Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_49Csp-90-2020.pdf
PDF · 94.81 KB
Case nature
Area
Subarea
49Csp/90/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Helenou Tőre Janíčkovou LL.M v právnej veci žalobcu: BENCONT COLLECTION, a.s., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava-Nové Mesto, IČO: 47 967 692, právne zastúpený JUDr. Oskar Chnápko, advokát, so sídlom Komenského 3, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 45 018 201, proti žalovanej: X. X., K.. XX. XX. XXXX, O. V. XXX, XXX XX B., o zaplatenie 337,56 eur s prísl., takto
rozhodol:
I. Žaloba sa z a m i e t a.
II. Súd žalovanej nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Návrhom na vydanie platobného rozkazu podaným na Okresnom súde Banská Bystrica dňa 31. 10. 2019 sa žalobca domáhal proti žalovanej vydania platobného rozkazu, ktorým by súd zaviazal žalovanú zaplatiť mu sumu 191,28 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 42 Eur od 19. 11. 2016 do zaplatenia, 5 % ročne zo sumy 26,51 Eur od 20. 12. 2016 do zaplatenia, 5 % ročne zo sumy 28,21 eur od 19. 01. 2017 do zaplatenia, 5 % ročne zo sumy 48,01 eur od 21. 02. 2017 do zaplatenia, 5 % ročne zo sumy 28,21 eur od 21. 03. 2017 do zaplatenia, 5 % ročne zo sumy 18,34 eur od 19. 04. 2017 do zaplatenia, zmluvnú pokutu vo výške 146,28 eur, ako aj náhradu trov konania.
2. Žalobu žalobca odôvodnil tým, že dňa 4. 7. 2018 došlo k postúpeniu pohľadávky vyplývajúcej zo Zmluvy o poskytovaní verejných služieb zo spoločnosti Slovak Telekom, a.s., so sídlom Bajkalská 28, 817 62 Bratislava, IČO: 35 763 469, zapísaná v OR OS Bratislava I, oddiel: Sa, vložka č.: 2081/ B (ďalej len „Slovak Telekom“) na žalobcu. V prílohe k Zmluve o postúpení pohľadávok je žalovaný uvedený pod referenčným číslom XXXXXXXXXX. Medzi Slovak Telekom a žalovaným bola uzavretá Zmluva o poskytovaní verejných služieb v znení Dodatku (ďalej len ako „Zmluva“). Na základe tejto Zmluvy bol žalovanému aktivovaný program služieb. Slovak Telekom sa so žalovaným dohodli na pravidelnom splácaní ceny za poskytovanie verejných služieb podľa Cenníka. Slovak Telekom podľa uzavretej Zmluvy poskytoval žalovanému služby, ktoré vyúčtoval nasledovnými faktúrami: Faktúra zo dňa 01.11.2016 uvedená pod VS XXXXXXXXXX vo výške 42 Eur s lehotou splatnosti 18.11.2016, Faktúra zo dňa 01. 12. 2016 uvedená pod VS XXXXXXXXXX vo výške 26,51 Eur s lehotou splatnosti 19.12.2016, Faktúra zo dňa 01. 01. 2017 uvedená pod VS XXXXXXXXXX vo výške 28,21 eur s lehotou splatnosti 18. 01. 2017, faktúra zo dňa 01. 02. 2017 uvedená pod VS XXXXXXXXXX vo výške 48,01 eur s lehotou splatnosti 20. 02. 2017, Faktúra zo dňa 01. 03. 2017 uvedená pod VS XXXXXXXXXX vo výške 28,21 eur s lehotou splatnosti 20. 03. 2017, Faktúra zo dňa 01. 04. 2017 uvedená pod VS XXXXXXXXXX vo výške 18,34 eur s lehotou splatnosti 18. 04. 2017. Žalovaný si neplnil svoje zmluvne dohodnuté záväzky tým, že neuhradil Slovak Telekom vystavené faktúry, pričom Slovak Telekom ho upomienkami opakovane vyzval k úhrade týchto dlžných faktúr. K ich úhrade doposiaľ nedošlo. Žalobcovi vznikla
voči žalovanému nezaplatením faktúr pohľadávka, ktorú žalovaný napriek upomienkam ku dňu podania žaloby neuhradil. Žalovaný je s úhradou faktúr v omeškaní. Žalobca si preto uplatňuje zákonný úrok z omeškania z dlžnej sumy, a to odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti vystavených faktúr. V prípade, ak si žalobca uplatňuje zmluvnú pokutu, tak je vypočítaná nasledovne: Zmluvná pokuta (ZP) = základ ZP
- (počet dní uplynutých z doby viazanosti/celkový počet dní viazanosti x základ ZP). Dohodnutá zmluvná pokuta nie je neprimerane vyšším zabezpečením oproti výške zabezpečenej povinnosti v čase uzavretia dohody o zmluvnej pokute, a preto nie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou podľa § 53 ods. 4 písm. s) Občianskeho zákonníka.
3. Platobným rozkazom Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 22. 01. 2020, sp. zn. 1Up/1621/2019 bola žalovanej uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi ním uplatňovaný nárok, a to do 15 dní odo dňa doručenia platobného rozkazu (na č. l. 85 spisu).
4. Vzhľadom na skutočnosť, že platobný rozkaz nebolo možné doručiť žalovanej do vlastných rúk, Okresný súd Banská Bystrica vyzval žalobcu v zmysle ustanovenia § 10 ods. 1 zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní, aby v lehote 15 dní navrhol pokračovanie v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci podľa Civilného sporového poriadku.
5. Žalobca podal návrh na pokračovanie v konaní voči žalovanému na súde príslušnom na prejednanie veci podľa Civilného sporového poriadku, a dňa 16. 09. 2020 bola predmetná vec postúpená Okresným súdom Banská Bystrica na ďalšie konanie Okresnému súdu Žilina.
6. Žalovaná sa k predmetnej veci vyjadrila vo svojom vyjadrení doručenom na súd dňa 23. 10. 2020, v ktorom uviedla, že s podaným návrhom nesúhlasí, nie je si vedomá žiadnych podlžností voči žalobcovi. Uviedla, že ďalšie zmluvy uzatvárala s Telekom a pochybuje, že by ich s ňou uzatvorili, keby bola niečo dlžná. Ďalej uviedla, že z výpisu podacieho hárku nie je čitateľné, kto je adresát.
7. Žalobca vo svojom vyjadrení doručenom na súd dňa 09. 11. 2020 (na č. l. 115 spisu) uviedol, že žalovaná vo svojom vyjadrení neuviedla žiadne skutočnosti, ktoré by spochybňovali nárok žalobcu. Poukázal na to, že uviedla, že nemá žiadne podlžnosti, avšak prípadnú úhradu vymáhanej sumy nepreukázala. Pre prípad uznania nároku súhlasil so splácaním dlžnej sumy v splátkach vo výške 40 eur mesačne, a to pod hrozbou straty výhody splátok.
8. Súd vykonal dokazovanie v zmysle ustanovenia § 295 Civilného sporového poriadku dopytom na bankové inštitúcie ČSOB, a.s., VÚB, a.s., Tatra banka, a.s., SLSP, a.s., a to za účelom zistenia, či žalovaná v predmetnom období vykonala na bankové účty právneho predchodcu žalobcu platby, a to z dôvodu, že tvrdila, že predmetná pohľadávka žalobcu voči nej má byť uhradená (na č. l. 132, 136 - 137 spisu).
9. Súd na základe predložených listinných dôkazov v zmysle ust. § 186 ods. 1 CSP zistil v ďalšom vo veci nasledovný skutkový stav, pričom vec posúdil podľa nižšie uvedených ustanovení právnych predpisov a dospel k nasledovným záverom.
10. Slovak Telekom, a.s. uzatvoril dňa 08. 07. 2016 a dňa 23. 10. 2018 so žalovanou zmluvy o poskytovaní verejných služieb (na č. l. 26 rub a nasl., na č. l. 55 a nasl. spisu), na základe ktorých sa Slovak Telekom zaviazal aktivovať a poskytovať žalovanej vo vzťahu k SIM karte stanovený program služieb, a to za cenu stanovenú cenníkom.
11. Slovak Telekom, a.s. a žalovaná uzatvorili dodatky k zmluve o poskytovaní verejných služieb dňa 08. 07. 2016, 23. 09. 2016 a dňa 17. 05. 2018 (na č. l. 28 - 29, 47 rub - 49 spisu, 63 rub - 64 spisu), predmetom ktorých bola aktivácia programov služieb uvádzaných v predmetných dodatkoch, pričom žalovaná sa v dodatkoch zaviazala splácať ceny za poskytovanie verejných služieb podľa cenníka.
12. Slovak Telekom, a.s. podpísal dňa 15. 08. 2018 oznámenie o postúpení pohľadávky adresované žalovanej, v ktorom uviedol, že svoje pohľadávky voči žalovanej z predmetných faktúr postúpil žalobcovi (na č. l. 17 rub spisu).
14. Z vykonaných dopytov na bankové inštitúcie (na č. l. 132 spisu) vyplynulo, že dožiadané bankové subjekty neevidovali v období od 01. 11. 2016 - 30. 06. 2017 platbu/platby, ktorými by žalovaná uhrádzala svoje záväzky voči Slovak Telekom, a.s. (na č. l. 136 - 137 spisu).
15. Dňa 11. 05. 2021 sa v predmetnej veci konalo pojednávanie, a to v neprítomnosti strán sporu a právneho zástupcu žalobcu, pričom právny zástupca žalobcu a žalobca ospravedlnili svoju neúčasť na pojednávaní a žalobca súhlasil s rozhodnutím vo veci v jeho neprítomnosti. Počas pojednávania v predmetnej veci volala do spis. kancelárie 49C žalovaná, ktorá oznámila, že sa jej po ceste na súd pri Y. pokazilo auto a žiadala pojednávanie odročiť. Súd vzhľadom na skutočnosť, že žalovaná oznamovala prekážku na jej strane až po otvorení pojednávania v predmetnej veci, ako aj vzhľadom na skutočnosť, že súdu sa nejavilo pravdepodobné, že žalovaná cestovala na pojednávanie cez Ružomberok, keďže adresa jej trvalého pobytu je V. XXX, B., predmetnú žiadosť o odročenie pojednávania neakceptoval, pokračoval v pojednávaní a vo veci rozhodol.
16. Súd predmetnú vec posúdil podľa nasledujúcich právnych predpisov:
17. V zmysle ustanovenia § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej označený ako „OZ“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
18. V zmysle ustanovenia § 43 ods. 12 písm. b) zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách (ďalej označený ako „ZoEK“), účastník je povinný platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry.
19. V zmysle ustanovenia § 43 ods. 13 ZoEK účinný od 01. 04. do 31. 08. 2018, ak je napriek písomnej výzve podniku účastník nepretržite dlhšie ako 90 dní v omeškaní so splnením svojho peňažného záväzku voči podniku, môže podnik postúpiť svoju peňažnú pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku písomnou zmluvou inej osobe aj bez súhlasu účastníka. Toto právo podnik nemôže uplatniť, ak účastník ešte pred postúpením pohľadávky uhradil podniku omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane príslušenstva. Pri postúpení pohľadávky je podnik povinný odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka.
20. V zmysle ustanovenia § 44 ods. 1 ZoEK, zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná;38a) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/2011/351/20200909> to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.
21. V zmysle ustanovenia § 524 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej označený ako „OZ“), veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.
22. V zmysle ustanovenia § 524 ods. 2 OZ, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
23. V zmysle ustanovenia § 525 ods. 2 OZ, nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom.
24. V zmysle ustanovenia § 526 ods. 2 OZ, ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.
25. Súd konštatuje, že v predmetnom spore žalobca odvodzoval svoju aktívnu legitimáciu od postúpenia pohľadávky voči žalovanej spoločnosťou Slovak Telekom, a.s., a to dňa 04. 07. 2018, pričom existenciu predmetnej zmluvy o postúpení, hoci nebola zo strany žalobcu v tomto sporovom konaní predložená spolu so žalobou, mal preukázanú zo svojej doterajšej činnosti a skutočnosť, že predmetom postúpenia
bola aj pohľadávka voči žalovanej, mal súd preukázanú z výňatku z prílohy ku zmluve o postúpení pohľadávok, v ktorej boli špecifikované postupované pohľadávky (na č. l. 131 spisu), pričom predmetná príloha k zmluve o postúpení pohľadávok bola súdu známa z jeho doterajšej činnosti (zároveň súd konštatuje, že predmetný výňatok z prílohy špecifikujúcej zoznam postupovaných pohľadávok žalobca nepriložil ako dôkaz spolu so žalobou, ale súd si ho obstaral zo súdneho registra z iného spisu senátu 49C, pričom predmetná príloha bola obstaraná do súdneho registra dožiadaním z Okresného súdu Banská Bystrica). Súd uvádza, že vzťah, ktorý vznikol medzi Slovak Telekom, a.s. a žalovanou na základe uzatvorenej zmluvy o poskytovaní verejných služieb sa spravuje ustanoveniami zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách, súd preto ďalej zohľadnil ustanovenie § 43 ods. 13 zákona o elektronických komunikáciách účinný v čase postupovania predmetnej pohľadávky zo strany Slovak Telekom, a.s. na žalobcu a musí konštatovať, že pohľadávka uplatňovaná v tomto spore bola postupovaná v rozpore s uvedeným zákonným ustanovením. Predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky zo strany podniku je totiž podľa uvedeného ustanovenia § 43 ods. 13 písomná výzva podniku, a následne 90 -dňové omeškanie účastníka so splnením peňažného záväzku voči podniku. Súd dospel k záveru, že nebola splnená podmienka uvedeného zákonného ustanovenia, t.j. v spore nebola preukázaná existencia písomnej výzvy podniku (Slovak Telekom, a.s.), a existencia predmetnej výzvy nebola zo strany žalobcu ani tvrdená, a v nadväznosti na to nebola splnená ani druhá podmienka, a to následné 90-dňové omeškanie žalovanej nasledujúce po písomnej výzve podniku. Zo strany Slovak Telekom, a.s. potom nebolo možné platne postúpiť pohľadávku, nakoľko jej postúpenie v dôsledku absencie vyššie uvedeného odporovalo zákonu a vzhľadom na to súd predmetný úkon postúpenia pohľadávky považoval za neplatný (v zmysle ustanovenia § 525 ods. 2 v spojení s ustanovením § 39 Občianskeho zákonníka). Súd potom dospel k záveru, že v dôsledku nedodržania zákonom stanoveného postupu v súvislosti s postupovaním pohľadávky podniku nebola daná aktívna vecná legitimácia žalobcu na uplatňovanie pohľadávky voči žalovanej v tomto konaní, preto súd musel túto žalobu z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu zamietnuť. Z uvedeného dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie na strane žalobcu sa súd v ďalšom nezaoberal samotnou dôvodnosťou uplatňovanej pohľadávky, nakoľko by uvedený postup nemal dopad na celkové meritórne rozhodnutie súdu v predmetnej veci.
26. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
27. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
28. Podľa ustanovenia § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
29. Žalovaná bola v predmetnom spore úspešná v celom rozsahu (žaloba voči nej bola zamietnutá), avšak nakoľko zo spisu nevyplynulo, že by jej nejaké trovy konania vznikli, súd jej nárok na náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina. Podľa ust. § 125 ods. 1 CSP, odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podľa ust. § 125 ods. 2 CSP, odvolanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
Podľa ust. § 125 ods. 3 CSP, odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa ust. § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa ust. § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ust. § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).