Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_6Co-50-2021.pdf
PDF · 83.38 KB
Case nature
Subarea
6Co/50/2021
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Murgaša a sudcov JUDr. Zuzany Kučerovej a Mgr. Jany Janics Bajánkovej v právnej veci žalobcov: 1/ B. J., I.. XX. X. XXXX, X. F. J., I.. XX. X. XXXX, T. Z. F. XXXX/X, Z., zast. AK Kovár a partneri, s.r.o., Vajnorská 8/A, Bratislava, proti žalovanej: V.. Z. K., Y. XX, Z., M. N. B. Ú. B. J. - X. M. G.- G., s miestom podnikania F. X, Z., R.: XX XXX XXX, o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby a o návrhu žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalobcov proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III z 12. marca 2021 č. k. 24C/131/2020- 66, takto
rozhodol:
Napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie sa z r u š u j e a vec sa mu v r a c i a na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia spočívajúceho v uložení zákazu spoločnosti R. L. M., M.. M. L.. T.. ujať sa držby, panstva nad vecou a užívať nehnuteľnosť - byt č. X - H., nachádzajúci sa na 2. poschodí v bytovom dome - súp. č. XXXX, F. U.. Č.. X, postavenom na pozemku parc. č.: XXXX/X, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 198 m2, evidovanom na LV pre kat. úz. L. Č.. XXXX, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej, v uložení zákazu tejto spoločnosti vymeniť zámky na vchodových dverách do predmetného bytu a vykonávať akékoľvek úkony brániace žalobcom vo vstupe do bytu a v jeho užívaní a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej a napokon v uložení zákazu tejto spoločnosti akýmkoľvek spôsobom nakladať, scudzovať alebo zaťažovať predmetný byt.
2. V odôvodnení napadnutého uznesenia súd prvej inštancie uviedol: Zistené okolnosti tak zatiaľ nasvedčujú tomu, že síce nebola dodržaná 30-dňová lehota, ktorú ust. § 17 ods. 3 zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách stanovuje ako minimálnu, avšak v prípade napadnutej dražby sa jednalo o opakovanú dražbu, pri ktorej stačí 10-dňovvá lehota. Žalobcovia neuviedli iný dôvod, pre ktorý by dražba mala byť neplatná. Na základe uvedeného nemožno mať za osvedčený nárok (právo), ktorému sa má poskytnúť dočasná predbežná ochrana. Podľa súdu nie je možné v tomto štádiu konania predpokladať úspech žalobcov v konaní o neplatnosť dražby. Osvedčenie práva, ktorému sa má poskytnúť okamžitá ochrana, je pritom jeden z dvoch základných predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia. Ak nie je v dostatočnej miere pravdepodobný úspech v konaní vo veci samej, nie je spravidla možné neodkladné opatrenie nariadiť. Z vyššie uvedených predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia tiež vyplýva, že medzi navrhovaným neodkladným opatrením a konaním vo veci samej musí existovať súvislosť. Aj keď súčasná koncepcia neodkladných opatrení podľa CSP nie je vždy nevyhnutne viazaná na konanie vo veci samej, neznamená to, že sa nemá prihliadať na ostatné predpoklady pre jeho nariadenie. V danej veci bolo podľa súdu potrebné na ne prihliadať. Argumenty, ktoré žalobcovia podrobne uviedli v bodoch 30 až 41 ich návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, a ktorými hodnotili opodstatnenosť, efektívnosť a proporcionalitu nimi navrhovaného opatrenia a ochranu ich obydlia, boli totiž založené na základnom predpoklade o neplatnosti dražby. Tento základný predpoklad pre okamžitý zásah do vzťahov strán však súd nemal za dostatočne osvedčený. Fotokópiami občianskych
preukazov žalobcovia síce osvedčili, že aspoň od roku 2016, kedy boli preukazy vydané, majú žalobcovia a ich dcéra evidovaný trvalý pobyt v byte, ktorý bol predmetom dražby, avšak len opísaný pokus žalovaných prevziať byt dňa 9.2.2021 nie je podľa súdu dostatočným dôvodom na to, aby vydražiteľovi boli obmedzené takmer všetky práva vlastníka za situácie, keď jeho vlastníctvo nie je hodnoverne spochybnené. K tomu súd ešte poznamenáva, že samotnú listinu s vlastnoručným opisom situácie prevzatia bytu nepovažoval za dostatočne dôveryhodný dôkaz. Nejedná sa o čestné prehlásenie, nie je z nej zrejmé, že je vyhotovená pre účely súdneho konania, že žalobca v 1. rade potvrdzuje pravdivosť svojho prehlásenia a uvedomuje si aj dôsledky. Úradné overenie by súd v súčasnej epidemiologickej situácii nevyžadoval, podstatný je však obsah listiny. Návrhu nebolo možné vyhovieť ani v časti, ktorou sa navrhovalo vydražiteľovi zakázať akýmkoľvek spôsobom nakladať s nehnuteľnosťou, scudzovať ju alebo zaťažovať. Okrem toho, že nebola dostatočne osvedčená neplatnosť dražby, žalobcovia neuviedli na nariadenie takéhoto neodkladného opatrenia dostatočne presvedčivé argumenty. Žalobcovia uviedli, že jeho účelom by malo byť zafixovanie aktuálneho právneho stavu v záujme predchádzania vzniku prípadných ďalších disproporcií v právach žalobcov a žalovaného v 2. rade, napr. zaťažením bytu záložným právom z titulu úveru poskytnutého prípadnému ďalšiemu nadobúdateľovi bytu financujúcou bankou. Poukazovali aj na to, že vydražiteľ je obchodnou spoločnosťou, ktorá sa zaoberá realitnou činnosťou, čo podľa žalobcov posilňuje potrebu poskytnutia vyššej miery dočasnej ochrany. Podľa žalobcov možno dôvodne predpokladať, že vydražiteľ realizuje kroky na uvoľnenie bytu nie za účelom jeho užívania ako obydlia, ale za účelom jeho ďalšieho zobchodovania v rámci ďalšej obchodnej realitnej činnosti. Podľa § 21 ods. 3 zákona o dobrovoľných dražbách osoba, ktorá podala na súde žalobu o neplatnosť dražby je povinná oznámiť príslušnému okresnému úradu začatie súdneho konania. Na liste vlastníctva č. XXXX je B. B.-XXXX zapísaná poznámka o začatí súdneho konania o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby. Podľa § 228 CSP ods. 2 CSP výrok právoplatného rozsudku o určení vecného práva k nehnuteľnosti alebo o určení neplatnosti dobrovoľnej dražby nehnuteľnosti je záväzný aj pre osobu, ktorej sa týka návrh na povolenie vkladu vecného práva k nehnuteľnosti, ak bol návrh podaný v čase, keď v katastri nehnuteľností bola zapísaná poznámka o súdnom konaní.“ S prihliadnutím na uvedené ustanovenia bude výrok právoplatného rozsudku vo veci samej záväzný aj pre osoby, ktoré boli účastníkmi zmluvy, ktorej sa týka návrh na povolenie vkladu vecného práva k nehnuteľnosti, podaný v čase, keď v katastri nehnuteľností bola vykonaná poznámka o tomto súdnom konaní. Existencia poznámky zapísanej v katastri nehnuteľností zabezpečuje publicitu prebiehajúceho súdneho konania a narúša tým dobromyseľnosť nadobúdateľa vecného práva k nehnuteľnosti. (napr. Veľké komentáre CSP, Nakladateľstvo C. H. Beck, 2016 ).“ S poukazom na tieto závery súd prvej inštancie návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.
3. Proti tomuto rozhodnutiu podali odvolanie žalobcovia. Navrhli, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že nariadi navrhované neodkladné opatrenie. V odvolaní poukázali na zrejmú neplatnosť dražby a tiež na nedobromyseľné konanie vydražiteľa ohľadom ďalšieho predaja predmetného vydraženého bytu.
4. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 C.s.p.), preskúmal napadnuté uznesenie, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie treba zrušiť.
5. Zo spisu vyplýva, že žalobcovia sa svojou žalobou vo veci samej domáhajú určenia neplatnosti dobrovoľnej dražby vykonanej dňa 8. 12. 2020 predmetom ktorej bol vyššie špecifikovaný byt s príslušným podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, ako aj ďalšie nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcov a to nebytový priestor č. H. pozemok parc. č. XXXX/X, vinica vo výmere 57 m2, zapísaný na LV pre kat. úz. L. Č.. XXXX a pozemok parc. č. XXXX/X, zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 490 m2, zapísaný na LV pre kat. úz. Rača č. XXXX.
6. Žalobcovia podaním z 2. 2. 2021 (č. l. 43) navrhli, aby do konania v postavení žalovanej 2/ pristúpila spoločnosť R. L. M., M.. M. L.. T.., ktorá predmetnú nehnuteľnosť vydražila. Podaním zo 17. 2. 2021 (č. l. 5 ) žalobcovia navrhli, aby súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie vyššie uvedeného obsahu vzťahujúce sa k spoločnosti R. L. M., M.. M. L.. T.., ktorú žalobcovia v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia označujú ako žalovanú 2/. Súd prvej inštancie o návrhu na pristúpenie tejto spoločnosti do konania nerozhodol a v konaní pokračoval len s pôvodnou žalovanou (správkyňou konkurznej podstaty úpadcu B. J. - X. M. G. - G.). Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia spočívajúceho v uložení zákazu spoločnosti R. L. M., M.. M. L.. T.. (ktorá
nie je stranou sporu) ujať sa držby predmetných nehnuteľností, vymeniť zámok na dverách do bytu a akýmkoľvek spôsobom s týmto bytom disponovať. 7. Keďže súd prvej inštancie nerozhodol o návrhu žalobcov, aby do konania pristúpila spoločnosť R. L. M., M.. M. L.. T.. ako žalovaná 2/, nebol ustálený okruh sporových strán. O návrhu žalobcov na pristúpenie tejto spoločnosti do konania bolo potrebné rozhodnúť o to viac, že návrh žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia smeroval práve proti tejto spoločnosti, keďže zákazy, ktoré sú obsahom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, mali byť uložené tejto spoločnosti. Je nepochybné, že konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia musí byť rýchle. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti ale podľa názoru odvolacieho súdu nebolo možné rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia bez toho, aby sa rozhodlo o pripustení pristúpenia spoločnosti R. L. M., M.. M. L.. T.. do konania v pozícii žalovanej 2/. Odvolací súd dodáva, že Civilný sporový poriadok umožňuje nariadenie neodkladného opatrenia i voči tretej osobe, ktorá nie je sporovou stranou (viď Civilný sporový poriadok, Komentár, doc. JUDr. Marek Števček, PhD. a kol., C.H.BECK, 2016, str. 1094). V prejednávanej veci sa však žalobcovia domáhali nariadenia neodkladného opatrenia voči sporovej strane a nie voči tretej osobe.
8. Súd prvej inštancie tým, že nerozhodol o návrhu žalobcov na pristúpenie spoločnosti R. L. M., M.. M. L.. T.. do konania, porušil právo žalobcov na spravodlivý proces a tento nedostatok nemožno napraviť v odvolacom konaní. Preto odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil podľa § 389 ods. 1 písm. b/ C.s.p. a v zmysle § 391 ods. 1 C.s.p. vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V ňom bude súd prvej inštancie musieť rozhodnúť o návrhu žalobcov na pristúpenie uvedenej spoločnosti do konania (§ 79 ods. 1 C.s.p.). Odvolací súd pripomína, že rozhodnutie o tomto návrhu žalobcov je procesné rozhodnutie, takže otázka pasívnej vecnej legitimácie uvedenej spoločnosti v konaní nebude mať význam pri rozhodovaní o tom, či sa stane sporovou stranou. Ak súd prvej inštancie návrh žalobcov na pristúpenie uvedenej spoločnosti do konania právoplatne zamietne (§ 357 C.s.p.), bude musieť posúdiť, či by bolo možné nariadiť neodkladné opatrenie voči tejto spoločnosti ako voči tretej osobe nemajúcej postavenie sporovej strany. K samotnému neodkladnému opatreniu treba uviesť, že ak vydražiteľ predmetný byt, resp. svoj spoluvlastnícky podiel nadobudnutý v dražbe previedol na inú osobu (viď podanie žalobcov z 8. 3. 2021 na č. l. 61), potom logicky bude potrebné predmetný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smerujúci proti vydražiteľovi zamietnuť.
9. O nároku na náhradu trov konania o nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd prvej inštancie v rozhodnutí o veci samej.
10. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 C.s.p. ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, c/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, d/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo e/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( § 420 C.s.p. ).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 C.s.p. ).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( § 422 ods. 1 C.s.p. ).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p. ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( § 427 ods. 1 prvá veta C.s.p. ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne / dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ ( § 428 C.s.p. ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( § 429 ods. 2 C.s.p. ).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( § 431 ods. 1 C.s.p. ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( § 431 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 C.s.p. ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( § 432 ods. 2 C.s.p. ).