Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_14CoP-9-2021.pdf
PDF · 100.63 KB
Case nature
Area
Subarea
14CoP/9/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Snopčokovej a členov senátu JUDr. Evy Dzúrikovej a JUDr. Jána Auxta, v právnej veci navrhovateľa O.. P. T., nar. XX. XX. XXXX, bytom Z. XXXX, C. U. - O., XXX XX C., T. T., štátny občan ČR, proti manželke M.R., rod. O.
- O., nar. XX. XX. XXXX, bytom A. XX, XXX XX N. S., štátny občan SR, právne zastúpenej Mgr. Petrom Máčajom, advokátom so sídlom Dolná 7, 969 01 Banská Štiavnica, o rozvod manželstva, o odvolaní manželky proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 23P/2/2020-63 zo dňa 18. 12. 2020, takto
rozhodol:
I. Rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 23P/2/2020-63 zo dňa 18. 12. 2020 p o t v r d z u j e.
II. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Odvolaním napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie manželstvo O.. P. T., nar. XX.XX.XXXX a U. T., rod. M. - R., nar. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa XX.XX.XXXX v A., zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu N. - A., vo zväzku X, ročník XXXX, na strane 220, pod poradovým číslom XX rozviedol (výrok I.). O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania (výrok II.). Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku uviedol, že z výsluchu navrhovateľa zistil, že manželstvo účastníkov konania bolo spočiatku harmonické, pokiaľ boli deti malé. Najskôr žili spoločne v G., kde on pracoval ako primár. V roku 1994, potom, čo dostal v práci výpoveď, odišiel pracovať do T.. Manželka nechcela žiť spolu s deťmi v C. D. O., avšak mala záujem na rozdelení spoločného majetku, pričom v roku 1994 došlo k dohode o zúžení BSM. Odvtedy finančne hospodárili samostatne, avšak manžel prispieval na deti, a tiež na spoločný dom. Manželka žila spolu s deťmi v N. S. a on pravidelne za nimi chodieval každých 14 dní, a to do doby, pokiaľ deti skončili školu. Ako lekár pracoval v T. až do roku 2019. Navrhovateľ mal záujem tráviť s manželkou Vianoce v roku 2019, s čím podľa neho manželka nesúhlasila. Súd zároveň z výsluchu navrhovateľa zistil, že má citový vzťah k inej žene, s ktorou sa zoznámil v roku 2017 na dovolenke v Egypte. Je to jeho opatrovateľka, ktorá ho často navštevuje a stará sa o neho, pričom po rozvode manželstva by si ju chcel vziať. Poukázal na to, že pokiaľ chodieval do N. S., tak sa staral o domácnosť a záhradu, a tiež finančne podporoval manželku. V súčasnosti prispieva na domácnosť manželky sumou 150,-Eur mesačne, čo bude robiť aj po rozvode manželstva. Na manželku tiež previedol vlastníctvo k rodinnému domu. S manželkou už dlhšiu dobu nežijú ako manželia, ani spolu finančne nehospodária. Navrhovateľ už nemá záujem zotrvať v manželskom zväzku s manželkou a má za to, že manželstvo neplní žiadnu zo svojich funkcií, pričom nevidí predpoklad obnovenia manželského spolužitia. Z výsluchu manželky navrhovateľa súd zistil, že prvých 5 rokov manželstva bolo v poriadku. Prvá veľká kríza bola v roku 1991, kedy odišla spolu s maloletými deťmi do N.. Po niekoľkých mesiacoch odišla za manželom na O., kde sa pomerili. Avšak pre chorobu jej matky sa rozhodla, že sa spolu s deťmi vráti späť do G.. Neskôr sa presťahovali do R., pričom manžel stále pracoval v T. a chodieval za
rodinou takmer každý týždeň. Kvôli práci sa neskôr presťahovali do N. S., kde si kúpili starší rodinný dom, ktorý spoločne rekonštruovali. Takto ako rodina fungovali v podstate až do roku 2019, keď ešte spolu strávili veľkonočné sviatky. Manželka potvrdila, že nesúhlasila s tým, aby navrhovateľ trávil spolu s celou rodinou Štedrý deň počas Vianoc v roku 2019, keďže navrhovateľ mal vždy so synom nezhody. V januári 2020 navrhovateľ oznámil manželke, že podá návrh na rozvod manželstva, a že chce žiť v T. O. spolu s priateľkou. Manželka uviedla, že v roku 2018 navrhovateľ spomenul, že má nejakú priateľku v T., s ktorou chodieva na dovolenky. V septembri 2019 jej riadne oznámil, že má priateľku, a že chce zostať bývať už len v T.. S manželom intímne nežijú už dlhšiu dobu a finančne hospodária takým spôsobom, že manžel jej prispieva na chod domácnosti sumou 150,-Eur mesačne. To, že manžel podal návrh na rozvod manželstva považuje za nejaké poblúznenie a považuje za nespravodlivé, aby sa po toľkých rokoch manželstva mala s manželom rozviesť. Súd prvej inštancie na základe výsluchu obidvoch manželov mal za preukázané, že manželia žijú oddelene, pričom navrhovateľ žije v T. Z. a manželka na Slovensku. Navrhovateľ priznal citový vzťah k inej žene a na ďalšom zotrvaní v manželstve nemá záujem. Hoci manželka s rozvodom manželstva nesúhlasila a považuje ho za nespravodlivý po toľkých rokoch manželstva, priznala však, že medzi manželmi pretrvávajú nezhody, ako aj skutočnosť že nežijú ako manželia v spoločnej domácnosti a manžel má mimomanželskú známosť. Manželka v konaní prezentovala, že ich manželstvo vždy fungovalo na dvoch miestach, keďže manžel pracoval ako lekár v T. a rodinu na Slovensku pravidelne navštevoval. Nebolo však v konaní medzi manželmi sporné, že manžel potom, čo prestal v roku 2019 pracovať ako lekár v T., nemal záujem sa natrvalo usadiť na Slovensku resp. žiť „konečne“ s manželkou v spoločnej domácnosti. Z vykonaného dokazovania súdu jednoznačne vyplynulo, že manželia netrávia spoločný čas, nežijú manželským intímnym životom, a ani spolu nehospodária. Súd pri zohľadnení uvedených skutočností dospel k záveru, že manželstvo účastníkov konania neplní žiadnu zo svojich funkcií. Obnovenie manželského spolužitia nemožno preto očakávať, a to aj vzhľadom na vyjadrenie navrhovateľa, že nemá záujem zotrvať v manželskom zväzku. Na základe týchto skutočností súd dospel k záveru, že rozvrat manželstva je trvalý a vážny, preto návrhu navrhovateľa vyhovel a manželstvo účastníkov konania rozviedol. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, nakoľko nezistil žiadne okolnosti, ktoré by odôvodňovali priznanie náhrady trov konania. Vec právne posúdil v zmysle § 22, § 23 ods. 1, 2 a 3, § 18, § 19 Zákona o rodine.
2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie manželka prostredníctvom právneho zástupcu, pričom odvolanie bolo podané dňa 18. 02. 2011 elektronicky, podpísané elektronickým podpisom právneho zástupcu manželky. V podanom odvolaní uviedla, že podáva odvolanie z dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f/ CSP s poukazom na to, že podľa názoru manželky dospel súd na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď mal za preukázané, že manželstvo už neplní žiadnu zo svojich funkcií a obnovenie manželského života nemožno preto očakávať. Súd pri skúmaní skutkového stavu nezohľadnil špecifiká daného manželstva, keď každý z manželov žil časť kalendárneho roka oddelene. Vzhľadom na vek účastníkov konania je zrejmé, že niektoré funkcie, najmä intímnu a výchovnú už manželstvo ani nemohlo plniť. Na druhej strane manželstvo plnilo hospodársku funkciu, keď sám navrhovateľ uvádza, že manželku finančne podporoval, dokonca je ochotný podporovať ju aj naďalej. Nazdáva sa, že navrhovateľ je vzhľadom na svoj vek a zdravotný stav, ako aj vzhľadom na skutočnosti, ktoré uvádzal ohľadne svojho nového vzťahu s mladšou ženou, priamo ovplyvňovaný a samotný rozvod nie je a ani nebol jeho nápad. Manželka sa môže iba domnievať, čo stojí za manipulovaním navrhovateľa, aby sa čo najskôr rozviedol. Súd prvej inštancie podľa nej nesprávne, resp. neúplne zistil skutkový stav, keď bolo potrebné preskúmať, či rozvod skutočne je to, čo chce samotný navrhovateľ. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie postupom podľa § 388 CSP zmenil a návrh na rozvod manželstva zamietol, prípadne podľa § 389 ods. 1 písm. b/, c/ CSP zrušil rozsudok, ak bude mať za to, že nedostatky nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom (najmä pre potrebu dlhšieho časového obdobia potrebného na zistenie, či si aj sám navrhovateľ praje rozvod alebo je to nápad niekoho iného). Vzhľadom na zákonnú úpravu trov konania žiadala, aby manželke odvolací súd priznal trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia s poukazom aj na tú skutočnosť, že táto je oslobodená od súdneho poplatku podľa § 4 ods. 3 zákona č. 71/1992 Zb.
3. Navrhovateľ v písomnom vyjadrení k odvolaniu manželky uviedol, že vykonané dôkazy súdom prvej inštancie plne potvrdzujú, že manželstvo neplní žiadnu svoju funkciu a manželské spolužitie nie možné očakávať. Rozvrat manželstva je preto trvalý a vážny. Finančnú čiastku k rukám manželky vypláca a vyplácal jedenkrát mesačne na nátlak manželky, keďže manželka navrhovateľovi hrozila
súdnym konaním. Také isté vyhrážanie súdom prebiehalo aj v dobe, keď navrhovateľ manželke niekoľko mesiacov neposielal finančnú čistku. Aby sa vyhol nepríjemnostiam, prípadne súdnemu konania, navrhovateľ splatil dlh a vyplácal finančný obnos naďalej jedenkrát mesačne. Poukázal však na notársky zápis dohody o zúžení zákonom stanoveného rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktorý predložil súdu, ktorý zápis bol vykonaný dňa 10. 08. 1994 na výslovnú žiadosť manželky. Finančnú podporu navrhovateľ poskytoval na opakovaný nátlak manželky, síce aj proti zmyslu dohody o zúžení BSM, a taktiež v dobrej viere, ale nie ako príspevok do spoločnej domácnosti. Spoločná domácnosť skončila presťahovaním sa navrhovateľa do ČR v roku 1995, kde má navrhovateľ svoje trvalé bydlisko. Uvádzaná finančná podpora manželky použitá ako argument v odvolacom konaní, že hospodárska funkcia manželstva trvá, nie je validného charakteru. Nejedná sa v žiadnom prípade o plnenie hospodárskej funkcie manželstva a navrhovateľ v dôsledku toho okamžite výplatu zrušil. Zopakoval, že žije v D., návštevy manželky v mieste trvalého bydliska navrhovateľa boli v minulosti iba sporadické, nezahrňovali pomoc, podporu v starostlivosti o navrhovateľovu domácnosť. Návrh na rozvod podal po tom, čo manželka odmietla spoločné trávenie Vianoc v roku 2019. Naposledy bol u manželky v januári 2020, aby jej osobne oznámil rozhodnutie podať návrh na rozvod manželstva. Je presvedčený, že sú splnené všetky podmienky pre rozvod manželstva. Navrhovateľ nesúhlasí s názorom manželky, že vzhľadom k veku, zdravotnému stavu, či vplyvu inej osoby nie je schopný samostatného rozhodovania, úsudku a zváženia všetkých okolností vedúcich k jeho rozhodnutiu, podať návrh na rozvod manželstva. Navrhol zamietnuť priznanie náhrady výdajov na právnu pomoc s poukazom na to, že manželka okrem svojho dôchodku vlastní nehnuteľný majetok vo výške medzi 150.000,- a 160.000,- Eur.
4. Manželka sa k tomuto písomnému vyjadreniu navrhovateľa už písomne nevyjadrila.
5. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“), po zistení, že odvolanie bolo podané včas oprávnenou osobou (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP a § 7 ods. 1 a § 94 Civilného mimosporového poriadku - ďalej len „CMP“) proti rozhodnutiu, proti ktorému je opravný prostriedok prípustný, preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach daných dôvodom a rozsahom odvolania v zmysle § 379 a § 380 CSP, keďže tu išlo o návrhové konanie (§ 65 CMP) postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 CSP a contrario, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli oznámené na úradnej tabuli a webovej stránke odvolacieho súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP) a po preskúmaní veci dospel k záveru, že odvolanie manželky nie je dôvodné, a preto postupom v zmysle § 387 ods. 1 a 2 CSP rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu ako vecne správny potvrdil.
6. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
7. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
8. Na základe podaného odvolania manželky tak v rozsahu podaného odvolania podľa § 379 CSP a dôvodov podaného odvolania podľa § 380 CSP po preskúmaní rozsudku súdu prvej inštancie a konania, ktoré mu predchádzalo, dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie vo veci na základe vykonaného dokazovania zistil a v odôvodnení rozhodnutia aj konštatoval skutkový stav veci správne, pričom dôkazy vyhodnotil v súlade s ust. § 191 ods. 1 CSP, rozhodnutie náležite odôvodnil, keď odôvodnenie rozhodnutia má náležitosti podľa § 220 ods. 2 CSP. S prihliadnutím na rozsah odvolania manželky a odvolacie dôvody uvedené v jej odvolaní odvolací súd konštatuje, že na základe preskúmania veci dospel k záveru, že podané odvolanie manželky dôvodné nie je a nemožno mu vyhovieť. Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za vecne správne. Po preskúmaní veci odvolací súd nezistil žiadne vady konania v konaní pred súdom prvej inštancie, ktoré by sa týkali procesných podmienok.
9. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn. 23Pc/2/2020 je rozvod manželstva na návrh navrhovateľa, ktorý poukazuje na hlboko a trvalo rozvrátené vzťahy manželov, pre ktoré ich manželstvo neplní účel tak, ako to predpokladá Zákon o rodine. Predmetom odvolacieho konania vzhľadom na uplatnené odvolacie námietky manželky je preskúmanie správnosti rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým manželstvo účastníkov konania rozviedol. Odvolací súd poukazuje na to, že z obsahu
spisu vyplýva, že navrhovateľ už začiatkom januára 2020 oznámil manželke, že mieni podať návrh na rozvod, pričom takýto návrh podal dňa 10. 02. 2020. Z obsahu spisu nepochybne vyplýva, že pojednávanie vo veci sa uskutočnilo dňa 18. 12. 2020, t. j. po uplynutí viac ako 10 mesiacov odo dňa podania návrhu, pričom na pojednávaní boli prítomní obidvaja účastníci konania, teda obidvaja manželia. Na tomto pojednávaní navrhovateľ zotrval na podanom návrhu na rozvod manželstva, opísal dôvody, ktoré ho viedli k podaniu návrhu, ako aj skutkový stav, čo sa týka spolužitia manželov, pričom po vyjadrení právneho zástupcu manželky a výpovedi manželky, opakovane potvrdil, že na podanom návrhu na rozvod manželstva trvá, z jeho vyjadrení je nepochybné, že za žiadnych okolností nechce ďalej s manželkou žiť, odmieta s ňou ďalšiu komunikáciu okrem nevyhnutnej, ktorá by mala prebehnúť na súde. Odvolací súd tieto skutočnosti zdôrazňuje z dôvodu obsahu podaného odvolania manželkou, v ktorom odvolaní ako keby spochybňovala, že rozhodnutie navrhovateľa, nežiť ďalej s manželkou v manželstve a podať návrh na rozvod manželstva, nebolo autonómnym rozhodnutím navrhovateľa, pričom však túto svoju domnienku manželka ani žiadnym spôsobom nešpecifikovala a už vôbec nie preukázala. Zároveň, pokiaľ v odvolaní manželka navrhla prípadné zrušenie rozsudku súdu prvej inštancie z dôvodu potreby dlhšieho časového obdobia potrebného na zistenie, či aj sám navrhovateľ si praje rozvod, alebo je to nápad niekoho iného, odvolací súd poukazuje na vyššie uvádzané časové súvislosti, pričom je nepochybné, že od rozhodnutia navrhovateľa podať návrh na rozvod, ktoré oznámil manželke začiatkom januára 2020, uplynulo dostatočné časové obdobie na zváženie tohto kroku, pričom navrhovateľ opakovane v konaní pred súdom prvej inštancie ako aj v konaní pred odvolacím súdom v rámci písomného vyjadrenia k odvolaniu manželky zotrvával na svojom postoji, ktorým prejavil neochotu ďalej žiť v manželstve s manželkou; preto možno ustáliť, že navrhovateľ skutočne nemá záujem na obnovení manželského spolužitia. Za situácie, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav, pričom dospel k názoru, že manželstvo neplní žiadnu zo svojich funkcií v zmysle Zákona o rodine, s ktorým vyhodnotením sa v plnom rozsahu zhoduje aj odvolací súd, bolo dôvodné návrhu navrhovateľa, ktorým sa domáhal rozvodu manželstva vyhovieť s poukazom na to, že obnovenie manželského spolužitia manželmi očakávať nemožno a rozvrat manželstva je trvalý a vážny. Odvolací súd je v zhode s názorom súdu prvej inštancie, že v súdenej veci existujú zákonné dôvody v zmysle § 23 ods. 1 Zákona o rodine pre rozvod manželstva. Odvolací súd ešte vo vzťahu k odvolacej námietke manželky o prípadnom ovplyvňovaní navrhovateľa inými osobami dodáva, že súd nemal dôvod, aby preskúmaval, či takéto tvrdenie manželky je založené na pravde, zvlášť za situácie, že ho manželka ničím konkrétnym nepodložila a zostalo tak iba v rovine jej subjektívnych pocitov. Navrhovateľ je dospelý, je plne svojprávnou osobou a niet z čoho usudzovať, že by k rozvodu mal byť kýmkoľvek donútený alebo že by návrh na rozvod nebol prejavom jeho slobodnej vôle. Odvolací súd ďalej uvádza, že uzavretie manželstva je prejavom dobrovoľného a slobodného rozhodnutia manželov a to s vedomím utvorenia rodiny vyznačujúcej sa jednak atribútom trvalosti založeného spoločenstva a na druhej strane i jeho harmonického fungovania. Tieto aspekty by mali v manželstve pretrvávať po celý čas jeho existencie. Pokiaľ u existujúceho manželstva vývoj vzťahov medzi členmi tohto partnerského zväzku spôsobí, že pôvodný účel, pre ktorý bolo manželstvo uzavreté, sa vytratil a dôvody pre dobrovoľné a slobodné zotrvávanie v manželskom zväzku pominuli, neexistuje rozumný dôvod, takýto formálny vzťah zachovávať. S poukazom na vyššie uvedené, keďže v konaní pred súdom prvej inštancie bolo preukázané, že vzťahy medzi manželmi sú vážne a trvalo rozvrátené, pričom neexistuje žiaden dôvod predpokladať, že by akýmkoľvek spôsobom mohlo dôjsť k reparácii narušených vzťahov do takej miery, aby bolo možné obnovenie harmonického spolužitia, pokiaľ to navrhovateľ výslovne odmieta a za situácie, že ani manželka neprejavuje skutočný záujem o riadne obnovenie manželského spolužitia, je nutné konštatovať, že existujú zákonné dôvody pre rozvod manželstva. Z manželstva nepochádza žiadne maloleté dieťa, dve deti narodené z manželstva sú už plnoleté, preto v tomto prípade nemožno prihliadať na potrebu zachovania manželstva ani z hľadiska záujmu maloletého dieťaťa. Zotrvanie v manželskom zväzku vyžaduje záujem zo strany oboch manželov a nie je možné ani jedného z nich nútiť zotrvať v manželstve, ktoré neplní svoju funkciu. Keďže odvolací súd preskúmaním veci zistil, že súd prvej inštancie vyhodnotil správne skutkový stav, pričom na základe zisteného skutkového stavu vykonal správne právne posúdenie, odvolací súd postupom v zmysle § 387 ods. 1 a 2 CSP rozsudok súdu prvej inštancie napadnutý odvolaním manželky potvrdil z dôvodu vecnej správnosti. Súd prvej inštancie rozhodol vecne správne aj o trovách konania postupom v zmysle § 52 CMP.
10. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol pri aplikácii ust.§ 396 ods. 1 CSP a § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, nakoľko odvolací súd nezistil žiadne okolnosti, ktoré by odôvodňovali priznanie náhrady trov odvolacieho konania ktorejkoľvek strane sporu.
11. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).