Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_25Cb-123-2015.pdf
PDF · 92.3 KB
Case nature
Area
Subarea
25Cb/123/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudcom JUDr. Milanom Hupkom v spore žalobcu: KORAS s. r. o., IČO: 51 430 649, Drieňová 1/J, 821 01 Bratislava, zast. JUDr. Róbert Fatura, advokát, s. r. o., Centrum 18/23, 017 01 Považská Bystrica, proti žalovanému: BFM SK, s.r.o., IČO: 35 788 658, Šalviová 20, 821 01 Bratislava, zast. Rubikon Legal, s. r. o., Baštová 343/5, 811 03 Bratislava, o zaplatenie 1.659,82 eur s prísl., takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1.659,82 eur spolu s 9,25 % ročným úrokom z omeškania od 12.4.2014 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalobcovi súd priznáva proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou súdu dňa 13.03.2015 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 1.659,82 eur s príslušenstvom titulom nezaplatenia faktúry č. 2014007 zo dňa 28.03.2014 splatnej dňa 11.04.2014 za vykonanie diela v zmysle zmluvy o dielo zo dňa 11.11.2013 uzatvorenej medzi žalovaným ako objednávateľom a pôvodným žalobcom Proxima Sun, s.r.o. ako zhotoviteľom (pohľadávka bola v priebehu konania postúpená na KORAS s. r. o.). Predmetom zmluvy bol záväzok pôvodného žalobcu na realizáciu projektových prác a dodanie diela pre koncového zákazníka - spoločnosť MILENIUM TRADING, a.s., pričom žalobca sa podieľal iba na plnení časti projektových prác a vytvorení diela, ktoré je špecifikované v prílohe č. 1 zmluvy. Žalovaný vystavenú faktúru riadne prevzal, výšku ceny diela nenamietal, čo vyplýva z priloženej emailovej komunikácie medzi sporovými stranami. 2. Žalovaný v podanom odpore uviedol, že nedošlo v zmysle ustanovenia bodu III. zmluvy o dielo k akceptácii dielčieho plnenia koncovým zákazníkom MILENIUM TRADING, a.s. a nedošlo k predaniu dielčieho plnenia koncovému zákazníkovi (a ani k akceptácii a prevzatiu dielčieho plnenia. Žalovaný v liste z 05.02.2015 vyzval žalobcu na preukázanie akceptácie/prevzatia dielčieho plnenia (napr. doložením dodacieho listu, preberacieho protokolu), žalobca však namietané skutočnosti nezdokladoval.
3. Žalobca vo vyjadrení k odporu uviedol, že koncový zákazník v liste z 09.01.2015 potvrdil, že počas pôsobenia J.. M. A. za spoločnosť žalovaného v spoločnosti MILENIUM TRADING, a.s. nedošlo k situácii, kde by zo strany koncového zákazníka bola voči práci, postupom, alebo návrhom, ktoré predkladal vznesená námietka týkajúca sa kvality jeho práce, resp. čiastočného, alebo úplného neplnenia cieľov jeho pôsobenia. Žalovaný od 12.05.2014 do 22.10.2014 nevzniesol žiadnu námietku voči kvalite práce a ani výške fakturovanej sumy. Vždy prisľúbil úhradu v plnej výške. Až v emaili z 29.10.2014 a následne listom zo 14.11.2014 zaslal stanovisko, v ktorom znížil celkovú cenu diela o 5,755 %, čo je v prepočte 1.383,22 eur. Uvedené konanie žalovaného považuje žalobca za účelové.
4. Svedok F.. P. Q. na pojednávaní dňa 05.04.2016 uviedol, že v spoločnosti MILENIUM TRADING, a.s. zastával funkciu predsedu predstavenstva a zároveň výkonného riaditeľa v období február 2011 do februára 2015. Ich spoločnosť objednala kompletný audit v spoločnosti ANDERSON a.s. s cieľom zefektívniť výrobu závodu. Na uvedenom audite sa zúčastňoval aj pán A.. S pánom A. spolupracoval, predmet jeho činnosti bol širší, v podstate vykonával činnosti ako technický námestník. Spoluprácu hodnotím veľmi dobre a aj v ďalšom uvažovali, že by v tejto spolupráci pokračovali ďalej. Ich spoločnosť so spoločnosťou pána A. nebola priamo vo zmluvnom vzťahu. Z ich strany neboli žiadne výhrady voči práci pána A.. Projekt sa dostal do štádia, kde boli potrebné ešte ďalšie investície. Vzhľadom k tomu, že na projekte neboli naplnené očakávania a z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov nebola uhradená časť finančných prostriedkov spoločnosti ANDERSON a.s.. Časť projektu, na ktorej sa podieľal pán A. bola splnená, v opačnom prípade by neuvažovali nad ďalšou spoluprácou, projekt nebol naplnený ako celok z dôvodu viacerých skutočností týkajúcich sa samotného trhu.
5. Na pojednávaní dňa 11.05.2021 žalobca uviedol, že z mailovej komunikácie medzi žalobcom a žalovaným vyplýva, že žalovaný začal spochybňovať kvalitu vykonaného diela žalobcom až s odstupom času, kedy sa domáhal uhradenia nezaplatenej ceny za dielo. Spochybňovanie kvality vykonaného diela žalobcom nie je žiadnym spôsobom preukázané, ako bolo aj dokázané výsluchom zodpovednej osoby zo spoločnosti PWR - Plastic waste recycling a. s. (predtým MILENIUM TRADING, a.s.). Táto spoločnosť nemala žiadne výhrady k vykonanému dielu a dielčie plnenie považovali za prevzaté a akceptované objednávateľom v okamihu, keď toto prevzatie bolo akceptované prevzatím koncovým zákazníkom.
6. Na pojednávaní dňa 11.05.2021 žalovaný uviedol, že zmluvné strany uzatvorili zmluvu o dielo, na základe ktorej žalobca poskytoval definované práce žalovanému. Táto zmluva bola naviazaná na ďalšiu zmluvu a priamo v predmete zmluvy si strany definovali, že koncovým zákazníkom je (aktuálne) spoločnosť PWR - Plastic waste recycling a. s. Je nepochybné, že uvedená zmluva bola uzatvorená podľa Obch. zákonníka a zmluvné strany pri jej uzatváraní vedeli a akceptovali, že koncovým zákazníkom diela je uvedená spoločnosť a prevzatie a uvedenie diela rovnako naviazali na akceptáciu diela týmto zákazníkom (čl. 3 predmetnej zmluvy o dielo). V uvedenom prípade sa teda v zmysle § 750 jedná o závislé zmluvy, na základe čoho bolo plnenie podľa koncovej zmluvy s koncovým zákazníkom závislé na akceptácii plnenia koncovým zákazníkom. K tejto akceptácii do dnešného dňa, t.j. za obdobie vyše 7 rokov, nedošlo. Rovnako tak nedošlo k uhradeniu odmeny koncovým zákazníkom na základe závislej zmluvy žalovanému. Uvedenú skutočnosť žalovaný preukázal v zmysle prevedeného dokazovania, keďže aj spoločnosť ANDERSON a.s., ktorá uvedené práce priamo dodávala koncovému zákazníkovi uviedla vo svojom stanovisku, že projekt nebol akceptovaný koncovým zákazníkom a akékoľvek činnosti, ktoré boli vykonané v marci 2014 do dnešného dňa, koncový zákazník nikdy neuznal a neschválil. Výsluch predsedu predstavenstva koncového zákazníka, pána Szaba, v uvedenom konaní len prezentoval vlastný osobný názor, sám svedok však potvrdil, že dielo koncovým zákazníkom prevzané nebolo. Rovnako tak dielo nebolo koncovým zákazníkom do dnešného dňa zaplatené. V priebehu dokazovania nebol predložený žiaden dôkaz, ktorý by preukazoval akceptáciu diela koncovým zákazníkom, alebo úhradu za dielo koncovým zákazníkom príslušným dodávateľom. V prípade ak by koncový zákazník bol spokojný výlučne s plnením žalobcu, mohol dielo akceptovať čiastočne čo do rozsahu tohto plnenia. Ani k takémuto úkonu však oficiálne nedošlo. Dielo podľa uzatvorenej zmluvy o dielo medzi žalobcom a žalovaným tak ostáva do dnešného dňa neprevzaté, neakceptované a nezaplatené. Akýkoľvek nárok žalobcu na takéto plnenie je preto nedôvodný, nemá oporu v zmluve a ani v zákone.
7. Podľa § 536 ods. 1 Obchodného zákonníka zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.
Podľa § 536 ods. 2 Obchodného zákonníka dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci, pokiaľ nespadá pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy určitej veci alebo hmotne zachytený výsledok inej činnosti. Dielom sa rozumie vždy zhotovenie, montáž, údržba, oprava alebo úprava stavby alebo jej časti.
Podľa § 323 ods. 1 Obchodného zákonníka ak niekto písomne uzná svoj určitý záväzok, predpokladá sa, že v uznanom rozsahu tento záväzok trvá v čase uznania. Tieto účinky nastávajú aj v prípade, keď pohľadávka veriteľa bola v čase uznania už premlčaná.
Podľa § 548 ods. 1 Obchodného zákonníka objednávateľ je povinný zaplatiť zhotoviteľovi cenu v čase dojednanom v zmluve. Pokiaľ zo zmluvy alebo z tohto zákona nevyplýva niečo iné, vzniká nárok na cenu vykonaním diela.
Podľa § 365 ods. 1 Obchodného zákonníka dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.
Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.
Podľa § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
Podľa § 1 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z. účinného od 01.02.2013 do 31.12.2014, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka, sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného záväzku zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania s plnením peňažného záväzku.
Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky v období od 13.11.2013 do 10.06.2014 bola 0,25 %.
8. Súd vyhodnotil žalobou uplatnený nárok v súlade s predloženými dôkazmi, ako aj citovanými zákonnými ustanoveniami a dospel k záveru, že tento je skutkovo i právne opodstatnený. Predmetom žaloby je nárok na zaplatenie faktúry č. 2014007 zo dňa 28.03.2014 splatnej dňa 11.04.2014 za vykonanie diela v zmysle zmluvy o dielo zo dňa 11.11.2013, predmetom ktorej bola realizácia projektových prác a dodanie diela pre koncového zákazníka - spoločnosť MILENIUM TRADING, a.s., aktuálne PWR - Plastic waste recycling a. s., pričom pôvodný žalobca sa podieľal iba na plnení časti projektových prác. Z vykonaného dokazovania má súd preukázané, že predmetné dielo vykonané pôvodným žalobcom bolo vykonané riadne a včas a bola zaň vystavená predmetná faktúra, ktorá bola doručená žalovanému. Žalovaný faktúru prevzal, práce vykonané pôvodným žalobcom nijak nenamietal, práve naopak v emailovej správe zo dňa 12.05.2014 výslovne uviedol, že neuhradenú faktúru riadne zaplatí, len momentálne nemá finančné prostriedky. Uvedené správanie žalovaného možno považovať za faktické uznanie predmetného záväzku. Žalovaný začal podľa názoru súdu účelovo rozporovať cenu diela a neprevzatie časti diela koncovým zákazníkom až v emaili z 29.10.2014 a v liste z 14.11.2014, a to bez relevantného dôvodu. Zo žiadneho dôkazu založeného do spisu nevyplýva, že by koncový zákazník neprevzal dielo vykonané pôvodným žalobcom, resp. že by časť diela vykonaná pôvodným žalobcom vykazovala akékoľvek vady. Práve naopak z listu z 09.01.2015 vyhotovenom koncovým zákazníkom jasne vyplýva, že tento nemal žiadne výhrady voči práci, postupom, alebo návrhom, ktoré predkladal RNDr. M. A. (vtedajší konateľ a spoločník pôvodného žalobcu), rovnako ako neboli vznesené žiadne námietky týkajúce sa kvality jeho práce, či čiastočného alebo úplného neplnenia cieľov počas jeho pôsobenia. Taktiež z výsluchu svedka (F.. P. Q., predseda predstavenstva a zároveň výkonný riaditeľ spoločnosti MILENIUM TRADING, a.s. v rozhodnom čase) má súd relevantne preukázané, že s prácou pôvodného žalobcu bol koncový zákazník v zmysle predmetnej zmluvy o dielo spokojný, nemal voči jeho činnosti žiadne výhrady. Tento svedok na pojednávaní výslovne potvrdil, že časť projektu, na ktorej sa podieľal pán A. bola splnená, v opačnom prípade by neuvažovala spoločnosť MILENIUM TRADING, a.s. nad ďalšou spoluprácou s ním. Zo žiadneho jeho vyjadrenia pri výsluchu nevyplynulo, že koncový zákazník odmietol prevziať práce vykonané pôvodným žalobcom; svedok len ozrejmil, že samotný projekt nebol naplnený ako celok z dôvodu viacerých skutočností týkajúcich sa trhu. Na samotnom projekte (išlo o kompletný audit v spoločnosti ANDERSON a.s. s cieľom zefektívniť výrobu závodu) totiž neboli naplnené očakávania a z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov nebola uhradená časť finančných prostriedkov spoločnosti ANDERSON a.s. Výsledky uvedeného dokazovania výsluchom svedka na pojednávaní súd považuje za relevantné a presvedčivé, pričom na základe výpovede svedka súd nemá pochybnosti o kvalite vykonaných prác na diele zo strany pôvodného žalobcu, rovnako ako súd nemá pochybnosť, že časť diela vykonaná pôvodným žalobcom bola koncovým zákazníkom riadne a bez námietok prevzatá. Tvrdenie žalovaného o tom, že vypočutý svedok mal potvrdiť, že dielo koncovým
zákazníkom prevzaté nebolo sa vôbec nezakladá na pravde, keďže nezodpovedá žiadnemu tvrdeniu svedka počas jeho výsluchu vykonaného na pojednávaní dňa 05.04.2016. Tvrdenia žalovaného o tom, že spoločnosť ANDERSON a.s. mala potvrdiť, že projekt nebol akceptovaný koncovým zákazníkom a akékoľvek činnosti, ktoré boli vykonané v marci 2014 koncový zákazník nikdy neuznal a neschválil, súdu neboli relevantným spôsobom preukázané. Predseda predstavenstva spoločnosti ANDERSON a.s. v liste z 09.11.2015 adresovanom žalovanému uviedol, že vznášal výhrady voči výstupom, ktoré boli prezentované koncovému zákazníkovi, avšak z tohto listu, ktorý bol do spisu založený vo fotokópii a bez doručenky nijak nevyplýva, že projekt nebol akceptovaný koncovým zákazníkom alebo že by práce pôvodného žalobcu koncový zákazník neuznal a neschválil. Do spisu nebol založený žiadny relevantný dôkaz o tom, že by spoločnosť ANDERSON a.s. reálne namietala kvalitu prác vykonaných pôvodným žalobcom koncovému zákazníkovi. Vyjadrenie M. P., pracovníčky spoločnosti ANDERSON a.s., v liste adresovanom súdu zo dňa 04.04.2016, nie je podľa názoru súdu smerodajné, nakoľko sa v ňom uvádza, že spoločnosť ANDERSON a.s. mala síce výhrady voči spôsobu a forme vystupovania p. A. a že koncový zákazník mal výhrady vo vzťahu k finančnej realizovateľnosti niektorých návrhov predkladaných p. A., uvedené tvrdenia však bezpochyby nepreukazujú, že koncový zákazník skutočne namietal vady vykonaného diela voči jeho zhotoviteľovi v zmysle uzavretej zmluvy o dielo zo dňa 11.11.2013. Rovnako uvedené vyjadrenie p. P. nijak nepreukazuje, že by koncový zákazník vôbec odmietol prevziať časť diela vykonaného pôvodným žalobcom. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti súd nadobudol presvedčenie, že pôvodný žalobca riadne vykonal práce na diele v zmysle zmluvy o dielo zo dňa 11.11.2013, vystavil žalovanému za ne faktúru č. 2014007 zo dňa 28.03.2014 splatnú dňa 11.04.2014 a teda neexistuje žiadna pochybnosť, že žalobcovi vzniklo právo na jej zaplatenie od žalovaného. Keďže žalovaný do dnešného dňa predmetnú faktúru žalobcovi neuhradil, dostal sa so svojím plnením do omeškania odo dňa nasledujúceho po jej splatnosti, čiže súd žalobcovi priznal aj nárok na zaplatenie zákonného úroku z omeškania z dlžnej sumy vo výške 9,25 % ročne od 12.04.2014 do zaplatenia podľa § 1 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z. účinného od 01.02.2013 do 31.12.2014.
9. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP, na základe ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže v tomto konaní mal plný úspech vo veci žalobca, súd mu priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v súlade s § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na tunajšom súde, písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 Civilného sporového poriadku) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.