Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

36Csp/240/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra, sudkyňou JUDr. Katarínou Moravčíkovou, v spore žalobcu: MINIHOTOVOST, SE, so sídlom Nám. T.G. Masaryka 2392/17, 690 02 Břeclav, Česká republika, IČ: 043 55 211, právne zastúpený: JUDr. Katarína Hegedüšová, advokátka, so sídlom Majerníkova 2479/3A, Bratislava, proti žalovanému: Karol J., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. 2, L., o zaplatenie 100 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 100 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 100 eur od 02.08.2017 do zaplatenia, a to do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

III. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 78,58 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 12.06.2020 v rámci upomínacieho konania sa žalobca domáhal vydania súdneho rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 100 eur, náklady spojené s uplatnením pohľadávky v sume 12 eur a s príslušenstvom titulom úrokov z omeškania vo výške 8,05% ročne zo sumy 100 eur od 02.08.2017 do zaplatenia a nahradiť trovy konania.

2. Žalobu skutkovo odôvodnil tým, že žalovaný sa prostredníctvom webstránky www.minipozicka.sk registroval a požiadal žalobcu o poskytnutie úveru vo výške 100 eur, pričom pri registrácii uviedol svoje osobné údaje. Pri registrácii a odoslaní žiadosti o poskytnutie úveru žalovaný zároveň potvrdil, že súhlasí so zmluvou o úvere (smlouva o zápůjčce), všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru; zároveň potvrdil, že údaje, ktoré poskytol, sú pravdivé. Na základe zmluvy č. 496433 zo dňa 07.02.2017 poskytol žalobca ako veriteľ žalovanému ako dlžníkovi úver vo výške 100 eur, ktorý sa žalovaný zaviazal vrátiť spolu s celkovými nákladmi spojenými s úverom vo výške 28 eur, t.j. zaplatiť celkovú čiastku vo výške 128 eur. Tento dlh sa stal splatným dňa 25.07.2017. Ďalej žalobca uviedol, že v zmysle čl. 18 všeobecných podmienok poskytnutia úveru, veriteľ je oprávnený upozorniť dlžníka na omeškanie so splátkou úveru, buď emailom alebo sms správou alebo písomne. Veriteľ je oprávnený požadovať od spotrebiteľa vo forme zmluvnej pokuty paušálnu náhradu nákladov za upomienku v sume 3 eur za každú upomienku. Žalobca upomínal dlžníka formou sms alebo emailov. Zaslané boli 4 upomienky, a preto žalovanému vznikla povinnosť uhradiť spolu 12 eur, a to za upomienky zo dňa 27.07.2017, 28.07.2017, 27.05.2017 a 04.06.2017 poslané emailom. Žalovaný svoj záväzok neuhradil a žalobca si uplatňuje úroky z omeškania podľa nariadenia vlády ČR č. 351/2013 Sb.

3. Žalobe bolo v časti istiny s príslušenstvom vyhovené vydaním platobného rozkazu v rámci upomínacieho konania, avšak tento sa nepodarilo doručiť žalovanému do vlastných rúk. Žalobca navrhol pokračovanie konania na miestne príslušnom súde, a preto vec bola postúpená tunajšiemu súdu.

4. Žaloba bola žalovanému doručená do vlastných rúk dňa 09.03.2021 spolu s poučením o jeho procesných právach a tiež s výzvou na vyjadrenie sa k žalobe v stanovenej lehote. Žalovaný sa k žalobe písomne nevyjadril ani ku dňu vydania rozhodnutia, z dôvodu čoho súd považoval skutkové tvrdenia za nesporné.

5. Podľa , spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.

6. Podľa (ďalej len ), súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.

7. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov nachádzajúcich sa v súdnom spise a na základe vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav:

8. Zo zmluvy označenej ako smluova o zápůjčce (zmluva o úvere) č. 496433 zo dňa 07.02.2017 vyplýva, že túto zmluvu uzatvoril žalobca ako veriteľ a žalovaný ako dlžník. Obsahom záväzku žalobcu bolo poskytnúť v prospech žalovaného bezúčelový úver vo výške 100 eur. Žalovaný sa zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť odmenu vo výške 28 eur, t.j. celkovo v sume 128 eur. Sumu 28 eur titulom odmeny si žalobca žalobou neuplatnil. Úver bol poskytnutý dlžníkovi bezhotovostne na účet dlžníka. Splatenie bolo dojednané ako jednorazové (teda nie v pravidelných opakujúcich sa splátkach), pričom jedna dojednaná splátka mala byť v celkovej výške úveru zaplatená do 25.07.2017. Pôvodný termín splatnosti úveru (07.03.2017) bol zo strany žalobcu zmenený z dôvodu žiadosti žalovaného, ktorý podľa predloženej emailovej komunikácie, ktorú inak nespochybnil, požiadal o predĺženie splatnosti pôžičky. Z dôvodu týchto žiadostí bol termín splatnosti úveru dohodnutý na 25.07.2017, a to aj s poukazom na bod 22 všeobecných obchodných podmienok.

9. Žalovaný nerozporoval tvrdenie, že sumu istiny 100 eur, ktorá mu bola zaslaná bezhotovostne na ním uvedený bankový účet dňa 07.02.2017, vyčerpal. Rovnako nebolo namietané tvrdenie, že žalovaný doposiaľ nesplnil svoj záväzok ani čiastočne.

10. Podľa bodu IV zmluvy veriteľ upozorní na omeškanie so splátkou úveru, a to buď emailom na emailovú adresu uvedenú v registrácii spotrebiteľa alebo SMS správou na číslo mobilného telefónu spotrebiteľa alebo písomne na adresu spotrebiteľa. Spotrebiteľ dáva výslovný súhlas k tomu, aby mu veriteľ zasielal akékoľvek upomienky ako formou SMS alebo emailovej správy na mobilný telefón alebo na emailové adresy veriteľovi známe, alebo na jeho užívateľský účet. Veriteľ je oprávnený požadovať od spotrebiteľa paušálnu náhradu nákladov spojených s upomienkou v sume 3 eur za každú odoslanú upomienku. Na úhradu dlhu bol žalovaný opakovane vyzývaný emailom, a to výzvou zo dňa 27.07.2017, 28.07.2017, 27.05.2017 a 04.06.2017.

11. Vzhľadom na to, že na strane žalobcu vystupuje subjekt z iného členského štátu EÚ (spoločnosť so sídlom v Českej republike), ide o spor s cudzím prvkom, a preto súd najskôr riešil, či má právomoc prejednať tento spor a aké právo je rozhodné, právo ktorého štátu je nutné aplikovať. Súd konštatuje, že právomoc na prejednanie sporu má, a to v zmysle čl. 18 Nariadenia EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) č. 1215/2012 z 12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, podľa ktorého druhý účastník zmluvy môže žalovať spotrebiteľa len na súdoch členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko. Je nepochybné, že žalobca vystupoval ako dodávateľ, teda podnikateľ, ktorý poskytuje úvery a pôžičky v rámci svojej obchodnej činnosti, čo vyplýva aj z výpisu z jeho obchodného registra. Žalovaný je fyzickou osobou, ktorému boli peňažné prostriedky poskytnuté na svoju osobnú spotrebu, teda má postavenie spotrebiteľa. Žalovaný má bydlisko v SR, a preto slovenský súd má právomoc vec prejednať.

12. Čo sa týka určenia rozhodného práva, súd použil NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (ES) č. 593/2008 zo 17. júna 2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I). Súd uvádza, že v bode 4 predložených všeobecných obchodných podmienok je zakotvená voľba práva v prospech právneho poriadku Českej republiky. Súd ale konštatuje, že takáto „dohoda“ nenapĺňa kritériá čl. 3 uvedeného nariadenia, nakoľko táto bola zakotvená vo všeobecných obchodných podmienkach veriteľa jednostranne ním, bez možnosti zmeny, a teda táto bola vopred naplánovaná veriteľom bez možnosti participácie dlžníka na takejto voľbe. V konečnom dôsledku tak ide len o voľbu veriteľa, ktorý jednostranne koncipuje obchodné podmienky, bez možnosti zmeny v prípade, že dlžník by s takýmto predformulovaným ustanovením nesúhlasil. V danom prípade tak sa nemôže jednať o výslovnú dohodu oboch zmluvných strán ohľadom voľby právneho poriadku. Otázne je, či vzhľadom na rozsah a množstvo zmluvných dojednaní, ktoré sú tiež obsahom všeobecných podmienok, spotrebiteľ vôbec vie, že podaním žiadosti o úver vlastne súhlasí s tým, aby sa právne vzťahy spravovali cudzím právom, a teda otázna je vôbec vôľa spotrebiteľa uzavrieť s veriteľom dohodu o voľbe práva, ktorá by tak bola neplatná pre nedostatok vôle spotrebiteľa podľa . Súd však uvádza, že vzhľadom na „zakamuflovanine“ voľby rozhodného práva do obchodných podmienok medzi desiatky ďalších ustanovení nie je možné túto dohodu považovať za jasnú a výslovnú obojstrannú dohodu v zmysle čl. 3 nariadenia. Súd preto z týchto dôvodov konštatuje, že na voľbu práva neprihliadol a uplatnil čl. 6 ods. 1 cit. nariadenia (ktorý platí v prípade obsancie voľby práva), podľa ktorého bez toho, aby boli dotknuté články 5 a 7, zmluva uzavretá fyzickou osobou na účel, ktorý sa môže považovať za patriaci do oblasti mimo jej predmetu činnosti alebo výkonu povolania (ďalej len „spotrebiteľ“), s inou osobou, ktorá koná v rámci svojho predmetu činnosti alebo výkonu povolania (ďalej len „podnikateľ“), sa spravuje právnym poriadkom krajiny obvyklého pobytu spotrebiteľa za predpokladu, že podnikateľ: a) vykonáva svoju obchodnú alebo podnikateľskú činnosť v krajine obvyklého pobytu spotrebiteľa alebo b) akýmkoľvek spôsobom smeruje takú činnosť na túto krajinu alebo niekoľko krajín vrátane tejto krajiny, a zmluva patrí do rozsahu tejto činnosti. Vychádzajúc z tohto ustanovenia tak súd konštatuje, že rozhodným právom podľa cit. článku je právny poriadok krajiny obvyklého pobytu spotrebiteľa, teda právo slovenské. Okrem už vyššie uvedených dôvodov, pre ktoré súd neakceptoval veriteľom do obchodných podmienok vsunutú voľbu práva, súd uvádza, že v zmysle čl. 6 ods. 2 nariadenia voľba práva v žiadnom prípade nemôže spotrebiteľ zbaviť ochrany, ktorú mu poskytujú také ustanovenia, od ktorých sa nemožno odchýliť dohodou podľa práva, ktoré by v prípade absencie voľby bolo na základe odseku 1 rozhodným. To znamená, že aj keby teoreticky súd posúdil dohodu o voľbe českého práva ako prípustnú a akceptoval by ju, kogentné ustanovenia slovenského právneho poriadku, ktoré slúžia na ochranu spotrebiteľa by nemohli byť obídené a nimi by napriek tomu bolo nutné sa riadiť v prospech spotrebiteľa (viď ďalej časť o uplatnení úrokov z omeškania neprípustne nad rámec kogentných ustanovení slovenského právneho poriadku).

13. Podľa ustanovenia o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len „“), spotrebiteľským úverom nie je úver, ktorý sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej tri mesiace.

14. Podľa ustanovenia , na iných veriteľov a na zmluvy o úvere alebo pôžičke, ktoré nie sú spotrebiteľským úverom a ktoré sú poskytované inými veriteľmi spotrebiteľom, sa vzťahujú ustanovenia <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20200101> druhej vety, <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20200101>, <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20200101>, <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ >, <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20200101>, <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20200101>, <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20200101>, 16 až 42 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ >, <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20200101>, 8a <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20200101>, <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20200101>, ods. 2 písm. a) až v) <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20200101>, ods. 9 až 11 <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20200101>, <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ >, 12 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20200101>, 14 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20200101>, 16 <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20200101>, 17 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ >, 19 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20200101>, až 8 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20200101>, <https://

www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20200101> a 25 <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/2010/129/20200101>.

15. Podľa cit. , na účely tohto sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, c) iným veriteľom právnická osoba, ktorá v rámci svojho podnikania ponúka alebo poskytuje úvery alebo pôžičky, ktoré spĺňajú aspoň jednu z podmienok uvedených v a , pričom tieto úvery alebo pôžičky nespĺňajú žiadnu z podmienok uvedených v , , , , až k) a až r) ; za iného veriteľa sa nepovažuje banka, pobočka zahraničnej banky a finančná inštitúcia podľa osobitného predpisu, ktorá má povolenie na činnosť udelené Národnou bankou Slovenska.

16. Podľa , Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

17. Podľa , Zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

18. Podľa a , (1) Ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. (2) Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

19. Podľa , , a , (1) Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. (2) Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. (3) Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. (5) Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

20. Podľa ustanovenia vety prvej , dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

21. Podľa ustanovenia , ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

22. Podľa ustanovenia Nariadenia vlády SR č. , účinného v rozhodnom čase, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

23. V danom prípade je zrejmé, že splatnosť požičanej sumy 100 eur bola v zmluve zo dňa 07.02.2017 stanovená na deň 07.03.2017, teda v lehote nepresahujúcej 3 mesiace. Nejde tak v zmysle cit. ust. o spotrebiteľský úver, ale o inú pôžičku, na ktorú sa vzťahujú ustanovenia o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov uvedené v tohto . Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalovaný ako dlžník a žalobca ako veriteľ uzatvorili dňa 07.02.2017 zmluvu na diaľku, na základe ktorej boli žalovanému poskytnuté finančné prostriedky, ktoré sa zaviazal vrátiť. Uvedené tvrdenia žalovaný nenamietal. Vzhľadom na označenie žalovaného v zmluve mal súd preukázané, že žalovaný pri uzatváraní zmluvy a čerpaní prostriedkov nekonal v rámci svojho podnikania, zamestnania alebo povolania. Ide teda zároveň o spotrebiteľskú zmluvu podľa a nasl. . Písomná forma právneho úkonu bola zachovaná, keďže zmluva bola uzatvorená elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytiť obsah právneho úkonu a určiť

osobu, ktorá právny úkon urobila. Súd posúdil uvedený právny úkon čo do zmluvného typu ako zmluvu o pôžičke, nakoľko na základe nej veriteľ poskytol dlžníkovi peňažné prostriedky reálne prevodom na určený bankový účel, čím sú splnené podmienky podľa . Žalobca si uplatnil len sumu požičaných finančných prostriedkov v sume 100 eur bez poplatkov a odplát (nežiada v zmluve dojednanú sumu 28 eur).

24. Žalobca podľa názoru súdu preukázal platné uzavretie zmluvy o pôžičke a naplnenie všetkých podstatných náležitostí predmetnej zmluvy t.j. a) reálne poskytnutie peňažných prostriedkov žalovanému ako dlžníkovi, ktorý ani nerozporoval výšku a poskytnutie prostriedkov, b) dočasnosť zmluvného vzťahu, c) povinnosť žalovaného vrátiť peniaze. Keďže žalobca splnil svoj zmluvný záväzok zo zmluvy o pôžičke a reálne poskytol žalovanému peňažné prostriedky vo výške 100 eur, pričom žalovanému vznikla povinnosť žalobcovi vrátiť požičanú sumu po dohode o predĺžení splatnosti do 25.07.2017 a žalovaný túto svoju povinnosť nesplnil ani len čiastočne, bolo právne dôvodné žalobe o zaplatenie istiny t.j. o zaplatenie sumy 100 eur vyhovieť. Táto suma predstavuje iba istinu, ktorá bola žalovanému požičaná, bez akýchkoľvek ďalších úrokov a poplatkov.

25. Žalobca si ďalej uplatnil úrok z omeškania vo výške 8,05 % ročne z dlžnej sumy 100 eur od 02.08.2017 do zaplatenia. Súd v súlade s citovaným zákonným ustanovením priznal žalobcovi úrok z omeškania vo výške ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva. Úroky z omeškania boli uplatnené od 02.08.2017. Pôžička sa stala splatnou podľa zmluvy dňa 25.07.2017, a teda pokiaľ v tento deň nedošlo k jej úhrade, deň 26.07.2017 je prvým dňom omeškania žalovanej s úhradou dlhu. Ak si žalobca uplatnil úroky z omeškania až od 02.08.2017, je zrejmé, že v tento deň žalovaný už bol niekoľko dní v omeškaní s úhradou dlhu. K prvému dňu omeškania úroková sadzba predstavovala 5,00 % ročne, ako základná úroková sadzba ECB 0,00 %) plus 5 % v zmysle Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z , a preto súd priznal úroky z omeškania v sadzbe 5% ročne a vo zvyšku žiadaných úrokov z omeškania žalobu zamietol. Ustanovenie o výške úrokov z omeškania je v slovenskom právnom poriadku stanovené kogentne, dohodou nie je možné sa od tohto ustanovenia odchýliť. Preto v žiadnom prípade (aj keby platila voľba českého práva, v zmysle ktorého by patrili žalobcovi úroky z omeškania prípadne i v sadzbe vyššej) by nebolo možné zbaviť spotrebiteľa ochrany, ktorú mu kogentné ustanovenia slovenského právneho poriadku poskytujú (čl. 6 ods. 2 Nariadenia Rím 1).

26. Okrem toho si žalobca uplatnil sumu 12 eur za 4 ks upomienok. V skutkovom opise žaloby žalobca uvádza, že si túto sumu uplatňuje ako zmluvnú pokutu (teda ako paušálnu náhradu nákladov za upomienku). Súd dospel k záveru, že v tejto časti je žaloba nedôvodná. Súd konštatuje, že sa jedná o zmluvnú pokutu, a to tiež s poukazom na znenie bodu IV zmluvy, kde sa výslovne uvádza, že veriteľ je oprávnený požadovať od spotrebiteľa paušálnu náhradu nákladov spojených s upomienkou v sume eur za každú odoslanú upomienku. Ak sa jedná o paušálnu náhradu nákladov, tak takáto suma má charakter zmluvnej pokuty. Zmluvná pokuta vo svojej podstatne totiž predstavuje paušalizovanú náhradu škody (teda tu nákladov), ktorá je vopred jednotne určená pre prípad porušenia nejakého konkrétneho zmluvného záväzku. Aj v citovanom ustanovení zmluvy sa pojednáva o tom, že spotrebiteľ je povinný vždy zaplatiť paušálnu náhradu nákladov za každú upomienku. V danom prípade sa výška platby, na ktorú sa dlžník zaväzuje, neodvíja od konkrétnej sumy skutočných nákladov za upomienku, ale zaväzuje sa zaplatiť jednotnú sumu bez potreby tieto náklady veriteľom vyčíslovať, teda bez nutnosti preukazovať, koľko reálne veriteľ za tú - ktorú upomienku vynaložil prostriedkov, bez potreby vyčíslovať koľko ho spracovanie a odoslanie upomienky reálne stálo, ako je to charakteristické pre uplatnenie si nákladov spojených s uplatnením pohľadávky (kde sa nahrádza reálne iba to, čo bolo aj skutočne vynaložené, čo ale nie je tento prípad, keďže sa uplatňuje paušálne stanovená suma bez rozdielu). Takáto platba má preto charakter zmluvnej pokuty, a preto je nutné ju tak i posudzovať. V konečnom dôsledku aj žalobca ju tak v žalobe kvalifikuje. Súd je toho názoru, že takýto typ nároku nemôže byť z právneho hľadiska považovaný ani za odplatu (cenu, resp. poplatok) za istú službu žalobcu (ako dodávateľa) poskytnutú na základe požiadavky žalovanej (ako spotrebiteľa), keďže z podstaty tohto nároku vyplýva, že ide o nárok viažuci sa primárne na porušenie povinnosti dlžníka splniť záväzok riadne a včas a až sekundárne na zaslanie upomienky. Podľa názoru súdu uvedené paušálne náklady za upomienky nie sú ničím iným len ďalším duplicitným prostriedkom sankcionovania dlžníka za porušenie jeho peňažných záväzkov (popri zákonnom práve veriteľa na úroky z omeškania; aj tento právny inštitút je tiež vo svojej podstate sankciou/paušalizovanou náhradou škody vzniknutej porušením právnej povinnosti vyplývajúcej zo zmluvného záväzku škodcu, ktorý má povahu peňažného plnenia)

a do istej miery aj neprimeraným prostriedkom obchádzania kogentného ustanovenia o najvyššej prípustnej výške úrokov z omeškania v občianskoprávnych vzťahoch. Pritom určite nemôže byť suma 3 eur adekvátnou náhradou za domnelé výdavky žalobcu spojené so zaslaním upomienky, ktoré zaslanie upomienky je automaticky vykonané prostredníctvom elektronických prostriedkov žalobcu (automatickým jednotným emailom) bez reálneho podielu ľudského faktora a neprináša veriteľovi takmer žiadnu škodu vo forme s týmto spojených vynaložených výdavkov. Okrem toho súd konštatuje, že takéto dojednanie nie je prijateľné aj s poukazom na fakt, že spotrebiteľa prakticky zaväzuje zaplatiť paušálnu sumu za každú upomienku, bez ohľadu na to, koľko ich veriteľ zašle a akým spôsobom. Súd nespochybňuje, že upomienka má svoj význam vtedy, ak skutočne sleduje pripomenutie splatného záväzku, ak má informatívny charakter a je uplatnená v dobrej viere veriteľom s cieľom predísť sporu. Ale z prejednávanej veci je zrejmé, že žalobca posielal dve upomienky prakticky deň po dni (27.07. a 28.07.), čo samo osebe nasvedčuje skôr tomu, že jediným účelom zasielania upomienok je navýšenie si zisku žalobcu. Je nelogický postup veriteľa, ktorý dva dni po sebe zašle upomienku s tým istým textom dlžníkovi a účtuje si za obe zmluvnú pokutu, hoc je jasné, že opakované odosielanie upomienky deň po dni ani nie je účelné, no napriek tomu za obe účtuje si pokutu. Zmluvné ustanovenie tak, ako je formulované v bode IV zmluvy, teda veriteľovi dáva úplne neobmedzené možnosti v tom, kedy sa rozhodne poslať upomienku, v akom počte, ako často, napriek týmto nedostatkom zaväzuje zaplatiť spotrebiteľa domnelý náklad za každú upomienku, ktorú si veriteľ zmyslí poslať bez ohľadu na to, či táto plní svoj účel a je opodstatnená. V absurdnom prípade tak veriteľ môže poslať od prvého dňa omeškania s úhradou dlhu dlžníkovi upomienky každý jeden deň v počte napríklad 100 a spotrebiteľ je povinný z každú jednu upomienku mu aj zaplatiť, čo je v rozpore jednak s elementárnou logikou, ale podstatným spôsobom znevýhodňuje spotrebiteľa v tom zmysle, že je povinný platiť za opakovaný úkon, ktorý reálne nemá žiaden zmysel ani pre dlžníka ani pre veriteľa, nie je vyžadovaný ani pre následné uplatnenie si práva na súde, ale napriek tomu veriteľ ho svojvoľne môže realizovať v neobmedzenom počte krát, bez akejkoľvek limitácie. Toto ustanovenie pritom nie je výsledkom vzájomných jednaní zmluvných strán, ale je obsahom každej zmluvy totožného veriteľa s každým dlžníkom, a preto ani nebolo individuálne dojednané. Z dôvodu, že stavia spotrebiteľa do extrémne nevýhodnej pozície (z vyššie opísaných dôvodov), toto ustanovenie súd považuje za neplatné aj podľa . Súd preto žalobu v tejto časti zamietol.

27. Podľa (ďalej ako ), ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

28. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

29. Podľa , o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

30. Vo výroku o trovách konania rozhodol súd podľa vyššie citovaného zákonného ustanovenia. Predmetom sporu bola suma 112 eur (istina 100 eur + 12 eur zmluvná pokuta). Úspech žalobcu predstavuje sumu 100 eur, tj. 89,29%, neúspech sumu 12 eur, tj. 10,71%. Úspešnejším je žalobca, ktorého čistý úspech (úspech - neúspech) predstavuje 78,59 %. V tomto rozsahu súd preto žalobcovi priznal náhradu trov konania. Súd nezistil dôvod, pre ktorý by mal pristúpiť k aplikácii a žalobcovi tak nárok na náhradu trov konania nepriznať.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia jeho písomného vyhotovenia na Okresný súd Nitra.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( ). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného .