Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_14CoP-94-2023.pdf
PDF · 111.05 KB
Case nature
Area
Subarea
14CoP/94/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu JUDr. Ľubomíra Bundzela a sudcov JUDr. Róberta Foltána a JUDr. Kristíny Srnkovej v právnej veci navrhovateľky: A. B., C. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. F. XX/XX, D. XXX XX, zastúpenej advokátkou JUDr. Soňou Soboňovou, so sídlom Podzámska 8330/2, 840 02 Nové Zámky, proti manželovi: F. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom ako navrhovateľka, toho času bytom G., B. H. XXX, o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností na čas po rozvode manželstva k maloletým deťom B.: I., nar. XX.X.XXXX a G. F., nar. XX.X.XXXX, obaja bytom ako rodičia a obaja v konaní zastúpení kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra, pracovisko Zlaté Moravce, Sládkovičova 3, Zlaté Moravce, o odvolaní manžela proti rozsudku Okresného súdu Nitra č.k. 24P/121/2022-142 zo dňa 4.10.2022 takto
rozhodol:
I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1.
Rozsudkom napadnutým odvolaním, súd prvej inštancie manželstvo účastníkov konania uzavreté dňa 4.8.2012 vo Volkovciach, zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Čierne Kľačany vo zväzku 5, ročník 2012, na str. 187, pod por. číslom 10 rozviedol. Súčasne bol upravený výkon rodičovských práv a povinností k obom maloletým deťom na čas po rozvode tak, že tieto boli zverené do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný prispievať na výživu maloletej I. sumou vo výške 150 eur mesačne a na výživu maloletého G. F. sumou vo výške 120 eur mesačne, ktoré je otec povinný platiť vždy do 15 dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku. Právo zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok bolo priznané obom rodičom. Manželovi bola uložená povinnosť zaplatiť súdny poplatok za návrh v sume 66 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku, a to na účet Okresného súdu Nitra. O trovách konania bolo rozhodnuté tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.
2.
Súd prvej inštancie rozhodnutie právne odôvodnil aplikáciou ustanovenia § 18, § 23 ods. 1 a 2, § 24 ods. 1 a 4, § 25 ods. 2 a 4, § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5, § 75 ods. 1 a § 76 ods. 1 zák. č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len Zákon o rodine) a vecne tým, že vykonaným dokazovaním bolo zistené, že vzťahy medzi manželmi sú tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo si neplní svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. V odôvodnení rozhodnutia bolo ďalej konštatované, že spolužitie účastníkov konania nevytvára harmonické a trvalé životné spoločenstvo tak, ako to má na mysli ustanovenie § 18 zákona o rodine, a preto návrh navrhovateľky bol podaný dôvodne. Za príčinu rozvratu ich manželstva
považoval citové odcudzenie manželov spôsobené rozdielnymi názormi na manželské spolužitie, výsledkom ktorého bolo nadviazanie intímnej známosti s iným mužom zo strany manželky. Podľa názoru prvoinštančného súdu manželstvo už dlhšiu dobu neplní svoj spoločenský účel, pre ktorý bolo uzavreté, manželia nežijú v spoločnej domácnosti, nehospodária spolu, intímne sa nestýkajú a nevychovávajú spoločne svoje deti. Navrhovateľka nadviazala nový partnerský vzťah, pričom manželstvo účastníkov je už len formálnym zväzkom a je nefunkčné. Taktiež z vyjadrenia detí bolo zistené, že ich rodičia žijú oddelene, čo je pre nich pozitívum, nakoľko počas ich spolužitia boli svedkami hádok, osočovania, ponižovania a vzájomných invektív, ktoré v manželstve pretrvávali. Za tohto stavu súd prvej inštancie konštatoval, že v danom prípade boli splnené zákonné predpoklady na rozvod manželstva v zmysle ustanovenia § 23 ods. 1 zákona o rodine.
3.
S konaním o rozvod manželstva je podľa § 100 zák. č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len CMP) spojené konanie o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode manželstva. Obe maloleté deti boli na čas po rozvode zverené do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný prispievať na výživu maloletej I. sumou 150 eur mesačne a na výživu maloletého G. F. sumou 120 eur mesačne, ktoré je otec povinný platiť vždy do 15 dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky. V rozhodnutí bolo ďalej konštatované, že maloleté deti sú vo veku, kedy vedia prejaviť svoj názor, momentálne chcú byť zverené matke a s otcom sa pravidelne stretávať a to aj s prespaním, pričom častnosť kontaktov deti špecifikovať nevedeli. Súd prvej inštancie zistil, že v starostlivosti matky o maloleté deti, ktoré sa momentálne u nej nachádzajú, neboli zistené žiadne nedostatky, a tieto neboli zistené ani samotnými výpoveďami maloletých detí. V rozhodnutí bolo ďalej uvedené, že pokiaľ by rodičia začali konštruktívne komunikovať, nič by im nebránilo dohodnúť sa, že pokiaľ bude mať matka maloletých detí pracovné alebo iné povinnosti, maloleté deti strávia tento čas s otcom a nie u svojich starých rodičov ako tomu bolo doteraz. Ďalej bolo zistené, že otec maloletých detí je síce aktuálne bez pracovnej činnosti a má množstvo voľného času, ale vzhľadom k jeho produktívnemu veku ako aj veku maloletých detí je tento stav iba prechodný. Prvoinštančný súd rešpektujúc vyjadrenia oboch maloletých detí tieto zveril do osobnej starostlivosti matky, ktoré sa u nej nachádzajú od rozchodu ich rodičov.
4.
Pri určovaní vyživovacej povinnosti súd prvej inštancie postupoval podľa ustanovenia § 75 ods. 1 zákona o rodine, keď prihliadol na možnosti, schopnosti a majetkové pomery oboch rodičov ako aj na vek a odôvodnené potreby maloletých detí. Bolo zistené, že otec maloletých detí si dokáže okrem príjmu, ktorý poberá vo forme výsluhového dôchodku aj príležitostne privyrobiť. Aktuálne však nevykonáva žiadnu prácu, pretože podľa jeho vyjadrenia stratil motiváciu, jeho motiváciou by ale malo byť zabezpečenie takej životnej úrovne pre maloleté deti, akú mali v čase pred ukončením spolužitia s navrhovateľkou. V tomto období otec maloletých detí popri výsluhovom dôchodku bol aj zamestnaný. Prvoinštančný súd ho zaviazal výživným, ktoré je primerané k jeho možnostiam a schopnostiam a to na maloletú I. sumou vo výške 150 eur a na maloletého G. F. sumou vo výške 120 eur mesačne na čas po rozvode. V tejto súvislosti konštatoval, že výživné v takejto výške je otec schopný platiť aj zo svojho aktuálneho príjmu bez toho, aby bola ohrozená jeho životná úroveň akýmkoľvek spôsobom. V súčasnej dobe poberá výsluhový dôchodok vo výške 1.118,52 eur mesačne, presťahoval sa do svojho rodičovského domu, kde býva spolu so svojimi troma súrodencami a na bývanie prispieva sumou 100 eur. Bolo zistené, že toho času iný príjem už nemá, čo odôvodnil tým, že to je v dôsledku nevery jeho manželky, pričom sa dostal do stavu, kedy už nemá motiváciou popri výsluhovom dôchodku aj pracovať. Pokiaľ ide o navrhovateľku, tak táto býva spoločne s maloletými deťmi v byte, ktorý je vo vlastníctve Obce D.. Pracuje na dohodu o pracovnej činnosti v reštaurácii D. J. G. F. D. B. F., pričom od 1.5.2021 do 31.12.2021 pracovala ako čašníčka a od 1.1.2022 pracuje na skrátený úväzok ako pomocná sila v kuchyni, pričom jej aktuálny príjem je v priemere 357,73 eur netto. Výdavky v súvislosti s bývaním pozostávajú z nájomného vo výške 200 eur mesačne, elektrina 53 eur, plyn 67 eur, životná poistka 19,45 eur, internet 13,28 eur, Digi TV 17,60 eur a telefón vo výške 25,99 eur. Pokiaľ ide o maloleté deti, tak maloletá I. navštevuje 5. ročník Základnej školy vo D. a maloletý G. F. 2. ročník Základnej školy vo D., pričom pri obom deťoch sú výdavky hlavne pokiaľ ide o oblečenie, stravu a bežné každodenné potreby. V súvislosti s určením vyživovacej povinnosti otcovi súd prvej inštancie konštatoval, že toto bolo určené otcovi v primeranej výške, tak aby boli zabezpečené odôvodnené potreby v dostatočnej miere. Pri výživnom 150 eur mesačne na maloletú I. vychádza denná suma na dieťa zo strany otca 5 eur a pri maloletom G. F. vo výške 4 eurá, ktoré sumy budú slúžiť na zabezpečovanie bežných, ale aj mimoriadnych odôvodnených výdavkoch a potrieb maloletých detí. Súd prvej inštancie v celom rozsahu
nevyhovel návrhu matky a kolízneho opatrovníka, pokiaľ ide o požadovanú výšku výživného, nakoľko aktuálne maloleté deti nemajú žiadne mimoriadne zvýšené výdavky spojené napr. so zdravotným stavom alebo platenou mimoškolskou činnosťou a pod.. Pokiaľ ide o úpravu styku, tak tento nebol zo strany prvoinštančného súdu upravený, nakoľko rodičia maloletých detí ho upraviť nežiadali a títo ho v súčasnej dobe dokážu realizovať na základe ich rodičovskej dohody.
5.
Pokiaľ ide o zaplatenie súdneho poplatku za návrh vo výške 66 eur, tak povinnosť zaplatiť súdny poplatok bola určená manželovi, a to s poukazom na prvú vetu § 2 ods. 2 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch, v ktorej je ustanovené, že ak je poplatník od poplatku oslobodený (navrhovateľka) a súd jeho návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený. Na základe uznesenia súdu prvej inštancie č.k. 24P/121/2022-30 zo dňa 23.5.2022 bolo navrhovateľke priznané oslobodenie od platenia súdneho poplatku.
6.
O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa ustanovenia § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
7.
Proti rozsudku súdu prvej inštancie v časti o rozvode manželstva, úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode ako aj v časti uloženia povinnosti otcovi maloletých detí zaplatiť súdny poplatok za návrh, podal v zákonnej lehote odvolanie manžel, ktorý uviedol, že rozvedením ich manželstva prvoinštančný súd zasiahol do práv garantovaných Ústavou SR v článku 24. V tejto súvislosti poukázal na to, že katolícka cirkev rozvod manželstva uzatvoreného sobášom v katolíckom kostole pokladá za neprípustný a rozvedeným osobám neumožňuje zúčastňovať sa na niektorých sviatostiach (prijímanie) a taktiež niektorých obradov. Okrem toho ako rozvedený manžel nemôže byť krstným otcom, birmovným otcom a tiež nemôže opätovne uzavrieť manželstvo v kostole. Na druhej strane uviedol, že navrhovateľke nemôže proti jej vôli brániť, aby odišla zo spoločnej domácnosti, avšak je na jej svedomí a vedomí, aby svoje konanie, pokiaľ ide o rozvod ich manželstva prehodnotila. Nesúhlasil s tým, aby maloleté deti na čas po rozvode boli zverené do osobnej starostlivosti matky, nakoľko navrhovateľka má milenecký vzťah s K. F., pričom ich spôsob života do budúcnosti bude mať nepriaznivý vplyv na zdravú výchovu detí. V tejto súvislosti poukázal na to, že priateľ navrhovateľky už rozbil svoju rodinu tým, že sa miesto venovania sa deťom a manželke sa venoval viac alkoholu a priateľom. Ďalej mal za to, že navrhovateľka prejavuje zvýšený záujem o deti len v súčasnej dobe, kedy sa rozhodovalo o ich zverení do opatery, keď použila rôzne klamstvá a psychický nátlak na osoby, ktoré rozhodovali o tom, u koho deti prejavia záujem byť. Ďalej uviedol, že pohovor realizovaný kolíznym opatrovníkom s deťmi na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra bol ovplyvnený niekoľkými spôsobmi, keď na tento pohovor deti priniesla matka, ktorá ich predtým ovplyvňovala čo majú povedať. Žiadal, aby maloleté deti boli zverené do jeho osobnej starostlivosti. Poukázal ďalej na to, že navrhovateľka porušila ustanovenie § 18 zákona o rodine, pričom zverením maloletých detí do starostlivosti matky je pre neho fackou, keď on sa staral o rodinu, chodil do práce, do nočných, ako policajt slúžil 25 rokov Slovenskej republike, chránil jej občanov a dáva tak príklad ostatným otcom, že snaha viesť riadny rodinný život a starať sa o deti je zbytočné, lebo deti patria matke, ktorá môže svojho manžela neverou ponížiť a pošpiniť jeho česť. Nesúhlasil ani s určenou výškou výživného na obe maloleté deti, pričom konkrétne dôvody, pre ktoré s výškou výživného nesúhlasil nekonkretizoval. Poukázal na to, že časť výživného tvoria aj prostriedky na kultúrne, športové vyžitie detí (lezenie v korunách stromov, jazda na boboch, jazda na koňoch, opekanie, práce v záhrade, deti radi chodia na trampolíny), avšak matku tieto ich záľuby nebavia. Pokiaľ tento čas trávia s otcom, tak časť tohto výživného nemôže prináležať matke. Ďalším dôvodom, pre ktorý nesúhlasí s výškou výživného je fakt, že deti trávia čas a dni aj u neho, avšak vreckové z výživného rozpočítané na deň (5 eur, resp. 4 eurá) si so sebou nenosia a tieto prostriedky si teda necháva matka, ktorá si z nich financuje svoje potreby (napr. cigarety). V závere svojho odvolania požadoval, aby ich manželstvo nebolo rozvedené. Žiadal, aby obe maloleté deti boli zverené do jeho osobnej starostlivosti a navrhovateľka aby bola zaviazaná prispievať na ich výživu v obvyklej výške s prihliadnutím na jej zárobok.
8.
Navrhovateľka vo svojom vyjadrení k podanému odvolaniu uviedla, že tvrdenia druhého účastníka sú účelové, nepravdivé, v rozpore s výsledkami dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie. Poukázala
na to, že druhý účastník neuviedol vo svojom odvolaní žiadny odvolací dôvod, na základe ktorého by nemalo byť ich manželstvo rozvedené. Pokiaľ ide o zverenie oboch maloletých detí do jej osobnej starostlivosti, tak v tejto súvislosti poukázala na správy Referátu poradensko – psychologických služieb ÚPSVaR Nitra, z ktorých vyplýva, že deti vnímali negatívne javy v manželstve, želajú si bývať s ňou a že oddelené bývanie účastníkov konania je pre nich a ich zdravý vývoj pozitívne, a teda v ich najlepšom záujme. Žiadala rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť.
9.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 3 ods. 5 písm. b) CMP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas oprávneným subjektom (§ 359 a § 362 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok - ďalej len „CSP“ a § 7 ods. 1 a § 94 CMP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 CSP), postupom bez nariadenia ústneho odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke odvolacieho súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 v spojení s § 378 ods. 1 CSP), preskúmal rozsudok o rozvode manželstva ako aj konanie mu predchádzajúce v medziach daných rozsahom odvolania, keďže tu išlo o návrhové konanie (§ 65 CMP) a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie (§ 387 ods. 1 CSP).
10.
Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
11.
Podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
12.
Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
13.
Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
14.
Podľa § 23 ods. 1, 2 prvej vety Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo už nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada.
15.
Z uvedených ustanovení, ako aj celej koncepcie Zákona o rodine vyplýva, že spoločenský účel manželstva spočíva vo vytváraní rodinného prostredia, kde manželia žijú spolu vo vzájomnej zhode, citovom zblížení, poskytujúc si vzájomnú podporu a pomoc. Rozvod manželstva sa vo všeobecnosti považuje za nežiaduci jav, ktorý má byť iba výnimočným riešením bezvýchodiskovej situácie v prípadoch, keď vážny stav narušenia vzťahov medzi manželmi nemožno prekonať inak, pri zachovaní ich manželstva. K rozvodu možno preto pristúpiť iba v spoločensky odôvodnených prípadoch (§ 22 Zákona o rodine). Zákon sa v prípade rozvodu neuspokojuje s akýmkoľvek rozvratom, ale vyžaduje jeho kvalifikovaný stupeň. To znamená, že rozvrat vzťahov medzi manželmi musí mať takú intenzitu, že je možné ho označiť za vážny, trvalý a taký, že manželstvo nemôže plniť svoj účel, pričom od manželov nemožno očakávať obnovenie spolužitia. Záver o tom, že vzťahy medzi manželmi sú vážne rozvrátené, môže súd urobiť iba na základe skúmania a zisťovania príčin, ktoré rozvrat spôsobili.
16.
Z vykonaného dokazovania mal odvolací súd za preukázané, že vzťah medzi účastníkmi konania je vážne narušený a došlo aj k ich vzájomnému citovému odcudzeniu. V podstate je nesporné, že medzi účastníkmi konania vznikali vyhrotené konfliktné situácie, pričom takýto záver je možné prijať aj bez vykonávania ďalších dôkazov, keďže je zrejmé, že manželstvo účastníkov konania je iba formálnym zväzkom. Táto situácia sa nezmenila ani po vydaní odvolaním napadnutého rozhodnutia, keďže medzi manželmi pretrvávajú naďalej nezhody, vzájomné citové odcudzenie, absencia intímneho života a tiež je potrebné uviesť, že navrhovateľka nadviazala už počas trvania manželstva účastníkov intímny vzťah s iným mužom.
17.
Ak sa odvolateľ aj napriek tomu domnieva, že manželstvo by ešte mohlo fungovať, odvolací súd sa s týmto jeho názorom nestotožňuje. Nie je totiž zrejmé, ako by odvolateľ za uvedenej situácie chcel dosiahnuť obnovenie fungujúceho manželstva, keď navrhovateľka obnovenie manželského vzťahu absolútne vylučuje a z jej vyjadrení je zrejmé, že je jednoznačne rozhodnutá sa rozviesť. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na ustanovenie § 1 ods. 1 zákona o rodine, podľa ktorého manželstvo je zväzok muža a ženy, ktorý vzniká na základe ich dobrovoľného a slobodného rozhodnutia uzavrieť manželstvo po splnení podmienok ustanovených týmto zákonom; pričom účelom manželstva je vytvoriť harmonické a trvalé životné spoločenstvo, ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí (odsek 2).
18.
So zreteľom na obsah citovaného ustanovenia je zrejmé, že pokiaľ uzavretie manželstva je prejavom dobrovoľného a slobodného rozhodnutia manželov, a to s vedomím utvorenia rodiny vyznačujúcej sa jednak atribútom trvalosti založeného spoločenstva a na druhej strane i jeho harmonického fungovania; potom uvedené aspekty by mali v manželstve pretrvávať po celý čas jeho existencie. Pokiaľ u existujúceho manželstva vývoj vzťahov medzi členmi tohto partnerského zväzku spôsobí, že pôvodný účel, pre ktorý bolo manželstvo uzavreté, sa vytratil a dôvody pre dobrovoľné a slobodné zotrvávanie v manželskom zväzku pominuli, neexistuje rozumný dôvod takýto formálny vzťah zachovávať.
19.
Vychádzajúc z vyššie uvedeného, odvolací súd sa plne stotožnil so skutkovými a právnymi závermi prvoinštančného súdu, ktorý vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu a jeho výsledky správne vyhodnotil. Z vykonaného dokazovania aj podľa názoru odvolacieho súdu niet pochýb o tom, že vzťahy medzi manželmi sú vážne a trvalo rozvrátené a nie je žiaden dôvod predpokladať, že by akýmkoľvek predstaviteľným spôsobom mohlo dôjsť k náprave narušených vzťahov do takej miery, aby bolo možné obnovenie harmonického manželského spolužitia, pokiaľ to jeden z manželov výslovne odmieta, ako v tomto prípade navrhovateľka. Za tohto stavu boli naplnené dôvody ako aj podmienky pre rozvod manželstva a na tomto závere nemôže nič zmeniť ani tá skutočnosť, že manžel si želá v manželstve zotrvať z náboženského presvedčenia.
20.
Podľa odvolacieho súdu súd prvej inštancie dostatočne zistil skutočný stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností z hľadiska posúdenia výšky výživného na obe maloleté deti na čas po rozvode manželstva, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom. Určená výška výživného na obe maloleté deti zodpovedá v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie tak odôvodneným potrebám maloletých detí v konaní dostatočne preukázaných, ako aj zisteným zárobkovým a majetkovým pomerom rodičov, ich možnostiam a schopnostiam, v zmysle kritérií rozhodných pre určovanie výživného na maloleté dieťa uvedených v ustanovení § 62 ods. 1 až 5 a § 75 ods. 1 zákona o rodine. Pri určení výšky výživného do tejto súd prvej inštancie správne premietol aj ďalšie rozhodujúce skutočnosti, a to výkon osobnej starostlivosti matky o maloleté deti a rozsah starostlivosti, resp. záujmu o maloleté deti zo strany otca ako aj okolnosť, že otec maloletých detí nemá ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Výživné zohľadňuje náklady na odôvodnené potreby maloletých detí s ohľadom na ich vek, štúdium, ako aj ich záujmové činnosti.
21.
Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodoch v súlade s ustanovením § 387 ods. 1, 2 CSP rozsudok súdu prvej inštancie, vrátane závislého výroku o náhrade trov konania, keď odvolací súd ho ako vecne správny potvrdil.
22.
Pokiaľ otec maloletých detí nesúhlasil s uložením povinnosti zaplatiť súdny poplatok za návrh vo výške 66 eur, tak z ustanovenia § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch jeho prvej vety vyplýva, že ak je poplatník, t.j. v tomto prípade navrhovateľka od poplatku oslobodená a súd jej návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený (manžel od poplatku oslobodený nebol).
23.
O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol použitím ustanovenia § 396 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
24.
Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu jednomyseľne pomerom hlasov 3:0 (§ 2 ods. 1 CMP, § 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne(§ 421 ods. 1 C. s. p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C. s. p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C. s. p.). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C. s. p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C. s. p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C. s. p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C. s. p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C. s. p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C. s. p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C. s. p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C. s. p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C. s. p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C. s. p.).