Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_76S-9-2020.pdf
PDF · 162.96 KB
Case nature
Area
Subarea
76S/9/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd správny, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Zdráhalovej Rúfusovej (sudca spravodajca) a členov JUDr. Drahomíry Mikulajovej a JUDr. Jany Novotnej, v právnej veci žalobcu: NYESZO - TRADE s. r. o., so sídlom Banícka 703/16, 990 01 Veľký Krtíš, IČO: 50 379 674, právne zastúpený: Mgr. Gabriela Nováková, advokátka, so sídlom Nám. A. H. Škultétyho 5, 990 01 Veľký Krtíš, IČO: 34 921 516, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100796179/2020 zo dňa 22. apríla 2020, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a.
II. Žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. U žalobcu ako u daňového subjektu bola vykonaná daňová kontrola na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu (alebo jeho časti) dane z pridanej hodnoty (ďalej aj len „DPH“) za zdaňovacie obdobie január, február, marec a jún 2018. Daňová kontrola bola začatá dňa 20.11.2018 (deň uvedený v oznámení o daňovej kontrole č. 102166267/2018 zo dňa 06.11.2018). O výsledku daňovej kontroly správca dane vyhotovil protokol č. 102603425/2019 zo dňa 13.11.2019, ktorý spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole č. 102610123/2019 zo dňa 13.11.2019 bol žalobcovi doručený dňa 22.11.2019. Žalobca sa k zisteniam uvedeným v protokole vyjadril dňa 09.12.2019. Pripomienky žalobcu k protokolu z daňovej kontroly boli prerokované na ústnom pojednávaní dňa 10.01.2020 (zápisnica č. 100106430/2020 zo dňa 10.01.2020).
2. Vo vyrubovacom konaní Daňový úrad Banská Bystrica, pobočka Lučenec (ďalej aj len „správca dane“ alebo „orgán verejnej správy 1. stupňa“) rozhodnutím č. 100166562/2020 zo dňa 15.01.2020 podľa § 68 ods. 5 a 6 zákona č. 536/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „Daňový poriadok“) určil žalobcovi rozdiel dane v sume 61 912,84 Eur na DPH za zdaňovacie obdobie marec 2018, nepriznal nadmerný odpočet v sume 201,84 Eur a vyrubil daň v sume 61 711,- Eur.
3. Žalobca v zdaňovacom období marec 2018 deklaroval dodanie tovaru pre odberateľa Doboi Invest Working, Kft., so sídlom Szugló utca 82, 1141 Budapest, IČ DPH HU 25936663 (ďalej aj len „Doboi Invest Working, Kft.“), a to na základe vystavených faktúr: č. 180100008 zo dňa 12.03.2018 v hodnote 182 634,35 Eur, č. 180100009 zo dňa 23.03.2018 v hodnote 81 576,10 Eur a č. 180100010 zo dňa 23.03.2018 v hodnote 107 266,61 Eur.
4. Správca dane poukázal na žalobcom predložené dôkazy a na odpovede maďarskej daňovej správy na žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií. Žalobca si uplatnil oslobodenie od dane z vystavených faktúr pre vyššie uvedeného odberateľa v zmysle § 43 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „Zákon o DPH“), avšak podľa správcu dane splnenie podmienok oslobodenia od dane v zmysle § 43 ods. 5 c) Zákona o DPH nebolo dostatočne preukázané. Žalobca vierohodným a nespochybniteľným spôsobom nepreukázal, že tovar uvedený na faktúrach bol reálne dodaný do iného členského štátu pre maďarského odberateľa. Poukázal na to, že ani maďarský odberateľ nepreukázal, že nadobudol práve ten istý tovar od žalobcu. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno preukázania deklarovaných intrakomunitárnych dodávok zo Slovenska do Maďarska. Predložené potvrdenia o prijatí tovaru odberateľom, medzinárodné nákladné listy a faktúry sa vo svetle vykonaného dokazovania v priebehu daňovej kontroly ukázali ako nevierohodné a nepravdivé. Žalobcom nebolo preukázané, že došlo k intrakomunitárnemu dodaniu tovaru do iného členského štátu a tým k splneniu podmienok ustanovených v § 43 Zákona o DPH.
5. O odvolaní žalobcu, podanom proti rozhodnutiu správcu dane, rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 100796179/2020 zo dňa 22.04.2020 tak, že rozhodnutie správcu dane potvrdil.
6. K odvolacím námietkam žalobcu uviedol, že podmienky pre oslobodenie od dane sú stanovené striktne. Zákon o DPH v § 43 ods. 1 a 5 stanovuje, aby boli preukázané dve základné hmotnoprávne podmienky, a to: tovar musí byť odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu EÚ osobe identifikovanej pre daň v inom členskom štáte a zároveň musí prejsť právo nakladať s tovarom ako vlastník na nadobúdateľa v inom členskom štáte. Pri oslobodení od dane nie je rozhodujúce kto vykonáva prepravu, ale je rozhodujúce, na koho účet sa táto preprava vykonáva. Z dôvodu ľahkej zneužiteľnosti zákon požaduje, aby daňový subjekt, ktorý si tento nárok uplatňuje, preukázal splnenie podmienok.
7. K odvolacím námietkam o tom, že z odpovede maďarskej daňovej správy vyplýva, že tovar od odberateľa prevzala následne spoločnosť Toner Plaza Kft. a Irodaszer Plaza, Kft. a že odberateľ v daňovom priznaní deklaroval dodanie tovaru od žalobcu, žalovaný uviedol, že podľa odpovede maďarskej daňovej správy maďarský daňový subjekt podal daňové priznania za obdobie 01.1.2018 až 31.03.2018, v ktorom deklaroval dodanie od žalobcu. Tovar ďalej fakturoval spoločnosti ÁSZKRI COLOR SYSTEM, Kft., ktorá ho následne fakturovala spoločnostiam Toner Plaza, Kft. a Irodaszer Plaza, Kft. Podľa maďarského správcu dane je spoločnosť ÁSZKRI COLOR SYSTEM, Kft., členom fakturačného reťazca a spoločnosť Doboi Invest Working, Kft., je u maďarského správcu dane kategorizovaná ako tzv. zmiznutý obchodník. Aj daňový subjekt ÁSZKRI COLOR SYSTEM, Kft., bol nekontaktný, nepredložil relevantné doklady a nedostavil sa k správcovi dane v Maďarsku. Preto žalovaný vyhodnotil tieto odvolacie námietky ako nedôvodné.
8. Pokiaľ žalobca poukazoval na to, že z odpovede maďarskej daňovej správy vyplýva, že zástupca skladu iLogistic Logisztikai és Szolgáltató Kft. potvrdil dodávky tovaru, žalovaný uviedol, že z odpovede maďarskej daňovej správy vyplýva iba to, že N. J. (konateľ spoločnosti Doboi Invest Working, Kft.) podpísal zmluvu a konal v mene spoločnosti Doboi Invest Working, Kft. Spoločnosť iLogistic Logisztikai és Szolgáltató Kft. mala prepravovať objednaný tovar a odosielať ho zákazníkom, po príchode tovaru mal byť tento prevzatý na základe dodacieho listu, časť tovaru mala byť prepravená na adresy uvedené v dodacích listoch zaslaných Doboi Invest Working, Kft. Odosielateľom tovaru mal byť žalobca, prepravu mal vykonať Y. G. do skladu 2051 Biatorbágy, Verebély László utca 2, ktorý vystavil CMR. Zástupca logistického skladu svoje vyhlásenie nepodložil žiadnym relevantným dôkazom a ani jeho výpoveďou sa nepotvrdilo dodanie tovaru.
9. K odvolacím námietkam o tom, že spoločnosť Doboi Invest Working, Kft., podala daňové priznanie za obdobie od 01.01.2018 do 31.03.2018, žalovaný uviedol, že tento daňový subjekt je podľa maďarského správcu dane nekontaktný tzv. zmiznutý obchodík, ktorý mal byť založený výhradne s cieľom vyhnúť sa daňovým povinnostiam z pozície konečných členov fakturačného reťazca. Konateľ tohto daňového subjektu je občan Ukrajiny, ktorý nemá podľa Úradu pre prisťahovalectvo a utečencov registrované sídlo, bydlisko alebo inú adresu v Maďarsku. Táto spoločnosť tovar ďalej fakturovala zmiznutým obchodníkom, bola nekontaktná a maďarskému správcovi dane neposkytla nijaké podklady.
10. Odberateľ z Maďarska nijakým spôsobom nepreukázal, že obstaral tovar z iného členského štátu, konkrétne zo Slovenska od žalobcu ako dodávateľa, a nepredložil žiadne dôkazy. Ide o nekontaktnú spoločnosť, ktorá nemá zamestnancov a nepreberá úradné zásielky.
11. K námietkam, ktorými žalobca namietal závery o tom, že k úplnému preukázaniu toho, že žalobca tovar dodal maďarským odberateľom je nevyhnutné preveriť tieto skutočnosti aj u maďarských odberateľov, ktorí musia jednoznačne a vierohodným spôsobom potvrdiť a preukázať, že tovar skutočne prevzali a použili na účel ich ďalšej podnikateľskej činnosti, a že žalobca nie je oprávnený nahliadať do účtovníctva odberateľov, pričom kontaktovaním svojich odberateľov žalobca supluje povinnosti správcu dane, žalovaný uviedol, že správca dane preveroval skutkový stav na základe listinných dôkazov predložených žalobcom k daňovej kontrole. Žalobca predložil faktúry a prepravné doklady (medzinárodné nákladné listy CMR a potvrdenia o prijatí). Bola podaná aj žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií, prostredníctvom čoho správca dane preveroval deklarované dodanie tovaru, ale deklarovaný zahraničný odberateľ bol nekontaktný, so zahraničným správcom dane nekomunikoval a nepredložil žiadne doklady. Prepravca Y. G. uviedol, že tovar prepravil, ale nebol v kontakte so spoločnosťou Doboi Invest Working, Kft., potvrdil len obchodný vzťah so žalobcom a to, že tovar vyložil v logistickom centre v Biatorbágy.
12. Podľa odpovede na žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií je jednoznačné, že zahraničný odberateľ nepreukázal, že obstarával tovar z iného členského štátu - zo Slovenskej republiky. Nepreukázal, či je prijatie faktúrou deklarovaného tovaru predmetom jeho účtovníctva, pre zahraničného správcu dane je nekontaktný, existuje podozrenie zo zapojenia sa do reťazových obchodov s následnou fakturáciou tovaru pre takzvaných zmiznutých obchodníkov. Za obchod je zodpovedný daňový subjekt, ktorý vystavil faktúru. Prepravca sa vyjadril, že tovar odovzdal v logistickom sklade, pričom prepravu mal objednať žalobca. S odberateľom Doboi Invest Working, Kft. sa prepravca podľa jeho vyjadrenia nestretol a nejednal s ním. Žalobca nepredložil žiadny doklad, ktorý by prepravcu oprávňoval vyložiť tovar v logistickom sklade a z ktorého by vyplývalo komu má tovar odovzdať. Aj samotná existencia tovaru nie je dôkazom o tom, že tovar bol skutočne odovzdaný deklarovanému odberateľovi a spĺňa podmienky oslobodenia od dane. Daňový subjekt vierohodne nepreukázal splnenie podmienok pre oslobodenie dane, preto žalovaný vyhodnotil postup správcu dane ako súladný so zákonom.
13. Námietku o tom, že splnomocnený zástupca žalobcu neovláda slovenský jazyk vyhodnotil žalovaný ako nepodstatnú. Splnomocneného zástupcu si zvolil daňový subjekt na základe vlastného rozhodnutia a pri výbere osoby mal zvážiť, či je vhodné si za zástupcu zvoliť osobu neovládajúcu slovenský jazyk.
14. Podľa žalovaného žalobca neuniesol dôkazné bremeno a jednoznačným a vierohodným spôsobom nepreukázal, že skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a údaje uvedené v daňovom priznaní, sú úplné a správne. Predložením faktúry, jej zaúčtovaním a zápisom do záznamov DPH ešte nie je splnená požiadavka preukaznosti, ale len formálna stránka účtovnej operácie. Nesplnenie podmienok pre odpočítanie dane nie je možné odpustiť ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za nepreukázanie uskutočnenia zdaniteľného obchodu.
15. Rozhodnutie správcu dane vyhodnotil žalovaný ako zákonné s tým, že správca dane dostatočne zistil skutkový stav veci a dostatočne vyhodnotil všetky získané dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti. Správca dane postupoval v zmysle zásad ustanovených v § 3 v nadväznosti na § 4 Daňového poriadku. Správca dane postupoval v súlade s § 3, § 24 a § 63 Daňového poriadku, keď na základe zhodnotenia všetkých dôkazov, ktoré zaobstaral v súlade s § 24 Daňového poriadku, dospel k záveru o nedodržaní podmienok na uplatnenie nároku na odpočítanie DPH v zmysle Zákona o DPH. Podľa žalovaného žalobca v odvolaní nepredložil také dôkazy, ktoré by preukázali zistený skutkový stav inak, ako bol správcom dane zistený v daňovej kontrole a vyhodnotený vo vyrubovacom konaní.
16. Správnou žalobou, podanou v zákonnej lehote, sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ako aj rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa, ich zrušenia a vrátenia vecí orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania.
17. Žalobca namietal, že rozhodnutie žalovaného je nezákonné, pretože vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na riadne posúdenie veci, a skutkový stav, ktorý vzal žalovaný za základ napadnutého rozhodnutia, je v rozpore s administratívnymi spismi a nemá v nich oporu.
18. Žalobca v správnej žalobe poukázal na to, že bola preukázaná úhrada ceny za tovar, bolo preukázané, že odberateľ Doboi Invest Working, Kft. tovar predal spoločnosti Ászkri Color System, Kft., ktorá ďalej tovar dodala pre Toner Plaza, Kft. a Irodaszer Plaza, Kft. a zároveň odberateľ predložil daňové priznanie za obdobie 01.01.2018 do 31.03.2018, v ktorom deklaroval IC nadobudnutie tovaru od žalobcu, čím potvrdil dodanie tovaru. Pokiaľ na CMR doklade nebola presne špecifikovaná adresa, to ešte neznamená, že tovar do Biatorbágyu dodaný nebol. V Biatorbágyi je jedno logistické centrum, ktoré potvrdilo, že tovar dodaný žalobcom na základe pokynu odberateľa odovzdali na prepravu. Pokiaľ by tovar nebol do skladu dopravený, nebolo ho možné ani vyskladniť.
19. Zástupca spoločnosti iLogistic Logisztikai és Szolgáltató Kft. uviedol, že „zvyčajne existovala jedna objednávka za mesiac, kedy objednaný tovar pripravili a poslali k zákazníkovi. Po príchode tovaru bol tovar prevzatý na základe dodacieho listu. N. J. podpísal zmluvu a konal v mene subjektu. Časť tovaru bola potom prepravená na adresy uvedené v dodacích listoch zaslaných Doboi Invest Working, Kft. Konečná faktúra bola vystavená na základe podrobného účtu, ktorý bol vyhotovený podľa dodacích listov. Daňový subjekt (Doboi Invest Working. Kft.) mohol identifikovať tovar podľa priložených dodacích listov spoločnosti žalobcu, prepravcom bol G. Y. - medzinárodný prepravca, ktorý prepravil tovar do skladu v Biatorbágy. G. Y. potvrdil, že nebol vo vzťahu s Doboi Invest Working, Kft. ale so spoločnosťou žalobcu, pričom tovar prepravoval zo Želoviec do logistického centra Biatorbágy, o každej preprave bola vyhotovená CMR.
20. Proti rozhodnutiu správcu dane podal žalobca odvolanie, v ktorom uviedol, že spoločnosti Doboi Invest Working, Kft. dodal tovar, ktorý bol v jeho vlastníctve. Ďalej uviedol, že z MVI jasne vyplýva, že uvedený tovar prevzala spoločnosť Toner Plaza, Kft. a Irodaszer Plaza, Kft. Maďarský daňový subjekt predložil daňové priznania k DPH za 01.01.2018 - 31.01.2018, v ktorom deklaroval dodávky od žalobcu. Zároveň bolo v MVI uvedené, že Doboi Invest Working, Kft. nemal motorové vozidlo, čo žalobca negoval tým, že práve z toho dôvodu, že nemal motorové vozidlo, spolupracoval s logistickým skladom, ktorý dodanie tovaru potvrdil. Zároveň sa žalobca odvolal na to, že nie je oprávnený nahliadať do účtovníctva odberateľov a dodávky tovaru potvrdilo aj logistické centrum. Napriek tomu žalovaný rozhodnutie správcu dane potvrdil s tým, že dodanie tovaru nebolo dostatočne preukázané.
21. Žalobca ďalej namietal konštatovanie žalovaného, že odberateľ bol povinný preukázať, že tovar skutočne prevzal a použil na účely jeho ďalšej podnikateľskej činnosti, čo je podľa žalobcu v rozpore s legislatívou. Medzi podmienky na splnenie a preukázanie zákonnej podmienky na oslobodenie od dane pri dodaní tovaru do iného členského štátu patrí skutočnosť, že nadobúdateľ tovaru získa právo nakladať s tovarom ako vlastník a preprava tovaru sa fyzicky skončí v inom členskom štáte. V danom prípade boli obidve podmienky splnené.
22. Počas daňovej kontroly sa žalobca snažil preukázať aj skutočnosti, na ktoré žalobca poukazoval a správca dane ich nezabezpečil. Z MVI malo vyplývať, že Doboi Invest Working, Kft. nemá vhodné skladovacie priestory. Žalobca poukazoval na to, že Doboi Invest Working, Kft. má spoluprácu s iLogistic, kde žalobca tovar prepravoval. Podarilo sa získať nájomnú zmluvu, ktorú dal žalobca preložiť do slovenského jazyka ako potvrdenie o svojom tvrdení.
23. Pokiaľ správca dane tvrdil, že prepravca Y. G. nevystavil a neposkytol žiadne faktúry, tak prepravca nemôže vystavovať faktúry o prepravovanom tovare. Prepravca tovar od žalobcu prevzal, tovar odberateľovi odovzdal, potvrdenú CMR priložil k dokumentácii a prepravcovi bola preprava riadne uhradená. Požadovať od prepravcu faktúry týkajúce sa spoločnosti Doboi Invest Working, Kft. je v rozpore so zákonom.
24. Žalobca ďalej poukázal na tvrdenie správcu dane, že nesplnenie podmienok nie je možné odpustiť ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za nepreukázanie uskutočnenia daňového obchodu a že daňové doklady sú z hľadiska preukazovania oslobodenia od DPH použiteľné len vtedy, ak je nepochybné, že v nich uvedené údaje odrážajú skutočnosť. Podľa správcu dane odberateľ nepreukázal, že nadobudol
práve ten istý tovar od spoločnosti žalobcu, ktorý bol deklarovaný na preverovaných faktúrach. Tým žalobca nemal uniesť dôkazné bremeno preukázania dodávok zo Slovenska do Maďarska. Správca dane uvádza, že predložené listiny, a to potvrdenia o prijatí odberateľom a medzinárodné nákladné listy boli predložené v celom rozsahu, boli správne vyhotovené a spĺňali náležitosti, avšak v svetle vykonaného dokazovania a preverovania sa ukázali ako nehodnoverné a nepravdivé. Daňové orgány tak konali napriek tomu, že žalobca preukázal, že prešlo právo nakladať s tovarom na nadobúdateľa, ktorý sa stal vlastníkom tovaru.
25. Žalobca ďalej vyjadril nesúhlas so závermi daňových orgánov, že nepreukázal splnenie podmienok oslobodenia od dane pri dodaní do iného členského štátu preto, že nepredložil relevantné dôkazy, ktorými by vierohodným spôsobom preukázal svoje tvrdenie. Podľa žalobcu dodanie tovaru dostatočným spôsobom preukázal a daňové orgány to nevyvrátili. Žalovaný svoje rozhodnutie založil na domnienkach, keď uviedol, že dôkazy hodnotil podľa svojej úvahy, čiže nie na základe potvrdených skutočností. V rámci daňovej kontroly žalobca tvrdil, že dostatočne preveril svojho obchodného partnera (platnosť registrácie, IČ DPH, výpisy z obchodného registra) a prijal všetky rozumné opatrenia. Tieto tvrdenia žalovaný ani správca dane nepopreli a svoje rozhodnutia nezaložili na tom, že žalobca konal vedome s rizikovými partnermi. Žalobca vyčerpal dôkazné bremeno na preukázanie skutočnosti o dodaní tovaru uvedeného v prepravnom doklade odberateľom.
26. O splnení podmienok na oslobodenie od platenia DPH pri dodaní tovaru z tuzemska do iného štátu platí, že ak daňovník svoje dôkazné bremeno vyčerpal, dôkazné bremeno sa presúva na správcu dane. Správca dane v prípade, ak má na základe iných zistených skutočností pochybnosti o splnení tejto podmienky, musí preukázať, že išlo o doklad falošný (nestačí teda len spochybniť pravosť CMR) alebo vo svetle judikatúry SD EÚ musí preukázať, že obchod bol súčasťou reťazca zaťaženého podvodom, o ktorom žalobca vedel alebo musel vedieť, resp. že ide o zneužitie práva. Preto nestačí spochybniť prepravu tovaru od žalobcu do iného členského štátu EÚ na taký skutkový záver ako to urobili daňové orgány. Správca dane za takejto dôkaznej situácie musí vykonaným dokazovaním vyvrátiť žalobcom predkladaný dôkaz o splnení zákonom stanovenej podmienky alebo preukázať jeho vedomosť o prípadnom podvode na strane jeho odberateľa, resp. odberateľov. Z daňovej kontroly nevyplynuli závery o falošnosti žalobcom predložených CMR a takéto tvrdenie rozhodnutie ani neobsahuje. Daňové orgány predložené doklady vyhodnotili ako formálne, teda nie ako falošné. CMR obsahujú všetky náležitosti, ktoré musí obsahovať CMR a žalovaný platnosť CMR nespochybnil. Zákon predloženie takýchto dokladov priamo predpokladá a predložením CMR dokladu je splnená povinnosť preukázať splnenie podmienok na oslobodenie od dane. V prípade, ak CMR neobsahuje stanovené náležitosti, nejedná sa o doklady formálne. Nejde o doklady, ktoré môže vyhotoviť výlučne odberateľ alebo výlučne dodávateľ. CMR listina je dokladom o tom, že bola uzatvorená prepravná zmluva medzi odosielateľom a dopravcom, ktorý obsahuje potvrdenie dopravcu o prevzatí tovaru na prepravu odosielateľa a potvrdenie adresáta o prijatí tovaru a o mieste dodania v inom členskom štáte.
27. Podľa žalobcu rozhodnutie žalovaného nevychádzalo z dostatočne zisteného skutkového stavu a žalovaný aj správca dane vec nesprávne právne posúdili, keď dospeli k záveru, že žalobca nepreukázal splnenie podmienok pre oslobodenie od DPH. Žalobca tvrdí, že podmienky stanovené v § 43 ods. 1 Zákona o DPH preukázal a preukázal dodanie tovaru nadobúdateľovi, ktorý je platiteľom DPH v inom členskom štáte, a zároveň žalobca preukázal prepravu, resp. odoslanie tovaru do iného členského štátu, a to predložením dokladov v zmysle Zákona o DPH - faktúrami, CMR dokladmi a vykonanie prepravy potvrdil aj prepravca. Zo strany žalovaného nebola spochybnená existencia tovaru, ani platby za tovar a uvedené dôkazy súhlasia s faktúrami, CMR a ostatnými dokladmi, ktoré vytvárajú ucelenú reťaz dôkazov preukazujúcich splnenie podmienok na oslobodenie od dane. Preverovaním vykonaným správcom dane prostredníctvom MVI síce dodanie tovaru žalobcom maďarským spoločnostiam nebolo potvrdené (vzhľadom na ich nekontaktnosť, resp. nepredloženie dôkazov), avšak nebolo ani vyvrátené.
28. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe uviedol, že sa vo svojom rozhodnutí stotožnil so závermi správcu dane, z ktorých vyplýva, že kontrolovaným daňovým subjektom nebolo preukázané, že došlo k intrakomunitárnemu dodaniu tovaru do iného štátu a tým k splneniu podmienok pre oslobodenie od dane.
29. Platiteľ DPH je povinný postupovať pri uplatnení oslobodenia od dane pri dodaní tovaru do iného členského štátu v zmysle ustanovení zákona o DPH, ktoré stanovujú pravidlá pri dodávkach tovaru s oslobodením od dane pre odberateľov do iných členských štátov. Zákon o DPH stanovuje striktné
podmienky, ktoré musia byť splnené, aby daňový subjekt mohol uplatniť oslobodenie od dane pri dodaní tovaru do iného členského štátu.
30. Faktúra ako dôkaz sama nestačí, ak nie je podložená reálnym dodaním tovaru alebo služby. Uskutočnenie dodania tovaru a následné právo na oslobodenie od dane pri dodaní tovaru do iného členského štátu EÚ nie je možné deklarovať len po formálnej stránke (vystavenou odberateľskou faktúrou), ale aj po stránke obsahovej, a to reálnym preukázaním dodania fakturovaného tovaru deklarovanému odberateľovi v inom členskom štáte EÚ. V súlade s ustanoveniami Daňového poriadku (§ 45 ods. 2 a § 24 ods. 1) je to práve daňový subjekt, ktorý nesie dôkazné bremeno pri preukazovaní uplatneného oslobodenia od dane. Správca dane skúmal uskutočnenie obchodov nielen z formálnej stránky ale preveroval predovšetkým súlad skutočného stavu so stavom formálnym.
31. Správca dane z dôvodu preverovania splnenia podmienok oslobodenia od dane pri dodaní tovaru do Maďarska preveroval skutočnosti súvisiace s fakturovaným dodaním tovaru pre deklarovaného odberateľa a zaslal žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií. Na žiadosť obdržal čiastočnú, a potom konečnú odpoveď, obsah ktorých je podrobne uvedený v rozhodnutí správcu dane. Na základe zistení maďarskej daňovej správy deklarovaný maďarský odberateľ nepreukázal, že tovar nadobudol od žalobcu, nepotvrdil prijatie a zaúčtovanie tovaru uvedeného na faktúrach, konateľ spoločnosti sa nedostavil k správcovi dane a nepredložil dokumentáciu, sídlo spoločnosti sa nachádza v sídle poskytovateľa sídel, odkiaľ nebola obchodná činnosť nikdy vykonávaná, nemal žiadnych zamestnancov a ani priestory vhodné na skladovanie tovaru. S odberateľom tovaru sa prepravca nestretol a žalobca nepredložil žiaden doklad, ktorý by prepravcu oprávňoval vyložiť tovar v logistickom sklade. Bolo spochybnené prevzatie tovaru oprávnenou osobou, uvedenou na faktúrach.
32. Zahraničný správca dane vyjadril podozrenie, že spoločnosť Doboi Invest Working, Kft. bola účelovo založená s cieľom vyhnúť sa daňovým povinnostiam účasťou vo fakturačnom reťazci. Zahraničný odberateľ nepreukázal, či vôbec existuje ako zdaniteľná osoba vykonávajúca ekonomickú činnosť, nepreukázal ani ako s tovarom ďalej naložil, či ho použil na účely svojho podnikania a či má prijatie tovaru zaúčtované vo svojom účtovníctve a v záznamoch DPH. Nebolo jednoznačne preukázané, že žalobca tovar dodal deklarovanému dodávateľovi, a preto boli správne závery správcu dane, že nepreukázal splnenie podmienok pre oslobodené dodanie.
33. Ťažisko dôkazného bremena je na daňovom subjekte. Správca dane mal pochybnosti o vierohodnosti, úplnosti a pravdivosti predložených dôkazov, preto nevychádzal len z dokladov, ktoré predložil kontrolovaný daňový subjekt, ale vykonal k tomu rozsiahle dokazovanie a dôkazy hodnotil jednotlivo ako aj vo vzájomnej súvislosti. Vo vzťahu k dôkaznému bremenu poukázal žalovaný na závery rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 78/2011 zo dňa 23.02.2011 a na závery rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sfž/28/2010 zo dňa 18.05.2011.
34. Maďarský daňový subjekt je podľa informácií zahraničného správcu dane nekontaktný, tzv. zmiznutý obchodník, ktorý bol podľa dostupných informácií založený len s cieľom vyhnúť sa daňovým povinnostiam z pozície konečných členov fakturačného reťazca. Konateľ spoločnosti je občan Ukrajiny, ktorý nemá v Maďarsku registrované sídlo, bydlisko alebo inú adresu. Táto spoločnosť tovar ďalej fakturovala zmiznutým obchodníkom, ktorí tovar ďalej fakturovali. Deklarovaný odberateľ je nekontaktnou spoločnosťou, ktorá nemá žiadnych zamestnancov a nepreberá zásielky. Rovnako je nekontaktný aj konateľ spoločnosti.
35. Existencia tovaru ešte nie je dôkazom, že tento tovar bol skutočne dodaný spoločnosti Doboi Invest Working, Kft. a spĺňa podmienky oslobodenia od dane. Nebolo preukázané, že tovar uvedený na faktúrach bol dodaný deklarovanému odberateľovi, a preto neboli splnené podmienky na oslobodenie od dane.
36. Preverovaním správcu dane bolo preukázané, že deklarované oslobodenie od dane pri dodaní tovaru do Maďarska spoločnosti Doboi Invest Working, Kft. neprebehlo tak ako to žalobca deklaroval.
37. Pokiaľ žalobca poukazoval na potrebu preukázania jeho vedomosti o prípadnom podvode alebo zneužití práva v súlade s judikatúrou Súdneho dvora EÚ, žalovaný uviedol, že táto námietka je nedôvodná, pretože sa nejednalo o zneužitie práva a ani o účasť žalobcu na konaní vykazujúcom
znaky daňového podvodu. Z rozhodnutí a z predloženého administratívneho spisu vyplýva, že správca dane vyhodnotil žalobcom uplatnené oslobodené dodanie podľa § 43 ods. 1 a 5 Zákona o DPH ako neoprávnené. Správca dane skúmal uskutočnenie obchodov nielen z formálnej stránky, ale preveroval predovšetkým súlad skutočného stavu so stavom formálnym. Nebolo preukázané, že fakturovaný tovar žalobca dodal pre maďarských odberateľov, a teda neboli splnené podmienky pre oslobodenie od dane. Za obchod je zodpovedný daňový subjekt, ktorý vystavil faktúru. Predložené doklady sú použiteľné len vtedy, ak je nepochybné, že odrážajú skutočnosť, t. j. že sú vierohodné. Nepostačuje, aby splnenie zákonných podmienok vyplývajúcich z § 43 ods. 1 a 5 Zákona o DPH bolo splnené len tým, že sú formálne uvedené na dokladoch.
38. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno, pretože nepreukázal jednoznačným a vierohodným spôsobom, že skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a údaje uvedené v daňovom priznaní, sú úplné a správne.
39. Preskúmavané rozhodnutia obsahujú všetky skutočnosti zistené v priebehu daňovej kontroly, obsahujú uvedenie právnych predpisov, ktoré podľa daňových orgánov boli žalobcom porušené, ich vyhodnotenie vo väzbe na kontrolné zistenia, a tiež úvahy, ktoré ovplyvnili hodnotenie dôkazov.
40. Na základe uvedenej argumentácie žalovaný žiadal, aby správny súd správnu žalobcu zamietol.
41. V replike žalobca uviedol, že žalovaný tvrdí, že samotná faktúra nestačí a sám pritom potvrdzuje, že logistické centrum potvrdilo dodanie tovaru a sám prepravca potvrdil, že tovar odovzdal do logistického centra. Prepravcu na vyloženie tovaru v logistickom centre oprávňovala CMR, čo je dohoda o prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej doprave. Poukázal aj na to, že cena za tovar bola uhradená v celej výške a že bolo jednoznačne preukázané, že prepravca tovar na základe CMR prepravil do logistického centra, kde tovar riadne odovzdal oprávnenej osobe. Pokiaľ žalovaný uviedol, že deklarovaný odberateľ nepredložil žiadne doklady o prijatí tovaru a o úhrade, tak odberateľ má k dispozícii rovnaké doklady ako predložil žalobca správcovi dane. Nekontaktnosť odberateľa nemôže byť na vrub žalobcu. Žalobca si odberateľa od začiatku riadne preveroval a v čase realizácie dodávok voči nemu neboli vedené žiadne konania. Žalobca urobil všetko pre to, aby eliminoval prípadné obchodné riziko. Pokiaľ žalovaný tvrdí, že dodanie tovaru neprebehlo tak, ako to deklaruje žalobca, bolo nutné uviesť, akým spôsobom teda dodanie tovaru prebiehalo. Správca dane nedostatočne zistil skutkový stav a jeho rozhodnutie je založené len na polemikách. Dôkazné bremeno nebolo na strane žalobcu, pretože žalobca svoje dôkazné bremeno vyčerpal, a toto sa presunulo na správcu dane. Žalobca počas daňovej kontroly zháňal všetky dôkazy, ktoré by vedel na svoju obranu správcovi dane predložiť a nie je oprávnený dopytovať sa ďalších odberateľov odberateľa na preukázanie ďalšieho predaja.
42. Žalovaný nevyužil právo zaujať dupliku - vyjadriť sa k vyjadreniu žalobcu (§ 106 ods. 2 SSP).
43. Účastníci konania nežiadali prejednanie veci na pojednávaní a správny súd nezistil iné dôvody pre nariadenie pojednávania podľa § 107 ods. 1 SSP, preto rozhodnutie vo veci verejne vyhlásil postupom podľa § 107 ods. 2 v spojení s § 137 ods. 4 SSP dňa 12.05.2021. Oznámenie o mieste a čase verejného vyhlásenia rozsudku bolo zverejnené na úradnej tabuli súdu dňa 03.05.2021.
44. Správny súd preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie orgánu verejnej správy 1. stupňa, vrátane postupu, ktorý im prechádzal, v rozsahu a z dôvodov správnej žaloby (§ 134 SSP) a dospel k záveru, že správna žaloba žalobcu je nedôvodná, preto ju podľa § 190 SSP zamietol.
45. Podľa § 2 ods. 1 a 2 SSP; (1) V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
46. Podľa § 6 ods. 1 SSP; Správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
47. Podľa § 134 SSP; (1) Správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. (2) Správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak a) rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu, b) rozhodnutie alebo opatrenie vydal orgán, ktorý na to nebol podľa zákona oprávnený, c) ide o veci podľa § 192, d) ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. c), ak je žalobcom fyzická osoba, e) ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. d), f) vec súvisí s ochranou práv spotrebiteľa.
48. Podľa § 19 ods. 1 Zákona o DPH; Daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.
49. Podľa § 43 ods. 1 a 5 Zákona o DPH; (1) Oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom alebo treťou osobou na účet predávajúceho alebo na účet nadobúdateľa, ak a) nadobúdateľom je zdaniteľná osoba, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby v inom členskom štáte, alebo právnická osoba, ktorá nie je zdaniteľnou osobou, a b) nadobúdateľ podľa písmena a) je identifikovaný pre daň v inom členskom štáte a oznámil svoje identifikačné číslo pre daň pridelené v inom členskom štáte dodávateľovi. (5) Platiteľ je povinný preukázať, že sú splnené podmienky oslobodenia od dane podľa odsekov 1 až 4 a) kópiou faktúry, b) dokladom o odoslaní tovaru, ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ poštovým podnikom, alebo kópiou dokladu o preprave tovaru, v ktorom je potvrdené odberateľom alebo osobou ním poverenou prevzatie tovaru v inom členskom štáte, ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ osobou inou ako poštovým podnikom; ak platiteľ takú kópiu dokladu o preprave tovaru nemá, prevzatie tovaru v inom členskom štáte je povinný preukázať iným dokladom, c) potvrdením o prijatí tovaru odberateľom alebo osobou ním poverenou, ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ alebo odberateľ; toto potvrdenie musí obsahovať 1. meno a priezvisko odberateľa alebo názov odberateľa a adresu jeho sídla, miesta podnikania, prevádzkarne, bydliska alebo adresu miesta, kde sa obvykle zdržiava, 2. množstvo a druh tovaru, 3. adresu miesta a dátum prevzatia tovaru v inom členskom štáte, ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ, alebo adresu miesta a dátum skončenia prepravy, ak prepravu tovaru vykoná odberateľ, 4. meno a priezvisko vodiča pozemného motorového vozidla uvedené paličkovým písmom a jeho podpis, 5. evidenčné číslo pozemného motorového vozidla, ktorým sa uskutočnila preprava tovaru, a d) inými dokladmi, najmä zmluvou o dodaní tovaru, dodacím listom, dokladom o prijatí platby za tovar, dokladom o platbe za prepravu tovaru.
50. Podľa § 68 ods. 5 a 6 Daňového poriadku; (5) Správca dane v rozhodnutí vydanom vo vyrubovacom konaní vyrubí daň alebo rozdiel dane oproti vyrubenej dani. (6) Správca dane v rozhodnutí vydanom vo vyrubovacom konaní určí sumu alebo rozdiel v sume, ktorú mal daňový subjekt podľa osobitných predpisov vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov.
51. Správny súd v správnom súdnictve poskytuje ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (§ 2 ods. 1 SSP). Právo domáhať sa ochrany svojich práva má každý, kto tvrdí, že jeho práva boli činnosťou alebo nečinnosťou orgánu verejnej
správy porušené alebo priamo dotknuté, a to za podmienok stanovených Správnym súdnym poriadkom. Podľa Správneho súdneho poriadku žalobca musí v správnej žalobe uviesť dôvody, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov žalobca považuje preskúmavané rozhodnutia za nezákonné. Je na žalobcovi, ako svoje právo na súdnu ochranu pred nezákonnosťou postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy využije. V prejednávanej veci žalobca na viacerých miestach správnej žaloby zopakoval argumentáciu uvedenú v preskúmavaných rozhodnutiach so všeobecne vyjadreným nesúhlasom, bez konkrétnych žalobných námietok. Správne súdy nepredstavujú ďalšiu inštanciu v administratívnom konaní a konanie pred správnym súdom nie je pokračovaním administratívneho konania. Správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi správnej žaloby, pričom je pre neho rozhodujúci skutkový stav, ktorý bol v čase vydania správnou žalobou napadnutého rozhodnutia. Správny súd nemá oprávnenie za žalobcu dôvody nezákonnosti napadnutého rozhodnutia z obsahu administratívneho spisu vyhľadávať, a ani v správnej žalobe všeobecne uplatnené dôvody nezákonnosti podľa obsahu administratívneho spisu za žalobcu konkretizovať. Rozsah a obsah súdneho prieskumu zákonnosti správnou žalobou napadnutého rozhodnutia, a postupu orgánov verejnej správy, ktorý jeho vydaniu predchádzal, je striktne daný žalobnými dôvodmi. Výnimku z tohto pravidla obsahuje znenie § 134 ods. 2 SSP. V prejednávanej veci správny súd vady preskúmavaných rozhodnutí a postupu daňových orgánov v zmysle § 134 ods. 2 SSP nezistil.
52. V zdaňovacom období marec 2018 si žalobca uplatnil oslobodenie od danie z dôvodu dodania tovaru do Maďarska odberateľovi Doboi Invest Working, Kft. Správca dane vo svojom rozhodnutí dospel k záveru, že žalobca nepreukázal splnenie podmienok pre oslobodenie od dane.
53. Pokiaľ žalobca v správnej žalobe namietal, že daňové orgány nesprávne vec právne posúdili, keď dospeli k záveru, že nie sú splnené podmienky pre oslobodenie od dane a žalobca preukázal, že tovar dodal nadobúdateľovi, ktorý bol v danom čase platiteľom DPH v inom členskom štáte, a preukázal aj prepravu tohto tovaru do iného členského štátu predložením faktúr, CMR a dodacích listov, tieto žalobné námietky považuje správny súd za nedôvodné.
54. Podstatné pre posúdenie žalobcom uplatneného nároku správcom dane bolo preukázanie dodania tovaru do iného členského štátu a zároveň skutočnosť, že deklarovaný odberateľ nadobudol vlastnícke právo k tomuto tovaru. Žalobcu ako daňový subjekt zaťažovala povinnosť preukázať splnenie formálnych a zároveň materiálnych podmienok pre uplatnenie jeho práva.
55. Dôkazné bremeno zaťažuje predovšetkým daňový subjekt, ktorý si uplatňuje právo na odpočítanie dane. Dokazovanie zo strany daňových orgánov slúži na následnú verifikáciu toho, či tvrdenia prednesené daňovým subjektom v rámci preukazovania splnenia formálnych a materiálnych podmienok pre nárok na odpočítanie dane sú pravdivé. Povinnosťou daňových orgánov tak nie je zisťovať ako sa tvrdené obchodné transakcie stali. Daňové orgány len preverujú, či sa stali daňovým subjektom tvrdeným spôsobom. Ak správca dane spochybní vykonanými dôkazmi tvrdenia daňového subjektu, dôkazné bremeno sa opäť presúva na daňový subjekt. Zásada objektívnej pravdy, ovládajúca daňové konanie, nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, kým sa bez pochýb nepotvrdia a nepreukážu tvrdenia daňového subjektu ohľadne ním v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností. Je na správcovi dane, vykonávajúcom dokazovanie, a na jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania vyvodí, a to predovšetkým s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré už má správca dane v priebehu konania k dispozícii (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžf/75/2014 zo dňa 29.02.2016).
56. Ak správca dane pri preverovaní predložených písomných podkladov spochybní vierohodnosť, pravdivosť, alebo úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom, nespája sa to so vznikom jeho dôkaznej povinnosti. V takom prípade je opäť len na daňovom subjekte, či predloží alebo navrhne ďalšie dôkazy (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžf/93/2014 zo dňa 23.11.2016).
57. Daňové konanie nie je konaním vyhľadávacím, keďže pokiaľ ide o dokazovanie v daňovom konaní, dôkaznú povinnosť má prioritne daňový subjekt (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžf/36/2016 zo dňa 13.06.2018).
58. Žalobca predložil za účelom preukázania splnenia podmienok pre oslobodené dodanie pri dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu faktúry, potvrdenia o prijatí tovaru, CMR doklady, výpisy z bankového účtu. Všetky tieto dôkazy boli daňovými orgánmi vyhodnotené aj v súvislostiach s inými dôkazmi a zisteniami, pričom závery, ku ktorým daňové orgány dospeli, sú preskúmateľné a správne. Daňového orgány spochybnili úplnosť a vierohodnosť dôkazov predložených žalobcom, v dôsledku čoho sa dôkazné bremeno presunulo opäť na žalobcu. Žalobca v správnej žalobe uviedol, že sa mu podarilo získať nájomnú zmluvu, ktorú dal preložiť do slovenského jazyka a ktorá potvrdila jeho tvrdenie, že spoločnosť Doboi Invest Working, Kft. spolupracovala s iLogistic. V administratívnom spise sa nájomná zmluva týkajúca sa deklarovaného odberateľa Doboi Invest Workig, Kft. nenachádza. Žalobca predložil nájomnú zmluvu, ale v súvislosti s deklarovaným dodaním tovaru inému odberateľovi, ktoré sa ale netýkalo zdaňovacieho obdobia marec 2018. Taktiež nebolo preukázané dodanie tovaru spoločnosťou Doboi Invest Working, Kft. spoločnosti Ászkri Color System, Kft., pretože spoločnosť Doboi Invest Working, Kft. neposkytla maďarskému správcovi dane súčinnosť, bola nekontaktná a v odpovedi maďarskej daňovej správy je uvedené, že dodanie tovaru od Doboi Invest Working, Kft. nie je možné potvrdiť pre neposkytnutie súčinnosti a nepredloženie dokladov.
59. Za účelom preverenia žalobcom deklarovaného dodania tovaru do iného členského štátu EÚ správca dane požiadal o medzinárodnú výmenu informácií maďarskú daňovú správu. Všetky skutkové zistenia, ktoré vyplynuli zo žalobcom predložených dôkazov, ako aj z dôkazov obstaraných správcom dane, boli vyhodnotené jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach a daňové orgány dospeli po vyhodnotení skutkových zistení k preskúmateľným a správnym skutkovým záverom a rovnako vec správne právne posúdili. Daňové orgány spochybnili žalobcom predkladané dôkazy, toto spochybnenie dostatočným a preskúmateľným spôsobom popísali, a preto sa dôkazné bremeno presunulo na žalobcu ako na daňový subjekt. Žalobca následne dôkazné bremeno neuniesol. Úlohou daňových orgánov bolo preverenie splnenia formálnych a materiálnych podmienok pre deklarované oslobodenie od dane pri dodaní tovaru do iného členského štátu a postačovalo, ak daňové orgány uskutočnenie deklarovaných obchodných transakcií spochybnili. Žalobca preto nedôvodne vytýka daňovým orgánom nedostatočné zisťovanie skutkového stavu, keď ich nezaťažovala povinnosť zistiť ako bolo deklarované dodanie tovaru z tuzemska do iného členského štátu realizované (ako sa obchodné transakcie stali) ale len preveriť, či sú žalobcom deklarované tvrdenia pravdivé. Neobstoja preto ani žalobné námietky, v ktorých žalobca uvádzal, že suploval povinnosti daňových orgánov. Žalobca bol ako daňový subjekt povinný preukázať splnenie zákonom stanovených formálnych aj materiálnych podmienok pre oslobodené dodanie tovaru z tuzemska do iného členského štátu EÚ, teda dôkazná povinnosť zaťažovala predovšetkým jeho.
60. Žalobca deklaroval dodanie tovaru odberateľovi Doboi Invest Working, Kft., so sídlom v Maďarsku, pričom tovar mal byť podľa tvrdenia žalobcu prepravený medzinárodným prepravcom Y. G. do logistického skladu v Biatorbágy. Na potvrdeniach o dodaní tovaru je uvedené ako miesto dodania/ prevzatia tovaru/skončenie prepravy : Doboi Invest Working, Kft., Szugló utca 82, 11 41 Budapest. Na tejto adrese mal odberateľ len prenajaté sídlo, nemal tam reálne priestory a ani zamestnancov. V dolnej časti potvrdenia je uvedené : Dodacia adresa : iLogistic Kt, Verebély László utca 2, 2051 Biotorbágy (správne malo byť Biatorbágy). V CMR je uvedené ako miesto dodania tovaru : Biatorbágy, Hungary bez konkrétnej adresy. Prepravu mal realizovať Y. G., ktorý mal vystaviť CMR doklady. Týmito predloženými dokladmi dodanie tovaru deklarovanému odberateľovi Doboi Invest Working, Kft. nebolo bez pochýb preukázané. Žalobca tvrdil, že tovar odovzdal v logistickom sklade ale nepreukázal, na základe čoho mal byť tovar vyložený pre odberateľa v tomto mieste. Žalobca nepredložil žiaden dôkaz a ani popisom skutkových okolností deklarovaného dodania tovaru neobjasnil, na základe čoho (dohoda, objednávka, mailová komunikácia a podobne) mal byť tovar pre odberateľa dodaný do logistického skladu. Potvrdenia o prevzatí tovaru a ani CMR doklady neboli potvrdené deklarovaným odberateľom Doboi Invest Working, Kft. a žalobca nepreukázal a neobjasnil, na základe čoho mal byť tovar pre tohto odberateľa odovzdaný do logistického skladu. Pokiaľ žalobca zdôrazňoval uvedenie miesta dodania tovaru na prepravnom CMR doklade a to, že prepravcu na vyloženie tovaru v logistickom sklade oprávňoval CMR doklad, k tomu sa žiada uviesť, že prepravca musel byť vo vzťahu k miestu dodania tovaru usmernený objednávateľom prepravy, ktorým bol v tomto prípade žalobca. Žalobca bol teda tým subjektom, ktorý mal prepravcovi zadať údaje o mieste, kde mal byť tovar dodaný. Žalobca v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania, a ani v správnej žalobe, nijako skutkové okolnosti týkajúce sa dohodnutia miesta dodania tovaru pre odberateľa v logistickom sklade neobjasnil. Spolupráca spoločnosti Doboi Invest Working, Kft. a spoločnosti prevádzkujúcej logistický sklad (z čoho by mohol vyplývať dôvod dodania tovaru do logistického skladu), taktiež nebola preukázaná. Zástupca spoločnosti
prevádzkujúcej logistický sklad poskytol len všeobecné vyjadrenie bez podloženia tvrdení listinnými dokladmi. Pokiaľ žalobca poukazoval na to, že v Biatorbágy je len jedno logistické centrum, toto tvrdenie nebolo preukázané, a ak by aj bolo v tomto meste len jedno logistické centrum, podstatné pre preverenie deklarovaného dodania tovaru bolo, že žalobca neobjasnil, a ani inými dôkazmi sa nepreukázalo, na základe čoho mal byť tovar pre deklarovaného odberateľa dopravený do logistického centra, a teda na základe čoho bolo logistické centrum oprávnené prevziať tovar pre deklarovaného odberateľa.
61. V súvislosti s predložením CMR dokladov správny súd poukazuje aj na závery rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžf/7/2015 zo dňa 26.01.2017, v zmysle záverov ktorého nestačí len predloženie faktúry a prepravného dokladu, ale je potrebné preukázať obsah skutočností uvedených v týchto listinách s tým, že daňové orgány sú oprávnené a zároveň povinné preverovať vierohodnosť a pravdivosť údajov uvedených v týchto predkladaných dôkazoch. Ďalej zo záverov tohto rozhodnutia vyplýva, že ak vzniknú pochybnosti o prepravných dokladoch (napr. z dôvodu ich neúplného vypísania alebo uvedenia rozporných údajov), správca dane je oprávnený nepovažovať tieto dôkazy za relevantný dôkaz o deklarovanom dodaní tovaru a o uskutočnenej preprave a pristúpiť k overovaniu dodania tovaru cestou podporných dôkazov, napríklad predložením objednávok, mailovej komunikácie a podobne. Potvrdenia o prevzatí tovaru boli v tomto prípade spochybnené a žalobca v tomto smere žiadne ďalšie dôkazy nepredkladal, preto závery daňových orgánov nevyvrátil.
62. Žalobca nesprávne poukazuje na to, že správca dane uviedol, že potvrdenia o prevzatí tvaru a medzinárodné nákladné listy boli predložené v celom rozsahu a boli správne vyhotovené a obsahovali všetky náležitosti, pretože správca dane vo svojom rozhodnutí vo vzťahu k deklarovanému odberateľovi uviedol, že potvrdenia o prijatí tovaru a CMR neobsahujú všetky predpísané náležitosti, najmä pokiaľ ide o dostatočnú a presnú identifikáciu miesta dodania tovaru. Taktiež CMR dokladom boli vytýkané nedostatky v tom smere, že neobsahovali konkrétne identifikované miesto dodania v meste Biatorbágy a že z nich nevyplývalo prevzatie tovaru deklarovaným odberateľom.
63. Pokiaľ žalobca namietal, že dostatočným spôsobom preukázal dodanie tovaru a daňové orgány dodanie nevyvrátili, pričom žalovaný svoje rozhodnutie založil na domnienkach, keď uviedol, že dôkazy hodnotil podľa svojej úvahy, čiže nie na základe potvrdených skutočností, ani tieto námietky nie sú dôvodné. Žalobca predložil na preukázanie svojich tvrdení dôkazy, ktorých vierohodnosť a preukaznosť správca dane spochybnil, čím sa dôkazné bremeno presunulo opäť na žalobcu a žalobca dôkazné bremeno neuniesol. Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. Z tohto ustanovenia Daňového poriadku vyplýva pre daňové orgány postup pri hodnotení dôkazov. Ide o proces, v ktorom daňové orgány vyhodnotia každý dôkaz samostatne a následne v kontexte s inými dôkazmi. Tento proces teda zahŕňa vyvodenie skutkových zistení z dôkazu a následne konfrontáciu týchto skutkových zistení so skutkovými zisteniami vyvodenými z iných dôkazov. V rámci tohto procesu daňové orgány taktiež vyhodnocujú hodnovernosť a dôkaznú silu jednotlivých dôkazov, ako aj ich schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z iných dôkazov. Takýto proces hodnotenia dôkazov bol vykonaný, daňové orgány uviedli, k akým skutkovým zisteniam po vyhodnotení dôkazov dospeli a ako vec právne posúdili. Hodnotenie dôkazov podľa úvahy daňových orgánov je kritériom vyplývajúcim pre proces hodnotenia dôkazov z § 3 ods. 3 Daňového poriadku, a preto je nedôvodná žalobná námietka, že rozhodnutie správcu dane je založené na domnienkach.
64. Daňové orgány žalobcovi nevytýkali, že konal vedome s rizikovými partnermi alebo že nevykonal všetky rozumné opatrenia, ktoré bolo od neho možné očakávať. Daňové orgány dospeli k záveru, že žalobca nepreukázal dodanie tovaru deklarovaným odberateľom a v tomto smere správnosť ich záverov žalobca argumentáciou prednesenou v správnej žalobe nevyvrátil.
65. Daňové orgány preverovali splnenie podmienok stanovených v Zákone o DPH a dôkazné bremeno zaťažovalo žalobcu ako daňový subjekt, pričom daňové orgány dospeli k preskúmateľným a správnym záverom o tom, že daňový subjekt dôkazné bremeno neuniesol. Dôkazné bremeno by zaťažovalo správcu dane v prípade, ak by tvrdil, že žalobca sa zúčastnil podvodu alebo že došlo k zneužitiu práva, čo daňové orgány v preskúmavanej veci netvrdili, teda k takýmto záverom nedospeli. Rozhodnutia daňových orgánov nie sú založené na záveroch o tom, že žalobca sa zúčastnil podvodu alebo že došlo k zneužitiu práva. Správca dane dostatočne preveril dôkazy predložené žalobcom a spochybnil dodanie tovaru do iného členského štátu, keď poukázal na to, že predkladané dôkazy sú zmätočné a
nevierohodné, najmä pokiaľ išlo o uvádzanie údajov o deklarovanom odberateľovi a o mieste dodania tovaru, a ďalej že sa nepreukázalo, na akom základe mal byť tovar dodaný pre deklarovaného odberateľa do logistického skladu. Dôkazné bremeno sa po relevantnom spochybnení žalobcom predložených dôkazov správcom dane presunulo opäť na žalobcu.
66. Žalobca namietal, že nestačí prepravu do iného členského štátu spochybniť na taký skutkový záver, ako to urobili daňové orgány v tejto veci ale mali vyvrátiť žalobcom predkladaný dôkaz o splnení zákonom stanovených podmienok alebo preukázať jeho vedomosť o podvode na strane odberateľa. Správny súd k tejto skupine žalobných námietok uvádza, že dôkazné bremeno na preukázanie splnenia podmienok pre oslobodené dodanie zaťažovalo žalobcu. Daňové orgány spochybnili ním predložené dôkazy a ich závery sú preskúmateľné a správne. Potvrdenia o prijatí tovaru a CMR doklady obsahujú viacero neúplných a rozporných údajov. Nebolo preukázané dodanie tovaru deklarovanému odberateľovi, pretože tento dodanie tovaru nepotvrdil a nebolo ani preukázané, na základe čoho by bola oprávnená za tohto deklarovaného odberateľa prevziať tovar spoločnosť prevádzkujúca logistický sklad. Zástupca tejto spoločnosti maďarskému správcovi dane uviedol, že bola zvyčajne jedna objednávka za mesiac, že N. J. podpísal zmluvu, že tovar prepravil Y. G., že tovar bol identifikovaný podľa dodacích listov a ďalej posielaný zákazníkom. Ide ale o všeobecné a nekonkrétne tvrdenia, ktoré nepreukazujú reálnosť deklarovaného dodania tovaru, pretože ide o vyjadrenie, ktoré nebolo potvrdené žiadnymi inými dôkazmi.
67. Dokazovanie správcu dane slúži na verifikáciu tvrdení uvádzaných daňovým subjektom. Daňové orgány nezisťujú, ako sa obchodná transakcia stala, len preverujú to, čo tvrdí daňový subjekt. Správca dane vykonal dostatočné dokazovanie, oznámil žalobcovi svoje pochybnosti a námietky spôsobom zodpovedajúcim Daňovému poriadku a tým sa dôkazné bremeno opäť presunulo na daňový subjekt
- žalobcu. Žalobca mal v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania dostatočný priestor na predkladanie dôkazov na preukázanie svojich tvrdení, pričom z obsahu administratívneho spisu nevyplýva, že by žalobca navrhoval nejaké dôkazy a daňové orgány sa s nimi nevysporiadali. Absenciu tejto aktivity v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania nie je možné nahradiť v konaní pred správnym súdom, pretože správny súd nie je súdom skutkovým, nie je ďalšou inštanciou administratívneho konania, vykonáva dôkazy v obmedzenom rozsahu, ktorý je daný preskúmaním zákonnosti správnou žalobou napadnutých rozhodnutí, a vychádza zo skutkového stavu, ktorý bol v čase rozhodovania žalovaného orgánu verejnej správy.
68. Žalobcu zaťažovalo dôkazné bremeno a úlohou daňových orgánov nebolo zistiť, ako sa žalobcom deklarované obchodné transakcie stali, ale len preveriť, či sa stali žalobcom tvrdeným spôsobom. Daňové orgány pri preverovaní žalobcom tvrdených skutočností zistili také skutočnosti (ktoré vyvodili z vykonaného dokazovania), ktoré dostatočným spôsobom spochybnili vierohodnosť žalobcom tvrdených skutočností a predkladaných dôkazov. Nebolo úlohou daňových orgánov pri spochybnení žalobcom predložených dôkazov vykonávať ďalšie dokazovanie a obstarávať dôkazy na preukázanie žalobcových tvrdení. Po relevantnom spochybnení žalobcom predložených dôkazov opätovne zaťažovalo dôkazné bremeno žalobcu.
69. Je potrebné uznať argumentáciu žalobcu o tom, že ustanovenie § 43 Zákona o DPH nepožaduje pre preukázanie oslobodeného dodania tovaru splnenie podmienky, že deklarovaný odberateľ musí potvrdiť a preukázať, že tovar skutočne prevzal a použil ho na účely svojej ďalšej podnikateľskej činnosti. Nemožno ale opomenúť, že v rámci preverovania deklarovaného dodania tovaru a preverovania daňovým subjektom predložených dôkazov môže pre daňové orgány vyvstať potreba preveriť daňovým subjektom deklarované dodanie tovaru aj u deklarovaného odberateľa, tak ako tomu bolo aj v tomto prípade. Keďže išlo o oslobodenie od dane z titulu deklarovaného dodania tovaru do iného členského štátu, tieto skutočnosti mohol správca dane preveriť len na základe žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií zaslanú príslušnému správcovi dane štátu, v ktorom mal sídlo deklarovaný odberateľ. Skutočnosť, že deklarovaný odberateľ nepreukázal, že tovar od žalobcu reálne prevzal, nemôže byť pričítaná na zodpovednosť daňového subjektu, avšak daňové orgány nemôžu pri vyhodnocovaní splnenia podmienok stanovených Zákonom o DPH opomenúť tie zistenia, ktoré oznámi zahraničný správca dane na základe podanej žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií a tieto musia vyhodnotiť v kontexte so zisteniami vyplývajúcimi z iných vykonaných dôkazov. Podstatné v prejednávanej veci vo vzťahu k tejto žalobnej námietke žalobcu je to, že závery o nesplnení zákonom stanovených podmienok zo strany žalobcu neboli daňovými orgánmi založené výlučne na tom skutkovom zistení, že deklarovaný
odberateľ maďarskému správcovi dane nepreukázal, že tovar od žalobcu prevzal a použil ho na účely realizácie svojej ďalšej podnikateľskej činnosti. Tieto skutkové zistenia sú v rozhodnutiach uvedené ako zistenia oznámené dožiadaným správcom dane a daňové orgány sa v kontexte celkového hodnotenia dôkazov museli zaoberať aj týmito zisteniami. Podstatné je, že žalobcu zaťažovala povinnosť preukázať splnenie podmienok oslobodenia od dane, konkrétne aj dodanie tovaru deklarovanému odberateľovi do iného členského štátu, žalobca tieto skutočnosti nepreukázal a tieto nepotvrdil ani deklarovaný odberateľ.
70. Po preskúmaní správnou žalobou napadnutých rozhodnutí daňových orgánov a postupu, ktorý im predchádzal, v rozsahu správnej žaloby a z dôvodov v nej uvedených, správny súd dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná, a preto ju podľa § 190 SSP zamietol.
71. Žalobca nebol v konaní pred správnym súdom úspešný, preto mu správny súd nepriznal právo na náhradu trov konania podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario.
72. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3 : 0. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Tento rozsudok nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty 30 dní od doručenia rozsudku alebo podaním kasačnej sťažnosti proti tomuto rozsudku (§ 145 ods. 2 písm. a/ SSP).
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a § 439 ods. 3 SSP a contr.), ktorá má odkladný účinok (§ 446 ods. 2 písm. a) SSP) .
O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd - Najvyšší súd SR (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Krajskom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 2 písm. a) SSP).
Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.