Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_12CoP-11-2021.pdf
PDF · 101.04 KB
Case nature
Area
Subarea
12CoP/11/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Denisy Šaligovej a sudkýň JUDr. Sone Zmekovej a JUDr. Renáty Pátrovičovej v právnej veci navrhovateľky: J. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XX, XXX XX F., zastúpenej Mgr. Zuzanou Gálikovou, advokátkou so sídlom Farská 33, 949 01 Nitra, a manžela: M. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XX, XXX XX F., o rozvod manželstva, o odvolaní manžela proti rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. 16Pc/30/2019-64 zo dňa 18.11.2020 takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozviedol manželstvo navrhovateľky a jej manžela, ktoré bolo uzatvorené dňa XX.XX.XXXX v F., zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu F., vo zväzku XX, ročník XXXX, strana XX, pod por. číslom XX. Svoje rozhodnutie súd odôvodnil odkazom na ustanovenia čl. 1, 2, § 1 ods. 1, 2, § 18, § 19 ods. 1, 2, 3, § 22, § 23 ods. 1, 2 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej ako „zákon o rodine“), § 92, § 93, § 94 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej ako „CMP“). O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP tak, že žiadny z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
2. Návrhom doručeným súdu dňa 19.11.2019 navrhovateľka žiadala, aby súd jej manželstvo rozviedol, a to z nasledovných dôvodov. Navrhovateľka začala pred piatimi rokmi pociťovať prvé problémy spôsobené dlhoročným odlúčením od manžela pracujúceho v W., pretože starostlivosť o celú rodinu bola výlučne na nej, aj keď jej manžel pomáhal po finančnej stránke. Problémy sa zvýraznili hlavne po tom, ako manžel prišiel v roku XXXX natrvalo zo W. domov a začal pracovať v F.. Spočiatku sa veľa hádali, avšak posledný rok nekomunikujú skoro vôbec. Bývajú síce v jednej domácnosti, avšak každý si žije svoj vlastný život. Intímne spolu nežijú od januára 2019, navrhovateľka k manželovi už nič necíti a nevidí žiadnu nádej na obnovenie manželského spolužitia. Medzičasom navrhovateľka zistila, že manžel ju zablokoval ako spoludisponentku bankového účtu, z čoho jej vyplýva, že už ani on nemá k nej dostatočnú dôveru. Manžel navrhovateľky uviedol, že s rozvodom nesúhlasí a nie je pravdou, že sa nesnažil o obnovu manželského spolužitia. Je podľa neho pravdou, že veľký zlom nastal v Z. XXXX, kedy došlo k nešťastnej udalosti ich syna a túto udalosť znášal veľmi ťažko. Je však veriaci človek, sobáš uzavrel v kostole a nemôže sa rozviesť.
3. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania zistil, že manželia už 6 rokov žijú v problémovom zväzku, ktorého stroskotanie bolo spôsobené najmä postojom a správaním sa manžela po nešťastí ich spoločného syna. Dôležitá pre rozhodnutie súdu o rozvode bola najmä skutočnosť, že sám manžel navrhovateľky počas celého konania nepoprel, ba naopak, priznal, že manželstvo je v rozvrate a
podľa jeho vlastných slov, na bode mrazu. V čom sa ale jeho názor od názoru navrhovateľky odlišoval je, že podľa neho tento rozvrat je iba skratom navrhovateľky, pričom on je ochotný pre jeho záchranu urobiť čokoľvek. Súd konštatoval, že konanie o rozvode manželstva trvá jeden rok a manžel navrhovateľky, vedomý si tohto konania, mal podľa názoru súdu dostatok času na presvedčenie navrhovateľky o opaku a o vzatí návrhu späť. Skutočnosť, že manželia obývajú jeden byt a dosiaľ spia v jednej izbe nevyhodnotil súd tak, že by išlo o posledný tmel chátrajúceho vzťahu, ale iba o holý fakt v disfunkčnom zväzku, ktorý je už len čisto formálneho charakteru. Podľa názoru súdu je navrhovateľka svojmu manželovi citovo na míle vzdialená aj preto, že spoločne nehospodária už od januára 2019, kedy ju odstrihol od svojho účtu, čím vážne naštrbil jej dôveru k nemu. Súdu sa javí, že vzhľadom na to, že manžel navrhovateľku do dnešného dňa opätovne nepripustil k účtu, čo je podľa názoru súdu v rozpore s tvrdením, že pre záchranu vzťahu by urobil čokoľvek, je aj jeho dôvera k navrhovateľke narušená. V danom prípade súd zistil, že vzťahy medzi manželmi sú vážne a trvalo rozvrátené z už vyššie opísaných príčin, ktorých spoločným menovateľom je ich vzájomné citové odcudzenie, ktoré je najmä na strane navrhovateľky, podľa názoru súdu, nezvratné.
4. K výsluchu navrhovateľky formou telefonického konferenčného hovoru súd uviedol, že k nemu pristúpil z dôvodu, že manžel navrhovateľky trval na tom, aby navrhovateľka pred súdom a pred ním uviedla, že trvá na podanom návrhu a chce sa rozviesť. Súd zdôrazňuje, že sa riadil zásadou hospodárnosti a rýchlosti konania, pretože prítomnosť navrhovateľky na pojednávaní nebola potrebná pre účely súdu, keďže táto mala zástupkyňu splnomocnenú konať v jej mene v celom rozsahu predmetného rozvodu, ale iba pre účel uspokojenia manžela navrhovateľky.
5. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie manžel navrhovateľky, ktorý navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na opätovné rozhodnutie. Podané odvolanie odôvodnil s odkazom na ust. § 365 ods. 1 písm. e), f), h) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“). Namietal, že súd rozviedol manželstvo na prvom pojednávaní bez prítomnosti navrhovateľky a jej výsluchu za účelom zistenia, či nie je možné obnovenie manželského spolužitia. Súd posúdil manželstvo ako rozvrátené len na základe návrhu a výpovede právnej zástupkyne navrhovateľky. Hoci on navrhol odročenie pojednávania za účelom výsluchu navrhovateľky, súd si vypýtal telefónne číslo navrhovateľky a uskutočnil telefonický hovor bez obrazového prenosu, ktorý on považuje za nezákonný, pretože na jeho uskutočnenie nedal súhlas. Dokonca vyjadril nesúhlas s takýmto postupom. Uvedený postup popiera zásadu ústnosti a bezprostrednosti súdneho konania. Poukázal i na porušenie jeho práva na spravodlivé súdne konanie. Pričíny uvádzané v návrhu nie sú samé o sebe dôvodom na rozvod bez toho, aby súd manželku osobne vypočul za účelom zistenia, či trvá na rozvode, a či manželstvo považuje za trvalo a vážne rozvrátené. On nie je ženatý s právnou zástupkyňou manželky a tá preto nemohla konštatovať existenciu dôvodov preukazujúcich trvalý a vážny rozvrat manželstva. Rovnako nie je oprávnená odmietnuť terapiu vo forme manželskej poradne.
6. K podanému odvolaniu manžela sa vyjadrila navrhovateľka, ktorá navrhla napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Uviedla, že súd jasne vysvetlil, z ktorých dôkazov vychádzal pri rozhodovaní o rozvode; odôvodnenie súdu je presvedčivé. V konaní boli bez pochýb preukázané dlhodobé rozpory v manželstve. Manželstvo si dlhodobo neplnilo žiadnu z jeho funkcií. Sám manžel priznal, že spolu intímne nežijú od januára 2019, manželstvo je na bode mrazu, že nezvládol problém v rodine a prepadol alkoholu. Jej osobná účasť na pojednávaní nebola možná z dôvodu karantény pre Covid-19. Žiadala, aby súd rozhodol v jej neprítomnosti. Súd výsluch prostredníctvom telefonického hovoru ani nemusel vykonať, aj bez neho by bol skutkový stav dostatočne zistený a všetky zákonné ustanovenia dodržané.
7. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, ďalej ako „CSP“ v spojení s § 2 ods. 1 CMP), prejednal vec bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1, § 378 ods. 1, § 219 ods. 3 CSP) a bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 CMP), viazaný skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 383 CSP) a bez viazanosti rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 65, § 66 CMP), a po prejednaní veci urobil záver, že rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny. Preto tento rozsudok podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
8. Podľa § 18 Zákona o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
9. Podľa § 22 Zákona o rodine k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
10. Podľa § 23 ods. 1, 2, 3 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
11. Predmetom tohto konania je rozvod manželstva navrhovateľky a jej manžela, ktoré bolo uzatvorené dňa XX.XX.XXXX v F. a je zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu F., zväzok XX, ročník XXXX, strana XX, pod por. číslom XX. Navrhovateľka podala návrh o rozvod manželstva z dôvodu, že pred piatimi rokmi začala pociťovať prvé problémy spôsobené dlhoročným odlúčením od manžela pracujúceho v W.. Problémy sa zvýraznili, keď sa manžel natrvalo vrátil domov a začal pracovať v F.. Bývajú síce v jednej domácnosti, avšak každý si žije svoj vlastný život. Intímne spolu nežijú od januára 2019, navrhovateľka k manželovi už nič necíti a nevidí žiadnu nádej na obnovenie manželského spolužitia. Rozvrat manželstva dokonalo správanie sa manžela po tom, ako bol ich syn účastníkom dopravnej nehody. V podanom návrhu nazvala manželstvo rozvráteným, neplniacim si žiadnu zo základných funkcií a bez nádeje na obnovu manželského spolužitia. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že podaný návrh na rozvod manželstva je dôvodný, manželstvo účastníkov konania je trvalo rozvrátené a bez možnosti jeho obnovy. Na základe vyššie uvedených skutočností súd prvej inštancie vo veci samej rozhodol rozsudkom č. k. 16Pc/30/2019-64 zo dňa 18.11.2020 tak, že manželstvo účastníkov rozviedol. Proti tomuto rozhodnutiu súdu podal manžel odvolanie.
12. V ustanovení § 23 Zákona o rodine je uvedená všeobecná hmotnoprávna podmienka na rozvod manželstva, ktorou je existencia vážneho narušenia a trvalého rozvratu vzťahov medzi manželmi spôsobujúca nemožnosť plnenia účelu manželstva a kumulatívne neexistencia ďalšej perspektívy obnovenia manželského spolužitia. Existencia vážneho a trvalého rozvratu vzťahov medzi manželmi musí byť v príčinnej súvislosti s nemožnosťou napĺňať ďalej účel manželstva. Ustanovenie § 23 Zákona o rodine predpokladá objektívnu existenciu rozvratu vzťahov bez ohľadu na subjektívne stanovisko manželov a na zavinenie niektorého z manželov. Objektívny rozvrat vzťahov znamená, že medzi manželmi je skutočný stav nasvedčujúci nemožnosti plniť účel manželstva, resp. rodiny založenej manželstvom.
13. Odvolací súd po prejednaní danej veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním dostatočne zistil skutkový stav veci a vyvodil z neho správny právny záver. V konaní bolo jednoznačne preukázané, že manželstvo účastníkov konania, ktoré uzatvorili dňa XX.XX.XXXX, je narušené odcudzením sa manželov, počiatočne zapríčineným dlhodobou prácou manžela v W., no pretrvávajúcim aj po návrate manžela na J.. Vzťah účastníkov konania už v tomto čase bol v dôsledku odlúčenia pravdepodobne natoľko ochladnutý a poznamenaný oddelenými životmi manželov (manžel žil v W. a manželka v F.), že ani návrat manžela späť na J. do spoločnej domácnosti s manželkou a ich deťmi, už nedokázal tento ochladnutý vzťah opätovne prehĺbiť. Práve naopak, problémy medzi manželmi v tomto čase eskalovali, prejavovali sa častými hádkami. Ako uviedla navrhovateľka v samotnom návrhu, akákoľvek komunikácia medzi manželmi sa časom vytratila, rovnako ako i vôľa spoločne tráviť voľný čas a snaha o zlepšenie narušeného vzťahu manželov. Rozvrat manželstva vyvrcholil tým, že v čase ťažkej životnej situácie v roku XXXX, ktorú zažívala ich rodina v dôsledku dopravnej nehody, manžel navrhovateľky sa namiesto podpory ich syna a celej rodiny uchyľoval k požívaniu alkoholických nápojov. Všetky uvedené skutočnosti prispeli k ochladnutiu citov medzi manželmi, neochote spolu komunikovať, odcudzeniu sa; a hoci manželia žijú v spoločnej domácnosti, ich manželstvo je už len formálnym a neplní si svoj účel.
14. Aj z vykonaného dokazovania súdu prvej inštancie vyplynulo, že manželstvo účastníkov konania dlhodobo neplní žiadnu zo svojich funkcii. Manželia síce žijú v spoločnej domácnosti, avšak spoločne nehospodária, nekomunikujú, intímne spolu nežijú, neposkytujú jeden druhému vzájomnú oporu, netrávia spolu voľný čas, či dovolenky. Každý z nich má vlastné záujmy. Vzťahy medzi manželmi sú rozvrátenými šesť rokov, z čoho je zrejmé, že sa nejedná o krátkodobé problémy, ale tieto ťažkosti pretrvávajú dlhodobo. Z tohto dôvodu nemožno akceptovať vyjadrenie manžela, že návrh na rozvod
bol len skratom navrhovateľky. Navrhovateľka je už niekoľko rokov v manželstve nespokojná, pociťuje odlúčenie, chýba jej opora manžela, no napriek tomu do podania návrhu na rozvod k riešeniu, či zlepšeniu vzťahu manželov nedošlo, práve naopak, prehĺbilo sa ich odcudzenie. Vo vzťahu medzi manželmi tiež pretrváva ľahostajnosť, ktorá v dôsledku plynutia času, nedostatočnej komunikácie a postupným odcudzením sa, vyústila až do takého spôsobu života, že manželia síce spolu žijú v spoločnej domácnosti, ale nejavia žiadny záujem o manželské spolužitie, či po stránke citovej, finančnej alebo intímnej. Možno ustáliť, že problémy v manželstve účastníkov konania sa zintenzívnili v roku XXXX v dôsledku nešťastnej udalosti, kedy ich syn bol účastníkom dopravnej nehody, pri ktorej zomrel jeho kamarát. Navrhovateľka zdôraznila, že jej manžel sa v tejto náročnej situácii namiesto poskytnutia podpory ich synovi a rodine, utiekal k alkoholu. Týmto správaním len navrhovateľku utvrdil v tom, že nie je schopný jej, alebo ich deťom, poskytnúť podporu v ťažkých životných situáciách, a že ani v tomto smere v neho dôveru mať nemôže. Na strane druhej, ani manžel navrhovateľke nepreukázal dostatočnú dôveru vo finančných otázkach, keď ju zablokoval ako spoludisponentku jeho bankového účtu. Manžel uvedené konanie odôvodnil tým, že mu tak poradila pracovníčka v banke, no pokiaľ by mal voči svojej manželke zdravý a nenarušený hlboký citový a dôverný vzťah, k takémuto konaniu by nepristúpil, resp. s manželkou by sa o tom vopred poradil a dohodol. Uvedené konanie manžela taktiež nasvedčuje tomu, že aj on považuje manželský vzťah za problematický, narušený a bez dostatočnej dôvery k tomu druhému. Závažné problémy v manželstve manžel pred súdom prvej inštancie nepoprel, no bol presvedčený, že ich možno prekonať prostredníctvom manželskej poradne, či terapie.
15. Manželstvo je v zmysle § 1 ods. 1 Zákona o rodine, zväzok muža a ženy, ktorý vzniká na základe ich dobrovoľného a slobodného rozhodnutia uzavrieť manželstvo, a preto nie je možné nútiť jedného z manželov zotrvať v manželskom zväzku. Zotrvanie v manželskom zväzku vyžaduje záujem zo strany oboch manželov a nie je možné ani jedného z nich k pretrvaniu v manželstve nútiť, predovšetkým pokiaľ manželstvo neplní svoje funkcie. V manželstve účastníkov konania je zjavný rozvrat a problémy, ktoré možno manžel nevnímal tak negatívne a intenzívne ako navrhovateľka, resp. nevnímal ich za narušiteľné do takej miery ako navrhovateľka. To ale neznamená, že navrhovateľka musí mať na tieto problémy rovnaký pohľad a mala by byť nútená k obnove manželského spolužitia prostredníctvom manželskej poradne, či terapie. Pokiaľ by navrhovateľka nepociťovala nenapraviteľný rozvrat v manželskom spolužití, nebola by podala návrh o rozvod. Jednoznačný postoj navrhovateľky k rozvodu manželstva preukazuje aj jej odmietavý postoj k manželskej terapii. Vzhľadom k týmto skutočnostiam bolo aj podľa názoru odvolacieho súdu, v konaní nad všetku pochybnosť preukázané, že vzťahy medzi manželmi sú tak vážne, trvalo narušené a rozvrátené, že nie je reálny predpoklad reparácie týchto vzťahov do budúcnosti, čoho dôkazom je aj skutočnosť, že ani v priebehu konania pred súdom prvej inštancie a ani neskôr, účastníci spoločné manželské spolužitie neobnovili, problémy v ich vzťahu nevyriešili, a citové odcudzenie a nedôvera aj naďalej pretrvávajú.
16. Voči nesúhlasu manžela s rozvodom manželstva a jeho snahám o absolvovanie manželskej terapie, zachovala navrhovateľka aj v odvolacom konaní odmietavý postoj a zotrvala na rozvode manželstva z dôvodov, pre ktoré je už obnova spolužitia v manželstve vylúčená. Jednoznačne odmietla opätovné spolužitie s manželom dôvodiac rozvrátením vzťahov medzi nimi, absenciou komunikácie, vzájomným odcudzením a stratou citov, či dôvery. Z postoja a vyjadrení navrhovateľky je jednoznačné, že nemieni ďalej zotrvávať v manželstve, keďže toto sa javí už dlhodobo len ako formálne, pričom na tomto svojom názore zotrvala počas celého konania. Na tomto postoji navrhovateľky nič nezmenia ani tvrdenia manžela, že manželstvo uzatvorili v kostole, a preto je potrebné vyvinúť snahu o jeho zachovanie. V odvolaní síce manžel tvrdil, že manželstvo má stále šancu na záchranu, no súdu nepreukázal, ani netvrdil, že by od podania návrhu na rozvod inicioval akékoľvek snahy za účelom zlepšenia ich vzájomného vzťahu, ktoré by boli úspešné, resp. že počas súdneho konania došlo aspoň k čiastočnej náprave, či obnove ich vzájomného manželského spolužitia. Z tohto dôvodu sa argumentácia manžela ohľadne záchrany manželstva javí len v rovine slovnej, bez skutočného vôľového základu.
17. V súvislosti s námietkou odvolateľa, že súd prvej inštancie nevykonal osobný výsluch navrhovateľky o rozvode manželstva, a preto nedostatočne zistil rozhodujúce skutočnosti v danej veci, odvolací súd uvádza, že táto námietka odvolateľa je nedôvodná, pretože súd prvej inštancie v dostatočne vyčerpávajúcom rozsahu zistil všetky skutočnosti potrebné pre rozhodnutie o rozvode manželstva. Osobný výsluch navrhovateľky v konaní o rozvode nebol potrebný, pretože navrhovateľka dostatočným spôsobom v návrhu na rozvod manželstva uviedla všetky podstatné okolnosti ovplyvňujúce rozvrat manželstva, vývoj ich manželského spolužitia, a rovnako uviedla konkrétne problémy pretrvávajúce v
manželstve. Návrh na rozvod manželstva bol natoľko konkrétny, že ďalší osobný výsluch navrhovateľky pred súdom nebol potrebný. Navyše navrhovateľka je v predmetnom konaní právne zastúpená. Jej právna zástupkyňa bola osobne prítomná na pojednávaní uskutočnenom dňa 18.11.2020, kde podľa inštrukcií navrhovateľky tlmočila jej postoj a stanovisko k rozvodu manželstva, i na prípadnú manželskú terapiu. Odvolací súd zdôrazňuje, že právny zástupca je oprávnený na prezentovanie názorov a postojov svojho klienta pred súdom aj v prípade klientovej neprítomnosti. Preto pokiaľ právna zástupkyňa navrhovateľky na pojednávaní dňa 18.11.2020 uviedla, že navrhovateľka vníma manželstvo ako trvalo rozvrátené, nechce na záchrane manželstva spolupracovať, ako i všetky ďalšie vyjadrenia, tieto vyjadrenia je potrebné považovať za tlmočenie stanoviska navrhovateľky, a prihliadať na ne tak, ako keby ich ona sama osobne pred súdom uviedla. Z uvedených dôvodov odvolací súd hodnotí uskutočnený konferenčný hovor s navrhovateľkou za absolútne nadbytočný. Súd prvej inštancie uviedol, že konferenčný hovor uskutočnil len z dôvodu, že manžel trval na osobnom výsluchu navrhovateľky. Takýto konferenčný hovor však súd uskutočniť nemal a odvolací súd jeho uskutočnenie považuje za nesprávne, pretože súd mal dostatočne preukázaný skutočný stav veci potrebný pre rozhodnutie vo veci samej, a to podaným návrhom na rozvod manželstva ako aj výpoveďou manžela a tiež na základe vyjadrení právnej zástupkyne navrhovateľky. Súdu bol známy striktný odmietavý postoj navrhovateľky k obnove spolužitia s manželom, preto opätovné zisťovanie jej stanoviska v konaní prostredníctvom konferenčného hovoru bolo nadbytočné. Odvolací súd súčasne poukazuje na ust. § 175 ods. 2 CSP v spojení s § 1 ods. 1, 2 CMP, podľa ktorého súd môže so súhlasom strán uskutočniť pojednávanie prostredníctvom videokonferencie alebo inými prostriedkami komunikačnej technológie. V zmysle citovaného ustanovenia rozhodnutie o tom, že určitá osoba sa ho zúčastní prostredníctvom videokonferencie, je limitované len s ohľadom na to, či je takýto postup hospodárnejší, ako keby sa zúčastnený subjekt mal na pojednávaní zúčastniť priamo v pojednávacej miestnosti. Vzhľadom na to, že účasť strany na pojednávaní nie je jej povinnosťou, ale právom, nebude dôvodom na vykonanie pojednávania prostredníctvom videokonferencie akákoľvek žiadosť strany o vykonanie pojednávania prostredníctvom videokonferencie. Strana konania má viacero iných možností, predovšetkým ustanovenie zástupcu pre konanie, ktorými môže vykonať svoje právo bezprostredne sa zúčastniť na pojednávaní. Preto nebude daný dôvod na vyhovenie akejkoľvek žiadosti o vykonanie pojednávania prostredníctvom videokonferencie, a to najmä v takých prípadoch, v ktorých si strana svoju účasť môže zabezpečiť ustanovením zástupcu alebo dostavením sa na pojednávanie. V predmetnom konaní bola na pojednávaní dňa 18.11.2020 osobne prítomná právna zástupkyňa navrhovateľky, ktorá ju na tomto pojednávaní zastupovala, preto nebol daný dôvod na uskutočnenie konferenčného hovoru s navrhovateľkou za účelom jej výsluchu o tých istých skutočnostiach, ktoré ona sama uviedla už v samotnom návrhu na rozvod manželstva, a ku ktorým sa na pojednávaní vyjadrila jej právna zástupkyňa.
18. Uvedený nesprávny procesný postup súdu prvej inštancie spočívajúci v uskutočnení konferenčného hovoru s navrhovateľkou však nemal vplyv na správnosť záveru súdu prvej inštancie o trvalom rozvrátení manželstva účastníkov konania. Z tohto dôvodu odvolací súd zohľadňujúc jednoznačný odmietavý postoj navrhovateľky k zotrvaniu v nefunkčnom manželstve prejavený nielen pred súdom prvej inštancie, ale aj pred odvolacím súdom, prijal záver, že odvolanie manžela nie je dôvodné. Z vykonaného dokazovania je nepochybne preukázané, že manželstvo medzi účastníkmi je trvalo rozvrátené, nefunkčné a neplní svoj účel. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
19. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP a § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.
20. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).