Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

KK-4C/18/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Kežmarok sudkyňou JUDr. Zuzanou Salajovou v spore žalobkyne I., právne zast. JUDr. Milanom Križalkovičom, advokátom so sídlom Hviezdoslavova 11, 052 01 Spišská Nová Ves, proti žalovanému E., právne zast. Hudzík & Partners s.r.o., so sídlom Mnoheľova 830/15, 058 01 Poprad, o zaplatenie 9 000 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Žalobu z a m i e t a .

Žalovanému vo vzťahu k žalobkyni p r i z n á v a náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa podal dňa 23. 07. 2019 na tunajší súd žalobu, ktorou žiadala, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť jej sumu 9 000 eur titulom bezdôvodného obohatenia, spolu s úrokom z omeškania a náhrady trov konania.

2. Podanú žalobu odôvodnila tým, že dňa 24. 07. 2017 sa žalobkyňa dozvedela, že žalovaný prevzal sumu 9 000 eur v súvislosti s predajom nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území R. kde bola žalobkyňa podielovou spoluvlastníčkou v pomere 1/2 k celku podľa kúpnych zmlúv uzavretých v rovnaký deň, t. j. dňa 24. 07. 2017. Prevzatie sumy 9 000 eur žalovaný potvrdil svojim podpisom, ktorý bol osvedčený pred notárom JUDr. Jaroslavom Liškom na Notárskom úrade v Kežmarku dňa 24. 07. 2017. Nakoľko v tom čase žalobkyňa so žalovaným nebola v žiadnom právnom vzťahu, vyplatená suma žalovanému predstavuje na strane žalovaného bezdôvodné obohatenie podľa , ktoré je žalovaný povinný žalobkyni vydať. Žalobkyňa žalovaného výzvou zo dňa 03. 06. 2019 vyzvala na vydanie sumy 9 000 eur, pričom žalovaný na predmetnú výzvu reagoval listom, kde uviedol, že k žiadnemu bezdôvodnému obohatenie nedošlo a suma 9 000 eur predstavuje odplatu za sprostredkovanie predaja pozemkov vo vlastníctve žalobkyne a ďalších spoluvlastníkov. Ani v prípade stretnutia medzi stranami sporu dňa 12. 07. 2019 k mimosúdnej dohode nedošlo, preto sa žalobkyňa domáha vyplatenia sumy 9 000 eur titulom bezdôvodného obohatenia prostredníctvom žaloby podanej na súd. Nakoľko žalovaný svoju povinnosť nesplnil v lehote určenej na splnenie povinnosti, žiadala priznať aj úrok z omeškania a uplatnila náhradu trov konania.

3. Žalovaný vo svojom vyjadrení s podanou žalobou nesúhlasil a žiadal ju zamietnuť v celom rozsahu. Tvrdenia žalobkyne, že nedošlo k dohode o odmene za sprostredkovanie nehnuteľností zo zmlúv uvedených v žalobe, sa nezakladajú na pravde. Žalovaný zabezpečil uzavretie kúpnych zmlúv medzi predávajúcimi (jednou z predávajúcich bola i žalobkyňa) a kupujúcimi, pričom sa všetci predávajúci so žalovaným ako sprostredkovateľom dohodli, že namiesto pôvodne dohodnutej odmeny za sprostredkovanie z roku 2006 sprostredkovateľovi uhradia finančnú províziu, čo si žalobkyňa a

žalovaný aj v prítomnosti ďalších predávajúcich potvrdili, pričom žalobkyňa o tom so žalovaným spísala potvrdenie zo dňa 24. 07. 2017. Žalovaný svojím pričinením zabezpečil a sprostredkoval uzavretie kúpnych zmlúv s kupujúcimi a všetci predávajúci vrátane žalobkyne si so žalovaným dohodli výšku odmeny za sprostredkovane. Žalobkyňa s odstupom 2 rokov začala spochybňovať to, že so žalovaným bola za sprostredkovanie predaja dohodnutá odmena. Mal za to, že medzi žalobkyňou a žalovaným došlo k riadnemu uzavretiu zmluvy o sprostredkovaní a že zmluvné strany sa dohodli na všetkých podstatných náležitostiach sprostredkovateľskej zmluvy. O tom, že odmena za sprostredkovanie pre žalovaného bolo dohodnutá, vyplýva aj z faktu, že kúpna cena bola vyplatená na účet E. P., ktorý následne odmenu odovzdal žalovanému. V neposlednom rade poukázal na skutočnosť, že žalobkyňa sa so žalovaným pred uzavretím zmlúv dobre poznali a vec ohľadne odmeny, ako aj ohľadne kupujúcich viackrát osobne konzultovali. Preto žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, výsluchom právneho zástupcu žalobkyne, výsluchom žalovaného, výsluchom právneho zástupcu žalovaného a oboznámením sa s listinnými dôkazmi, najmä , zmluvou o sprostredkovaní z 06. 07. 2006, ktorá bola uzatvorená 24. 07. 2017, predžalobnou výzvou na vydanie BO z 03. 06. 2019, lustráciámi účastníkov v registri, doplnením žaloby z 11. 05. 2020 a predložením zmluvy o sprostredkovaní z 04. 07. 2006, kúpnymi zmluvami z 19. 10. 2017, rozhodnutím OÚ Kežmarok, katastrálny odbor, z 18. 08. 2017 o prerušením konania, vyjadrením žalovaného, vyjadrením žalobkyne.

5. Žalobkyňa vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedla, že roku 2006 po uzavretí zmluvy o sprostredkovaní došlo aj k uzatvoreniu kúpnej zmluvy, ktorá je aj zavkladovaná. Provízia v prípade tejto zmluvy bola 3 000,- Sk. Zároveň bola dohoda, že za 3000 m2 zaplatí 3 000,- Sk. Inú zmluvu so žalovaným neuzavrela. Táto zmluva o sprostredkovaní z roku 2006 bola uzatvorená na dobu určitú, a to na jeden rok od podpisu zmluvy, čiže do 04. 07. 2007 mala účinnosť. Žalobkyňa nesplnila povinnosť zaplatiť 3 000,- Sk. Zmluva o sprostredkovaní bola o tom, že záujemcovia mali žalovanému za sprostredkovanie zaplatiť jednorázovú odmenu spočívajúcu v záväzku záujemcov odpredať žalovanému pozemok , resp. viacero pozemkov vo vlastníctve záujemcov v celkovej výmere 3000 m2 za kúpnu cenu 1,- Sk, ktoré si mohol vybrať sám žalovaný s výnimkou pozemkov v zmluve uvedených. Tieto pozemky chcel žalovaný preto, lebo si chcel postaviť dom. Pozemky nedostal, lebo si ich neuplatňoval. Až potom v roku 2017.

Ďalej uviedla, že im v rámci reštitúcie boli vrátené pozemky, pričom tieto pozemky boli vo vlastníctve viacerých spoluvlastníkov. Jednalo sa o pozemky R. ktoré boli stavebnými pozemkami Na týchto pozemkoch však nemali potiahnuté inžinierske site, ktoré však vlastnil Ing. D.. Preto boli pozemky prakticky nepredajné, nakoľko za tie inžinierske siete si Ing. D. mohol požadovať sumu, akú uznal za vhodné. Nakoľko chceli pozemky predať, v apríli 2017 sa stretla s Ing. D., ktorému ponúkla pozemky, na čo on zareagoval tak, že to dá svojim právnikom. Pána D. kontaktovala preto, lebo on tam vlastnil veľa pôdy, no mal aj iné aktivity. Preto poslal žalovaného. Mala za to, že pán D. poveril žalovaného. Ona sa už potom nekontaktovala s pánom Ing. D.. Potom prišiel žalovaný za jej synovcami, kde sa dohodovali na sume, najprv za 8 eur/m2, potom 6 eur/m2, s čím súhlasila. Potom sa to muselo dávať na 4 týždne na internet. Ona žalovaného nepoverila ničím. Žalovaný prišiel so zmluvou na tých 6 eur za m2 zo dňa 24. 07., kde bola celková suma 169 164 eur, ktorá sa delila na dve zmluvy, lebo tam bol problém. Potom jej volal synovec O. P., že žalovaný si uplatňuje tých 3000 m2. Uplatňoval si to zo sumy, ktorú mali dostať za tie pozemky, ktoré sme predávali, že z toho si odráta sumu 9 000 eur. Suma 9 000 eur nikdy nebola vedená ako dohoda. V kúpnopredajnej zmluve, ktorú priniesol žalovaný už bola suma odrátaná. Nesúhlasila však s tým. V zmluve bolo uvedené, že peniaze dostanú hneď na účet, každý podľa výšky svojho podielu. Suma za predaj pozemkov, ktorú dostala, ale bola ponížená o 9 000 eur. Mala dostať 84 882 eur, dostala 75 882 eur. Peniaze dostala 01. 08. 2017, no keďže nechcela prísť 9 000 eur len tak, tak žalovanému volala, že ruší zmluvu. Keď sa tá zmluva mala podpisovať, od 01. 06. boli zmeny v pôde, nevedela aké konkrétne. Potom sa zistilo, že 30 m2 tam chýba.

Ďalej vo výpovedi uviedla, že žalovaný je v príbuzenskom pomere s jej synovcom E., takže roky sa kamarátia. O., ďalší predávajúci povedal, že z morálneho hľadiska 3 000 m2 nie je až tak veľa. Peniaze, ktoré dostal žalovaný, nevidela. Zo zmlúv je zrejmé, že E. P. dostal naviac peniaze. S ním má dobré vzťahy, E.alovať nechcela, keď on s tými peniazmi nič nemá. Ostatní predávajúci dali po 3 000 eur, ona však 9 000 eur. Mala za to, že tie peniaze od E. P. prešli na účet žalovaného, aj keď istá si nebola. Trvala na tom, že sprostredkovateľská zmluva je neplatná, nakoľko po roku zanikla a preto mala za to, že žalovaný prevzal plnenie bez právneho dôvodu, lebo v čase, keď došlo k prevodu 9 000 eur, nebola

uzatvorená zmluva o sprostredkovaní. Mená kupujúcich uviesť presne nevedela, jednalo sa o pána T. a nejaký z Trnavy, rodený J.. V čase uzatvorenia zmluvy a pred jej uzatvorením v kontakte s kupujúcimi nebola. Uviedla, že predaj pozemkov medzi predávajúcimi, teda aj ňou a kupujúcimi sprostredkoval žalovaný. Pôvodnú zmluvu o sprostredkovaní vyhotovila ona. Pokiaľ ide o listinu zo dňa 24. 07. 2017, kde uviedla sumu 9 000 eur v prospech žalovaného, tú potrebovala, aby mala meno, lebo inak by sa musela súdiť so synovcom E..

Na otázku právneho zástupcu žalovaného, že keďže zmluva z 24. 07. 2017 nebola zavkladovaná, prečo následne v októbri 2017 uzavrela dve ďalšie kúpne zmluvy na ten istý predmet kúpy a súhlasila s tým, aby jej kúpna bola cena ponížená o 9 000 eur, ak so žalovaným nemala dojednanú províziu, uviedla, že peniaze dostala dňa 01. 08. 2017, no nesúhlasila s tým. Žalovaný jej doniesol tú prvú zmluvu z roku 2006, tam bolo len 3000 m2, povedal, že si teraz vyberá províziu. Predaj nehnuteľností dlho vybavovala, 10 rokov, preto súhlasila s návrhom synovcov, ktorí jej povedali, že žalovaný im predá nejakú pôdu. Tú zmluvu z 2017 podpísala, no zmluva bola aj tak neplatná, lebo sa vyhotovovali dve zmluvy. Medzi tým mala peniaze účte. Vedela, prečo je tá suma nižšia, a to na základe zmluvy z roku 2006. Žalovaného zo dva razy kontaktovala s tým, že si 9 000 eur bude nárokovať. Pred podpisom prvej zmluvy, teda pred 24. 07. 2017, sa stretli, žalovaný jej doniesol kúpnu zmluvu. Vždy sa dohadovali medzi sebou iba oni dvaja, resp. si telefonovali. S E. ani nie. Pred uzatvorením zmluvy z 24. 07. 2017, prebehli nejaké rokovania, žalovaný jej doniesol zmluvu domov. Bola rada, lebo inak by boli tie pozemky nepredajné. Ona však jednala iba s pánom D., jeho oslovila, za účelom predaja pozemkov. Keď predaj pôdy vybavovala ona, predávali pôdu po 20 000 - 30 000 korún. Usúdila, že oni by s ich výmerou pôdy veľa vody nenamútili, preto šla za pánom D.. Povedal, že sa na to pozrú právnici. Pri príprave zmluvy nikto nebol, stále za nimi chodil žalovaný a nestretli sa ani s kupujúcimi ani s nikým. Zmluva sa podpisovala na notárskom úrade JUDr. Lišku, kde boli prítomní súčasne aj synovci O. a E. P. a žalovaný a tiež tam boli aj kupujúci. Nesúhlasila s odmenou, no podpísala zmluvy. So žalovaným nebolo žiadne stretnutie ohľadom dohodnutia podmienok sprostredkovania alebo dohody ohľadne vyvíjania činnosti pre spoluvlastníkov. Vedela, že príde aj na notársky úrad. Vedela to od synovca. Ďalej uviedla, že ani synovci nič nevybavovali. Zmluvu napísal žalovaný, ktorého oslovil pán D..

6. Žalovaný vo svojej výpovedi uviedol, že v roku 2006 ho oslovili P. a žalobkyňa, a to za účelom predaja nejakých ich pozemkov. Vyhotovil zmluvu na jeden rok. V tom čase šiel do veľkého rizika, lebo si dojednali sumu 300,- Sk/m2, pričom žalobkyňa ho vtedy požiadala, aby jej požičal 1 000 000,- Sk. Peniaze jej požičal, po kamarátsky. Ak by som nemal záujem hľadať kupujúcich, nepožičal by jej tie peniaze. Keď k tomu došlo, vyplatil im 400,- Sk/m2, a nie 300,- Sk/m2. Rovnako si v tom čase 3 000,- Sk nenárokoval, lebo žalobkyňa mi ich nechcela vyplatiť. Keď sa vyplatili peniaze za 2,4 hektára pri 400,- Sk/m2, tak mu požičané peniaze z toho vrátili. Žalobkyňu žiadal o vyplatenie odmeny. Jej synovci s vyplatením nemali problém. Medzitým im predal aj ďalšie pozemky. Prišiel rok 2017. Prišiel jeden P., aj druhý, s tým, že žalobkyňa to chce predať ďalšie pozemky, pričom cena za m2 bola 2,30 eur a na takúto sumu už mala aj kupcu. Povedal, nech to nerobí, že jej nájde kupujúcich za 6 eur/m2. Kupujúcich aj našiel, vypracoval kúpne zmluvy, no museli byť vrátené, pretože sa musela vypísať súťaž, ktorú taktiež vypísal on a trvala asi mesiac, dva. Podal to aj na kataster, kde mu oznámili, že to musí prejsť dvakrát, preto uzatvorili nové zmluvy. Bolo to veľmi rýchle, išlo o jeho známych. V tom čase chodil za žalobkyňou k nej domov. Teda ona mala vedomosť o tom, že to sprostredkúva on. Bol za ňou dvakrát doma. Vysvetlil jej všetko a začal si nárokovať na odmenu z tej zmluvy z 2006. Synovci súhlasili, súhlasila aj ona. Potvrdenie, podľa ktorého mal prevziať od žalobkyne podpísal u notára JUDr. Lišku, prišla za ním žalobkyňa, predložila spomínaný papier. Nepamätal si, či potvrdenie podpísal pred alebo po podpise zmluvy. Bol však pri podpise kúpnych zmlúv. Žalobkyňa nikdy nespochybňovala sumu 9 000 eur, pretože ak by s touto sumou nesúhlasila, obchod by sa neurobil. Žalobkyňa ani pri podpise zmluvy nevzniesla námietku kúpnej ceny. Mohol predať len pozemky P., ktorí ho oslovili, nebol by s tým problém, no kupujúcich presvedčil na celú výmeru, hoci ju ani nechceli.

Na otázku právneho zástupcu žalobkyne, či žalovaný má nejakú zmluvu o sprostredkovaní so súhlasom spoluvlastníkov s tým, aby ich zastupoval a či sú nejaké indície k tomu, ako bola upravená výška Vašej provízie, žalovaný uviedol, že sa pravidelne stretávali a raz žalobkyňa prišla s tým, že predá pozemky 2,30 eur za meter štvorcový, preto prišli za ním jej synovci. So spoluvlastníkmi sa stretli, a od samého začiatku bola dohodnutá suma za sprostredkovanie, pričom bavili sa o tom aj so žalobkyňou. Bol niekoľkokrát u nej s tým, že ústne boli dohodnutí. Súhlasili s tým všetci traja. K výške odplaty so žalobkyňou sme sa dostali, aj ona o tom vedela, veď doniesla ten papier. Ústna dohoda o

sprostredkovaní znela tak, že za províziu 18 000 eur sprostredkujem kúpu pozemku s tým, že jednu polovicu zaplatí žalobkyňa. Bolo to ešte pred uzatvorením zmluvy počas toho, ako trvala súťaž. V tom čase bola povinnosť, pokiaľ sa predávali pozemky nad 3000 m2, ktoré boli v extraviláne, pred ich predajom museli byť zverejnené na tabuli obce. Síce už mal kupujúcich, ale musel urobiť podľa zákona tú súťaž. Počas tej súťaže sa dohodli ústne na jeho provízii, za uskutočnenie predaja. Synovci mu moju províziu vyplatili. Žalobkyňa dostala sumu už poníženú o jeho províziu. Ani raz mu nepovedala, že s tým nesúhlasí. Provízia mu bola vyplatená tak, že peniaze v sume 18 000 eur mu previedol na účet pán P.. Peniaze išli na súkromný účet, ktorý používa aj ako firemný. Zmluvu o sprostredkovaní v roku 2017 nemal v písomnej podobe, lebo už predtým sprostredkoval žalobkyni a jej rodine predaj viacerých nehnuteľností, poznali sa, nikto ju nežiadal. V roku 2006 bola iná situácia, v tom čase musel urobiť zmluvu, lebo im požičal veľké peniaze. Zároveň v tom čase nebola R. A. tak známa, ako teraz. Preto bola tá zmluva. V roku 2017 to bolo rýchle. ďalej uviedol, že na zmluvu z roku 2006 sa neodvolával. Poukazoval na tú zmluvu iba v tom zmysle, aby som dokázal, že ich nechce oklamať. Táto zmluva nesúvisí s tými zmluvami z roku 2017.

7. Svedok Ing. O. vo svojej svedeckej výpovedi po zákonnom poučení uviedol, že je v príbuzenskom pomere s žalobkyňou, nakoľko je to jeho teta, a žalovaný je jeho kamarát. Zhruba vedel, čo je predmetom konania. Pokiaľ ide o predaj pozemkov vo R. A., tak uviedol, že všetko za nich robil žalovaný. Prvá ponuka na predaj vyšla od žalobkyne. Mal vedomosť, že potom prišla lepšia ponuka od žalovaného Žalobkyňa išla aj vlastnou réžiou, kde však bola nižšia cena za meter štvorcový. So žalovaným komunikovali, lebo chceli predať pozemky. Možno ho najprv oslovil brat O.. Potom sa stretávali spoločne komplet. O predaji pozemkov sa bavili sme sa spoločne, aj s tetou a bratom. On zastupoval aj zvyšok spoluvlastníkov, J.. Potom mali spolu stretnutie, kde si dohodli podmienky, a to aká by mal byť kúpna cena, ďalšie podmienky. Všetci chceli predať pozemky, preto sa spoločne stretávali, teda aj s bratom aj s tetou. Všetko sa vybavovalo so žalovaným. Vždy predávali spolu pozemky. Medzi nimi bola dohoda, spolu sedeli a dohodli sme sa na konkrétnej odmene za ten konkrétny predaj pozemkov. Bola pri tom aj žalobkyňa. Už nevedel uviesť na akej konkrétnej sume sa dohodli, ale dohodli sa na konkrétnej sume. Bola dohodnutá cena za pozemok, bolo dohodnuté, koľko dostane žalovaný, preto vyplatili žalovaného. Všetci ešte pred uzatvorením kúpnej zmluvy vedeli, že províziu z toho predaja vyplatia žalovanému. Asi šlo o sumu 18 000 eur dokopy s tým, že sa to rozdelilo medzi predávajúcimi podľa podielov. Polovičku zaplatila teta, polovičku zaplatili zvyšní vlastníci. Pred uzatvorením zmluvy sa stretávali u brata v kaštieli, v reštaurácii. S tetou sa stretávali aj u nej doma. Presné dátumy si nepamätal. Všetky stretnutia sa netýkali iba predaja. Keď sme mali spoločné stretnutie ohľadom ceny za pozemky a podobne, boli tam prítomní aj žalovaný, aj žalobkyňa. Nevedel presne uviesť ako sa dopracovali k výške provízie 18 000 eur, no bola to dohoda všetkých, všetci vlastníci s ňou súhlasili. Ani kúpna zmluva by nebola podpísaná, lebo už v nej sa počítalo s tým, že bude vyplatená provízia žalovanému. Ohľadom provízie sa dohadovali iba ústne. Žalobkyňa nevzniesla žiadnu námietku ohľadne obsahu kúpnych zmlúv počas podpisu u notára. Taktiež nevzniesla ani námietku ohľadne výšky súm, ktoré mali byť predávajúcim vyplatené, resp. ohľadom toho, že kúpne ceny mali byť znížené o odmenu pre žalovaného. Zo strany žalobkyne žiadne námietky neboli. Žalobkyňa pri každom jednom predaji povie, že to nepodpíše, ale nakoniec podpíše.

8. Svedok E. P. vo svojej svedeckej výpovedi po zákonnom poučení uviedol, že žalobkyňa je jeho teta, žalovaný je krstný jeho synovi. Ďalej uviedol, že väčšinou sa predaj pozemkov riešil cez tetu. Tiež aj žalovaný im pomáhal s predajom pozemkov. Nevedel uviesť, kto žalovaného oslovil, ale so žalovaným sa o predaji ich pozemkov rozprávali, lebo on im predal pozemky ešte v roku 2006. V tejto veci iniciatívny nebol, no bol rád, že sa idú predať pozemky a že majú kupcov, on akurát podpísal kúpne zmluvy. Bola povedaná cena, s ktorou súhlasil. Mal za to, že sa dohodli spoločne. U notára boli až potom. V roku 2006 bola dohoda, kde bola dohodnutá odmena, avšak tú si žalovaný neuplatnil. V tom 2017 tých 3000 štvorákov sa mu vyplatilo za 6 eur za m2, s tým súhlasili. On uviedol, že si nenárokuje na pozemok, ale že chce províziu tých 18 000 eur. Žalobkyňa s tým asi súhlasila, lebo predajné zmluvy boli podpísané. Ona dala 9 000 eur, ostatní predávajúci dali 9 000 eur. Nikto pri podpise kúpnych zmlúv nenamietal, že dostanú kúpnu cenu za pozemok poníženú o províziu pre žalovaného za tých 3000 m2, ktoré mal ešte pred tým. Ani žalobkyňa nenamietala. Podpísala to v pohode. Nikto nemal výhrady. Ešte ich notár pochválil, že akí sú súdržní. Zdalo sa mu, že bola iba ústna dohoda ohľadom provízie pre žalovaného. Všetko to riešil žalovaný, teta a brat. Účet s koncovým číslom XXXX je jeho účet, kde došlo aj 18 000 eur, keďže to bolo dohodnuté. On o tom vedel. Potom peniaze vybral a v hotovosti odovzdal žalovanému, ostatné rozdelil medzi ostatných vlastníkov. Pri dohodovaní zmlúv asi 2-krát bol aj žalovaný. Kúpna

zmluva nebola podpisovaná pod nátlakom. Nikto nebol k tomu pritlačený. Rovnako u notára nikto nič nenamietal, ani žalobkyňa.

9. Právny zástupca žalobkyne vo svojej výpovedi na záver uviedol, že žaloba žalobkyne je dôvodná. Mal za to, že v konaní nebolo hodnoverne žalovaným preukázané, že medzi žalobkyňou a žalovaným bola riadne uzatvorená zmluva o sprostredkovaní. Rovnako mal za to, že z dokazovania nebolo hodnoverne preukázané, že bola dohodnutá provízia za sprostredkovanie kúpy, resp. odpredaja pozemkov tak, ako to uvádza žalovaný. Ak by bolo všetko v poriadku a zmluva o sprostredkovaní bola uzatvorená riadne a obsahovala by všetky relevantné náležitosti v zmysle zákona, predovšetkým províziu, za akú vykonáva sprostredkovanie odpredaja týchto pozemkov, aké činnosti má vykonávať smerujúce k tomu a ďalšie. Je zarážajúce i to, že vzhľadom na to, že žalovaný vykonáva činnosť v rámci sprostredkovania, resp. predaja nehnuteľností, tak ako podnikateľ si neošetril riadnou formou toto sprostredkovanie odpredaja, resp. kúpy nehnuteľností. Ďalej, že nebola dojednaná provízia riadne, svedčí i to, že samotní svedkovia nevedeli uviesť, z akého titulu vlastne táto provízia mala byť žalovanému poskytnutá, teda či ako doplatenie provízie zo zmluvy o sprostredkovanie z roku 2006, alebo podľa nás z neexistujúcej zmluvy o sprostredkovaní z roku 2017. Vzhľadom na tieto skutočnosti žiadala, aby súd žalobe v celom rozsahu vyhovel v zmysle žalobného petitu podaného v žalobe, vrátane priznania trov konania.

10. Právny zástupca žalovaného vo svojej výpovedi na záver uviedol, že sprostredkovateľská zmluva je zmluvou konsenzuálnou, a pre jej platnosť sa nevyžaduje písomná forma. Dvomi podstatnými náležitosťami je určenie, čo má sprostredkovateľ sprostredkovať pre záujemcu a určenie odmeny. Aj v tomto prípade bola zmluva dojednaná ústne, čo uviedli aj vo vyjadrení k žalobe. Žalobkyňa uviedla, že sa s kupujúcimi nestretla. Z výsluchu svedkov, aj samotnej žalobkyne, vyplynulo, že minimálne dvakrát pred uzavretím zmluvy sa žalobkyňa v prítomnosti svedkov a pána žalovaného stretli, pričom svedok O. P. uviedol, že na tomto stretnutí, jednom alebo druhom, bola dojednaná ako kúpna cena, tak aj odmena pre sprostredkovateľa, ktorá bola dohodnutá určite v sume 18 000 eur, z toho 9 000 eur pre žalobkyňu a 9 000 eur pre ostatné strany kúpnej zmluvy. Žalobkyňa pred podpisom kúpnej zmluvy 24. 07. 2017 sama doniesla sprostredkovateľovi list, kde sama uviedla sumu 9 000 eur, ktorá mala byť prevedená na účet pána P.. Zo správania žalobkyne je zrejmé, že najneskôr v deň podpisu vedela, že pre žalovaného bola dojednaná odmena aj v akej výške, nakoľko sama vo svojom liste, ktorý v rovnaký deň kúpne zmluvy predložila u notára na podpis žalovanému. To jednoznačne vyvracia tvrdenia žalobkyne o tom, že výška odmeny nebola určená. Navyše svedkovia potvrdili skutočnosť, že odmena bola dojednaná a pri podpise samotnej zmluvy žalobkyňa vôbec nenamietala rozdiel medzi skutočnou kúpnou cenou, ktorú mala dostať, a poníženou cenou (reálnou cenou), čo predstavuje rozdiel 9 000 eur, ktoré boli vyplatené pánovi P.. Žalobkyňa nepreukázala, aby nejakým spôsobom chcela zrušiť kúpne zmluvy. Dokonca sama žalobkyňa potvrdila, že dňa 01. 08. 2017 jej peniaze boli vyplatené, teda od tohto momentu vedela, aká jej v skutočnosti bola vyplatená kúpna cena, ktorá sa zhodovala s obsahom kúpnej zmluvy. Zároveň žalobkyňa mala ďalšiu možnosť namietať obsah kúpnej zmluvy, pretože katastrálny úrad prerušil vkladové konanie, museli sa vypracovať nové zmluvy, ktoré sa uzatvárali v mesiaci október 2017, a ani opätovne pri uzatvorení týchto zmlúv nenamietala, že suma, ktorá jej má byť vyplatená, je neoprávnene ponížená, teda pri logickom vyhodnotení dôkazov jednotlivo, i vo vzájomnej súvislosti, mal za to, že zmluva o sprostredkovaní bola dojednaná riadne, išlo o zmluvu ústnu, obchod sa uskutočnil a na základe tohto obchodu žalobkyňa dostala kúpnu cenu, a navyše samotnými krokmi potvrdila oprávnenosť sprostredkovateľskej provízie pre žalovaného. Na základe týchto skutočností navrhol žalobu zamietnuť a priznať náhradu trov konania.

11. Záujemcovia a sprostredkovateľ uzatvorili dňa 04. 07. 2006 zmluvu o sprostredkovaní, na základe ktorej sa sprostredkovateľ zaviazal vyvíjať činnosť smerujúcu k tomu, aby záujemca mal možnosť uzavrieť kúpnu zmluvu k predmetom kúpnych zmlúv, ktorými budú pozemky tam presne uvedené. Zmluva bola dohodnutá na dobu určitú odo dňa podpisu tejto zmluvy na 1 rok. Záujemca sa zaviazalo zaplatiť sprostredkovateľovi za sprostredkovanie predaja pozemkov jednorazovú odmenu spočívajúcu v záväzku záujemcu odpredať sprostredkovateľovi pozemok, resp. viacero pozemkov vo vlastníctve záujemcov celkovej výmere 3000 m2 za kúpnu cenu 1,- Sk, ktoré pozemky si sprostredkovateľ môže vybrať podľa vlastného uváženia s výnimkou pozemkov v zmluve uvedených.

12. V zmluve o sprostredkovaní uzatvorenej 6.júla 2006 - finančné vyrovnanie je ako sprostredkovateľ uvedený žalovaný a ako záujemca žalobkyňa. Ďalej je v tejto zmluve uvedené, že sprostredkovateľovi patria pozemky vo výmere 3000 m2 a provízia za predané pozemky podľa kúpnej zmluvy podpísanej

dňa 23. 02. 2007. I., vlastníčka 1/2 podielu celku pozemkov podľa kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 24. 07. 2017. Ďalej je tam uvedené, že E. T. prevzal od I. T. 9 000 eur, suma bola prevedená na účet E. P..

13. Rozhodnutím OÚ KK, katastrálny odbor rozhodnutím zo dňa 18. 08. 2017 rozhodol, že konanie podľa ust. § 31a písm. c) zákona č. 1162/1995 Z. z., prerušuje na dobu 30 dní.

14. Úradným záznamom OÚ KK, katastrálny odbor zo dňa 21. 08. 2017 rozhodol o zastavení konania.

15. Podľa jednej kúpnej zmluvy zo dňa 19. 10. 2017 bola kúpna cena 146 136 eur, pričom žalobkyni bola vyplatená sumu 64 068 eur. Podľa druhej kúpnej zmluvy zo dňa 19. 10. 2017 bola kúpna cena 23 628 eur a žalobkyni bola vyplatená suma 11 814 eur.

16. Podľa ; sprostredkovateľskou zmluvou sa sprostredkovateľ zaväzuje obstarať záujemcovi za odmenu uzavretie zmluvy a záujemca sa zaväzuje sprostredkovateľovi poskytnúť odmenu vtedy, ak bol výsledok dosiahnutý pričinením sprostredkovateľa.

Podľa ; sprostredkovateľovi patrí odmena v dohodnutej výške; odmenu treba dojednať v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, inak je zmluva neplatná podľa .

Podľa ; sprostredkovateľovi patrí okrem odmeny náhrada nákladov iba vtedy, ak je to výslovne dohodnuté; pri pochybnostiach, len ak mu vznikol nárok na odmenu.

Podľa ; záujemca a sprostredkovateľ sú povinní oznamovať si navzájom všetky dôležité okolnosti súvisiace so sprostredkovaním, najmä okolnosti, ktoré môžu ovplyvniť rozhodnutie záujemcu uzavrieť sprostredkúvanú zmluvu. Sprostredkovateľ je oprávnený za záujemcu konať alebo prijímať čokoľvek, len ak bol na to splnomocnený písomným plnomocenstvom.

17. V zmysle ustanovenia a nasl. sprostredkovateľskou zmluvou je zmluva, v ktorej sa jedna strana (sprostredkovateľ) zaväzuje vyvíjať činnosť, ktorá vedie k tomu, aby druhá strana (záujemca) mala príležitosť uzavrieť určitú zmluvu s treťou osobou a záujemca sa zaväzuje poskytnúť sprostredkovateľovi odmenu, ak činnosťou sprostredkovateľa došlo k uzavretiu zmluvy. Podstatnými obsahovými náležitosťami sprostredkovateľskej zmluvy sú: a/ záväzok sprostredkovateľa obstarať záujemcovi príležitosť k uzavretiu zmluvy, b/ záväzok záujemcu poskytnúť sprostredkovateľovi odmenu, ak bude výsledok dosiahnutý zásluhou sprostredkovateľa. Takáto zmluva nemusí byť písomná a stačí v nej vymedziť všeobecnejšie obsah sprostredkovávanej zmluvy, avšak i z tohto vymedzenia musí byť zrejmé, čo má byť sprostredkované. Záväzok zo sprostredkovateľskej zmluvy nespočíva v uzavretí zmluvy menom záujemcu, ale v obstaraní príležitosti takúto zmluvu uzavrieť. To zahŕňa predovšetkým vyhľadávanie tretích osôb, ktoré budú mať na uzavretí sprostredkovávanej zmluvy záujem a v informovaní záujemcu o týchto osobách, ako i o ďalších okolnostiach, ktoré sú pre záujemcu významné pre rozhodovanie, či túto sprostredkovanú zmluvu uzavrie a s kým. Sprostredkovanie je pojmovo úplatné, avšak odmena za sprostredkovanie nemusí byť v zmluve určená presnou čiastkou, môže ísť napr. o percentuálne vyjadrenie z hodnoty a pod. V zásade však je nepochybné, že sprostredkovateľ nie je iba pasívnym činiteľom, ale jeho činnosť musí mať aktívnu povahu, pretože ustanovenie viaže nárok na odmenu k skutočnosti, že výsledok (teda uzavretie zmluvy) bol dosiahnutý pričinením sprostredkovateľa. Sprostredkovateľ teda nemá právo na odmenu vtedy, ak bola síce zmluva uzavretá, ale sprostredkovateľ sa o to svojou aktívnou účasťou nezaslúžil. Medzi činnosťou sprostredkovateľa a uzavretím zmluvy musí existovať príčinná súvislosť.

18. V danom prípade žalobkyňa namietala, že medzi stranami sporu nebola riadne uzatvorená zmluva o sprostredkovaní a najmä nebola so žalovaným dohodnutá provízia za sprostredkovanie predaja nehnuteľností. Z vykonaného dokazovania najmä z výpovede žalovaného, výpovedí svedkov, ako aj z výpovede samotnej žalobkyne mal súd za preukázané, že medzi žalobkyňou a ďalšími dvoma spoluvlastníkmi a žalovaným bola dohodnutá zmluva, predmetom ktorej bol záväzok žalovaného zaobstarať pre záujemcov -predávajúcich vrátane žalobkyne predaj nehnuteľností v katastrálnom území R. A.. Žalovaného síce priamo žalobkyňa neoslovila za účelom obstarania predaja pozemkov, avšak sama vo svojej výpovedi potvrdila, že predaj pozemkov medzi predávajúcimi a kupujúcimi sprostredkoval

práve žalovaný a že sa pred podpisom kúpnych zmlúv stretli. Taktiež vo svojej výpovedi uviedla, že mala za to, že žalovaného sprostredkovaním predaja poveril Ing. D., ktorého ona oslovila za účelom kúpy ich pozemkov. Taktiež z výpovede svedka Ing. O. P. vyplynulo, že práve žalovaný robil všetky úkony smerujúce k predaju nehnuteľností, vyvíjal činnosť, ktorej výsledkom bolo uzavretie kúpnych zmlúv.

19. V konaní bolo preukázané, že žalovaný vykonal úkony a vyvíjal činnosť smerujúcu k predaju pozemkov v katastrálnom území R. A. a že jeho pričinením došlo k uzavretiu kúpnych zmlúv medzi žalobkyňou a ďalšími spoluvlastníkmi ako predávajúcimi a kupujúcimi. Z uvedeného možno vyvodiť uzavretie sprostredkovateľskej zmluvy ústnou formou. Tým bola splnená jedna podstatná náležitosť sprostredkovateľskej zmluvy, a to záväzok sprostredkovateľa obstarať záujemcovi príležitosť k uzavretiu zmluvy. Pokiaľ ide o druhú podstatnú náležitosť, ktorou je záväzok záujemcu poskytnúť sprostredkovateľovi odmenu, ak bude výsledok dosiahnutý zásluhou sprostredkovateľa, súd má za to, že i odmena za sprostredkovanie predaja nehnuteľností bola medzi záujemcami, teda i žalobkyňou a žalovaným ako sprostredkovateľom dohodnutá. Pokiaľ ide o výšku provízie, aj táto bola medzi záujemcami a sprostredkovateľom dohodnutá. Pri určení výšky a výpočte odmeny sa vychádzalo zo zmluvy o sprostredkovaní z roku 2006. Táto zmluva už v roku 2017 neplatila, keďže zmluva z roku 2006 bola dohodnutá na dobu určitú, to medzi stranami ani sporné nebolo, avšak odmena tak ako bola dohodnutá v zmluve z roku 2006 bola základom pre určenie výšky odmeny pre žalovaného za sprostredkovanie predaja pozemkov v roku 2017. Rovnako z výpovede žalovaného ako i z výpovede vypočutých svedkov vyplynulo, že vyplatená odmena nie je províziou za sprostredkovanie predaja pozemkov v roku 2006, túto odmenu si žalovaný neuplatnil, ale je odmenou za sprostredkovanie predaja pozemkov vo R. A. v roku 2017. Zo svedeckých výpovedí vyplynulo, že záujemcovia ako predávajúci vrátane žalobkyne sa so žalovaným stretávali ešte pred uzavretím kúpnej zmluvy, pričom predmetom stretnutí bolo dohoda ohľadom ceny za pozemok a tiež dohoda o odmene pre žalovaného, ktorý sprostredkúvaval predaj pozemkov. Súd mal za to, že žalobkyňa aj pri podpise zmluvy vedela, že odmena bola dojednaná a v akej výške bola dojednaná, nakoľko ani pri podpise samotnej zmluvy žalobkyňa vôbec nenamietala rozdiel medzi skutočnou kúpnou cenou, ktorú mala dostať, a poníženou cenou (reálnou cenou), ktorú dostala a ktorá predstavovala rozdiel 9 000 eur. Taktiež to že žalobkyňa mala vedomosť o tom, aká bola výška odmeny zodpovedajúca jej výške podielu svedčí i skutočnosť, že si dala vyhotoviť potvrdenie znejúce práve na sumu 9 000 eur. Taktiež žalobkyňa žiadnym spôsobom nepreukázala svoje tvrdenia, že chcela zrušiť kúpne zmluvy, teda že s nimi nesúhlasí. Pričom zmluva podpísaná v júli 2017 zavkladovaná nebola, katastrálny odbor prerušil konanie o návrhu na vklad vlastníckeho práva a dokonca konanie o návrhu na vklad vlastníckeho práva zastavil. Ďalšie kúpne zmluvy boli podpísané až v októbri 2017, teda žalobkyňa mala 3 mesiace na uskutočnenie svojich tvrdení o zrušení kúpnych zmlúv. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi stranami došlo k uzavretiu ústnej sprostredkovateľskej zmluvy, ktorej predmetom bolo vyvíjanie činnosti smerujúcej k predaja nehnuteľností, pričom túto činnosť vyvíjal a predaj nehnuteľnosti aj sprostredkoval práve žalovaný. Taktiež mal súd za preukázané, že aj odmena (provízia) bola medzi záujemcami a žalovaným dohodnutá a keďže predaj nehnuteľností bol dosiahnutý pričinením sprostredkovateľa, sprostredkovateľ má teda právo na odmenu.

20. Preto súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

21. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa , ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

V danom prípade bolo predmetom konania zaplatenie sumy 9000 eur s prísl. Súd žalobu v celom rozsahu zamietol, žalovanému tak vznikol nárok na priznanie plnej náhrady trov konania. Vzhľadom na plný úspech žalovaného v konaní, súd v zmysle uvedených zákonných ustanovení priznal žalovanému vo vzťahu k žalobkkyni náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.