Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_9Cb-9-2020.pdf
PDF · 147.43 KB
Case nature
Area
Subarea
9Cb/9/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Janou Tomášovou v spore v spore žalobcu: Slovak Estate s.r.o., so sídlom Tallerova č. 4, 811 02 Bratislava, IČO: 50 050 907, zast. advokátska kancelária VASIĽ & partners, s.r.o., so sídlom Žižkova 4D, 040 01 Košice, IČO: 47 240 482, proti žalovanému: Obec Topoľovka, 067 45 Topoľovka č. 194, IČO: 00 323 659, zast. JUDr. Františkom Svatuškom, advokátom so sídlom Námestie slobody č. 25, 066 01 Humenné, o zaplatenie bezdôvodného obohatenia vo výške 435,20 eur s prísl., takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a.
Žalovanému vo vzťahu k žalobcovi p r i z n á v a náhradu trov konania v plnom rozsahu s tým, že o výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. V danej právnej veci žalobca dňa 13.05.2020 podal na upomínacom súde žalobu ktorou žiadal, aby súd žalovaného zaviazal zaplatiť mu sumu 435,20 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne odo dňa 14.05.2020 do zaplatenia a na náhradu trov konania.
Podanie žaloby odôvodnil tým, že je výlučným vlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa v k.ú. B., obec B., okres X., evidovaných na LV č. XXXX, a to - pozemok, parcela reg. "F." č. XXX/XXX, o výmere XXX m2, druh pozemku: orná pôda. Žalovaný ako obec, resp. jej obyvatelia užívajú predmetnú nehnuteľnosť ako obecnú komunikáciu, a to bez akejkoľvek existujúcej dohody, resp. zmluvy o užívaní, príp. nájomnej zmluvy. V zmysle ust. § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka: ,,Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. “ Vzhľadom k uvedenému predstavuje dlh žalovaného voči nemu za užívanie predmetnej nehnuteľnosti od 13.05.2018 do 13.05.2020 sumu 435,20 eur. Výška bezdôvodného obohatenia bola určená ako 10% hodnoty nehnuteľnosti ročne. Hodnota nehnuteľnosti bola určená ako hodnota stavebných pozemkov v danej obci. Výpočet: 128 m2 (podiel žalovaného) * 17,- eur za 1m2 = 2 176,- eur , teda hodnota jeho podielu je: 10% ročne = 217,60 eur, za 2 roky sa rovná 435,20 eur.
2. Upomínací súd žalobe vyhovel v celom rozsahu vydaním platobného rozkazu sp. zn. XXUp/XXX/ XXXX zo dňa 26.05.2020. Žalovaný v zákonnej lehote proti platobnému rozkazu podal odpor a namietal, že žalobca je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom území B., obec B., okres X., a to parcela reg. ,,F.“, parcelné číslo XXX/XXX o výmere XXX m2, druh pozemku: orná pôda v podiel 1 k celku, zapísanej na LV č. XXXX, vedený Okresným úradom X., Katastrálny odbor / ďalej len ako ,,nehnuteľnosť“/, teda žalobca nie je výlučným vlastníkom ako to žalobca uvádza v žalobe.
Poukázal, že obecná komunikácia prechádza cez parcelu žalobcu, ale nepokrýva celú parcelu žalobcu, tak ako to uvádza žalobca. Obecná komunikácia bola ešte pred rokom 1991 umiestnená na predmetnej parcele a s účinnosťou od 01.05.1991 prešla ako majetok Slovenskej republiky na obec B., teda na neho. Predmetná nehnuteľnosť sa nachádza v ochrannom pásme povodia, ktoré je v správe Slovenského vodohospodárskeho podniku, štátny podnik, Odštepný závod Q., Ď. Č.. XX, XXX XX Q., to znamená, že žalovaný (ani obyvatelia obce) objektívne ani nemôžu využívať predmetnú parcelu v celej výmere, tak ako to tvrdí žalobca. Poukázal na znenie § 4 ods. 1 a 2 zákona č. 66/2009 Z.z.
Uviedol, že tiež namieta žalobcom predloženou listinou - Stanovisko k trhovej hodnote nehnuteľnosti. Uvedenou písomnosťou žalobca potvrdzuje, že cena stavebných pozemkov sa má pohybovať v priemere okolo 17,00 Eur/m2. Predmetnou listinou nie je možné preukazovať žalobcom výšku bezdôvodného obohatenia, a to z toho dôvodu že predmetná parcela nie je stavebným pozemkom. Predmetná parcela je klasifikovaná ako orná pôda, tak ako to vyplýva aj z LV č. XXXX, kat. úz. B.N.. Trhová hodnota je žalobcom neúmerne navýšená a nepredstavuje reálnu hodnotu metra štvorcového predmetného druhu pozemku. Ide o tendenčné a účelové tvrdenia žalobcu.
Nesúhlasí so žalobným nárokom žalobcu. Žalobca nepreukázal ani právny základ žaloby a nepreukázal ani výšku požadovaného bezdôvodného obohatenia. Z toho dôvodu taktiež namieta spôsob určenia výšky bezdôvodného obohatenia, ktorú žalobca nepožaduje v súlade s platnými právnymi predpismi a rozhodovacou činnosťou súdov.
Na záver uviedol, že žalobca dôkazné bremeno na preukázanie svojho nároku ako aj jeho výšky neuniesol. V rámci konania nepredložil žiaden hodnoverný dôkaz, ktorým by preukázal výšku bezdôvodného obohatenia. Taktiež žalobca neuviedol v akom rozsahu, resp. v akej výmere sa má žalovaný bezdôvodne obohacovať na úkor žalobcu.
Upomínací súd vec postúpil tunajšiemu súdu a konanie je vedené pod sp. zn. 9Cb/9/2020.
3. Súd sa oboznámil so žalobou, jej prílohami a listinnými dokladmi predloženými v tomto konaní a to LV č. XXXX, stanoviskom spol. MSS, s.r.o., výzvou na vydanie bezdôvodného obohatenia, znaleckým posudkom č. XX/XXXX, č. XX/XXXX, písomnými vyjadreniami strán sporu, a zistil tento skutkový stav veci:
4. Z listu vlastníctva č. XXXX, okres X., obec B., katastrálne územie B., vyplýva, že žalobca je zapísaný ako podielový spoluvlastník (podiel 1) nehnuteľnosti a to parcely reg. „F.“ č. XXX/XXX - orná pôda, o výmere XXX m2. Ako titul nadobudnutia vlastníckeho práva žalobcu je uvedené osvedčenie o priebehu opakovanej dobrovoľnej dražby V. XX/XX, V. XXX/XX, V. XXX/XX zo dňa 10.01.2018.
5. Podľa stanoviska spol. MSS, s.r.o. zo dňa 29.07.2019 k trhovej hodnote nehnuteľnosti, v k. ú. obce B., okres X., sa cena stavebných pozemkov pohybuje v priemere okolo 17,- eur/m2.
6. Výzvou na vydanie bezdôvodného obohatenia zo dňa 20.01.2020 adresovanou zo strany žalobcu žalovanému, žalobca, nakoľko je spoluvlastníkom pozemku zapísanom na LV č. XXXX, k. ú. B., parc. č. XXX/XXX - orná pôda o výmere XXX m2, vyzval žalovaného na uhradenie sumy 435,20 eur predstavujúcej bezdôvodné obohatenie za užívanie nehnuteľnosti za obdobie od 10.01.2018 do 10.01.2020. Uvedenú nehnuteľnosť žalovaný užíva dlhodobo bez akejkoľvek nájomnej zmluvy alebo vecného bremena zriadeného k danej nehnuteľnosti a teda titulom užívania bez právneho dôvodu na jeho strane vzniklo bezdôvodné obohatenie.
7. Zo znaleckého posudku S.. J. Q. č. XX/XXXX zo dňa 01.10.2020 vyplýva, že všeobecná hodnota nehnuteľnosti - orná pôda - parc. č. XXX/XXX (XXX m2 - spoluvlastnícky podiel 1/2) je 446,72 eur.
V Doplnku k znaleckému posudku č. XX/XXXX zo dňa 27.03.2021 S.. J. Q. stanovil výšku nájmu predmetného pozemku 0,162 eur na m2 ročne, t.j. 20,74 eur.
Podľa znaleckého posudku S.. Y. P. č. XX/XXXX zo dňa 15.02.2021, všeobecná hodnota nehnuteľnosti
- orná pôda - parc. č. XXX/XXX (128 m2 - spoluvlastnícky podiel 1/2) je 2 488,32 eur. Výška nájmu uvedeného pozemku na jeden rok je 1,678 eur na m2, t.j. 214,78 eur.
8. Žalobca v písomnom vyjadrení k podanému odporu žalovaným uviedol, že nesúhlasí s argumentáciou žalovaného uvedenou v predmetnom odpore, cit., že ,,žalobca nepreukázal ani právny základ žaloby a nepreukázal ani vy´šku požadovaného bezdôvodného obohatenia. Z toho dôvodu žalovany´ taktiež namieta spôsob určenia vy´šky bezdôvodného obohatenia, ktorú žalobca nepožaduje v súlade s platny ´mi právnymi predpismi a rozhodovacou činnosťou súdov.“ V tomto smere poukázal, že usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemkom pod stavbami vo vlastníctve obce skutočne upravuje zákon č. 66/2009 Z. z. o niektory´ch opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej ako „zákon č. 66/2009 Z. z.“), tak ako uvádza v podanom odpore žalovaný.
Užívanie pozemkov zo strany obce (v tomto konaní žalovaného) tak predstavuje jednoznačné obmedzenie vlastníckeho práva. Zákon č. 66/2009 Z. z. však neustanovuje žiadnu konkrétnu formu, v akej forme by mala byť vlastníkovi pozemku poskytnutá náhrada za obmedzenie vlastníckeho práva. V nadväznosti na uvedené je preto potrebné vychádzať z ust. čl. 20 Ústavy SR v spojení s čl. 11 Listiny základných práv a slobôd, ako aj zo všeobecnej právnej úpravy vecných bremien nachádzajúcej sa v zákone č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len ako ,,Občiansky zákonník“).
V zmysle čl. 20 ods. 4 Ústavy SR je potrebné pri obmedzení vlastníckeho práva je v zmysle uvedeného potrebné dbať na to, aby pri obmedzení vlastníckeho práva následnom poskytnutí náhrady za jeho obmedzenie bola docielená spravodlivá rovnováha medzi požiadavkami verejného záujmu a záujmami jednotlivca a zohľadnené konkrétne okolnosti jednotlivých obmedzení vlastníckeho práva. Uvedené judikoval taktiež Európsky súd pre ľudské práva vo veci D. proti B..
Uviedol, že navyše, vecné bremeno má byť v zmysle zákona č. 66/2009 Z. z. zriadené len dočasne, čo koniec-koncov potvrdzuje aj dôvodová správa k zákonu č. 66/2009 Z. z., v zmysle ktorej nezakladá zriadenie bremeno vlastnícke právo k pozemkom a nie je ani definitívnym riešením. Náhrada za obmedzenie vlastníckeho práva v tomto prípade predstavuje náhradu za obdobie do vykonania konečného usporiadania vlastníckych vzťahov k predmetným pozemkom a účelom je ochrana vlastníckeho práva počas obdobia do definitívneho usporiadania vlastníckych vzťahov.
Poukázal na judikatúru Najvyššieho súdu SR, ktorý v rámci Uznesenia, sp. zn. XMCdo/X/XXXX zo dňa 23.04.2015 uviedol, že ,,Ak potom zákon c. 66/2009 Z. z. nedáva vlastníkovi pozemku žiadnu možnosť domáhania sa usporiadania vlastníckych vzťahov k pozemkom zaťaženy´ch zákonny´m vecny ´m bremenom a ponecháva ich usporiadanie vy´lučne na dobrej vôli užívateľovi pozemku, záver o neexistencii práva vlastníkov pozemku na náhradu núteného obmedzenia vlastníckeho práva na dobu vopred neurčiteľnú, nemôže byť v súlade nielen s citovany´mi ustanoveniami Občianskeho zákonníka, Listinou základny´ch práv a slobôd, ale ani s Ústavou Slovenskej republiky.“
K tvrdeniam žalovaného, že žalovaný nevyužíva celú predmetnú nehnuteľnosť, uviedol, že sa jedná o bezpredmetné a účelové tvrdenia žalovaného, nakoľko obecná komunikácia zriadená na spornej parcele vo vlastníctve žalovaného obmedzuje jeho vlastnícke a dispozičné oprávnenia takým spôsobom že jej iné účelné využitie z jeho strany, už z logiky veci, nie je vôbec možné.
V neposlednom rade uviedol, že spochybňuje účelovú a zavádzajúcu argumentáciu žalovaného týkajúcu sa výšky bezdôvodného obohatenia v súvislosti so stanovením trhovej hodnoty nehnuteľnosti. Napriek skutočnosti, že sporný pozemok je v katastri nehnuteľností oficiálne evidovaný ako orná pôda, de facto sa jedná o stavebný pozemok, nakoľko na ňom stojí stavba - miestna komunikácia vo vlastníctve obce, čo nie je v tomto konaní spornou skutočnosťou, preto je pri stanovení výšky bezdôvodného obohatenia potrebné vychádzať s ním predloženého výpočtu.
9. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 29.09.2020 uviedol, že žalobca pri nadobudnutí predmetnej nehnuteľnosti mal možnosť oboznámiť sa s jej stavom, prípadne s jej nedostatkami a to osobnou obhliadkou na mieste samom. Musel zistiť samotné vady a nedostatky nehnuteľnosti, ktorými sú cestné teleso umiestnené na jej časti a ako aj skutočnosti, že nehnuteľnosť sa nachádza v ochrannom pásme povodia, ktoré je v správe Slovenského vodohospodárskeho podniku.
Poukázal, že obecná komunikácie reálne prechádza cez parcelu žalobcu, ale nepokrýva celú parcelu, tak ako neustále uvádza žalobca, a čo do dnešného dňa ani nepreukázal a práve na ňom bolo dôkazné bremeno. Tiež namieta predloženú listinu - stanovisko k trhovej hodnote nehnuteľnosti. Touto listinou nie je možné preukázať výšku bezdôvodného obohatenia a to z dôvodu, že predmetná parcela nie je stavebný pozemok.
Uviedol, že svoje daňové povinnosti na miestnej, obecnej úrovni žalobca uhrádza iba vo výške miestnych daní a poplatkov za druh pozemku - orná pôda, pričom v súdnom konaní preukazuje druh pozemku ako stavebný s úmyslom získať väčší finančný prospech. Predmetná parcela je zapísaná ako orná pôda ako to vyplýva z LV č. XXXX. Za tým účelom požiadal o vypracovanie znaleckého posudku S.. J. Q.. Ten v znaleckom posudku č. XX/XXXX zo dňa 29.09.2020 stanovil všeobecnú hodnotu pozemku parc. č. XXX/XXX, k.ú. B..
Pokiaľ sa jedná o žalobcom uvádzané uznesenie Najvyššieho súdu XMCdo/X/XXXX, tak toto Ústavný súd SR v náleze sp.zn. S.. Ú. XXX/XXXX zo dňa 19.01.2016 zrušil a vec vrátil NS SR. Ten potom dňa 23.06.2016 mimoriadne dovolanie odmietol.
Poukázal, že zákon č. 66/2009 Z.z. ako špeciálny právny predpis upravuje vznik a rozsah zákonného vecného bremena, ale neupravuje otázku náhrady. Nesúhlasí so žalobným nárokom žalobcu. Žalobca nepreukázal ani právny základ žaloby a nepreukázal ani výšku požadovaného bezdôvodného obohatenia. Z uvedeného dôvodu preto namieta aj spôsob určenia výšky bezdôvodného obohatenia. Žalobca dôkazné bremeno ohľadom svojho nároku a aj jeho výšky neuniesol. Taktiež žalobca neuviedol v akom rozsahu, resp. v akej výmere sa má na úkor žalobcu bezdôvodne obohacovať.
10. Žalobca v písomnom vyjadrení zo dňa 17.02.2021 uviedol, že znalecký posudok predložený žalovaným vypracovaný S.. Q. je neobjektívny, obsahuje viaceré nesprávnosti v postupe určenia všeobecnej hodnoty predmetnej nehnuteľnosti, ako aj výšky ročného nájmu. Vzhľadom na uvedené dal vypracovať znalecký posudok S.. P.. V ňom znalec poukazuje na viaceré pochybenia S.. Q., ktoré majú za následok podhodnotenie hodnoty pozemku. V závere znalec S.. P. pozemok ohodnotil na sumu 2 490,- eur a tiež sa zaoberal aj výškou ročného nájmu, ktorú stanovil na sumu 215,- eur. Vzhľadom na uvedené by mal súd pri stanovení výšky bezdôvodného obohatenia vychádzať z tohto znaleckého posudku.
V ďalšom poukázal na rozhodnutie NS SR sp. zn. XCdo/X/XXXX zo dňa 13.11.2019 v ktorom súd uviedol, že užívateľ cudzej veci bez právneho dôvodu je povinný vydať bezdôvodné obohatenie peňažnou formou, rozsah ktorého plnenia, ak tento nie je stanovený predpismi, je vyjadrený peňažnou čiastkou, ktorý by obvykle bolo potrebné vynaložiť v danom mieste a čase za porovnateľné užívanie veci.
11. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 12.03.2021 uviedol, že žalovaný znalecký posudok č. XX/ XXXX predložil oneskorene. Poukázal na nadhodnotenie a nesprávne určenú všeobecnú hodnotu. Preto požiadal S.. Q. o doplnenie znaleckého posudku a stanovenie hodnoty ročného nájomného. Uviedol, že trvá na tom, že cestná komunikácia nepokrýva celý pozemok žalobcu. Tiež sa nachádza v ochrannom pásme povodia, to znamená, že ani objektívne nemôže využívať predmetnú parcelu v celej výmere. Žalobca pri nadobudnutí nehnuteľnosti mal možnosť oboznámiť sa so stavom predmetnej nehnuteľnosti a teda musel zistiť samotné vady a nedostatky. Poukázal na prevenčnú povinnosť v zmysle § 415 Občianskeho zákonníka.
Poukázal, že žalobca si svoje daňové povinnosti na obecnej úrovni uhrádza iba vo výške miestnych daní za druh pozemku - orná pôda, pričom účelovo a tendenčne v konaní za každú cenu preukazuje druh pozemku ako stavebný. Žalobca podľa jeho názoru nepreukázal ani právny základ žaloby a nepreukázal ani výšku bezdôvodného obohatenia.
12. Právny zástupca žalobcu vo svojom prednese uviedol, že na podanej žalobe zotrváva a na všetkých skutkových okolnostiach, na ktorých je žaloba podaná. Nárok na bezdôvodné obohatenie v tomto konaní žalobca preukázal. Poukázal aj na obsiahlu judikatúru, a to konkrétne na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky XCdO/XX/XXXX zo dňa 31.01.2011. V konaní bolo za preukázané, že vlastnícke právo žalobcu je obmedzené a vzhľadom na uvedené na podanej žalobe zotrváva a žiada, aby jej súd vyhovel.
13. Právny zástupca žalovaného vo svojom prednese uviedol, že predmetnú nehnuteľnosť, ktorá je predmetom sporu v danom prípade, nadobudol žalobca ako vydražiteľ. Jedná sa o parcelu XXX/XX na LV č. XXXX, kde nadobudol podiel vo výške 1, pričom spolu s touto nehnuteľnosťou boli odpredané aj iné nehnuteľnosti a bola stanovená súpisná hodnota všetkých odpredaných nehnuteľností vo výške 673,17 eur, a to na základe súhlasného vyhlásenia správcu a veriteľov a takisto na základe znaleckého posudku. V tomto smere len poukázal na hodnotu nadobudnutých nehnuteľností, pričom najnižšie podanie, za ktoré bolo možné odkúpiť tieto predmetné nehnuteľnosti, bolo vo výške iba 303 eur. Pokiaľ sa jedná a o predmetnú nehnuteľnosť, tak sa jednalo o odpredaj ornej pôdy za účelom využívania na poľnohospodárske účely tak, ako je to v tejto zápisnici zaznamenané s tým, že tento odpredaj sa vykonal na základe osobnej ohliadky samotného vydražiteľa. Vzhľadom na uvedené poukázal, že sa jedná o ornú pôdu a nie o stavebný pozemok tak, ako v tomto konaní
14. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka ( ďalej len ,,Obchodný zákonník“), právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.
15. Podľa § 451 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka ( ďalej len ,,Občiansky zákonník“), kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa § 456 Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
Podľa § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.
Podľa § 128 ods. 2 Občianskeho zákonníka, vo verejnom záujme možno vec vyvlastniť alebo vlastnícke právo obmedziť, ak účel nemožno dosiahnuť inak, a to len na základe zákona, len na tento účel a za náhradu.
Podľa § 151n ods. 1 Občianskeho zákonníka, vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria určitej osobe.
Podľa § 151o ods. 1 Občianskeho zákonníka, vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť tiež výkonom práva (vydržaním); ustanovenia § 134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností.
16. Podľa čl. 20 ods. 4 zákona č. 460/1992 Zb. Ústavy Slovenskej republiky, vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu.
17. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z.z. o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ,,Zákon“), tento zákon upravuje usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemkom pod stavbami vo vlastníctve obce alebo vyššieho územného celku, ktoré prešli do vlastníctva obce alebo vyššieho územného celku podľa osobitných predpisov,1) vrátane priľahlej
plochy, ktorá svojím umiestnením a využitím tvorí neoddeliteľný celok so stavbou (ďalej len „pozemok pod stavbou“).
Podľa § 2 ods. 1 Zákona, obec alebo vyšší územný celok, ktorý sa stal podľa osobitných predpisov vlastníkom stavby prechodom z vlastníctva štátu bez majetkovoprávneho usporiadania vlastníctva k pozemkom (ďalej len „vlastník stavby“), môže poskytnúť zámennou zmluvou vlastníkovi pozemku pod stavbou náhradný pozemok, ktorý je v jeho vlastníctve. Náhradný pozemok v primeranej výmere, bonite a rovnakého druhu, ako bol pôvodne pozemok pred zastavaním, poskytne vlastník stavby v tom istom katastrálnom území. Ak územie obce tvorí viac katastrálnych území, náhradný pozemok sa poskytne v rámci územia obce.
Podľa § 2 ods. 2 Zákona, ak sa neuplatní postup podľa odseku 1, usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemku pod stavbou sa vykoná v konaní o nariadení pozemkových úprav podľa osobitného predpisu.
Podľa § 3 ods. 1 Zákona, konanie o nariadení pozemkových úprav z dôvodu usporiadania vlastníckych vzťahov k pozemku pod stavbou podľa tohto zákona sa začína na žiadosť vlastníka stavby. Pri usporiadaní vlastníckych vzťahov k pozemkom podľa tohto zákona sa prihliada na potreby vlastníka stavby.
Podľa § 3 ods. 3 Zákona, usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemku pod stavbou sa vykoná formou poskytnutia náhradného pozemku v obvode pozemkových úprav v tom istom katastrálnom území, a ak územie obce tvorí viac katastrálnych území, náhradný pozemok sa poskytne v rámci územia obce, v primeranej výmere, bonite a rovnakého druhu, ako bol pôvodne pozemok pred zastavaním, alebo formou finančnej náhrady, ak a) v obvode pozemkových úprav nie sú pozemky na účely poskytnutia náhrady, b) ide o pozemok pod stavbou vo výmere do 400 m2, c) o to požiada vlastník pozemku.
Podľa § 4 ods. 1 Zákona, ak nemá vlastník stavby ku dňu účinnosti tohto zákona k pozemku pod stavbou zmluvne dohodnuté iné právo, vzniká vo verejnom záujme k 0pozemku pod stavbou užívanému vlastníkom stavby dňom účinnosti tohto zákona v prospech vlastníka stavby právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ktorého obsahom je držba a užívanie pozemku pod stavbou, vrátane práva uskutočniť stavbu alebo zmenu stavby, ak ide o stavbu povolenú podľa platných právnych predpisov, ktorá prešla z vlastníctva štátu na obec alebo vyšší územný celok. Podkladom na vykonanie záznamu o vzniku vecného bremena v katastri nehnuteľností je súpis nehnuteľností, ku ktorým vzniklo v prospech vlastníka stavby právo zodpovedajúce vecnému bremenu. Podľa § 4 ods. 2 Zákona, vlastník pozemku pod stavbou je povinný strpieť výkon práva zodpovedajúceho vecnému bremenu do vykonania pozemkových úprav v príslušnom katastrálnom území.
18. Podľa Čl. 11 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd, nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné len vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za náhradu.
19. Podľa § 4 ods. 3 písm. e), f) a g) zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení do 31. decembra 2001, obec pri výkone samosprávnych funkcií vykonáva výstavbu, údržbu a správu miestnych komunikácií, verejných priestranstiev, obecného cintorína, kultúrnych, športových a ďalších obecných zariadení, miestnych historických pamiatok a stavieb, zabezpečuje verejnoprospešné služby (odvoz komunálneho odpadu a čistenie obce, správu a údržbu verejnej zelene a verejného osvetlenia, zásobovanie vodou, odvádzanie odpadových vôd a pod.) a verejnú dopravu, a utvára a chráni zdravé podmienky a zdravý spôsob života a práce obyvateľov obce, chráni životné prostredie, ako aj utvára podmienky pre vzdelávanie, kultúru, záujmovú umeleckú činnosť, telesnú kultúru a šport.
Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, v znení platnom a účinnom v rozhodnom období, na plnenie úloh samosprávy obce, alebo ak to ustanovuje zákon, obec vydáva pre územie obce všeobecne záväzné nariadenie (ďalej len „nariadenie“). Nariadenie obce nesmie odporovať ústave ani zákonu. Vo veciach, v ktorých obec plní úlohy štátnej správy (§ 5), môže vydať nariadenie len na základe splnomocnenia zákona a v jeho medziach; takéto nariadenie nesmie odporovať ani inému všeobecne záväznému právnemu predpisu.
20. V danej právnej veci mal súd za nesporné a preukázané, že v roku 1991 do vlastníctva obce B. z vlastníctva štátu prešla obecná komunikácia, ktorej časť je umiestnená na parc. č. XXX/XXX, k. ú. B., ktorej podielovým spoluvlastníkom v podiele 1 je od 10.01.2018. Táto obecná komunikácia je využívaná občanmi obce B.. Pred podaním žaloby medzi podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti, t.j. žalobcom a užívateľom obecnej komunikácie, t.j. žalovaným, nedošlo k mimosúdnej dohode ohľadom usporiadania vzájomných práv a povinností týkajúcich sa predmetnej nehnuteľnosti.
21. Žalobca sa v konaní domáha svojho nároku titulom bezdôvodného obohatenia za užívanie predmetnej nehnuteľnosti žalovaným za obdobie dvoch posledných rokov pred podaním žaloby.
22. V ustanovení § 451 Občianskeho zákonníka je bezdôvodné obohatenie vymedzené predovšetkým ako záväzok z ktorého vzniká tomu, kto sa obohatil povinnosť vydať všetko, o čo sa bezdôvodne obohatil a oproti tomu vzniká i právo toho, na úkor ktorého k obohateniu došlo, požadovať vydanie toho, o čo sa druhý z subjektov tohto záväzku obohatil. Vecná legitimácia (či už aktívna alebo pasívna) je stav, ktorý vyplýva z hmotného práva. Kto je v rámci zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie pasívne legitimovaný, vyplýva z § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Je ním ten, koho majetok sa na úkor druhého neoprávnene zväčšil alebo u koho nedošlo k zmenšeniu majetku, aj keď k tomu malo v súlade s právom dôjsť. Tak je tomu preto, že predpokladom zodpovednosti za získané bezdôvodné obohatenie, ktoré sa musí vydať, nie je protiprávny úkon obohateného, ani jeho zavinenie, ale objektívne vzniknutý stav obohatenia (presun majetkových hodnôt), ku ktorému došlo spôsobom, ktorý právny poriadok neuznáva. Aktívne legitimovaným subjektom k uplatneniu práva na vydanie bezdôvodného obohatenia (§ 456 Obč. zák.) je ten, na koho úkor bolo bezdôvodné obohatenie získané.
Záväzkový právny vzťah z bezdôvodného obohatenia je rovnako súkromnoprávnym vzťahom, a teda podlieha všeobecnej požiadavke na riešenie defektov stretu súkromných práv a povinností osôb predovšetkým dohodou. Nie každý právny vzťah vzniknutý z titulu bezdôvodného obohatenia sa „preklopí“ aj do vzťahu civilno-procesného. Ak sa tak však stane, pôjde o klasický sporový proces, v ktorom na strane žalobcu bude vystupovať subjekt, na úkor ktorého k bezdôvodnému obohateniu došlo a na strane žalovaného subjekt bezdôvodne obohatený. Z výkladoch o kvázideliktnom charaktere právnych vzťahov z bezdôvodného obohatenia vyplýva, že žalovaný sa nemôže exkulpovať ani liberovať, no na druhej strane nedochádza ani k prenosu dôkazného bremena zo žalobcu na žalovaného, ako je to v prípadoch subjektívnej zodpovednosti za škodu, kde neexistenciu zavinenia musí preukázať žalovaný (škodca).
23. Podstatou bezdôvodného obohatenia je zákonom stanovená povinnosť toho, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, toto obohatenie vydať tomu, na koho úkor bol predmet bezdôvodného obohatenia získaný. Právny vzťah bezdôvodného obohatenia je samostatným vzťahom, ktorý vznikne v dôsledku porušenia iného právneho vzťahu alebo na základe určitej právnej skutočnosti. Záväzkový právny vzťah z bezdôvodného obohatenia vznikne však len za splnenia určitých zákonných predpokladov, ktorými sú získanie bezdôvodného obohatenia na strane určitej osoby, protiprávnosť získania bezdôvodného obohatenia, majetková ujma, ktorá postihuje inú určitú osobu a príčinná súvislosť medzi protiprávnym získaním bezdôvodného obohatenia určitou osobou a majetkovou ujmou inej určitej osoby. Napokon, že nejde o prípad, kedy Občiansky zákonník napriek majetkovému prospech bezdôvodné obohatenie výslovne vylučuje. Splnenie týchto predpokladov musí preukázať ten, kto tvrdí, že na jeho úkor bolo bezdôvodné obohatenie získané.
24. Subjekty záväzkového právneho vzťahu z bezdôvodného obohatenia sú na jednej strane subjekt bezdôvodne obohatený a na druhej strane subjekt, na úkor ktorého k bezdôvodnému obohateniu prišlo. Medzi týmito subjektmi existuje synalagmatický koreálny právny vzťah, kde právu na vydanie predmetu bezdôvodného obohatenia koreluje vzájomná právna povinnosť, predmet tohto obohatenia vydať. Medzi subjektmi tohto právneho vzťahu došlo k majetkovej nerovnováhe, ktorá musí byť napravená formou osobitnej reštitučnej povinnosti povinného subjektu. To, čo sa z majetkovej sféry postihnutého v dôsledku bezdôvodného obohatenia odčerpalo, musí sa mu vrátiť, aby bol opätovne nastolený rovnovážny majetkový stav.
25. Súd je toho názoru, že v danom prípade sa však o bezdôvodné obohatenie nejedná, pretože vlastnícke právo žalobcu bolo obmedzené dôvodne - vecným bremenom vzniknutým na základe zákona.
Z ustálenej judikatúry súdov vyplýva, že nároky vyplývajúce zo zákonom zriadeného vecného bremena nie je možné podriadiť pod nároky na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ale ide o nároky podľa osobitného predpisu. Vecné bremená zriadené na základe zákona majú špecifický režim upravený verejnoprávnymi predpismi, na základe ktorých boli zriadené. Aj keď majú nesporný verejnoprávny prvok daný spôsobom ich vzniku a účelom ktorému slúžia, nemožno prehliadať, že majú aj prvok súkromnoprávny. Zákonné vecné bremená tiež obmedzujú vlastníka veci tým, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Ak špeciálne predpisy zákonných vecných bremien neupravujú náhrady súvisiace s ich výkonom, treba použiť úpravu súkromnoprávnu ( napr. NS SR (XCdo/XX/XXXX)).
26. V prípade, že obec vlastní stavbu a nemá k pozemku pod ňou žiadne zmluvne dohodnuté právo (do účinnosti Zákona, t. j. do 01.07.2009), vzniká vo verejnom záujme k pozemku pod predmetnou stavbou v prospech obce právo zodpovedajúce vecnému bremenu. Jeho obsahom je držba a užívanie pozemku pod stavbou vrátane práva uskutočniť stavbu alebo zmenu stavby. Vlastníci pozemkov sa v zmysle zákona môžu dožadovať náhrady - náhradného pozemku a ak taký nie je, tak finančnej náhrady. K užívaniu pozemkov obcou dochádza v praxi najčastejšie v záujme určitých špecifických spoločenských potrieb v prospech obce. Takto vzniknuté práva obce súvisiace s užívaním predmetnej nehnuteľnosti majú v sebe najrozmanitejšie obmedzenia vlastníkov pozemkov, napr. povinnosť strpieť vstup na pozemok, umiestnenie a obsluha určitých zariadení, značiek, signálov, zdržanie sa niektorých činností, vykonávanie rôznych ochranných opatrení na pozemkoch a pod.
27. V ďalšom sa súd v konaní zaoberal otázkou, či za obmedzenie vlastníckeho práva zákonným vecným bremenom prináleží náhrada a aj aká náhrada vlastníkovi zaťaženého pozemku patrí.
Zákon č. 66/2009 Z. z. neuvádza explicitne, že za zriadené vecné bremeno patrí vlastníkovi pozemku náhrada. Podľa uznesenia Krajského súdu v Y. sp. zn. XXCo/XXX/XXXX zo dňa 19.11.2015, pokiaľ teda osobitný zákon, ktorým bolo zriadené zákonné vecné bremeno, t.j. zákon č. 66/2009 Z. z. neupravuje aj otázku náhrady za zriadenie vecného bremena, nemožno súhlasiť s tvrdením, že takýto nárok vlastníkovi nepatrí. V prípade takejto neúplnej úpravy je potrebné na tento hmotnoprávny inštitút aplikovať všeobecnú občiansku právnu úpravu. Táto je obsiahnutá v ust. § 151n ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo strpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Z citovaného zákonného ustanovenia je nesporné, že vecné bremeno predstavuje obmedzenie vlastníka nehnuteľnej veci a takéto obmedzenie sa riadi všeobecnou úpravou ustanovenou v § 128 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Podľa neho vo verejnom záujme možno vec vyvlastniť alebo vlastnícke právo obmedziť, ak účel nemožno dosiahnuť inak, a to len na základe zákona, len na tento účel a za náhradu. V tomto ustanovení je premietnutý čl. 20 ods. 4 Ústavy SR, podľa ktorého vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona za primeranú náhradu. Užívanie pozemkov zastavaných komunikáciami nie je od účinnosti tohto zákona bez právneho dôvodu, lebo zákon vyslovene upriamuje vznik vecného bremena. Uvedený zákon však explicitne neupravuje otázku náhrady za zriadenie vecného bremena, je preto namieste, aby sa vlastníkovi trpiaceho pozemku zastavaného pozemnou komunikáciou priznala primeraná náhrada podľa všeobecných zásad upravujúcich inštitút vecného bremena, a to do času, kým sa vlastníkovi neposkytne podľa tohto zákona náhradný pozemok alebo kým sa neskončí konanie o pozemkových úpravách.
28. Vecné bremeno, obsah ktorého je vymedzený v § 4 ods. 1 zák. č. 66/2009 Z.z. vzniká zo zákona, i keď je vo verejnom záujme neznamená, že toto vecné bremeno vzniká bez náhrady za obmedzenie vlastníckeho práva k pozemku, keď podľa čl. 20 ods. 4 zák. č. 460/1992 Zb. Ústava SR v znení neskorších predpisov, vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu. Samotné ustanovenie § 4 ods. 1 zák. č. 66/2009 Z.z. v časti o vzniku vecného bremena zo zákona odkazuje na ustanovenie § 151n až § 151p Občianskeho zákonníka. Zák. č. 66/2009 Z.z. ako lex specialis k Občianskemu zákonníku nerieši okrem spôsobu vzniku vecného bremena a času jeho vzniku žiadne iné otázky. Vecné bremená zriadené na základe zákona majú teda špecifický režim upravený verejnoprávnymi predpismi, na základe ktorých boli zriadené. Aj keď majú nesporný verejnoprávny prvok daný spôsobom ich vzniku a účelom, ktorému slúži, nemožno prehliadať to, že majú aj významný prvok súkromnoprávny. Preto pokiaľ tieto špeciálne predpisy nemajú zvláštnu úpravu, riadi sa ich režim
všeobecnou občianskoprávnou úpravou. To znamená, že ak špeciálne predpisy zákonných vecných bremien neupravujú náhrady súvisiace s ich výkonom, treba použiť úpravu súkromnoprávnu.
,,Tak ako zákon č. 182/1993 Z.z., ani zákon č. 66/2009 Z.z. expressis verbis neuvádza, že vecné bremeno vzniká za náhradu. Ústavný súd však vo svojom rozhodnutí, sp. zn. S.. Ú. XXX/XXXX konštatoval, že aj keď zákon č. 182/1993 Z.z. neuvádza, že vecné bremeno vzniknuté podľa § 23 ods. 5 vzniká len za náhradu, je potrebné, aby vychádzal z čl. 11 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd a v kontexte s tým aj s právnou úpravou obsiahnutou v pôvodnom ustanovení § 135c ods. 3 Občianskeho zákonníka. Najvyšší súd už skôr uzavrel, že pri nedostatku právnej úpravy možno náhradu za vzniknuté bremeno odvodiť zo všeobecne uznávaných princípov, príkazom na ochranu základných práv a slobôd, teda aj zo základného práva vlastniť a užívať majetok“ (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. XCdo/ XX/XXXX).
Pozri aj rozhodnutie KS P. P. XXCo/XX/XXXX zo dňa 13.05.2020, KS Y. XC/XX/XXXX zo dňa 29.05.2014.
29. Ak zákon č. 66/2009 Z. z. nedáva vlastníkovi pozemku žiadnu možnosť domáhať sa usporiadania vlastníckych vzťahov k pozemkom zaťaženým zákonným vecným bremenom a ponecháva ich usporiadanie výlučne na dobrej vôli užívateľa pozemku, záver o neexistencii práva vlastníkov pozemku na náhradu za nútené obmedzenie vlastníckeho práva na dobu vopred neurčiteľnú, nemôže byť v súlade nielen s citovanými ustanoveniami Občianskeho zákonníka, Listinou základných práv a slobôd, ale ani s Ústavou Slovenskej republiky.
Podľa rozsudkov Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. XCdo/XX/XXXX z 31.januára 2011, sp. zn. XCdo/XX/XXXX z 21.decembra 2009, režim zákonom zriadených vecných bremien, ktoré majú verejnoprávny prvok nevylučuje použitie všeobecnej úpravy občianskeho práva o vecných bremenách a vlastníckom práve. Podľa § 128 Občianskeho zákonníka je vlastník povinný strpieť, aby v stave núdze alebo naliehavom verejnom záujme bola na nevyhnutnú dobu, v nevyhnutej miere a za náhradu použitá jeho vec, ak účel nemožno dosiahnuť inak. Vo verejnom záujme možno vec vyvlastniť alebo vlastnícke právo obmedziť, ak účel nemožno dosiahnuť inak a to len na základe zákona, len na tento účel a za náhradu. Náhrada za každé obmedzenie vlastníckeho práva, ako na to správne poukázali navrhovatelia, vyplýva priamo aj z článku 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu), aj z článku 11 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, podľa ktorého vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné len vo verejnom záujme a to na základe zákona a za náhradu.
30. Obec alebo vyšší územný celok, ktorý sa stal podľa osobitných predpisov vlastníkom stavby prechodom z vlastníctva štátu bez majetkovoprávneho usporiadania vlastníctva k pozemkom, môže poskytnúť zámennou zmluvou vlastníkovi pozemku pod stavbou náhradný pozemok, ktorý je v jeho vlastníctve. Náhradný pozemok, ktorý musí byť určený v primeranej výmere, bonite a rovnakého druhu, ako bol pôvodne pozemok pred zastavaním, poskytne obec v tom istom katastrálnom území. Ak územie obce tvorí viac katastrálnych území, náhradný pozemok sa poskytne v rámci územia obce. Obec je taktiež oprávnená poskytnúť vlastníkovi pozemku primeranú finančnú náhradu. Finančná kompenzácia prichádza do úvahy v tom prípade, ak: 1. v obvode pozemkových úprav nie sú pozemky na účely poskytnutia náhrady, 2. ide o pozemok pod stavbou vo výmere do 400 m2, 3. o to požiada vlastník pozemku.
Zákon č. 66/2009 Z. z. sa teda žiadnym spôsobom nevyporiadava s problémom náhrady za nútené obmedzenie vlastníckych práv vlastníkov pozemkov pod stavbami a priľahlých plôch. Upravuje iba spôsob usporiadania vlastníckych vzťahov k pozemkom a to formou zámeny pozemkov pod stavbou za náhradný pozemok v primeranej výmere, bonite a rovnakého druhu, ako bol pôvodne pozemok pred zastavaním a pre prípad, že k zámene pozemkov nedôjde, majú sa usporiadať vlastnícke vzťahy k pozemku pod stavbou v konaní o nariadení pozemkových úprav podľa zákona č. 330/1991 Zb. (§ 2, § 3 zákona č. 66/2009 Z. z.). 31. Súd dospel k záveru, že za obmedzenie vlastníckeho práva zaťaženého pozemku patrí v prípade, ak nedôjde k usporiadaniu vzťahov medzi vlastníkom zaťaženého pozemku a vlastníkom stavby v zmysle zákona č. 66/2009 Z.z., finančná náhrada. Súd sa v ďalšom zaoberal otázkou aká finančná náhrada
v takomto prípade prináleží - teda či sa jedná o jednorazové finančné vyrovnanie, resp. opakujúce sa plnenie a komu právo na vyplatenie finančnej náhrady patrí.
32. Najvyšší súd v rozsudku z 24. marca 2015 sp. zn. XCdo/XX/XXXX konštatoval, že vecné bremeno okrem toho, že môže vzniknúť písomnou zmluvou, na základe závetu, rozhodnutím súdu, môže vzniknúť aj priamo zo zákona. Zákonom zriadené vecné bremeno je vlastník povinný rešpektovať v nevyhnutnej miere a rozsahu a za obmedzenie svojho vlastníckeho práva má právo žiadať náhradu. V prípade vecných bremien zriaďovaných priamo zo zákona ide vo svojej podstate o určitý druh verejnoprávneho obmedzenia vlastníka nehnuteľnosti. Toto obmedzenie vlastníckych práv je výrazom prevahy verejného záujmu nad záujmom jednotlivca bez toho, aby toto zasahovanie bolo podmienené súhlasom zo strany dotknutého vlastníka. Vecné bremená zriadené na základe zákona majú špecifický režim, upravený verejnoprávnymi predpismi, na základe ktorých boli zriadené. Zároveň však majú aj súkromnoprávny prvok. Vecné bremeno totiž charakterizuje občianske právo ako právo niekoho iného než vlastníka veci, ktoré ho obmedzuje tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Tzv. zákonné vecné bremená tento charakter majú tiež. Ich režim nie je úplne totožný s režimom zmluvných vecných bremien, pretože sa riadia špeciálnou úpravou právnych predpisov, avšak nejedná sa o komplexnú úpravu, ktorá by vylučovala použitie všeobecnej úpravy občianskeho práva o vecných bremenách. Pokiaľ teda tieto špeciálne predpisy nemajú zvláštnu úpravu, riadi sa ich režim všeobecnou úpravou občianskoprávnou. Finančná náhrada za zriadenie vecného bremena je nepochybne majetkovým právom osoby, ktorá je povinným subjektom z vecného bremena. Predmetné vecné bremeno vzniká „in rem“, vzťahuje sa na každého vlastníka zaťaženého pozemku bez ohľadu na spôsob zmeny vlastníctva. Nemožno teda jeho vznik posudzovať samostatne v prípade každého nového vlastníka zaťaženého pozemku. Finančná náhrada za vznik vecného bremena je nepochybne jednorazová; nemá teda charakter opakovaného plnenia. Je nelogické, aby pri každej zmene vlastníka mal nový majiteľ zaťaženého pozemku nový nárok na finančnú náhradu za už vzniknuté vecné bremeno.
Vecné bremeno vzniká in rem a vzťahuje sa na každého vlastníka zaťaženého pozemku bez ohľadu na zmenu vlastníctva. Nemožno teda jeho vznik posudzovať samostatne u každého nového vlastníka zaťaženého pozemku. Z toho teda vyplýva, že finančná náhrada za vznik vecného bremena je nepochybne jednorazová, a teda nemá charakter opakovaného plnenia (renty). Bolo by totiž nelogické, aby pri každej zmene vlastníctva mal nový majiteľ zaťaženého pozemku nový nárok na finančnú náhradu za už vzniknuté vecné bremeno. Tento nárok je teda len jeden (poukázal na rozsudok KS v Y. sp. zn. XXCo/X/XXXX).
Podľa rozsudku KS v Y. zo dňa 06.05.2016, sp. zn. XCo/XX/XXXX, je potrebné súhlasiť s názorom súdu prvej inštancie, že finančné odškodnenie - finančná náhrada za zriadenie vecného bremena je majetkovým právom, ktoré má jednorazový charakter tak ako, to správne analyzuje súd prvej inštancie vo svojom odôvodnení rozhodnutia, práve s poukazom na vyhl. č. 492/2004 Z.z., ktorá bližšie upravuje výpočet náhrady za zriadenie vecného bremena. Rovnako poukázal na názor odvolacieho súdu, že niet zákonnej prekážky považovať primeranú náhradu za vecné bremeno za jednorazovú (uznesenie KS PO zodňa11.06.2013, sp. zn. XCo/XXX/XXXX).
Najvyšší súd SR vo svojom rozhodnutí, sp. zn. XCdo/XX/XXXX konštatoval, že finančná náhrada za zriadenie vecného bremena podľa § 23 ods. 5 zákona č. 182/1993 Z.z. je nepochybne majetkovým právom osoby, ktorá je povinným subjektom z vecného bremena. Predmetné bremeno vzniká „in rem“, vzťahuje sa na každého vlastníka zaťaženého pozemku bez ohľadu na spôsob zmeny vlastníctva. Nemožno teda jeho vznik posudzovať samostatne v prípade každého nového vlastníka zaťaženého pozemku. Finančná náhrada za vznik vecného bremena je nepochybne jednorazová; nemá teda charakter opakovaného plnenia. Je nelogické, aby pri každej zmene vlastníka mal nový majiteľ zaťaženého pozemku nový nárok na finančnú náhradu za už vzniknuté vecné bremeno.
33. V tomto smere ide o náhradu jednorazovú. Zákon č. 66/2009Z.z. totiž otázku náhrady za obmedzenie vlastníka pozemku zaťaženého zákonným vecným bremenom neupravuje vôbec, a preto, pokiaľ ide o obsah práv a povinností zo zriadeného vecného bremena, je nevyhnutné použitie všeobecnej úpravy občianskeho práva o vecných bremenách, z ktorých vyplýva, že peňažná náhrada za vznik vecného bremena je jednorazová a nemá charakter opakovaného plnenia. (por. rozsudok Krajského súd v P., zo dňa 28.03.2017, sp. zn.: XCo/XXX/XXXX).
Obdobný právny záver prijal Krajský súd B. v rozhodnutí sp. zn. XXCo/XXX/XXXX zo dňa 19.03.2019, Krajský súd v Y. v rozhodnutí sp. zn. XXCo/XX/XXXX, sp. zn. XCo/XXX/XXXX, Krajský súd v P. v rozhodnutí sp. zn. XCo/XXX/XXXX.
34. Pre posúdenie uplatneného nároku bolo teda rozhodujúce, či právna úprava jeho priznanie v žalovanej forme (ako opakujúce plnenie) umožňuje. Z vyššie súdom uvedených skutočností jednoznačne vyplýva, že v zmysle ustálenej judikatúry súdov, v prípade obmedzenia vlastníckeho práva formou zákonného vecného bremená, vlastníkovi zaťaženého pozemku patrí jednorazová finančná náhrada, nevzniká mu nárok na poskytnutie opakujúceho plnenia (rentu).
35. Súdna prax dospela tiež k jednoznačnému záveru, že jednorazová finančná náhrada za obmedzenie vlastníckeho práva patrí subjektu, ktorý bol vlastníkom zaťaženej nehnuteľnosti ku dňu účinnosti zákona č. 66/2009 Z.z., t.j. ku dňu 01.07.2009.
Je nelogické, aby pri každej zmene vlastníka zaťaženého pozemku, mal nový majiteľ nový nárok na finančnú náhradu. Ako už súd uviedol, zákonné vecné bremeno vzniká in rem a vzťahuje sa na každého vlastníka zaťaženej nehnuteľnosti bez ohľadu na spôsob zmeny vlastníka. Nemožno teda jeho vznik posudzovať samostatne v prípade každého ďalšieho vlastníka.
Súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. XCdo/XX/XXXX zo dňa 30.11.2020 v ktorom uviedol: ,, Právo na náhradu za obmedzenie vlastníckeho práva podľa § 23 ods. 5 zákona č. 182/1993 Z.z. vzniká ex lege jednorazovo tomu, kto bol vlastníkom zaťaženého pozemku ku dňu účinnosti tohto zákona a nemôže byť tomu inak ani pri zriadení vecného bremena podľa § 4 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z.z. Ide o ustálenú rozhodovaciu prax dovolacieho súdu.“
36. Nakoľko žalobca nadobudol spoluvlastnícke právo k predmetnému pozemku dňa 10.01.2018, teda sa stal novým spolumajiteľom pozemku v tom čase už zaťaženého vecným bremenom v prospech žalovaného, nevznikol mu nárok na poskytnutie finančnej náhrady za zákonné obmedzenie jeho vlastníckeho práva a preto súd žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol.
37. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku ( ďalej len ,,CSP“), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
V danom prípade súd žalobu zamietol v celom rozsahu preto o trovách konania rozhodol tak, že žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania v plnom rozsahu s tým, že o výške trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.