Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_23Csp-79-2017.pdf
PDF · 162.24 KB
Case nature
Area
Subarea
23Csp/79/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I v konaní pred sudkyňou JUDr. Miroslavou Saxovou v sporovej veci žalobcu: K. I., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom T. 7, I., zast. Advokátska kancelária JUDr. Jakub Mandelík, s.r.o., IČO: 47 234 318, Záhradnícka 51, Bratislava, proti žalovanej: Wüstenrot poisťovňa, a.s. IČO: 31 383 408, Karadžičova 17, Bratislava, zast. SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o., IČO: 36 853 186, Štefánikova 8, Bratislava, o zaplatenie 1.032 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 96 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 96 eur od 16. 05. 2017 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Vo zvyšnej časti žalobu z a m i e t a.
III. Žalovanej p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 81,40 % s tým, že o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku, samostatným uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 11. 09. 2017 v spojení s jej doplnením doručeným súdu dňa 29. 03. 2018 domáha voči žalovanej zaplatenia istiny vo výške 1.032 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 15. 05. 2017 do zaplatenia a náhrady trov konania.
2. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 18. 02. 2017 mal úraz ľavého ramena, pre ktorý podstúpil lekárske ošetrenie a po ukončení liečby oznámil žalovanej, u ktorej mal v danom čase uzatvorené poistenie č. XXX/XXXXXX-X, poistnú udalosť, a to za súčasného predloženia potrebných dokumentov v zmysle všeobecných podmienok poistnej zmluvy. Žalovaná nenamietala porušenie povinností pri nahlásení poistnej udalosti, ale poistné plnenie zamietla dôvodiac tým, že naň v zmysle osobitných poistných podmienok nevznikol nárok a predmetné stanovisko nezmenila ani na základe žiadosti o opätovné prešetrenie poistnej udalosti a predžalobnej výzvy. Vyslovil názor, že akceptovaním argumentov žalovanej strany pri likvidácii predmetnej poistnej udalosti by bolo viac než pravdepodobné, že z uzatvoreného poistenia by nebolo možné uhradiť akékoľvek poškodenie zdravia obdobného charakteru.
3. Žalovaná vo vyjadrení doručenom súdu 22. 05. 2018 žiadala žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietnuť. Potvrdila, že medzi žalobcom a žalovanou bola dňa 08. 03. 2013 uzatvorená poistná zmluva č. XXX/XXXXXX-X pre investičné životné poistenie pre zdravie a dôchodok, predmetom ktorej bolo aj poistenie dennej dávky za dobu nevyhnutného liečenia úrazu vo výške 24 eur/ 1 deň. Žalobca sa dňa 18. 02. 2017 pošmykol na dlažobnej kocke a spadol na ľavé rameno s tým, že pri následnom lekárskom ošetrení bolo zistené, že utrpel luxáciu ramena s dočasnou pracovnou neschopnosťou od
20. 02. 2017. Žalobca poistnú udalosť oznámil žalovanej, ktorá po prešetrení podľa § 797 ods. 3 OZ listom zo dňa 06. 04. 2017 žalobcovi notifikovala, že ním označená poistná udalosť nespĺňa atribúty podľa čl. 36 Všeobecných poistných podmienok pre Investičné životné poistenie pre zdravie a dôchodok účinných od 01. 01. 2011. Absencia predpokladov podľa VPP- IŽP tak vylučovala poskytnutie poistného plnenia. Dôvodnosť záveru žalovanej vyplýva z predložených lekárskych správ, podľa ktorých bola žalobcovi odporučená iba liečba ibalginom, ako liekom určeným na zmiernenie bolestí a zápalu (lekárske správy zo dňa 21. 02. 2017, 27. 02. 2017). Predpísaná liečba tak nebola zameraná na vyliečenie telesného poškodenia luxácie ramena a nešlo a tzv. adekvátnu nevyhnutnú liečbu, za ktorú je možné poskytnúť poistné plnenie podľa čl. 36 VPP. Odmietnutie poskytnutia poistného plnenia označila za plne legitímne. Záverom poukázala na neodôvodnenie dňa omeškania, od ktorého si žalobca uplatňuje úrok z omeškania.
4. Žalobca v replike doručenej súdu dňa 12. 09. 2018 uviedol, že akceptovaním argumentácie žalovanej by z uvedeného poistenia pravdepodobne nebolo možné uhradiť akékoľvek poškodenie zdravia, ktoré si nevyžaduje neustály lekársky dohľad. Na preukázanie svojich tvrdení navrhol vykonanie listinného dôkazu odborným vyjadrením lekára, ktoré zabezpečí. K dátumu omeškania uviedol, že tento určil dňom, kedy malo byť poistné plnenie poskytnuté prvýkrát.
5. Žalovaná v duplike doručenej súdu dňa 14. 12. 2018 zotrvala na svojej argumentácii o nedôvodnosti žalovaného nároku a správnosti likvidácie poistnej udalosti, ktorá nie je svojvoľným rozhodnutím žalovanej, ako nesprávne dedukuje žalobca, ale jedná sa o zákonný postup v zmysle dojednaných poistných podmienok. V prípade predloženia odborného vyjadrenia žalobcom navrhla za účelom jeho verifikácie vyžiadanie odborného vyjadrenia od odborne spôsobilej osoby súdom.
6. Vo veci sa súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi vrátane v konaní predloženého odborného vyjadrenia Prof. MUDr. Q., CSc. od čítania ktorých, resp. oznámenia ich obsahu na pojednávaní v súlade s § 204 CSP upustil, ako aj prednesmi oboch strán sporu, z ktorých ustálil nasledovný skutkový a právny stav veci.
7. Z návrhu na uzatvorenie poistnej zmluvy pre Investičné životné poistenie pre zdravie a dôchodok (IŽP) vyplýva, že dňa 08. 03. 2013 bolo medzi žalobcom ako poisteným a žalovanou ako poisťovňou uzatvorené investičné životné poistenie pre zdravie a dôchodok s poistnou dobou 30 rokov, ktorého súčasťou bolo poistenie dennej dávky za dobu nevyhnutného liečenia úrazu (24 eur/ 1 deň) a poistenie dennej dávky za pracovnú neschopnosť s karenčnou dobou 28 dní a výškou dávky 12 eur/1 deň. Žalobca podpisom poistnej zmluvy potvrdil, že sa oboznámil aj so Všeobecnými poistnými podmienkami pre Investičné životné poistenie pre zdravie a dôchodok, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou poistnej zmluvy a zároveň vyslovil súhlas s tým, aby poisťovňa podľa potreby preverovala jeho zdravotný stav u lekárov a v zdravotníckych zariadeniach, v ktorých sa lieči a bude liečiť. Zároveň žalobca podpisom zmluvy splnomocnil lekárov a zdravotnícke zariadenia k vyhotoveniu lekárskych správ, výpisov zo zdravotnej dokumentácie a jej zapožičania za účelom uzatvorenia zmien poistnej zmluvy a pre vybavenie poistných udalostí i na dobu po jeho smrti a zbavil ich povinnosti zachovávať mlčanlivosť.
8. Podľa čl. 13 ods. 1 Všeobecných poistných podmienok pre investičné životné poistenie pre zdravie a dôchodok účinných od 01. 02. 2011 (ďalej len „VPP- IŽP“) v prípade poistnej udalosti poskytne poisťovňa poistné plnenie v rozsahu a za podmienok uvedených v týchto VPP- IŽP a v poistnej zmluve.
9. Podľa čl. 31 ods. 1 VPP- IŽP úrazom sa rozumie telesné poškodenie alebo smrť, ktoré boli spôsobené nečakaným, náhlym, násilným a jednorazovým pôsobením vonkajších vplyvov.
10. Podľa čl. 36 ods. 1 VPP- IŽP poisťovňa vyplatí poistenému poistné plnenie za dobu, ktorá zodpovedá podľa ošetrujúceho lekára poisteného dobe skutočného lekárskeho liečenia úrazu, najviac však za dobu, ktorá zodpovedá dobe nevyhnutného liečenia pre tento úraz podľa oceňovacej tabuľky poisťovne.
11. Podľa čl. 36 ods. 3 VPP- IŽP denná dávka za dobu nevyhnutného liečenia úrazu sa vyplatí, ak doba nevyhnutného liečenia po úraze dosiahne minimálne 14 dní (karenčná doba).
12. Podľa čl. 36 ods. 4 veta prvá VPP- IŽP doba, za ktorú je vyplatené poistné plnenie, je maximálne jeden rok a počíta sa od prvého dňa liečenia úrazu.
13. Podľa čl. 36 ods. 6 VPP- IŽP nárok na poistné plnenie nevzniká za dobu, počas ktorej a) sa poistený podrobuje občasným zdravotným kontrolám alebo rehabilitácii, ktorá je zameraná na zmiernenie subjektívnych ťažkostí, b) poistený neabsolvuje aktívnu lekársku liečbu alebo medikamentóznu liečbu, c) sa k liečbe úrazu nepoužívajú dočasné zdravotné pomôcky ordinované lekárom.
14. Podľa čl. 36 ods. 9 VPP- IŽP nevyhnutné liečenie následkov úrazu a jeho skutočná dĺžka musia byť doložené dostatočnou zdravotnou dokumentáciou so zápisom o prvom ošetrení, priebehu liečenia a rehabilitácie.
15. Podľa čl. 61 VPP- IŽP poisťovňa vyplatí poistenému poistné plnenie za dobu pracovnej neschopnosti poisteného v dôsledku ochorenia alebo úrazu ako je definovaný v čl. 31 týchto VPP- IŽP, ak pracovná neschopnosť poisteného trvala nepretržite dlhšie ako je tzv. karenčná doba uvedená v poistnej zmluve.
16. Podľa čl. 63 ods. 1 veta prvá VPP- IŽP podkladom pre poskytnutie poistného plnenia je vyplnené tlačivo poisťovne a lekárom alebo zdravotníckym vystavené potvrdenie o pracovnej neschopnosti so stanovením príslušného čísla diagnózy a začiatku trvania pracovnej neschopnosti, resp. v prípade zahraničného pobytu prepúšťacia správa z hospitalizácie.
17. Podľa čl. 63 ods. 2 VPP- IŽP vyplnené tlačivo poisťovne musí byť predložené poisťovni bez zbytočného odkladu po začatí pracovnej neschopnosti uvedenej v poistnej zmluve. Pri oneskorenom predložení plní poisťovňa iba odo dňa, kedy jej bolo tlačivo doručené.
18. Podľa čl. 63 ods. 3 veta prvá a druhá VPP- IŽP ukončenie pracovnej neschopnosti potvrdí ošetrujúci lekár na tlačive poisťovne. Pokiaľ pracovná neschopnosť trvá dlhšie ako 30 dní po uplynutí karenčnej doby, poistený je povinný si túto pokračujúcu pracovnú neschopnosť opätovne nechať potvrdiť ošetrujúcim lekárom na tlačive poisťovne po každých 30 dňoch jej trvania po uplynutí karenčnej doby.
19. Podľa čl. 63 ods. 7 VPP- IŽP poistné plnenie sa poskytne jednorazovo po ukončení pracovnej neschopnosti vo výške určenej ako súčin poistnej sumy dohodnutej v poistnej zmluve a priznaného počtu dní pracovnej neschopnosti. Pre výpočet výšky poistného plnenia je rozhodujúca poistná suma platná v deň nasledujúci po uplynutí karenčnej doby.
20. Podľa prvej ošetrujúcej lekárskej správy z traumatologickej ambulancie MUDr. C. W. Nemocnice sv. Michala, a.s., Satinského 1, Bratislava, zo dňa 21. 02. 2017 mal žalobca dňa 18. 02. 2017 utrpieť úraz ľavého ramena, kedy pocítil prasknutie v ramene s tým, že uvedený zhyb bol vykĺbený cca pred dvoma rokmi. V správe je ďalej uvedené, že hybnosť je pre algiu výrazne obmedzená, susp. prejavy labra a m., SPP pozit., RTg negatívne. Diagnosticky bol lekárom určený záver Stp luxationen omae 1. sin. a pacient bol odoslaný na magnetickú rezonanciu a odporučená mu bola liečba Ibalginom 400 mg 2x 1 tableta po jedle s kontrolou dňa 27. 02. 2017.
21. Podľa lekárskej správy ošetrujúceho lekára MUDr. C. W. zo dňa 27. XX. 2017 bola žalobcovi v súvislosti s úrazom ľavého ramena zo dňa 18. 02. 2017 (DG: S43.08 vykĺbenie iných častí ramena) doporučená práceneschopnosť, vyšetrenie magnetickou rezonanciou dňa 14. 03. 2017, užívanie lieku Ibalgin 400 mg 2x 1 tableta po jedle s následnou kontrolou 20. 03. 2017.
22. MUDr. S. Z., PhD. traumatologická ambulancia Nemocnice sv. Michala v Bratislave v lekárskej správe zo dňa 27. 03. 2017 po vykonanej magnetickej rezonancii konštatoval diagnostický záver, že u žalobcu sa jedná o Bankartovu léziu s Hill Sachs kostnou deformitou prechádzajúcou do Slap lézie alebo vice versa, tendinopatia MSS a LHBT, suspektná tenosynovitis LHBT so zmnoženou tekutinou intraartikulárne a v SA- SD burze. Žalobcovi bola odporučená kontrola v prípade subjektívnych ťažkostí ev. pri rozhodnutí sa o operačnom výkone.
23. Podľa oznámenia o úraze vyplneného dňa 28. 03. 2017 a vychádzajúc z prezenčnej pečiatky žalovanej doručeného dňa 29. 03. 2017, žalobca žalovanej oznámil, že dňa 18. 02. 2017 v čase o 11:00 hod. sa v Opatovskej Novej Vsi počas pešej chôdze pošmykol na dlažobnej kocke, na ktorej bola
námraza a spadol na ľavé rameno. Poškodené ľavé rameno mal pred týmto úrazom vykĺbené aj pred 3- 4 rokmi.
24. Listom zo dňa 06. 04. 2017 v predmete označeným ako vyjadrenie ku škodovej udalosti a žiadosť o doplnenie žalovaná uviedla, že po doručení podkladov pre likvidáciu poistnej udalosti dňa 29. 03. 2017 a ich preskúmaní dospela k záveru, že žalobcovi nevznikol nárok na poistné plnenie v podobe dennej dávky za dobu nevyhnutného liečenia po úraze z poistnej zmluvy č. XXX/XXXXXX-X. Svoj záver odôvodnila tým, že podľa doručenej zdravotnej dokumentácie bola žalobcovi doporučená liečba ibalginom, ktorá však nebola zameraná na vyliečenie telesného poškodenia luxácie ramena. Nakoľko sa nejedná o adekvátnu nevyhnutnú liečbu danej diagnózy, nevznikol podľa poistnej zmluvy nárok na vyplatenie poistného plnenia za dobu nevyhnutného liečenia po úraze. Pre možnú likvidáciu škodovej udalosti, ktorou je pracovná neschopnosť požiadala žalobcu o doručenie nasledovných dokumentov: 1. kópie všetkých lekárskych správ dokumentujúcich priebeh pracovnej neschopnosti po dátume 27. 03. 2017, 2. tlačiva poisťovne o ukončení pracovnej neschopnosti potvrdeného ošetrujúcim lekárom. V prípade, že pracovná neschopnosť, ktorá začala dňa 20. 02. 2017 potrvá dlhšie ako 30 dní od uplynutia karenčnej doby, žiada doručiť ošetrujúcim lekárom potvrdeného tlačiva poisťovne o pokračovaní pracovnej neschopnosti, a to po každých 30 dňoch trvania pracovnej neschopnosti po uplynutí karenčnej doby. 3. tlačivo poisťovne Oznámenie o pracovnej neschopnosti.
25. Žalovaná v odpovedi datovanej 11. 05. 2017 na odvolanie žalobcu voči záveru o likvidácii poistnej udalosti, doručené žalovanej 27. 04. 2017, uviedla, že po opätovnom dôkladnom lekárskom aj právnom prešetrení predloženej dokumentácie a s odkazom na čl. 36 ods. 1, ods. 6 písm. b) Všeobecných poistných podmienok zotrváva na závere, že žalobcovi nevznikol nárok na poskytnutie poistného plnenia z poistnej zmluvy č. XXX/XXXXXX-X z dôvodu, že liečba ibalginom nie je zameraná na vyliečenie telesného poškodenia luxácie ramena, ale iba na zmiernenie subjektívnych ťažkostí. Nakoľko sa nejedná o adekvátnu nevyhnutnú liečbu danej diagnózy, nevznikol žalobcovi nárok na vyplatenie poistného plnenia za dobu nevyhnutného liečenia po úraze.
26. Výzvou na plnenie poistnej udalosti zo dňa 11. 07. 2017 žalobca prostredníctvom právneho zástupcu žalovanú vyzval na poskytnutie poistného plnenia v dodatočnej lehote troch dní od doručenia tejto výzvy.
27. Žalovaná na výzvu pod bodom 26. reagovala listom zo dňa 19. 07. 2017, v ktorom s odkazom na znenie čl. 36 ods. 1, ods. 6 písm. a) Všeobecných poistných podmienok pre Investičné životné poistenie pre zdravie a dôchodok a lekárske správy MUDr. W. zo dňa 21. 02. 2017, 27. 02. 2017 a MUDr. Z.a zo dňa 27. 03. 2017, v zmysle ktorých mal žalobca doporučenú práceneschopnosť, vyšetrenie magnetickou rezonanciou a užívanie Ibalginu, opätovne skonštatovala, že žalovanému nebola doporučená kauzálna liečba, ale len liečba zameraná na zmiernenie subjektívnych ťažkostí a nie skutočného poškodenia ramena. Z uvedených dôvodov zotrvala na závere o likvidácii škodovej udalosti bez poskytnutia poistného plnenia.
28. Z odborného vyjadrenia č. 186/2019 vypracovaného dňa 26. 11. 2019 na žiadosť žalobcu Prof. MUDr. N. Q., CSc., lekárom z odboru: zdravotníctvo a farmácia, odvetvie: chirurgia, traumatológia vyplýva, že magnetickou rezonanciou vykonanou u žalobcu dňa 14. 03. 2017 sa potvrdilo, že v súvislosti s úrazom dňa 18. 02. 2017 sa jednalo o chronickú luxáciu Bankartovho typu so zmnoženou tekutinou intraartikulárne a v burze. Jednalo sa o typický nález pri opakovaných vykĺbeniach ramena, kedy luxáciu mal žalobca aj pred dvoma rokmi. Lekár potvrdil, že dňa 18. 02. 2017 žalobca utrpel luxáciu ramena so spontánnou repozíciou, ktorej pred dvoma rokmi predchádzala luxácia ramena s repozíciou. Magnetické vyšetrenie jednoznačne konštatovalo porušenie väziva- Bankartovu léziu s HillSachs kostnou deformitou, čo sú jednoznačne príznaky po recidivujúcej luxácii ramena. Na základe týchto údajov skonštatoval, že adekvátna doba liečenia, t. j. znehybnenie ramenného kĺbu je min. po dobu 21 dní s následnou rehabilitáciou a v danom prípade pri opakovaných luxáciách je nutné uvažovať aj o operácii. K liečivám, ktoré boli podávané žalobcovi- Ibalgin, sa vyjadril, že tieto sú iba na tlmenie subjektívnych ťažkostí a nie je to liečebná procedúra.
29. Žalobca vo svojich prednesoch poukazoval na to, že rovnaké poistenie mal aj v Allianz- Slovenská poisťovňa, a.s., ktorá mu bez problémov plnila. Špecifikoval, že žalovaná istina pozostáva z dennej dávky za dočasnú pracovnú neschopnosť za obdobie od 28. dňa trvania práceneschopnosti do 28.
03. 2017 spolu v sume 96 eur a dennej dávky za dobu nevyhnutného liečenia úrazu v trvaní od 18. 02. 2017 do 28. 03. 2017 vo výške 24 eur/ 1 deň, t. j. v sume 936 eur. Namietal tvrdenie žalovanej o nepredložení potrebných dokladov pre likvidáciu škodovej udalosti, nakoľko tieto jej doručil v týždni po ukončení práceneschopnosti. Navrhol výsluch svedka- ošetrujúceho lekára MUDr. W. z nemocnice sv. Michala na preukázanie skutočnosti, že môže užívať len také lieky, ktoré mu lekár predpíše.
30. Žalovaná vo svojom prednesoch zotrvala na závere, že žalobcovi v súvislosti s predmetnou škodovou udalosťou nevznikol nárok na poistné plnenie. Na uvedené nemôže mať vplyv skutočnosť, že v inej poisťovni bolo poistné plnenie poskytnuté. Na pojednávaní konanom dňa 14. 10. 2019 namietala, že žalobca doposiaľ nepredložil doklad o ukončení práceneschopnosti, a preto nemohla byť táto časť nároku likvidovaná. V tejto súvislosti poukázala aj na znenie čl. 63 ods. 2 VPP- IŽP. K predloženému odbornému vyjadreniu uviedla, že samotný znalec potvrdil, že liečivo Ibalgin nepredstavuje liečebnú procedúru, ale je určené iba na zmiernenie bolestí a zápalu, čím potvrdil správnosť likvidačného postupu žalovanej. Ak totiž predpísaná liečba nebola zameraná na vyliečenie telesného poškodenia luxácie ramena (čo preukázateľne nebola), nešlo o adekvátnu nevyhnutnú liečbu, za ktorú je možné poskytnúť poistné plnenie podľa čl. 36 ods. 1 VPP- IŽP. Za irelevantnú skutočnosť v tejto súvislosti označila údaj znalca o tom, že adekvátna doba liečenia pri danom úraze je 21- dňová imobilizácia, nakoľko ak žalobca takúto liečbu nepodstúpil, nevzniká mu nárok na poistné plnenie.
31. Žalobca v priebehu konania predložil súdu ako listinný dôkaz potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti č. P XXXXXX vyplnené MUDr. N. C., praktickým lekárom pre dospelých zariadenia PULMED s.r.o., Nitrianska 3, Senec, podľa ktorého práceneschopnosť žalobcu začala dňom 20. 02. 2017 a žalobca bol práceschopný od 28. 03. 2017. Z predloženého potvrdenia o dočasnej práceneschopnosti založeného na č. l. 103 súdneho spisu vyplýva, že v dátume ukončenia práceneschopnosti bola vykonaná oprava, kedy pôvodný dátum 28. 04. 2017 bol prepísaný na 28. 03. 2017 a zaznamenaný bol aj údaj o oprave, ktorý mal vykonať MUDr. C., čo potvrdil hviezdičkou označujúcou vykonanú opravu v dátume a pečiatkou s podpisom.
32. Žalovaná v reakcii na žalobcom predložený doklad o dočasnej pracovnej neschopnosti v písomnom vyjadrení zo dňa 15. 03. 2021 uviedla, že dňa 29. 03. 2017 žalobca doručil žalovanej iba potvrdenie, na ktorom bol dátum ukončenia práceneschopnosti stanovený na 28. 04. 2017, t. j. pracovná neschopnosť bola ukončená vopred, čo žalovaná neakceptovala, a preto žalobcu listom zo dňa 06. 04. 2017 vyzvala na doplnenie. Potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti s opraveným dátumom, ktoré žalobca predložil súdu, žalovaná od neho neobdržala a ani nie je zrejmé, či sa jedná o omyl ošetrujúceho lekára alebo potvrdenie vykazuje znaky manipulácie. Odhliadnuc od uvedeného, aj pokiaľ by žalobca predložil totožné potvrdenie v rámci likvidácie poistnej udalosti, jeho nároku by nebolo možné vyhovieť pre jeho oneskorené uplatnenie s poukazom na znenie čl. 63 ods. 2 VPP. K vyjadreniu pripojila doklad o ukončení dočasnej práceneschopnosti žalovaného s dátumom práceneschopnosti 28. 04. 2017 (pozn. súdu bez opravy).
33. Na pojednávaní konanom dňa 11. 05. 2021 žaloba dôvodil legitímnosťou jeho nároku v časti dennej dávky za dočasnú pracovnú neschopnosť objektívne trvajúcou 36 dní, a to pri zohľadnení karenčnej doby 28 dní, v rozsahu 8 dní. K nevyhnutnej dobe liečenia uviedol, že ak nebola nasadená ortéza, z ktorého dôvodu liečba trvala dlhšie, alebo nedošlo k takému zlepšeniu zdravotného stavu ako malo, je to vo vzťahu k uplatnenému nároku právne irelevantné. Prof. Q. konštatoval, že takéto zranenie si objektívne vyžadovalo nevyhnutnú dobu liečby 21 dní. Skutočnosť, že lekár žalobcovi nesprávne nenasadil ortézu nemôže diskvalifikovať jeho poistný nárok a môže mať vplyv len na nárok za trvalé následky spojené s liečbou a vo vzťahu k lekárovi zakladá najviac jeho zodpovednosť za non lege artis postup s prípadnými následkami neadekvátnej liečby (predĺženie liečby alebo zhoršenie zdravotného stavu). Analogicky poukázal na vznik nároku na náhradu škody na motorovom vozidle aj v prípade nevykonania opravy. Termín uvedený vo VPP skutočne nevyhnutná doba liečby je potrebné podľa neho interpretovať ako skutočný objektívny čas liečby, ako ho ustálil znalec Prof. Q.. K uplatneniu úrokov z omeškania dodal, že pri stanovení okamihu omeškania vychádzal z dátumu 15. 05. 2017, t. j. po tom, ako mu bola doručená zamietavá odpoveď žalovanej zo dňa 11. 05. 2017. S podmienkou povinnosti doručenia tlačiva žalovanej ako sine qua non pre poskytnutie poistného plnenia sa nestotožnil, nakoľko to môže mať vplyv len na samotné omeškanie žalovanej. Rovnako nesplnenie povinnosti žalobcu nemožno zakladať na pochybení lekára v uvedení dátumu ukončenia pracovnej neschopnosti. Aj vzhľadom na znenie poistnej zmluvy a skutočnosť, že poistná zmluva a VPP boli vopred pripravené žalovanou,
považoval za správny ním prezentovaný výklad doby nevyhnutného liečenia a dennej dávky za pracovnú neschopnosť karencia 28 dní, t. j. uprednostnenie výkladu v prospech žalobcu.
34. Žalovaná v prednese na pojednávaní dňa 11. 05. 2021 zotrvala na svojej obrane prezentovanej počas celého konania. Uviedla, že podmienky nároku na poistné plnenie tak, ako to predpokladá zákon a bežná prax v poisťovníctve, vymedzujú všeobecné poistné podmienky. Pre určenie nároku na poistné plnenie, a to aj vzhľadom na úpravu VPP odkazujúcu na dobu skutočného lekárskeho liečenia úrazu, je rozhodujúci záver ošetrujúceho lekára, ktorý opakovane žalobcovi indikoval liečbu Ibalginom, ktorá aj podľa Prof. Q. neslúži na liečbu úrazu, ale len na potlačenie subjektívnych ťažkostí a bolestí. Vzhľadom na osobitosť každej poistnej udalosti je práve a jedine na ošetrujúcom lekárovi určenie najvhodnejšieho spôsobu ďalšieho postupu liečby. Pokiaľ sa žalobca s odkazom na závery odborného vyjadrenia domnieva, že jeho ošetrujúci lekár nepostupoval lege artis, nie je dôvodné, aby tento domnelý omyl kládol na ťarchu žalovanej, ktorá má za to, že konštatovanie Prof. Q., že vo všeobecnosti je pri tomto druhu poranenia liečba 21 dní, nemôže zakladať opodstatnenosť žalovaného nároku. Vo vzťahu k dennej dávke za dočasnú pracovnú neschopnosť uviedol, že žalobca stále žalovanej nedoručil ňou požadované tlačivo vyplnené ošetrujúcim lekárom. Vo vzťahu k argumentácii žalobcu o dôvodnosti uplatnených úrokov z omeškania a okamihu, od ktorého sú uplatnené, poukázala na nesúlad so znením ust. § 797 ods. 1 OZ a rovnako aj na závery Ústavného súdu SR prezentované v uznesení zo dňa 28. 09. 2017, sp. zn. III. ÚS 596/2017, v zmysle ktorých pokiaľ sa zmluvné strany z poistnej zmluvy nedohodnú na výške poistného, je vyšetrenie poistnej udalosti skončené až právoplatným rozhodnutím súdu, v ktorom sa určí rozsah plnenia.
35. Podľa § 488 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom ku dňu vzniku škodovej udalosti (ďalej len „OZ“) záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
36. Podľa § 489 OZ záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo iných skutočností uvedených v zákone.
37. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
38. Podľa § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
39. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu omeškania (ďalej len „nar. vl. č. 87/1995 Z.z.“) výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
40. Podľa § 788 ods. 1 OZ poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.
41. Podľa § 788 ods. 3 OZ súčasťou poistnej zmluvy sú všeobecné poistné podmienky poistiteľa (poistné podmienky), na ktoré sa poistná zmluva odvoláva, a ktoré sú k nej pripojené alebo boli pred uzavretím zmluvy tomu, kto s poistiteľom zmluvu uzavrel oznámené.
42. Podľa § 790 písm. b) OZ poistiť možno najmä fyzickú osobu pre prípad jej telesného poškodenia, smrti, dožitia sa určitého veku alebo pre prípad inej poistnej udalosti (poistenie osôb).
43. Podľa § 795 ods. 1 OZ povinnosť poistiteľa plniť a jeho právo na poistné vznikne prvým dňom po uzavretí poistnej zmluvy, ak nebolo účastníkmi dohodnuté, že vznikne už uzavretím poistnej zmluvy alebo neskôr.
44. Podľa § 797 ods. 1 OZ právo na plnenie má, pokiaľ nie je v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené inak, ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie, alebo na ktorého zodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje (poistený).
45. Podľa § 797 ods. 2 OZ právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť).
46. Podľa § 797 ods. 3 OZ plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonať bez zbytočného odkladu; ak sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej udalosti dozvedel, je poistiteľ povinný poskytnúť poistenému na požiadanie primeraný preddavok.
47. Podľa § 799 ods. 1 OZ poistený je povinný zachovávať povinnosti, ktoré boli dohodnuté alebo ktoré sú v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené.
48. Podľa § 799 ods. 2 OZ kto má právo na plnenie, je povinný bez zbytočného odkladu poistiteľovi písomne oznámiť, že nastala poistná udalosť, dať pravdivé vysvetlenie o jej vzniku a rozsahu jej následkov a predložiť potrebné doklady, ktoré si poistiteľ vyžiada. Poistné podmienky mu môžu uložiť aj ďalšie povinnosti.
49. Podľa § 799 ods. 3 OZ ak malo vedomé porušenie povinností uvedených v odsekoch 1 a 2 podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti alebo na zväčšenie rozsahu následkov poistnej udalosti, je poistiteľ oprávnený plnenie z poistnej zmluvy znížiť podľa toho, aký vplyv malo toto porušenie na rozsah jeho povinnosti plniť.
50. Podľa § 816 OZ z poistenia osôb má poistený právo, aby mu bola vyplatená dohodnutá suma alebo aby mu bol platený dohodnutý dôchodok, alebo aby mu bolo poskytnuté plnenie vo výške určenej podľa poistných podmienok, ak u neho nastane poistná udalosť.
51. Aplikujúc citované zákonné ustanovenia na vykonaným dokazovaním zistený skutkový stav vec súd dospel k záveru o čiastočnej dôvodnosti podanej žaloby.
52. Poistenie, ktorého cieľom je prostredníctvom poistného plnenia zmierniť dopady vzniknutej škodovej udalosti, sa vždy vzťahuje iba na tie udalosti, ktoré nastali v čase trvania poistného vzťahu, a pre ktoré bola dojednaná poistná ochrana, t. j. vzťahuje sa len na dojednané poistné riziká výber ktorých je vždy vecou obchodnej stratégie každej poisťovne. Vymedzenie poistnej udalosti je tak vždy závislé od dojednaní v poistnej zmluve a v poistných podmienkach. Všeobecne však pod poistnou udalosťou možno rozumieť náhodnú udalosť, v ktorej sa kumuluje poistné riziko, ujma vo sfére poisteného následkom poistného rizika a povinnosť poisťovne na výplatu poistného plnenia. Okrem uvedeného pozitívneho vymedzenia poistnej udalosti býva obsahom poistných zmlúv či poistných podmienok aj negatívne vymedzenie poistnej udalosti, t. j. tzv. výluky z poistenia, kedy zo systému pozitívne vymedzenej skupiny poistných udalostí (majúcich potenciál byť poistnou udalosťou nebyť výslovného určenia zo strany poisťovne) sa vyčlení skupina škodových udalostí, ktoré nepodliehajú poistnému krytiu zo strany poisťovne. Vznik práva poisteného na poskytnutie poistného plnenia od poisťovne je tak podmienený uzatvorením poistnej zmluvy a obsahom práv a povinností upravených medzi poisťovateľom a poisteným v poistnej zmluve, všeobecných a osobitných poistných podmienkach. Splatnosť poistného plnenia je viazaná na skončenie vyšetrovania potrebného na zistenie rozsahu poistiteľa plniť. Úkony poisťovne dôležité pre ustálenie povinnosti poistiteľa plniť zákonodarca bližšie neurčuje a nelimituje, čo je aj vzhľadom na nepredvídateľnosť skutkových okolností poistných udalostí pochopiteľné. Poistiteľ v rámci prešetrovania poistnej udalosti posudzuje oznámenú škodovú udalosť z hľadiska oprávnenosti výplaty poistného plnenia, a to v prvom rade so zreteľom na ustálenie, či ide o poistnú udalosť v zmysle poistných podmienok a následne z hľadiska určenia výšky poistného plnenia. Predpokladom pre ukončenie šetrenia poistnej udalosti je súčinnosť poisteného. K nevyplateniu poistného plnenia môže dôjsť v dôsledku viacerých inštitútov, ako odstúpenie od poistnej zmluvy, odmietnutie poistného plnenia, zníženie poistného plnenia následkom porušenia povinností zo strany poisteného, či prijatím záveru poisťovne, že uplatnený nárok nie je subsumovateľný pod poistné krytie. Od zníženia poistného plnenia ako sankcie za porušenie povinnosti zo strany poisteného (§ 799 ods. 3 OZ) treba dôsledne odlišovať prípady, kedy poisťovňa neposkytne plnenie z dôvodu, že nedošlo k naplneniu pojmových znakov dohodnutej poistnej udalosti, t. j. keď dôjde k záveru, že skutkový dej, ktorý nastal, nie je vôbec poistnou udalosťou. Uvedené možno vyvodiť z dikcie ust. § 788 ods. 1 OZ, ktoré zaväzuje poisťovňu poskytnúť poistné plnenie len v prípade, ak nastala náhodná udalosť bližšie označená v zmluve. Nie je pritom
dôležité, či k splneniu dohodnutých kritérií došlo v dôsledku konania poisteného alebo nezávisle od neho (viď C., M. a kol., Civilný sporový poriadok, Komentár, Praha: Nakladatelství C. H. Beck, 2016, str. 3041).
53. V predmetnej veci nebolo medzi stranami sporné, že žalobca sa dňa 18. 02. 2017 pošmykol na namrazenej dlažobnej kocke a v dôsledku pádu utrpel úraz v podobe luxácie ľavého rameno, čo vyplýva z predloženej zdravotnej dokumentácie, ako aj záverov odborného vyjadrenia Prof. MUDr. Q.. Rovnako nesporným bolo to, že v čase škodovej udalosti trval medzi sporovými stranami zmluvný vzťah založený dňa 08. 03. 2013 poistnou zmluvou pre životné poistenie pre zdravie a dôchodok, a že úraz, ktorý žalobca utrpel spĺňa definíciu poistnej udalosti v časti úrazového poistenia (č. l. 31 ods. 1 VPP- IŽP), t. j. že v dôsledku náhlych a nečakaných vonkajších vplyvov došlo k telesnému poškodeniu poisteného, ako aj poistnej udalosti, na ktorú sa vzťahovalo poistenie dennej dávky za dočasnú pracovnú neschopnosť, t. j. trvanie pracovnej neschopnosti v dôsledku úrazu presahujúcej karenčnú dobu 28 dní (čl. 61 VPP- IŽP). Predmetom poistného krytia tak bolo riziko doby nevyhnutného liečenia úrazu a doby trvania dočasnej pracovnej neschopnosti s 28- dňovou karenčnou dobou. Spornou v konaní bola oprávnenosť odmietnutia poskytnutia poistného plnenia žalovanou pre naplnenie vo VPP- IŽP definovaných prípadov, kedy nárok na poistné plnenie nevzniká (tzv. výluky z poistného krytia).
54. Pokiaľ sa týka poistenia dennej dávky za dobu nevyhnutného liečenia úrazu, obrana žalovanej v priebehu celého konania bola zhodne založená na argumentácii použitej vo vyjadrení zo dňa 06. 04. 2017, ktorým žalovaná oznámila žalobcovi, že mu s poukazom na znenie čl. 36 ods. 1, 6 písm. a) VPP- IŽP nevznikol nárok na poistné plnenie, nakoľko liečba Ibalginom, ktorá bola žalobcovi podľa predloženej zdravotnej dokumentácie v súvislosti s úrazom indikovaná, nebola zameraná na vyliečenie telesného poškodenia luxácie ramena a nejedná sa o adekvátnu nevyhnutnú liečbu. Žalobca dôvodnosť uplatneného nároku v tejto časti odvodzoval jednak od záverov odborného vyjadrenia Prof. MUDr. Q., ktorý konštatoval, že adekvátna doba liečenia v prípade luxácie ramena predstavuje znehybnenie ramenného kĺbu min. po dobu 21 dní s následnou operáciou, ako aj od tvrdení, že samotná skutočnosť, že jeho ošetrujúci lekár mu nenaordinoval správnu liečbu, t. j. že mu nenasadil ortézu, ho nemôže diskvalifikovať z nároku na poistné plnenie, a že výklad pojmu skutočné lekárske liečenie použitý vo VPP je potrebné vykladať v prospech poisteného ako slabšej strany zmluvného vzťahu založeného vopred pripravenou formulárovou zmluvou. Podporne poukazoval na to, že v súvislosti s predmetným úrazom mu iná poisťovňa poskytla poistné plnenie, a že priklonením sa k argumentácii žalovanej by bolo viac než pravdepodobné, že z úrazového poistenia by nebolo možné uhradiť akékoľvek poškodenie zdravia, ktoré by si nevyžadovalo neustály lekársky dohľad. Súd má však zhodne so žalovanou za to, že poistné plnenie je nárok vyplývajúci zo zmluvného vzťahu (nie zo samotného vzniku škodovej udalosti) a jeho vznik je podmienený a determinovaný dojednaniami v poistnej zmluve a vo všeobecných poistných podmienkach, ktoré sú jej neoddeliteľnou súčasťou, na ktoré žalobca ako poistený podpisom poistnej zmluvy (dobrovoľne) pristúpil. Pre vznik nároku na poistné plnenie preto musia byť splnené podmienky definované v poistnej zmluve a VPP. V danom prípade podľa čl. 36 VPP- IŽP nárok na dennú dávku za dobu nevyhnutného liečenia úrazu poistenému vzniká za dobu, ktorá zodpovedá podľa ošetrujúceho lekára dobe skutočného lekárskeho liečenia úrazu a v spojení s ods. 6 písm. a) VPP- IŽP je vylúčený za dobu, po ktorú sa poistený podrobuje občasným zdravotným kontrolám alebo rehabilitácii, ktorá je zameraná na zmiernenie subjektívnych ťažkostí. Z predložených lekárskych správ je zrejmé, že luxácia ramenného kĺbu ako následok nešťastného pádu žalobcu bola napravená spontánne (nie lekársky zákrokom), a že žalobca v súvislosti s týmto poškodením zdravia navštívil lekára z traumatologickej ambulancie- MUDr. W. prvýkrát dňa 21. 02. 2017, ktorý mu po negatívnom Rtg odporučil vyšetrenie magnetickou rezonanciou, práceneschopnosť a užívanie lieku Ibalgin s kontrolou dňa 27. 02. 2017. Žalobcovi bola všeobecným lekárom MUDr. C. potvrdená dočasná pracovná neschopnosť od 20. 02. 2017. Rovnaké odporúčania boli MUDr. Rosinom dané žalobcovi aj pri kontrole dňa 27. 02. 2017. Žalobcovi nebola žiadna liečba indikovaná ani podľa lekárskych správ zo dňa 20. 03. 2017 a 27. 03. 2017, t. j. po vykonanej magnetickej rezonancii (14. 03. 2017), ktorá potvrdila diagnostický záver luxáciu ramena so spontánnou repozíciou. Následne bol žalobca od 28. 03. 2017 uznaný za práceschopného. Z uvedených skutočností je zrejmé, žalobca počas trvania práceneschopnosti od 20. 02. 2017 do 27. 03. 2017 podstupoval občasné zdravotné kontroly v zdravotníckych zariadeniach a jediná liečba tak, ako je definovaná v § 2 ods. 10 zák. č. 576/2004 Z.z. o poskytovaní zdravotníckej starostlivosti v znení účinnom v rozhodnom čase, ktorá bola žalobcovi ošetrujúcim lekárom odporúčaná, bola liečba Ibalginom, t. j. aj podľa záverov Prof. MUDr. Q. v odbornom vyjadrení predloženom samotným žalobcom, sa nejednalo o procedurálnu liečbu predmetného úrazu, ale len liečbu zameranú na tlmenie subjektívnych ťažkostí. Zistený skutkový stav tak zodpovedá žalovanou namietanej výluke z poistného plnenia upravenej v čl. 36
ods. 6 písm. a) VPP- IŽP a súd má zhodne s likvidačným záverom žalovanej za to, že žalobcovi nevznikol nárok na poskytnutie poistného plnenie vo forme dennej dávky za dobu nevyhnutného liečenia úrazu. Irelevantné pre posudzovanie splnenia podmienok nároku na poistné plnenie je podľa názoru súdu poukazovanie žalobcu na to, že za rovnakú škodovú udalosť mu bolo inou poisťovňou vyplatené poistné plnenie, nakoľko predmetom tohto konania je posúdenie obsahu konkrétneho zmluvného vzťahu so žalovanou a nie s inou poisťovňou, u ktorej je viac než pravdepodobné, že zmluvné dojednania nebudú identické s posudzovanou poistnou zmluvou a VPP, keďže každá poisťovňa má inú obchodnú stratégiu pri uzatváraní poistných zmlúv, ktorá sa následne premieta do obsahu a podmienok poistných zmlúv a podnikateľského úspechu. Naviac ani dobrovoľné poskytnutie poistného plnenia nemusí nevyhnutne viesť k záveru o splnení všetkých poistných podmienok pre poskytnutie poistného plnenia.
55. Rovnako prisvedčiť nemožno ani právnemu názoru žalobcu, že pochybenie ošetrujúceho lekára, ktorý nepostupoval správne a obvykle, keď žalobcovi v rámci liečebného procesu nenaordinoval ortézu za účelom imobilizácie, nemôže diskvalifikovať žalobcu z nároku na poistné plnenie, nakoľko ako už súd uviedol, pre posúdenie nároku na poistné plnenie sú rozhodné zmluvne stanovené podmienky a ich (nie hypotetické) splnenie, ktoré sa posudzuje vždy v závislostí od konkrétnych skutkových okolností daného prípadu. Nárok na poistné plnenie nemôže založiť hypotéza či špekulácia založená na závere, že pokiaľ by lekár liečil pacienta inak a naordinoval by mu obvyklú liečbu, poistenému by vznikol nárok na poistné plnenie. Liečba stanovená ošetrujúcim lekárom v konkrétnom prípade nemôže byť určovaná podľa toho, aby pacientovi vznikol nárok na poistné plnenie, a vždy musí závisieť od konkrétneho zdravotného stavu pacienta. Uvedené zohľadňujú aj poistné podmienky, konkrétne znenie čl. 36 ods. 1 VPP- IŽP, ktoré vznik nároku na poistné plnenie priamo podmieňuje skutočným (nie hypotetickým a špekulatívnym) lekárskym liečením úrazu ošetrujúcim lekárom. Súd je tiež toho názoru, že ani analogicky nemožno daný prípad komparovať s právnym zástupcom žalobcu predostretou situáciou vzniku škody na aute, nakoľko uvedený prípad a závery súdnej praxe, podľa ktorých škoda na motorovom vozidle a nárok na jej refundáciu poškodenému vzniká aj pokiaľ nedôjde k oprave motorového vozidla, sa vzťahuje na náhradu škody (uhrádzanú z povinného zmluvného poistenia), ktorá je inou kategóriou a iným nárokom ako v danom prípade uplatnený nárok na poistné plnenie vyplývajúci z poistnej zmluvy. Rovnako na závere súdu nič nemení ani skutočnosť, že posudzovaný zmluvný vzťah je nepochybne spotrebiteľským zmluvným vzťahom, nakoľko samotné postavenie žalobcu ako spotrebiteľa a slabšej zmluvnej strany nemôže bez ďalšieho nahradiť absenciu podmienok pre poskytnutie poistného plnenia vyplývajúcu zo zisteného skutkového stavu.
56. Z uvedených dôvodov súd vyhodnotil nárok na poskytnutie poistného plnenia v podobe dennej dávky za dobu nevyhnutného liečenia žalobcom uplatnený v sume 936 eur (24 eur x 39 dní) za nedôvodný, a v tejto časti žalobu zamietol. Okrajovo v súvislosti s rozsahom požadovaného poistného plnenia súd poukazuje na skutočnosť, že žalobca si nárok na poistné plnenie uplatnil od 20. 02. 2017, pričom lekárom z príslušného odboru (traumatológia) bol vyšetrený až dňa 21. 02. 2017, kedy najskôr mohla byť stanovená diagnóza a od nej závislé adekvátne liečenie úrazu, na ktoré je poistné plnenie naviazané (viď čl. 36 ods. 4 VPP- IŽP).
57. Pokiaľ sa týka nároku na dennú dávku za pracovnú neschopnosť tento bol v zmysle čl. 61 VPP- IŽP podmienený trvaním pracovnej pohotovosti dlhšie ako bola karenčná doba uvedená v poistnej zmluve, v danom prípade 28 dní. V čl. 63 ods. 1 VPP- IŽP si zmluvné strany dohodli, že pokladom pre poskytnutie poistného plnenia bude vyplnené tlačivo poisťovne a lekárom alebo zdravotníckym zariadením vystavené potvrdenie o pracovnej neschopnosti so stanovením príslušného čísla diagnózy a začiatku trvania pracovnej neshcopnosti. Obrana žalovanej voči tomuto nároku bola spočiatku založená na tvrdení, že žalobca doposiaľ nepredložil doklad o práceneschopnosti, čo žalobca namietal argumentujúc tým, že všetky doklady predložil žalovanej hneď po ukončení pracovnej neschopnosti. Po tom, ako žalobca predložil súdu overenú fotokópiu potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti (pozn. súdu tlačivo Sociálnej poisťovne), žalovaná zmenila vlastné skutkové tvrdenia, keď uviedla, že predložené tlačivo sociálnej poisťovne potvrdzujúce trvanie práceneschopnosti jej bolo dňa 29. 03. 2017 spolu s lekárskymi správami doručené, avšak žalovaná ho neakceptovala, nakoľko ako deň ukončenia práceneschopnosti bol uvedený budúci dátum 28. 04. 2017. Po tom, ako sama vyvrátila správnosť vlastných skutkových tvrdení o predložení dokladu o trvaní práceneschopnosti, obranu založila na znení čl. 63 ods. 2 VPP- IŽP, podľa ktorého v prípade, ak vyplnené tlačivo poisťovne nebude poisteným predložené poisťovni bez zbytočného odkladu po začatí pracovnej neschopnosti, najneskôr v deň nasledujúci po uplynutí karenčnej doby, žalovaná bude plniť iba odo dňa, kedy jej
bolo tlačivo doručené. Je však potrebné zdôrazniť, že v zmysle kogentného ust. § 799 ods. 3 OZ vedomé porušenie normatívnych alebo zmluvných povinností môže byť dôvodom len pre zníženie, nie odmietnutie poistného plnenia, a aj to len za predpokladu, že vedomé porušenie týchto povinností malo vplyv kvalifikovaný ako podstatný na vznik poistnej udalosti alebo zväčšenie rozsahu jej následkov. V danom prípade však doloženie dokladu o dočasnej pracovnej neschopnosti žalovanej dňa 29. 03. 2017, t. j. deň po ukončení práceneschopnosti nemalo a nemohlo mať žiaden vplyv na vznik poistnej udalosti či zväčšenie rozsahu jej následkov. Pre zrejmý rozpor predmetného čl. 63 ods. 2 VPP- IŽP s ust. § 799 ods. 3 OZ nie je možné zo žalovanou uvedeného dôvodu konštatovať neexistenciu nároku na poistné plnenie.
58. Súd mal vykonaným dokazovaním za preukázané trvanie práceneschopností v čase od 20. 02. 2017 do 27. 03. 2017 (deň 28. 03. 2017 bol stanovený ako prvý deň práceschopnosti), t. j. nad zmluvne dohodnutú karenčnú dobu 28 dní, a preto považoval nárok žalobcu na poistné plnenie dennej dávky za pracovnú neschopnosť za 8 dní presahujúcich karenčnú dobu, za dôvodný, a žalobcovi týmto titulom priznal sumu 96 eur (podľa čl. 63 ods. 7 VPP- IŽP súčin počtu 8 dní pracovnej neschopnosti po uplynutí karenčnej doby a poistnej sumy dohodnutej v poistnej zmluve vo výške 12 eur/1 deň). Trvanie práceneschopnosti v tomto rozsahu nespochybňuje ani oprava dátumu ukončenia pracovnej neschopnosti na tlačive Sociálnej poisťovne, nakoľko zo žalobcom predloženého potvrdenia je zjavné, že oprava bola vykonaná ošetrujúcim lekárom, t. j. osobou oprávnenou vystaviť doklad o trvaní práceneschopnosti, pričom MUDr. C. vykonanie opravy potvrdil svojim podpisom a pečiatkou. Tvrdenie žalovanej o možnej účelovej manipulácii s týmto dokladom tak ostalo len v rovine nepodložených a hypotetických úvah, na ktoré súd neprihliadal. Pochybenie ľudského faktora spočívajúce v pisárskej chybe pri vypĺňaní tlačiva nie je pritom ničím výnimočným a bez ďalšieho ho nemožno pripisovať na ťarchu poisteného.
59. Argumentáciu žalobcu, v ktorej namietal rozpor VPP s textáciou poistnej zmluvy pokiaľ sa týka pojmov doba nevyhnutného liečenia a denná dávka za práceneschopnosť karencia 28 dní vyhodnotil súd ako účelovú, nakoľko nezistil žiaden rozpor medzi znením poistnej zmluvy a VPP- IŽP, ktoré len bližšie a podrobnejšie špecifikujú podmienky nároku na poistné plnenie a rozpor, ktorý tvrdí žalobca je len medzi ním zvoleným extenzívnym účelovo motivovaným výkladom a zreteľne stanovenými poistnými podmienkami, ktoré v časti nevyhnutného liečenia úrazu neboli v danom prípade splnené.
60. Spornou medzi stranami bola aj dôvodnosť uplatneného úroku z omeškania, kedy žalovaná sa bránila poukazom na ust. § 797 ods. 3 OZ, podľa ktorého splatnosť poistného plnenia je 15 dní od skončenia vyšetrenia potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť a podporne aj poukazom na závery vyslovené v rozhodnutí Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 596/2017. Predmetné ustanovenie OZ však zakotvuje nielen právo spojené s úrokmi z omeškania, ale rovnako povinnosť poisťovne vykonať šetrenie potrebné na zistenie rozsahu jej povinnosti na plnenie. Pod pojmom šetrenie aj vzhľadom na nerovné postavenie subjetkov poistného vzťahu, t. j. poisťovne ako podnikateľského subjektu disponujúceho materiálnym aj odborným personálnym substrátom a praktickými skúsenosťami z oblasti likvidácie poistných udalostí a poisteného, ktorý do poistného vzťahu vstupuje za účelom poskytnutia poistnej ochrany párkrát za život, je nevyhnutné rozumieť aktívnu činnosť (v spolupráci s poisteným) pri prešetrovaní poistnej udalosti, jej následkov a okolností podstatných pre zistenie rozsahu vlastnej povinnosti poisťovne na poskytnutie poistného plnenia. Zákonodarca dôraz na prešetrovanie poistných udalostí aj vzhľadom na prístup poisťovní neskôr vyjadril aj v znení ust. § 797 ods. 4 OZ účinnom od 01. 10. 2018, od dátumu ktorého je pre poisťovňu záväzný a nemenný dôvod, pre ktorý odmietla alebo znížila poistné plnenie. V danom prípade bolo dokazovaním zistené, že žalobca dňa 29. 03. 2017, t. j. deň po ukončení práceneschopnosti doručil žalovanej oznámenie o úraze, ku ktorému predložil lekárske správy a potvrdenie o práceneschopnosti vystavené MUDr. C. s pôvodne nesprávne uvedeným dátumom (namiesto 28. 03. 2017 bol ako dátum ukončenia práceneschopnosti uvedený dátum 28. 04. 2020). Žalovaná v reakcii na doručenie týchto dokladov vo vyjadrení k škodovej udalosti zo dňa 06. 04. 2017 prezentovala dôvody, pre ktoré žalobcovi nemal vzniknúť nárok na dennú dávku doby nevyhnutného liečenia a v časti likvidácie dočasnej pracovnej neschopnosti žalobcu bez uvedenia akejkoľvek lehoty vyzvala na kópie lekárskych správ dokumentujúce priebeh pracovnej neschopnosti po 27. 03. 2017, t. j. jej požiadavky smerovali do doby, kedy práceneschopnosť už netrvala, z čoho nepriamo možno vyvodiť, že do uvedeného dátumu nemala sporné trvanie pracovnej neschopnosti. Pokiaľ sa týka opravy dátumu ukončenia práceneschopnosti súd má za to, že zo sledu skutkových okolností, kedy z predložených lekárskych správ vyplývalo, že posledná lekárska správa bola datovaná
27. 03. 2017, a v nej bolo konštatované, že žalobca už nemá žiadne subjektívne ťažkosti, a doručenia tlačiva sociálnej poisťovne s vyplnenou kolónkou o ukončení práceneschopnosti žalobcu dňa 29. 03. 2017 žalovanej v spojení so všeobecne známou skutočnosťou, že ukončenie práceneschopnosti mesiac vopred nielenže nie je bežnou lekárskou praxou, ale ani nemá zákonnú oporu, nebolo možné vyvodiť iný záver ako ten, že zo strany obvodného lekára žalobcu došlo k zrejmej nesprávnosti pri označení mesiaca v dátume ukončenia práceneschopnosti, čo ako správne uviedol žalobca, nemožno pričítať na jeho ťarchu. Žalovanej, ktorú zaťažovala zákonná povinnosť riadne prešetriť škodovú udalosť, stačilo predmetné pochybenie na to, aby sa viac nárokom žalobcu na poskytnutie poistného plnenia nezaoberala. Na tomto mieste je však potrebné dať do pozornosti záverečné vyhlásenia poistnej zmluvy, podľa ktorých bola žalovaná na základe žalobcovho splnomocnenia a súhlasu oprávnená za účelom preverenia zdravotného stavu poistenca a vybavenia poistných udalostí, vyžiadať si lekárske správy a výpisy zo zdravotnej dokumentácie od ošetrujúcich lekárov a zdravotníckych zariadení, a preto pomerne jednoduchým spôsobom si mohla a podľa súdu mala verifikovať skutočnosť, že žalobcova práceneschopnosť bola ukončená dňom 27. 03. 2017. Vo vyjadrení žalovanej zo dňa 06. 04. 2017 pritom nie je ani zmienka o tom, že neakceptuje predložený doklad vyplnený ošetrujúcim lekárom o práceneschopnosti z dôvodu, že je v ňom uvedený dátum mesiac dopredu a žalobca objektívne, vzhľadom k faktickému ukončeniu práceneschopnosti, nemohol žalobkyni doručiť ňou požadované lekárske správy dokumentujúce trvanie práceneschopnosti po dátume 27. 03. 2017 a rovnako ani tlačivo poisťovne o pokračovaní práceneschopnosti dlhšie ako 30 dní po uplynutí karenčnej doby. Jediná povinnosť, ktorú žalobca preukázateľne nesplnil, bolo nedoručenie vyplneného tlačiva poisťovne: oznámenie o pracovnej neschopnosti. Vzhľadom ku skutkovým okolnostiam prípadu a omisívnemu prístupu žalovanej pri likvidácii poistnej udalosti súd okamih splatnosti úhrady poistného plnenia stanovil dňom zodpovedajúcim súčtu 1 mesiaca od dňa 29. 03. 2017, t. j. od doručenia oznámenia o poistnej udalosti, lekárskych správ a potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti žalobcom žalovanej (doba prekročenie ktorej zákonodarca v ust. § 797 ods. 3 OZ viaže na poskytnutie preddavku na poistné plnenie, a ktorá bola v danom prípade podľa názoru súdu dostatočná na to, aby žalovaná riadne ukončila šetrenie poistnej udalosti) a 15 dní (§ 797 ods. 3 OZ).
61. Na podporu svojej argumentácie súd uvádza, že skutočnosť, že zákonodarca na rozdiel od zákonnej úpravy povinného zmluvného poistenia (zák. č. 381/2001 Z.z.) na jednej strane nestanovuje lehotu na prešetrenie poistnej udalosti, no na druhej strane slovným spojením bez zbytočného odkladu zdôrazňuje dôležitosť včasného ukončenia tohto šetrenia, na ktoré zároveň viaže okamih splatnosti poistného plnenia, nemôže bez ďalšieho viesť k záveru o nemožnosti priznania úrokov z omeškania. Opačný záver by viedol k absurdnému záveru, že poisťovňa, voči ktorej má poistený titulom poistnej udalosti a ako subjekt synalagmatickoho záväzkovoprávneho vzťahu peňažnú pohľadávku, by v dôsledku omeškania s bezodkladným šetrením poistnej udalosti a absencie aktívneho prístupu pri jej prešetrovaní, bola ešte aj zvýhodnená a oslobodená od sankcie, ktorá má pôsobiť motivačne a je spojená s omeškaním poskytnutia peňažného plnenia. Potrebné je tiež zdôrazniť, že úlohou súdu nie je prešetrovať poistnú udalosť v zmysle povinnosti kadenej zákonodarcom poisťovni (§ 797 ods. 3 OZ), ale skúmať, či boli dané dôvody pre odmietnutie či zníženie poistného plnenia. Uvedené nezodpovedá ani účelu právnej úpravy, ktorej cieľom bolo rýchle a účinné odstránenie následkov škodovej udalosti, ktoré mali byť predmetom poistnej ochrany a v danom prípade vyznieva o to viac nespravodlivo, nakoľko nemožno na ťarchu žalobcu pričítať pochybenie lekára pri vypisovaní práceneschopnosti, ktoré nič nemení na správnosti skutkového záveru, že posledným dňom práceneschopnosti žalobcu bol 27. 03. 2017 (pozn. súdu predmetné pochybenie spočívajúce v pisárskej chybe na deklaratórnom potvrdení času práceneschopnosti nemožno porovnávať so žalobcom namietaným pochybením pri faktickej liečbe žalobcu). Aj napriek tomu, že dôvodnosť a začiatok plynutia omeškania je predmetom zákonnej a nie zmluvnej úpravy (čo vylučuje v tejto časti argumentáciu o neprijateľných zmluvných podmienkach), poukázať možno aj na to, že pokiaľ si poistený nesplní povinnosť v lehote splatnosti platiť poistné, zaťažuje ho pridružená povinnosť zaplatiť aj úroky z omeškania a rovnako na skutočnosť, že rozhodnutím súdu, ktorým vyhovuje nároku na poistné plnenie, sa len deklaruje, že podmienky na jeho poskytnutie zo strany poisťovateľa boli splnené, a pokiaľ poisťovňa dospela k inému záveru, jej záver o likvidácii bol nesprávny. Pokiaľ žalovaná poukazovala na rozhodnutie ÚS SR sp. zn. III. ÚS 596/2017 odhliadnuc od už uvedených úvah súdu v tejto súvislosti je potrebné uviesť, že skutkovou odlišnosťou daného prípadu je to, že základ nároku, čo do dennej dávky za pracovnú neschopnosť (do 27. 03. 2017) a existencia poistnej udalosti- úraz vyžadujúci si trvanie pracovnej neschopnosti nad dohodnutú karenčnú dobu ako také sporné neboli a ako vplýva aj z vyjadrenia žalovanej zo dňa 06. 04. 2017 v súvislosti s trvaním pracovnej neschopnosti do 27. 03. 2017 neboli žiadne vážne pochybnosti o relevancii nároku
na dennú dávku za trvanie pracovnej neschopnosti. Nemožno argumentovať ani tým, že by žalobca neposkytol žiadnu súčinnosť, kedy z jeho strany bol predložený doklad o trvaní dočasnej neschopnosti, predstavujúci základ pre poskytnutie poistného plnenia v súvislosti s dočasnou práceneschopnosťou. Pokiaľ by preto žalovaná aktívne a v jednoduchej kooperácii s obvodným lekárom žalobcu prešetrila poistnú udalosť, resp. nepochybne mylne uvedený dátum ukončenia práceneschopnosti, bola by žalobcovi riadne poskytla poistné plnenie. Pokiaľ tak nekonala, dostala sa do omeškania s výplatou peňažnej pohľadávky majúcej základ v poistnom vzťahu.
62. Vzhľadom na uvedené súd žalobcovi priznal úrok z omeškania vo výške súladnej s ust. § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., z priznanej sumy 96 eur, a to od dátumu 16. 05. 2015 (žalobca uplatňoval od 15. 05. 2015) do zaplatenia, a to z dôvodu, že deň 14. 05. 2015 ako posledný deň 15 dňovej zákonnej lehoty na poskytnutie poistného plnenia pripadol na nedeľu, t. j. v zmysle zásad počítania hmotnoprávnych lehôt (§ 122 ods. 3 OZ) mohla žalovaná včas plniť ešte dňa 15. 05. 2017 a nasledujúcim dňom sa dostala do omeškania, ktoré spôsobilo vznik nároku na úroky z omeškania.
63. Záverom súd uvádza, že nepovažoval za potrebné vykonanie žalobcom navrhovaného dokazovania výsluchom ošetrujúceho lekára (traumatológa) MUDr. W. k ním tvrdenej skutočnosti, že ako pacient mohol užívať len lekárom naordinované lieky, nakoľko túto podľa názoru súdu všeobecne známu skutočnosť, resp. záver v konaní nesporovala ani samotná žalovaná a nejedná sa o otázku, ktorej zodpovedanie by bolo potrebné a rozhodné pre posúdenie dôvodnosti žalobou uplatneného nároku.
64. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
65. Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
66. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
67. O nároku na náhradu trov konania (enunciát III.) súd rozhodol podľa zásady pomeru úspechu vyjadrenej v ust. § 255 ods. 2 CSP, keď úspech žalobcu, ktorému súd z uplatnenej sumy 1.032 eur priznal sumu 96 eur, predstavuje v percentuálnom vyjadrení 9,30 % a v nadväznosti na to úspech žalovanej 90,70 %. V konaní úspešnejšia žalovaná tak mala čistý úspech 81,40 % (90,70 % minus 9,30 %), ktorý zodpovedá percentuálnemu vyjadreniu jej nároku na náhradu trov konania voči žalobcovi.
68. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom (§ 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava I. (§ 355, § 362 ods. 1 CSP)
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 358, § 359 CSP)
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 363, § 364 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 CSP) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. (§ 366 CSP)
Ak povinný v stanovenej lehote dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.