Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_3T-10-2021.pdf
PDF · 96.25 KB
Case nature
Area
Subarea
3T/10/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov, sudcom JUDr. Marekom Čechom na hlavnom pojednávaní konanom dňa 11. mája 2021 v Prešove takto
rozhodol:
Obžalovaný:
Š. C., nar. XX.XX.XXXX P. L. B. P., C.. U., O. X. U., T. U. XXX/X,
je vinný
- z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona, ktorý spáchal tak,
že
- dňa 22. 03. 2020 asi o 20.00 hod. v U., B. D.. T. U. Č.. X, na chodbe na prvom nadzemnom podlaží bytového domu, po predchádzajúcom vzájomnom nedorozumení so svojou sestrou T. P., túto päsťou ruky raz udrel do ľavej časti čela a následne ju päsťou udrel do ľavej strany hrudníka v oblasti rebier, čím jej spôsobil zranenia a to pomliaždenie čelovej oblasti vľavo a pomliaždenie hrudníka vľavo, ktoré zranenia si podľa znalca z odboru zdravotníctvo vyžadujú liečenie spojené u zamestnaného s práceneschopnosťou najmenej 29 dní,
teda
- inému úmyselne ublížil na zdraví.
Za to mu súd ukladá
Podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona, za použitia § 38 ods. 2 Trestného zákona pri nezistení žiadnej poľahčujúcej okolností podľa § 36 Trestného zákona ani žiadnej priťažujúcej okolnosti podľa § 37 Trestného zákona trest odňatia slobody v trvaní 6 (šesť) mesiacov.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá.
Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona, určuje skúšobnú dobu podmienečného odsúdenia v trvaní 12 (dvanásť) mesiacov.
Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku obžalovaný je povinný uhradiť poškodenej s obchodným menom P. Z. L., H..U.., L. L. U. U. W. X, XXX XX L., N.: XXX XXX XX škodu vo výške 145,79,- Eur a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku obžalovaný je povinný uhradiť poškodenej menom T. P., B.. XX.XX.XXXX P. L.C. B. P., C.. U., O. X. U., T. U. XXX/X škodu z titulu bolestného v sume 507,- Eur a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Prešov podal dňa 04.02.2021 na tunajší súd obžalobu na obvineného Š. C. pre skutok kvalifikovaný ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.
Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného Š. C., poškodenej T. P., ktorá je sestrou obžalovaného a prečítaním nároku na náhradu škody poškodenej spoločnosti P. Z. L. vo výške 145,79 Eur z titulu poskytnutej zdravotnej starostlivosti poškodenej. Ďalej sa súd oboznámil s obsahom znaleckého posudku č. XXX/XXXX vypracovaný znalcom z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie súdne lekárstvo T.. T. W. a obsahom listinných dôkazov a to so správou od Všeobecnej zdravotnej poisťovne, výpisom z registra priestupkov, výpisom z registra trestov a správami o povesti obžalovaného pričom zistil nasledovné.
Obžalovaný Š. C. na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je nevinný.
Výpoveď obžalovaného Š. C. na hlavnom pojednávaní bola v podstatných okolnostiach zhodná s výpoveďou z prípravného konania zo dňa 19.11.2020 (č. l. 10) pričom z výpovedí obžalovaného vyplynulo, že býva na prízemí v bytovom dome v U. B. D. T. U. X, spolu so svojou manželkou a oproti nim cez chodbu býva jeho sestra, poškodená T. P. s manželom. V bytovom dome žijú spoločne už vyše 20 rokov a problémy so sestrou začali asi pred desiatimi rokmi. Podľa názoru obžalovaného ma poškodená psychické problémy a jej stav sa údajne zhoršuje. Viackrát ho mala obviniť, že jej kradne elektrinu, plyn, teplo z kúrenia a teplú vodu. Ku skutku zo dňa 22.03.2020 vypovedal (presný dátum obžalovaný nevedel upresniť), že v podvečer toho dňa počul zo svojho bytu hluk, ktorý sa ozýval z chodby bytového domu. Vyšiel preto pred byt odkiaľ uvidel, ako poškodená zatvára elektrickú skrinku na medziposchodí v ktorej má elektromer, pričom búchala s dvierkami elektromeru a nadávala. Poškodenej sa opýtal, „či jej zas všetko kradnú“, na čo mu ona začala nadávať. Ako sa poškodená vracala späť ku svojmu bytu prešla popri obžalovanom, načo jej on povedal nech si dá overiť rozvody, a že si môžu porovnať faktúry a bude jasné, že jej nikto nič nekradne. Toto poškodenú nahnevalo, tá sa otočila smerom k obžalovanému a kopla ho do oblasti rozkroku. Na to zareagoval obžalovaný tak, že poškodenú otvorenými dlaňami oboch rúk od seba odsotil, pričom pri odtláčaní sa jej dotkol dlaňami rúk v oblasti pod prsiami. Poškodenú údajne nijako neudrel ale len odsotil, pričom tá sa na chodbe nikde neudrela. Poškodená po tomto incidente mala hneď vbehnúť do svojho bytu. Obžalovaný sa v bolestiach vrátil z chodby bytového domu k sebe do bytu. Poškodenej vraj týmto odsotením žiadnym spôsobom neublížil, iba ju v sebaobrane odsotil. Tvrdenie poškodenej, že ju udrel päsťami odmieta. Obžalovaný nevie povedať, ako mohlo dôjsť k zraneniam na hlave a rebrách poškodenej. Podľa obžalovaného je možné, že niekde spadla. Obžalovaný trvá na tom, že poškodenú neudrel a jej tvrdenia sa nezakladajú na pravde. Obžalovaný na hlavnom pojednávaní dodal, že poškodená chodí niektoré dni kontrolovať elektromer aj tridsaťkrát do dňa. Na otázky prokurátora, aby upresnil kedy malo dôjsť ku skutku, bližšie popísal ako poškodenú odsotil a do ktorej časti tela ju odsotil odpovedal, že presný dátum si nepamätá, nakoľko celej udalosti neprikladal veľkú dôležitosť, poškodenú odsotil po tom čo ho kopla, pričom ona hneď na to odišla do svojho bytu a chytil ju v oblasti drieku, pretože hoci je ona nižšia, on bol zohnutý po kopnutí do rozkroku. Na otázku sudcu, prečo nenavštívil lekára po tom ako ho poškodená údajne kopla do rozkroku
obžalovaný odpovedal, že nie, a že to lekárovi neoznámil ani pri kontrole, pretože v tom čase už necítil žiadne bolesti a nepovažoval to za podstatné.
Výpovede poškodenej T. P. na hlavnom pojednávaní bola v podstatných okolnostiach zhodná s výpoveďou z prípravného konania zo dňa 29.07.2020 (č. l. 16) pričom z výpovedí poškodenej vyplynulo, že je susedou obžalovaného v bytovom dome v U. B. D. T. U. X, tak ako to vo svojich výpovediach popísal obžalovaný. Potvrdila, že s obžalovaným má už dlhoročné spory, nakoľko ho podozrieva, že jej kradne energie čo spôsobuje je vysoké účty. Uvedenú vec už viackrát riešila, no doteraz sa nepotvrdilo, že by k tomu zo strany obžalovaného došlo. Čo sa týka fyzického napadnutia zo dňa 22.03.2020 (nedeľa) poškodená uviedla, že v čase okolo 20:00 hod bola skontrolovať spotrebu elektrickej energie na elektromere, ktorý sa nachádza na medziposchodí, a keď chce skontrolovať elektromer tak po ceste k nemu prechádza popri dverách do bytu obžalovaného. Počas toho, ako kontrolovala elektromer na chodbu bytového domu vyšiel obžalovaný a opýtal sa jej či si myslí, že jej kradne elektrinu. Na to mu poškodená odpovedal, že ona vie, že jej obžalovaný kradne elektrinu, nakoľko v ten večer zaznamenala zvýšený odber elektriny. Potom podišla k obžalovanému a pri dverách do jeho bytu mu povedala, že žiaden spotrebič nezapla a aj tak jej narástla spotreba elektriny. Vtedy jej obžalovaný povedal, že pôjde na priestupkové konanie za to, že mu predtým nadávala a syn obžalovaného, ktorý býva v rovnakom bytovom dome, to natočil na mobil. Poškodená mu na to odpovedala, že najprv bude on riešený na polícii kvôli energiám. Toto malo obžalovaného nahnevať, ten podišiel k poškodenej a povedal jej „ti jednu jebnem“. Hneď na to ako to dopovedal obžalovaný poškodenú päsťou pravej ruky udrel do ľavého spánku a následne ju tou istou rukou zovretou v päsť udrel z boku do rebier na ľavej strane. Keď ju obžalovaný napadol, tak stála pred vchodovými dverami do svojho bytu, ktoré boli otvorené. Obžalovaný stál pred dverami svojho bytu, pričom chodba medzi oboma bytmi má dĺžku len niečo okolo 2,5 metra. Poškodenú napadlo, že ak by ju ešte udieral ďalej, tak ho kopne do rozkroku, ale hneď po tom ako ju obžalovaný dvakrát udrel sa rýchlo otočil a odišiel do svojho bytu, keďže dvere bytu mal otvorené. Poškodená uviedla, že intuitívne zareagovala a snažila sa obžalovaného kopnúť nohou, no či ho aj trafila povedať nevedela. Hlava aj bok poškodenej ju neprestávali bolieť, tak hneď ráno v pondelok išla za svojim ošetrujúcim lekárom T.. L. T.. Ten ju vyšetril a dal jej injekciu od bolesti, no v ten deň ešte na chirurgii nebola. Večer sa jej stav zhoršil a preto dňa 24.03.2020 (utorok) išla na chirurgiu na poliklinike v U., kde na röntgenovom vyšetrení bolo zistené, že poškodená utrpela pomliaždeninu rebier a hlavy. Poškodená ďalej uviedla, že v čase incidentu nebol na chodbe okrem nej a obžalovaného nikto iný. Poškodená odmieta tvrdenia obžalovaného, že ona ako prvá ho kopla do rozkroku a ten ju len v sebaobrane odstrčil a považuje ich len za výmysel obžalovaného. Zranenia, ktoré jej boli spôsobené boli od úderu päsťou a odmietla aby tieto zranenia boli spôsobené iným úderom, alebo nehodou. Bolesti u poškodenej pretrvávali ešte ďalšie dva mesiace. Okrem toho poškodená uviedla, že nešlo o prvé fyzické napadnutie zo strany obžalovaného. Poškodenú mal údajne napadnúť aj rok a pol pred tým, avšak toto napadnutie vtedy nehlásila.
Znalecký posudok č. XXX/XXXX vypracovaný znalcom z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie súdne lekárstvo T.. T. W. na základe predloženej zdravotnej dokumentácie konštatoval, že poškodená utrpela pomliaždenie čelovej oblasti vľavo a pomliaždenie hrudníka vľavo. Zranenia boli spôsobené tupými predmetmi o užšej i širšej kontaktnej ploche, ktoré pôsobili malou až strednou silou a prudkosťou a s najväčšou pravdepodobnosťou pri jednom údere do čelovej oblasti vľavo a jednom údere do oblasti hrudníka vľavo, zatvorenou päsťou, spôsobených druhov osobou. Znalec označil poranenie hlavy ako ľahké a poranenie hrudníka ako stredne ťažké, kde k úplnému vyhojeniu dochádza spravidla za 29 - 30 dní. Znalec nepredpokladal vznik trvalých následkov u poškodenej. Na otázku či zranenia poškodenej mohli byť spôsobené tak ako to uvádzala vo svojich výpovediach, alebo je možnosť, že tieto zranenia mohli byť spôsobené odstrčením, tak ako to uvádzal obžalovaný vo svojich výpovediach, prípadne či tieto zranenia mohli byť spôsobené iným mechanizmom, napr. pri páde znalec odpovedal, že tieto poranenia mohli byť spôsobené tak, ako to uvádza poškodená. Pripustil aj možnosť, že teoreticky je možné, že tieto poranenia mohli poškodenej vzniknúť aj pri odsotení druhou osobou, avšak muselo by dôjsť k nárazu do bližšie neurčeného predmetu. Znalec naznačil aj možnosť, že ku zranenia mohlo dôjsť aj pri náhodnom páde poškodenej, avšak v prípade, ak poškodená nezvykne sama padať je táto možnosť len málo pravdepodobná. Znalec zároveň určil výšku odškodnenia za bolesť pri úraze na 25 bodov, čo predstavuje sumu 507 Eur.
Vykonaným dokazovaním, najmä ucelenou a konzistentnou výpoveďou poškodenej, ktorá zároveň korešponduje so závermi znaleckého dokazovania mal súd za bezpochyby preukázané, že skutok zo
dňa 22.03.2020 sa stal, tak ako je uvedené v obžalobe a spôsobom ako ho popísala poškodená T. P.. Výpoveď poškodenej je v súlade so závermi znaleckého posudku, aj keď znalecký posudok sám o sebe nie je tým hlavným dôkazom, ktorý by preukazoval spáchanie skutku, pretože v znaleckom posudku je len komplexne opísaný možný mechanizmus vzniku zranení, ktoré boli spôsobené poškodenej. Bez existencie ďalších očitých svedkov, prípadne kamerových záznamov alebo iných relevantných dôkazov, je to práve výpoveď poškodenej, ktorá bez najmenších pochybností opísala celý skutkový dej. Súd prihliadol aj na to, že poškodená v pozícii svedka má povinnosť vypovedať pravdu pod hrozbou trestného stíhania. Poškodená na hlavnom pojednávaní vypovedala pod prísahou, čo v prípade, ak by bolo dokázané, že uviedla nepravdu o okolnosti, ktorá by mala podstatný význam pre rozhodnutie vo veci samej, hrozila by jej prísnejšia trestná sadzba za spáchanie trestného činu krivej výpovede a krivej prísahy (v zmysle § 346 Tr. zákona) ako pri bežnejšej výpovedi svedka, ktorý vypovedal „len“ po zákonných poučeniach. Naproti tomu obžalovaný má v zmysle Trestného poriadku možnosť vypovedať aj nepravdu. . Tvrdenie obžalovaného, že poškodenú len v sebaobrane odsotil, súd neakceptoval. Vznik zranení u poškodenej údermi päsťou od obžalovaného boli podľa súd príčinou vzniknutých zranení poškodenej, ktorá po tom, čo sa jej bolesti stupňovali navštívila najprv obvodného lekára a neskôr aj chirurga. Tak obžalovaný, ako aj poškodená zhodne uviedli, že pri vzájomnej konfrontácii na chodbe bytového domu v Sabinove stáli otočený tvárou k sebe. Obžalovaný uviedol, že poškodenú odsotil oboma rukami, no táto nespadla ale hneď išla k sebe do bytu, pričom obžalovaný sa tiež vrátil k sebe do bytu. Poškodená však bola zranená na ľavej strane trupu a tiež na ľavej strane hlavy. Ak stál obžalovaný a poškodená čelom k sebe a obžalovaný sa na ňu dvakrát zahnal zatvorenou dlaňou pravej ruky, tak je najpravdepodobnejšie, že zranenia poškodenej boli spôsobené tak, ako ich popísala poškodená vo svojej výpovedi, teda údermi päste pravej ruky obžalovaného, ktoré budú zákonite smerovať na ľavú stranu tela poškodenej. Mechanizmus vzniku zranení, preto podporuje výpoveď poškodenej. Obrana obžalovaného, že poškodenú len odstrčil otvorenými dlaňami rúk považoval súd za účelovo zameranú na vyvinenie sa zo zodpovednosti za spáchaný trestný čin.
Obžalovaný na hlavnom pojednávaní uviedol, že svoju sestru nikdy v živote neudrel a ani jej neublížil. Tvrdenia znalca nepopiera, ale podľa jeho názoru z toho automaticky nevyplýva, že zranenia poškodenej mal spôsobiť on. Súd však dospel k opačnému názoru a s ohľadom na vykonané dôkazy je nepochybné, že obžalovaný Š. C. inému úmyselne ublížil na zdraví.
Z uvedeného dôvodu súd uznal obžalovaného vinným zo spáchania trestného činu tak, ako je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku, pretože obžalovaný svojim konaním naplnil zákonné znaky skutkovej podstaty trestného činu ublíženie na zdraví po stránke subjektívnej i objektívnej.
Podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona, pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
Podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona, pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.
Súd mal za preukázané, že konaním popísaným vo výrokovej časti rozsudku, sa obžalovaný Š. C., dopustil prečinu ublíženie na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona.
Na rozdiel od obžaloby podanej Okresnou prokuratúrou Prešov, súd sa nestotožnil s právnou kvalifikáciou skutku podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. c) Trestného zákona s poukazom na § 139 písm. c) Trestného zákona, teda že skutok mal byť spáchaný na chránenej osobe, ktorou mala byť v tomto prípade blízkou osobou obžalovaného. Na prvý pohľad sa môže zdať, že poškodená, ktorá je sestrou obžalovaného a dokonca býva v jednom bytovom dome hneď naproti obžalovanému je blízkou osobou obžalovaného, avšak podľa názoru súdu je potrebné nazerať na blízku osobou ako na niekoho, kto je aspoň trochu odkázaný alebo závislý od osoby páchateľ a v prípade, že by došlo k odsúdeniu obžalovaného, tak táto blízka osoba by pociťovala túto ujmu aspoň z časti, ako ujmu vlastnú. V súvislosti s tým nemožno opomenúť skutočnosť, že obžalovaný a poškodená sú síce súrodenci, avšak ich dlhoročné spory, ktoré eskalovali až do fyzického napadnutia poškodenej obžalovaným posúvajú tento súrodenecký vzťah do čisto formálnej úrovne. Súd tak právne kvalifikoval spáchaný skutok podľa
§ 156 ods. 1 Trestného zákona. Kvalifikácia trestného činu je tak menej prísna ako pôvodne navrhovala Okresná prokuratúra, kde v odseku 2 je dolná hranica trestnej sadzby až jeden rok, čo považoval súd za neprimerane prísnu sadzbu s ohľadom na spáchaný skutok.
Obžalovanému Š. C. bol ukladaný trest vo vzťahu k prečinu ublíženie na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona, kde zákon ukladá uloženie trestu odňatia slobody na šesť mesiacov až dva roky.
Pri ukladaní trestu súd nezistil žiadnu poľahčujúcu ani priťažujúcu okolnosť v zmysle § 35 a § 37 Trestného zákona. Pri nezistení poľahčujúcich a priťažujúcich okolností súd uložil trest na spodnej hranici trestnej sadzby.
Z výpisu ústrednej evidencie priestupkov MV SR vyplýva, že spáchal len jeden priestupok na úseku cestnej premávky, keď sa v roku 2016 dopustil porušenia ustanovenia § 22 ods. 1 písm. h) zákona č. 372/1990 Z. z. o priestupkoch tým, že prekročil rýchlosť, za čo mu bola uložená pokuta vo výške 20 Eur.
V registri trestov má obžalovaný Š. C. doposiaľ jeden záznam. Odsúdený bol ešte v roku 1979, pričom sa na toto odsúdenie sa hľadí, akoby nebol odsúdený.
Zo správ o povesti obžalovaného vyplýva, že v mieste bydliska je hodnotený evidenčne, a v súčasnej dobe už poberá starobný dôchodok.
Súd uložil obžalovanému Š. C. uložil podmienečný trest odňatia slobody na spodnej hranici trestnej sadzby vo výmere šesť mesiacov so skúšobnou dobou podmienečného odsúdenia v trvaní dvanásť mesiacov. Pri určovaní druhu a výmery trestu súd prihliadal na osobu obžalovaného, predošlé správanie sa obžalovaného ale aj na spôsobené následky trestného činu. Pri absencii poľahčujúcich aj priťažujúcich okolností, súd s prihliadnutím na pokročilý vek obžalovaného, bol súd toho názoru, že pre naplnenie tak generálnej, ako aj individuálnej prevencie trestu, bude dostačujúce uloženie podmienečného trestu odňatia slobody, pričom uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody vzhľadom len na jedno zahladené odsúdenie a na jeden predošlý priestupok obžalovaného by bolo neprimerane prísne. Obžalovaný bude musieť počas plynutia skúšobnej doby preukázať, že išlo z jeho strany len o neuvážene zlyhanie a počas skúšobnej doby preukázať, že vedie riadny život, inak môže ešte počas plynutia skúšobnej doby rozhodnuté o neosvedčení sa, čo by malo za následok výkon nepodmienečného trestu odňatia slobody. Obžalovaný, by sa však mal v prvom rade zamyslieť nad spáchaným skutkom, keď riešil vzájomný konflikt úmyselným ublížením na zdraví inej osobe, čo nie je akceptovateľný spôsob riešenia vzniknutej konfliktnej situácie za žiadnych okolností.
Takto uložený trest považuje súd za zákonný a primeraný, obsahujúci tak požadovaný prvok represie, prvok individuálnej prevencie, ako aj prvok generálnej prevencie.
Poškodená spoločnosť P. Z. L., adresovala dňa 14.08.2020 OČTK žiadosť o podanie správy a zaslanie výsledku vyšetrovania, kde C. L. U. o. i. žiadala, o prešetrenie príčinu úrazu poškodenej T. P.. Následne dňa 19.10.2020 si riadne a včas uplatnila nárok na náhradu škody vo výške 145,79 Eur, ktorý jej vznikol v súvislosti s úhradou liečebných úkonov poškodenej. Súd nemal žiadne pochybnosti o existencii ani výške spôsobenej škody, a preto v zmysle § 287 ods. 1 Trestného poriadku zaviazal obžalovaného na náhradu škody.
Čo sa týka škody, ktorá bola spôsobená poškodenej T. P. z titulu bolestného, tak tú si poškodená v priebehu prípravného konania riadne a včas uplatnila vo výške 546 Eur. Súd však vychádzal zo škody vyčíslenej v znaleckom posudku, a preto zaviazal obžalovaného v zmysle § 287 ods. 1 Trestného poriadku na náhradu škody poškodenej T. P. vo výške 507 Eur.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 (pätnástich) dní odo dňa jeho oznámenia na Krajský súd v Prešove prostredníctvom Okresného súdu Prešov.