Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_22Cb-192-2020.pdf
PDF · 91.95 KB
No categories available
22Cb/192/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudcom JUDr. Patrikom Števíkom v spore žalobcu: C. Š., C. XXX XX T. Č.. XXX, zast. JELENČÍK A PARTNERI advokátska kancelária, s. r. o., Tatranská 49, 841 06 Bratislava, proti žalovanému: LKAS s.r.o., IČO: 46969063, Galvaniho 7/D, 821 04 Bratislava, zast. ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA HUBOCKÁ & PARTNERS s. r. o., Panenská 7, 811 03 Bratislava, o zaplatenie 1.500,- eur s prísl., takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1.469,01 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne:
- zo sumy 1.000,-€ od 15.02.2020 do 27.03.2020,
- zo sumy 500,-€ s od 28.03.2020 do 21.08.2020,
- zo sumy 469,01 € od 22.08.2020 do zaplatenia,
- zo sumy 1.000,- od 15.03.2020 do zaplatenia, náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 40,-€ a to všetko do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Vo zvyšku sa konanie zastavuje.
III. Žalobcovi sa priznáva náhrada trov konania v plnom rozsahu, pričom o výške trov bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku v samostatnom uznesení.
odôvodnenie:
1. Podaním z 29.06.2020 sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 1.500,- eur s príslušenstvom. Svoj nárok odôvodnil tým, že žalobca ako dodávateľ uzavrel dňa 3. septembra 2019 so žalovaným ako objednávateľom Zmluvu o spolupráci, na základe ktorej vykonával práce pre žalovaného. Žalobca nemá od žalovaného uhradené 2 faktúry za mesiace január a február 2020, konkrétne faktúry č. 200001 a 200003, každá vo výške 1.000,-EUR, čo spolu predstavuje sumu vo výške 2.000,-EUR. Dňa 27. marca 2020 žalovaný uhradil žalobcovi sumu vo výške 500,-EUR, ako časť úhrady z faktúry č. 200001, čo určil uvedením predmetného variabilného symbolu. Z uvedeného dôvodu si žalobca v tomto konaní uplatňuje z predmetnej faktúry už len nedoplatený rozdiel vo výške 500,-EUR. Okrem dlžnej sumy si žalobca uplatňuje aj zákonný úrok z omeškania podľa § 1 ods. 2 nariadenia vlády č. 21/2013 Z. z. vo výške 9 % p. a. a aj paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,-EUR podľa § 2 nariadenia vlády č. 21/2013 Z. z.
2. Žalovaný v odpore uviedol, že objednal pre Žalobcu na výkon prác v zmysle Zmluvy o spolupráci notebook HP 250 G6 (3QL55ES) (ďalej len „notebook“) v celkovej výške 469,01 EUR. Faktúru č. 5044724880, vystavenú dňa 01.07.2019, splatnú dňa 01.07.2019, ktorú vystavila Žalovanému tretia osoba (obchodná spoločnosť Internet Mall Slovakia, s.r.o. ako dodávateľ) za dodanie notebooku,
Žalovaný uhradil a notebook Žalobcovi poskytol výlučne na plnenie úloh v zmysle Zmluvy o spolupráci. Po ukončení spolupráce v zmysle Zmluvy o spolupráci Žalovaný žiadal od Žalobcu vrátenie notebooku. Z vyjadrení Žalobcu vyplynulo, že notebook si chce ponechať a nadobudnúť vlastnícke právo k notebooku. Nakoľko Žalobca nevrátil notebook, Žalovaný prijal návrh Žalobcu na uzatvorenie kúpnej zmluvy, predmetom ktorej je predaj notebooku. Na základe tejto skutočnosti Žalovaný vystavil dňa 07.08.2020 Faktúru č. 2020033, splatnú dňa 07.08.2020 vo výške 469,01 EUR za kúpu notebooku (ďalej len „Faktúra č. 2020033“). Žalovaný listom zo dňa 13.08.2020 označený ako „Oznámenie o jednostrannom započítaní vzájomných pohľadávok“ (ďalej len „Oznámenie o započítaní“), doručený Žalobcovi dňa 18.08.2020, urobil voči Žalovanému v zmysle ustanovenia § 580 Občianskeho zákonníka prejav smerujúci k započítaniu. Oznámením o započítaní Žalovaný oznámil Žalobcovi, že peňažnú pohľadávku Žalobcu vo výške 500,- EUR z titulu zostatku neuhradenej Faktúry č. 200001, vystavenej dňa 31.01.2020, splatnej dňa 14.02.2020 započítava vo výške, v akej sa vzájomne kryjú s pohľadávkou Žalovaného vo výške 469,01 EUR ako kúpnej ceny za notebook z titulu neuhradenej Faktúry č. 2020033. V dôsledku započítania vzájomných pohľadávok, pohľadávka Žalovaného voči Žalobcovi zanikla a pohľadávka Žalobcu voči Žalovanému sa znížila na sumu vo výške 30,99 EUR z titulu zostatku neuhradenej Faktúry č. 200001, vystavenej dňa 31.01.2020, splatnej dňa 14.02.2020. Z konania Žalobcu je nesporné, že započítanie vzájomných pohľadávok v zmysle Oznámenia o započítaní akceptuje v plnom rozsahu, nakoľko do dňa podania tohto odporu Oznámenie o započítaní nerozporoval. Žalovaný dňa 21.08.2020 uhradil Žalobcovi bezhotovostným prevodom na bankový účet Žalobcu sumu vo výške 30,99 EUR ako zostatok neuhradenej Faktúry č. 200001, vystavenej dňa 31.01.2020, splatnej dňa 14.02.2020. Na základe vyššie uvedených skutočností eviduje Žalovaný vo svojom účtovníctve Faktúru č. 200001, vystavenú dňa 31.01.2020, splatnú dňa 14.02.2020 ako uhradenú v celom rozsahu, a teda táto Faktúra č. 200001už nie je predmetom tohto súdneho konania. Žalobca si v tomto konaní uplatňuje sumu vo výške 40,- EUR ako náklady spojené s uplatnením pohľadávky. Žalobca podal tento návrh na vydanie platobného rozkazu ako fyzická osoba a aj napriek tejto skutočnosti si v tomto konaní uplatňuje paušálnu náhradu nákladov v zmysle § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka v spojení s § 2 zákona č. 21/2013 Z. z. Nariadenia vlády Slovenskej republiky, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka. Žalobca ako fyzická osoba nemá nárok žiadať konajúci súd, aby zaviazal Žalovaného na úhradu paušálnych nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- EUR.
3. Žalobca vo vyjadrení k odporu uviedol, že žalovaný vo svojom odpore žalobcom žalovanú pohľadávku nijako nepoprel, naopak ju výslovne uznal. Čiastočná obrana žalovaného stojí len na troch argumentoch. Po prvé, sporové strany mali uzavrieť kúpnu zmluvu na notebook, na základe ktorej má žalobca ako kupujúci zaplatiť žalovanému ako predávajúcemu kúpnu cenu vo výške 469,01 EUR. Uvedenú pohľadávku si následne mal žalovaný započítať v tomto konaní voči žalovanej sume. Žalobca však popiera uzavretie takejto kúpnej zmluvy, že by notebook od žalovaného kúpil a teda popiera aj svoj údajný dlh voči žalovanému vo výške 469,01 EUR. Žiadna kúpna zmluva v ústnej, písomnej či inej forme, ktorej predmetom by bola kúpa notebooku zo strany žalobcu uzavretá medzi sporovými stranami nebola. Jednostranné úkony žalovaného v tomto smere nie sú nijako spôsobilé suplovať absenciu dvojstranného právneho úkonu - kúpnej zmluvy. Žalobca vo svojom účtovníctve ani nevedie žiadnu žalovaného faktúru s číslom 2020033, na ktorú sa v tomto súdnom konaní žalovaný odvoláva. Po druhé, žalovaný tvrdí, že po podaní návrhu v tejto veci uhradil dňa 21. augusta 2020 žalobcovi časť žalovanej sumy vo výške 30,99 EUR. Žalobca túto úhradu potvrdzuje a na základe uvedeného berie žalobu v časti 30,99 EUR späť. Po tretie, žalovaný tvrdí, že žalobca nemá nárok na úhradu paušálnych nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,-Eur, pretože si svoju pohľadávku uplatňuje v súdnom konaní ako fyzická osoba. Predmetný nárok paušálneho nákladu spojeného s uplatnením pohľadávky vyplýva z § 369c ods. 1. Obchodného zákonníka v spojení s § 2 nariadenia vlády č. 21/2013 Z. z. Zmluva o spolupráci na základe ktorej má žalobca nárok na úhradu žalovanej sumy je zmluva medzi dvoma podnikateľmi - živnostníkom žalobcom a spoločnosťou s ručením obmedzeným ako žalovaným. O tom, že predmetný vzťah sa v zmysle § 2 ods. 2 Obchodného zákonníka spravuje práve Obchodným a nie Občianskym zákonníkom nemôže panovať žiadna racionálna spornosť. To, že žalovaný tvrdí, že žalobca nemá na predmetnú paušálnu náhradu nárok, pretože si svoj meritórny nárok uplatňuje ako fyzická osoba je nezmyslom o to viac, že zo samotného návrhu a súladne so zmluvou o spolupráci je zrejmé, že žalobca si svoj nárok uplatňuje ako podnikateľ - fyzická osoba živnostník. Z uvedeného dôvodu neexistuje právny dôvod na to, aby sa na žalobcu nevzťahoval nárok podľa § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka.
4. Žalovaný v podaní zo dňa 13.01.2021 uviedol, že Žalobca účelovo popiera uzatvorenie kúpnej zmluvy medzi Žalobcom ako kupujúcim a Žalovaným ako predávajúcim, predmetom ktorej bol odplatný prevod
vlastníckeho práva k Notebooku HP 250 G6 (3QL55ES) a tento bez akýchkoľvek obmedzení užíva a nakladá s ním. Žalovaný notebook Žalobcovi riadne odovzdal a Žalobca od Žalovaného notebook bez akýchkoľvek výhrad prevzal, má ho vo svojej dispozícii a notebook užíva vo svoj vlastný prospech. Žalobca ako kupujúci prevzatie notebooku od Žalovaného ako predávajúceho nepopiera a rovnako nepopiera, že predmet kúpy má stále vo svojej držbe a dispozícii. Je nanajvýš zvláštne, že Žalobca na jednej strane popiera uzatvorenie kúpnej zmluvy medzi Žalobcom a Žalovaným, avšak na druhej strane notebook užíva a odmieta zaň zaplatiť kúpnu cenu. Čisto hypoteticky, ak už Žalobca popiera uzatvorenie kúpnej zmluvy, mal možnosť notebook vrátiť späť do dispozície a vlastníctva Žalovaného, avšak ku dňu podania tohto vyjadrenia tak neučinil. Aj na základe tohto konania Žalobcu je nesporné, že Žalobca uzatvorenie kúpnej zmluvy akceptoval a v tomto súdnom konaní iba účelovo a vedome popiera uzatvorenie kúpnej zmluvy. Započítanie vzájomných pohľadávok je v súlade s právnymi predpismi a započítanie je platné. Žalobca jednostranné započítanie ku dňu podania tohto vyjadrenia výslovne nepoprel, nenamietal a rovnako do dnešného dňa Žalovanému Faktúru ani notebook nevrátil. 5. Podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá. Podľa § 580 Občianskeho zákonníka ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie. Ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie. Podľa § 365 ods. 1 Obchodného zákonníka dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.
Podľa § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
Podľa § 1 ods. 2 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z. účinného od 01.01.2015, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka, namiesto úrokov z omeškania podľa sadzby určenej podľa odseku 1 môže veriteľ požadovať úroky z omeškania v sadzbe, ktorá sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania.
Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky v období od 16.03.2016 predstavuje 0,00 %.
Podľa § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov podľa § 369, 369a a 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
Podľa § 2 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z. výška paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa § 369c ods. 1 zákona je 40 eur jednorazovo bez ohľadu na dĺžku omeškania.
Podľa § 144 Civilného sporového poriadku žalobca môže vziať žalobu späť.
Podľa § 145 ods. 1 Civilného sporového poriadku ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
6. Súd vyhodnotil žalobou uplatnený nárok v súlade s predloženými dôkazmi ako aj citovanými zákonnými ustanoveniami a dospel k záveru, že tento je skutkovo i právne opodstatnený. Predmetom konania bol nárok žalobcu na zaplatenie sumy 1.500,- eur s prísl. titulom nezaplatenia 2 faktúr v plnej výške v zmysle Zmluvy o spolupráci, na základe ktorej žalobca vykonával práce pre žalovaného. Po podaní žaloby žalovaný uhradil žalobcovi časť istiny vo výške vo výške 30,99 eur z titulu zostatku
neuhradenej Faktúry č. 200001, vystavenej dňa 31.01.2020, preto žalobca vzal v tejto časti žalobu späť. V zmysle § 145 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd konanie v časti týkajúcej sa sumy 30,99 eur zastavil. Žalovaný v priebehu konania uznal nárok žalobcu na zaplatenie sumy 1.000,- eur v zmysle podanej žaloby, avšak rozporoval právo žalobcu na zaplatenie sumy 469,01 eur, nakoľko v tejto časti pohľadávku žalobcu jednostranne započítal s pohľadávkou žalovaného vyplývajúcou z fa č. 2020033 ako kúpnej ceny za notebook, ktorý žalobcovi odovzdal v zmysle kúpnej zmluvy. Súd sa však s tvrdením žalovaného nestotožnil, nakoľko neuniesol v konaní dôkazné bremeno svojich tvrdení. Žalovaný nijak nepreukázal, že notebook HP 250 G6 (3QL55ES) žalobcovi predal (a riadne odovzdal) a že žalobca tento predmet kúpy prevzal. Do spisu nezaložil žiaden dôkaz, z ktorého by jednoznačne vyplývalo uzavretie kúpnej zmluvy medzi sporovými stranami, či už písomne, alebo ústne. Tvrdenia žalovaného o tom, že žalobca prevzatie notebooku od žalovaného (ako aj to, že ho má stále vo svojej držbe) výslovne nepoprel, sú bez akýchkoľvek ďalších dôkazov o uzavretí kúpnej zmluvy a odovzdaní/prevzatí predmetu kúpy irelevantné. Preto súd dospel k jednoznačnému presvedčeniu, že k jednostrannému zápočtu pohľadávky žalovaného vo výške 469,01 eur s pohľadávkou žalobcu uplatnenou v tomto konaní nedošlo, a teda ani platne nedošlo k zániku pohľadávky žalobcu voči žalovanému v tejto výške. Z uvedených dôvodov súd vyhovel žalobe a priznal žalobcovi právo na zaplatenie sumy 1.469,01 eur od žalovaného titulom pohľadávky uplatnenej v žalobe. Keďže žalovaný svoju povinnosť uhradiť pohľadávku žalobcu nesplnil riadne a včas, dostal sa do omeškania a žalobcovi vzniklo právo aj na zaplatenie úroku z omeškania v zákonnej výške 9 % ročne podľa § 1 ods. 2 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z., a to odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti predmetných faktúr. Súd priznal žalobcovi aj paušálnu náhradu nákladov súvisiacich s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur v súlade s § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka, nakoľko Zmluva o spolupráci, na základe ktorej má žalobca nárok na úhradu žalovanej sumy bola uzavretá medzi dvoma podnikateľmi - žalobcom ako živnostníkom a žalovaným ako spoločnosťou s ručením obmedzeným. Záväzkový vzťah medzi sporovými stranami sa preto spravuje Obchodným zákonníkom. Z rovnakého dôvodu súd priznal žalobcovi nárok na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 9 % ročne v súlade s nariadením vlády SR č. 21/2013 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka.
7. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP, na základe ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže v tomto konaní mal plný úspech vo veci žalobca, súd mu priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v súlade s § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na tunajšom súde, písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 Civilného sporového poriadku) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného
útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.