Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19C/190/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II sudkyňou JUDr. Dagmar Buchalovou v spore žalobcu: X.) R. J., W. XXX, H., Č. F., X.) G. J., W. XXX, H., Česká republika, zastúpených advokátom Dr. Miroslavom Králikom, AK Grösslingova 4, Bratislava, proti žalovanému: Slovenská republika - Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky, Mierová 19, Bratislava, o náhradu škody, priznanie primeraného zadosťučinenia v peniazoch, o priznanie práva zverejniť rozsudok v denníkoch na náklady žalovaného, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcom v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne náhradu škody 351,04 Eur, s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % od 12.7.2011 do zaplatenia, všetko do 15 dní po právoplatnosti rozsudku.

II. Súd žalobu v časti nemajetkovej ujmy vo výške 20.000,- Eur z a m i e t a.

III. Súd žalobu v časti, aby vyslovil, že žalobcovia majú právo zverejniť celý rozsudok Denníkom Nový Čas a SME na náklady žalovaného, pričom žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi v 1.rade sumu 1.000,- Eur, žalobkyni v 2.rade sumu 1.000,- Eur, titulom preddavku na uverejnenie rozsudku z a m i e t a.

IV. Žalobcovi v 1. rade súd v časti o náhradu škody s príslušenstvom priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom po právoplatnosti rozsudku.

V. Žalobcovi v 2.rade súd v časti o náhradu škody s príslušenstvom priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom po právoplatnosti rozsudku.

VI. Súd žalovanému v časti žaloby o náhradu nemajetkovej ujmy voči žalobcom v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Žalobou sa žalobcovia domáhali vydania rozhodnutia, ktorým by súd zviazal žalovaného povinnosťou zaplatiť žalobcovi v 1. rade sumu 175,02 Eur s príslušenstvom a žalobkyni v 2. rade sumu 175,02 Eur s príslušenstvom z titulu náhrady škody. Zároveň domáhali, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi v 1. rade sumu 10.000,- Eur a žalobkyni v 2. rade sumu 10.000,- Eur titulom primeraného zadosťučinenia a nahradiť trovy konania. Žalobcovia sa zároveň domáhali, aby súd vyslovil, že majú právo zverejniť celý rozsudok v denníkoch D. Č. V. Z. na náklady žalovaného, pričom žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi v 1. rade sumu 1.000,- Eur a žalobkyni v 2. rade sumu 1.000,- Eur titulom preddavku na uverejnenie rozsudku v denníkoch.

2. Žalobu odôvodnili tým, že ako spotrebitelia uzavreli dňa 03.05.2010 zmluvu o obstaraní zájazdu s cestovnou kanceláriou Y. Z. B. - zmluvný partner G. H., Z..F..P.. Z. Z. R. XX, N., s miestom pobytu zájazdu Turecko, ktorý sa mal konať v termíne od 25.08.2010 do 04.09.2010, za zájazd zaplatili sumu 517,60 Eur. Dňa 09.07.2010 oznámila CK svoj úpadok. V dôsledku úpadku CK od 09.07.2010 neplnila záväzky, vyplývajúce zo zmluvy o obstaraní zájazdu uzatvorenej so žalobcom, ktorý z uvedeného dôvodu na zájazd ani nenastúpil. CK uzatvorila dňa 21. 12. 20 09 poistnú zmluvu o poistení zájazdu pre prípad úpadku CK s poisťovňou Allianz - Slovenská poisťovňa a. s., číslo XXXXXXXXX, s platnosťou na obdobie od 01.01.2010 - 31.12.2010. V certifikáte k poistnej zmluve, ktorý bol vystavený poisťovňou je uvedené, že poistné je dojednané na poistnú sumu 550.000,- Eur, v zmysle Všeobecných poistných podmienok pre zmluvné poistenie zájazdu. Z katalógu CK ,U. XXXX" je zrejmé, že CK nesplnila povinnosti, ktoré jej ukladá § 8 ods. 1, písm. k) zákona číslo 281/2001 z. z. o zájazdoch, podmienkach podnikania cestovných kancelárii a cestovných agentúr a katalógu, pripadne inou písomnou formou presne, jasne, pravdivo, zrozumiteľne, úplne a riadne informovať o všetkých skutočnostiach, ktoré sú jej známe a ktoré môžu mať vplyv na rozhodnutie záujemcu o kúpu zájazdu, najmä však o rozsahu a podmienkach poistenia zájazdu (§ 9 až 11), o rozsahu poistného plnenia, o podmienkach na plnenie nároku objednávateľa, o poistiteľovi, s ktorým má cestovná kancelária uzatvorené poistenie zájazdu. Iba z obsahu všeobecných poistných podmienok mohol žalobca zistiť, že poistná suma uvedená v poistnej zmluve nie je limitom poistného krytia na jedného objednávateľa, ale že poistná suma je hornou hranicou poistného plnenia pre súčet nárokov všetkých poistených, v zmysle poistnej zmluvy, z čoho je zrejmé, že žalobca nebol informovaný o tom, aké garancie mu pre prípad úpadku CK ako obstarávateľ zájazdu zaistil. Tiež uviedol, že cestovná kancelária požadovala od obstarávateľov zájazdu zálohovú platbu vo výške minimálne 30 - 40 % ceny zájazdu pri uzatvorení zmluvy o obstaraní zájazdu a doplatok do plnej výšky najneskôr do 21 dní pred začatím zájazdu. Po oznámení úpadku cestovnej kancelárie sa žalobca obrátil na poisťovňu so žiadosťou o náhradu škody. Náhradou škody v danom prípade malo byť vrátenie všetkých peňazí, ktoré žalobca zaplatil CK za zájazd, ktorý neabsolvoval, ako to vyplýva z ustanovenia § 9 ods. 1 písm. b) zákona o zájazdoch. Poisťovňa žalobcovi na základe žiadosti o náhradu škody vyplatila zálohu vo výške 30% ceny zaplatenej žalobcom CK za zájazd, teda sumu 155,28 Eur, v januári 2011 doplatila žalobcovi sumu 11,28 Eur, čo predstavuje 32,18 % skutočnej škody. Po odpočítaní poisťovňou uhradenej sumy žalobcom vznikla skutočná škoda v sume 351,04 Eur (517,60 - 155,28 - 11,28 = 351,04 Eur), ktorú si v tomto konaní uplatňuje

3. Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie rozhodol rozsudkom č. k. XXC/XXX/XXXX

- XXX R. W. XX.XX.XXXX tak, že žalobu zamietol.

4. V dôsledku odvolania však bol predmetný rozsudok súdu prvej inštancie uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 29.09.2020, č. k. XCo/XXX/XXXX - XXX, ako súdu odvolacieho, zrušený a vec bola súdu vrátená na ďalšie konanie. V odôvodnení odvolací súd uviedol, že v zmysle judikatúry Súdneho dvora EÚ náhradu škody nemožno viazať na požiadavku, aby Súdny dvor EÚ predtým konštatoval porušenie úniového práva dotknutým členským štátom, takáto podmienka by bola v rozpore so zásadou účinnosti. Je dôvodná tiež argumentácia žalobcov, že v zmysle práva Únie, na to, aby bola podaná žaloba na náhradu škody úspešná, nie sú žalobcovia povinní preukazovať podanie podnetu na Komisiu či predkladať súdu akékoľvek dokumenty, ktorými by Komisia či iný orgán Slovenskú republiku vyzval na odstránenie chýb v nadväznosti na nesprávnu transpozíciu smernice, ani nemusia v ich veci čakať na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ, ktorým by tento rozhodol, že zo strany členského štátu došlo k porušeniu práva EÚ. Žalobcovia tak môžu podať na vnútroštátny súd návrh na náhradu škody spôsobenej členským štátom z dôvodu porušenia práva Únie bez toho, aby došlo k vyhláseniu rozsudku o porušení práva Únie členským štátom. V prípade uplatnenia nárokov na náhradu škody z dôvodu porušenia práva Únie členským štátom je na posúdení vnútroštátneho súdu, či k porušeniu úniového práva zo strany členského štátu došlo. V prípade, ak súd dospeje k záveru, že nesprávnou implementáciou smernice došlo zo strany štátu k porušeniu práva EÚ, bude potrebné zaoberať sa tým, či sú splnené všetky podmienky pre priznanie práva na náhradu škody, ktoré vyplývajú z judikatúry Súdneho dvora EÚ, podľa ktorej sa pre založenie zodpovednosti členského štátu za škodu spôsobenú porušením práva Únie vyžaduje: a) že pravidlo práva Spoločenstva, ktoré je porušené, t.j. porušená úniová norma, priznáva práva (smeruje k založeniu práv jednotlivca), b) porušenie úniového práva je dostatočne závažné, c) existuje priama príčinná súvislosť medzi porušením úniového práva a škodou/ ujmou a d) vznik škody/ujmy. Pokiaľ ide o to, či norma práva EÚ smeruje k založeniu práv jednotlivcov, v prípade smernice Súdny dvor EÚ len výnimočne konštatoval, že smernica nesmeruje k založeniu práv jednotlivcov.

5. Prvoinštančný súd, viazaný názorom odvolacieho súdu, na základe opätovne vykonaného dokazovania oboznámením sa s listinnými dôkaznými prostriedkami nachádzajúcimi sa v spise dospel k nasledovným skutkovým zisteniam.

6. Z výpovede žalobcu v 1. rade súd zistil, že dňa 03.05.2010 spolu s manželkou G. J. uzavrel zmluvu o obstaraní zájazdu s cestovnou agentúrou B. H., ktorá mu mala obstarať zájazd do Turecka v termínu od 25.08.2010 do 04.09.2010, ktorý mala organizovať cestovná kancelária G. H. Z. Z. R. XX, XXX XX N.. Na základe zmluvy o obstaraní zájazdu zaplatil v cestovnej agentúre B. H. zálohu za ich oboch. Cestovná kancelária G. H. skrachovala a zájazd sa neuskutočnil. Od poisťovne Allianz - Slovenská poisťovňa, dostali poistné plnenie vo výške 166,56 Eur, a to za to, že G. H. skrachovala a zájazd sa v požadovanom nekonal. S manželkou sa domáhajú zaplatenia čiastky 351,04 Eur, čo je rozdiel medzi zálohou, ktorú dňa 03.05.2010 zaplatil a medzi tým, čo mu vyplatila poisťovňa. Pokiaľ ide o výšku primeraného zadosťučinia vo výške 10.000 Eur (prípadne 20.000 Eur, ako to vyplýva zo žaloby), tak o tomto informovaný ne je, nevie prečo je táto čiastka uvedená v žalobe, dopredu dr. Králikom nebol informovaný o tom, že by spolu s manželkou mal byť žalobcom o zaplatenie sumy 10.000,- Eur (obaja 20.000,- Eur). S dr. Králikom sa nikdy nestretol, ani s ním nikdy nekomunikoval, ani mu nikdy takúto žalobu neodsúhlasil. Preto sa nemôže vyjadriť k tomu, z akého dôvodu je v žalobe uvedené primerané zadosťučinenie vo výške v žalobe uvedenej. To, čo on naozaj požaduje je čiastka 351,04 Eur ako nedoplatok za zaplatenú zálohu po odpočítaní poistného plnenia. K zverejneniu rozsudku v denníkoch D. Č. V. Z. uviedol, že o takejto požiadavke z jeho strany nič nevie, nič také nepožadoval, ani nikoho na takéto požiadavky nesplnomocnil, Dr. Králikovi nič dopredu v tomto smere neodsúhlasil, nevie prečo súd takého požiadavky v žalobe.

7. Z výpovede žalobkyne v 2. rade súd zistil, že sa pripája s vyjadreniu svojho manžela žalobcu v 1. rade. Bola prítomná pri jeho výsluchu v pojednávacej miestnosti, potvrdila to čo povedal manžel vo svojej výpovedi a nemá nič, čo by k tomu dodala. Sama za seba doplnila, že ona Dr. Králika nikdy nesplnomocnila k tomu, aby za ňu podal žalobu o zaplatenie nejakého zadosťučinenia vo výške 10.000,- Eur, či o zverejnenie čohosi v denníkoch D. Č. V. Z.. Nikdy sa osobne s Dr. Králikom nestretla, nikdy mu také splnomocnenie nepodpísala, o tom že je v postavení žalobkyne v týchto nárokoch okrem čiastky 351,04 Eur s úrokom z omeškania nič nevie, dozvedela sa o tom až pri výsluchu

8. Zo žiadosti o predbežné prerokovanie nárokov na náhradu škody spôsobenej orgánmi vernej moci pri výkone verejnej moci doručenej MH SR dňa 16.08.2011 súd zistil, že žalobcovia spolu s ďalšími poškodenými hromadne ako objednávatelia zájazdov listom zo dňa 11.07.2011 požiadali Ministerstvo hospodárstva SR v zastúpení L.. A. G. o náhradu škody a ušlý zisk. žiadosť odôvodnili tým, že Poškodeným, ktorí s CK uzatvorili ZOOZ a CK zaplatili čiastočnú, príp. plnú cenu zájazdu, v dôsledku úpadku CK neboli poskytnuté žiadne služby dohodnuté v zmluve a bola im z poistnej zmluvy o poistení zájazdu pre prípad úpadku CK (ďalej PPUCK) vyplatená náhrada škody iba do výšky 32,18 % sumy zaplatenej za zájazd. Škoda im bola spôsobená orgánmi verejnej správy pri výkone verejnej moci, preto si uplatnili nárok na úhradu skutočnej škody a ušlého zisku podľa , ods. 1 Skutočnou škodou, ktorú si poškodení uplatnili je rozdiel medzi výškou zaplatenej sumy za zájazd a výškou prijatého poistného plnenia z PPUCK. Ušlý zisk za obdobie od 09.07.2010 od termínu ohlásenia úpadku CK, do termínu náhrady škody, výšku požadovaného ušlého zisku si vyčíslili vo výške 9 % ročne

9. Zo stanoviska Ministerstva hospodárstva SR zo dňa 07.02.2012, označeného ako žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody - vyjadrenie súd zistil, že po preskúmaní žiadosti dospelo k záveru, že žiadosti nie je možné vyhovieť a požadovanú náhradu škody nemôžu akceptovať.

10. Zo zmluvy o obstaraní zájazdu súd zistil, že ju dňa 03.05.2010 uzavrel žalobca v 1. rade ako objednávateľ, spolucestujúca bola žalobkyňa v 2. rade, miesto pobytu G., Turecko, ubytovacie zariadenie Y. C. Z., kategória zariadenia 3,5, doprava letecky, miesto odletu Bratislava, termín od 25.08.2010 do 04.09.2010, typ izby 1x2 lôžková, stravovanie all inclusive. Cena za osobu za zájazd 1.014,- Eur, servisné poplatky 140,- Eur na osobu, poistenie 30,80 Eur na osobu, celková cena k úhrade za dve osoby bola vyčíslená sumou 1294,- Eur, záloha v sume 517,60 Eur bola splatná do 03.05.2010, doplatok v sume 776,40 Eur bol splatný do 25.07.2010.

11. Z certifikátu k poistnej zmluve č. XXXXXXXXX poistení zájazdu pre prípad úpadku cestovnej kancelárie súd zistil, že poisťovateľom je Allianz - Slovenská poisťovňa a.s., Bratislava, poisteným Karya Tour, s.r.o., Bratislava, poisťovateľ potvrdzuje, že poistený uzavrel v zmysle o zájazdoch poistnú zmluvu o poistení zájazdu pre prípad úpadku cestovnej kancelárie s poistnou sumou 252.278,- Eur, so začiatkom poistenia od XX.XX.XXXX W. XX.XX.XXXX.

12. Z certifikátu k poistnej zmluve č. XXXXXXXXX poistení zájazdu pre prípad úpadku cestovnej kancelárie súd zistil, že poisťovateľom je Allianz - Slovenská poisťovňa a.s., Bratislava, poisteným G. H., Z..F..P.., Bratislava, poisťovateľ potvrdzuje, že poistený uzavrel v zmysle o zájazdoch poistnú zmluvu o poistení zájazdu pre prípad úpadku cestovnej kancelárie s poistnou sumou 550.000,- Eur, so začiatkom poistenia od XX.XX.XXXX W. XX.XX.XXXX.

13. Z oznámenia o ukončení likvidácie poisťovne ALLIANZ - Slovenská poisťovňa a.s. súd zistil, že listom zo dňa 11.02.2011 oznámili žalobcovi v 1. rade, že ukončili likvidáciu poistnej udalosti z povinného zmluvného poistenia zájazdu pre prípad úpadku cestovnej kancelárie G. H., Z..F..P.. z poistnej zmluvy č. XXXXXXXXX. Vzhľadom na to, že účet všetkých oprávnených nárokov poškodených klientov prevýšil zmluvne dojednanú poistnú sumu, konečná výška poistného plnenia bola vyčíslená sumou 166,56 Eur. Po odpočítaní poskytnutej zálohy 155,28 Eur mu poukazujú doplatok k poistnému plneniu vo výške 11,28 Eur.

Po právnej stránke súd posúdil vec nasledovne:

14. Podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, tento zákon upravuje a) zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci, b) zodpovednosť obce a vyššieho územného celku za škodu spôsobenú orgánmi územnej samosprávy pri výkone samosprávy, c) predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a právo na regresnú náhradu.

15. Podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

16. Podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci (ďalej len Zákon), štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona, pri výkone verejnej moci a) nezákonným rozhodnutím, d) nesprávnym úradným postupom.

17. Podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa , koná v mene štátu ministerstvo alebo iný ústredný orgán štátnej správy, ak v dôsledku nesprávneho prebratia smernice Európskej únie alebo ak v dôsledku nedodržania lehoty určenej na jej prebratie vznikla škoda pri výkone verejnej moci v oblasti štátnej správy, ktorá patrí do pôsobnosti tohto ministerstva alebo tohto ústredného orgánu štátnej správy.

18. Podľa , štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

19. Podľa právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

20. Podľa , nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom, je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "") s príslušným orgánom podľa a 11.

21. Podľa , ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jej časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

22. Podľa , uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

23. Podľa , v prípade, ak iba samotné konštatovanie práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

24. Podľa výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo, c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote, d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

25. Podľa , , právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia) rozhodnutia. Najneskôr sa právo na náhradu škody premlčí za desať rokov odo dňa, keď bolo poškodenému doručené (oznámené) rozhodnutie, ktorým mu bola spôsobená škoda; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví alebo škodu spôsobenú rozhodnutím podľa a 8.

26. Tunajší súd sa opätovne zaoberal vznesenou námietkou premlčania a v tejto súvislosti bolo zistené, že skutočná škoda vznikla žalobkyniam momentom, keď obdržali Oznámenie Allianz - Slovenskej poisťovne, a.s., o ukončení likvidácie poistnej udalosti, čo bolo 28.1.2011. Týmto momentom došlo k zmenšeniu ich majetku, čo konštatoval aj odvolací súd. Žalobkyne podali žalobu na súd dňa 28.9.2012, teda včas. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na rozsudok Súdneho dvora EÚ z 24.marca 2009 vo veci Y.-XXX/XX v ktorom sa konštatuje : " Právo Spoločenstva nebráni tomu, aby premlčacia lehota pre podanie žaloby o zodpovednosť štátu z dôvodu nesprávneho prebratia smernice začala plynúť vtedy, keď vzniknú prvé škody v dôsledku tohto nesprávneho prebratia a možno očakávať vznik ďalších škôd, aj keď tento deň predchádza správnemu prebratiu tejto smernice."

27. Podľa čl. 7 Smernice Rady č. 90/314/EEC o balíku cestovných , dovolenkových a výletných služieb zo dňa 13.6.1990, organizátor a/alebo maloobchodník, ako zmluvná strana, musí zabezpečiť dostatočný dôkaz záruky refundácie peňazí, ktoré boli zaplatené za a pre repatriáciu spotrebiteľa v prípade platobnej neschopnosti.

28. Podľa o zájazdoch, podmienkach podnikania cestovných kancelárií a cestovných agentúr a o zmene a doplnení v znení neskorších predpisov účinného v čase dojednania zájazdu, cestovná kancelária je povinná dohodnúť poistenie zájazdu podľa na dostatočnú poistnú sumu vo výške minimálne 25 % ročných plánovaných tržieb z predaja zájazdov. Ak tieto tržby majú byť nižšie než v predchádzajúcom roku, cestovná kancelária je povinná dohodnúť povinné zmluvné poistenie na poistnú sumu vo výške minimálne 25 % týchto tržieb v predchádzajúcom roku.

29. V právnom poriadku Slovenskej republiky je zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú výkonom verejnej moci koncipovaná spôsobom, ktorý vylučuje uplatnenie zodpovednosti za legislatívnu činnosť NR SR, keďže táto nespadá do žiadnej z kategórií upravených K rovnakému záveru dospeli aj súdy Českej republiky. Jednotlivci sa však môžu domáhať náhrady škody spôsobenej porušením práva Európskej únie. Uvedené vyplýva z judikatúry Súdneho dvora EŮ (napr. vo veciach T., N. W. A., N. H., W. a iné). V prípade T. Súdny dvor na otázky vnútroštátnych súdov týkajúcich sa možnosti požadovať náhradu škody od štátu v dôsledku neimplementovania Smernice uviedol, že štát môže byť zodpovedný za takto vzniknutú škodu. Súdny dvor definoval kritériá pre vyvodenie zodpovednosti štátu v prípade pochybenia spočívajúceho v neimplementovaní Smernice. Týmito sú :

a) výsledok predpísaný Smernicou obsahuje priznanie práv jednotlivcom, bez ohľadu na bezprostredný účinok Smernice

b) obsah týchto práv je možné identifikovať na základe ustanovení smernice

c) existuje príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti štátu a škodou utrpenou jednotlivcom.

30. Podľa článku 288 Zmluvy o fungovaní Európskej únie má Nariadenie všeobecnú platnosť, je záväzné vo svojej celistvosti a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch. V prípade Smernice zmluva uvádza, že táto je záväzná pre každý členský štát, ktorému je určená a to vzhľadom na výsledok, ktorý sa má dosiahnuť, pričom voľba foriem a metódy je ponechaná vnútroštátnym orgánom. Zatiaľ čo nariadenie je priamo aplikovateľné, t.j. fyzické a právnické osoby sa môžu priamo dovolávať práv a povinností z neho plynúcich bez akejkoľvek recepčnej normy, uvedený postup nie je uplatniteľný v prípade Smernice. Vzhľadom ale na jej záväzný charakter je za určitých okolností prípustný jej priamy účinok, t.j. možnosť priamo sa dovolávať práva alebo povinnosti uvedenej v Smernici. Priama aplikácia však prichádza do úvahy len subsidiárne ako ultima ratio, ak eurokonformný výklad nie je možný. Podmienkami na uplatnenie priameho účinku Smernice sú: uplynutie transpozičnej lehoty, chýbajúca, neskorá, nesprávna alebo neúplná transpozícia, fakt, že predmetné ustanovenie smernice musí byť dostatočne jasné, určité, presné a nepodmienené, pričom priama aplikácia Smernice nesmie mať za následok uloženie povinností fyzickej alebo právnickej osobe alebo založenie alebo sprísnenie trestnej zodpovednosti tých, ktorí sa dopustia porušenia jej ustanovení.

31. Podľa § 249 ods. 3 Zmluvy o založení európskeho spoločenstva, komunitárne smernice nezakladajú práva a povinnosti jednotlivcom, ale zaväzujú členské štáty k prijatiu potrebnej legislatívy, ktorá tieto práva a právne povinnosti založí. Povinnosťou štátu je včas a riadne transponovať smernicu do národného právneho poriadku.

32. Najvýznamnejšími dokumentmi, ktoré zaväzovali Slovenskú republiku aproximovať právne predpisy týkajúce sa ochrany spotrebiteľa bola európska dohoda o pridružení (Asociačná dohoda), Biela kniha, Partnerstvo pre vstup a Národný program pre prijatie acquis (NPAA). V kapitole 23, ktorá bola uzavretá v októbri 2000 určuje NPAA úlohy Slovenskej republike ohľadom ochrany spotrebiteľa a zdravia. Okrem iného uvádza ako prioritu implementovať Smernicu 90/314 a prijať právnu úpravu ohľadom cestovného ruchu do 1.7.2001.

33. Skutočnosť, že Smernica 90/314 bola transponovaná do obsahu vyplýva z Predkladacej správy, Dôvodovej správy, ktorej obsahom je doložka zlučiteľnosti zákona s právom EÚ, Oznámenia notifikácie, ako aj z Tabuľky zhody, ktorá poskytuje širšie informácie o tom, či právna úprava SR je kompatibilná s právom EÚ. Z ich obsahu súd zistil, že Smernica o organizovanom cestovaní a dovolenkových zájazdoch č. XX/XXX/EHS bola implementovaná do dňom 14.6.2001. Zákon nadobudol platnosť dňa XX.X.XXXX.

34. V prejednávanej veci bolo jednoznačne preukázané, že Smernica bola do transponovaná tak, že spotrebiteľom sa pri platobnej neschopnosti cestovnej kancelárie vrátia zaplatené zálohy na balík služieb v garantovanej výške "25% ročných plánovaných tržieb z predaja zájazdov cestovnej kancelárie. Ak tieto tržby majú byť nižšie než v predchádzajúcom roku, cestovná kancelária je povinná dohodnúť povinné zmluvné poistenie na poistnú sumu vo výške minimálne 25% týchto tržieb v predchádzajúcom roku.", čo je v rozpore s účelom článku 7 Smernice rady číslo XX/ XXX I. o balíku cestovných, dovolenkových a výletných služieb zo dňa 13.6.1990, podľa ktorého sa má zabezpečiť "refundácia všetkých nákladov". Tým bol splnený predpoklad zodpovednosti štátu za škodu vzniknutú žalobkyniam v dôsledku nesprávnej implementácie vyššie citovaného článku Smernice rady.

35. Žalobcom vznikla skutočná škoda spočívajúca v rozdiele sumy poskytnutej zálohy na zájazd a sumy vyplateného poistného, čo je žalovaná pohľadávka, ktorú im súd v celom rozsahu priznal spolu s príslušným úrokom z omeškania. Medzi nesprávnou transpozíciou a vznikom škody je priama príčinná súvislosť, pretože v prípade, ak by Smernica bola do vnútroštátneho predpisu transponovaná správne v súlade s jej cieľom, ktorý sledovala, bola by cestovná kancelária povinná zabezpečiť si poistenie tak, aby jednotlivcom boli uhradené všetky nimi vynaložené náklady, čo sa v danom prípade nestalo.

Sú tak splnené všetky podmienky pre priznanie práva na náhradu škody, ktoré vyplývajú z judikatúry Súdneho dvora EÚ, podľa ktorej sa pre založenie zodpovednosti členského štátu za škodu spôsobenú porušením práva Únie vyžaduje: a) že pravidlo práva Spoločenstva, ktoré je porušené, t.j. porušená úniová norma, priznáva práva (smeruje k založeniu práv jednotlivca), b) porušenie úniového práva je dostatočne závažné, c) existuje priama príčinná súvislosť medzi porušením úniového práva a škodou/ ujmou a d) vznik škody/ujmy.

36. Súd naopak žalobcom nepriznal náhradu nemajetkovej ujmy z dôvodu, že na jej priznanie neboli splnené zákonné predpoklady. Výška nemajetkovej ujmy sa určuje s prihliadnutím najmä na osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie v ktorom žije a pracuje, závažnosť vzniknutej ujmy, na okolnosti za ktorých k nej došlo, závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v jeho súkromnom živote, v spoločenskom uplatnení a podobne. Nemajetková ujma sa nepriznáva automaticky len na základe konštatovania porušenia práva. Poškodení žalobcovia boli povinní zdôvodniť a preukázať nielen vznik nemajetkovej ujmy, ale aj jej výšku, čo sa v prejednávanej veci nestalo. Žalobcovia opierali svoj nárok na náhradu nemajetkovej ujmy poukazom na dĺžku súdneho konania a na skutočnosť, že jej priznanie a výška by mala mať sankčný i satisfakčný charakter a mala by zároveň motivovať žalovaného, aby ukončil svoje protiprávne konanie správnou transpozíciou Smernice. S takým zdôvodnením nároku na náhradu nemajetkovej ujmy sa súd nestotožňuje. Nemajetková ujma nemá plniť sankčnú, reparačnú, satisfakčnú ani motivačnú funkciu. Nemajetková ujma má nahradiť poškodenému nepriaznivé následky, ktoré mu škoda spôsobila v jeho súkromnej sfére, napríklad v rodinnom živote, pracovnom uplatnení, zdravotnom stave a podobne. V prípade žalobcov bola škoda, ktorú utrpeli tak nepatrná, že im žiadna ujma na ich právach nemohla vzniknúť a ak sa tak stalo, potom ju pred súdom nepreukázali a žiadny dôkaz o nej neprodukovali. To isté platí aj o požiadavke na zverejnenie ospravedlnenia. S poukazom na vyššie uvedené ide o nedôvodnú požiadavku, ktorá je najmä v nerovnováhe (zásada proporcionality) ku spôsobenej škode.

37. V časti o náhradu škody boli žalobcovia úspešní, preto im súd v súlade s priznal plnú náhradu trov konania.

38. V časti náhrady nemajetkovej ujmy bol úspešný žalovaný, ktorému súd náhradu trov konania nepriznal, pretože mu žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresný súd Bratislava II v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, vakom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má uvedenú vadu, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.