRADE, s.r.o. a cena reklamy za zvýšený počet spotov bola vyššia, 175,00 eur mesačne. Svedok sa vyjadril, že v mediapláne sú uvedené iba premiérové časy vysielania (utorok a piatok), následné dni sú reprízy, ktoré sa v mediapláne neuvádzajú. Podľa časových údajov v mediapláne reklama žalobcu bola vysielaná celý mesiac. Mediaplán hovorí o vysielacích dňoch a nie o počte spotov, ktoré sú vysielané za jednotlivý deň. Žalobca si za vysielanie reklamnej kampane v televízii Považie v období marec až december 2015 uplatnil odpočet dane z viacerých faktúr (vrátane sporných faktúr) od dodávateľa Advertising of Companies s. r. o., na ktorých je odlišná cena oproti cene reklamnej kampane žalobcu podľa faktúr, ktoré vystavila spoločnosť ELEKTRO CENTRUM TV, spol. s r.o. za predmetné obdobie. Svedok k uvedenému uviedol, že cena reklamy podľa faktúr vystavených spoločnosťou ELEKTRO CENTRUM TV, spol. s r.o. za mesiac je reálna. Najnižšia cena reklamy u nich je 80,00 eur za mesiac. Najvyššia cena zákazky bola asi 5.000,00 eur za mesiac za reklamu a cenu reklamy vie každý zákazník už na začiatku obdobia. Správca dane vyzval svedka, aby sa vyjadril, či by výsledok spolupráce spoločnosti ELEKTRO CENTRUM TV, spol. s r.o. so spoločnosťami STANDARD STAVBY, s. r. o. a FP TRADE, s.r.o. za odvysielanie reklamy bez účasti spoločností v reťazci bol rovnaký, svedok uviedol, že by bol rovnaký, pričom je bežnou praxou, že aj spoločnosť ELEKTRO CENTRUM TV, spol. s r.o. zastupuje agentúra, ale nevie o tom, že by to bolo aj cez ďalšie 4 agentúry.
32. Dňa 19.02.2019 správca dane uskutočnil výsluch U.. X., bývalého konateľa spoločnosti MEDIAL Púchov, s.r.o. a zároveň súčasného konateľa spoločnosti RA - VA, s.r.o., pričom predložil faktúru za odvysielanie reklamného spotu v Púchovskej televízii v termíne od 01.05.2015 do 31.07.2015 v hodnote 114,00 eur, ktorá bola vystavená pre odberateľa STANDARD STAVBY, s. r. o. Za každý týždeň vysielania bola jednotková cena 9,00 eur za týždeň. Táto cena bola východiskom pre stanovenie ceny za 3 mesiace máj až júl 2015, spolu 114,00 eur. Žalobca si za vysielanie reklamnej kampane v Púchovskej televízii v období marec až december 2015 uplatnil odpočet dane
z viacerých faktúr (vrátane sporných faktúr) od dodávateľa Advertising of Companies s. r. o., na ktorých je odlišná cena oproti cene reklamnej kampane žalobcu podľa faktúr, ktoré vystavila spoločnosti MEDIAL Púchov, s.r.o. a RA - VA, s.r.o. za predmetné obdobie. Svedok sa vyjadril, že cena reklamy podľa faktúr vystavených spoločnosťami MEDIAL Púchov, s.r.o. a RA - VA, s.r.o. je reálna. Pri objednávaní reklamy na stanovené časové obdobie, bolo objednávateľovi zrejmé aká bude konečná fakturovaná cena. Za spoločnosť RA - VA, s.r.o. stanovil cenu približne 9,00 eur za týždeň, pričom cena pre spoločnosť STANDARD STAVBY, s. r. o. na obdobie 01.05.2015 do 31.07.2015 bola stanovená v hodnote 114,00 eur a cena pre spoločnosť FP TRADE, s.r.o. na obdobie 01.08.2015 do 04.09.2015 bola stanovená v hodnote 36,00 eur. Fakturácia pre obe spoločnosti sa riešila na konci roka, keďže on ako konateľ spoločnosti MEDIAL Púchov, s.r.o. bol odvolaný z funkcie. Správca dane vyzval svedka, aby sa vyjadril, či by výsledok spolupráce spoločností MEDIAL Púchov, s.r.o. a RA - VA, s.r.o. so spoločnosťami STANDARD STAVBY, s. r. o. a FP TRADE, s.r.o. za odvysielanie reklamy bez účasti uvedených spoločností bol rovnaký, svedok uviedol, že výsledok by bol rovnaký.
33. Dňa 19.02.2019 správca dane zrealizoval výsluch so svedkom U. U. (ďalej len „U.“), ktorý potvrdil, že vyhotovil fotografie návesov BODEX a bol prítomný pri realizácii polepov na návesoch V.. Uviedol, že išlo o kamarátsky vzťah a v čase realizácie polepov nebol zamestnaný. V. mu za prácu niečo dal, doklad o tom nemá, nakoľko nešlo o peniaze, ale o výpomoc. Realizácie polepov sa zúčastnil dvakrát, niekedy na jar a okolo leta. Fotografie vyhotovoval po umiestnení polepu na návesoch BODEX. Pre polepy bol s V. v Čechách na osobnom aute a to pred začatím ich realizácie. Svedok uviedol, že vytlačil asi 10 fotografií a nalepil 50 alebo 60 návesov, pričom každú nálepku nelepil. Návesy prišli čisté a lepila sa naraz celá plocha návesu, pričom fotografie s návesmi, kde je vidno evidenčné číslo vozidla nemá a fotky odovzdal V.. V čase vyhotovenia fotografií a realizácie polepov boli prítomní U.P. (ďalej len „X.“) a niekedy aj V..
34. Dňa 19.02.2019 správca dane uskutočnil výsluch so svedkom X., ktorý uviedol, že fotografie návesov BODEX on nevyhotovil, vyhotovenia fotografií sa nezúčastnil a nepamätal si, či ich v jeho prítomnosti niekto fotil. Pre realizácii polepov bol prítomný a v rámci tejto činnosti odliepal fóliu z podkladu a nalepoval ju na návesy spolu s U.. Pri realizácii polepov bol aj pán, ktorého nepoznal a ten označoval miesto na návese, kde mali reklamu nalepiť. Podľa svedka sa jednalo o viaceré pásy, ktoré nalepili na náves. Uvedené služby vykonával bezodplatne. Polepy realizoval dvakrát na jar a v lete, na jar to bolo viac dní v týždni a v lete tiež pár dní v jednom týždni. Nevedel uviesť kto polepy vyrobil, ani kto dodal materiál na ich výrobu. Uviedol, že sa polepilo asi 40 návesov, no nepamätá si, ktorú z reklám lepil. Pri realizácii polepov bol prítomný U. a druhý bol pravdepodobne V..
35. Správca dane následne prvostupňovým rozhodnutím č. 102037138/2019 zo dňa 27.08.2019 vyrubil žalobcovi podľa § 68 ods. 5 daňového poriadku rozdiel dane v sume 22.300,00 eur na DPH za zdaňovacie obdobie apríl 2015. Správca dane vykonaným dokazovaním z výsluchu svedkov a z predložených dokladov zistil, že obchody v rámci preverovaného reťazca dodávateľskej spoločnosti a subdodávateľských spoločností boli poznačené podvodným konaním, pričom prijal záver, že žalobca o uvedenej skutočnosti musel vedieť. Správca dane v prípade žalobcu neakceptoval preukázanie splnenia podmienok uvedených v § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a) v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH z dôvodu, že žalobca sa do podvodného reťazca zapojil vedome a účelovo s cieľom nedovolenej daňovej optimalizácie. Správca dane nespochybnil reálnu existenciu reklamných služieb, pričom žalobca predložil všetky formálne doklady, ktorými preukazoval splnenie podmienok na odpočítanie dane. Z uvedeného dôvodu správca dane postupoval v zmysle rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžf/31/2016 zo dňa 17.10.2017 a iných a v zmysle práva EÚ, pričom mal na zreteli, že v takomto prípade je legitímnym dôvodom pre neuznanie nároku na odpočítanie dane jedine skutočnosť, že žalobca o konaní vykonštruovaného obchodného reťazca, ktorého cieľom bolo podvodným spôsobom narušiť neutralitu DPH vedel, prípadne mohol a mal vedieť.
36. Na základe odvolania žalobcu žalovaný dňa 06.03.2020 napadnutým rozhodnutím č. 100375864/2020 podľa § 74 ods. 4 daňového poriadku potvrdil prvostupňové rozhodnutie správcu dane. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí konštatoval, že z jednotlivých zistení je zrejmé, že všetky ceny na faktúrach, ktoré vystavila spoločnosť Advertising of Companies s. r. o. boli vždy mnohonásobne vyššie ako reálne ceny. Podľa žalovaného je nepravdepodobné a nelogické, aby si podnikateľ ani v jednom prípade nepreveril reálnu cenu priamo u výrobcu reklamy alebo zariadenia. Uvedené konanie možno hodnotiť ako účelové za účelom získania neoprávneného daňového prospechu, ktorý mu dodávateľ
Advertising of Companies s. r. o., prostredníctvom vykonštruovaného obchodného reťazca umožnil získať. Správca dane porovnal ceny reklamných služieb v hodnote 490.000,00 eur bez DPH uvedenej v zmluve o reklamnej kampani medzi žalobcom a dodávateľom Advertising of Companies s. r. o. Cena reklamných služieb vo vyššie uvedenej zmluve bola zhodná s cenou reklamných služieb uvedenou v zmluve o reklamnej kampani uzavretej medzi spoločnosťou Advertising of Companies s. r. o. a subdodávateľom reklamných služieb spoločnosťou JOPE REK s. r. o., bez distribúcie letákov. X. pri daňovej kontrole za zdaňovacie obdobie august 2015 vypovedal, že prípravu, návrh, realizáciu a distribúciu letákov zabezpečoval vo vlastnej réžii, sám pomocou výpočtovej techniky a distribúciu letákov zabezpečil rodinnými príslušníkmi. Rozvoz letákov mal byť vykonaný autami, ktoré mala mať spoločnosť v prenájme a predložil 2 ks letákov. Z finančných výkazov a ekonomických ukazovateľov dodávateľa Advertising of Companies s. r. o. vyplýva, že spoločnosť nemala materiálne ani technické vybavenie potrebné na výrobu týchto letákov a nemala ani žiadnych zamestnancov, ktorí by mohli výrobu letákov v uvedenej kvalite zabezpečiť. Na základe uvedeného žalovaný logicky konštatoval, že spoločnosť Advertising of Companies s. r. o. letáky nevyrobila a nerozniesla tak, ako je uvedené na spornej dodávateľskej faktúre, keďže je preukázané, že cena reklamných služieb medzi žalobcom, dodávateľom a subdodávateľom bola takmer rovnaká a dodávateľská spoločnosť Advertising of Companies s. r. o. nemala materiálne, technické ani personálne vybavenie potrebné na výrobu letákov v takom množstve.
37. Žalovaný ďalej uviedol, že v súvislosti s reklamou na nákladných návesoch BODEX žalobca nepredložil dôkazy, preukazujúce na ktorých návesoch a v akom období bola reklama umiestnená, pričom správca dane vypočul viacerých svedkov. Vo výpovediach svedkov sa vyskytujú viaceré nezrovnalosti. U. a X. sa vyjadrili, že sa zúčastnili realizácie polepov dvakrát, na jar a v lete 2015, čo je v rozpore s vyjadreniami zamestnancov žalobcu, ktorí uviedli, že reklama sa realizovala v období od marca do októbra 2015, resp. od jari do jesene postupne, ako sa návesy vyrábali a dochádzali. Naraz sa doviezlo napríklad 5 návesov, ktoré sa polepili v priebehu asi týždňa, polepenie 1 návesu trvá asi 1 deň. Na základe svedeckých výpovedí U. a X. by nebolo možné za taký krátky čas reálne zrealizovať reklamu na návesoch BODEX, ktorá bola vyfakturovaná dodávateľom Advertising of Companies s. r. o. Dodávateľ Advertising of Companies s. r. o. vystavil pre žalobcu za reklamu za návesoch BODEX faktúru č. 18-1-2015 zo dňa 30.04.2015 s dátumom dodania služby 30.04.2015 a faktúru č. 33-1-2015 zo dňa 29.06.2015 s dátumom dodania služby 29.06.2015. Zamestnanci žalobcu však tvrdili, že reklama na návesoch mala byť zrealizovaná do jesene, prípadne októbra 2015, čo tiež viedlo správcu dane k pochybnostiam, že polepy na návesoch nerealizoval dodávateľ Advertising of Companies s. r. o. cez sieť subdodávateľov a ďalších ľudí, ktorí sa mali zúčastňovať polepov. Dodávateľ Advertising of Companies s. r. o. v čase vystavenia faktúr nevedel, na aký počet návesov bude v období odo dňa faktúry do októbra, prípadne jesene vyrobených a na akom počte návesov bude následne umiestnená reklama žalobcu. Svedkovia sa nevedeli vyjadriť, kto a kde polepy vyrobil a nevedeli uviesť presný počet návesov BODEX. Svedok V. nevedel konkretizovať viaceré skutočnosti, ktoré súviseli s výrobou polepov. Nevedel uviesť kto konkrétne polepy vyrobil a nepamätal si viaceré skutočnosti v súvislosti s výrobou a distribúciou polepov, na základe čoho možno podľa žalovaného konštatovať, že nebolo preukázané, že dodávateľ, resp. subdodávatelia navrhli, vyrobili a realizovali reklamu tak ako to fakturovala dodávateľská spoločnosť Advertising of Companies s. r. o. Predložené fotografie k reklame na nákladných návesoch BODEX nepreukazujú konkrétne označenie návesu, na ktorom bola reklama umiestnená. Deklarovaný dodávateľ Advertising of Companies s. r. o., ako aj deklarovaní subdodávatelia JOPE REK s. r. o. a STANDARD STAVBY, s. r. o. sú nekontaktní, so správcom dane nekomunikujú a účtovníctva sú nedostupné.
38. Žalovaný záverom napadnutého rozhodnutia uzavrel, že správca dane vykonaním daňovej kontroly a vyrubovacieho konania preukázal, že sa jednalo o vysoké a neodôvodniteľné navýšenie ceny v prípade faktúr vystavených dodávateľskou spoločnosťou Advertising of Companies s. r. o., oproti cene, ktorú správca dane zistil u koncových poskytovateľov služieb. Ak napríklad reálna cena reklamy bola 100,00 eur a subdodávateľská spoločnosť vyfakturuje za túto istú službu bez pridanej hodnoty žalobcovi cenu vo výške 15.000,00 eur možno s použitím elementárnych prvkov logicky vyvodiť, že toto navýšenie ceny je absolútne ekonomicky neodôvodniteľné. Spoločnosti vykazujú v daňových priznaniach za rok 2015 na DPH vysoké obraty a nízke daňového straty, čo je jedným zo znakov reťazových obchodov a čo je typické pre subjekty založené a zaobstarajúce sa činnosťou bez reálneho podkladu, ktorej hlavným cieľom je prostredníctvom narušenia neutrality systému DPH umožniť končenému odberateľovi získať neoprávnený daňový prospech vo forme zníženia daňovej povinnosti. Žalobca bol súčasťou podvodného
obchodného reťazca, ktorý len formálne vykazoval dodanie reklamných služieb bez ekonomického opodstatnenia, pričom žalobca sa nachádzal na konci vykonštruovaného obchodného reťazca. Bolo preukázané, že žalobca si vybral dodávateľa Advertising of Companies s. r. o. z dôvodu mnohonásobne vyšších cien, ktoré dodávateľ uvádzal na faktúrach, ako boli reálne ceny, čím dodávateľ umožnil získať žalobcovi neoprávnený daňový prospech. To, že žalobca o uvedenej skutočnosti vedel alebo mal vedieť preukazujú viaceré zistenia. Žalobca zároveň neurobil všetky opatrenia, ktoré bolo rozumné od neho požadovať, aby sa uistil, že sa na podvode nebude podieľať.
39. Podľa § 19 ods. 1 veta prvá zákona o <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/> DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru.
40. Podľa § 19 ods. 1 o <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/> DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.
41. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.
42. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byt' platiteľovi dodané.
43. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.
44. Podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.
45. Podľa § 3 ods. 6 daňového poriadku pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon alebo inú skutočnosť rozhodujúcu pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane, ktoré nemajú ekonomické opodstatnenie a ktorých výsledkom je účelové obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, alebo ktorých výsledkom je účelové zníženie daňovej povinnosti, sa pri správe daní neprihliada.
46. Podľa § 24 ods. 1 daňového poriadku daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.
47. Podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.
48. Podľa § 24 ods. 3 daňového poriadku správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.
49. Podľa § 24 ods. 4 daňového poriadku ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.
50. Podľa § 45 ods. 2 písm. c), d), e) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/ >daňového poriadku kontrolovaný daňový subjekt má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane povinnosti poskytovať požadované informácie sám alebo ním určenou osobou, predkladať v priebehu daňovej kontroly záznamy, ktorých vedenie ukladá osobitný predpis, a iné doklady, ktoré preukazujú hospodárske operácie a účtovné prípady, vo forme požadovanej správcom dane, ak ich v tejto požadovanej forme vedie, vrátane evidencie a záznamov, ktorých vedenie bolo správcom dane uložené, a podávať k nim ústne alebo písomné vysvetlenia a predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia.
51. Podľa § 46 ods. 5 daňového poriadku ak vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti dokladov predložených kontrolovaným daňovým subjektom alebo o pravdivosti údajov v nich uvedených, oznámi správca dane tieto pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu a vyzve ho, aby sa k nim vyjadril, najmä aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil alebo pravdivosť údajov riadne preukázal.
52. Podľa § 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, nepožíva právnu ochranu.
53. Po preskúmaní správnej žaloby, vyjadrení žalobcu, vyjadrenia žalovaného a administratívneho spisu dospel senát správneho súdu k jednomyseľnému záveru, že rozhodnutie žalovaného je v súlade so zákonom a za súladný so zákonom možno označiť aj procesný postup žalovaného ako aj správcu dane vedúci k vydaniu napadnutého a prvostupňového rozhodnutia. Správny súd konštatuje, že správca dane vykonal vo veci rozsiahle, efektívne, dostatočné a na účely predmetu daňového konania orientované dokazovanie, o čom svedčí obsah administratívnych spisov. Z vykonaného dokazovania vyvodil správne skutkové závery, keď svoje úvahy, vedúce ho k ustáleniu skutkového stavu, racionálne odôvodnil a takto zistený skutkový stav správne právne posúdil. Žalovaný následne preskúmal skutkový stav a postup správcu dane a v napadnutom rozhodnutí sa vysporiadal s podstatnými námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu a zároveň napadnuté rozhodnutie náležite odôvodnil.
54. Správny súd uvádza, že dôkaznú povinnosť v daňovom konaní má prioritne daňový subjekt (žalobca), pričom správca dane dokazovanie vykonáva a vedie a jeho úlohou je najmä zistiť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane. Dokazovanie je procesný postup, na základe ktorého správca dane získa poznatky a informácie o všetkých skutočnostiach dôležitých pre správne a objektívne rozhodnutie. Správca dane nie je pri dokazovaní viazaný iba návrhmi daňových subjektov, je však povinný zistiť skutkový stav veci čo najúplnejšie. Z uvedeného vyplýva, že je to práve správca dane, kto rozhodne, ktoré dôkazy vykoná, akým spôsobom a či vôbec dokazovanie doplní, aké závery vyvodí z jednotlivých dôkazov. V daňovom konaní sa uplatňuje zásada voľného hodnotenia dôkazov a zásada objektívnej pravdy, v zmysle ktorých sú príslušné orgány povinné postupovať. Zásada voľného hodnotenia dôkazov nedáva správcovi dane právo na svojvoľné a účelové nakladanie so zisteniami získanými v rámci daňovej kontroly alebo daňového konania, ale táto podlieha zákonom stanovenému postupu, keď je správca dane povinný hodnotiť každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a pritom prihliadať na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo, pričom toto vyhodnotenie zistených skutkových okolností musí zodpovedať zásadám logického myslenia a správnej aplikácie relevantných zákonných ustanovení. Zásada objektívnej pravdy ovládajúca daňové konanie nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu (žalobcu) ohľadne ním, v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností, nakoľko daňové konanie nie je konaním vyhľadávacím. Preto je na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie a jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania z nich vyvodí, a to predovšetkým s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré už má správca dane v priebehu konania k dispozícii.
55. Správny súd konštatuje, že potreba skúmania ekonomického dôvodu daňovej transakcie sa prejavuje ako súčasť zásady posudzovania právneho úkonu podľa jeho obsahu. Zo zásady skutočného obsahu právneho úkonu rozhodujúceho pre určenie dane vyplýva, že z daňového hľadiska je rozhodujúca reálna existencia plnení, ktoré boli uskutočnené, t. j. vzájomná výmena reálnych plnení, a teda dodanie dohodnutého tovaru a vykonanie dohodnutých prác (resp.
dodanie tovaru alebo služieb) a úhrada za toto poskytnuté plnenie. Ide o ekonomickú podstatu daňovej transakcie, ktorú zákon uprednostňuje pred formou a právnym titulom, na základe ktorého bola uskutočnená (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 241/07-44). V tejto súvislosti je potrebné mať na pamäti základnú zásadu obchodného práva, ktorou je poctivý obchodný styk. Poctivý obchodný styk je základným predpokladom pre riadne fungovanie obchodnej spoločnosti a prejavuje sa tým, že štatutárny orgán obchodnej spoločnosti má vedomosť nielen o obsahu a rozsahu činností, ktorými podnikateľ napĺňa jednotlivé definičné znaky pojmu podnikanie, ale aj vedomosť o subjektoch, v spolupráci s ktorými tak činí. Ak takéto vedomosti evidentne štatutárnemu orgánu obchodnej spoločnosti chýbajú, potom v danom prípade ide o výkon práva na podnikanie, ktorý nepožíva právnu ochranu, tzn. pochybnosti správcu dane o pravdivosti údajov uvádzaných daňovým subjektom (žalobcom) sú v zmysle zásady obsiahnutej v ustanovení § 3 ods. 6 daňového poriadku oprávnené. Nezodpovedá zásade zodpovedného a poctivého obchodného styku konanie podnikateľa, ktorý si riadne nepreverí svojho dodávateľa z hľadiska dôveryhodnosti, poctivosti, nepreverí si, či tovar alebo služby boli skutočne dodané zmluvným dodávateľom. Plnenia, resp. konania, ktoré nie sú uskutočnené v rámci obvyklých obchodných podmienok, u ktorých absentuje akýkoľvek ekonomický zmysel a sú deklarované len s cieľom získania výhod upravených zákonom, možno považovať za zneužitie objektívneho daňového práva.
56. Správny súd je toho názoru, že správca dane má právo preverovať reálnosť dodávky tovaru alebo služby. Už samotné zistenie skutočností, že dodávateľ nie je ekonomicky činný, že je nedôveryhodný, rizikový, problémový a nekontaktný, že nemá personálne a materiálne možnosti na realizáciu dodávky alebo služby, že zdaniteľné plnenie nie je odzrkadlené v jeho daňových výstupoch a účtoch, jednoznačne spochybňujú vierohodnosť o reálnosti dodávok tovaru alebo služieb. V okamihu, keď správca dane spochybní dôveryhodnosť údajov v daňovom priznaní, musí daňový subjekt (žalobca) v daňovom konaní preukázať, že k realizácii plnenia skutočne došlo tak, ako deklaruje. Na strane žalobcu v postavení daňového subjektu totiž nastupuje procesná povinnosť obnoviť dôveryhodnosť spochybnenej transakcie, lebo žalobca je zaťažený dôkazným bremenom preukázať všetky skutočnosti, ktoré povinne uvádza v daňovom priznaní. Dôkazné bremeno preukazujúce uskutočnenie zdaniteľného plnenia leží predovšetkým na daňovom subjekte, pričom nemožno opomenúť, že cieľom uznaným a podporovaným šiestou smernicou Rady Európskej únie o spoločnom systéme DPH je boj proti podvodom, daňovým únikom a prípadom zneužívania (rozsudky z 29.04.2004, Gemeente Leusden a Holin Group, C-487/01 a C-7/02 Zb. s. I. 5337, bod 76, ako aj z 21.02.2006, Halifax, a i., C-255/02 Zb. s. I. 1609, bod 71). Daňový subjekt (žalobca) disponuje právom uplatniť si za zákonom ustanovených a splnených podmienok nárok na odpočet DPH, je iniciátorom odpočítania DPH, preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene za zákonom stanovených podmienok a ak daňový subjekt (žalobca), na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenie spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet DPH uznaný ako oprávnený (rozsudok NS SR zo dňa 23.06.2010, sp. zn. 2Sžf/4/2009 v spojení s rozhodnutím ÚS SR zo dňa 23.02.2011, sp. zn. III. ÚS/78/2011-17).
57. Správny súd poukazuje na názor SD EÚ, ktorý vo svojej judikatúre konštatuje, že vnútroštátnemu súdu prináleží odmietnuť priznanie práva na odpočet DPH, ak sa vo svetle objektívnych skutočností preukáže, že platiteľ dane sa svojou kúpou zúčastňuje na plnení, ktoré je súčasťou podvodu vo vzťahu k DPH; a to aj vtedy, ak dotknuté plnenie spĺňa objektívne kritériá, na ktorých sú založené pojmy dodávka tovaru platiteľom dane a hospodárska činnosť. Taktiež SD EÚ vo svojej judikatúre pripúšťa, že nie je v rozpore s právom Únie požadovať, aby sa daňový subjekt (žalobca) uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode (rozsudky ESD vo veciach Teleos plc. a spol., C-409/04, Vlaamse Oliemaatschappij NV, C-499/10).
58. Správny súd uvádza, že splnenie podmienok na odpočítanie dane v zmysle § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a) a § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH nie je viazané výlučne na ich formálne preukázanie, ale podstatné je, aby formálne deklarované úkony mali svoj reálny a preukázateľný základ. Nárok na odpočet je viazaný na bezpodmienečné splnenie zákonných podmienok uvedených v citovaných právnych normách, pričom ich nesplnenie nie je možné odpustiť (keďže to zákon neustanovuje), ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady dokladu a ani pri dobromyseľnosti platiteľa, prijímajúceho zdaniteľné plnenie. Vo vzťahu k namietanému prenosu dôkazného bremena na žalobcu správny súd
uvádza, že zákonodarca z dôvodu zabránenia ľahkej zneužiteľnosti požaduje, aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočet zákon stanovil. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené, a tovar reálne dodaný (§ 9 zákona o DPH). Pre splnenie zákonných podmienok pre vznik nároku na odpočet DPH teda nepostačuje iba predloženie dokladov (faktúr) s predpísaným obsahom; pre vznik nároku na odpočet DPH musí daňový subjekt (žalobca) zároveň preukázať reálne vykonanie obchodu, a to práve osobou uvedenou na faktúre. Pokiaľ teda žalobca tvrdil, že došlo k dodaniu tovaru a služieb dodávateľom Advertising of Companies s. r. o. ako aj k uhradeniu faktúr súvisiacich s takýmto dodaním tovaru a služieb tak, ako to deklaroval v daňovom priznaní, bolo jeho povinnosťou takéto tvrdenie preukázať. Rovnako tak bolo jeho povinnosťou preukázať existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočet dane zákon o DPH stanovil. V prípade, ak si žalobca ako daňový subjekt uplatnil nárok odpočet dane z dodávateľských faktúr, potom musí vedieť preukázať, že plnenia, z ktorých vyplýva uplatnenie práva na odpočet dane majú reálny základ (čiže sa reálne uskutočnili tak ako je deklarované na faktúrach a dodávateľom, ktorý je na nich uvedený) a neboli vykonané len formálne uvedením na dodávateľských faktúrach.
59. Správny súd konštatuje, že poskytnuté plnenie malo byť realizované v dodávateľskom reťazci
- žalobca ako konečný prijímateľ objednaných služieb a súčasne platca DPH, v reťazci následne spoločnosť Advertising of Companies s. r. o., ktorá mala vo vzťahu k žalobcovi postavenie dodávateľa objednaných služieb, pričom na základe faktúr od uvedenej spoločnosti si žalobca uplatňoval odpočítanie DPH. Následne sa v obchodnom reťazci nachádzali spoločnosti JOPE REK s. r. o., STANDARD STAVBY, s.r.o. a FP TRADE, s.r.o. v postavení subdodávateľov, ktoré reklamné služby medzi sebou prefakturovali tak, že žalobcovi niekoľkonásobne navýšili sumu. Správny súd poukazuje na zistené skutkové okolnosti veci uvedené v dôvodoch rozhodnutia žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu, ktoré vyplývajú z obsahu administratívneho spisu a správnymi orgánmi vykonaného dokazovania (body 18. až 38. tohto rozsudku). Vzhľadom na zákonné kritériá pre uplatnenie odpočtu DPH, žalobca mal vedieť, že pre preukázanie nároku na odpočet DPH, z posudzovaných faktúr, bude potrebné, aby preukázal, že fakturované plnenie mu dodala reálne osoba, ktorá je uvedená na dodávateľských faktúrach alebo preukázal, ktorý konkrétny zo subdodávateľov v dodávateľskom reťazci, v reálnom čase, fakturované plnenie vyrobil, vytvoril, poskytol a následne dodal v subdodávkach konečnému príjemcovi - žalobcovi bez toho, aby takéto plnenie neviedlo k zneužitiu práva alebo účasti na podvodnom konaní, prípadne bolo úlohou žalobcu, aby správcovi dane preukázal, aké konkrétne opatrenia zrealizoval na zamedzenie svojej účasti na podvodnom konaní v rámci obchodného reťazca.
60. Samotné faktúry od dodávateľa sú len formálnou podmienkou uplatnenia si nároku na odpočítanie DPH na vstupe, nie však postačujúcou, pokiaľ nie sú odrazom reálneho plnenia. Rovnako tak zaúčtovanie predmetných faktúr ešte nezakladá podmienku možnosti uplatnenia práva na odpočítanie DPH zdaniteľnej dodávky tovarov a služieb. Ak daňové a účtovné doklady (faktúry, zmluvy, doklady o úhrade a pod.) neodrážajú materiálne plnenie a boli vystavené bez skutkovej podstaty, nemôže byť žalobcovi na základe takýchto podkladov a zhodného tvrdenia účastníkov fakturovaného obchodu priznané právo na odpočet DPH. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na skutočnosť, že dodávateľská spoločnosť Advertising of Companies s. r. o. zanikla v dôsledku zlúčenia, pričom nástupnickou spoločnosťou sa stala spoločnosť Finessa, s.r.o., ktorá je nástupnickou spoločnosťou ďalších 41 zaniknutých spoločností. Taktiež je potrebné poukázať na skutočnosť, že účtovníctvo zaniknutého dodávateľa nebolo správcovi dane predložené, nakoľko bolo odovzdané nástupnickej spoločnosti, ktorá so správcom dane nekomunikuje. Zároveň v konaní nebolo preukázané, že by dodávateľská spoločnosť Advertising of Companies s. r. o. mala materiálne alebo technické vybavenie potrebné na výrobu letákov. Rovnako nemala ani žiadnych zamestnancov, ktorí by mohli výrobu letákov v uvedenej kvalite zabezpečiť a distribuovať. Na základe uvedeného možno logicky konštatovať, že spoločnosť Advertising of Companies s. r. o. letáky nevyrobila a nerozniesla tak, ako je uvedené na spornej dodávateľskej faktúre, keďže je preukázané, že cena reklamných služieb medzi žalobcom, dodávateľom a subdodávateľom bola takmer rovnaká. Navyše správcovi dane nebolo predložené ani účtovníctvo subdodávateľských spoločností, z dôvodu, že bývalí konatelia ho vždy odovzdali novému konateľovi, pričom samotné subdodávateľské spoločnosti účtovné doklady nepredložili, resp. so správcom dane nekomunikovali. Preto bolo základnou povinnosťou žalobcu ako daňového subjektu preukázať, že na uplatnenie práva na odpočítanie dane má právny nárok. Následne správca dane je oprávnený a zároveň i povinný s využitím inštitútu daňovej kontroly
zisťovať a preverovať základ dane alebo iné skutočnosti pre správne určenie dane alebo nároku na uplatnený odpočet DPH. Dôkazné bremeno preukázania splnenia zákonných podmienok odpočtu DPH je na daňovom subjekte, ktorý je počas daňovej kontroly a vo vyrubovacom konaní povinný preukázať dôkazmi, že sa na podvodnom konaní alebo zneužití práva nezúčastnil a že pre takýto postup prijal všetky reálne možné opatrenia, ktoré od neho bolo možné vyžadovať.
61. Správny súd je toho názoru, že záver správcu dane a žalovaného ohľadne skutočnosti, že vykonaným dokazovaním bolo spochybnené, že dodávateľ Advertising of Companies s. r. o. dodal žalobcovi služby uvedené na sporných faktúrach je opodstatnený, plne súladný s ustálenou rozhodovacou praxou kasačného súdu. Dodávateľ Advertising of Companies s. r. o. je spoločnosťou bez ekonomickej aktivity a do obchodného reťazca bol umelo vložený, aby vytvoril zdanie reálneho obchodovania a zachovania neutrality DPH. Tieto skutočnosti mohol žalobca pri náležitej obozretnosti zistiť, nakoľko ceny, ktoré mu dodávateľ Advertising of Companies s. r. o. spornými faktúrami fakturoval boli v niekoľkonásobne vyššej hodnote ako bola reálna cena. Skutočnosť, že žalobca si uplatnil odpočítanie dane v niekoľkonásobne vyššej hodnote, ako mala byť reálna cena, je z pohľadu správneho súdu nespochybniteľným faktom. Takýmto konaním došlo k narušeniu neutrality systému DPH, čo v konečnom dôsledku umožnilo žalobcovi ako konečnému článku vykonštruovaného obchodného reťazca získať neoprávnený daňový prospech vo forme zníženia daňovej povinnosti. Predmetné plnenie je tak poznačené zneužitím práva, o ktorom žalobca vzhľadom na okolnosti daného prípadu mal vedieť. Na základe týchto skutočností sú pochybnosti správcu dane a žalovaného o reálnom dodaní služieb práve dodávateľom Advertising of Companies s. r. o. uvedeným na sporných faktúrach oprávnené. Vzhľadom na to, že žalobca, na ktorom leží dôkazné bremeno spoľahlivo nepreukázal, že k realizácii plnenia skutočne došlo tak, ako deklaruje, nemohol byť nárok na odpočet DPH za kontrolované zdaňovacie obdobie uznaný ako oprávnený. Z právneho hľadiska žalobca nesplnil zákonom stanovené podmienky uvedené v § 49 ods. 1 a 2 písm. a) a § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH pre odpočet DPH.
62. K vedomosti žalobcu o svojom zapojení do reťazca poznačeného zneužitím práva správny súd uvádza, že pri náležitej obozretnosti mohol a mal žalobca zistiť, že predmetný obchodný reťazec je umelo vykonštruovaným reťazcom za účelom narušenia systému neutrality DPH. To, že žalobca hrubým spôsobom porušil zásady obozretnosti vyplýva jednoznačne zo zistenia, že žalobca nemal záujem si zisťovať reálne ceny za poskytnuté reklamné služby. Následky takéhoto neobozretného správania potom musí žalobca znášať sám a musí byť uzrozumený s tým, že sa naň bude hľadieť ako na osobu, ktorá mala vedomosť o zapojení sa do reťazca poznačeného zneužitím práva na odpočet DPH.
63. Pokiaľ daňový subjekt, bez preverenia obchodných partnerov, uzavrie obchodnú zmluvu so subjektom, ktorý nebude reálnym dodávateľom jeho služby, i keď mal možnosť osloviť obchodné spoločnosti, ktoré služby (tovary) produkujú, vyrábajú a priamo dodávajú často krát (ako to bolo aj v prípade posudzovaného obchodného reťazca preukázané) v niekoľkonásobne nižšej cene, než bola cena, ktorú dohodol daňový subjekt so svojím konečným dodávateľom, tak sa sám daňový subjekt dostáva do situácie, že sa môže ocitnúť v obchodnom reťazci plnení, ktorých subjekty od producenta, výrobcu, poskytovateľa služby budú poskytovať rovnaké služby, avšak s podstatne neúmerne vyššou cenou (bez preukázania reálnosti masívneho zvýšenia nákladov) a tým aj vyšším DPH. Takýmto konaním sa daňový subjekt vystavuje reálnej možnosti preverovania týchto obchodných transakcií daňovými orgánmi. Daňový subjekt v čase kontroly daňovými orgánmi musí byť spôsobilý preukázať, že urobil všetky reálne možné opatrenia, ktoré mohol v danom čase a v danej skutkovej situácii urobiť, za účelom preverenia obchodného kontraktu tak, aby sa na možnom podvode alebo zneužití nepodieľal. Keďže každá obchodná transakcia je individuálna ako aj každé obchodné konanie, obchodná zmluva, realizácia konkrétneho obchodu, neexistuje žiadny „manuál“ (a to ani na strane správnych orgánov) na charakter, rozsah, intenzitu a druh preverovania zistených pochybných skutočností. Preto nie je ani možné výlučne presúvať na daňové orgány „vymenovanie rozsahu“ vykonaných, resp. účinných opatrení, ktoré v prejednávanej veci mal žalobca vykonať.
64. Správny súd poukazuje na to, že daňová kontrola sa týkala vlastnej podnikateľskej činnosti žalobcu a ním deklarovaných obchodov, s ktorými musel byť oboznámený a už v prvotných štádiách daňovej kontroly mal faktickú možnosť pripraviť sa na účinné a efektívne využívanie svojich práv, ktorých ústredným (jednotiacim) prvkom malo byť preukázanie jeho tvrdení. Vychádzajúc z toho, že obchodný
reťazec, na ktorého konci sa nachádzal žalobca bol umelo vykonštruovaným reťazcom, v ktorom plnenia boli poznačené zneužitím práva, nemožno potom dospieť k inému záveru, len k takému, že žalobca nesplnil predpoklady pre odpočet DPH podľa § 49 ods. 1 a 2 písm. a) a § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH. Nie je taktiež pravdivým tvrdením žalobcu, že neporušil žiadnu povinnosť. Na tomto miestne považuje správny súd za vhodné uviesť, že je potrebné mať na pamäti, že žalobca má povinnosť prijať všetky opatrenia (due diligence), ktoré možno od neho rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode (rozsudky vo veciach napr. Teleos plc. a spol., C-409/04, Vlaamse Oliemaatschappij NV, C-499/10), pričom určenie opatrení, ktoré možno v konkrétnom prípade požadovať od žalobcu uplatňujúceho si nárok na odpočet DPH na zabezpečenie, aby jeho plnenia neboli poznačené podvodom či zneužitím práva na odpočet DPH zo strany predchádzajúceho subjektu, závisí predovšetkým od okolností konkrétneho prípadu vo veci samej (rozsudok ESD v spojených veciach Mahagében kft. a Pétér Dávid č. C-80/11 a C-142/11). Podľa správneho súdu možno od žalobcu spravodlivo požadovať, aby mal vedomosť o svojich obchodných partneroch a aby pri obchodovaní zachovával potrebnú mieru opatrnosti. Poctivý obchodný styk je základným predpokladom pre riadne fungovanie obchodnej spoločnosti a prejavuje sa tým, že štatutárny orgán obchodnej spoločnosti má vedomosť nielen o obsahu a rozsahu činností, ktorými podnikateľ napĺňa jednotlivé definičné znaky pojmu podnikanie, ale aj vedomosť o subjektoch, v spolupráci s ktorými tak činí. Podmienky na odpočet DPH sú „notoricky“ daňovým subjektom známe, nie je možné dôkazné bremeno preukazovania opatrení, na zabránenie účasti daňového subjektu v podvodnom konaní alebo zneužití práva absolútne presúvať na správne orgány, bez existencie riadnej a reálnej aktivity daňového subjektu, smerujúcej k zabráneniu účasti daňového subjektu v týchto situáciách, a to v procese pred uzavretím obchodného vzťahu, v čase jeho uzavretia alebo v čase realizácie obchodného vzťahu.
65. K námietke o presúvaní dôkazného bremena správny súd uvádza, že z administratívneho spisu vyplýva, že správca dane v posudzovanom prípade zákonným spôsobom viedol dokazovanie, snažil sa úplne a presne zistiť skutkový stav veci s tým, že si zaobstaral pri výkone daňovej kontroly všetky potrebné podklady a dôkazy pre svoje rozhodnutie, bez ohľadu na to, či tieto dôkazy boli v prospech alebo v neprospech žalobcu a tieto i správne vyhodnotil. Rozhodovacou praxou kasačného súdu je ustálené, že pokiaľ správca dane spochybní dôveryhodnosť údajov na faktúre (k čomu v posudzovanom prípade nepochybne došlo), musí daňový subjekt (žalobca) v daňovom konaní preukázať, že k realizácii plnenia skutočne došlo tak, ako deklaruje. Na strane žalobcu v postavení daňového subjektu totiž nastupuje procesná povinnosť obnoviť dôveryhodnosť spochybnenej transakcie, lebo žalobca je zaťažený dôkazným bremenom preukázať všetky skutočnosti potrebné pre priznanie nároku na odpočet DPH. Dôkazné bremeno preukazujúce uskutočnenie zdaniteľného plnenia leží predovšetkým na daňovom subjekte. Správny súd sa teda nestotožňuje s tvrdením žalobcu, že žalovaný a správca dane nezákonne zaťažili žalobcu dôkazným bremenom. Ako už bolo vyššie uvedené, okamihom, keď správca dane spochybní dôveryhodnosť údajov na sporných faktúrach, musí žalobca produkovať (označiť a navrhnúť) ďalšie dôkazy na preukázanie, že k realizácii plnenia skutočne došlo tak, ako deklaruje. Je len a len na žalobcovi, akými skutočnosťami (dôkazmi) preukáže reálnosť sporných obchodov. V zmysle daňového poriadku totiž možno na preukázanie rozhodujúcich skutočností použiť všetko, čo nie je získané v rozpore so zákonom. V každom prípade je potrebné si uvedomiť, že je to práve žalobca, na ktorom leží dôkazné bremeno preukazujúce uskutočnenie zdaniteľného plnenia. Pokiaľ si túto procesnú povinnosť žalobca nesplní, nemôže mu byť nárok na odpočet DPH priznaný a preto túto žalobcovu námietka uvedenú v správnej žalobe hodnotí správny súd ako nedôvodnú.
66. Tým, že žalobca vstupoval do obchodných vzťahov so spoločnosťou, ktorú si dostatočne nepreveroval, ani sa reálne nezaujímal o jej materiálno-technické či personálne vybavenie, aby sa presvedčil, či je schopná požadované dodania realizovať, neprejavil náležitú mieru opatrnosti, čím na seba prebral riziko, že nebude vedieť splniť svoju dôkaznú povinnosť. Znalosť obchodných partnerov je základným predpokladom riadneho obchodného styku. Dôveryhodnosť obchodných partnerov by mala byť primárnou podmienkou každého podnikateľa (daňového subjektu) pri vstupovaní do obchodných vzťahov, pretože slobodným výberom obchodného partnera preberá daňový subjekt plnú zodpovednosť za ekonomické a právne dôsledky svojich rozhodnutí. Akým spôsobom si v každom jednotlivom obchodnom prípade daňový subjekt svojich obchodných partnerov vyberá a preveruje, je v podmienkach slobodného trhu len na ňom.
67. Žalobca v podanej správnej žalobe poukazuje na to, že spolupráca s dodávateľskou spoločnosťou Advertising of Companies s. r. o. a výsledok reklamnej kampane zameranej na zviditeľnenie činnosti sa jednoznačne prejavil v hospodárskych výsledkoch, pričom poukazuje na rast výnosov z hospodárskej činnosti. Správny súd sa hodnotí túto námietku ako nedôvodnú a stotožňuje sa s názorom žalovaného, že pomerom akým sa zvýšili výnosy, zvýšili sa aj náklady spoločnosti, a to práve účasťou žalobcu v obchodnom reťazci. Navyše žalobca nepredložil ani žiadne dôkazy, ktoré by jednoznačne jeho tvrdenie o raste výnosov z hospodárskej činnosti na základe výsledku reklamnej kampane preukazovali - nebola preukázaná príčinná súvislosti medzi rastom výnosov a výsledku reklamnej kampane.
68. Správny súd je toho názoru, že záver, ktorý správca dane zo zistených skutkových okolností urobil a žalovaný ustálil zodpovedá zásadám logického myslenia a správneho uváženia. Dôkazné bremeno preukázania splnenia zákonných podmienok odpočtu DPH je na daňovom subjekte, ktorý počas daňovej kontroly a vo vyrubovacom konaní je povinný preukázať dôkazmi, že sa na podvodnom konaní alebo zneužití práva nezúčastnil a že pre takýto postup prijal všetky reálne možné opatrenia. Žalobca nepreukázal splnenie podmienok pre odpočítanie dane z vyššie uvedených dôvodov a po preskúmaní veci správny súd dospel k záveru, že ani v procesnom postupe správcu dane a žalovaného neboli zistené porušenia daňového poriadku. Daňové orgány vykonali riadne dokazovanie a žalovaný prihliadol na všetky relevantné skutočnosti, ktoré vyšli v daňovom konaní najavo. Z uvedených dôvodov správny súd dospel k záveru, že námietky uvedené v žalobe neodôvodňujú zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného ani prvostupňového rozhodnutia správcu dane a preto žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol.
69. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.
70. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a nedôvodnosť námietok žalobcu, správny súd podľa § 190 SSP žalobu zamietol.
71. Správny súd záverom poukazuje na skutočnosť, že v predmetnej veci ide o skutkovo obdobný prípad ako vo veciach už rozhodnutých na tunajšom krajskom súde pod sp.zn. 13S/15/2020 (zdaňovacie obdobie september 2015), sp.zn. 13S/16/2020 (zdaňovacie obdobie november 2015), v ktorých konaniach je daná totožnosť žalobcu a dodávateľa reklamných služieb, keď správny súd žaloby po preskúmaní napadnutých rozhodnutí ako nedôvodné zamietol. Správny súd sa zároveň riadil vysloveným právnym názorom Najvyššieho súdu SR vo veci sp.zn. 6Sžfk/26/2019, keď kasačný súd rozsudkom zo dňa 10. marca 2021 zrušil rozsudok tunajšieho súdu č.k. 11S/141/2017-97 zo dňa 13.11.2018 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Uvedené rozhodnutie sa týkalo taktiež žalobcu, ktorému správne orgány neuznali odpočet DPH za zdaňovacie obdobie december 2015 z faktúr od toho istého dodávateľa - Advertising of Companies s.r.o. Bratislava za reklamné služby, a tunajší súd rozhodnutie žalovaného a správcu dane zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Najvyšší súd SR v uvedenom rozhodnutí uviedol: „Zo skutkových zistení veci je preukázané dodanie fakturovaného plnenia, nie však subjektom uvedeným na faktúre, čo znamená, že skutkové okolnosti veci „naznačujú“ zneužitie práva, nie účasť žalobcu na podvodnom konaní. V tomto kontexte bol povinný správny súd konanie žalobcu posudzovať aj z hľadiska toho, či opatrenia žalobcu, preukázané daňovým subjektom v daňovom konaní, boli spôsobilé zabrániť účasti žalobcu, v dodávateľskom reťazci, na zneužití práva.“
72. O trovách konania súd rozhodol podľa § 168 SSP, v zmysle ktorého žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne.
73. V prejedávanej veci procesne úspešnému žalovanému, ktorým je orgán štátnej správy, správny súd náhradu trov nepriznal, nakoľko žalovanému nevznikli žiadne dôvodne vynaložené trovy a trovy konania si v prípade úspechu žalovaný ani neuplatnil.
74. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta posledná zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať na Krajský súd v Trenčíne kasačnú sťažnosť X. L. U. odo dňa jeho doručenia. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a návrh výroku rozhodnutia. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konanie o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) SSP alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.