Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (7)Uznesenie_8To-26-2021.pdf
PDF · 83.23 KB
Case nature
Area
Subarea
8To/26/2021
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Baňackého, sudcov JUDr. Bc. Milana Husťáka a JUDr. Daniely Mitterpákovej v trestnej veci proti obžalovanému D. Y. pre zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. a iné, o odvolaní prokurátora a obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Michalovce sp. zn. 26T/9/2021 zo dňa 25. 3. 2021, na verejnom zasadnutí konanom v Košiciach dňa 11. mája 2021 takto
rozhodol:
Podľa § 319 Tr. por. z a m i e t a odvolanie okresného prokurátora a odvolanie obžalovaného D. Y..
odôvodnenie:
Okresný súd Michalovce rozsudkom sp. zn. 26T/9/2021 zo dňa 25. 3. 2021 uznal obžalovaného vinným pre skutok kvalifikovaný ako zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť tak, že
dňa 10.10.2020 v čase okolo 07.15 h v rodinnom dome č. 4, v obci M. H., okr. Sobrance, po predchádzajúcej vzájomnej hádke vzal vojenský bodák označený nápisom AK 47, s dĺžkou čepele 39,5 cm a s týmto jedenkrát bodol do oblasti chrbta svojho brata N. Y., čím poškodenému N. Y. spôsobil zranenia pomliaždenie vlasatej časti hlavy, bodnoreznú ranu pravej hrudnej steny vzadu, poúrazové patologické nahromadenie vzduchu v pravej pleurálnej dutine malého rozsahu - pravostranný pneumotorax, s dobou liečby a dočasnej práceneschopnosti v trvaní od 10.10.2020 do 12.11.2020, pričom spôsobom, akým bol poškodený N. Y. napadnutý mohlo dôjsť k poškodeniu životného dôležitého orgánu a k ťažkej ujme na zdraví a to kolapsu pravého pľúcneho krídla a k vzniku akútnej dychovej nedostatočnosti, na čo stačila intenzita pôsobiaceho vonkajšieho násilia len o niečo málo vyššia, alebo väčší priemer bodného anála s nahromadením väčšieho patologického množstva vzduchu v pravej pleurálnej dutine.
Súd mu za to uložil podľa § 155 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 36 písm. l/, § 38 ods. 2, 3 Trestného zákona s poukazom na § 39 ods. 2 písm. d/, ods. 4 Trestného zákona per analogiam trest odňatia slobody vo výmere 4 rokov. Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Trestného zákona ho súd pre výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 73 ods. 2 písm. d/ Trestného zákona uložil mu ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou a ochranné protitoxikomanické liečenie ústavnou formou.
Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku uložil obžalovanému povinnosť uhradiť poškodenej strane Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom Panónska cesta 2, 851 04 Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO: 35 937 874, škodu vo výške 1.365,60 eur.
Podľa § 98 ods. 3 Trestného poriadku nariadil zničiť bezcennú vec a to 1 ks bodák označený nápisom AK 47.
Proti tomuto rozsudku podali odvolanie obžalovaný a prokurátor.
V písomných dôvodoch odvolania obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu uviedol, že napadnutý rozsudok okresného súdu je v časti týkajúcej sa výšky uloženého trestu neprimerane prísny. Súd síce v súlade s návrhom v zmysle § 39 ods. 2 písm. d/, ods. 4 Tr. zák. s poukazom na stanovisko trestnoprávneho kolégia NS SR sp. zn. Tpj/55/2016 a z vyššie uvedených dôvodov uložil obžalovanému mimoriadne znížený trest odňatia slobody pod dolnú hranicu trestnej sadzby, avšak neznížil mu trest o 1/3, teda neuložil mu trest odňatia slobody vo výške 3 rokov a 4 mesiacov. Súd postupoval nesprávne, keď obžalovanému mimoriadne znížil trest, ale iba na 4 roky s odôvodnením, že využitie úplne spodnej hranice by už vzhľadom na závažnosť prevedenia skutku bolo neadekvátne, nakoľko konanie páchateľa bolo so zbraňou veľmi nebezpečné a následok, ktorý nastal, nebol našťastie absolútne tragický. Vzhľadom na to, že obžalovaný bol uznaný vinným zo spáchania trestného činu v štádiu pokusu, nepovažuje takýto postup súdu, keď pri určovaní výšky trestu pričítal obžalovanému fakticky aj následky, ktoré by mohli nastať, ale v skutočnosti vôbec nenastali.
Taktiež poukázal aj na to, že obžalovaný spáchal uvedený skutok pod vplyvom alkoholu, čo ho samozrejme nezbavuje zodpovednosti, avšak práve táto skutočnosť bola dôvodom a spúšťačom jeho protiprávneho konania. Poukázal na posudok znalkyne I.. K. Q. a je toho názoru, že vzhľadom na uvedený znalecký posudok a skutočnosť, že pred skutkom užil okrem alkoholických nápojov aj iný liek na upokojenie, bol v čase spáchania skutku v stave kombinovanej opilosti a teda bola jeho rozpoznávacia schopnosť zmenšená, aj keď iba nepodstatne. Zastáva názor, že súd by mal pri určovaní výšky trestu zohľadniť aj túto skutočnosť. Za primeraný trest, ktorý by bol v súlade so zásadami ukladania trestu by považoval, ak by súd v zmysle § 39 ods. 2 písm. d/, ods. 4 Tr. zák. s poukazom na stanovisko trestnoprávneho kolégia NS SR sp. zn. Tpj/55/2016 uložil obžalovanému mimoriadne znížený trest odňatia slobody pod dolnú hranicu trestnej sadzby o 1/3 a uložil mu nepodmienečný trest odňatia slobody vo výške 3 rokov a 4 mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Má zato, že takto uložený trest by spĺňal zákonné požiadavky zásady ukladania trestu v zmysle § 34 Tr. zák. aj s poukazom na individuálnu, ako aj generálnu prevenciu.
Na základe uvedených skutočností navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu v časti výroku o treste zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na nové konanie a rozhodnutie alebo podľa § 31 ods. 1 písm. e/, ods. 3 Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok o treste a spôsobe jeho výkonu, obžalovanému uložil podľa § 155 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. s poukazom na 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zák., s použitím § 14 Tr. zák. a s použitím § 36 písm. 1/ Tr. zák., § 39 ods. 2 písm. d/, a § 39 ods. 4 Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere 3 rokov a 4 mesiacov nepodmienečne. Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. zaradil obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon s minimálnym stupňom stráženia a uložil obžalovanému ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou a ochranné protitoxikomanické liečenie ústavnou formou a povinnosť uhradiť poškodenej strane škodu vo výške 1365,60 €.
Prokurátor v písomných dôvodoch odvolania uviedol, že okresný súd v konaní predchádzajúcom napadnutému rozsudku vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu a týmto dokazovaním boli objasnené všetky základné skutočnosti uvedené v ustanovení § 119 ods. 1 Tr. por. Pri vykonávaní dôkazov sa nedopustil pochybení, ktoré by mali charakter podstatných chýb konania v zmysle § 321 ods. 1 písm. a/ Tr. por. a po vyhodnotení všetkých vykonaných dôkazov v súlade s ustanovením § 2 ods. 10 Tr. por. dospel k správnemu názoru, že skutku sa obžalovaný dopustil a že ním naplnil všetky zákonné znaky skutkovej podstaty zločinu. Súd však pochybil vo výroku o treste, ktorý bol obžalovanému uložený.
Poukázal na ustanovenie § 34 ods. 1 Tr. zák. a § 39 ods. 1 Tr. zák. a uviedol, že súd pri ukladaní trestu obžalovanému zohľadnil osobu obžalovaného, má však za to, že vzhľadom na spôsob spáchania skutku je použitie § 39 Tr. zákona, následné mimoriadne zníženie trestu a uloženie len vyššie uvedeného nepodmienečného trestu v trvaní 4 rokov neprimerane nízke a nedostatočné. Poukázal na spôsob spáchania skutku, kedy obžalovaný po predchádzajúcej hádke so svojím bratom vzal zraňujúci predmet s ostrou čepeľou a s týmto sebe blízku osobu napadol odzadu - od chrbta, kedy sa u poškodeného výrazným spôsobom znižuje možnosť účinne sa brániť útoku. Celé toto jeho konanie tak v sebe zjavne nesie istý prvok zákernosti útoku a zjavne pritom smerovalo k spôsobeniu ujmy na zdraví poškodeného. Prvotnou podmienkou použitia ustanovenia § 39 Tr. zákona je práve zohľadnenie okolností prípadu, pričom má za to, že v tomto konkrétnom prípade po zohľadnení povahy a závažnosti trestného činu
nemožno uložiť trest odňatia slobody znížený pod dolnú hranicu trestnej sadzby, ale minimálne pre účinnú ochranu spoločnosti je potrebné uložiť obžalovanému nepodmienečný trest odňatia slobody na dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby. Z týchto skutočností možno mať za to, že uložený trest odňatia slobody pre obžalovaného je nespôsobilý splniť svoj účel, či už v oblasti generálnej prevencie, ale hlavne v oblasti prevencie individuálnej. S týmito okolnosťami majúcimi vplyv na posúdenie nebezpečnosti konania obžalovaného pre spoločnosť a potrebu ochrany spoločnosti, ktoré sú významné pre rozhodnutie o treste, sa okresný súd nevyrovnal.
Z vyššie uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd zrušil výrok napadnutého rozsudku okresného súdu a uložil obžalovanému nepodmienečný trest odňatia slobody na dolnej hranici zákonnej trestnej sadzby, na výkon ktorého ho zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Na podklade takto podaných odvolaní odvolací súd v zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolatelia podali odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a zistil, že odvolanie okresného prokurátora a obžalovaného nie je dôvodné.
V konaní, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku postupoval okresný súd v súlade s ustanoveniami Trestného poriadku a vykonal na hlavnom pojednávaní všetky potrebné dôkazy, majúce význam pre rozhodnutie o treste, ochrannom opatrení náhrade škody a o doličnej veci, tieto dôkazy vyhodnotil v súlade s ustanovením § 2 ods. 12 Tr. por. a dospel tak ku správnym skutkovým a právnym záverom.
V odôvodnení napadnutého rozsudku v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr. por. okresný súd jasne a zreteľne vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, pričom sa dôsledne zaoberal a zohľadnil všetky skutočnosti, ktoré charakterizujú osobné a rodinné pomery obžalovaného a pri určení konkrétnej výmery trestu náležite vyhodnocoval ako závažnosť samotného skutku, tak aj dané vývojové štádium trestného činu a veľmi citlivo a správne zohľadnil aj do akej miery sa konanie obžalovaného priblížilo k dokonaniu trestného činu, ako aj na okolnosti a na dôvody, pre ktoré k dokonaniu trestného činu nedošlo, charakter zraňujúceho predmetu a tiež charakter útoku na telo poškodeného.
Krajský súd si v celom rozsahu osvojil správne a zákonné odôvodnenie napadnutého rozsudku vo vzťahu ku všetkým napadnutým výrokom a keďže sa so závermi okresného súdu stotožňuje, tak na ne ako na správne a zákonné v podrobnostiach poukazuje.
Krajský súd v prvom rade poukazuje na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky, v zmysle ktorej rozhodnutie okresného súdu a krajského súdu tvoria jeden celok (I. ÚS 141/04) a v zmysle tohto právneho názoru krajský súd tak v stručnosti poukazuje na zistený skutkový stav a na právny rozbor a právny záver okresného súdu.
Pokiaľ ide o odvolacie námietky obžalovaného krajský súd považuje za potrebné reagovať, že v súlade s vyššie uvedeným hodnotením sa v plnej miere stotožnil aj s úvahami okresného súdu, ktoré ho viedli k tomu, že neukladal trest odňatia slobody znížený o 1/3 pod dolnú hranicu zákonnom ustanovenej trestnej sadzby, ale ukladal trest v mierne vyššej výmere, než je výmera znížená o 1/3 pod dolnú hranicu ustanovenej trestnej sadzby. Aj podľa názoru krajského súdu je potrebné zohľadniť, že obžalovaným bola pri skutku použitá zbraň, ktorá je svojou povahou vojenská útočná zbraň, existenčne predurčená na čo najefektívnejší útok proti životu a zdraviu človeka. Preto veľmi správne usúdil prvostupňový súd, že ukladanie trestu zníženého o 1/3 pod dolnú hranicu by bolo neprimerane mierne a reálne by nevystihovalo skutočnosť, že k fatálnemu následku nedošlo naozaj len v dôsledku náhodných okolností prípadu. V tomto prístupe okresného súdu odvolací súd vidí jednoznačné uplatnenie a zohľadnenie ustanovenia § 34 ods. 5 písm. c/ Tr. zák., teda to, do akej miery sa konanie páchateľa priblížilo k dokonaniu trestného činu a rovnako tak zohľadnenie okolností a dôvodov, pre ktoré k dokonaniu trestného činu nedošlo. V tejto súvislosti preto nemožno súhlasiť s právnym názorom obžalovaného, že súd nemal zohľadňovať to, k akým následkom konaním obžalovaného mohlo dôjsť.
Obdobne nedôvodne vyznieva námietka obžalovaného, že bolo potrebné pri určení výmery trestu zohľadniť aj skutočnosť, že u obžalovaného v čase skutku išlo o kombinovanú opitosť, pri ktorej bola jeho rozpoznávacia schopnosť zmenšená, aj keď iba nepodstatne. Práve znalkyňou vyslovený záver,
že v prípade zistenia užitia aj iných návykových látok v kombinácii s alkoholom by išlo u obžalovaného o nepodstatné zníženie ovládacej a rozpoznávacej schopnosti, navyše ešte aj v spojitosti s poznámkou znalkyne, že obžalovaný o účinkoch tejto kombinácie (alkohol + liek Frontin) na svoj organizmus mal už predchádzajúcu skúsenosť, nemôže ospravedlňovať obžalovaného a nie je dôvodom, aby sa táto okolnosť osobitne zohľadňovala pri ukladaní trestu u obžalovaného a už vôbec nie v jeho prospech. Rozvinutá závislosť obžalovaného od viacerých návykových látok je z pohľadu odvolacieho súdu výrazným kriminogénnym faktorom, ktorý v spojitosti s emočnou nestabilitou osobnosti obžalovaného, zohral významnú rolu v súvislosti so spáchaním daného skutku. Preto veľmi pozitívne treba hodnotiť aj uloženie ochranného protialkoholického a protitoxikomanického liečenia ústavnou formou, bez ktorého si len ťažko možno predstaviť dosiahnutie individuálnej prevencie ukladaných sankcii v predmetnom trestnom konaní.
Čo sa týka odvolacích dôvodov zo strany prokurátora vo vzťahu k ním treba dodať, že okresný prokurátor vo svojej podstate namieta nenaplnenie zákonných podmienok pre možnosť použitia mimoriadneho zníženia trestu odňatia slobody v zmysle § 39 ods. 1 Tr. zák. S uvedenou výhradou sa dá súhlasiť, ale len v tom zmysle, že skutočne v posudzovanom prípade sa nedá hovoriť o naplnení mimoriadnych okolností prípadu či pomerov obžalovaného, avšak treba zároveň povedať, že v napadnutom rozsudku nešlo o uplatnenie § 39 ods. 1 Tr. zák., ale o mimoriadne zníženie trestu podľa § 39 ods. 2 písm. d/, ods. 4 Tr. zák. v zmysle zjednocujúceho stanoviska trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. Tpj 55/2016 zo dňa 27.6.2017, uverejneného v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov č. 5/2017. Z tohto dôvodu odvolací súd vyhodnotil odvolaciu námietku ako neodôvodnenú bez toho, aby sa ňou musel bližšie vecne zaoberať, nakoľko nemá svoj vecný podklad v napádanom rozsudku prvostupňového súdu. To boli dôvody, pre ktoré krajský súd rozhodol v zmysle výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.