Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

BN-1T/18/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bánovce nad Q. v senáte zloženom z predsedu senátu T.. T. F. a prísediacich U. Q. a U.. F. B. na hlavnom pojednávaní konanom dňa XX.XX.XXXX v trestnej veci obžalovanej: M. U., nar. X.X.XXXX v Q. nad Q., trvale bytom Q. nad Q., K nemocnici č. XXX/XX, pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. X písm. a), písm. b) Tr. zákona, takto

rozhodol:

G. M. U., nar. X.X.XXXX v Q. nad Q., trvale bytom Q. nad Q., K nemocnici č. XXX/XX

s a u z n á v a v i n n o u, ž e

od presne nezistenej doby od roku XXXX do dňa XX.XX.XXXX v mieste trvalého bydliska v byte v Q. nad Q., ul. K nemocnici č. XXX/XX a iných miestach v L. Q. nad Q., kde sa zdržiavala a prebývala, spôsobovala svojej dcére maloletej Š. P. nar. XX.XX.XXXX fyzické a psychické utrpenie najčastejšie v stavoch, kedy sa nachádzala pod vplyvom alkoholu, a to tým spôsobom, že maloletú emočne zanedbávala, neprejavovala o ňu dostatočný záujem, počas uvedeného obdobia maloletú Š. P. dňa X.XX.XXXX v presne nezistenom čase najmenej jedenkrát päsťou udrela do oblasti tváre po čom bola maloletá dňa XX.XX.XXXX hospitalizovaná na detskom oddelení M. Q. -3. P. nemocnica s. r. o., ktorým konaním jej spôsobila ľahké zranenie vo forme zmliaždenie nosa ľahkého stupňa s krvnou podliatinou na koreni nosa s dobou liečenia X až X dní, ďalej v presne nezistenom čase asi v mesiaci február XXXX po tom, ako sa mal. Š. P. v noci pomočila, ju nechala celú noc v posteli pomočenú, počas dňa spala, o maloletú sa nedostatočne starala, pričom maloletá bola nútená aj do školy sa vychystávať sama, nechávala mal. Š. P. nar. XX.XX.XXXX hladnú, v dôsledku čoho maloletá Š. P. nar. XX.XX.XXXX trpí syndrómom týranej osoby, príčinou ktorého je správanie sa a zaobchádzanie matky maloletej, u ktorej sa čiastočne rozvinul syndróm K. (K. J. & M.) ako súbor konkrétnych foriem neadekvátneho zaobchádzania s dieťaťom, ktoré vedú k nedostatočnému napĺňaniu jeho základných potrieb, najmä potrieb biologických, emočných, pocitu bezpečia, istoty a tým k závažnému narušeniu a až trvalému poškodeniu vývoja, osobnosti, sebavedomia a medziľudských vzťahov dieťaťa, pričom z hľadiska foriem syndrómu K. možno u maloletej Š. P. nar. XX.XX.XXXX hovoriť o zanedbávaní - jej ponechaní ako malého dieťaťa bez adekvátneho dozoru, dostatočnej lekárskej starostlivosti, nedostatočnej a nepravidelnej stravy, tiež psychického a emocionálneho týrania vo forme nadávok a kriku opakujúceho sa neprimeraného fyzického trestania maloletej, ktoré konanie svojej matky maloletá Š. P. pociťovala ako ťažké príkorie, a ktoré u nej zároveň vyvolávalo strach a stres

t e d a

blízkej osobe (dcére), ktorá je v jej starostlivosti a výchove spôsobovala fyzické a psychické utrpenie bitím, vyvolávaním strachu alebo stresu, bezdôvodným odopieraním stravy, odopieraním nevyhnutnej osobnej starostlivosti, zdravotnej starostlivosti a výchovy

č í m s p á c h a l a

zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. X písm. a), písm. b) Tr. zákona.

Za to sa

o d s u d z u j e

U. § 208 ods. X Tr. zákona s prihliadnutím na § X8 ods. 2, ods. 3 Tr. zákona, § 36 písm. j) Tr. zákona na trest odňatia slobody v trvaní X /troch/ rokov.

U. § 5X ods. X Tr. zákona s použitím § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zákona sa obžalovanej výkon uloženého trestu odňatia slobody podmienečne odkladá za súčasného uloženia probačného dohľadu nad jej správaním v skúšobnej dobe.

U. § 51 ods. X Tr. zákona sa obžalovanej určuje skúšobná doba probačného dohľadu v trvaní X (štyri) roky.

U. § 51 ods. X Tr. zákona s použitím § 51 ods. X písm. b) Tr. zákona sa obžalovanej ukladá obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania alkoholických látok.

U. § 73 ods. X písm. d) A. zákona sa obžalovanej ukladá ochranné protialkoholické liečenie ambulantnou formou.

odôvodnenie:

Z dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní súd zistil skutkový stav veci tak, ako je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku.

G.. M. U., po zákonnom poučení na hlavnom pojednávaní vyhlásila, že sa cíti byť nevinná zo skutku uvedeného v obžalobe a následne vypovedala, že nie je pravdou, že by sa o dcéru nestarala, že by ju nechávala bez dozoru, dávala jej piť alkohol, alebo hladnú. G. uviedla, iba, že ľutuje to, čo sa dcére stalo s nosom. K. oberať slivky, aby si zarobila, aby mohla chodiť za mal. na návštevy, dcéra jej chýba. V živote nezdvihla na F. ruku, je mama, však by jej srdce prasklo kričať po dcére. S mal. sa doma hrávala, chodili spolu do mesta. B. bola za mal. na návšteve, tak chcela byť zasa s ňou, je na ňu zvyknutá, je šťastná, keď ju vidí, a naopak. V ten deň po práci pila kávu, sestra M. U. prišla do izby a vravela, že dcéra sa správa zle. G. jej povedala, že je to decko, má osem rokov. P. ju tak vyprovokovala, vytočila. Q. to prvý aj posledný raz, čo sa nechala vyprovokovať, nebola zvyknutá F. biť, kričať na ňu. R. okno, nič nevnímala. M. ako udrela dcéru do nosa. R. ináč neudierala, maximálne po nej kričala. M. pripustila, že keď ju neposlúchala, tak ju udrela po chrbte. U., že by dcéru zanedbávala emočne, že by ju citovo vydierala, opovrhovala ňou, že by dcéru nechala počas noci pomočenú a podobne. U., že by dcére nezabezpečovala dostatok stravy. U. odstraňovaní rozporov s výpoveďou z prípravného konania, podľa ktorej mala obžalovanú vyprovokovať dcéra tým, že jej klamala uviedla, že jej súčasná výpoveď je pravdivá. Na otázky poprela nadmernú konzumáciu alkoholu. J. nekonzumovala od februára XXXX. U. svoju výpoveď z prípravného konania, kde uviedla, že pila X fľašu vína denne ako aj závery znaleckého dokazovania k závislosti od alkoholu.

P. L.. V. L. - zástupkyňa opatrovníka mal. poškodenej po zákonnom poučení na hlavnom pojednávaní vypovedala, že spisová dokumentácia mal. F. bola založená ešte v roku XXXX z dôvodu monitorovania situácie v rodinách na ul. K nemocnici. H. pri výkone opatrení navštevuje tieto rodiny, kde sú mal. deti, z dôvodu zistenia zabezpečenia jednak paliva, aby mali čím cez zimu kúriť a zároveň monitorujú, či majú čo variť, jedná sa hlavne o trvanlivé potraviny a konkrétne čo sa týka mal. F., vystupňovalo sa to v období február - marec XXXX, kedy konkrétne na úrad prišiel brat menovanej D. U., nahlásiť nestarostlivosť zo strany matky, požívanie alkoholických nápojov, bitky mal., z toho dôvodu bola vykonaná aj návšteva v tej domácnosti a vtedy zistili kolegyne C. Q. a B. B. u mal. to poranenie. M. začali opatrenia, hneď išli s ňou k lekárovi, na vyšetrenie, bola umiestnená v nemocnici z dôvodu pozorovania, či nemá nejaké poranenie, a následne podal úrad okamžite dňa XX.XX. aj návrh na súd na vydanie neodkladného opatrenia, pre obavy o bezpečnosť a zdravie dieťaťa a následne zase úrad podal podnet na trestné stíhanie proti matke mal.. Zo spisovej dokumentácie vyplýva, že matka mala zabezpečené bývanie u svojho brata, predtým bývala v pivnici, ale v tomto období marca XXXX už bývala u svojho brata D. U., ale mala s ním nezhody,

nedovolil jej napr. variť v kuchyni pre mal. potraviny, ale matka potraviny nakúpené mala. Čo sa týka prístupu k energiám, v týchto bytoch mesto púšťalo vodu v dopoludňajších hodinách a popoludňajších hodinách, ale niektorí nájomníci tvrdia, že im voda ide nepretržite. U. k elektrike majú tí, čo platia a byty, kt. sú odpojené od elektriky a tí nájomníci, ktorí sú tam, si napájajú elektriku od tých, čo platia, a oni sa potom skladajú tým, od ktorých sa napájajú. G. obýva jednu izbu, zariadenia má primerané, v tomto byte by mohlo bývať dieťa, mal. tam má veľa hračiek, ale nemá prístup do kuchyne a taktiež obž. nepoužívala bratovu kúpeľňu, mal. vykúpala vo vaničke. Čo sa týka bytu, v kt. bývala mal. F., tak tento byt mal elektrickú energiu. G.. platí každý mesiac bratovi XX V. a zároveň platí XX V. mesačne za R., zároveň obžalovaná povedala, že si zakupuje tzv. hygienický balíček, kávu, kilo cukru, cigarety a pre seba hygienické potreby.

P. L.. L. F., po zákonnom poučení na hlavnom pojednávaní vypovedala, že priamo pri skutku nebola, v teréne boli pracovníci H.. S. tam skutočnosti, o ktorých je spísaný záznam, a bol prílohou a daný na polícii, z ktorého vlastne vyplynulo, že matka mala dieťaťu nejakým spôsobom fyzicky ublížiť a mal. F. mala opuchnutý nos. U. ako sa dostavili späť na úrad, vzhľadom k tomu, že bola aj zastupujúcou vedúcou aj vzhľadom k tomu, že mala akurát v tom týždni aj dosiahnuteľnosť na mobile, rozhodla, že to pôjde opätovne s rodinnou asistentkou skontrolovať a uskutočnia opatrenia. L. motivovali k tomu, aby s dieťaťom išla ona a oni ju budú sprevádzať na ošetrenie do nemocnice, kde mali podozrenie, že mal. dieťaťu bolo nejakým spôsobom fyzicky ublížené. Po vyšetrení v nemocnici lekárkou prakticky mal. dieťa ostalo hospitalizované s tým, že na druhý deň dávali návrh na predbežné opatrenie na umiestnenie mal. do zariadenia na súd. P. bola prítomná pri výkonoch terénnej práce v prirodzenom prostredí, kde sa matka dieťaťa snažila zdržať požívania alkoholických nápojov, nakoľko bola motivovaná k evidencii na úrade práce, k registrácii na aktivačné služby. J. neskôr matka bola z týchto vyradená pre nedodržanie podmienok a bolo u jej osoby zistené opakované konzumovanie alkoholických nápojov. Čo sa týka dôvodov vzniku zranenia u mal. poškodenej, tak o tých sa dozvedela od L.. B., pričom tieto boli pôvodne uvádzané tak, že zranenie spôsobila obžalovaná dcére, neskôr bolo uvádzané, že zranenie vzniklo úderom od dvier. P. uviedla, že v kontakte s obž. bola aj v časovom období, ktoré predchádzalo, teda pred XX.XX.XXXX v rámci výkonu opatrení P., kde obž. bola upozorňovaná, že pokiaľ nezmení správanie a zabezpečovanie starostlivosti o dieťa, tak bola upozornená na dôsledky, ktoré môžu z toho vyplývať. G. mala obmedziť alebo úplne prestať s požívaním alkoholu, riadne sa zaevidovať, a aspoň sa nahlásiť a pracovať na aktivačných službách. G. nemala pojem o čase, keď ťahala alkoholovú šnúru, tak bola tri - štyri dni mimo, starostlivosť o dieťa v tom čase zabezpečoval brat D. alebo sestra M.. B. bola pod vplyvom alkoholu, tak príbuzní im naznačili, že je buď po opici alebo spí a v tom čase nemalo zmysel s ňou komunikovať. C. sa vždy uistili, že je dieťa v poriadku. U. návštev u obžalovanej je možné zistiť z úradných záznamov. V období tesne pred odňatím dieťaťa, návštevy boli možno aj dva krát do týždňa v obedných hodinách, nakoľko obžalovaná okolo X:XX hod. ešte spala. U. návštevách bola obžalovaná pravidelne pod vplyvom alkoholu. Q. obžalovanej im opakovane uvádzal, že obž. je zase opitá a jej dcéra je u neho. G. keď dostane dávky, musí nejaké peniaze odovzdávať D., a v prípade že neodovzdá alebo nevráti peniaze M., tak majú títo tendenciu riešiť si to prostredníctvom sociálneho úradu, tým, že sa vzájomne udávajú. U. obž. nemala vypité, nedala dopustiť na dcéru. L. si veľmi potrpí na pravidlách, napr. kúpanie mal., mal. kúpala každý druhý deň, vždycky mal. navarila, teda mal. mala navarené, obž. im ukazovala kozmetiku pre mal., zároveň obž. ukazovala, že mal. má školskú tašku, pomôcky do školy. U. je obž. triezva, tak sa snažila v rámci svojich schopností tú starostlivosť zabezpečiť. V prípade návštevy, ak bola matka pod vplyvom alkoholu, tak do domácnosti ich zväčša pustil brat alebo jeho žena s tým, že naznačili, že proste M. nie je v pohode, a stalo sa, že buď klopali na dvere, otvorili a videli že obžalovaná spí, tak odišli alebo aj keď M. zobudili a mala vypité alebo bola pod vplyvom alkoholu, tak vtedy bola arogantná a agresívna, a komunikácia bola ukončená.

Na hlavnom pojednávaní bola taktiež so súhlasom strán čítaná svedecká výpoveď z prípravného konania a to : svedecká výpoveď svedkyne C. Q. č.l XX-XX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorá po zákonnom poučení v prípravnom konaní pri kontradiktórne realizovanom výsluchu vypovedala, že dňa X.X.XXXX boli spoločne s L.. B. na výkone terénnej sociálnej práce, kde z rozhovoru s maloletou poškodenou a jej rodinnými príslušníkmi sa dozvedeli, že maloletej spôsobila obžalovaná poranenie v nosovej časti tváre. L. opuchnutý nos. L. poškodená sama povedala, že matka ju nechtiac udrela a že ju to bolí. L. bola pracovníčkami H. odvedená na ošetrenie a na obžalovanú bolo podané trestné oznámenie. L. bola následne umiestnená do detského domova na základe opatrenia súdu. R. bolo monitorované už od podnetu v roku XXXX, pričom však v tomto období vážnejšie nedostatky v starostlivosti neboli zistené.

L. riadne plnila školskú dochádzku, cestou ošetrujúceho lekára maloletej známky fyzických útokov ani iné známky týrania u maloletej zistené v tomto období neboli.

S. L.. L. B., po zákonnom poučení na hlavnom pojednávaní vypovedal, že vyšetroval obž. U. dňa XX.XX.XXXX a k znaleckému posudku mal k dispozícii spisový materiál na strane X až 7, a na základe vlastného vyšetrenia ako aj zo spisového materiálu, dospel k záverom znaleckého posudku, na ktorých zotrváva, a to, že u obž. zistil závislosť od alkoholu, v kruciálnom štádium alkoholizmu, tzv. gama typ alkoholika, má jednoduchšiu osobnosť, simplexnú, odporučil u nej ochranné ambulantné liečenie protialkoholické. R. chorobu závažného typu, teda v pravom zmysle slova ako psychóza alebo patologické opojenie alkoholu nezistil. U. stanovovaní štádia závislosti na alkohole u obžalovanej vychádzal jednak z vyšetrenia obžalovanej samotnej ako aj z výpovedí svedkov v rámci spisového materiálu. U obžalovanej našiel znaky tretieho kritického štádia pitia a to strata kontroly, racionalizácia pitia, čelenie tlaku okolia, občasné abstinencie, zužovanie záujmov, zmena nálad, výčitky svedomia, sebaľutovanie, reinterprentácia interpersonálnych vzťahov, nespoľahlivosť. G. sama pri vyšetrení priznala problém s alkoholom, snahu v minulosti sa dokonca liečiť a aj skutok konkrétny toho XX.XX.XXXX popísala s tým, že si presne nepamätá ako to prebehlo, pretože že je to dávno, ale aj že mala vtedy vypité. A., že od odobratia mal. F. nepije. J. prejavy popierala, že by niekedy mala v súvislosti s alkoholom, ale tie nie sú nevyhnutným príznakom alkoholizmu. K záveru, že zo psychiatrického- forenzného hľadiska môže obvinená podobný skutok ako ten, za ktorý je stíhaná zopakovať, pokiaľ by sa psychiatricky neliečila a nebola psychiatricky monitorovaná uviedol, že to vzťahuje ku konaniu zo dňa XX.XX.XXXX, ktoré sa malo udiať pod vplyvom alkoholu obžalovanej, a ak by sa znovu dostala do stavu opitosti, nie je vylúčené, že sa to môže stať. S. uviedol, že aj bez zápisníc zo spisového materiálu by určil, že obžalovaná závislá je, ale nevedel by určiť vývojové štádium.

S. L.. T. C. po zákonnom poučení na hlavnom pojednávaní k záverom znalca B. uviedol, že medzinárodná kvalifikácia duševných porúch, vôbec nepojednáva o štádiách vývinu alkoholizmu, hovorí iba, či je závislosť prítomná alebo nie je prítomná, samozrejme sú tam vymenované nejaké kritériá. K. by upriamiť na to, že netreba nejako bazírovať na niečom, čo v podstate je veľakrát akoby folklórom tej ktorej krajiny, alebo folklórom toho ktorého alkohológa (psychiatra) a že takých rôznych klasifikácii je v psychiatrii strašne veľa. S., že netreba na tom nejako veľmi akoby bazírovať, nemyslí to v zlom, myslí to objektívne, syndróm závislosti od alkoholu je jednoznačne daný v I. XX, je to diagnóza N pri ktorej sú stanovené určité podmienky, ktoré človek konzumujúci alkohol buď spĺňa lebo nespĺňa, pokiaľ spĺňa tak záverujú túto diagnózu, pokiaľ nespĺňa tak nezáverujú, samozrejme nie je chybou určiť vývojové štádium, ale toto nie je rozhodujúce. F. dostávajú do znaleckých posudkov tieto otázky, to skutočne sa dá realizovať odpoveďou akože I. XX vôbec nehovorí o žiadnych kritériách, keď sa to tam dá, tak akože nie na viac, akože je to tam uvedené, ale dopátrať sa k niektorým tým veciam pokiaľ človek nie je kritický ako je M. U., teda že kritická nie je, tak jednoducho sa nedajú celkom verifikovať, ale že je závislá, to veď sme počuli pani z H., to je úplne jednoznačné, to je bez debaty.

S. U.. J. Q. po zákonnom poučení na hlavnom pojednávaní vypovedal, že znalecký posudok vypracoval na základe uznesenia o pribratí vyšetrovateľa OR PZ BN zo dňa XX.XX.XXXX, pričom mu boli položené otázky, ktoré mal zodpovedať, taktiež mu boli poskytnuté listiny a výsluchy, ktoré sú súčasťou vyšetrovacieho spisu alebo boli súčasťou vyšetrovacieho spisu, na základe uvedeného sa oboznámil s týmito materiálmi alebo listinami a výsluchmi, ktoré uviedol v posudku na strane X až 6. S. realizoval dňa XX.XX.XXXX vyšetrenie poškodenej, pričom mu bola poskytnutá aj nejaká sociálna anamnéza, resp. zdravotná dokumentácia mal., resp. nejaké výpisy. Na základe klinických metód, testových metód a na základe oboznámenia sa so spisovou dokumentáciou, ktorá mu bola poskytnutá, dospel k záverom v posudku. Na záveroch zotrváva. U. znalecké vyšetrenie je v samotnej podstate vyšetrením bežným psychologickým, pričom sú aj z praxe prípady, že pacient resp. klient, ktorý sa podrobí psychologickému vyšetreniu, teda myslí nie znaleckému, tak aj takýto psychológ môže dospieť na základe určitých psychiatrických fenoménov k záveru, že je prítomná výrazná tendencia k podozreniu zo zanedbávania, k psychickému ubližovaniu, k čomu psychológ dospeje na základe psychologického vyšetrenia osoby a nie na základe iných podkladov, ktoré sú určite dôležité, ale v rámci vyšetrovania v zmysle trestného konania. A. chcel povedať, že k záverom, ku ktorým dospel, dospel najmä na základe vyšetrenia, ktoré pozostáva z klinických metód a testových metód, so spisovou dokumentáciou sa oboznámil. U. závery v zmysle psychického utrpenia, resp. syndrómu K. tak tento záver bol v plnej miere sýtený poznatkami, z vyšetrenia mal.. S. na otázky uviedol, že psychický stav matky bral do úvahy z pohľadu indikácii k nadmernému užívaniu alkoholu, či je teda závislá na alkohole alebo nie je závislá na alkohole. S

tým súvisia určité problémy v jej správaní. F. maloletej trvalo približne dve hodiny. Z projektívneho interview je nespochybniteľné, že mal. vykresľuje matku pozitívne, je nespochybniteľné, že matku má rada, je treba povedať, že mal. sama seba uviedla prílišným ochraňovaním matky do zásadného rozporu, keď aj ošetrenie zranenia jej nosa sa na základe aj terajších informácií preukázalo byť spôsobené fyzickou silou, pričom mal. uvádza, že to bolo nejakou hrou, čiže mal. má výraznú tendenciu matku ochraňovať a len v tých tzv. projekciách, kde hlavne dieťa v jej veku a jej mentálnej vyspelosti, nevníma otázku jej kladenú ako otázku kladenú priamo na ňu, ale môže nejakým spôsobom v rámci rozhovoru projekovať svoje skúsenosti do objektu nejakej hračky alebo inej osoby, tam bolo vidieť, že mal. v rámci rozhovoru sa zmieňuje, v čom chcel znalec uviesť, že kognitívny vývin mal. a jej ľahká duševná zaostalosť jej spôsobujú problémy, lebo nedosahuje taký kognitívny vývin aby dokázala abstraktne vychádzať z nejakých objektívnych skutočností alebo lepšie povedané mal. je schopná si vybavovať z pamäti iba to, čo reálne zažila, nie je schopná ponúkať nejaké iné obrazy alebo zážitky, v ktorých nemá svoju osobnú alebo praktickú skúsenosť. A. je potom podľa znalca zaujímavá vec, že pokiaľ otázka nebola kladená priamo na mal., ale kde mohla mal. preniesť svoje pocity, zo všeobecného konania ľudí, ktorí sú opití alebo sú pod vplyvom alkoholu, v takýchto situáciách zmieňuje napr. aj to, že, znalec cituje: ,,to je zlé, keď pije, lebo ľudia majú deti a pijú, to by nemali robiť, lebo potom budú mať deti v ústave, keď si ľudia vypijú alkohol, tak sú zlí, oni vtedy bijú deti. R. vtedy utekajú von, boja sa vtedy. To vtedy stále pije človek alkohol, to vtedy stále pije, a tie deti sa potom boja. D. ich bijú, keď sú napití. A. rodičom je to jedno, oni si to nepamätajú. A. deti to bolí.“ U. na krásne projekovanie mimo seba, svojich vlastných zážitkov, potom je tam ďalšia informácia z toho rozhovoru, aj tá, celé to je postavené na tom, že chce byť s mamou, obhajuje ju, má ju rada. Je si vedomý, že to dieťa je inak nastavené v tom zmysle, že verbalizuje spôsobom ochraňovania matky a popiera, teda zatajuje vlastné skúsenosti, ktoré negatívne, ktoré sa potom vegetatívne prejavujú. No pri takýchto deťoch je to tak, že ono na základe ich verbalizácie, oni neverbalizujú konanie rodiča, oni nemajú schopnosť, ich morálne posudzovanie nedospelo do takej úrovne ako u dospelého človeka, oni nie sú schopné urobiť morálny úsudok, mama je mama. A., to čo chcel znalec povedať je, že zmieňuje určité problémy so spánkom, ktoré najprv vyzerajú, že jej chýba mama, ale potom sa jej sníva o mame a má strach. U maloletej hovoríme o miernych následkoch, lebo nemajú silnú odolnosť v psychickom prežívaní, napr. sa v plnej miere nerozvinuli symptómy posttraumatickej stresovej poruchy a taktiež sa dá predpokladať, že tam je vysoká pravdepodobnosť úpravy psychického stavu, čo napr. pri závažnom intenzívnom násilí s vysokou frekvenciou a intenzitou je ten prejav psychický výraznejší. U mal. čo sa týka následkov sa prejavili mierne následky, keď hovoríme o správaní mal., tak je tam prehnaná tendencia ku konformite, teda snaha vyhovieť dospelej osobe, teda rodičovi, hľadanie sebe samej nejakú chybu. U. je tam z tých psychických, je tam jednak znížené sebavedomie zo zlých podmienok v domácom prostredí, vykazuje neisté správanie, je emočne labilná, rozladená, tá konformita je trvalejší stav, môže sa prejavovať dlhodobejšie, emočný diskomfort skôr mierny, ten znalec predpokladá, že rýchlejšie vymizne, keď mal. nebude vystavovaná opakujúcemu konaniu. G. posudzujeme v oblastiach akútneho stresu, kt. mal. vykazovala vo svojom prostredí. G. mal. bola posudzovaná v týchto kritériách, aktuálny stres a schopnosť zvládania stresu, stresogénnosť je výrazne zvýšená v domácom prostredí s podozrením na konanie matky a ak sa nemýlim tak tam bývali dve osoby, potom sa posudzuje aktuálne emočné rozpoloženie, afektivita, tam vykazovala úzkostnejšie prežívanie, bola taká labilnejšia, nevykazovala poruchu depresie, hovoríme o symptómoch v zmysle ladenia psychického. V oblasti interpersonálnej, vykazuje také menej isté správanie, väčšie lipnutie na autorite, čo je vlastne často vyskytujúce sa u detí, ktoré vykazujú nejaké neprimerané zaobchádzanie, kedy práveže sa snažia prispôsobiť autorite, lebo znalec predpokladá, keď sa už prispôsobia, potom nebudú nejak vystavované trestom, čiže je tam prehnaná snaha nepriliehavo podrobivého správania, potom je oblasť sebavedomia, sebaistota je znížená a potom sa posudzuje, či mal. je schopná vnímať a chápať. A. symptómy by nemala vykazovať, ak by nebola vystavovaná konaniu, ktoré by nevhodne vplývalo na jej psychické zdravie, keďže tam bola aj táto skutočnosť v súvislosti s vyjadrením sestry, že mal. je opakovane vystavovaná nejakému násiliu, že matka často pije, že to nie je prvýkrát čo dostala, že mal. sama uvádza, že keď rodičia detí pijú, čo nie je otázka jedného zážitku, asi sú to indikácie, kt. tam poukazujú, a hlavne správy z H., ktorí mali vyhodnocovať situáciu, ako znalec nemohol inak postupovať, že vnímal riziko, že sa tam môže stať niečo dieťaťu v domácom prostredí, nie len po psychickej stránke, ale aj fyzickej, keďže sa tam vyskytlo určité násilie, resp. bola zranená. A. skutočnosť znalcovi neumožňovala inak sa na to pozerať ako tak, že tam vidí zásadný problém v zabezpečovaní starostlivosti a výchovy mal., vzhľadom k tomu vnímal riziko ohrozenia jej osobnostného vývinu. K skutočnosti, že fyzické a psychické utrpenie mal. spôsobovala obžalovaná, vyplynulo pre znalca z vyšetrenia a rozhovoru s mal. a na základe toho, že nezistil žiadnu inú osobu, ktorá by takto dlhodobo mal. spôsobovala príkorie v jej živote, resp. nezmienil

iné osoby, pretože nezistil, že by jej iné osoby spôsobovali príkorie. I. vymenoval to, že mal. pochádza celkovo z málo podnetného prostredia, tam sa myslí aj širšia rodina. M. k iným skutočnostiam, ktoré by z toho psychologického hľadiska nie trestnoprávneho, mohli byť iný objekt, ktorý by jej mohol spôsobovať, ako konanie matky, lebo iné konanie znalec nezistil, že by mal. bola takémuto konaniu vystavená. Je nespochybniteľné, že mal. má aj nejaké pozitívne zážitky s matkou, myslí si, že sa to nelíši v ničom z vyšetrenia, kedy prezentovala pozitívny vzťah k matke, sa snažil v posudku s tým vysporiadať v tom zmysle, že uvádzal, že to konanie, správanie matky ona ospravedlňuje, matku ochraňuje, dokonca aj samotné zranenia, ktoré jej mala spôsobiť matka vytesnila do takej miery, že to pripisuje inej osobe. R. si uvedomuje, kto sú jej rodičia, žiadny detský domov a ani profesionálna rodina nemôže nahradiť matku, to je ale iná otázka, že či sa aj z hľadiska v tej dobe mne známych podozrení na alkoholizmus matky a jej maladaptívne správanie sa potvrdilo, že má problémy s alkoholizmom a jej starostlivosť a výchova niesla také riziká, ktoré teda ohrozujú jej zdravie to sú veci, s ktorými sa treba vysporiadať, R. k záveru, že konanie matky vyvolalo u mal. následky, ktoré pre ňu samotnú boli ohrozujúce pre jej vývin a ktoré neboli jednorázové, ale opakujúce sa, to prostredie bolo nevhodné. K tejto otázke sa vyjadroval aj H.. V praxi sú také skutočnosti, kde dieťa bolo pálené, kde bolo mu viditeľne spôsobené zranenie na zdraví, a to dieťa má rado rodiča, chce byť s rodičom, čiže to nie je otázka takto postavená, to dieťa X - ročné z hľadiska jej duševného vývinu nie je objektívne spôsobilé vytvoriť si náhľad, ona nemá inú skúsenosť iba s matkou, ktorú má, inú matku nemá a X rokov ju zažívala. Ja myslím, že túži po matke, ale nie je to podľa názoru znalca v nejakom rozpore s tým, že by to nemohlo vykazovať dieťa, ktoré bolo vystavované konaniu, ktoré jej mohlo spôsobiť následky v zmysle psychického či fyzického utrpenia. M. je vôbec atypické, že dieťa, aj ktoré bolo vystavené nejakému maladaptívnemu správaniu alebo heteroagresii, čiže verbálnej a fyzickej agresii zo strany opatrovníka, rodiča alebo kohokoľvek, že môže aj napriek tomu vykazovať pozitívne nastavenie vzťahové voči tomu rodičovi, opatrovníkovi, či inej osobe, ktorá zabezpečuje starostlivosť, nie je to vylúčené. A to aj po takej dobe ako je rok a pol. A. dieťaťu objektívne chýba tá rodina, bola vyňatá a daná do detského domova a potom do tej rodiny, to je veľmi zložité. L.. túži po matke, ale pozor na to, ale v tých neverbálnych metódach, kde priamo nemohla identifikovať, že tá otázka bola kladená na jej matku, na jej povahu, na jej vzťah s matkou a podobne, tak tam nebolo také, že by sa preukázateľne potvrdila vzťahová väzba, v tých skrytých tzv. metódach, ktoré nemajú primárne podklad, alebo aj v klinických metódach, alebo projektívne interview, tam nič nevypĺňa, to je rozhovor, nevykazovala taký dobrý stav.

S. U.. I. G., po zákonnom poučení na hlavnom pojednávaní vypovedal, že vypracovaním posudku bol poverený zn. ústav kt. bol on poverený. L.. navštívil u jej profesionálnej matky v M. L.. A. s ňou hovoril v kuchyni bez prítomnosti profesionálnej matky, tam aj urobil psychologické alebo testové vyšetrenie mal.. Na základe získaných údajov a údajov zo spisového materiálu, výpis z týchto údajov je uvedený na strane X-X posudku. S. má za to, že po formálnej aj obsahovej stránke preskúmavaný posudok je primeraný a čo sa týka použitých metód, tie boli takisto vhodne zvolené. S. znalca U.. Q. sú v zásade v súlade s jeho zisteniami, kt. popísal. Na druhú otázku, či mal. nesie známky psychického a fyzického utrpenia, tak fyzické utrpenie posudzoval z hľadiska psychickej oblasti, priamo stupeň fyzického utrpenia môže posudzovať chirurg v dôsledku zranení a na základe výsledkov sa domnieva, že mal. často vnímala agresívne akcie a reakcie voči vlastnej osobe, čo jej mohlo spôsobovať psychické utrpenie, je to na strane XX, agresivita voči dieťaťu jednak má fyzicky, že ho niečo bolí po prípadných úderoch a potom to úzko súvisí s prežívaním v tej psychickej oblasti. U. za priekazné, že mal. má známky emočného zanedbávania. Z hľadiska K. syndrómu sa dá hovoriť hlavne o zanedbávaní, emočné zanedbávanie, zanedbávanie pri napĺňaní potrieb a vzhľadom na časté telesné tresty zo strany matky o istom telesnom týraní, sú tam známky, ale znalec napísal, že ten syndróm K. nie je asi úplne rozvinutý, lebo pri K. syndróme sa spomína aj psychické týranie v zmysle manipulácie a vydieranie dieťaťa, to bolo všetko také jednoduché násilie, manipulovanie a zneužívanie dieťaťa, v znaleckom posudku znalec uviedol, že známky K. tam sú, ale nie je úplne rozvinutý, naplnený. Q. zanedbávaná telesne, opakovane fyzicky trestaná, negatívne na ňu mohol pôsobiť aj ten krik ako taký, že matka často kričala. P. zvuku je pre dieťa stresujúcim faktorom, ale v podstate aj pre dospelého. S. má za to, že mal. pociťovala správanie matky ako ťažké príkorie. F. na odstup času si mal. vytvára reálnejší obraz matky, dokáže to vnímať tak, že tá mama má dve strany, a ten obraz nie je taký jednofarebný. K vzťahu mal. k ostatným členom domácnosti, domnieva sa na základe všetkých údajov, že toho otca vníma pozitívne, ako istú autoritu, málo sa stretávali, dal jej peniaze, mohol to byť taký dobrý človek, kt. keď sa s ňou občas stretol, tak jej nerobil zle. U. za dôležitú osobu považovala mal. aj brata matky D., kt. tam vystupuje. G. tej matky tam bol otec a D., kt. boli pre ňu také mužské figúry. L.. už bola schopná vnímať tie dve stránky matky, to je taká istá zrelosť vo vzťahoch. A. teda je aj schopná takého reálnejšieho vnímania matky, vníma matku

ako zlú aj ako dobrú. K obdobiu, v rámci ktorého mala maloletá pociťovať stres a strach uviedol, že to v podstate bolo počas celého obdobia, kedy bola s matkou, kedy si to uvedomovala, ona to rozdeľovala na to, či je matka pod vplyvom alkoholu alebo nie, dieťa to nevie ani vtedy presne povedať, že kedy to prvý krát tak pociťuje, to možno dospelá osoba, keď rekapituluje svoj život spiatočne, to vie stanoviť. A. je mal. v jej veku, s jej intelektovou výbavou sa to nedá presnejšie určiť. S. uviedol, že emočné zanedbávanie v rámci rodinného prostredia, má byť chápané, že nedostávala dostatok podnetov vo viacerých oblastiach pre svoj rozvoj, resp. bola obmedzená pri uspokojovaní svojich potrieb. U.. Q. v posudku písal, že tá emotivita mal. je výrazne taká, teda vzhľadom k veku, nemožno to porovnávať s dospelým. G. je zle vybavená biologicky, sú tam známky J. a je tam znížený intelekt. S. intelekt celkovo do istej miery súvisí aj s takou chudobnejšou osobnosťou u mal. po tej emočnej stránke. V podstate XX ročné dieťa je v období mladšieho školského veku v neskoršej fáze, čo je pre dieťa také relatívne kľudné, dobré obdobie, čiže nemá byť prečo zvýšene neisté, emočné reakcie vzhľadom k veku pôsobili celkovo nezrelo, nevyspelo, ako u mladšieho dieťaťa. R. s takýmito predpokladmi, kt. sú tzv. zhoršené a bolo v zlom rodinnom prostredí, nevieme, čo sa tam všetko udialo, do istej miery sa to dá kompenzovať, ale teraz má XX, o chvíľu bude puberta, k tomu sa nevie znalec presne vyjadriť, puberta je to také krízové obdobie, keď sa dieťa mení na dospelého, občas sa stane, že sa to tam tak zlomí, napríklad ako puberťák je hrozný a potom sa polepší, ale to znalec nevie presne, zjavne má mal. biologické predpoklady zlé, ale nie je to katastrofa, takých ľudí chodí po svete veľa a bolo tam zjavne zlé rodinné prostredie. G. tú výbavu do života nemá dobrú. K dôvodom, pre ktoré sa podľa znalca v plnej miere nerozvinul u mal. syndróm K. znalec uviedol, že tam nebolo klasické psychické týranie, manipulovanie. U. citovom vydieraní si to dieťa menej uvedomuje, ale má to väčšie dôsledky. B. to je také priame, tak je to také, keď dieťa urobí niečo zlé, tak ho to bolí, ale má to rýchlu odozvu, je to také čistejšie. ale keď dieťa niečo urobí a matka začne vzdychať, že ju bolí srdiečko, lebo dieťa dostalo päťku, ľahne si do postele a tam vzdychá, to je pre dieťa horšie, ako keď dostane, aj keď znalec uviedol, že je proti fyzickým trestom. M. jedna výchovná po zadku je lepšia ako toto, môže to zavážiť na psychiku dieťaťa. P. dieťaťa znižujeme aj tým, keď na neho kričíme, psychické ponižovanie a pohŕdanie to tam nebolo, útoky boli prvoplánové a bezrozmyslové. S. uviedol, že nenadobudol pocit, že konanie obžalovanej voči maloletej bolo naplánované, alebo že by bolo pôsobené z dôvodu sadizmu.

P. so súhlasom strán na hlavnom pojednávaní taktiež oboznamoval znalecký posudok znalca L.. T. L. k zraneniam maloletej poškodenej, zo dňa X.X.XXXX č. XX/XXXX. Z uvedeného znaleckého posudku vyplynulo, že menovaná utŕžila dňa X.X.XXXX zranenia - zmliaždenie nosa ľahkého stupňa s krvnou podliatinou na koreni nosa. K. zranenia možno hodnotiť ako ľahký a nedosahuje intenzitu potrebnú na jeho hodnotenie ako ublíženia na zdraví. R. liečenia zranenia v trvaní X dní bola primeraná. K obmedzeniu z dôvodu zranenia na bežnom spôsobe života dochádzalo pre pocity bolesti a potrebu telesného šetrenia sa. G. v iných oblastiach v podstate nebolo dané.

P. na hlavnom pojednávaní taktiež oboznámil listinné dôkazy a to rodný list mal. č.l XXX, uznesenie tunajšieho súdu č.l XXX-XXX, záznamy H. č.l X-X, správu H. č.l XXX, správu L. Q. č.l XXX, výpis z centrálnej evidencie priestupkov č.l XXX, odpis registra trestov u obžalovanej č.l XXX a ostatný spisový materiál.

Z rodného listu mal. poškodenej z č.l. XXX vyplýva, že táto bola narodená v roku XXXX, z rodičov je uvedená iba matka, ktorou je obžalovaná.

Z uznesenia tunajšieho súdu č.k. XP/XX/XXXX-XX zo dňa X.X.XXXX z č.l. XXX-XXX vyplýva, že maloletá poškodená bola odňatá zo starostlivosti matky - obžalovanej na základe neodkladného opatrenia vydaného v rámci tohto uznesenia a následne bola odovzdaná do starostlivosti R. domova rodinného typu B. - M. mesto nad F..

Z úradných záznamov H. U. pracovisko Q. nad Q. vyplýva, že pracovníci H. navštívili mal. poškodenú, obžalovanú a ich príbuzných v dňoch X.X,X.X. a X.X.XXXX, pričom toto bolo motivované podnetmi zo strany brata a sestry obžalovanej týkajúce sa nedostatočného zabezpečovania starostlivosti o maloletú. G. úradných záznamov sa v podstate zhoduje v relevantnej časti s obsahom výpovedí svedkýň C. Q. a L. F.. U. je lekárska správa z vyšetrenia zranenia u maloletej poškodenej. P. napriek namietaniu zákonnosti vykonania tohto dôkazu nemal za preukázané dôvody, prečo by nebolo možné uvedené listinné dôkazy vykonať. P. zachytené v uvedených listinách boli v podstate zhodné s obsahom výpovedí svedkýň - zamestnankýň H. vykonaných na hlavnom pojednávaní, pričom zamestnankyne tieto

informácie zabezpečovali v rámci výkonu svojej práce a v rámci rozsahu pôsobnosti inštitúcie v ktorej sú zamestnané, pričom išlo o úkony nesúvisiace so samotným trestným konaním a vykonané pred začatím trestného stíhania. M. uvedené listinné dôkazy nemajú povahu hlavných dôkazných prostriedkov v trestnom konaní.

V správe L. Q. nad Q. zo dňa XX.X.XXXX obžalovaná nie je bližšie hodnotená. L. nebola priestupkovo postihnutá a ani na jej osobu neboli podané sťažnosti. G. nie je zapojená do aktivačných prác.

Z výpisu ústrednej evidencie priestupkov u osoby obžalovanej vyplýva, že táto nebola doposiaľ priestupkovo postihnutá. Z odpisu registra trestov u obžalovanej vyplýva, že táto doposiaľ nebola súdne trestaná.

Na základe vykonaných a vyhodnotených dôkazov súd mal za preukázané, že obžalovaná spáchala skutok tak ako je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku.

G. na hlavnom pojednávaní v podstate popierala svoju vinu z konania, ktoré jej bolo kladené za vinu aj keď pripustila, že zranenie u maloletej vzniklo jej pričinením. U. však akékoľvek týranie dcéry a poukazovala na kladný vzťah dcéry k nej. G. taktiež v podstate popierala nadmernú konzumáciu alkoholu v období skutku. A. jej obrana je v rozpore s vykonaným dokazovaním a súd tak jej výpovedi neuveril. G. je usvedčovaná z páchania trestnej činnosti vo forme týrania maloletej dcéry jednak výsluchom svedkom L.. L. F., čiastočne výpovede svedkyne V. L. a prečítanej výpovede svedkyne C. Q. z prípravného konania, ktoré ako zástupkyne E. mali priame, alebo sprostredkované poznatky o spôsobe zabezpečovania starostlivosti o maloletú poškodenú obžalovanou - jej matkou. Z týchto výpovedí je taktiež zrejmé, že obžalovanú opakovane nachádzali pod silným vplyvom alkoholu v predmetnom období, ktorý značným spôsobom ovplyvňoval aj jej schopnosť nielen zabezpečovať riadne starostlivosť o maloletú, ale odbúraval aj jej sociálne zábrany a menil jej správanie v niektorých prípadoch na agresívne. Z ich výpovedí je zrejmé, že obžalovanú opakovane pri terénnej sociálnej práci nachádzali nielen v ranných, ale aj doobedných a obedných hodinách v stave spánku, kde dieťa sa samo muselo nielen vychystať do školy, ale aj zabezpečiť si dostupné oblečenie a stravu. P. poukazuje, že uvedené svedkyne zaznamenali aj skutočnosť, že mal. poškodená sa v takomto období z dôvodu potreby ukojenia pocitu hladu pokúsila o odcudzenie potravín. V rámci výpovedí je uvádzaný aj poznatok o nedostatočnom zabezpečení čistého oblečenia maloletej po jeho pošpinení v nočných hodinách, ktorý tiež koreluje s poznatkami o správaní obžalovanej pod vplyvom alkoholu. M. z uvedených výpovedí, ale aj z vykonaného výsluchu znalca k duševnému stavu obžalovanej vyplynula závislosť obžalovanej na alkoholických nápojoch a to v tzv. kruciálnom štádiu, ktoré sa mimo iného prejavuje pitím v ťahoch, ktoré spôsobovalo u obžalovanej aj niekoľkodenné stavy výrazného ovplyvnenia touto látkou. A. stavy u obžalovanej zjavne spôsobovali nielen nemožnosť riadneho zabezpečovania starostlivosti o maloletú v tomto období, ale aj korelujú so zisteniami znalcov U.. Q. a U.. G. k faktorom, ktoré spôsobili vznik syndrómu K. u maloletej poškodenej ( aj keď tento nebol podľa znalca G. v plne rozvinutej forme). U maloletej poškodenej bolo znaleckým dokazovaním, ale aj kontrolným znaleckým dokazovaním preukázané, že táto v časovom období skutku ( znalcom G. uvádzané ako obdobie až X a pol roku od počiatku uvedomovania si agresivity), pociťovala z konania matky voči jej osobe strach a stres spôsobený na jednu stranu agresívnym správaním obžalovanej - matky pod vplyvom alkoholu voči jej osobe, krikom a fyzickými útokmi menšej intenzity a na druhú stranu v čase, keď sa obžalovaná po konzumácii alkoholu nachádzala dlhodobo v stave apatie, alebo spánku, tak zanedbávala starostlivosť o maloletú nezabezpečovaním jej základných potrieb a to či už stravy, prípravy na vzdelávací proces, ošatenia, emočných podnetov a podobne. V. zanedbávanie u maloletej poškodenej zo strany jej najbližšej osoby, na ktorú má mať citovú väzbu - matky - obžalovanej, je preukazované aj znalcami konštatovanými výraznými nedostatkami v oblasti emotivity u poškodenej. S. - primárne znalec U.. G. zrozumiteľne vysvetlil dôvody, pre ktoré napriek týmto zisteným okolnostiam zo strany maloletej existuje pozitívna citová väzba k obžalovanej jej matke. P. tu poukazuje, že nielen z výsluchu znalca, ale aj z výsluchov svedkýň - zamestnankýň H. je zrejmé, že nevhodné správanie obžalovanej k maloletej existovalo v podstate výlučne iba v období, keď sa obžalovaná nachádzala pod vplyvom alkoholu a naopak v čase triezvosti sa matka - obžalovaná snažila zabezpečovať starostlivosť o maloletú v rámci všetkých svojich možností a schopností, keď v týchto časových úsekoch sa jednak dcére snažila venovať, ale navarila jej aj stravu, zabezpečila čisté oblečenie, dcéru pravidelne kúpala a maloletá pri rozhovoroch so znalcami sama popisovala aj kladné zážitky s obžalovanou.

Z pohľadu intenzity a opakovanosti konania obžalovanej, ktorou spôsobovala utrpenie maloletej poškodenej vo forme strachu, stresu a do istej miery aj bolesti, súd prihliadal na viaceré zistené okolnosti. Z výsluchu znalca G. vyplynulo, že síce k agresivite obžalovanej voči mal. poškodenej malo dochádzať možno za obdobie cca X,X roka, na druhej strane intenzita jednotlivých útokov bola značne nízka. S uvedeným koreluje skutočnosť, že znalec konštatoval, že napriek takto stanovenému časovému obdobiu u poškodenej nedošlo ani k plnému rozvoju syndrómu K. u jej osoby. Z výsluchov pracovníčok E. vyplýva, že v rámci starostlivosti o maloletú poškodenú zo strany obžalovanej boli v spojitosti od konzumácie, alebo abstinencie od alkoholu, obdobia dobrej starostlivosti striedané s nedostatočnou. P. taktiež zo zistení uvádzaných týmito osobami v spojitosti so zdravotnou starostlivosťou je na mieste konštatovať, že nebolo ničím preukázané, že by mali fyzické útoky obžalovanej voči maloletej poškodenej vôbec takú intenzitu, aby ich bolo možné hodnotiť ako ujmu na zdraví ( ošetrujúca lekárka nemala o takýchto zraneniach vedomosť, ani náznaky takýchto zranení z minulosti v rámci lekárskych kontrol nepostrehla).

Aj keď znaleckým konaním bolo preukazované, že poškodená správanie obžalovanej voči svojej osobe pociťovala ako príkorie, ktoré následne spôsobilo rozvoj syndrómu K. u jej osoby, na druhú stranu dokazovanie nepreukázalo vysokú početnosť, resp. časté, pravidelné opakovanie takýchto útokov a znalci poukazovali aj na skôr nižšiu intenzitu pociťovaného príkoria maloletou. S. U.. G. taktiež vylúčil značnú časť foriem útokov obžalovanej na poškodenú, ktorými mala tejto spôsobovať utrpenie, keď v podstate vylúčil klasické psychické týranie, manipulovanie, citové vydieranie, vedomé ponižovanie a pohŕdanie. Aj keď teda na jednu stranu maloletá pociťovala konanie obžalovanej voči jej osobe ako také, ktoré jej spôsobovalo súženie a príkorie a to do tej miery, že sa u jej osoby do istej miery rozvinul syndróm zneužívaného a zanedbávaného dieťaťa (K.) a teda zjavne z konania matky voči jej osobe pociťovala primárne psychické a čiastočne aj fyzické utrpenie. Na druhú stranu nízka intenzita jednotlivých útokov, nerozvinutie následkov v plnom rozsahu ako aj nepreukázaná vyššia frekvencia útokov, resp. preukázanie značných a početných časových období riadnej starostlivosti obžalovanej o maloletú v období skutku, vylučuje resp. výrazne spochybňuje dôvodnosť hodnotenia, že konanie obžalovanej voči poškodenej by malo mať charakter konania po dlhší čas napriek skutočnosti, že skutok, ktorý je kladený obžalovanej za vinu zachytáva obdobie od roku XXXX do X.X.XXXX, kde aj podľa vyjadrenia znalca v tomto období k epizódam agresívneho správania obžalovanej voči poškodenej malo dochádzať.

P. na základe vyššie uvedených skutočností mal za preukázané, že je na mieste uznať obžalovanú za vinnú zo spáchania skutku v rozsahu uvedenom vo výroku tohto rozsudku. P. vykonaným dokazovaním na rozdiel od obžaloby nemal ( aj vzhľadom na obsah výsluchu znalca U.. G.) za preukázané, že by obžalovaná mala poškodenú ponižovať, opovrhovať ňou, citove ju vydierať, alebo telesne týrať, preto v tohto rozsahu skutkovú vetu upravil. P. konanie obžalovanej kvalifikoval ako zločin týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. X písm. a) a b) Tr. zákona, keď vykonaným dokazovaním mal za preukázané naplnenie znakov oboch z uvedených foriem konania obžalovanej. P. vzhľadom na skutočnosti uvedené v predchádzajúcom odstavci odôvodnenia rozsudku nemal za preukázané naplnenie znaku spáchania trestného činu kvalifikovanou formou - po dlhší čas, ako bol právne kvalifikovaný skutok v obžalobe. Z pohľadu osoby obžalovanej, znaleckým dokazovaním k jej duševnému stavu, bolo preukázané, že je schopná chápať zmysel trestného konania a ovládacie a rozpoznávacie schopnosti v čase páchania skutkov boli u jej osoby v dôsledku požitia alkoholu iba ľahko - forenzne nepodstatne zmenšené. Z pohľadu zavinenia súd mal za preukázané, že obžalovaná svojim konaním zasiahla do záujmu spoločnosti na ochrane maloletých osôb a osôb v blízkom postavení k páchateľovi pred domácim násilím a psychickým utrpením. F. aj na vyjadrenie znalca U.. G. k formám spôsobovania utrpenia poškodenej obžalovanou ( zanedbávanie starostlivosti a výživy, emočné zanedbávanie, ponechanie bez dozoru, krik) súd mal za to, že v dominantnej časti ( až na fyzické útoky) bolo konanie obžalovanej spáchané vo forme nepriameho úmyslu, keď v týchto prípadoch nebolo priamym cieľom obžalovanej poškodenej spôsobovať utrpenie, ale v spojitosti s nepriaznivými dôsledkami konzumácie alkoholu sa napriek tomu takýchto útokov dopustila a bola uzrozumená s dôsledkami konania na poškodenú.

P. po zvážení všetkých rozhodných skutočností dôležitých pre určenie druhu a výmery trestu u obžalovanej, prihliadal na spôsob spáchania trestnej činnosti, jej následok, zavinenie, poznatky o osobe páchateľa a na vzájomný pomer priťažujúcich a poľahčujúcich okolností. P. je toho názoru, že v danom prípade na strane obžalovanej M. U. neexistovali priťažujúce okolnosti, na druhú stranu v konaní obžalovanej vzhliadol poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j) Tr. zákona - vedenie riadneho života

pred spáchaním trestnej činnosti. P. pri takto zistených poľahčujúcich a priťažujúcich okolnostiach, mal za preukázané, že v danom prípade existuje prevaha poľahčujúcich okolností. F. na túto okolnosť, súd upravoval základnú trestnú sadzbu za prísnejšie posudzovaný trestný čin - zločin týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. X písm. a) a b) Tr. zákona upravením hornej hranice trestnej sadzby za aplikácie ust. § X8 ods. 3 Tr. zákona vzhľadom na prevahu poľahčujúcich okolností znížením hornej hranice o jednu tretinu na X roky až X rokov X mesiace. P. vzhľadom na okolnosti prípadu s prihliadnutím na skutočnosť, že ide u obžalovanej o osobu, u ktorej primárnym činiteľom, ktorý spôsobil spáchanie trestnej činnosti obžalovanou, bola závislosť na alkohole, ďalej aj pri zohľadnení skutočnosti, že sa jedná o osobu, ktorá nielen nebola doposiaľ podrobená priamemu výkonu trestu odňatia slobody, ale ani nebola súdne trestaná prípadne priestupkovo postihovaná, mal za preukázané, že je možné vzhľadom na tieto okolnosti, resp. pomery páchateľky, možno za súčasného uloženia znalcom navrhovaného protialkoholického liečenia ambulantnou formou uložiť aj trest odňatia slobody na dolnej zákonom stanovenej hranici trestnej sadzby a to vo výmere X rokov, pričom výkon tohto trestu by bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu primeraného rozsahu v trvaní X rokov a za súčasného nariadenia probačného dohľadu nad správaním obžalovanej v skúšobnej dobe. P. súčasne považoval za potrebné popri uloženom protialkoholickom liečení zvýrazniť nevyhnutnosť abstinencie u obžalovanej ako základného prvku zabezpečenia vedenia riadneho života u obžalovanej a to formou obmedzenia spočívajúceho v zákaze konzumácie alkoholických látok obžalovanou uloženej jej v rámci obmedzení súvisiacich s výkonom probačného dohľadu. A. uložený trest v spojení s vyššie uvedeným ochranným opatrením súd považoval za primeraný okolnostiam prípadu a zabezpečujúci dosiahnutie účelu trestu podľa A. zákona.

Poučenie:

P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trenčíne. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. (podľa ).