Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_9C-18-2021.pdf
PDF · 87.92 KB
Case nature
Subarea
9C/18/2021
Uznesenie
Okresný súd Rimavská Sobota v právnej veci žalobcu F. zast. JUDr. Evou Fűkőovou, advokátkou v Rimavskej Sobote, Hviezdoslavova 3 vedenej proti žalovaným: 1./ Slovenská sporiteľňa, a.s., Tomášikova 48, Bratislava, IČO 00 151 653, 2./ LICITOR group, a.s., Sládkovičova 6, Žilina, IČO 36 421 561, 3./ A. a 4./ V. o nariadenie neodkladného opatrenia takto
rozhodol:
Súd návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žiadal, aby súd uložil žalovaným 1./ a 2./ povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva realizovaného na základe oznámenia o začatí výkonu záložného práva predajom nehnuteľností vedených na liste vlastníctva č. XXXX katastrálne územie F., byt č. 6 na dobrovoľnej dražbe a ďalej uložiť žalovaným 3./ a 4./ povinnosť zdržať sa priameho predaja nehnuteľností vedených na liste vlastníctva č. XXXX katastrálne územie F., byt č. 6 tretej osobe z a m i e t a .
Žalovaným 1./ až 4./ sa právo na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobca podal dňa 04. 05. 2021 návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, kde jednak žiadal nariadiť neodkladné opatrenie voči žalovaným 1./ a 2./, kde žiadal uložiť týmto žalovaným povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva predajom nehnuteľností vedených na LV č. XXXX kat. územie F. na dobrovoľnej dražbe a ďalej žiadal uložiť povinnosť žalovaným 3./ a 4./ zdržať sa priameho predaja tých istých nehnuteľností tretej osobe. 2. Žalobca v návrhu na nariadenia neodkladného opatrenia uviedol, že na webovom sídle žalovaného 2./ zistil, že sa má uskutočniť dražba nehnuteľností na LV č. XXXX kat. územie F. ohľadom bytu č. 6, 1. poschodie, vchod č. 22, súpisné č. 61, ktorý byt sa nachádza v 71-bytovej jednotke, ulica Malohontská dňa 14. 05. 2021. Navrhovateľom dražby je žalovaný 1./ ako záložný veriteľ, pričom nehnuteľnosť, ktorá má byť predmetom dražby, je v bezpodielovom spoluvlastníctve žalovaných 3./ a 4./. Žalovaný 2./ v danej veci vystupuje ako dražobník. 3. Žalobca ďalej uviedol, že so žalovaným 4./ uzavrel zmluvu o nájme predmetného bytu č. 6 ešte dňa 31. 08. 2015, od ktorého obdobia žalobca predmetný byt aj s rodinou užíva, platí všetky výdavky spojené s bývaním a zároveň do predmetného bytu aj investoval finančné prostriedky. Po dohode strán došlo dňa 13. 02. 2016 k podpisu zmluvy o budúcej zmluve o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, ktorý návrh zmluvy vypracoval žalovaný 3./. V tejto zmluve o budúcej zmluve strany si dohodli kúpnu cenu za nehnuteľnosť vo výške 31.500,- eur, ktorá kúpna cena mala byť žalobcom uhradená najneskôr do 31. 12. 2017. Žalobca uhradil z kúpnej ceny len časť vo výške 25.240,- eur, a to z dôvodu, že koncom roka 2017, dokedy mal byť uhradený zostatok dohodnutej kúpnej ceny, bol žalobca zo strany žalovaných 3./ a 4./ ako vlastníkov bytu informovaný, že byt je zaťažený viacerými exekučnými záložnými právami, a tak byt je dočasne neprevoditeľný. Vlastníci bytu sa zaviazali odstrániť exekučné záložné práva do podpisu riadnej zmluvy, kde žalobca na základe nových skutočností žiadal o uzavretie novej zmluvy o budúcej zmluve, kde budúci kupujúci by mal byť jeho syn, kde by mala byť uložená povinnosť vlastníkom bytu na výmaz exekučných záložných práv do 30. 11. 2018. K uzavretiu takejto novej zmluvy o budúcej
zmluve však nedošlo, žalovaní 3./ a 4./ zaslali návrh novej zmluvy o budúcej zmluve s termínom výmazu exekučných záložných práv najneskôr do 31. 12. 2025. Tento návrh žalobcom nebol akceptovaný. V ďalšom období podľa žalobcu vlastníci nehnuteľností žalovaní 3./ a 4./ sa dlhodobo odmlčali, následkom čoho žalobca podal aj trestné oznámenie na žalovaných 3./ a 4./. 4. Podľa žalobcu žalovaní 3./ a 4./ žalobcu žiadnym spôsobom neinformovali o začatí výkonu záložného práva predajom nehnuteľnosti, ani o termíne ohliadok predmetu dražby, čím podľa žalobcu boli porušené ustanovenia Zákona o dobrovoľných dražbách. Žalobca zistil skutočnosť, že je nariadená dobrovoľná dražba na základe toho, že tretie osoby mali záujem ohliadnuť predmet dražby pred nariadenou dražbou. Žalobca má za to, že bez nariadenia neodkladného opatrenia hrozí len veľmi ťažko napraviteľný stav, kde žalobca s rodinou stratí svoje jediné obydlie, ktoré vzhľadom na podpísané zmluvy zveľadili, navýšili hodnotu nehnuteľnosti, žalobca uhradil žalovaným 3./, 4./ úhradu vo výške 25.240,- eur, ktorej prípadnú vymožiteľnosť zo strany žalovaných 3./ a 4./ považuje žalobca za nereálnu. O predmet dražby prejavili záujem aj tretie osoby, ktoré by odkúpili predmet dražby aj mimo dražby s tým, že žalobcovi a jeho rodine ponechajú nájom bytu, avšak za podmienok, ktoré by si sami stanovili. Primárnym záujmom žalobcu na nariadení neodkladného opatrenia je záujem na ochrane jediného obydlia žalobcu s rodinou a ochrana jej ekonomických záujmov, ktorý by bol porušený eventuálnou realizáciou výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou zo strany žalovaných 1./, 2./, či priamym predajom tretej osobe zo strany žalovaných 3./ a 4./ a došlo by k neodstrániteľnému následku na strane žalobcu, ktorý by bol odstrániteľný len s neprimeraným úsilím a nákladmi. 5. Podľa § 324 ods. 1 C.s.p. pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 6. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 7. Podľa § 325 ods. 2 písm. c) C.s.p. neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami. 8. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) C.s.p. neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala. 9. Podľa § 326 ods. 1, 2 C.s.p. v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva. 10. Podľa § 327 C.s.p. ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje predpísané náležitosti alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré bránia pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú. 11. Podľa § 328 ods. 2 C.s.p. o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30-tich dní odo dňa doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326. 12. Podľa § 329 ods. 1 prvej vety C.s.p. súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. 13. Podľa § 329 ods. 2 C.s.p. pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. 14. Neodkladné opatrenie je procesným prostriedkom, ktorý slúži na poskytnutie rýchlej, ale dočasnej úpravy vzťahov medzi stranami sporu, kde vzhľadom na zákonnú lehotu 30-tich dní pre vydanie tohto neodkladného opatrenia žalobca už v návrhu musí preukázať predpoklady pre vydanie neodkladného opatrenia, a teda musí osvedčiť naliehavosť vydania neodkladného opatrenia, dôvodnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, odôvodnenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy a určitosť, zrozumiteľnosť a vykonateľnosť navrhovaného neodkladného opatrenia. 15. Pri nariadení neodkladného opatrenia súd nemusí dodržať formálny postup určený na dokazovanie a zisťovať všetky skutočnosti potrebné pre vydanie rozhodnutia vo veci samej, ale žalobca musí osvedčiť základné skutočnosti, ktoré by umožnili prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a osvedčiť nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. 16. Žalobca v podanom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia musí teda predložiť jednak dôkazy o tom, že jeho nárok je aspoň pravdepodobný, t.j. nárok, ktorému sa má prípadným vydaním neodkladného opatrenia poskytnúť ochrana, a to dočasná a žalobca zároveň musí osvedčiť, že je tu nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, ktorá ujma bezprostredne, t.j. v blízkom časovom horizonte hrozí jeho pravdepodobnému nároku.
17. Ako to bolo už uvedené vyššie, jedným z predpokladov pre vydanie neodkladného opatrenia je to, že žalobca musí odôvodniť a preukázať dôvodnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, aby súd mohol prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana. Základným záujmom žalobcu, prečo má byť vydané neodkladné opatrenie je tá skutočnosť, že pri nariadení dobrovoľnej dražby a po prípadnom vydražení bytu, v ktorom býva žalobca s rodinou, resp. v prípade, že by žalovaní 3./ a 4./ ako vlastníci bytu odpredali predmetný byt tretej osobe na základe priameho predaja nehnuteľností, by žalobca s rodinou prišiel o byt, v ktorom býva, na ktorý byt má uzavretú nájomnú zmluvu, uhrádza všetky výdavky spojené s bývaním, do bytu žalobca investoval, uhradil podstatnú časť dohodnutej kúpnej ceny, ktorá kúpna cena bola dohodnutá v zmluve o budúcej zmluve. 18. V tejto súvislosti je potrebné vychádzať z toho, čo vyplýva z LV č. XXXX kat. územie F., že predmetný byt č. 6 je v bezpodielovom spoluvlastníctve žalovaných 3./ a 4./, predmetný byt je zaťažený viacerými záložnými právami, mimo iné aj v prospech žalovaného 1./, ďalej byt je zaťažený viacerými exekučnými záložnými právami z roku 2017 a 2018. Na liste vlastníctva zároveň sa nachádza poznámka ohľadom predmetného bytu, a to oznámenie o dobrovoľnej dražbe, ktorú má vykonávať žalovaný 2./. Poznámka bola zapísaná 28. 04. 2021, pričom už v roku 2020 je na liste vlastníctva poznámka o inej dobrovoľnej dražbe. Žalobca odvodzuje svoje nároky k predmetnému bytu, ktorý má byť predmetom dražby zo zmluvy o nájme bytu, ktorá zmluva bola uzavretá 31. 08. 2015, kde súd konštatuje, že uvedeného dňa bola uzavretá nájomná zmluva k predmetnému bytu, ktorá nájomná zmluva bola uzavretá na dobu určitú, od 01. 09. 2015 minimálne na jeden rok s možnosťou predĺženia. Túto nájomnú zmluvu uzavrel len žalovaný 4./ so žalobcom ako nájomcom. Ďalej dňa 13. 02. 2016 žalobca uzavrel, avšak len so žalovaným 3./, zmluvu o budúcej zmluve v zmysle § 50a Obč. zákonníka, kde strany sa dohodli, že uzatvoria v budúcnosti zmluvu o prevode vlastníctva k predmetnému bytu, ktorý je presne opísaný v zmluve o budúcej zmluve, za dohodnutú kúpnu cenu 31.500,- eur, ktorá kúpna cena mala byť uhradená najneskôr do 31. 12. 2017. Zmluvné strany sa dohodli uzatvoriť riadnu kúpnu zmluvu najneskôr do 30-tich dní od uhradenia celej dohodnutej kúpnej ceny. Žalobca v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia tvrdil, že kúpnu cenu dohodnutú v zmluve o budúcej zmluve uhradil len z časti vo výške 25.240,- eur, keďže pred termínom uhradenia celej kúpnej ceny mu bolo zo strany vlastníkov bytu žalovaných 3./ a 4./ oznámené, že na byte viazne viacero exekučných záložných práv, a preto k uzavretiu riadnej kúpnej zmluvy nedošlo. Následne nedošlo ani k uzavretiu novej zmluvy o budúcej zmluve, ani na základe návrhu žalobcu, ani na základe návrhu žalovaných 3./ a 4./, keďže nedošlo k dohode o termíne, dokedy majú byť vymazané záložné práva na nehnuteľnosti. 19. Podľa § 50a ods. 1 až 3 Obč. zákonníka účastníci sa môžu písomne zaviazať, že do dohodnutej doby uzavrú zmluvu; musia sa však pritom dohodnúť o jej podstatných náležitostiach. Ak do dohodnutej doby nedôjde k uzavretiu zmluvy, možno sa do jedného roka domáhať na súde, aby vyhlásenie vôle bolo nahradené súdnym rozhodnutím. Právo na náhradu škody tým nie je dotknuté. Tento záväzok zaniká, pokiaľ okolnosti, z ktorých účastníci pri vzniku záväzku vychádzali, sa do tej miery zmenili, že nemožno spravodlivo požadovať, aby sa zmluva uzavrela. 20. Podľa § 680 ods. 2 a 3 Obč. zákonníka ak dôjde k zmene vlastníctva k prenajatej veci, vstupuje nadobúdateľ do právneho postavenia prenajímateľa a nájomca je oprávnený zbaviť sa svojich záväzkov voči prvšiemu vlastníkovi, len čo mu bola zmena oznámená alebo nadobúdateľom preukázaná. Ak dôjde ku zmene vlastníctva k nehnuteľnej veci, môže z tohto dôvodu vypovedať nájomnú zmluvu iba nájomca, a to aj vtedy, ak bola zmluva uzavretá na dobu určitú; výpoveď však musí podať v najbližšom výpovednom období, pokiaľ je zákonom alebo dohodou ustanovené. Pri zmene vlastníctva k hnuteľnej veci môže zmluvu vypovedať aj nadobúdateľ. 21. Z citovaného ustanovenia § 680 ods. 2, 3 Obč. zákonníka vyplýva, že v prípade, ak by došlo k prevodu vlastníctva na tretiu osobu či už formou dobrovoľnej dražby na základe realizácie záložného práva zo strany žalovaných 1./ a 2./, či už formou priameho predaja zo strany žalovaných 3./ a 4./, pri zmene vlastníctva nedôjde k zmene právneho postavenia žalobcu za podmienky existencie platnosti nájomného práva, keďže nový vlastník v celom rozsahu vstupuje do právneho postavenia prenajímateľa a z tohto dôvodu nedôjde k zmene právneho postavenia žalobcu ako nájomcu, jeho nájomné právo zostáva na základe uzavretej nájomnej zmluvy a tým preto prípadným priamym predajom bytu alebo vydražením bytu nemôže žalobca prísť o obydlie, keďže zostane v platnosti uzavretá nájomná zmluva, pokiaľ by platila k dátumu prevodu vlastníctva už akýmkoľvek spôsobom prevodu vlastníctva. 22. Pokiaľ ide o uzavretú zmluvu o budúcej zmluve, ktorá bola uzavretá ešte v roku 2016, bola možnosť pre žalobcu v zmysle § 50a ods. 2 Obč. zákonníka v prípade, že došlo k splneniu podmienok zo zmluvy o budúcej zmluve a v dohodnutej dobe nedošlo k uzavretiu riadnej kúpnej zmluvy, domáhať sa na súde,
aby vyhlásenie vôle predávajúceho bolo nahradené súdnym rozhodnutím, kde však bola stanovená lehota jedného roka. 23. Za daného stavu teda možno konštatovať, že v prípade, že by došlo k vydraženiu bytu, v ktorom býva žalobca, prípadne k predaju predmetného bytu priamym predajom zo strany žalovaných 3./ a 4./ tretej osobe, nedošlo by k zmene právneho postavenia žalobcu ako nájomcu za predpokladu existencie nájomného vzťahu a tým pádom by nemohlo byť ohrozené žalobcovo právo na obydlie, keďže samotná zmena vlastníctva k predmetnému bytu nič nemení na postavení žalobcu ako nájomcu. Ďalej žalobcovi bola daná možnosť v prípade naplnenia záväzkov zo zmluvy o budúcej zmluve domáhať sa vyhlásenia vôle predávajúceho uzavrieť riadnu kúpnu zmluvu aj súdnou cestou, čo však zrejme bolo skomplikované existenciou záložných práv na predmetnom byte. Takto možno konštatovať, že žalobca neosvedčil pravdepodobnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana formou vydania neodkladného opatrenia, keďže jeho právo na obydlie pri zmene vlastníctva nebude dotknuté a čo sa týka jeho finančných nárokov voči žalovaným 3./ a 4./, tu nie je vylúčené žiadnou prekážkou domáhať sa týchto nárokov voči žalovaným 3./ a 4./ súdnou cestou. 24. Taktiež možno konštatovať, že žalobca neosvedčil ani naliehavosť dočasnej úpravy pomerov medzi stranami, kde treba poukázať na to, že žalobca uzavrel nájomnú zmluvu už v roku 2015, zmluvu o budúcej zmluve v roku 2016, finančné prostriedky - dohodnutú kúpnu cenu mal uhradiť do roku 2017, dokedy uhradil len časť kúpnej ceny, od ktorých období minimálne od 31. 12. 2017 uplynuli viac ako 4 roky a žalobca pri vedomosti o existencii záložných práv a exekučných záložných práv, ktoré zaťažujú predmetný byt, v ktorom býva, mal dostatočný časový priestor na to, aby predmetnú situáciu riešil, kde predmetná situácia sa nedá v súčasnej dobe riešiť nariadením neodkladného opatrenia, ktoré prípadné nariadenie neodkladného opatrenia by nijakým spôsobom nezmenilo právne postavenie žalobcu, a preto za danej situácie, keď žalobca neosvedčil pravdepodobnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť dočasná ochrana, a taktiež neosvedčil naliehavosť dočasnej úpravy pomerov medzi stranami sporu, súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol ako nedôvodný. 25. Keďže súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, mali by právo na náhradu trov konania žalovaní 1./ až 4./, ktorým však v čase nariadenia neodkladného opatrenia žiadne trovy nevznikli, súd im právo na náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15-tich dní odo dňa jeho doručenia písomne v dvoch vyhotoveniach prostredníctvom tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici, odvolanie musí obsahovať náležitosti v zmysle § 363 C.s.p. Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. Odvolanie možno odôvodniť v zmysle § 365 ods. 1 C.s.p. len tým, že: a) Neboli splnené procesné podmienky. b) Súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. c) Rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd. d) Konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. e) Súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. f) Súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. g) Zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. ods. 2: Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v ods. 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.