Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

TO-4Cb/33/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Topoľčany samosudcom Mariánom Mokošom v právnej veci žalobcu: GASTROTECHNIKA, s.r.o., so sídlom Slovenská 93, 040 01 Košice, IČO: 46 660 437, zastúpený: JUDr. Michal Treščák ml., advokát so sídlom Thurzova 6, 040 01 Košice, proti žalovanému: Mesto Topoľčany, so sídlom Nám. M. R. Štefánika 1/1, 955 01 Topoľčany, IČO: 00 311 162, o náhradu škody, takto

rozhodol:

Súd žalobu zamieta.

Súd žalovanému priznáva nárok na náhradu trov konania v plnej výške, o ktorej rozhodne tunajší súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

1./ Žalobca sa podanou žalobou domáhal od žalovaného náhrady škody a ušlého zisku vo výške 18 512 eur s 8% ročným úrokom z omeškania od 07.10.2020 do zaplatenia z dôvodu, že bol uchádzačom vo verejnom obstarávaní vyhlásenom žalovaným podľa ustanovenia o verejnom obstarávaní na dodanie tovaru, montáž a revízne správy k dodanému tovaru pre školy na predmet zákazky "Gastrozariadenia pre školy", pričom žalovaný mu listom zo dňa 31.07.2019 oznámil, že jeho ponuka na predmet obstarávania bola vyhodnotená ako úspešná a vyzval ho k bezodkladnému predloženiu originálnych vyhotovení kúpnej zmluvy v lehote 2 pracovných dní. Žalobca však túto lehotu považoval za neprimerane krátku a v rozpore s ustanoveniami zákona o verejnom obstarávaní a preto oznámil žalovanému, že podpísanú zmluvu doručí v lehote a v súlade s platnou legislatívou po jej odsúhlasení právnym zástupcom. Následne žalovaný oznámil žalobcovi, že predchádzajúcu komunikáciu považuje za odmietnutie poskytnutia súčinnosti a informoval ho, že dňa 08.08.2020 pristúpil k uzatvoreniu kúpnej zmluvy na predmet zákazky s uchádzačom druhým v poradí, obchodnou spoločnosťou GASTRO VRÁBEĽ s.r.o. Dolný Kubín. Žalobca uvedené konanie žalovaného považuje za účelové nemajúce oporu v zákone o verejnom obstarávaní a zároveň za obchádzanie tohto zákona s tým, že lehotu dvoch pracovných dní na podpísanie zmluvy považuje za neprimerane krátku. Podľa jeho názoru konaním žalovaného došlo k porušeniu pravidiel a princípov verejného obstarávania zakotvených v ustanovení a teda k protiprávnemu konaniu žalovaného, ktoré malo za následok vznik škody na strane žalobcu, pričom medzi konaním žalovaného a vzniknutou škodou existuje príčinná súvislosť. Konaním žalovaného došlo na strane žalobcu k zbytočnému vynaloženiu nákladov na účasť vo verejnom obstarávaní, teda ku skutočnej škode a zároveň k nákladom vynaloženým na použitie revíznych postupov a k ušlému zisku, ktoré žalobca vyčíslil spolu na sumu 18 512 eur.

2./ Žalovaný žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť v celom rozsahu (č.l. 50) s tým, že lehotu poskytnutú žalobcovi na podpísanie zmluvy nepovažuje za krátku a diskriminačnú a ustanovenia a , na ktoré poukazuje žalobca sa vzťahujú na postup zadávania

nadlimitných zákaziek a nadlimitných koncesií a nie zadávania zákaziek s nízkou hodnotou. Poukazoval na to, že žalobca mal návrh predmetnej zmluvy k dispozícii v súťažných podkladoch a mohol ju ihneď právne preskúmať a bezodkladne podpísať. Žalobca vo svojej žalobe nekonkretizoval k porušeniu ktorého ustanovenia zákona o verejnom obstarávaní došlo a v čom spočíva účelovosť konania žalovaného a zároveň v žalobe absentuje aj preukázanie splnenia podmienky príčinnej súvislosti medzi porušením povinnosti a vzniknutou škodou.

3./ Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 11.02.2021 (č.l. 106) zotrvával na tom, že lehota na doručenie podpísanej kúpnej zmluvy a to do dvoch pracovných dní, najneskôr do 05.08.2019 je neprimerane krátka a z toho dôvodu aj diskriminačná, pričom v tejto lehote nebolo reálne možné sa spojiť so všetkými výrobcami a dodávateľmi jednotlivých gastrozariadení za účelom potvrdenia a odsúhlasenia si dodacích lehôt a cien gastrozariadení dohodnutých vopred. Taktiež namietal skutočnosť, že žalovaný nepreukázal stavebnú pripravenosť na realizáciu zákazky.

4./ Na písomné stanovisko žalobcu reagoval žalovaný vyjadrením zo dňa 25.02.2021 (č.l. 114), v ktorom zopakoval, že lehotu dvoch pracovných dní nepovažuje za diskriminačnú, pretože rovnakú lehotu mal stanovenú aj uchádzač, ktorý bol vyhodnotený ako druhý v poradí. Poukazoval na ustanovenie , v ktorom nie je predpísaná lehota na poskytnutie súčinnosti resp. doručenie podpísanej zmluvy a teda ide o operatívnu komunikačnú lehotu, ktorá sa v procese verejného obstarávania bežne v praxi používa a vzhľadom na možnosť elektronickej komunikácie je postačujúca. Žalobca posledný deň lehoty t.j. 05.08.2019 oznámil, že odmieta doručiť podpísanú kúpnu zmluvu v stanovenej lehote s tým, že táto je predmetom preskúmania jeho právnym zástupcom. Argumentácia žalobcu ohľadne stavebnej pripravenosti je právne bezvýznamná, nakoľko predmetom sporu je náhrada škody a nie stavebná pripravenosť zákazky. Zároveň žalovaný poukázal na ustanovenia a s tým, že žalobca nepreukázal porušenie zmluvnej povinnosti, na základe ktorého by mu vznikla škoda a okrem toho zo strany žalobcu nebol poskytnutý dostatok súčinnosti.

5./ Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s predloženými dokladmi a správami, pričom zistil, že žalovaný dňa 23.07.2019 s poukazom na ustanovenie o verejnom obstarávaní vyzval na predloženie ponúk na zákazku verejného obstarávania s názvom "Gastrozariadenia pre školy" (č.l.74) s tým, že predpokladaná hodnota zákazky je 68 493 eura bez DPH a v bode 8 tejto výzvy bol opísaný predmet zákazky. Podľa bodu 11 výzvy mal verejný obstarávateľ uzavrieť so zhotoviteľom kúpnu zmluvu podľa a nasl. , pričom kritériom na vyhodnotenie ponúk bola podľa bodu 12 najnižšia cena celkom s DPH na celý predmet zákazky. Lehota na predkladanie ponúk (bod 16) bola stanovená do 30.07.2019 11:00 hod. V bode 21 výzvy bolo uvedené, že v prípade, ak úspešný uchádzač odstúpi od svojej ponuky alebo neposkytnutie riadnu súčinnosť na uzavretie zmluvy, verejný obstarávateľ môže uzavrieť zmluvu s uchádzačom, ktorý skončil druhý v poradí a rovnako ak aj tento neposkytne riadnu súčinnosť na uzavretie zmluvy, verejný obstarávateľ môže uzavrieť zmluvu s uchádzačom, ktorý skončil tretí v poradí. Súčasťou výzvy na predloženie ponúk bola v prílohe č. 1 uvedená aj kúpna zmluva so všetkými náležitosťami a podmienkami, ktorá sa má uzavrieť medzi žalovaným a dodávateľom na základe procesu verejného obstarávania.

6./ Po uplynutí lehoty na predkladanie ponúk komisia na otváranie obálok a vyhodnotenie verejnej obchodnej súťaže (č.l. 81) vypracovala zápisnicu z otvárania ponúk (č.l. 85) a následne zápisnicu z vyhodnotenia ponúk (č.l. 86), podľa ktorej žiaden uchádzač nebol vylúčený z verejného obstarávania a zo 4 uchádzačov bol vybraný žalobca s tým, že komisia odporučila pristúpiť k podpísaniu kúpnej zmluvy s ním, nakoľko žalobca predložil najnižšiu ponuku vo výške 71 550 eur. Listom zo dňa 31.07.2019 (č.l. 56pv) žalovaný oznámil žalobcovi, že jeho ponuka na predmet verejného obstarávania bola vyhodnotená ako úspešná a vyzval ho na bezodkladné predloženie 4-och originálnych vyhotovení kúpnej zmluvy, ktorá tvorí prílohu tohto listu a uvedené oznámenie bolo žalobcovi v ten istý deň zaslané elektronicky (č.l. 56). Dňa 01.08.2019 žalovaný vyzval elektronicky (č.l. 63) žalobcu na poskytnutie súčinnosti a to podpísanie kúpnej zmluvy, ktorá mu bola zaslaná elektronicky dňa 31.07.2019, t.j. aby predložil ním podpísanú zmluvu bezo zmien a doručil ju do podateľne verejného obstarávateľa v lehote 2 pracovných dní, najneskôr do 05.08.2019.

7./ Na uvedenú výzvu elektronicky reagoval žalobca dňa 05.08.2019 (č.l. 64), keď žalovanému zaslal odpoveď, podľa ktorej je kúpna zmluva predmetom skúmania ich právneho zástupcu a v prípade, že

ju právny zástupca odobrí, bude žalovanému poskytnutá z ich strany riadna súčinnosť na uzavretie zmluvy v lehote podľa a o verejnom obstarávaní. V odpovedi žalobca ďalej uviedol, že žiadosť žalovaného o predloženie podpísanej kúpnej zmluvy do podateľne verejného obstarávateľa v lehote do dvoch pracovných dní (najneskôr do 05.08.2019) je koncipovaná svojvoľne, teda v rozpore so zákonom o verejnom obstarávaní. V ten istý deň žalovaný reagoval na odpoveď žalobcu (č.l. 64pv) s tým, že trvá na svojej požiadavke o poskytnutie súčinnosti, nakoľko táto je plne v súlade s ustanovením , nakoľko ide o verejné obstarávanie v zmysle zákona a pokiaľ sa žalobca odvoláva na ustanovenie a , tieto sa vzťahujú na postupy zadávania nadlimitných zákaziek a nadlimitných koncesií. Žalobca v ten istý deň vo svojej odpovedi (č.l. 65) oznámil žalovanému, že odmieta doručiť podpísanú kúpnu zmluvu v ním stanovenej lehote, ktorá je neprimerane krátka a diskriminačná, nakoľko by to bolo pod nátlakom a v časovej tiesni, ktorú nezapríčinili.

8./ Dňa 07.08.2019 (č.l. 65pv) žalovaný elektronicky oznámil žalobcovi, že nesúhlasí s jeho postojom ohľadom lehoty na podpísanie zmluvy a jeho predchádzajúcu komunikáciu považuje za odmietnutie poskytnutia súčinnosti, čím ho zároveň informuje, že v súlade s bodom 21 výzvy na predkladanie ponúk ako i v súlade s platnou legislatívou pristúpi k uzavretiu zmluvy s uchádzačom, ktorý bol vyhodnotený v rámci daného verejného obstarávania ako druhý v poradí. Zároveň v ten istý deň prostredníctvom elektronickej komunikácie (č.l. 66) žalovaný vyzval spoločnosť GASTRO VRÁBEĽ s.r.o. na poskytnutie súčinnosti a to podpísanie kúpnej zmluvy, ktorú priložil s tým, že nedošlo k uzatvoreniu zmluvy s uchádzačom, ktorý skončil ako prvý v poradí a preto postupuje v súlade s bodom 21 výzvy na predkladanie ponúk a vyzval oslovenú spoločnosť, aby podpísané listiny bezo zmien doručila do podateľne verejného obstarávateľa v lehote 2 pracovných dní, najneskôr do 09.08.2019.

9./ Dňa 08.08.2019 (č.l. 70pv) žalobca oznámil žalovanému, že sa nebráni povinnej a riadnej súčinnosti na uzavretie zmluvy, ale bráni sa voči poskytnutiu súčinnosti v stanovenej šikanóznej lehote do dvoch pracovných dní, ktorú keby chceli dodržať, museli byť použiť buď služby rýchleho kuriéra alebo zaslať doporučenú zásielku vo forme doporučeného listu 1.triedy s tým, že žalovaný zotrvaním na lehote dvoch pracovných dní porušuje zásady transparentnosti. Žalovaný vo svojej odpovedi z toho istého dňa (č.l. 71) oznámil žalobcovi, že pristúpil k uzatvoreniu zmluvy s uchádzačom druhým v poradí, keďže žalobca neposkytol súčinnosť v stanovenom termíne a predmetné verejné obstarávanie sa týmto ukončuje.

10./ Žalovaný predložil kúpnu zmluvu zo dňa 08.08.2019 (č.l. 88) uzavretú so spoločnosťou GASTRO VRÁBEĽ s.r.o. Dolný Kubín s tým, že zmluva bola zverejnená dňa 08.08.2019 a táto kúpna zmluva je obsahovo identická s kúpnou zmluvou, ktorá tvorila prílohu výzvy na predkladanie ponúk ako aj s kúpnou zmluvou, ktorá bola dňa 31.07.2019 zaslaná žalobcovi za účelom poskytnutia súčinnosti.

11./ Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu listom zo dňa 18.09.2020 (č.l. 28) vyzval žalovaného na náhradu škody, ktorá mu vznikla v súvislosti s účasťou vo verejnom obstarávaní vyhlásenom žalovaným a následným neuzavretím kúpnej zmluvy s tým, že konanie žalovaného je v rozpore so zákonom o verejnom obstarávaní a škodu vyčíslil na sumu 19 574,45 eura ako ušlý zisk, pričom žalovaný sa k výzve vyjadril listom zo dňa 06.10.2020 (č.l. 52) s tým, že nárok žalobcu považuje za nedôvodný, keďže žalobca neposkytol potrebnú súčinnosť pri uzatváraní kúpnej zmluvy.

Podľa o verejnom obstarávaní, verejný obstarávateľ a obstarávateľ musia dodržať princíp rovnakého zaobchádzania, princíp nediskriminácie hospodárskych subjektov, princíp transparentnosti, princíp proporcionality a princíp hospodárnosti a efektívnosti.

Podľa § 117 ods. 1 citovaného zákona verejný obstarávateľ pri zadávaní zákazky s nízkou hodnotou postupuje tak, aby vynaložené náklady na predmet zákazky boli hospodárne. Ak verejný obstarávateľ vyzval na predloženie ponuky viac hospodárskych subjektov na účel zadania zákazky, je povinný zabezpečiť dodržanie princípov rovnakého zaobchádzania a nediskriminácie. Verejný obstarávateľ je povinný postupovať v súlade s princípom transparentnosti a zdokumentovať celý priebeh verejného obstarávania, tak aby jeho úkony boli preskúmateľné bez ohľadu na použité prostriedky komunikácie. Podľa ods. 7 pri zadávaní zákazky s nízkou hodnotou sa nevyžaduje písomná forma zmluvy okrem prípadov, v ktorých to vyžadujú osobitné predpisy.

Podľa , tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním. Podľa ods. 2 právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.

Podľa § 261 ods. 1 citovaného zákona táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti. Podľa ods. 2 touto časťou zákona sa spravujú takisto záväzkové vzťahy medzi subjektom verejného práva, ak sa týkajú zabezpečovania verejných potrieb alebo vlastnej prevádzky a podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti. Podľa ods. 3 na účely odseku 2 subjektom verejného práva je a)štátny orgán, b)obec, c)vyšší územný celok, d)právnická osoba, ktorá spĺňa požiadavky podľa odseku 4, e)združenie právnických osôb, ktorého členom je aspoň jeden zo subjektov verejného práva uvedených v písmenách a) až d).

Podľa kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.

Podľa poškodená strana nemá nárok na náhradu škody, ak nesplnenie povinností povinnej strany bolo spôsobené konaním poškodenej strany alebo nedostatkom súčinnosti, na ktorú bola poškodená strana povinná.

Podľa ak tento zákon neustanovuje inak, nahrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk. Nenahrádza sa škoda, ktorá prevyšuje škodu, ktorú povinná strana v čase vzniku záväzkového vzťahu ako možný dôsledok porušenia svojej povinnosti predvídala alebo ktorú bolo možné predvídať s prihliadnutím na skutočnosti, ktoré v uvedenom čase povinná strana poznala alebo mala poznať pri obvyklej starostlivosti.

Podľa , prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je určený jednej alebo viacerým určitým osobám, je na uzavretie zmluvy (ďalej len ""), ak je dostatočne určitý a vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia. Podľa ods. 2 pôsobí od doby, keď dôjde osobe, ktorej je určený. , aj keď je neodvolateľný, môže navrhovateľ zrušiť, ak dôjde prejav o zrušení osobe, ktorej je určený, skôr alebo aspoň súčasne s . Podľa ods. 3 dokiaľ nebola zmluva uzavretá, môže byť odvolaný, ak odvolanie dôjde osobe, ktorej je určené, skôr, než táto osoba odoslala prijatie .

Podľa / ods. 3 lehota na prijatie určená navrhovateľom v telegrame začína plynúť od okamihu, keď je telegram podaný na odoslanie, a lehota určená v liste od dátumu v ňom uvedenom, a ak dátum v ňom nie je uvedený, od dátumu uvedeného na obálke. Lehota na prijatie určená navrhovateľom telefonicky, ďalekopisne alebo inými prostriedkami umožňujúcimi okamžité oznámenie začína plynúť od okamihu, keď dôjde osobe, ktorej je určený.

Podľa / ods. 1 včasné vyhlásenie urobené osobou, ktorej bol určený, alebo iné jej včasné konanie, z ktorého možno vyvodiť jej súhlas, je prijatím . Podľa ods. 2 včasné prijatie nadobúda účinnosť okamihom, keď vyjadrenie súhlasu s obsahom dôjde navrhovateľovi. Prijatie možno odvolať, ak odvolanie dôjde navrhovateľovi najneskôr súčasne s prijatím. Podľa ods. 3 neskoré prijatie má napriek tomu účinky včasného prijatia, ak navrhovateľ o tom bez odkladu upovedomí osobu, ktorej bol urobený, a to ústne alebo odoslaním správy.

Podľa písomnú formu musia mať zmluvy o prevodoch nehnuteľností, ako aj iné zmluvy, pre ktoré to vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov. Podľa ods. 2 pre uzavretie zmluvy písomnou formou stačí, ak dôjde k písomnému a k jeho písomnému prijatiu. Ak ide o zmluvu o prevode nehnuteľnosti, musia byť prejavy účastníkov na tej istej listine.

12./ Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu na náhradu škody nie je dôvodná a preto ju v celom rozsahu zamietol. Je nesporné, že žalobca bol uchádzačom v procese verejného obstarávania vyhláseného žalovaným dňa 23.07.2019 a ako uchádzač s najnižšou ponukou bol vybraný za účelom podpísania následnej kúpnej zmluvy, pričom k jej uzavretiu nedošlo, keďže žalovaný vyzval žalobcu na poskytnutie súčinnosti a to na predloženie podpísanej kúpnej zmluvy do jeho podateľne v lehote 2 pracovných dní najneskôr do 05.08.2019 s tým, že výzva bola doručená žalobcovi dňa 01.08.2019. Priebeh verejného obstarávania ako aj následná komunikácia medzi sporovými stranami boli v rámci dokazovania oboma stranami podrobne zdokumentované a preto skutkový stav vyplývajúci z týchto dokumentov nie je sporný, avšak sporná je otázka, či žalovaný po vybratí žalobcu ako úspešného uchádzača vo verejnom obstarávaní následne postupoval v súlade s princípmi, ktoré sa uplatňujú v procese verejného obstarávania podľa V ustanovení citovaného zákona sú uvedené základné povinnosti verejného obstarávateľa a obstarávateľa s tým, že musia dodržať princíp rovnakého zaobchádzania, princíp nediskriminácie hospodárskych subjektov, princíp transparentnosti, princíp proporcionality a princíp hospodárnosti a efektívnosti. Treba však poukázať na skutočnosť, že žalovaný zadával zákazku s nízkou hodnotou podľa citovaného zákona a podľa ods. 1 tohto ustanovenia verejný obstarávateľ je povinný zabezpečiť dodržanie princípov rovnakého zaobchádzania a nediskriminácie. Vychádzajúc z priebehu verejného obstarávania a následného procesu uzatvárania kúpnej zmluvy, ktoré boli zdokumentované predloženými listinami, má súd za to, že v tomto prípade k porušeniu uvedených princípov nedošlo a teda nárok žalobcu na náhradu škody nie je dôvodný.

13./ Samotné ustanovenie upravuje iba zadávanie zákaziek s nízkymi hodnotami, avšak neupravuje, akým spôsobom sa má postupovať po vyhlásení úspešného uchádzača, resp. aké sú lehoty na poskytnutie súčinnosti zo strany úspešného uchádzača. Žalobca v rámci svojich námietok taktiež poukazoval na skutočnosť, že podľa sa pri zadávaní zákazky s nízkou hodnotou nevyžaduje písomná forma zmluvy okrem prípadov, v ktorých to vyžadujú osobitné predpisy, pričom v tomto prípade išlo o uzavretie kúpnej zmluvy podľa a nasl. , kde nie je predpísaná písomná forma, avšak vychádzajúc z obsahu výzvy na predkladanie ponúk, ktorej prílohou bola aj v písomnej forme vypracovaná kúpna zmluva, ktorá sa mala následne uzatvoriť s úspešným uchádzačom a taktiež z obsahu smernice žalovaného o postupe pri verejnom obstarávaní (č.l. 18) a to čl. 4 bod 7 má súd za to, že medzi sporovými stranami už vopred bolo zrejmé, že kúpna zmluva sa má uzatvoriť písomne a túto skutočnosť žalobca v procese poskytovania súčinnosti nenamietal, ale prakticky namietal len lehotu dvoch pracovných dní, do ktorej mal podpísanú kúpnu zmluvu doručiť do podateľne žalovaného s tým, že uvedenú lehotu považoval za diskriminačnú a v rozpore s ustanovením a Podľa názoru súdu však poukazovanie na uvedené ustanovenie zákona o verejnom obstarávaní a lehoty v ňom upravené je pre tento spor právne irelevantné, nakoľko je súčasťou druhej časti zákona o verejnom obstarávaní upravujúcej postupy zadávania nadlimitných zákaziek a nadlimitných koncesií a teda nesúvisí so zadávaním zákaziek s nízkymi hodnotami, ktoré sú vyslovene upravené v . V tomto smere súd poukazuje aj na metodické usmernenie Úradu pre verejné obstarávanie (č.l. 17) predložené žalobcom, z ktorého vyplýva, že zákon pri zadávaní zákaziek s nízkou hodnotou neupravuje žiadny formálny postup, ktorý by mal verejný zadávateľ aplikovať pri zadávaní zákazky s nízkou hodnotou, to znamená, že zákon o verejnom obstarávaní nevyžaduje vykonanie úkonov, ktoré sú upravené pri nadlimitných alebo podlimitných zákazkách. Verejný obstarávateľ si môže úpravu postupu zadávania zákaziek s nízkou hodnotou upraviť v interných predpisoch, ktorými sa následne riadi. Úrad zároveň upozornil, že verejný obstarávateľ by mal poskytnúť víťaznému uchádzačovi dostatočnú lehotu, v rámci ktorej poskytne verejnému obstarávateľovi súčinnosť. Rovnako tak Úrad pre verejné obstarávanie vo svojom ďalšom metodickom usmernení (č.l. 135) predloženom žalovaným zdôraznil, že cieľom právnej úpravy zavedenej do zákona o verejnom obstarávaní bolo stanovenie základných zásad zadávania zákaziek s nízkou hodnotou bez potreby ďalšej podrobnej úpravy procedurálneho postupu, ktorý je potrebné aplikovať. Odlíšením tohto postupu od zadávania nadlimitných alebo podlimitných zákaziek sa sledovalo dosiahnutie väčšej kontraktačnej flexibility pre verejných obstarávateľov, ktorí si v rámci

svojej pomerne širokej diskrečnej právomoci môžu prispôsobiť pravidlá potrebám svojej organizácie za súčasného dodržania základných princípov verejného obstarávania (§ 117 ods. 1) a zákonom kladených požiadaviek na úspešného uchádzača (§ 117 ods. 5). Zákon pri zadávaní tohto typu zákaziek neurčuje (takmer) žiadny formalizovaný postup. Verejný obstarávateľ by mal zohľadniť najmä princíp hospodárnosti a efektívnosti a ak za účelom predloženia ponuky vyzval viac hospodárskych subjektov, tak zákon vyslovuje požiadavku, aby zabezpečil dodržanie princípov rovnakého zaobchádzania a nediskriminácie. Touto zákonnou požiadavkou sa má poskytovať určitý stupeň ochrany pred úplnou svojvôľou, či šikanóznymi praktikami zo strany verejných obstarávateľov voči subjektom, ktorí sa zúčastňujú na predmetnom verejnom obstarávaní.

14./ Pokiaľ ide o lehotu na poskytnutie súčinnosti na uzavretie zmluvy, Úrad pre verejné obstarávanie vo svojom metodickom usmernení uviedol, že táto lehota pri zákazkách s nízkou hodnotou nie je zákonom regulovaná, nakoľko ustanovenia § 56 ods. 8 - 12 zákona o verejnom obstarávaní sa v tomto prípade neuplatňujú. Na základe toho prichádza do úvahy zaoberanie sa otázkou, či v danom prípade zo strany verejného obstarávateľa nedošlo k porušeniu princípov nediskriminácie a rovnakého zaobchádzania. Aj keď sa lehota dvoch pracovných dní na doručenie podpísanej kúpnej zmluvy, ktorej znenie v podstate kopíruje obsah súťažných podkladov, vo všeobecnosti nejaví ako neprimeraná (nakoľko ide zrejme o jednoduchý úkon formálneho zavŕšenia verejného obstarávania, ktorého predmetom je s najväčšou pravdepodobnosťou zákazka na dodanie tovaru), pri posudzovaní súladnosti postupu verejného obstarávateľa so spomínanými základnými princípmi verejného obstarávania bude zrejme potrebné zohľadniť aj ďalšie skutkové okolnosti prípadu, ako napríklad to, akým spôsobom bola táto lehota zo strany verejného obstarávateľa komunikovaná (či bola predmetom súťažných podkladov a bola teda známa vopred), aký skutočný rozsah úkonov si poskytnutie súčinnosti zo strany uchádzača vyžadovalo, aké boli dôvody neposkytnutia súčinnosti zo strany uchádzača, aký bol pomer lehoty na poskytnutie súčinnosti voči lehote na predkladanie ponúk a podobne.

15./ S poukazom na vykonané dokazovanie ako aj na metodické usmernenia Úradu pre verejné obstarávanie mal súd za to, že zo strany žalovaného nedošlo k porušeniu princípov rovnakého zaobchádzania a nediskriminácie uvedených v pri zadávaní zákazky s nízkou hodnotou na základe výzvy zo dňa 23.07.2019. V samotných metodických usmerneniach Úradu pre verejné obstarávanie je konštatované, že lehota dvoch pracovných dní na doručenie podpísanej kúpnej zmluvy, ktorej znenie v podstate kopíruje obsah súťažných podkladov sa vo všeobecnosti nejaví ako neprimeraná, keďže ide zrejme o jednoduchý úkon formálneho zavŕšenia verejného obstarávania a z hľadiska posúdenia, či nedošlo k porušeniu princípov rovnakého zaobchádzania a nediskriminácie je potrebné zohľadniť aj ďalšie skutkové okolnosti prípadu. Pokiaľ ide o tieto ďalšie okolnosti, tak súd zistil, že lehota na poskytnutie súčinnosti pre prípad uzavretia kúpnej zmluvy nebola síce žalovaným vopred uvedená v súťažných podkladoch teda vo výzve na predloženie ponúk a s ňou súvisiacich dokladov a táto lehota nie je ani upravená v smernici žalovaného o postupe pri verejnom obstarávaní, avšak na druhej strane vzhľadom na skutočný rozsah úkonov, ktoré si poskytnutie súčinnosti zo strany žalobcu vyžadovalo, je možné lehotu dvoch pracovných dní považovať za dostatočnú a to aj v súvislosti s tým, že žalovaný vyzval žalobcu na podpísanie a predloženie podpísanej kúpnej zmluvy dňa 01.08.2019, teda vo štvrtok s tým, že lehota končí najneskôr do 05.08.2019, teda v pondelok, pričom o výsledku verejného obstarávania bol žalobca informovaný už deň predtým, teda 31.07.2019 a zároveň s touto informáciou mu bola doručená kúpna zmluva obsahovo identická s kúpnou zmluvou tvoriacou prílohu výzvy na predloženie ponúk a do tejto kúpnej zmluvy bolo potrebné doplniť už len identifikačné údaje žalobcu ako dodávateľa a kúpnu cenu. Súčinnosť žalobcu spočívala už len vo vyplnení uvedených údajov a v podpise kúpnej zmluvy a jej zaslaní žalovanému, na čo bola podľa názoru súdu lehota dvoch pracovných dní postačujúca. Dôvody žalobcu uvedené v jeho odpovedi zo dňa 05.08.2019 súd považuje za irelevantné, keďže kúpnu zmluvu si žalobca mohol dať preskúmať právnym zástupcom už skôr, nakoľko tvorila prílohu výzvy na predloženie ponúk a teda žalobca bol oboznámený s jej obsahom a taktiež poukazovanie na ustanovenie a neobstojí, keďže sa vzťahuje na iný druh verejného obstarávania, čo nakoniec bolo aj konštatované v metodickom usmernení Úradu pre verejné obstarávanie. Súd poukazuje aj na skutočnosť, že žalobca mal vedomosť o požiadavke žalovaného na poskytnutie súčinnosti už dňa 01.08.2019 a ihneď na túto požiadavku nereagoval a odpovedal na ňu až v posledný deň lehoty t.j. 05.08.2019 bez toho, aby prezentoval nejaké konštruktívne stanovisko a uviedol lehotu dokedy by mohol zmluvu podpísať a doručiť žalovanému. Práve naopak žalobca v ďalšej odpovedi dňa 05.08.2019 žalovanému jednoznačne oznámil, že odmieta doručiť podpísanú kúpnu zmluvu v lehote stanovenej žalovaným s tým, že ju

považuje za neprimerane krátku a diskriminačnú. Zároveň súd skúmal podmienku dodržania princípu rovnakého zaobchádzania a nediskriminácie aj z toho hľadiska, či rovnaký postup zvolil žalovaný aj voči ostatným uchádzačom verejného obstarávania a zistil, že žalovaný rovnako postupoval aj voči druhému uchádzačovi, ktorý nemal problém poskytnúť súčinnosť pri podpise a doručení kúpnej zmluvy v lehote 2 pracovných dní, pričom išlo o kúpnu zmluvu obsahovo identickú s kúpnou zmluvou doručenou žalobcovi a zároveň s kúpnou zmluvou tvoriacou prílohu výzvy na predloženie ponúk. Postup žalovaného pri vyžadovaní súčinnosti od žalobcu teda nevykazuje žiadne známky porušenia princípu rovnakého zaobchádzania a nediskriminácie vo vzťahu k ďalším uchádzačom vo verejnom obstarávaní a rovnako tak pokiaľ ide o posúdenie pomeru lehoty na poskytnutie súčinnosti voči lehote na predkladanie ponúk, tak súd poukazuje na skutočnosť, že výzva na predloženie ponúk bola zverejnená dňa 23.07.2019, pričom lehota na predkladanie ponúk bola stanovená do 30.07.2019 11:00 hod. s tým, že uchádzači museli jednoznačne realizovať pri predložení ponuky viac úkonov ako už len pri samotnom poskytnutí súčinnosti pri podpise kúpnej zmluvy. S prihliadnutím na lehotu stanovenú žalovaným na predloženie ponúk je potom možné lehotu dvoch pracovných dní na poskytnutie súčinnosti považovať za primeranú a rovnako tak aj postup žalovaného v súlade s princípom rovnakého zaobchádzania a nediskriminácie, keďže žalobca bol už vopred informovaný o potrebe poskytnutia riadnej súčinnosti na uzavretie zmluvy a o následkoch jej neposkytnutia vo výzve na predloženie ponúk (bod 21). V súvislosti s touto informáciou potom súd považuje za irelevantnú námietku žalobcu, že žalovaný použil vo výzve na predloženie ponúk ustanovenie , nakoľko išlo o podmienku, ktorú žalovaný uviedol v súťažných podmienkach a uchádzačov o nej vopred informoval a žiadne ustanovenie zákona nevylučuje, aby žalovaný túto podmienku použil, i keď nešlo o zadávanie nadlimitných zákaziek a nadlimitných koncesií. Rovnako tak súd považuje za právne irelevantnú námietku žalobcu ohľadom stavebnej pripravenosti žalovaného pri realizácii kúpnej zmluvy, keďže medzi sporovými stranami k uzavretiu samotnej zmluvy nedošlo a žalovaný uzavrel kúpnu zmluvu s iným subjektom.

16./ Vzhľadom k tomu, že podľa názoru súdu žalovaný pri vyžadovaní súčinnosti od žalobcu neporušil princíp rovnakého zaobchádzania a nediskriminácie a zo strany žalobcu nebol preukázaný žiaden iný protiprávny úkon žalovaného, tak nebol splnený základný predpoklad pre vznik zodpovednosti žalovaného za škodu, pre ktorú sa okrem protiprávneho úkonu vyžaduje aj vznik škody a príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody. Žalobca nepreukázal porušenie žiadnej právnej povinnosti zo strany žalovaného a teda správanie, ktoré sa prieči právu a preto je protiprávne. Tým ani nemohlo dôjsť k vzniku žiadnej zodpovednosti za škodu na strane žalovaného a teda nebol zo strany žalobcu preukázaný základ nároku, ktorého sa domáhal v súdnom konaní. Keďže samotnému uzavretiu kúpnej zmluvy podľa a nasl. mal predchádzať na uzavretie zmluvy a následný proces s tým súvisiaci, tak súd pri vyhodnocovaní skutkového stavu neprihliadal len na ustanovenia a nasl. , ale s poukazom na aj na ustanovenia / a nasl. upravujúce postup pri prejave vôle smerujúcom k uzavretiu zmluvy s tým, že pôsobí od doby, keď dôjde osobe, ktorej je určený a dokiaľ nebola zmluva uzavretá, môže byť odvolaný ak odvolanie dôjde osobe, ktorej je určený, skôr, než táto osoba odoslala prijatie . Tento postup žalovaný aplikoval pri vyžadovaní súčinnosti od žalobcu na uzavretie kúpnej zmluvy, pričom lehota na prijatie začala žalobcovi plynúť od okamihu, keď mu došiel, teda od 01.08.2019 (/ ods. 3 ) a žalobca v stanovenej lehote neprijal (/ ods. 1,2, 3 ) a teda k uzavretiu kúpnej zmluvy v písomnej forme ako požadoval žalovaný nedošlo. Na uvedenú skutočnosť bol žalobca už vopred upozornený v podmienkach na predkladanie ponúk a preto neobstojí jeho obrana, že lehota na poskytnutie súčinnosti bola krátka a diskriminačná a rovnako tak súd považuje za irelevantné tvrdenie žalobcu, že kúpnu zmluvu dal na právne posúdenie, i keď jej obsah mu bol známy už v priebehu verejného obstarávania. Vzhľadom k tomu, že súd nemal za preukázaný základ nároku žalobcu na náhradu škody, tak sa ďalej ani podrobnejšie nezaoberal výškou uplatneného nároku a jej dôvodnosťou. S poukazom na vyššie uvedené zistenia a ich právne posúdenie súd žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol.

17./ O náhrade trov konania rozhodol súd podľa a tak, že žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v plnej výške, pretože žalovaný mal v konaní plný úspech. O výške náhrady trov konania rozhodne podľa vyšší súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Topoľčany, ktorý rozsudok vydal. Odvolanie môže podať ten, v koho neprospech bol rozsudok vydaný. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Popri všeobecných náležitostiach podania (podľa treba v podaní uviesť ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a treba uviesť aj spisovú značku konania, ktorého sa týka, ak je urobené v prebiehajúcom konaní) sa v odvolaní musí uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže sťažovateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Každé listinné podanie, ktoré budete adresovať v priebehu konania súdu, adresujte v takom počte rovnopisov, aby jeden rovnopis zostal na súde a každá z ostatných sporových strán mohla dostať ďalší rovnopis.