Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_17Csp-2-2017.pdf
PDF · 93.07 KB
Case nature
Area
Subarea
17Csp/2/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudkyňou Mgr. Zuzanou Čisovskou vo veci žalobcu: Platiť sa oplatí s.r.o., so sídlom v Bratislave, Mostová 2, IČO: 45 684 618, zastúpeného: Jakubčák, advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Michalská 14, IČO: 47 255 706 proti žalovanému: J. B., Z.. X.XX.XXXX, K. B. V. A., K.O. XXX/X, v konaní o zaplatenie sumy 207,69 EUR s prísl. takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 207,69 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 132 EUR od 24.1.2014 až do zaplatenia, zo sumy 15,64 EUR od 4.2.2014 až do zaplatenia a zo sumy 60,05 EUR od 4.3.2014 až do zaplatenia, v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Priznáva žalobcovi nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 100 %.
III. Priznáva štátu nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou zo dňa 4.1.2017 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie peňažného plnenia, špecifikovaného v 1. výroku výroku tohto rozsudku.
2. Žalobu odôvodnil skutočnosťami, že jeho právny predchodca, spoločnosť Slovak Telekom a.s. so sídlom v Bratislave uzavrela so žalovaným zmluvu o poskytovaní verejných služieb, na základe ktorej boli žalovanému poskytnuté elektronické komunikačné služby, ktoré boli predmetom zmluvy. Žalovaný svoju povinnosť podľa zmluvy nesplnil, pretože cenu za poskytnuté služby neuhradil.
3. Žalovaný uplatnený nárok neuznal. Bránil sa tvrdením, že zmluvu o poskytovaní verejných služieb s právnym predchodcom žalobcu neuzavrel a spochybnil pravosť svojho podpisu na tejto zmluve. Žiadal vykonať znalecké dokazovanie na zistenie pravosti jeho podpisu, ako aj vyžiadaním nahrávky kamerovým systémom od spoločnosti Slovak Telekom a.s. z procesu uzatvárania zmluvy.
4. Žalobca v reakcii na obranu žalovaného uviedol, že v čase uzatvárania zmluvy občiansky preukaz nebol nahlásený ako stratený alebo odcudzený.
5. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného, oboznámením sa s listinnými dôkazmi a znaleckým posudkom.
6. Z písomnej zmluvy o poskytovaní verejných služieb súd zistil, že spoločnosť Slovak Telekom a.s., so sídlom v Bratislave, Bajkalská 28, IČO: 35 763 469 a žalovaný uzavreli dňa 13.1.2014 zmluvu o
poskytovaní verejných služieb podľa zákona č.351/2011 Z.z. elektronických komunikáciách, predmetom ktorej bol záväzok spoločnosti Slovak Telekom poskytovať elektronické komunikačné služby v rozsahu podmienok špecifikovaných v tejto zmluve, ako aj záväzok žalovaného riadne a včas platiť cenu za poskytovanie služieb podľa zmluvy. Žalovanému bolo pridelené telefónne číslo XXXX XXX XXX. Žalovaný si zvolil program služieb Happy L (XL), ako aj ďalšie služby uvedené v zmluve pod označením Aktivované služby. Zúčtovacie obdobie bolo dojednané jednomesačné, od 15.dňa mesiaca vrátane do 14. dňa mesiaca vrátane. Cena za poskytnuté služby bola dojednaná odkazom na Cenník spoločnosti, ktorý spolu so Všeobecnými podmienkami predstavovali neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Zmluva bola uzavretá na neurčitý čas.
7. Z písomného Dodatku k zmluve o poskytovaní verejných služieb súd zistil, že vyššie uvedené zmluvné strany dňa 13.1.2014 uzavreli aj dodatok k vyššie uvedenej zmluve, predmetom ktorého bola aktivácia programu služieb, ako aj dojednanie doby viazanosti.
8. Žalovaný je v zmluve i dodatku identifikovaný menom a priezviskom, miestom trvalého bydliska, rodným číslom, číslom občianskeho preukazu (M.) a štátnou príslušnosťou. Prílohu zmluvy tvorí listina, označená ako Tlačivo na fotodokumentáciu identifikačných dokladov záujemcu/účastníka, kde sa nachádza fotokópia občianskeho preukazu žalovaného, ktorý bol vydaný dňa 23.3.2011 s ukončením platnosti dňa 23.3.2021, ako aj podpis žalovaného.
9. Zmluva bola podpísaná digitalizovaným podpisom prostredníctvom technického zariadenia.
10. Súd pred nariadením znaleckého dokazovania porovnal podpis žalobcu na zmluve s jeho podpismi na doručenkách, nachádzajúcich sa v spise a zistil, že sa nepodobajú.
11. Žalovaný uviedol, že nemá vedomosť o tom, ako sa jeho občiansky preukaz mohol dostať k právnemu predchodcovi žalobcu Občiansky preukaz stratil, ke´d pracoval v zahraničí, odkiaľ sa vrátil v roku 2013. Stratu dokladu nahlásil. Od roku 2013 nemá občiansky preukaz.
12. Zo správy Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach súd zistil, že žalovaný nahlásil stratu vyššie uvedeného občianskeho preukazu (M.) dňa 12.10.2015 a v súčasnosti (k 18.12.2017) nie je držiteľom platného občianskeho preukazu.
13. Zo správy Ústrednej evidencie väzňov GR ZVJS súd zistil, že v období rokov 2012 až 2014 bol žalovaný vo väzbe v období od 24.11.2014 do 14.5.2015. V čase uzavretia zmluvy teda vo výkone väzby alebo trestu nebol.
14. Spoločnosť Slovak Telekom a.s. oznámila, že záznamom z kamerového systému už nedisponuje; uchováva ich po dobu 14 dní.
15. Zo záverov znaleckého posudku X..X.. M. Q., znalkyne v odbore Písmoznalectvo, odvetvie Ručné písmo (identifikácia pisateľa) č.3/2021 zo dňa 12.1.2021 vyplynulo, že podpis žalovaného na zmluve bol vyhotovený žalovaným, t.j. je jeho pravým podpisom.
16. Žalovaný sa k výsledkom znaleckého posudku nevyjadril. Znalecký posudok mu bol doručený na vyjadrenie (spolu s predvolaním) do vlastných rúk dňa 27.1.2021.
17. Súd ďalej zistil, že spoločnosť Slovak Telekom a.s. čiastočnou faktúrou zo dňa 17.1.2014, splatnou dňa 23.1.2014 vyúčtovala žalovanému cenu za poskytnuté služby vo výške 132 EUR, faktúrou zo dňa 15.1.2014, splatnou dňa 3.2.2014 vyúčtovala žalovanému za fakturačné obdobie od 15.12.2013 do 14.1.2014 cenu za poskytnuté služby vo výške 15,64 EUR a faktúrou zo dňa 15.2.2014, splatnou dňa 3.3.2014 vyúčtovala žalovanému za fakturačné obdobie od 15.1.2014 do 14.2.2014 cenu za poskytnuté služby vo výške 60,05 EUR. Spolu bola vyúčtovaná suma 207,69 EUR.
18. Zo zmluvy o postúpení pohľadávok súd zistil, že spoločnosť Slovak Telekom a.s. ako postupca dňa 27.8.2015 postúpila na spoločnosť žalobcu ako postupníka pohľadávku voči žalovanému, uplatnenú v tomto konaní. Postúpenie pohľadávky veriteľ oznámil žalovanému listom zo dňa 4.9.2015. Z podacieho
hárku súd zistil, ťe list bol doručovaný žalovanému prostredníctvom pošty, doporučenou zásielkou podanou dňa 21.9.2015 na adresu, uvedenú pri uzatváraní zmluvy.
19. Podľa ustanovenia § 44 ods. 1 zákona č.351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.
20. Podľa ust. § 43 ods.1 citovaného zákona, podnik má právo
a) na úhradu za poskytnutú verejnú službu.
21. Podľa ust. § 43 ods.12 citovaného zákona, účastník je povinný a) používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom a so zmluvou o poskytovaní verejných služieb, b) platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry.
22. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že právny predchodca žalobcu ako poskytovateľ verejných elektronických komunikačných služieb a žalovaný ako užívateľ týchto služieb uzavreli zmluvu o poskytovaní verejných služieb. Zmluvu bolo potrebné posúdiť podľa právnej úpravy v zmysle zákona č.351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, účinného v čase uzavretia zmluvy.
23. Súd konštatoval, že zmluva bola uzavretá platne, keďže obsahuje všeobecné náležitosti požadované zákonom pre právne úkony ( ust. § 43 a nasl. Občianskeho zákonníka), ako aj osobitné podstatné náležitosti predpísané v zákone o elektronických komunikáciách.
24. Žalovaný nepreukázal svoje tvrdenie, že zmluvu neuzatvoril. Pri posúdení spornej otázky, či zmluvu skutočne uzavrel žalovaný, súd vychádzal z jednoznačných záverov znaleckého posudku, vyhotoveného na základe návrhu oboch strán a nariadenia súdu. Súdna znalkyňa mala na vyriešenie znaleckej úlohy k dispozícii dostatok porovnávacieho materiálu s originálnymi podpismi žalovaného z porovnateľného obdobia, t.j. z obdobia, kedy bola zmluva uzavretá. Tento materiál súd získal jednak z Ústavu na výkon trestu odňatia slobody, Košice - Šaca (Dotazník pre odsúdeného pri nástupe do výkonu trestu odňatia slobody, Evidenčná karta korešpondencie), ako aj z vyšetrovacieho spisu OR PZ v Trebišove ČVS:ORP-628/1-VYS-TV-2014 (napr. zápisnica o konaní o dohode o vine a treste 1 Pv 761/14/8811-38 zo dňa 19.3.2015).
25. Záver o tom, že zmluvu uzavrel a podpísal žalovaný, podporujú aj ďalšie skutočnosti, ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania. Žalovaný nevedel preukázať, že stratu občianskeho preukazu, ktorý bol predložený spoločnosti Slovak Telekom a.s. pri uzatváraní zmluvy, nahlásil ešte pred dátumom, kedy bola zmluva uzavretá, t.j. pred 13.1.2014. Súd preto vychádzal zo záveru, že v čase uzavretia zmluvy žalovaný disponoval občianskym preukazom č. M., ktorý bol vydaný dňa 23.3.2011 a podľa správy polície nahlásil jeho stratu až dňa 12.10.2015. Zároveň, ako je zrejmé zo správy Ústrednej evidencie väzňov GR ZVJS, žalovaný v čase uzavretia zmluvy nebol vo výkone väzby alebo trestu odňatia slobody.
26. Z vyššie citovaného ust. § 43 ods.1 písm. a) zákona o elektronických komunikáciách vyplýva, že poskytovateľ má právo na zaplatenie ceny poskytnutej služby. Povinnosť žalovaného zaplatiť cenu poskytnutých služieb v súlade so zmluvou vyplýva z vyššie cit.ust. § 43 ods.12 písm.b) zákona o elektronických komunikáciách, ako aj zo zmluvy a Všeobecných podmienok a Cenníka, tvoriacich neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Žalovaný bol povinný hradiť cenu poskytnutých služieb v jednotlivých zúčtovacích obdobiach, vyúčtovanú faktúrami, v lehote splatnosti faktúr. Súd mal za preukázané, že cena poskytnutých služieb za jednotlivé tri zúčtovacie obdobia bola riadne vyúčtovaná a žalovaný mal podľa faktúr zaplatiť sumu spolu vo výške 207,69 EUR.
27. Keďže žalovaný rozsah uplatnenej sumy nenamietal a ani nepreukázal, že by cenu, vyúčtovanú vyššie uvedenými faktúrami uhradil, súd ho zaviazal na zaplatenie celej uplatnenej istiny.
28. Žalobca sa popri istine domáhal aj zaplatenia úrokov z omeškania vo výške 5 % ročne z jednotlivých súm, vyúčtovaných faktúrami a to odo dňa, nasledujúceho po splatnosti faktúr až do zaplatenia.
29. Podľa ustanovenia § 517 ods.1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
30. Podľa ustanovenia § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č.87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení účinnom od 1.2.2013, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
31. Keďže žalovaný porušil svoju povinnosť uhradiť cenu poskytnutých služieb riadne a včas, dostal sa do omeškania a žalobcovi v zmysle ust. § 517 Občianskeho zákonníka vzniklo právo požadovať úroky z omeškania. Začiatok omeškania sa odvíja od momentu splatnosti dlhu. Žalobca si uplatnil úroky z omeškania správne, počnúc dňom, nasledujúcim po splatnosti faktúr. Súd preto žalobe vyhovel.
32. Výšku úrokov z omeškania súd určil v súlade s vyššie cit.ust. § 3 nariadenia vlády SR č.87/1995 Z.z., v znení účinnom od 1.2.2013. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu bola vo výške 0 %; po zvýšení o 5 percentuálnych bodov jej výška činí 5 % ročne. Žalobca si výšku úrokov uplatnil v rozsahu, ktorý dovoľuje právny predpis. Súd preto žalobe vyhovel.
33. Podľa ust. § 524 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
34. Podľa ust. § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka, postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Pokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi.
35. V danej veci nebolo sporné a žalobca preukázal, že žalovanú pohľadávku od pôvodného veriteľa nadobudol na základe zmluvy o postúpení pohľadávky. Žalobca je teda v tomto konaní aktívne vecne legitimovaný.
36. Podľa ust. § 262 ods.1 zákona č.160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
37. Podľa ust. § 255 ods.1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
38. O nároku na náhradu trov súd rozhodol podľa zásady úspechu v konaní v zmysle ust. § 255 ods.1 CSP. Žalobca mal v konaní plný úspech, preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 100 %.
39. V novej úprave Civilného sporového poriadku, účinnej od 1.7.2016 absentuje osobitné ustanovenie, ktoré by upravovalo náhradu trov, ktoré platil štát. Súd preto pri rozhodovaní vychádzal z článku 4 ods.1 CSP, podľa ktorého ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.
40. Predmetnú otázku najbližšie čo do obsahu a účelu upravuje ust. § 255 CSP. Štát má právo na náhradu trov, ktoré platil, v závislosti od výsledkov konania a teda, v závislosti od pomeru úspechu a neúspechu strán sporu vo veci.
41. V predmetnom spore štát vynaložil finančné prostriedky na zaplatenie znalečného vo výške 458,16 EUR súdnej znalkyni X..X.. M. Q.. O priznaní znalečného súd rozhodol uznesením č.k.17Csp/2/2017-298 zo dňa 17.3.2021.
42. Žalovaný mal v spore plný neúspech, preto súd rozhodol, že štátu priznáva nárok na náhradu trov, ktoré platil, proti žalovanému v rozsahu 100 %.
43. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods.2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje, v dvoch písomných vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 C.s.p.).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 C.s.p.).
Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. (§ 48 ods. 2 veta prvá Exekučného poriadku).