Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12CoE/8/2023

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Slováčekovej a sudkýň JUDr. Ľubice Bundzelovej a Mgr. Andrey Hadnagyovej (spravodajkyňa), v právnej veci oprávneného, otca: A. B., nar. XX. XXXX XXXX, trvale bytom C. XXXX/XX, C., zastúpeného splnomocnencom: JUDr. Miloš Chrenko, advokát so sídlom Hlavná 25, Trnava, proti povinnej, matke: D. E., nar. XX. XXXXXXXX XXXX, trvale bytom C. XX, C., zastúpená splnomocnencom: JUDr. Juraj Hadrbulec, advokát so sídlom Riečna 2, Bratislava, za účasti maloletých detí: F. B., nar. XX. XXXXXX XXXX, a G. B., nar. X. XXXXXXX XXXX, bytom u povinnej, zastúpené procesným opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom: Vazovova 7/A, Bratislava, o nariadenie výkonu rozhodnutia, o odvolaní povinnej proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava II, č.k. -86 zo dňa 26. septembra 2023, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti trov konania p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. konanie o výkon rozhodnutia zastavil a výrokom II. určil, že žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ustanovením a , , a , z. č. (ďalej len „“). Vecne dôvodil tým, že oprávnený podaním zo dňa 20. septembra 2023 oznámil, že na svojom návrhu na nariadenie výkonu rozhodnutia netrvá a berie ho späť. Z dôvodu späťvzatia návrhu oprávneným súd prvej inštancie konanie zastavil. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa v spojení s , podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

2. Proti tomuto uzneseniu súdu prvej inštancie v napadnutej časti výroku II. o náhrade trov konania podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie povinná. Dôvodila, že v čase podania návrhu na nariadenie výkonu rozhodnutia bolo oprávnenému známe, že mu nebráni v styku s maloletými, a i napriek tomu oprávnený podal návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia s tým, že žiadal, aby súd uložil povinnej pokutu vo výške 1 000,- eur a odňal jej výplatu prídavkov na deti. Návrh oprávneného považuje od začiatku za zjavne nedôvodný a je motivovaný jeho nespokojnosťou s rozsudkom Okresného súdu Pezinok, sp. zn. zo dňa 9. februára 2023. Má za to, že súd prvej inštancie mal o nároku na náhradu trov v konaní rozhodnúť v zmysle s , podľa ktorého môže súd priznať nárok na náhradu trov v konania aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé. Z toho dôvodu má za to, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov v konaní vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhla, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti (výroku II.) zmenil tak, že povinná má nárok na náhradu trov konania vo výške 100%.

3. Procesný opatrovník, ani oprávnený sa k odvolaniu povinnej písomne nevyjadrili.

4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonnej lehote ( z. č. , ďalej len ““), oprávnenou osobou, povinnou ( v spojení s ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné ( v spojení s ), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti ( ), preskúmal uznesenie súdu prvej inštancie bez viazanosti rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) a dospel k záveru, že odvolaním napadnuté uznesenie je vecne správne, a preto je dôvodné ho potvrdiť ( a ).

5. Podľa žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

6. Podľa súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé.

7. Podľa o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.

8. V konaniach podľa v zásade platí, že každý z účastníkov si platí vzniknuté trovy konania sám. Vyplýva to z vyššie citovaného ustanovenia , ktoré vychádza z predpokladu, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak neustanovuje inak. Ide o generálnu klauzulu, ktorá zdôrazňuje výnimočnosť uplatňovania nároku na náhradu trov konania. Prelomenie tejto zásady umožňuje len vo výnimočných prípadoch zákonné ustanovenie vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé. Zákon nekonkretizuje komu môže súd podľa tohto ustanovenia náhradu trov konania priznať, preto nie je namieste zužujúci výklad, že tak môže urobiť len v prospech účastníka. Zákonodarca konštatoval, že materiálny korektív spravodlivého požadovania náhrady trov konania môže súd použiť vo všetkých typoch mimosporových konaní. Zároveň je však potrebné zdôrazniť, že pre aplikáciu nie je nevyhnutným predpokladom úspech v konaní. Ako konštatoval Ústavný súd SR v rozhodnutí z 31. júla 2008, sp. zn. , pri rozhodovaní o náhrade trov konania treba prihliadnuť aj na spravodlivé riešenie vzťahov medzi účastníkmi konania, ktoré je neoddeliteľnou súčasťou materiálneho prístupu k výkonu súdnictva.

9. Odvolací súd preskúmal odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie s poukazom na odvolacie námietky povinnej a stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že sa v konaní nevyskytli výnimočné okolnosti, pre ktoré by bolo spravodlivé sa odkloniť od vyššie uvádzanej zásady mimosporového konania ohľadom nároku na náhradu trov konania vyjadrenej v ustanovení z dôvodov uvedených nižšie.

10. Z obsahu spisu mal odvolací súd za preukázané, že exekučným titulom, ktorý tvoril podklad pre konanie o výkon rozhodnutia na súde prvej inštancie, je rozsudok Okresného súdu Pezinok, č. k. – 901 z 9. februára 2023, ktorým súd zveril maloleté deti do osobnej starostlivosti matky, určil, že zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok sú oprávnení obaja rodičia, určil výživné otca pre obe maloleté deti a upravil styk otca s maloletými deťmi. Návrhom na výkon rozhodnutia zo dňa 23. mája 2023 sa oprávnený domáhal nariadenia výkonu rozhodnutia dôvodiac tým, že sa s maloletým F. nestretáva, povinná mu odovzdá iba G. a tvrdí, že F. k nemu ísť nechce, povinná však mala maloleté deti presvedčiť a motivovať ich aby išli k povinnému, namiesto toho ich priamo či nepriamo motivuje, aby k nemu nešli. Podaním zo dňa 20. septembra 2023 vzal oprávnený svoj návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia späť. Súd prvej inštancie uznesením, č. k. -86 zo dňa 26. septembra 2023, výrokom I. konanie o výkon rozhodnutia zastavil a výrokom II. určil, že žiaden z účastníkov konania nemá

nárok na náhradu trov konania aplikujúc ustanovenie v spojení s .

11. Odvolací súd uvádza, že pre aplikáciu výnimky z ustanovenia platí, že súd musí skúmať okolnosti, na základe ktorých došlo nielen k zastaveniu konania na základe dispozitívneho úkonu oprávneného, ale musí skúmať aj okolnosti, ktoré viedli oprávneného k podaniu samotného návrhu. Po preskúmaní obsahu spisu odvolací súd dospel k záveru, že oprávneným podaný návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia nebol zjavne nedôvodný, keďže k jeho styku s maloletým F. v súlade s exekučným titulom nedochádzalo. Povinná toto tvrdenie oprávneného nepoprela. Uviedla, že maloletý F. nechcel tráviť čas s otcom, a radšej chcel zostať doma, žiadnym spôsobom povinnému nebránila vo výkone jeho rodičovských práv. Tieto tvrdenia povinnej neboli hodnoverne preukázané. Napriek tomu, že maloletý F. má v súčasnosti 14 rokov, je úlohou povinnej -matky (ktorá má maloletého zvereného do osobnej starostlivosti) maloletého k styku s oprávneným

- otcom motivovať, pripravovať i autoritatívnym rodičovským pôsobením, nakoľko objektívne je vždy v záujme maloletého, aby si vybudoval a udržiaval vzťah k otcovi, ktorému nebol zverený do osobnej starostlivosti. Je tiež v záujme maloletého, aby mal u otca vytvorené obdobné zázemie a pocit istoty ako u matky, a aby mal otec priestor na neho výchovne pôsobiť. Oprávnený sa návrhom domáhal ochrany svojich rodičovských práv. Nič na tom nemení ani skutočnosť, že konanie bolo zastavené z dôvodu späťvzatia návrhu. Podaním návrhu na súd prvej inštancie oprávnený súčasne realizoval svoje právo na súdnu ochranu a nemožno mu preto bez ďalšieho klásť na ťarchu, že procesne zavinil zastavenie konania, nakoľko procesné podmienky konania sa riadia režimom , ktorý vylučuje použitie Čl. 5 v spojení s ustanovením . Odvolací súd súčasne poukazuje na charakter nesporového konania, ktorého východiskovým princípom je ochrana verejného záujmu (v prejednávanej veci verejný záujem predstavuje záujem maloletého), v dôsledku ktorého nie je možné uplatňovať sankčnú funkciu trov konania, ktorá by sa mala určovať s prihliadnutím na zásadu úspechu. Odvolací súd dospel k zhodnému záveru ako súd prvej inštancie, že v konaní neboli splnené podmienky pre priznanie náhrady trov konania povinnej podľa ustanovenia , kedy by spravodlivosť priznania náhrady trov bola odôvodnená okolnosťami prípadu.

12. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu potom odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku II. o náhrade trov konania potvrdil ako vecne správny podľa a .

13. Aj pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania odvolací súd aplikoval ustanovenie , nakoľko nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali aplikáciu tak, ako to vyplýva z argumentácie uvedenej k potvrdeniu výroku II. súdu prvej inštancie o trovách konania.

14. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0, čiže jednomyseľne ( posledná veta z. č. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ má možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci ( ). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej pomoci ( ). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).