Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_13P-184-2018.pdf
PDF · 102.59 KB
Case nature
Area
Subarea
13P/184/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava IV sudcom JUDr. Petrom Kalatom v právnej veci účastníkov konania, navrhovateľky: F. zastúpená: Mgr. Eva Braxatorisová, advokátka so sídlom Trenčianska 17, 821 09 Bratislava, a otca maloletých detí: Y. zastúpený: JUDr. Andrej Gara, advokát so sídlom Štefánikova ul. č. 14, 811 05 Bratislava, IČO: 30 850 436, o úpravu práv a povinností k maloletým deťom: M., V., obe bytom N., zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, 816 16 Bratislava, na čas do rozvodu manželstva, takto
rozhodol:
I. Otec je povinný titulom bežného výživného na maloletého V. uhradiť k rukám matky za obdobie od 25.09.2018 do 11.07.2019 sumu 180,- eur mesačne.
Zročné výživné v sume 1.719,91 eur je otec povinný uhradiť k rukám matky do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Otec je povinný titulom bežného výživného na maloletého M. uhradiť k rukám matky za obdobie od 25.09.2018 do 11.07.2019 sumu 130,- eur mesačne.
Zročné výživné v sume 1.243,61 eur je otec povinný uhradiť k rukám matky do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
III. V prevyšujúcej časti konanie súd zastavuje.
IV. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Matka maloletých detí sa návrhom doručeným súdu 25.09.2018 domáhala, aby súd uložil otcovi maloletých detí, v tom čase jej manželovi, povinnosť prispievať jej na výživu maloletého V. sumou 200 eur mesačne od 01.09.2015 a sumou 300 eur mesačne od 01.09.2018 a na maloletého M. sumou 150 eur mesačne od 01.09.2015 a sumou 200 eur mesačne od 01.09.2018. Uviedla, že s otcom detí bývajú v spoločnej domácnosti, v byte, ktorý nadobudli do podielového spoluvlastníctva ešte pred uzavretím manželstva. Do narodenia detí vnímala vzťah s otcom ako harmonický a šťastný. Postupne sa zhoršoval, od roku 2011 sa znižovali jeho príspevky v domácnosti, až v roku 2015 prestal prispievať úplne. V rámci rodiny fungoval otec detí samostatne, sám sa stravoval, zabezpečovala mu iba pranie, inak sa o seba staral sám. Netrávil s deťmi spoločný čas, nechodil s nimi na dovolenky, výlety, čas trávil vo svojej pracovni, kde pracoval od popoludnia do neskorej noci, v dôsledku čoho dopoludnia prespal. Otec pracoval od septembra 2018 v reštaurácii u známeho. S výnimkou poplatku za futbalový tábor staršiemu synovi vo výške 100 inak otec na domácnosť a deti neprispel. O výške jeho príjmu nemá informáciu, má za to, že je tvorený autorskými honorármi, tantiémami a rôznymi honorármi za práce na
rôznych projektoch. Uviedla, že vlastnia v podielovom vlastníctve byt, v ktorom bývali, spoločné auto, ktoré používa matka na zabezpečenie starostlivosti o domácnosť a tiež auto Toyota, ktoré používa otec detí. Matka spláca hypotekárny úver vo výške splátky 171,50 eur mesačne. Iné záväzky a dlhy nemali. Matka je zamestnaná v spoločnosti P. s príjmom okolo 1.600 eur mesačne (od septembra 2018 začala po materskej dovolenke pracovať). Výdavky na bývanie vyčíslila vo výške 207 eur, na plyn vo výške 4 eurá mesačne, elektrinu vo výške 30 Eur mesačne, daň z nehnuteľnosti vo výške 44 eur ročne, poistenie 27 eur, TV a internet 35 eur mesačne, životné poistenie 37 eur mesačne. Maloletý M. navštevuje materskú školu s nákladmi na školné vo výške 19,80 eur mesačne a stravu 30 eur mesačne. Maloletý V. navštevuje ZŠ, náklady na školské pomôcky sú v priemere 20 eur mesačne, krúžok v školskom klube stojí 17 eur mesačne, na futbal sú náklady 25 eur mesačne + 10 eur mesačne v zime za telocvičňu. Strava v škole je 23,36 eur mesačne, školský klub stojí 15,40 eur mesačne. 2. Otec maloletých detí s návrhom nesúhlasil, uviedol, že v žiadnom prípade nie sú splnené podmienky na priznanie výživného spätne podľa § 77 ods. 1 tretej vety zákona o rodine. Matky tvrdenie považoval za nepravdivé, tendenčné a v príkrom rozpore so skutočnosťou. Nesúhlasil ani s priznaním výživného za obdobie od podania návrhu do rozvodu manželstva. Uvádzal, že kým matka chodievala z práce domov neskoro, okolo 19:00 - 20:00 hod., on zabezpečoval rannú aj večernú hygienu dieťaťa, uspával ho, prebaľoval, v noci k nemu vstával, aby si matka mohla oddýchnuť a ísť na ďalší deň do práce. Matka jeho povolanie hudobníka neakceptovala, ju naopak práca úplne pohltila. Práve preto, že matka často chodievala domov neskoro, prišiel o značnú časť pracovných príležitostí a tým aj príjmov, ako aj svoju spoľahlivosť a dôveryhodnosť v hudobnej obci. Uviedol, že až do rozvodu manželstva žili v spoločnej domácnosti. Uvádzal, že nakoľko mu matka napriek jeho starostlivosti o domácnosť vyčítala, že nedostatočne prispieva, našiel si brigádu u priateľa v reštaurácii, kde pracoval až do jej zatvorenia na konci roku 2018. Následne od januára 2019 bol doma, a zabezpečoval starostlivosť o deti a kompletný chod domácnosti okrem prania, pričom realizoval aj nákupy. Ráno zabezpečil rannú hygienu, pripravil deťom raňajky, desiatu, odviedol ich do škôlky a do školy. Popoludní ich vyzdvihol, hral sa s mladším synom, so starším synom robil úlohy, pripravil ho do školy, vodieval ho na tréningy futbalu, ako aj na víkendové zápasy a turnaje. Uvádzal, že matka sa o deti cez týždeň nijako nezaujímala, nestarala sa, či má prostriedky na starostlivosť o deti, pričom mal vysoké náklady aj na PHM, v súvislosti s V. futbalom, ako aj na bežné denné nákupy, ktoré najprv pokrýval z vlastných úspor, prípadne neskôr z pôžičiek. Po rozvode ho manželka vyzvala, aby opustil spoločnú domácnosť, čo aj urobil, matka mu následne bránila v kontakte s deťmi. Uviedol, že hoci výživné stanovené rozhodnutí súdu o rozvode manželstva, presahuje jeho možnosti, akceptuje ho, hoci presahuje jeho príjmy a vypomáha mu jeho otec. Žiadal, aby súd prihliadal, že za plnenie vyživovacej povinnosti je potrebné považovať aj výkon osobnej starostlivosti o maloleté deti, ktorú podľa neho v rozhodujúcom období zabezpečoval výlučne sám. Návrh matky žiadal zamietnuť. 3. Matka s tvrdeniami otca nesúhlasila. poukazovala na to, že otec v konaní o rozvod manželstva uvádzal, že uhrádza zo svojho príjmu vlastné potreby, a na úhradu potrieb domácnosti neprispieva. Tvrdenia otca o hradení výdavkov rodiny z pôžičiek od známych považovala za nepravdivé a účelové, pričom až po rozvode manželstva začal s výživným otcovi detí pomáhať formou pôžičiek starý otec maloletých detí. Skutočnosť, že sa otec nepodieľal na výdavkoch vyplýva podľa matky aj z jeho nízkych príjmov. Poprela, že by otcovi po rozvode manželstva bránila v styku s deťmi, uviedla, že jeho záujem o deti je minimálny. Nesúhlasila s tým, že by trávila pravidelne v práci čas až do večerných hodín, uvádzala, že jej pracovná doba je bežnou v porovnaní s inými pracujúcimi rodičmi. Zotrvala na tom, že otec s rodinou netrávil voľný čas, deťom sa nevenoval, na potreby rodiny neprispieval. Poprela, že by v roku 2018 otec vozieval syna na futbal, nakoľko v tom období väčšinu roka pracoval pre kamaráta. Hoci je pravdou, že po narodení mladšieho syna ukladal staršieho na spánok a vozieval ho na futbal, netýka sa to rokov 2018-2019. V tomto období realizovala aj tieto činnosti matka s pomocou svojich rodičov. 4. Matka v priebehu konania vzala späť návrh na určeneiňňie výživného aj za obdobie predchádzajúce podaniu návrhu (s čím otec súhlasil), a pokiaľ ide o výšku výživného za primerané výživné za obdobie od podania návrhu do rozvodu manželstva považovala sumu 130 eur na maloletého M. a 180 eur na maloletého V.. Počas konania o úpravu práv a povinností voči maloletým deťom na čas do rozvodu manželstva došlo k rozhodnutiu v konaní o rozvod manželstva rodičov maloletých detí spojeného s konaním o úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva, rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV, č. k. 17P/40/2018-116 zo dňa 21.05.2019, právoplatného 12.07.2017. Týmto rozsudkom súd uložil otcovi maloletých detí prispievať k rukám matky na výživu maloletých detí v sume 130 eur na M. a 180 eur na maloletého V..
5. Z výsluchu matky v spojení s listinnými dôkazmi, súd zistil, že otec sa na výžive maloletých detí v období do 01.09.2015 finančne nepodieľal. Matka verila, že začne, keď sa začne lepšie dariť, v období od 01.09.2015 do 12.07.2019 jej však neprispel žiadnou sumou, okrem poplatku za tábor v roku 2018. 6. Z výsluchu otca súd nemal preukázané, že by kompenzoval skutočnosť, že neprispieva na domácnosť finančne, starostlivosťou o deti a o domácnosť, hoci toto otec vo svojej výpovedi tvrdil, nakoľko tieto tvrdené skutočnosti nekorešpondovali s ostatnými vykonanými dôkazmi (správy zo základnej resp. materskej školy, vyjadrenie rodičov matky). Taktiež tvrdenia tom, že uhrádzal všetky náklady opráv, pričom sa snažil zabezpečiť si príjem brigádami a prácou v noci neboli v konaní preukázané. 7. Z potvrdenia o príjme založeného matkou súd zistil, že matka v období od 01/2018 do 07/2019 dosahovala netto príjem priemerne 1608,31 eur mesačne. 8. Z vyjadrenia Daňového úradu Bratislava zo dňa 23.09.2019 súd zistil, že otec maloletých detí daňové priznanie za roky 2014 až 2018 nepodával. 9. Z výpisov z účtu otca súd zistil, že v mesiaci máj boli na účte realizované vklady vo výške 0,20 eur, výbery vo výške 68 eur, konečný stav na konci mesiaca bol 303,35 eur, v mesiaci jún boli na účte realizované vklady vo výške 992,62 eur, výbery vo výške 384 eur, konečný stav na konci mesiaca bol 911,97 eur, v mesiaci júl boli realizované vklady vo výške 320 eur, výbery vo výške 383,20 eur, pričom v mesiacoch jún a júl 2019 suma vkladov 320 eur predstavovala pôžičku poskytnutú otcovi maloletých detí jeho otcom a suma debetov vo výške 310 eur v každom z týchto mesiacov predstavovala sumu uhradeného výživného na maloleté deti. 10. Z potvrdenia o zdaniteľných príjmoch otca za rok 2018 súd zistil, že úhrn zdaniteľných príjmov otca za rok 2018 predstavoval sumu 624 eur. 11. Z potvrdení o príjme autorských honorárov súd zistil, že otcovi bolo v roku 2014 vyplatených 519,48 eur, v roku 2015 309,14 eur, v roku 2016 321,39 eur, v roku 2017 1.039,92 eur, v roku 2018 962,72 eur, v roku 2019 (do 10.10.) 724,13 eur. 12. Z vyhlásenia rodičov matky , F. a F. zo dňa 14.10.2019 súd zistil, že matku maloletých detí dlhodobo finančne podporujú, pričom v období od 01.09.2015 to súviselo s tým, otec detí sa prestal na výžive maloletých detí podieľať. Finančne matke pravidelne prispievali v období od 01.01.2017 do 01.09.2018, pričom výšku príspevku uviedli v sume približne 300 eur mesačne. V tomto období matke pomáhali aj so starostlivosťou o deti 3x v týždni od rána do 17 tej, nakoľko matka pracovala na polovičný úväzok. Matke pomáhali aj príspevkom na dovolenky. Zároveň pomáhali matke pri vyzdvihovaní detí z predškolského a školského zariadenia, nakoľko otec si túto povinnosť plnil len do mesiaca september/2017 voči V., ten odvtedy chodieva zo školy domov sám. Do mesiaca júl 2018 sa otec maloletého V. podieľal aj na vození na futbal, potom začal pracovať, podieľal sa už len príležitostne, zabezpečujú to starí rodičia, prípadne matka. Stravu deťom otec podľa vedomostí starých rodičov nepripravoval, fungoval samostatne s vlastným stravovaním, vlastným denným režimom nezohľadňujúcim potreby rodiny. 13. Z výkazov dochádzky matky do zamestnania v mesiacoch september 2018 až júl 2019 súd zistil, že prevažná väčšina príchodov matky do zamestnania bývala okolo 8:30 hod., zo zamestnania matka odchádzala prevažne do 17 - tej, resp. do 18 - tej hodiny. Napriek tomu, že podľa výkazov matka odchádzala zo zamestnania aj po 19 - tej hodine, bolo to však s ohľadom na celkový počet odpracovaných dní výnimočne. 14. Z potvrdenia Základnej školy H. zo dňa 30.01.2020 súd zistil, že ohľadom maloletého V. so školou komunikovala matka, v období od 25.09.2018 do 12.07.2021 do školy chodieval sám, prípade v sprievode rodiča, zo školy väčšinou chodieval sám, niekedy s matkou, menej často s otcom. 15. Z potvrdenia Materskej školy N. zo dňa 27.03.2020 súd zistil, že maloletého M. v období do 25.09.2018 do 12.07.2019 do materskej školy vodievala jeho matka, ktorá pre neho aj chodila, niekedy pre neho v tomto období chodievala babka, D. 16. Podľa § 28 ods. 1 písm. a), b) a c) Zákona o rodine súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, zastupovanie maloletého dieťaťa, správa majetku maloletého dieťaťa. 17. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
18. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
19. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
20. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
21. Podľa § 75 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.
22. O úprave práv a povinností rodičov k maloletým deťom na čas do rozvodu manželstva súd rozhodoval už v čase, kedy bolo manželstvo rodičov právoplatne rozvedené. Súd už preto za toto obdobie rozhodoval len o úprave výšky vyživovacej povinnosti. Matka sa napokon v konaní domáhala určenia vyživovacej povinnosti otca len za obdobie od podania návrhu, teda od 25.09.2018 do právoplatnosti rozsudku o rozvodu manželstva, teda do 11.07.2019 (vrátane). Matka v rozhodnom období náklady na maloletého M. vyčíslila mesačne vo výške 421,58 eur (po prerátaní ročných výdavkov na škôlku vo výške 237,60 eur, jedáleň vo výške 420 eur, životné poistenie vo výške 284,40 eur, zubár 20 eur, oblečenie 300 eur, topánky spolu 290 eur, lyžiarsku výstroj 100 eur, voľnočasové aktivity spolu 500 eur, darčeky 130 eur, lieky 80 eur, náklady na domácnosť v pomere 1/3 spolu 2.696,95 eur), náklady na maloletého V. matka vyčíslila mesačne vo výške 601,73 eur (po prerátaní ročných výdavkov na školský klub vo výške 184,80, na školskú jedáleň vo výške 264 eur, na krúžok vo výške 180 eur, na futbal vo výške 300 eur, na školu v prírode vo výške 180 eur, na výlety v škole vo výške 40 eur, na zubára vo výške 60 eur, na školské potreby vo výške 250 eur, na oblečenie vo výške 600 eur, na potreby na futbal 80 eur, na topánky vo výške 440 eur, na lyžiarsku výstroj vo výške 300 eur, na voľnočasové aktivity spolu 1.595 eur, náklady na domácnosť v pomere 1/3 spolu vo výške 2.696,95 eur). Súd prihliadal pri určení vyživovacej povinnosti otca na odôvodnené potreby maloletých detí.
23. Pokiaľ ide o rozsah starostlivosti o maloleté detí, súd nemal v konaní za preukázané, že by sa otec nejakým spôsobom finančne podieľal na starostlivosti o maloleté deti. Otec síce v konaní tvrdil, že si príjem okrem honorárov v súvislosti s umeleckou činnosťou obstarával brigádami, resp. že si kvôli potrebám úhrad rodiny brával pôžičky, žiadnu z týchto skutočností však nijako nepreukázal. V rozhodnom období mal pritom príjem z autorských honorárov v roku 2018 vo výške 962,72 eur, v roku 2019 (do 10.10.) vo výške 724,13 eur. Okrem toho otec pracoval v roku 2018 v spoločnosti T. v mesiacoch júl 2018 až január 2019, s vymeriavacím základom v mesiaci júl 2018 vo výške 6 eur, v mesiaci august 2018 vo výške 132 eur, v mesiaci september 2018 vo výške 120 eur, v mesiaci október 2019 vo výške 132 eur, v mesiaci november 2018 vo výške 126 eur, v mesiaci december 2018 vo výške 108 eur, v mesiaci január 2019 vo výške 24 eur. Iný príjem v rozhodnom období otec nepreukázal. Tvrdeniam otca, že sa podieľal na výžive maloletých detí aj finančne tak súd neuveril. Navyše, súd mal za preukázané, že otec sa nepodieľal na výžive maloletých detí ani starostlivosťou o domácnosť. Aj z potvrdení školského resp. predškolského zariadenia mal súd za preukázané, že do školy, resp. škôlky vodievala deti prevažne matka, vyzdvihovala ich tiež matka, prípadne starí rodičia, maloletý V.asto chodieval sám, otec ho vyzdvihoval menej často ako matka, hoci táto pracovala na plný pracovný úväzok. Nepreukázané mal aj tvrdenia otca o deti v rozsahu, ktorý tvrdil po tom, ako sa vrátili zo školy, prípadne škôlky o príprave stravy, a ďalšej starostlivosti o domácnosť. Naopak, zo skutočnosti, že často deti vodievala do školy a škôlky matka, mladšieho syna často zo škôlky aj vyzdvihovala, prípadne ho vyzdvihovala stará matka, v spojení s do spisu založeným vyhlásením matkiných rodičov a stanovísk školského resp. predškolského zariadenia súd uveril tvrdeniam matky, že aj po tom, ako prišla domov zo zamestnania, venovala sa starostlivosti o deti a o domácnosť, okrem prípravy stravy deťom sa venovala napr. aj praniu, a to aj pre otca maloletých detí. Súd uznáva, že v mnohých domácnostiach funguje model rozdelenia úloh, v rámci ktorého jeden z rodičov sa venuje zárobkovej činnosti, pričom ten druhý sa venuje starostlivosti o domácnosť. Z vykonaného dokazovania však súd uzavrel, že v konkrétnom prípade sa o takýto model sa v konkrétnom prípade nejednalo a na matke, okrem toho, že zabezpečovala príjem pre rodinu plným pracovným úväzkom, bola aj starostlivosť o deti jednak predtým, ako do práce prišla, ako aj po návrate z práce. A hoci súd nespochybňuje, že nejakým spôsobom sa otec na starostlivosti o deti podieľal, niekedy ich zo školy, resp. škôlky vyzdvihol, prípadne s nimi strávil popoludní nejaký čas, rozhodne sa nejednalo o starostlivosť, ako ju definoval otec, 24/7, teda starostlivosť po celý čas, ktorá by reálne vyvážila podiel, ako sa na potrebách domácnosti a maloletých detí podieľala matka.
24. Pokiaľ ide o možnosti otca, ten nepreukázal žiaden iný prijem okrem vyššie uvedeného príjmu z autorských honorárov, resp. príjmu v mesiacoch júl 2018 až január 2021 zo spoločnosti T., kde
vymeriavací základ nepresiahol za mesiac sumu 132 eur, prípadne bol nižší. V konaní nevyplynuli žiadne skutočnosti, ktoré by otcovi objektívne bránili zabezpečiť si príjem, ktorý by pokrýval jeho vyživovaciu povinnosť v primeranej výške. Súdu nebolo zrejmé, prečo otcovi vyhovovalo (dlhoročné) dosahovanie príjmu vo výške niekoľko sto eur ročne, a prečo sa nesnažil zaobstarať si primerané zamestnanie, zodpovedajúce jeho možnostiam, ktoré by mu dokázalo priniesť zodpovedajúci príjem, ktorým by sa mohol podieľa na potrebách maloletých detí. Priemerný príjem v Slovenskej republike dosahovala v roku 2018 sumu 1013 eur btto, v roku 2019 sumu 1092 eur btto. Matka sa napokon v konaní domáhala výživného vo vzťahu k maloletému V. v sume 180 eur mesačne, a vo vzťahu k maloletému M. v sume 130 eur mesačne a to za obdobie od podania návrhu do právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva. Tieto sumy výživného súd považoval za primerané a zodpovedajúce tak veku maloletých detí ako aj ich aktivitám, a zároveň s ohľadom na skutočnosť, že súd mal za preukázané, že otec sa v relevantnom období finančne na výžive maloletých detí prakticky nepodieľal, a nebolo to vyvážené ani inou starostlivosťou o maloleté deti, súd mal za to, že matkou uplatnený nárok je v celom rozsahu dôvodný. Súd mal zároveň za to, že je v možnostiach otca maloletých detí tento nárok uspokojiť. Hoci otec stále nepracuje, medzičasom sa rodičia detí majetkovo vyrovnali, v súvislosti s čím matka vyplatila sumu okolo 95.000 eur. Ak aj otec mal nejaké podlžnosti, ktoré musel uhradiť, ktoré neboli v konaní ani presne vyšpecifikované, ani preukázané (s výnimkou skutočnosti, že po rozvode manželstva pomáhal otcovi s plnením vyživovacej povinnosti jeho otec), navyše, vôbec nebolo preukázané, že by podlžnosti otca nejako súviseli s plnením potrieb domácnosti počas trvania manželstva prípadne potrieb maloletých detí. Neexistuje preto dôvod, prečo by súd nezohľadnil skutočnosť, že otec disponuje finančnou hotovosťou niekoľko desiatok tisíc eur, ak môže časť týchto prostriedkov slúžiť na plnenie vyživovacej povinnosti voči maloletým deťom, obzvlášť, ak plnenie tejto povinnosti má pred inými výdavkami otca prednosť. Súd tak napokon uložil otcovi maloletých detí prispievať na výživu maloletého V. sumou 180 eur mesačne a na maloletého M. sumou 130 eur mesačne, za obdobie od 25.09.2018 do 11.7.2019, nakoľko od 12.07.2019 bol už právoplatný rozsudok o rozvode manželstva. Výživné je tak zročné v celom rozsahu, na V. súd k nemu dospel tak, že za celé mesiace 10/2018 až 06/2019 predstavuje sumu spolu 1620 eur (180x9), za mesiac 09/2018 pomerná suma predstavuje 36 eur, a za mesiac 07/2019 pomerná suma predstavuje 63,91 eur, spolu teda zročné výživné na V. predstavuje sumu 1719,91 eur. Pri zročnom výživnom na M. súd k nemu dospel tak, že za celé mesiace 10/2018 až 06/2019 predstavuje sumu spolu 1170 eur (130x9), za mesiac 09/2018 predstavuje pomerná suma 25,98 eur a za mesiac 07/2019 pomerná suma predstavuje 47,63 eur. Vzhľadom na skutočnosť, že otec v súčasnosti disponuje dostatkom finančných prostriedkov, po tom, čo mu bolo matkou vyplatených cca. 95.000 eur, súd mu uložil zročné výživné uhradiť jednorazovo v celej výške v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
25. O trovách konania súd rozhodoval podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Bratislava IV, písomne v 3 vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie v časti, ktorým bola upravená peňažná povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku. Exekúciu možno vykonať zrážkami zo mzdy a z iných príjmov, prikázaním pohľadávky, predajom hnuteľných vecí, predajom cenných papierov, predajom nehnuteľnosti, predajom podniku, príkazom na zadržanie vodičského preukazu.
V Bratislave 11.05.2021
Za správnosť vyhotovenia: JUDr. Peter Kalata Miroslava Kopernická sudca