Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_46T-129-2020.pdf
PDF · 107.49 KB
Case nature
Area
Subarea
46T/129/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III v Bratislave pred samosudcom JUDr. Karolom Posluchom na hlavnom pojednávaní konanom dňa 12.05.2021 takto
rozhodol:
Obžalovaný F. L., M.. XX.XX.XXXX F. T., (J.), U. F. P., T. R. XXXX/XX, P.,
sa podľa § 285 písm. b/ Trestného poriadku
oslobodzuje
spod obžaloby Okresného prokurátora pre Bratislavu III zo dňa 05.11.2020 sp. zn. 1 Pv 412/2020 pre zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť tým,
že
dňa 29.08.2020 vo večerných hodinách, v čase okolo 21:00 hod., v priestoroch čerpacej stanice BENZINA nachádzajúcej sa na Šamorínskej ul. č. 3 v Senci, prišiel k poškodenému P. B., ktorý si v tom čase vysával motorové vozidlo značky BMW 530d kombi, tmavomodrej metalízy, V.: P. a povedal mu, aby si s ním sadol do auto, pričom následne povedal poškodenému, nech mu dá 150,- EUR alebo niečo v hodnote 150,- EUR, lebo inak mu najebe alebo pichne nôž do nohy, ako aj od neho žiadal, aby si vyložil vrecká, na čo poškodený P. B. vyložil z vreciek dva mobilné telefóny, a to jeden značky Samsung a druhý značky Huawei (neznámych modelov a IMEI čísiel) a ukázal mu vrecká, pričom od P. B. naďalej požadoval vydanie finančnej hotovosti, na čo mu poškodený povedal, že on peniaze nemá, ale má vo vnútri čerpacej stanice svojho otca a teda, že si ide od neho hotovosť požičať, pričom P. B. následne vystúpil z vozidla, mobilné telefóny na výzvu obvineného nechal na lakťovej opierke a následne prišiel k čerpacej stanici, kde pri vchode zotrval pár minút a následne vošiel do vnútorných priestorov čerpacej stanice v čase o 21:48:17 hod., kde ho obvinený nasledoval a zisťoval od neho, či požadovanú hotovosť už má, na čo mu poškodený odvetil, že nie, a následne obvinený vyšiel obvinený von z predajne a vrátil sa k motorovému vozidlu poškodeného, z ktorého cez otvorené dvere spolujazdca v čase o 21:50:37 hod. zobral zo spínacej skrinky kľúč vozidla, ďalej sa v čase o 21:51:10 hod. naklonil do vozidla a zo stredovej lakťovej opierky zobral doklady od vozidla a náhradný kľúč od vozidla, následne otvoril zadné dvere za sedadlom spolujazdca a prehľadal zadnú časť vozidla, pričom taktiež zobral aj dva mobilné telefóny značky Samsung a značky Huawei patriace poškodenému a odišiel s nimi na neznáme miesto,
p r e t o ž e skutok nie je trestným činom.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Bratislava III podal na Okresný súd Bratislava III dňa 05.11.2020 pod sp. zn. 1Pv 412/20/1103-18 obžalobu na obvineného F. L. pre zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zákona.
Okresný súd vykonal dokazovanie na hlavnom pojednávaní výsluchom obžalovaného F. L., výsluchom poškodeného P. B., výsluchom svedkov T. W. J. T. C., prečítaním výpovede svedka L. B. z prípravného konania, prečítaním a oboznámením listinných dôkazov - komunikácia medzi obžalovaným a poškodeným, zápisnica o rekognícii, zápisnica o vydaní veci, uznesenie o vrátení veci, fotokópia vydaných dokladov, zápisnica o ohliadke miesta činu, správy o povesti, register trestov obžalovaného. Súd vykonal aj obrazový záznam na technickom zariadení.
Obžalovaný F. L. na hlavnom pojednávaní uviedol, že sa necíti byť vinným zo spáchania trestného činu, ktorý je mu kladený za vinu. Obžalovaný si chcel od poškodeného požičať jeho vozidlo na dlhší čas kvôli tréningom boxu, ktoré realizuje mimo svojho trvalého bydliska v Sládkovičove. Bola to čistá náhoda, že ho stretol na pumpe v Senci. Vedel, že sa tam poškodený často zdržiava, tak sa tam išiel pozrieť. Obžalovaný prišiel k nemu, všetko je zaznamenané na kamere, nebolo tam žiadne násilie, sadli si do auta. Predtým ako išiel do Senca, pripravil si papiere, ale nakoľko nevedel narýchlo nájsť a vytlačiť z internetu zmluvu o pôžičke vozidla, vytlačil si iba kúpnu zmluvu. V aute poškodenému povedal, že si chce požičať jeho auto, a to za 700,- € na dva mesiace. Poškodený vie, že obžalovaný je spoľahlivý a auto mu nepokazí. Súhlasil, peniaze mu dal, upresnil, že ide naozaj len o pôžičku a nekupuje jeho vozidlo. Obžalovaný uviedol, že na druhú stranu vytlačenej zmluvy môžu rukou napísať zmluvu o pôžičke. On súhlasil, povedal, že vnútri čerpacej stanice má otca s jeho občianskym. Odišiel do budovy čerpacej stanice, pričom obžalovaný mu peniaze ešte predtým dal. Poškodený ešte obžalovanému uviedol, že túto noc potrebuje toto vozidlo, obžalovaný súhlasil. Poškodený vošiel do budovy, bol tam asi päť minút, jeho kamarát bol vonku. Obžalovaný išiel za poškodeným do budovy, pýtal sa ho, čo sa deje. Nič nepovedal, iba na obžalovaného pozeral, začalo to byť podozrivé. Preto obžalovaný išiel naspäť k autu, ale zistil, že nemá svoje kľúče. Poprosil kamaráta poškodeného, nech si presadne dopredu a hľadal svoje kľúče na zadných sedadlách a aj v opierke. Potom odišiel na druhom vozidle. Na druhý deň si myslel, že dohoda platí, prišiel po auto, bola na ňom papuča. Aj to mu bolo divné. V pondelok ráno okolo 7.00 hod. mu volala mama, že ho hľadá polícia, obžalovaný sa do dvoch minút dostavil. Všetky papiere týkajúce sa tejto veci mal u seba. Ešte by chcel uviesť, že vraj mal mať pri sebe nôž alebo nožík, ktorý však poškodený nevidel, pričom jednu ruku mal na lakťovej opierke, druhú na okne. Určite by videl keby niečo také mal. Svedka W. sa vonku iba pýtal, či tam nestratil kľúče. Keď prišiel prvýkrát za poškodeným, bavili sa len o požičaní auta. Ešte mu spomenul, že má vrátiť dlžobu A. M.. Zámerom však bola pôžička vozidla. Keď sedeli s poškodeným vzadu vo vozidle, dal obžalovanému kľúče a papiere, potom mu obžalovaný dal peniaze s tým, že v tú noc ešte poškodený potrebuje vozidlo. Kľúče od vozidla mal v taštičke, čo mal u seba. S tým autom hneď neodišiel, aj keď mal kľúče aj papiere, pretože dohoda bola, že poškodený do rána bude mať to auto. Keby ho zobral, vtedy by to bola krádež, aj keď podotýka, že obžalovanému nič a nikto nebránil zobrať to auto. Keď sa vrátil od pumpy, svedok W. sedel vzadu vo vozidle, požiadal ho, aby si sadol dopredu, aby mohol pohľadať svoje kľúče. Pri rozhovore s poškodeným vzadu v aute nepoužil vyhrážky, ani bezprostredne nejaké násilie, nebol dôvod, bola to obyčajná ústna dohoda.
Poškodený P. B. na hlavnom pojednávaní uviedol, že mu boli zobraté kľúče od auta, papiere od auta, telefóny. Predmetom rozhovoru s obžalovaným bolo zaplatenie tých 150,- €. Nehovorili o požičaní vozidla. Pozná osobu M. A., asi dvakrát sa s ním stretol. Je mu dlžný za drogy. Poškodený je užívateľom drog. V čase skutku nemal v sebe drogy, lebo bol chorý. Nepamätám sa, kedy naposledy pred skutkom užil drogy. Ani pred výsluchom na hlavnom pojednávaní neužil žiadne drogy. Po rozhovore s obžalovaným bol v šoku, vyľakaný, nevnímal poriadne, iba rozmýšľal, kde zoberie tie peniaze. Mobilné telefóny mal u seba. Keď povedal obžalovanému, že ide dovnútra, kázal mu nechať telefóny v aute, tak ich nechal na lakťovej opierke. Telefónne čísla si nepamätá presne. Spomenul by si, ale teraz nevie. Skúšal telefonovať na svoje číslo, pretože odkázal W., že nech zavolá na svoje číslo. Zavolal, dovolal sa obžalovanému a povedal mu, že už zavolal políciu. Predtým, ako mu obžalovaný volával, uložil si telefónne číslo obžalovaného do telefónu. Nevie telefónne číslo obžalovaného naspamäť. Po skutku neposielal SMS správy obžalovanému. Po skutku nekomunikoval okrem jedného telefonátu s
obžalovaným. Svedok T. W. je kamarát, taxikár, brával ho, keď potreboval niekam ísť. Nie je vlastníkom osobného motorového vozidla BMW, má ho prenajaté od U. B.. Platí 150,- € týždenne za prenájom. Obavu zo stretnutia s obžalovaným mal, pretože mu povedal, že mu najebe alebo ho pichne nožíkom do kolena. Nevidel uňho nožík, ale počul, ako keď sa niečo otvára a zatvára, ale nevnímal to. Nevidel to čo cvakalo, pozeral sa pred seba, nie naňho. Keď odišiel obžalovaný z pumpy, zavolal kamarátovi, opísal mu, čo sa stalo a on poškodenému odporučil zavolať políciu, tak zavolal políciu. Keď volal na políciu, stál pred vchodom na pumpu. Obžalovaný pri stretnutí nevyzeral agresívne ani nervózne. Poškodený sa bál, pretože sa o obžalovanom rozpráva po celom Senci, že sú divosi, vybijú bárs koho. Boja sa ho vonku. V tom aute mu obžalovaný povedal, že A. dlhuje 150,- € a že ich má vrátiť. Obžalovanému volal z W. telefónu na svoj telefón, rovnako z W. volal aj na políciu. Na prehranom kamerovom zázname videl, ako obžalovaný vyberá doklady, ktoré mal v lakťovej opierke vpredu. Vtedy mu zobral aj tie telefóny keď bol poškodený na pumpe, mobily nechal v aute na opierke. T. mu oznámil, že obžalovaný ich odtiaľ zobral. Obžalovaný si ich mohol dať do kapsičky, ktorú mal pri sebe. Tie dva mobily odvtedy nevidel, náhradu škody nežiada.
Svedok T. C. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že obžalovaného odviezol zo Sládkovičova do Senca, je to jeho práca. Obžalovaný mu nehovoril o dôvode cesty. Videl, že sa tam rozprával s niekým pri staršom vozidle BMW Combi. Nevidel presne, čo tam obžalovaný robil. Bol dosť ďaleko a to druhé vozidlo malo čierne sklá. Boli tam asi 10-15 minút. Bral to ako klasickú jazdu so zákazníkom.
Svedok T. W. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že v uvedený deň išiel s poškodeným na čerpaciu stanicu v Senci. Nakoľko poškodený nemá vodičské oprávnenie, vozí ho svedok, je taxikár. Keď prišli na benzínku, tak poškodený začal upratovať vozidlo BMW. Svedok sa hral vedľa na mobile. Poškodený si bol od neho vypýtať cigaretu, keď sa tam zrazu zjavil ďalší chlapík. Obaja si sadli do auta. Svedok zostal vonku. Vôbec nevie o čom sa rozprávali. Poškodený vystúpil z vozidla a išiel do budovy benzínky. Ten pán čo tam zostal, sa ho spýtal, či je kamarát poškodeného. Povedal, že je taxikár a že ho sem tam vozí. Svedok vtedy sedel vo vozidle na mieste spolujazdca. Obžalovaný ho poprosil, aby otvoril priehradku na palubovke. Keď ju otvorili, boli tam doklady od vozidla a kľúč, nevie od čoho bol ten kľúč, ale nie od auta. Nepamätá sa, či zobral všetko. Zobral aj kľúč od spínacej skrinky. Nevie uviesť, aký bol medzi nimi vzťah, o čo tam išlo. Obžalovaný niečo hovoril, že ide o nejakú dlžobu. Nekonkretizoval, o akú dlžobu ide. Pri odchode ešte dodal, že mu má poškodený zavolať. Svedok potom išiel dovnútra za P., ten tam stál ako zmrznutý. Požičal mu mobil a zavolal na políciu. Nevie, či volal aj obžalovanému. Obžalovaný vo vozidle neotváral žiadne priestory, poprosil ho a otvoril ich svedok. Keď obžalovaný opustil čerpaciu stanicu, vozidlo tam nechali na mieste, nakoľko sa nedali zavrieť otvorené okná, tak ich poškodený obalil fóliou. Svedok si zavolal taxík a odišiel. Nevie presne čo hovoril poškodený, niečo v tom zmysle, že obžalovaný od neho niečo požaduje , ale že on nevie za čo, ale nevysvetlil mu to bližšie. Svedka to ani nezaujímalo. Poškodený mal zavolať obžalovanému na svoje vlastné číslo. Nevie o tom uviesť nič bližšie. Nevie kde bol vtedy ten telefón, či si ho prebral v aute , boli na ňom čierne fólie a tma. P. B. pozná ho od malička, býva o jednu bytovku od svedka. Jazdil s ich taxislužbou, odkedy nemá vodičský preukaz, nevie prečo ho nemá. V uvedený deň práve končil službu, poškodený mu zavolal, že či ho nezoberie jeho autom na pumpu. Predtým sa ešte zastavili na Pribinovej ulici v Senci, išiel pre sirup na hrdlo. Bol preč asi 5-10 minút. Potom išli na pumpu. Stáli presne za herňou Surf. Pokiaľ vie, nie je tam žiadna lekáreň . Má vedomosť o tom, že poškodený má problémy s drogami, ale priamo od neho nie. Do auta si sadli tým spôsobom, že dozadu obžalovaný za šoféra, poškodený vedľa a zatvorili dvere. Nič nepočul, že by sa obžalovaný poškodenému vyhrážal. Obžalovaný z toho vozidla BMW zobral papiere od auta a kľúč zo spínacej skrinky. U obžalovaného nevidel nôž alebo inú zbraň. Nevie uviesť, komu poškodený telefonoval alebo SMS- koval z jeho mobilu, stál bokom. Svedok sa rozprával s tou slečnou čo pracuje na pumpe. V telefóne sú dve čísla, nevie uviesť, z ktorého mohol poškodený telefonovať. Mal v telefóne kontakt na poškodeného. Telefóne číslo na obžalovaného tam nemal uložené, videl ho vtedy prvýkrát. Zo strany obžalovaného nevidel agresivitu voči poškodenému. Túto čerpaciu stanicu vybral priamo poškodený. Bolo mu divné, že sa obžalovaný a poškodený stretli, keďže vie, že obžalovaný je zo Sládkovičova.
Svedok L. B. vo svojej výpovedi v prípravnom konaní uviedol, že v daný deň išiel spolu s obvineným na čerpaciu stanicu s taxikárom T. C.. Po príchode na čerpaciu stanicu v Senci obvinený vystúpil z auta, išiel k poškodenému B., sadol si s ním do auta a po nejakej chvíli sa vrátil naspäť do auta. Na druhý
deň sa mal vrátiť spolu s obvineným na čerpaciu stanicu do Senca, odkiaľ mali zobrať BMW, od ktorého mal obvinený kľúče a doklady.
Z listinných dôkazov súd poukazuje na zápisnicu o rekognícii osoby, z ktorej vyplýva, že svedok W. jednoznačne, bez akýchkoľvek pochybností opoznal obvineného ako osobu, ktorá prišla za poškodeným P. B..
Zo zápisnice o rekognícii osoby vyplýva, že svedok - poškodený B. jednoznačne, bez akýchkoľvek pochybností opoznal obvineného ako osobu, ktorá za ním prišla na čerpaciu stanicu v Senci dňa 29.08.2020.
Zo zápisnice o vydaní veci vyplýva, že obvinený F. L. vydal kúpnu zmluvu medzi ním a poškodeným B., predmetom ktorej je kúpa vozidla BMW 530, vyskakovací nožík zlatej farby, kľúč od vozidla (rozbitý na 4 časti), doklady od motorového vozidla BMW - F. Z..
Z úradného záznamu - analýzy kamerových záznamov vyplýva, že na prvom zázname sa nachádza vozidlo BMW, v ktorom sedí svedok W.Á. a obvinený, ktorý následne odchádza od vozidla v čase o 21:48:11 hod. a vchádza do interiéru čerpacej stanice. Následne v čase o 21:49:00 hod. sa obvinený vracia a otvára dvere spolujazdca na vozidle. Následne sa obvinený presúva k zadným dverám k svedkovi W., ktorý následne presadá na miesto spolujazdca. Svedok W. vyťahuje veci z palubnej skrinky a ukazuje ich obvinenému. V čase o 21:50:10 hod. obvinený telefonuje a následne v čase o 21:50:38 hod. vyberá niečo zo spínacej skrinky pri volante. V čase o 21:51:10 hod. sa obvinený nakláňa do vozidla a prezerá priehradku medzi sedadlami, pričom to vyzerá tak, že niečo z nej vyberá a odkladá do taštičky, ktorú má okolo pleca. Obvinený následne odchádza preč. Na treťom zázname vidieť čerpaciu stanicu a odstavené vozidlo taxi, pričom sa o 21:52:20 hod. objaví na zázname pravdepodobne obvinený, ktorý nastupuje do vozidla taxislužby a odchádza preč.
Okresný súd vyhodnotil takto vykonané dokazovanie vo vzťahu k obžalovanému podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo a v ich súhrne a dospel k záveru, že nebolo dokázané, že skutok uvedený v obžalobe je trestným činom.
Oslobodenie obžalovaného spod obžaloby podľa § 285 písm. b/ Tr. por. sa uplatní, ak sa skutkový dej uvedený v obžalobe síce stal, avšak nenapĺňa znaky skutkovej podstaty trestného činu alebo nie je trestným činom, a to v dôsledku okolností vylučujúcich protiprávnosť činu.
Z vykonaného dokazovania vyplývajú značné rozpory medzi výpoveďou obžalovaného a poškodeného, pričom dôkazy vykonané na hlavnom pojednávaní nepotvrdzujú jednoznačne právnu kvalifikáciu uvedenú v obžalobe Okresnej prokuratúry Bratislava III. Najmä výpovede poškodeného P. B. vykazujú jasnú nekonzistentnosť, sú zmätočné a v podstatných detailoch a opisoch skutku si odporujú. S ohľadom na uvedené skutočnosti, ktoré sú podložené vykonaným dokazovaním, má súd za to, že výpovede poškodeného P. B. nie je možné považovať za hodnoverné a autentické a v tomto konaní na nich prihliadať.
V prejednávanom prípade, a to aj po vykonanom dokazovaní, nie je zrejmé vyvodiť úmysel obž. F. L., ktorý by smeroval k použitiu hrozby voči inému v úmysle zmocniť sa cudzej veci.
Obžalovaný F. L. počas celého prípravného konania vypovedal zhodne a nemenne v súvislosti s tým, že síce prišiel do kontaktu s poškodeným, ale v žiadnom prípade sa poškodenému nevyhrážal a ani sa nechcel zmocniť žiadnej jeho veci.
Podľa § 188 ods. 1 Tr. zák. sa zločinu lúpeže dopustí ten, kto proti inému použije násilie alebo hrozbu bezprostredného násilia v úmysle zmocniť sa cudzej veci.
Vyššie citovaná skutková podstata zločinu lúpeže predstavuje legálnu definíciu protiprávneho konania, ktoré svojím následkom primárne zasahuje do ľudskej slobody v podobe dispozičnej voľnosti s vecami konkrétnej osoby a sekundárne postihuje majetok iného.
Zločin lúpeže je tzv. predčasne dokonaným trestným činom, pri ktorom nie je nevyhnutné, aby nastal následok v podobe zmocnenia sa cudzej veci, na naplnenie skutkovej podstaty postačuje použitie násilia alebo hrozby bezprostredného násilia v úmysle zmocniť sa cudzej veci.
Konanie páchateľa, t.j. objektívna stránka pri trestnom čine lúpeže spočíva v použití násilia alebo hrozby násilím ako prostriedku na prekonanie kladeného alebo očakávaného odporu poškodeného. Násilie musí byť prostriedkom nátlaku na vôľu napadnutého. Nie je podmienkou, aby napadnutý kládol odpor. Násilie smeruje voči tomu, kto má vec u seba. Násilie alebo hrozba bezprostredného násilia sú prostriedkom na zmocnenie sa cudzej veci, preto musia predchádzať zmocneniu sa veci. Úmysel páchateľa sa musí vzťahovať tak na násilné konanie, ktorým chce páchateľ prekonať alebo znemožniť odpor obete, pre ktorý sa inak nemôže zmocniť veci, ako aj na to, aby sa zmocnil cudzej veci.
Na hlavnom pojednávaní bolo dokázané, že obžalovaný a poškodený spolu sedeli sami za tmavými oknami vozidla BMW, poškodený následne odišiel do budovy čerpacej stanice, kam za ním po chvíli prišiel aj obžalovaný, obžalovaný pred odchodom nazrel do vozidla BMW, požiadal svedka W. o otvorenie priehradky pred spolujazdcom a lakťovej opierky, zobral kľúče zo zapaľovania a iné neznáme kľúče, o ktorých tvrdí, že mu vypadli počas dialógu s poškodeným a odišiel z priestorov čerpacej stanice preč.
Z uvedeného konania je teda zrejmé, že neexistujú také dôkazy, ktoré by potvrdzovali a odôvodňovali záver obžaloby o samotnom konaní a existencii úmyslu obž. F. L., ktorý by smeroval k použitiu hrozby bezprostredného násilia v úmysle zmocniť sa cudzej veci patriacej poškodenému, naopak, o tejto skutočnosti existujú dôvodné pochybnosti. Sám obžalovaný vypovedal, že nikdy nesledoval úmysel poškodenému protiprávne odobrať vec jemu patriacu.
V čase keď mal obžalovaný odoberať veci z vozidla BMW, nebol poškodený vôbec prítomný pri vozidle, preto je zrejmé, že obžalovaný nemusel hrozbou bezprostredného násilia prekonávať odpor poškodeného, aby sa dostal k jeho veciam. Dokonca sám svedok W. uvádza, že opierky mu na prosbu obžalovaného sám otvoril. Z vyššie uvedeného absentuje contitio sine qua non spáchania zločinu lúpeže, a to prekonanie odporu poškodeného v úmysle zmocniť sa jeho veci. prekonávanie odporu páchateľom nie je možné, ak sa poškodený nachádza na úplne inom mieste. Z uvedeného je zrejmé, že právna kvalifikácia posudzovania skutku ako trestného činu lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zákona neobstojí.
V prejednávanom prípade sa musel súd vysporiadať s istou mierou dôkaznej núdze a pritom vychádzať z dvoch protichodných tvrdení. Na jednej strane výpoveď obžalovaného F. L., ktorý však vypovedá konštantne, jeho opisy skutku sú nemenné v detailoch, jeho zdôvodnenia a odpovede na otázky súdu či prokuratúry sa javia ako logické, nadväzné, pričom obžalovaný opakovane autenticky vypovedá o podstatných detailoch a tieto na prípadné otázky súdu a prokuratúry logický rozvíja.
Na druhej strane súd musel zvážiť aj zmätočnú a nesúrodú výpoveď poškodeného. Výpoveď človeka, ktorý je podľa vlastnej výpovede závislý na omamných a psychotropných látkach, ktoré mohli ovplyvniť jeho rozpoznávacie a ovládacie schopnosti, a to až do tej miery, že sa to blížilo k ich vymiznutiu. Uvedený stav obžalovaného musel mať okrem iného vplyv aj na vierohodnosť a autentickosť obsahu jeho výpovedí v prípravnom konaní a v konaní pred súdom, jeho pamäť, schopnosť rozpoznať vážnosť situácie a schopnosť detailne a hodnoverne reprodukovať zažité a vnímané okolnosti skutku tak, aby nevznikali dôvodné pochybnosti o pravdivosti jeho výpovede a reálnosti opisu skutku.
Výsluchy svedkov T. W., T. C. J. L. B., spolu so zadováženým videozáznamom z času skutku nasvedčujú skôr verzii prezentovanej obžalovaným. Absentuje dôkaz o použití hrozby bezprostredného násilia, aj keď je pravdou, že táto hrozba sa mala udiať v čase, keď bol obžalovaný s poškodeným sám vo vozidle. Avšak z výsluchu svedkov prítomných na čerpacej stanici nevyplýva protiprávne konanie obžalovaného, resp. správanie, ktoré by bolo mimo spoločenské normy. Takéto správanie obžalovaného nevyplýva ani zo vzhliadnutia príslušných videozáznamov.
Pokiaľ ide o odcudzenie dvoch mobilných telefónov patriacich poškodenému, túto stratu sa taktiež nepodarilo objasniť bez akýchkoľvek pochybností. Poškodený náhradu škody nežiada, je zrejmé, že po
skutku došlo k kontaktovaniu mobilných telefónov poškodeného a obžalovaného, čo naznačuje držbu svojho mobilného telefónu poškodeným.
Na riadne a náležité vyvodenie trestnej zodpovednosti voči konkrétnej osobe sa v rámci trestného stíhania vyžaduje, aby boli na strane tejto osoby, ako subjektu trestného konania, naplnené všetky zákonné obligatórne znaky stanovené Trestným zákonom a to jednak znaky uvedené vo všeobecnej časti Trestného zákona a súčasne aj znaky obsiahnuté v osobitnej časti Trestného zákona, viažuce sa k určitej, konkrétnej skutkovej podstate trestného činu, ktorá je nimi tvorená.
„Neudržanie“ právnej kvalifikácie skutku je zrejmé aj zo záverečnej reči prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava III, v rámci ktorej navrhol skutok obžalovaného po úprave skutkovej vety prekvalifikovať na majetkový trestný čin. Súd sa samozrejme zaoberal ex offo aj prípadnou zmenou právnej kvalifikácie a subsumovať dokázané konanie obžalovaného pod iný trestný čin nachádzajúci sa v osobitnej časti Trestného zákona. Avšak aj pri úvahách o trestnom čine krádeže podľa § 212 Tr. zákona, trestnom čine vydierania podľa § 189 Tr. zákona, resp. trestnom čine hrubého nátlaku podľa § 190 Tr. zákona na splnenie podmienok trestnosti chýbali základné znaky skutkovej podstaty daného trestného činu.
Súd zamietol návrh obhajoby na doplnenie dokazovania zabezpečením RT a výpisu zo Sociálnej poisťovne poškodeného, ako aj zistiť aktuálny pobyt poškodeného, nakoľko dôkazy sa týkajú okolnosti nepodstatnej pre rozhodnutie. Aj keby sa v rámci dokazovania preukázalo, že poškodený je súdne trestaný, uvedená skutočnosť automaticky neznamená, že v inom konaní nemôže byť obeťou trestného činu. Snahou súdu bolo aj zabrániť druhotnej viktimizácii poškodeného.
Na základe vyššie popísaných úvah súd použil zásadu trestného konania „in dubio pro reo“, nakoľko nejestvuje žiadny priamy dôkaz preukazujúci vinu obžalovaného.
Zásada objektívnej pravdy vyžaduje, aby súd oprel svoje rozhodnutie o vine a treste o jednoznačne zistené a bezpečne preukázané fakty, nie o púhu pravdepodobnosť. Tam, kde nie je možné bezpečne určiť, ktorá z variant skutkového riešenia zodpovedá skutočnosti, volí súd po vyčerpaní všetkých dosiahnuteľných dôkazov tú, ktorá je pre obžalovaného priaznivejšia. (R NS č. 46/1963)
Aj keď bol obžalovaný dôvodne podozrivý, že sa dopustil žalovaného trestného činu, avšak výsledky dokazovania vykonaného pred súdom nevyznievajú jednoznačne, a nie je tu úplne ucelená reťaz tak priamych, ako aj nepriamych dôkazov, z ktorých by sa mohol vyvodiť bezpečný záver, že sa stal skutok, ktorý je predmetom trestného stíhania, treba obžalovaného oslobodiť spod obžaloby. (R NS č. 14/1964)
Súd v tomto smere pripomína aj ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu ( napríklad 2 Tz 22/1967 a 7 Tz 61/1967 ), podľa ktorej ak zostanú vyčerpané všetky dostupné možnosti smerujúce k spoľahlivému zisteniu skutkového deja, je nutné vykladať priebeh tohto skutkového deja v prospech obžalovaného. Inak povedané, ak reálne prichádzajú do úvahy dve alebo viaceré verzie skutkového deja, je potrebné s použitím zásady in dubio pro reo neuznať obžalovaného za vinného. Podľa názoru súdu práve takáto situácia nastala v posudzovanom prípade. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, pretože dospel k záveru, že skutok, ktorý je obžalovanému kladený za vinu, nie je trestným činom. V súlade s ustanovením § 285 písm. b/ Tr. por. súd odkazujúc na vyššie opísané úvahy obžalovaného spod obžaloby oslobodil.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho oznámenia na Okresnom súde Bratislava III. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlási v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.