Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_17P-51-2018.pdf
PDF · 84.4 KB
Case nature
Area
Subarea
17P/51/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava IV, v konaní pred sudcom JUDr. Petrom Kalatom, vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: N.. bytom u matky, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov: matka - K. otec - P. o návrhu matky na zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, takto
rozhodol:
I. Otec maloletej N., je povinný s účinnosťou od 02.08.2018 prispievať na výživu maloletej N., sumou 150 eur mesačne vždy k 15. dňu v mesiaci k rukám matky vopred. Zročné výživné za obdobie od 02.08.2018 do 30.04.2021 v sume 1 648,30 eur je otec povinný zaplatiť k rukám matky v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Styk otca s maloletou N. súd neupravuje.
III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Matka maloletej návrhom doručeným súdu dňa 02.08.2018 navrhla upraviť vyživovaciu povinnosť otca tak, že táto bude vo výške 150 eur mesačne. Zároveň navrhla, aby súd upravil styk otca s maloletou každý druhý víkend, vždy od piatka od 17:00 hod. do nedele do 18:00 hod. a každú druhú stredu od 15:00 hod. do 19:00 hod. Argumentovala tým, že otec požaduje maloletú bez toho, aby matku vopred informoval, čo jej narúša starostlivosť o deti, predovšetkým s ohľadom na to, že medzičasom sa jej 17.05.2018 narodilo ďalšie dieťa, A. Zároveň uviedla, že otec neplatí výživné, pravidelne, ani vo výške, ako to má určené rozsudkom č. k. 25P/168/2015-36, zo dňa 13.01.2016. Uviedla, že náklady na maloletú zabezpečuje v celom rozsahu ona, ako matka, pričom v súčasnosti z dôvodu starostlivosti o ďalšie dieťa nepracuje, príjem má len z rodičovského príspevku a prídavkov na deti.
2. Otec maloletej sa k návrhu nevyjadril, napriek tomu, že si výzvu na vyjadrenie spolu s návrhom, prílohami, poučeniami, a uznesením o ustanovení kolízneho opatrovníka prevzal 14.05.2019 na adrese R.. Ďalšie zásielky otec maloletej nepreberal, resp. sa mu ich nepodarilo na súdom zisťované adresy doručiť.
3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, potvrdeniami o poberaní rodičovského príspevku a prídavkov na deti, predloženými matkou, lustráciou údajov Sociálnej poisťovne o otcovi a zistil nasledovný skutkový stav: Matka aktuálne nepracuje, je na rodičovskej dovolenke, nakoľko sa jej dňa XX.XX.XXXX narodil syn, A., ktorého otcom je súčasný priateľ matky, Z., s ktorým žije matka spolu s deťmi v spoločnej domácnosti v prenajatom byte. Mesačný príjem matky tak pozostáva zo sumy rodičovského príspevku a rodinných prídavkov na dve maloleté deti, spolu tak predstavuje sumu cca. 320 eur mesačne. Priateľ matky má príjem okolo 600 - 700 eur mesačne, náklady na prenájom bytu
predstavujú sumu 450 eur mesačne (medzičasom už 495 eur mesačne). Matka má teda okrem maloletej ďalšiu vyživovaciu povinnosť, na maloletého A., pričom výdavky na neho sa mesačne pohybujú v sume 100 - 150 eur. Výdavky navrhovateľky predstavuje suma 50 eur mesačne na ošatenie, 100 - 150 eur na stravu (v domácnosti varia každý deň), 20 eur na mobilný telefón. Na maloletú má výdavky 30 eur na školu (10 eur na obedy, 20 eur na ŠKD), na ošatenie sa výdavky v priemere pohybujú v sume 40
- 50 eur mesačne, strava doma v sume 100 - 150 eur mesačne. Náklady na trávenie voľného času odhadla matka v sume 80 až 100 eur mesačne. Otec si svoju vyživovaciu povinnosť určenú rozsudkom č. k. 25P/168/2015-36, zo dňa 13.01.2016 neplní riadne a v celom rozsahu. Otec podľa údajov Sociálnej poisťovne pracoval v mesiacoch apríl až júl 2018 v spoločnosti M. s vymeriavacím základom v mesiaci apríl vo výške 405,11 eur, v mesiaci máj vo výške 779,17 eur, v mesiaci jún vo výške 2018 eur, v mesiaci júl 2018 vo výške 805,14 eur. V mesiacoch august - september 2018 otec maloletej pracoval v spoločnosti N. s vymeriavacím základom v mesiaci august vo výške 27,60 eur, v mesiaci september vo výške 30,36 eur. V mesiacoch október 2018 - január 2019 pracoval otec v spoločnosti P. s vymeriavacím základom v mesiaci október vo výške 27,87 eur, v mesiaci november vo výške 31,73 eur, v mesiaci december vo výške 45,53 eur, a v mesiaci január vo výške 11,50 eur.
4. Podľa § 28 ods. 1 písm. a), b) a c) Zákona o rodine súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, zastupovanie maloletého dieťaťa, správa majetku maloletého dieťaťa.
5. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
6. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
7. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
8. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
9. Podľa § 75 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.
10. Súd sa v súvislosti s návrhom matky maloletej zaoberal otázkou, či došlo od posledného rozhodovania k zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zmenu rozhodnutia o výške vyživovacej otca voči maloletej. Pri schvaľovaní rodičovskej dohody v roku 2016 súd vychádzal na strane matky zo skutočnosti, že bola na rodičovskej dovolenke otec v tom čase bol nezamestnaný, zarobil brigádnicky okolo 350 eur mesačne, s tým, že mal nastúpiť do zamestnania s odhadovaným príjmom okolo 500 - 600 eur mesačne. Maloletá mala v tom čase 2 roky. Z uvedeného súd uzavrel, že k zmene pomerov došlo tak na strane samotnej maloletej, ktorá v čase podania návrhu mala 4 roky (v čase rozhodovania súdu 7 rokov), ako aj na strane matky maloletej, ktorej od roku 2018 pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť, keďže sa jej narodil maloletý syn A.. Súd preto uzavrel, že došlo k takej zmene pomerov, ktoré odôvodňujú zvýšiť vyživovaciu povinnosť otca voči maloletej.
11. Pokiaľ ide o možnosti otca maloletej, súd nemal v konaní preukázané, akým spôsobom si otec maloletej v čase rozhodovania súdu zabezpečuje príjem. Otec samotný bol v konaní nečinný, napriek tomu, že o konaní mal vedomosť, a to tak od súdu, keďže samotný návrh s prílohami a výzvou na vyjadrenie bol otcovi maloletej doručený dňa 14.05.2019. Súd taktiež nemal dôvod neveriť matke maloletej, ktorá uvádzala, že s otcom komunikuje sporadicky telefonicky, resp. prostredníctvom sociálnych sietí, z toho súd uzavrel, že otec má vedomosť nielen o samotnom podanom návrhu (ktorý mu bol aj doručený), ale aj pojednávaniach súdu, a to napriek tomu, že si predvolanie na pojednávania (vrátane toho, na ktorom súd vo veci rozhodol), nepreberal. Súdu tak nie je zrejmé, čo viedlo otca maloletej k takémuto laxnému prístupu k súdnemu konaniu, ktorého bol účastníkom. Súd však napokon s ohľadom na skutočnosť, že otec maloletej dokázal v roku 2018 zamestnávaní dosahovať vymeriavací
základ okolo 700, resp. 800 eur uzavrel, že je v možnostiach otca zabezpečiť si dostatočný príjem, na to, aby si mohol plniť svoju vyživovaciu povinnosť nielen v rozsahu určenom mu rozsudkom č. k. 25P/168/2015-36, zo dňa 13.01.2016, ale aj v rozsahu zohľadňujúcom aktuálne potreby maloletej.
12. Aktuálne potreby maloletej pritom súd ustálil na sume minimálne vo výške 250 až 300 eur mesačne, pričom je potrebné uviesť, že takéto potreby sú ustálené už na základe matkou uvádzaných spodných hraníc vyčíslenia výdavkov na maloletú. Ak teda súd vychádza z vyčíslených výdavkov vo výške 100 eur mesačne na stravu doma (teda cca. 3,33 eura na deň), 40 eur mesačne na oblečenie v priemere (teda v sume je už zohľadnené zakupovanie sezónneho oblečenia a obuvi, ako aj skutočnosť, že maloletá rastie), 30 eur náklady na školu (obedy v škole a ŠKD), suma 170 eur je dosiahnutá už pri zohľadnení úplne základných výdavkov (bez zohľadnenia výdavkov na bývanie). Je pritom potrebné brať ohľad na výdavky na školské pomôcky, hygienické potreby a taktiež na náklady spojené s trávením voľného času. Po zohľadnení skutočnosti, že kompletnú starostlivosť o maloletú zabezpečuje jej matka (teda vrátane bývania), je zrejmé, že suma 250 - 300 eur mesačne ako oprávnené potreby maloletej je úplne odôvodnená. Hoci matka v súčasnosti žije v domácnosti s partnerom, ktorý pracuje s príjmom okolo 600 - 700 eur mesačne, je potrebné uviesť, v rámci domácnosti musia uhrádzať tak náklady spojené s prenájmom bytu (takmer 500 eur mesačne), náklady na stravovanie celej rodiny zabezpečovanie jej ostatných základných potrieb, vrátane výživy ďalšieho maloletého dieťaťa, A., narodeného XX.XX.XXXX.A k sa teda matka domáhala zvýšenia vyživovacej povinnosti otca na sumu 150 eur mesačne, súd považoval návrh matky z dôvodný v celom rozsahu, zodpovedajúci potrebám maloletej. Súd zdôrazňuje, že plnenie vyživovacej povinnosti má prednosť pred inými výdavkami rodiča. Otec mal o návrhu vedomosť, súdu nebola známa skutočnosť, ktorá by otcovi maloletej bránila v zabezpečení takého príjmu, ktorým by si dokázal pokrývať vyživovaciu povinnosť voči maloletej v celom rozsahu. Naopak, z tvrdení matky, ale aj matky otca maloletej (č. l. 56 v spise) je dôvodné predpokladať, že otec si príjem zabezpečuje prácou v zahraničí a preto je v jeho možnostiach plniť si súdom určenú vyživovaciu povinnosť v celom rozsahu. Súd preto zmenil vyživovaciu povinnosť otca určenú mu rozsudkom č. k. 25P/168/2015-36, zo dňa 13.01.2016 a to tak, že s účinnosťou od 02.08.2018, teda od podania návrhu je otec maloletej povinný prispievať na výživu maloletej sumou 150 eur mesačne. V súvislosti so zvýšením vznikol nárok na zročné výživné vo výške rozdielu medzi pôvodne určeným výživným vo výške 100 eur mesačne o novou výškou výživného, predstavujúcou od 02.08.2018 sumu 150 eur mesačne, teda vo výške 50 eur za každý celý mesiac od podania návrhu do rozhodnutia súdu, teda za celé mesiace september 2018 až apríl 2021 (za ktorý už bolo výživné taktiež zročné) je to suma spolu 1600 eur (32 mesiacov vynásobených sumou 50 eur, o ktorú sumu bolo výživné zvýšené). Za obdobie mesiaca august 2018 suma zročného výživného predstavuje alikvotnú časť od podania návrhu, do konca mesiaca (teda {50:31}* 30 = 48,30 eur). Spolu teda zročné výživné predstavuje sumu 1648,30 eur. Čím skoršia úhrada zročného výživného je jednoznačne v záujme maloletej, otec, keďže bol v konaní všeobecne nečinný, neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali úhradu zročného výživného v splátkach, súd tak uložil otcovi maloletej sumu zročného výživného uhradiť do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
13. Matka v návrhu uvádzala, že navrhuje upraviť aj styk otca s maloletou, pričom argumentovala tým, že vyzdvihovanie si maloletej jej otcom, bez toho, aby o tom otec maloletej matku informoval, sťažuje matke starostlivosť tak o maloletú, ako aj o domácnosť, a to aj s ohľadom na skutočnosť, že matka sa stará o ďalšie maloleté dieťa. Nakoľko sa však otec s maloletou dlhodobo nestretol a nejaví o stretnutie s ňou záujem (matka maloletej odhadla toto obdobie možno aj na dva roky), súd v tomto prípade nevidel dôvod na úpravu styku otca s maloletou, nakoľko sám v konaní žiadnym spôsobom o tento styk neprejavil záujem, a dôvody uvádzané matkou neboli v čase rozhodovania súdu aktuálne. Sú preto styk otca s maloletou neupravoval.
14. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 52 Civilného mimosporového poriadku tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Bratislava IV, písomne v 3 vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech
bolo rozhodnutie vydané. Právo na podanie odvolania nemajú matka maloletého a kolízny opatrovník, nakoľko sa tohto práva po vyhlásení rozsudku vzdali. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. Ak strana, ktorej bola uložená povinnosť, nesplní uloženú povinnosť, je možné podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.
V Bratislave 12.05.2021
Za správnosť vyhotovenia: JUDr. Peter Kalata Magdaléna Gubová sudca