Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11S/35/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Vargovej a členov senátu JUDr. Evy Šiškovej a Mgr. Matúša Staríčka, v právnej veci žalobcu: ViOn -ENERGO, s.r.o., Továrenská 64, Zlaté Moravce, IČO: 46 067 370, zastúpeného advokátom JUDr. Vlastimilom Petřekom, PhD., Námestie sv. Egídia 6/11, Poprad, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, o správnej žalobe zo dňa 27. 02. 2020 proti rozhodnutiu žalovaného č. 102942554/2019 zo dňa 19. 12. 2019, takto

rozhodol:

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

I. Priebeh administratívneho konania

1. Na základe oznámenia správcu dane zo dňa 09. 05. 2018 sa u žalobcu začala dňa 08. 06. 2018 daňová kontrola dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie február 2018. Dňa 13. 06. 2018 bol spísaný úradný záznam o tom, že žalobca ako daňový subjekt sa začatia daňovej kontroly nezúčastnil.

2. Výzvou zo dňa 10. 04. 2019 správca dane vyzval spoločnosť POLITUS, s.r.o. na zapožičanie tam uvedených dokladov. Zásielka s výzvou sa vrátila s poznámkou poštového doručovateľa „adresát je neznámy“.

3. Dňa 23. 04. 2019 správca dane spísal úradný záznam o nahliadnutí do spisu daňového subjektu POLITUS, s.r.o., ktorý sa týkal daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie február 2018 a opísal skutočnosti zistené z tohto spisu.

4. V podaní zo dňa 23. 04. 2019 správca dane oboznámil žalobcu so skutočnosťami zistenými v priebehu daňovej kontroly a s tým, že spochybňuje skutočné dodanie tovaru uvedeného na faktúrach č. 180100006, č. 180100007 a č. 180100008 vystavených spoločnosťou POLITUS, s.r.o., nakoľko dodávateľ nepreukázal dodanie tovaru a žalobcovi potom nevzniklo právo na uplatnenie odpočítania dane z pridanej hodnoty z týchto faktúr. Zároveň bol žalobca oboznámený s tým, že k zisteným skutočnostiam sa môže vyjadriť v určenej lehote, resp. predložiť doklady a dôkazy. Žalobca vyjadrenie nepodal.

5. Správca dane vyhotovil dňa 09. 05. 2019 protokol z daňovej kontroly č. 101075928/2019, ktorý zaslal žalobcovi spolu s výzvou zo dňa 09. 05. 2019 na vyjadrenie sa k tam uvedeným zisteniam. Protokol spolu s výzvou boli doručené žalobcovi dňa 14. 05. 2019. Žalobca podal vyjadrenie zo dňa 21. 08.

2018 k protokolu, v ktorom navrhol, aby vo vyrubovacom konaní bol vypočutý O. O. (konateľ spoločnosti POLITUS, s.r.o.) a B. P. (aktuálny konateľ spoločnosti POLITUS, s.r.o.).

6. Následne správca dane predvolal na pojednávanie B. P. z adresy v Maďarsku a zásielka s predvolaním sa vrátila s poznámkou, že adresa neexistuje.

7. Dňa 16. 07. 2019 spísal správca dane zápisnicu o ústnom pojednávaní, na ktorom bol za prítomnosti zástupcu žalobcu vypočutý O. O. (bývalý konateľ spoločnosti POLITUS, s.r.o.), ktorý na položené otázky odpovedal, že v kontrolovanom zdaňovacom období nebol konateľom spoločnosti POLITUS, s.r.o. a spoločnosť ViOn - ENERGO, s.r.o. nepozná.

8. Dňa 06. 08. 2019 bola spísaná ďalšia zápisnica o ústnom pojednávaní, na ktorom bol vypočutý C.. G. Q. (konateľ spoločnosti POLITUS, s.r.o. v kontrolovanom zdaňovacom období), pričom žalobca bol o výsluchu svedka upovedomený.

9. Správca dane dňa 21. 08. 2019 za účasti štatutárneho zástupcu žalobcu (ktorý podal i vyjadrenie) spísal ďalšiu zápisnicu o ústnom pojednávaní, predmetom ktorého bolo prerokovanie pripomienok a dôkazov predložených žalobcom k protokolu z daňovej kontroly. 10. Správca dane vydal dňa 22. 08. 2019 rozhodnutie, ktorým žalobcovi vyrubil rozdiel dane z pridanej hodnoty v sume 17.352,38 eur za kontrolované zdaňovacie obdobie (daň vyrubená daňovým priznaním v sume 487,17 eur, daň zistená správcom dane vo vyrubovacom konaní v sume 17.830,55 eur a rozdiel dane v sume 17.352,38 eur). Proti rozhodnutiu správcu dane podal žalobca odvolanie zo dňa 27. 09. 2019, o ktorom žalovaný rozhodol žalobou napadnutým rozhodnutím č. 102942554 zo dňa 19. 12. 2019.

11. Súčasťou spisu sú i faktúry vystavené spoločnosťou POLITUS, s.r.o. ako dodávateľom pre žalobcu ako odberateľa pod č. 180100006 zo dňa 07. 02. 2018 v sume 34.774,63 eur (z toho daň z pridanej hodnoty v sume 5.795,77 eur) s predmetom fakturácie „motorová nafta Diesel“ v množstve 32.035 litrov, pod č. 180100007 zo dňa 13. 02. 2018 v sume 33.691,40 eur (z toho daň z pridanej hodnoty v sume 5.615,23 eur) s predmetom fakturácie „Diesel“ v množstve 31.472 litrov a pod č. 180100008 zo dňa 15. 02. 2018 v sume 35.648,26 eur (z toho daň z pridanej hodnoty v sume 5.941,38 eur) s predmetom fakturácie „motorová nafta“ v množstve 17.022 litrov a „motorový benzín“ v množstve 14.980 litrov. K faktúram sú pripojené dodacie listy a ďalšie listiny vrátane medzinárodného nákladného listu č. CZ 8905289 s dátumom 15. 02. 2018. 12. V spise sa nachádza i zmluva o dodávkach pohonných hmôt veľkoobchodným spôsobom uzavretá medzi kupujúcim (žalobca) a predávajúcim (POLITUS, s.r.o.) dňa 27. 11. 2017, predmet ktorej bol definovaný v čl. III. zmluvy.

II. Zhrnutie napadnutého rozhodnutia žalovaného

13. Žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia zo dňa 19. 12. 2019 (ktorým potvrdil rozhodnutie správcu dane zo dňa 22. 08. 2019) uviedol, že žalobca si uplatnil právo na odpočítanie dane na základe predložených faktúr (č. 180100006 zo dňa 07. 02. 2018, č. 180100007 zo dňa 13. 02. 2018 a č. 180100008 zo dňa 15. 02. 2018) vystavených spoločnosťou POLITUS, s.r.o. ako dodávateľom za zdaňovacie obdobie február 2018, ku ktorým pripojil viaceré doklady, vrátane zmluvy o dodávkach pohonných hmôt zo dňa 27. 11. 2017, dodacích listov, stáčacích listov a medzinárodného nákladného listu č. CZ 8905289. Taktiež poukázal na zmeny týkajúce sa dodávateľa, t.j. spoločnosti POLITUS, s.r.o. po deklarovanom obchode so žalobcom (zmena sídla dodávateľa, zmena jeho konateľov - Bc. G. Q., O. O., B. P.), pričom spoločnosť je na adrese svojho sídla neznáma. V rámci daňového konania bol vypočutý C.. G. Q., O. O. a predvolanie zaslané B. P. na dresu do Maďarska sa vrátilo s informáciou, že adresa je neexistujúca. Spoločnosť POLITUS, s.r.o. ako dodávateľ neumožnila miestne príslušnému správcovi dane vykonanie daňovej kontroly na zistenie oprávneností nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie február 2018, a preto jej nárok na vrátenie nadmerného odpočtu uvedený v podanom daňovom priznaní zanikol v súlade s ust. .

14. Správca dane v priebehu daňového konania umožnil žalobcovi preukázať oprávnenosť uplatneného práva na odpočítanie dane a poskytol mu dostatočný priestor na predloženie jeho vyjadrení a ďalších

návrhov na dokazovanie. Na základe všetkých zistených skutočností však nadobudol oprávnené pochybnosti o tom, že tovar uvedený na predložených faktúrach bol skutočne dodaný spoločnosťou POLITUS, s.r.o. ako dodávateľom a z vykonaného dokazovania vyvodil záver, že deklarované dodanie tovaru spoločnosťou POLITUS, s.r.o. pre žalobcu nebolo potvrdené. Žalobca si uplatnil právo na odpočítanie dane v zmysle ust. bez toho, aby bola splnená podmienka uvedená v ust. v nadväznosti na ust. tohto zákona. Žalobca si uplatnil právo na odpočítanie dane z faktúr, ktorých vecná opodstatnenosť nebola preukázaná, nakoľko nebolo preukázané, že označený dodávateľ mu tovar v uvedenom druhu, objeme a cene skutočne dodal a že označenému dodávateľovi z tohto titulu vznikla daňová povinnosť.

15. K námietkam žalobcu uvedeným v odvolaní proti rozhodnutiu správu dane žalovaný uviedol, že dodanie tovaru podľa ust. je nespochybniteľne spojené s prevodom práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník. Dodávateľ dodanie tovaru v zmysle predložených faktúr pre žalobcu nepreukázal. Ak nebolo preukázané, že spoločnosť POLITUS, s.r.o. tovar dodala, nevznikla jej potom z tohto titulu ani daňová povinnosť, pričom vznik tejto povinnosti spoločnosť nepreukázala, čo potvrdil aj miestne príslušný správca dane spoločnosti POLITUS, s.r.o., ktorý u označenej spoločnosti vykonal kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie február 2018. Ak nedošlo ku vzniku daňovej povinnosti u dodávateľa, žalobca ako odberateľ si nemohol uplatniť právo na odpočítanie dane z predmetných prijatých faktúr, nakoľko skutočnosti uvedené na predložených faktúrach nezodpovedajú reálnemu dodaniu zo strany subjektu na nich označeného ako dodávateľ (platiteľ dane). Ak neboli splnené zákonné podmienky na uplatnenie práva na odpočítanie dane a žalobca si toto právo aj napriek tomu uplatnil, konal potom v rozpore so a správca dane bol plne oprávnený zistený rozdiel dane vyrubiť rozhodnutím. Za daných okolností si žalobca uplatnil výhodu (právo na odpočítanie dane) bez toho, aby na uplatnenie tejto výhody mal zákonný nárok. Pokiaľ žalobca v podanom daňovom priznaní tvrdil, že je oprávnený uplatniť si právo na odpočítanie dane z predložených faktúr za dodávku tovaru od uvedeného dodávateľa, bolo potom jeho dôkazným bremenom preukázať pravdivosť tohto tvrdenia. Žalobcom predložené doklady a tvrdenia správca dane v priebehu dokazovania verifikoval a na základe jeho výsledkov nadobudol oprávnené pochybnosti, že v danom prípade boli splnené zákonné podmienky na uplatnenie si práva na odpočítanie dane žalobcom v sume 17.352,38 eur. Správca dane o týchto pochybnostiach oboznámil žalobcu a vyzval ho na ich odstránenie, na čo žalobca nereagoval. Správca dane predvolal všetky osoby oprávnené konať v mene dodávateľa od obdobia, kedy malo dôjsť k uskutočneniu deklarovaných zdaniteľných plnení až po súčasnosť. Na základe zaslaného predvolania je zrejmé, že B. P. (súčasný konateľ dodávateľa) je identifikovaný neexistujúcou adresou trvalého pobytu a zabezpečenie jeho účasti pri ústnom pojednávaní nie je možné, nakoľko so správcom dane nespolupracuje, s čím bol žalobca oboznámený. Tvrdenie žalobcu, že až do získania svedeckej výpovede B. P. a získania účtovných dokladov od jediného konateľa dodávateľa nemožno prijať záver o nepreukázaní dodania tovaru, považoval žalovaný za účelové, nakoľko žalobca nemôže preniesť svoju dôkaznú povinnosť na osobu, ktorú nie je možné ani kontaktovať. K tvrdeniu žalobcu, že čerpacia stanica v Zlatých Moravciach má certifikované a pravidelne čistené nádrže, je evidovaná na colnom úrade, výdajné stojany sú kontrolované, certifikované, následne plombované a nádrže obsahujú elektronické merné tyče, ktorých úlohou je zaznamenávať množstvo do nádrže prijatých pohonných látok, žalovaný uviedol, že kontrola prietokomerov na čerpacej stanici nepreukazuje, že pohonné látky v uvedenom objeme a druhu dodala žalobcovi v zdaňovacom období február 2018 spoločnosť POLITUS, s.r.o. tak, ako to žalobca tvrdil. Úlohou správcu dane v predmetnej veci bolo riadne zistenie skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane. Správca dane neuznal žalobcovi právo na odpočítanie dane v sume 17.352,38 eur, ktoré si žalobca uplatnil na základe predložených faktúr. Opodstatnenosť uplatnenia tohto práva relevantne nepreukázal ani samotný žalobca, ani označený dodávateľ a nepotvrdili ho ani skutočnosti zistené správcom dane v priebehu dokazovania. Správca dane v súlade s ust. a ust. použil v danej veci ako dôkaz aj zistenia vyplývajúce z daňovej kontroly v spoločnosti POLITUS, s.r.o., resp. z daňového konania, ktorého výsledkom bolo zrušenie registrácie pre daň z pridanej hodnoty spoločnosti POLITUS, s.r.o.. Všetky takto použité dôkazy prispeli k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane u žalobcu a pre uznanie opodstatnenosti uplatneného práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty bolo primárne povinnosťou žalobcu preukázať, že zákonné podmienky na priznanie nároku splnené boli.

16. V závere svojho rozhodnutia žalovaný konštatoval, že v odvolacom konaní proti rozhodnutiu správcu dane skúmal (v rozsahu požadovanom v odvolaní), či boli dodržané zákonné podmienky na vydanie tohto rozhodnutia, postup správcu dane, skutkový stav veci a rovnako opodstatnenosť pripomienok a námietok žalobcu. Nebolo však jeho povinnosťou námietky za žalobcu konkretizovať, či dokonca vyhľadávať. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia správcu dane nevyšli najavo skutkové, či právne okolnosti žalobcom neuplatnené, ktoré by mali podstatný vplyv na zákonnosť rozhodnutia a na ktoré by ako odvolací orgán musel prihliadať. Rozhodnutie správcu dane a konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu bolo v súlade s požiadavkami príslušných zákonných ustanovení, pričom správca dane postupoval v súlade so základnými zásadami daňového konania a podľa všeobecne záväzných právnych predpisov. Žalobca si uplatnil právo na odpočítanie dane bez toho, aby bolo preukázané, že toto právo si uplatnil oprávnene a vo svojom odvolaní nepodal také námietky a dôkazy, ktoré by zakladali dôvod na zrušenie rozhodnutia správcu dane, resp. na jeho zrušenie a vrátenie vecí na ďalšie konanie a rozhodnutie. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov žalovaný rozhodnutie správcu dane potvrdil ako vecne správne.

III. Argumenty žalobcu v podanej žalobe

17. Žalobca sa žalobou zo dňa 27. 02. 2020, doručenou správnemu súdu dňa 02. 03. 2020, domáhal preskúmania a zrušenia rozhodnutia žalovaného zo dňa 19. 12. 2019, ako i rozhodnutia správcu dane zo dňa 22. 08. 2019. Namietal, že rozhodnutím a postupom žalovaného sa cíti byť ukrátený na svojich právach a napadnuté rozhodnutie ako i postup žalovaného považuje za nezákonný v celom rozsahu z dôvodu, že zistenie skutkového stavu je nepostačujúce na posúdenie veci.

18. V II. časti žaloby poukázal na to, že je predajcom pohonných látok podľa ust. o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení neskorších predpisov a na povinnosti, ktoré mu z toho vplývajú, pričom ako predajca disponuje potrebným vybavením. Jedná sa o tovar, ktorý je zaťažený spotrebnou daňou a ako taký podlieha kontrole zo strany colného úradu, ktorý vykonáva pravidelné daňové kontroly (na zisťovanie kvality, množstva biogénnej látky v minerálnom oleji a pod.), a preto si ako predajca nemôže dovoliť nakupovať minerálny olej od neznámeho dodávateľa. Za podstatné považoval, že tovar bol expedovaný z iného členského štátu (Rakúsko) a na jeho prepravu sa vzťahovalo ust. 31 ods. 1 vyššie citovaného zákona s tým, že zákon taktiež upravuje povinnosti odosielateľa minerálneho oleja v inom členskom štáte, povinnosti jeho príjemcu ako i povinnosť colného úradu viesť evidencie (databázy) so stanoveným obsahom. Týmito skutočnosťami sa daňové orgány v predmetnej veci nezaoberali, a to napriek povahe dodávaného tovaru, ktorý je pod stálym daňovým dozorom colných orgánov od výroby až po konečnú spotrebu a nemožnosti obísť tento prepracovaný systém daňového dozoru nad výrobou, distribúciou, prepravou, prijatím a spotrebou pohonných látok. Správcovi dane stačil fakt, že sa nedostavil svedok Troll a nepredložil účtovné doklady.

19. V III. časti žaloby tvrdil, že ak by žalovaný postupoval v súlade s ust. v spojení s ust. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, vykonal by dokazovanie aj výpisom z centrálnej, resp. regionálnej databázy vedenej colným úradom, ktorý dokáže zdokumentovať pohyb tovaru medzi daňovými subjektmi (odoslanie, preprava tovaru, jeho príjem, ďalšia distribúcia a predaj konečnému spotrebiteľovi na čerpacej stanici), teda od rakúskeho dodávateľa cez spoločnosť POLITUS, s.r.o. až po žalobcu, a to nielen fakturačný, ale najmä faktický pohyb minerálneho oleja, pretože všetky tieto subjekty sú povinné sa registrovať a každý z nich je povinný viesť evidencie o príjme a skladovaní minerálneho oleja. V prípade, ak by daňové orgány viedli dokazovanie naznačeným smerom, získali by relevantný dôkaz priamo od správcu spotrebnej dane o dodávateľovi, dátume a množstve dodaného minerálneho oleja žalobcovi.

20. V IV. časti žaloby uviedol, že správca dane vo svojom rozhodnutí v rámci dokazovania nijakým spôsobom nehodnotil fakt, že spoločnosti POLITUS, s.r.o. v daňovom konaní bola odňatá registrácia na daň z pridanej hodnoty a nehodnotil ani výsledky „daňovej kontroly“ v tejto spoločnosti. Takéto hodnotenie dôkazov sa nachádza až v rozhodnutí žalovaného, ktorý neprípustne dopĺňa dôvody rozhodnutia správcu dane. Navyše k zrušeniu registrácie na daň z pridanej hodnoty došlo až po roku od uskutočnenia zdaniteľných obchodov od 28. 02. 2019 a táto skutočnosť je vo vzťahu k neuznaniu odpočítania dane z pridanej hodnoty u žalobcu právne irelevantná.

K nepreukázaniu opodstatnenosti nároku na odpočet žalobca uviedol, že k zdaniteľným obchodom so spoločnosťou POLITUS, s.r.o. došlo v mesiaci február 2018, kedy bol konateľom tejto spoločnosti G. Q., ktorý bol vypočutý ako svedok, ale nepredložil účtovné doklady, pretože ich odovzdal novému konateľovi O. O.. Tento bol taktiež vypočutý ako svedok a na ústnom pojednávaní nepredložil účtovné doklady spoločnosti POLITUS, s.r.o., pretože ich odovzdal novému konateľovi B. P., o čom predložil zmluvu o prevode obchodného podielu zo dňa 25. 05. 2018 a rozhodnutie jediného spoločníka zo dňa 25. 05. 2018. Aktuálny konateľ, maďarský občan B. P., sa nedostavil na predvolanie k správcovi dane a žalobca už v odvolaní proti rozhodnutiu správcu dane namietol, že ak sa riadne predvolaný svedok nedostavil na výsluch (za predpokladu, že ide o cudzieho štátneho príslušníka, čo vyplýva z obchodného registra spoločnosti POLITUS, s.r.o.), mal správca dane požiadať o jeho vypočutie príslušný orgán finančnej správy v Maďarsku, pričom na toto žalobca správcu dane upozornil už vo vyjadrení k protokolu z daňovej kontroly. Výsluchom tohto svedka a najmä predložením účtovných dokladov, ktorými disponuje tento aktuálny konateľ, by bolo možné vo veci prijať relevantný skutkový a právny záver. V závere žaloby žalobca poukázal na ust. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, v intenciách ktorého nie je možné, aby žalovaný oprel svoje závery o nemožnosť získať svedeckú výpoveď a účtovné doklady od aktuálneho konateľa spoločnosti POLITUS, s.r.o., ale zároveň rezignoval na požiadavku zabezpečiť výsluch svedka a predloženie dokladov od partnerskej finančnej správy. Z uvedených dôvodov bol žalobca toho názoru, že skutkový stav nebol zistený dostatočne a žalovaný si neobstaral dostatok dôkazov na prijatie svojho záveru, ktorým neuznal žalobcovi odpočítanie dane z pridanej hodnoty. V rámci svojej dôkaznej povinnosti žalobca predložil správcovi dane faktúry, dodacie listy, stáčacie lístky, príjemky do skladových zásob, CMR, informačný list o výdaji z RAFF LAGER LOBAU, Wien, pričom zároveň podpis zmluvy a dodanie tovaru potvrdil bývalý konateľ spoločnosti POLITUS, s.r.o., a napriek tomu si správca dane nezaobstaral dôkazy z databázy colných úradov, ktoré dokumentujú priebeh obchodu s naftou od prvého dodávateľa po konečnú čerpaciu stanicu a pre svoje závery sa uspokojil s tým, že nemá výsluch, ani doklady od B. P., ktorý sa na predvolanie nedostavil a správca dane ho naďalej nežiadal preveriť, vypočuť a získať doklady prostredníctvom medzinárodnej výmeny informácií. Správca dane si nezaobstaral dostatok dôkazov pre prijatie skutkových záverov, v dôsledku čoho je skutkový stav zistený nedostatočne a nedáva spoľahlivú skutkovú oporu pre prijatie záverov o nesplnení hmotnoprávnych podmienok na priznanie odpočítania dane z pridanej hodnoty.

IV. Zhrnutie vyjadrenia žalovaného

21. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 26. 08. 2020 k procesnému postupu, k skutkovej podstate veci, ako i k tvrdeniam v žalobe uviedol, že nebolo preukázané, že označený dodávateľ žalobcovi tovar (minerálny olej) reálne dodal. Ak nebolo preukázané, že dodávateľ tovar dodal, nevznikla mu potom z tohto titulu ani daňová povinnosť. Ak nedošlo ku vzniku daňovej povinnosti u dodávateľa, žalobca ako odberateľ si nemohol uplatniť právo na odpočítanie dane z predmetných faktúr, nakoľko toto právo mu vôbec nevzniklo. Z uvedeného dôvodu správca dane nepriznal žalobcovi v zdaňovacom období február 2018 právo na odpočítanie dane v sume 17.352,38 eur.

22. Žalovaný konštatoval, že žalobca vo svojej žalobe prezentoval najmä svoj nesúhlas so závermi správcu dane a žalovaného. V danom smere však neuviedol nijaký relevantný dôkaz, ktorý by mal vplyv na výrok rozhodnutia žalovaného, či správcu dane. Žalobca opätovne uviedol svoje názory, ktoré už v rovnakom rozsahu a obsahu prezentoval aj vo svojom odvolaní proti rozhodnutiu správcu dane. Správca dane v danej veci vykonal dokazovanie a všetky zistené skutočnosti, spôsob ich zistenia a vyhodnotenie dôkazov uviedol v odôvodnení svojho rozhodnutia a tieto skutočnosti vychádzajú z predloženého spisového materiálu. Žalovaný potvrdil rozhodnutie správcu dane a je teda zrejmé, že s jeho závermi sa stotožnil. Vo svojom rozhodnutí žalovaný stručne zhrnul zistený skutkový stav, vyhodnotil ho, vo vzťahu k zisteným skutočnostiam podrobne vysvetlil aplikáciu zvolených právnych ustanovení a vysporiadal sa s odvolacími námietkami žalobcu v súlade s konštantnou judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva.

23. Správca dane vo svojom rozhodnutí nepriznal žalobcovi právo na odpočítanie dane s odôvodnením, že pri deklarovaných zdaniteľných plneniach nebola splnená primárna podmienka uvedená v ust. 49 ods. 1 v nadväznosti na ust. a pre prijatie takéhoto záveru mal správca dane i žalovaný dostatok objektívnych dôvodov.

V tejto súvislosti žalovaný poukázal na zmenu sídla spoločnosti POLITUS, s.r.o., ktorá je zrejmá z obchodného registra. Oproti kontrolovanému zdaňovaciemu obdobiu došlo k zmene aj na pozícii konateľa. Bc. G. Q. bol konateľom od 27. 05. 2016 do 13. 04. 2018, teda aj v čase uskutočnenia deklarovaných zdaniteľných plnení. Od 13. 04. 2018 do 25. 05. 2018 bol jediným konateľom spoločnosti O. O. a od 25. 05. 2018 bol štatutárnym orgánom dodávateľa občan Maďarska B. P.. Dňa 24. 10. 2019 súd zrušil obchodnú spoločnosť POLITUS, s.r.o. bez likvidácie a dňa 31. 03. 2020 bola spoločnosť z obchodného registra vymazaná „ex offo“. Deklarované dodanie tovaru spoločnosťou POLITUS, s.r.o. pre žalobcu nebolo preukázané. Vyjadrenia C.. Q. sú všeobecné a ich dôveryhodnosť nebola potvrdená. Ostatní svedkovia relevantné vyjadrenie k danej veci neposkytli. Pravdivosť údajov uvádzaných spoločnosťou POLITUS, s.r.o. v podanom daňovom priznaní k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie február 2018 nebola preukázaná. Správcovi dane nikdy neboli predložené záznamy, ktorých vedenie ukladá osobitný predpis a iné doklady, ktoré preukazujú hospodárske operácie a účtovné prípady spoločnosti POLITUS, s.r.o. Ani dokazovaním vedeným správcom dane sa nepotvrdilo, že predmetný tovar bol žalobcovi dodaný spoločnosťou POLITUS, s.r.o. tak, ako to deklarujú predložené faktúry. Správca dane predvolal všetky osoby oprávnené konať v mene dodávateľa od obdobia, kedy malo dôjsť k uskutočneniu deklarovaných zdaniteľných plnení až po posledného aktívneho konateľa, ktorým bol B. P.. Na základe zaslaného predvolania je zrejmé, že B. P. je identifikovaný neexistujúcou adresou trvalého pobytu, iná adresa jeho pobytu nie je známa a so správcom dane, resp. s miestne príslušným správcom dane dlhodobo nespolupracuje ani vo veciach týkajúcich sa daňovej kontroly priamo v spoločnosti, ktorej bol jediným štatutárnym orgánom. Správca dane nahliadol do spisovej zložky spoločnosti POLITUS, s.r.o. vedenej miestne príslušným správcom dane a zistil, že spoločnosť neumožnila vykonanie daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie február 2018, a preto jej nárok na vrátenie nadmerného odpočtu uvedený v podanom daňovom priznaní zanikol v súlade s ust. 79 ods. 6 V zmysle ust. žalovaný v rámci odvolacieho konania doplnil výsledok daňového konania o informáciu, že dodávateľ naplnil podmienky pre zrušenie registrácie pre daň z pridanej hodnoty z úradnej moci od 28. 02. 2019. Túto informáciu žalovaný získal z informačných systémov finančnej správy, kde je evidovaná ako výsledok činnosti správcu dane a je aj verejne dostupná aj na portáli Finančnej správy Slovenskej republiky (www.financnasprava.sk) v časti „Overenie IČ DPH“. Celý priebeh dokazovania bol vedený s cieľom preveriť pravdivosť tvrdení žalobcu a po nadobudnutí pochybností o ich pravdivosti, umožniť žalobcovi preukázať splnenie podmienok nevyhnutných pre vznik a uplatnenie práva na odpočítanie dane podľa . V danej veci ide o komoditu, ktorá podlieha spotrebnej dani z minerálneho oleja a zdaňovanie minerálnych olejov spotrebnou daňou upravuje Súčasťou administratívneho spisu je povolenie vydané Colným úradom Trnava dňa 18. 03. 2015, v zmysle ktorého bola spoločnosť POLITUS, s.r.o. evidovaná ako distribútor pohonných látok. Ani prostredníctvom výpisu z regionálnej databázy vedenej colným úradom však nie je možné identifikovať pohyb tovaru len na základe toho, že subjekty sú povinné sa registrovať a každý z nich viesť evidencie o príjme a skladovaní minerálneho oleja. Už vôbec nie je možné na základe evidencie colného úradu získať relevantný dôkaz o dodávateľovi, dátume a množstve dodávaného minerálneho oleja žalobcovi. Daňové orgány nemajú pochybnosti o tom, že v priestoroch čerpacej stanice žalobca disponoval tovarom (minerálnym olejom), ktorý dodával svojim konečným odberateľom. V priebehu dokazovania však nebolo potvrdené, že tovar žalobcovi dodala spoločnosť POLITUS, s.r.o. tak, ako to deklaruje žalobca. Žalovaný trvá na svojom závere, že kontrola prietokomerov na čerpacej stanici nepreukazuje, že spoločnosť POLITUS, s.r.o. dodala žalobcovi minerálny olej v zdaňovacom období február 2018 tak, ako to žalobca tvrdí. Pre určenie opodstatnenosti uplatnenia práva na odpočítanie dane, ktoré bolo predmetom dokazovania, je však potrebné preukázať v prvom rade konanie žalobcu v súlade s ustanoveniami . V danej veci zostáva faktom, že splnenie podmienok pre odpočítanie dane preukázané nebolo. Dodanie tovaru označeným dodávateľom pre žalobcu nebolo preukázané a nebolo preukázané, že dodávateľovi vznikla daňová povinnosť z titulu dodania tovaru.

24. V závere svojho vyjadrenia žalovaný poukázal na právny názor vyjadrený v rozsudku Krajského súdu v Trenčíne v právnej veci vedenej pod sp. zn. zo dňa 08. 07. 2020 (bod 13) ohľadne rozloženia dôkazného bremena medzi žalobcu a správcu dane. Zákonodarca požaduje pre ľahkú zneužiteľnosť, aby daňový subjekt, ktorý nárok na odpočet uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočet stanovil. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť v prípade odôvodnených pochybností správcu dane schopný preukázať,

že zdaniteľné plnenie bolo reálne uskutočnené, a to práve osobou uvedenou na faktúre. Tento záver o prenesení dôkazného bremena na žalobcu vyplýva aj z rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu SR (rozsudky sp. zn. zo dňa 18. 10. 2017, sp. zn. zo dňa 19. 06. 2019, sp. zn. zo dňa 19. 06. 2019, sp. zn. zo dňa 21. 09. 2011, sp. zn. zo dňa 29. 02. 2016). Správca dane vykonanými dôkazmi dostatočne spochybnil tvrdenie žalobcu o dodaní tovaru uvádzaným dodávateľom a žalobca tieto pochybnosti nevyvrátil. V predmetnej veci dôkazné bremeno na spoľahlivé preukázanie zákonnosti a opodstatnenosti uplatneného nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty jednoznačne zaťažovalo žalobcu, ktorý si toto odpočítanie uplatnil. Pokiaľ žalobca tvrdil, že k dodaniu tovaru došlo na faktúre uvedeným dodávateľom, mal ako účastník tohto obchodu dostatok času a možností na zabezpečenie dôkazov, aby uniesol dôkazné bremeno v prípade spochybnenia správcom dane v priebehu daňovej kontroly. V závere svojho vyjadrenia žalovaný poukázal na odôvodnenie svojho rozhodnutia, rozhodnutia správcu dane, ako aj na dôkazy, ktoré sú súčasťou administratívneho spisu. Navrhol, aby správny súd žalobu zamietol ako bezdôvodne podanú.

V. Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov

25. Krajský súd v Nitre, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie v predmetnej veci, viazaný rozsahom a dôvodmi podanej žaloby (ust. , v znení neskorších predpisov, ďalej len „SSP“), vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu, preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 19. 12. 2019 ako i konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, a to v neprítomnosti právneho zástupcu žalobcu a žalovaného (ktorí svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnili), pričom dospel k záveru, že podaná žaloba nie je dôvodná, preto ju podľa ust. rozsudkom zamietol dňa 12. 05. 2021.

26. Podľa , o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov účinnom do 31. 12. 2018, predmetom dane je a/ dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby, c/ nadobudnutie tovaru za protihodnotu v tuzemsku z iného členského štátu Európskej únie (ďalej len "členský štát"), Podľa vyššie citovaného zákona, dodaním tovaru je a/ prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely tohto zákona hmotným majetkom sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo, chlad a podobné nehmotné veci a bankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú cenu, ako je ich nominálna hodnota, alebo za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na eurá referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska 5a) v deň predchádzajúci dňu predaja bankoviek a mincí, Podľa vyššie citovaného zákona, daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi. Podľa , vyššie citovaného zákona, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň a/ voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané, b/ ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa až 4, a až 12, ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa a , zaplatená správcovi dane v tuzemsku pri dovoze tovaru. **) Podľa , vyššie citovaného zákona, právo na odpočítanie dane podľa môže platiteľ uplatniť, ak a/ pri odpočítaní dane podľa má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa , Platiteľ vykoná odpočítanie dane podľa , alebo písm. d) najskôr v zdaňovacom období, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, a najneskôr v poslednom zdaňovacom období

kalendárneho roka, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, ak do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom uplatňuje právo na odpočítanie dane, má doklad podľa odseku 1 písm. a), c) alebo písm. d). Ak platiteľ nemá doklad podľa odseku 1 písm. a), c) alebo písm. d) do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania za posledné zdaňovacie obdobie kalendárneho roka, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, vykoná odpočítanie dane v tom zdaňovacom období, v ktorom dostane doklad podľa odseku 1 písm. a), c) alebo písm. d). Platiteľ vykoná odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 písm. b) najskôr v zdaňovacom období, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, a najneskôr v poslednom zdaňovacom období kalendárneho roka, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo. Podľa § 71 ods. 1 písm. a/, c/, ods. 3 vyššie citovaného zákona, na účely tohto zákona a/ faktúrou je každý doklad alebo oznámenie, ktoré je vyhotovené v listinnej forme alebo elektronickej forme podľa tohto zákona alebo zákona platného v inom členskom štáte upravujúceho vyhotovenie faktúry, c/ vierohodnosťou pôvodu faktúry sa rozumie potvrdenie totožnosti dodávateľa tovaru alebo služby alebo osoby, ktorá v mene dodávateľa vyhotovila faktúru, Zdaniteľná osoba je povinná zabezpečiť vierohodnosť pôvodu, neporušenosť obsahu a čitateľnosť faktúry od jej vydania do konca obdobia na uchovávanie faktúry. Ako spôsob zabezpečenia vierohodnosti pôvodu, neporušenosti obsahu a čitateľnosti faktúry možno použiť a/ kontrolné mechanizmy podnikových procesov, ktoré spoľahlivo zabezpečia priraditeľnosť faktúry k dokumentom súvisiacim s dodaním tovaru alebo služby, b/ zaručený elektronický podpis podľa osobitného predpisu 29) alebo zákona platného v inom členskom štáte upravujúceho použitie zaručeného elektronického podpisu, c/ elektronickú výmenu údajov, ak zmluva týkajúca sa tejto výmeny ustanoví použitie postupov zabezpečujúcich vierohodnosť pôvodu a neporušenosť obsahu údajov, d/ iný spôsob zabezpečujúci vierohodnosť pôvodu a neporušenosť obsahu faktúry. Podľa § 72 ods. 1 písm. a/ vyššie citovaného zákona, platiteľ je povinný vyhotoviť faktúru podľa tohto zákona pri a/ dodaní tovaru alebo služby s miestom dodania v tuzemsku inej zdaniteľnej osobe alebo právnickej osobe, ktorá nie je zdaniteľnou osobou, Podľa § 74 ods. 1 písm. a/, b/, c/, d/, e/, f/, g/, h/, i/ vyššie citovaného zákona, faktúra vyhotovená osobou podľa § 72 musí obsahovať a/ meno a priezvisko zdaniteľnej osoby alebo názov zdaniteľnej osoby, adresu jej sídla, miesta podnikania, prevádzkarne, bydliska alebo adresu miesta, kde sa obvykle zdržiava, a jej identifikačné číslo pre daň, pod ktorým tovar alebo službu dodala, b/ meno a priezvisko príjemcu tovaru alebo služby alebo názov príjemcu tovaru alebo služby, adresu jeho sídla, miesta podnikania, prevádzkarne, bydliska alebo adresu miesta, kde sa obvykle zdržiava, a jeho identifikačné číslo pre daň, pod ktorým mu bol dodaný tovar alebo pod ktorým mu bola dodaná služba, c/ poradové číslo faktúry, d/ dátum, keď bol tovar alebo služba dodaná, alebo dátum, keď bola platba prijatá, ak tento dátum možno určiť a ak sa odlišuje od dátumu vyhotovenia faktúry, e/ dátum vyhotovenia faktúry, f/ množstvo a druh dodaného tovaru alebo rozsah a druh dodanej služby, g/ základ dane pre každú sadzbu dane, jednotkovú cenu bez dane a zľavy a rabaty, ak nie sú obsiahnuté v jednotkovej cene, h/ uplatnenú sadzbu dane alebo oslobodenie od dane; pri oslobodení od dane sa uvedie odkaz na ustanovenie tohto zákona alebo smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty v platnom znení alebo slovná informácia "dodanie je oslobodené od dane", i/ výšku dane spolu v eurách, ktorá sa má zaplatiť, okrem výšky dane uplatnenej podľa osobitnej úpravy v § 66, Podľa § 76 ods. 1 písm. a/ vyššie citovaného zákona, platiteľ je povinný uchovávať a/ kópie faktúr, ktoré vyhotovil alebo ktoré vyhotovil v jeho mene a na jeho účet odberateľ alebo tretia osoba, a prijaté faktúry vyhotovené zdaniteľnou osobou alebo treťou osobou v jej mene a na jej účet po dobu desiatich rokov nasledujúcich po roku, ktorého sa týkajú,

27. Podľa , , , , o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov účinnom do 31. 12. 2019, teda i v čase rozhodovania žalovaného, pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych

predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. Správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane. Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. Pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, sa pri správe daní neprihliada. Právom aj povinnosťou daňových subjektov a iných osôb podľa § 4 ods. 2 písm. d) pri správe daní je úzko spolupracovať so správcom dane. Podľa § 24 ods. 1, 2, 3, 4 vyššie citovaného zákona, daňový subjekt preukazuje a/ skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, 2) b/ skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c/ vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti. Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim. Podľa § 74 ods. 2, 4 vyššie citovaného zákona, odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v rozsahu požadovanom v odvolaní. Ak vyjdú pri preskúmavaní najavo skutkové či právne okolnosti účastníkom konania neuplatnené, ktoré majú podstatný vplyv na výrok rozhodnutia, odvolací orgán na ne pri rozhodovaní prihliadne; odvolací orgán nie je viazaný len návrhmi účastníka konania a môže zmeniť odvolaním napadnuté rozhodnutie aj v jeho neprospech. V rámci odvolacieho konania môže odvolací orgán výsledky daňového konania doplňovať, odstraňovať chyby konania alebo toto doplnenie alebo odstránenie chýb uložiť správcovi dane s určením primeranej lehoty. Odvolací orgán napadnuté rozhodnutie v odôvodnených prípadoch zmení alebo zruší, inak napadnuté rozhodnutie potvrdí. Odvolací orgán rozhodnutie zruší a vec vráti na ďalšie konanie a rozhodnutie, ak sú na to dôvody. Ak odvolací orgán rozhodnutie zruší a vráti vec na ďalšie konanie a rozhodnutie, správca dane alebo orgán, ktorého rozhodnutie bolo zrušené, je viazaný právnym názorom odvolacieho orgánu.

28. Úlohou súdu bolo posúdiť správnosť postupu a právnych záverov daňových orgánov pri rozhodovaní o vyrubení rozdielu dane z pridanej hodnoty u žalobcu za zdaňovacie obdobie február 2018 v sume 17.352,38 eur (ako rozdielu medzi daňou vyrubenou v daňovom priznaní žalobcu za uvedené zdaňovacie obdobie v sume 487,17 eur a daňou zistenou správcom dane po vykonanej daňovej kontrole v sume 17.830,55 eur) a zistiť, či daňové orgány pri rozhodovaní v danej veci vychádzali zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu pri vyslovení záveru, že žalobca nesplnil zákonom stanovené podmienky pre vznik nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty, nakoľko nepreukázal uskutočnenie zdaniteľného plnenia v kontrolovanom zdaňovacom období zo strany ním deklarovaného dodávateľa (t.j. spoločnosti POLITUS, s.r.o.) v zmysle faktúry č. 180100006 zo dňa 07. 02. 2018, č. 180100007 zo dňa 13. 02. 2018 a č. 180100008 zo dňa 15. 02. 2018. Medzi účastníkmi konania bolo sporné, či žalobcovi vznikol nárok na uplatnenie práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie február 2018 pri ním tvrdených dodávkach (motorovej nafty a motorového benzínu podľa označenia na vyššie uvedených faktúrach) od vyššie uvedeného

dodávateľa. Žalobca v podanej žalobe poukazoval na to, že splnil všetky podmienky stanovené o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov na odpočítanie dane z pridanej hodnoty pri dodaní pohonných hmôt spoločnosťou POLITUS, s.r.o.. Tvrdil, že v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania predložil všetku účtovnú dokumentáciu a dôkazy, ktoré bolo možné v zmysle zákona od neho požadovať a splnil si teda svoju dôkaznú povinnosť, ale správca dane si neobstaral dôkazy z databázy colných úradov, ktoré dokumentujú priebeh obchodu od prvého dodávateľa po konečnú čerpaciu stanicu. V tejto súvislosti namietal nedostatočné zistenie skutkového stavu, nesprávnu aplikáciu vyššie citovaných ustanovení o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov.

29. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov stanovil pre dokazovanie nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty prísnejšie podmienky ako pri iných druhoch daní a tieto podmienky sú uvedené v ust. , ako i v ust. vyššie citovaného zákona. Jedná sa o hmotno-právne podmienky a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty. Vzhľadom na ľahkú zneužiteľnosť tohto nároku zákonodarca požaduje, aby platiteľ tejto dane, ktorý si podľa daňového priznania uplatňuje nárok na odpočítanie dane, bol schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené tak, ako sú deklarované v daňových dokladoch, teda v tomto prípade na faktúrach uvedených v 28. bode tohto rozsudku vystavených spoločnosťou POLITUS, s.r.o. pre žalobcu ako odberateľa. Z ust. , vyššie citovaného zákona jednoznačne vyplýva, že právo odpočítať daň z tovaru (služby) vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare (službe) vznikla daňová povinnosť inému daňovému subjektu. Toto v predmetnej veci znamená, že žalobca by si mohol odpočítať daň z pridanej hodnoty v prípade preukázaných dodávok tovaru, ktorý mu mal dodať ním uvádzaný dodávateľ. V tomto smere podľa názoru súdu správca dane vykonal v potrebnom rozsahu dokazovanie, a to vyžiadaním si listinných dokladov, výsluchom svedkov ako i preverovaním spoločnosti, ktorá mala byť v zdaňovacom období február 2018 dodávateľom žalobcu.

30. V priebehu daňovej kontroly žalobca predložil správcovi dane tri faktúry vystavené spoločnosťou POLITUS, s.r.o. ako dodávateľom pre žalobcu ako odberateľa. Jednalo sa o faktúru č. 180100006 zo dňa 07. 02. 2018, ku ktorej pripojil dodací list zo dňa 07. 02. 2018 (s predmetom fakturácie a dodávky: motorová nafta diesel) a ďalšie listinné doklady, faktúru č. 180100007 zo dňa 13. 02. 2018, ku ktorej pripojil dodací list zo dňa 13. 02. 2018 (s predmetom fakturácie a dodávky: motorová nafta diesel) a ďalšie listinné doklady a faktúru č. 180100008 zo dňa 15. 02. 2018, ku ktorej pripojil dodací list zo dňa 15. 02. 2018 (s predmetom fakturácie a dodávky: motorová nafta diesel a motorový benzín) ako i ďalšie listinné doklady, vrátane medzinárodného nákladného listu č. CZ 8905289 zo dňa 15. 02. 2018. K týmto dokladom je potrebné uviesť, že ani jedna faktúra, ani jeden dodací list nie je potvrdený odberateľom, teda žalobcom, pričom za dôkaz o prevzatí tovaru nemožno považovať prezentačnú dátumovú pečiatku žalobcu uvedenú na faktúrach. Dôkazom o dodaní tovaru nie sú ani listiny označené ako „specifikace dodávky“, ktoré boli predložené ku každej faktúre a ktoré obsahujú rovnaké údaje (Diesel B7, 1D, Produktové číslo: 490000) bez dátumu dodania, resp. listina označená ako „špecifikácia dodávky“ s tam uvedenými údajmi (Eurosuper, 1D, číslo produktu 436000), ale taktiež bez dátumu dodania. K faktúre č. 180100006 zo dňa 07. 02. 2018 bola predložená listina s označením „datensammelblatt“ (list zber údajov) s dátumom 07. 02. 2018, na ktorej je ako zákazník (auftraggeber) uvedená spoločnosť OMV Slovensko, s.r.o. a príjemca tovaru (empfänger) spoločnosť METFOOD s.r.o.. K faktúre č. 180100008 zo dňa 15. 02. 2018 bol pripojený medzinárodný nákladný list CZ 8905289, na ktorom je ako odosielateľ uvedený: RAFF LABER LOBAU so sídlom v Rakúsku (Wien), príjemca je spoločnosť METFOOD s.r.o. a miesto vykládky je uvedené ako VION Zlaté Moravce „SK“, čo nie je žalobca, nakoľko v obchodnom registri Okresného súdu Nitra je zapísaná spoločnosť s obchodným menom ViOn, a.s. so sídlom v Zlatých Moravciach a viacero ďalších spoločností, pričom súčasťou ich obchodného mena je označenie „ViOn“ a viaceré majú sídlo v Zlatých Moravciach. Nákladný list je opatrený pečiatkou dopravcu: O.G.TRANS s.r.o., pečiatkou spoločnosti METFOOD s.r.o. a pečiatkou spoločnosti POLITUS, s.r.o. v kolónke „tovar prevzal“ Ďalej žalobca k jednotlivým faktúram pripojil listiny s označením „príjem (faktúra)“ a s číselným označením 971, 976 a 978, na ktorých je ako dodávateľ uvedená spoločnosť POLITUS, s.r.o., ktoré ale taktiež nie sú dôkazom o dodaní pohonných hmôt od tohto dodávateľa. Z týchto zistení je zrejmé, že žalobca nepredložil žiadne relevantné doklady preukazujúce dodanie tovaru zo strany deklarovaného dodávateľa podľa uvedených faktúr, t.j. spoločnosťou POLITUS, s.r.o..

Je nepochybné, že predloženie týchto listín nie je dôkazom o dodaní tovaru - pohonných hmôt žalobcovi, je však len jednou z podmienok pre uznanie odpočítania dane z pridanej hodnoty, ale nie je tým ešte preukázaná reálnosť a realizácia obchodnej transakcie, teda skutočného dodania tovaru dodávateľským subjektom, pretože technicky je dnes možné vyhotoviť akýkoľvek doklad a na akékoľvek plnenie bez ohľadu na to, či plnenie deklarované v dokladoch bolo i reálne dodávateľom uskutočnené alebo nie. Teda akékoľvek doklady bez reálneho preukázania dodania zdaniteľného plnenia deklarovaným dodávateľom nie sú dôkazom o tom, že určité plnenie bolo i reálne uskutočnené dodávateľom ako osobou, ktorá mala plnenie dodať. Predložené listiny jednoznačne neobsahujú dôkaz potvrdzujúci, resp. preukazujúci dodanie pohonných hmôt žalobcovi zo strany spoločnosti POLITUS, s.r.o. v kontrolovanom zdaňovacom období.

31. Za účelom zistenia skutkového stavu v súvislosti so žalobcom deklarovanými dodávkami pohonných hmôt spoločnosťou POLITUS, s.r.o. v zdaňovacom období február 2018, správca dane vykonal v potrebnom rozsahu dokazovanie, pričom zistil, že v kontrolovanom zdaňovacom období bol konateľom tejto spoločnosti Bc. G. Q. (podľa zápisu v obchodnom registri príslušného súdu), ktorého správca dane predvolal na pojednávanie na deň 06. 08. 2019 za účelom jeho výsluchu, o čom bol žalobca upovedomený. C.. G. Q. sa v uvedený deň dostavil k správcovi dane, kedy bol vypočutý ako svedok a bola s ním spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní, pričom žalobca sa nedostavil, napriek tomu, že bol riadne a včas o tomto termíne upovedomený. Svedok uviedol, že bol konateľom spoločnosti, ktorá sa zaoberala prepravou a kúpou tovaru alebo pohonných látok. So žalobcom mali uzavretú zmluvu o dodávke pohonných hmôt, ktoré boli dodávané z Rakúska z OMV priamo na čerpaciu stanicu. Potvrdil vystavenie faktúr v zdaňovacom období február 2018 pre žalobcu, ktoré vystavovala externá firma, pričom jej názov si nepamätal a doklady odovzdal novému konateľovi O. O.. O. O. (konateľ spoločnosti POLITUS, s.r.o. v období od 13. 04. 2018 do 25. 05. 2018) bol vypočutý ako svedok na pojednávaní dňa 16. 07. 2019, ktorý na otázky správcu dane odpovedal, že v zdaňovacom období február 2018 nebol konateľom spoločnosti POLITUS, s.r.o. a spoločnosť žalobcu nepozná. Správca dane využil v predmetnej veci i informácie a poznatky získané v priebehu daňovej kontroly zdaňovacieho obdobia február 2019 v spoločnosti POLITUS, s.r.o. zameranej na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti, ktorá bola začatá dňa 15. 05. 2018 a ukončená dňa 15. 08. 2018, nakoľko daňový subjekt so správcom dane nespolupracoval, nepredkladal doklady a neumožnil vykonanie kontroly v lehote troch mesiacov od jej začatia. Taktiež využil i zápisnicu o ústnom pojednávaní zo dňa 19. 06. 2018, predmetom ktorého bolo predloženie dokladov potrebných k prevereniu obchodných vzťahov spoločnosti POLITUS, s.r.o. za zdaňovacie obdobie júl 2017. O. O. na pojednávaní uviedol, že došlo k prevodu obchodného podielu spoločnosti, k zmene sídla spoločnosti a všetky doklady odovzdal novému konateľovi B. P. pri podpise zmluvy o prevode obchodného podielu zo dňa 25. 05. 2018. Od 25. 05. 2018 bol teda konateľom tejto spoločnosti B. P., ktorého správca dane predvolal na pojednávanie z adresy v Maďarsku, pričom zásielka sa vrátila s poznámkou doručovateľa, že adresa neexistuje („non-existent address“).

32. S poukazom na vyššie uvedené, je správny súd toho názoru, že správca dane vykonal všetky dostupné procesné úkony smerujúce k zisteniu skutkového stavu v predmetnej veci, no napriek tomu nebolo preukázané, že tovar uvedený na faktúrach č. 180100006, č. 180100007 a č. 180100008 žalobcovi dodala spoločnosť POLITUS, s.r.o.. Žalobca nepredložil a ani neoznačil také relevantné dôkazy, ktoré by potvrdzovali dôvodnosť odpočítania dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie február 2018, a to napriek tomu, že bol v podaní správcu dane zo dňa 23. 04. 2019 oboznámený so zisteným skutkovým stavom a s tým, že správca dane spochybňuje dodanie tovaru dodávateľom deklarovaným na faktúrach. Vzhľadom na obsah vyššie uvedených dokladov (faktúry, dodacie listy, CMR) a vyjadrenie C.. G. Q. (konateľ spoločnosti POLITUS, s.r.o. v kontrolovanom zdaňovacom období) ako i vyjadrenie O. O. (konateľ uvedenej spoločnosti od 13. 04. 2018 do 25. 05. 2018), bolo i podľa názoru súdu dôvodné spochybnenie dodania tovaru podľa žalobcom predložených faktúr deklarovaným dodávateľom. V okamihu, kedy správca dane spochybní dôveryhodnosť údajov v daňovom priznaní, musí daňový subjekt v daňovom konaní preukázať, že k realizácii plnenia skutočne došlo tak, ako to tvrdí. Už samotné zistenie skutočnosti, že deklarovaný dodávateľ následne potom, ako malo dôjsť k obchodu, resp. obchodom, opakovane menil svojho konateľa ako i svoje sídlo, vyvoláva pochybnosti o reálnosti dodávok od tohto dodávateľa. Na strane žalobcu ako daňového subjektu potom nastupuje procesná povinnosť obnoviť dôveryhodnosť spochybnenej transakcie, lebo žalobca je zaťažený dôkazným bremenom preukázať všetky skutočnosti, ktoré povinne uvádza v daňovom priznaní. Žalobca si túto

svoju dôkaznú povinnosť v rámci daňovej kontroly, ani vyrubovacieho konania podľa názoru súdu nesplnil, keď nepreukázal reálnosť obchodov so spoločnosťou POLITUS, s.r.o. v mesiaci február 2018 a dôvodnosť uplatneného odpočítania dane z pridanej hodnoty, v dôsledku čoho sa dostal do dôkaznej núdze, čo správcu dane oprávnene viedlo k tomu, že mu odpočítanie dane z pridanej hodnoty nepriznal.

33. Vzhľadom na zistenia v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania potom správca dane nepriznanie odpočítania dane z pridanej hodnoty v prípade žalobcom tvrdených dodávok tovaru správne odôvodnil tým, že žalobca nepreukázal relevantnými dôkaznými prostriedkami, že zdaniteľné plnenia, pri ktorých si uplatnil odpočítanie dane z pridanej hodnoty, mu dodal ním deklarovaný dodávateľ. Správca dane nespochybnil, že tovar bol žalobcovi dodaný, čo ale nepreukazuje, že tento tovar mu dodala spoločnosť POLITUS, s.r.o. a že tejto spoločnosti vznikla daňová povinnosť.

34. Žalobca bol s výsledkami daňovej kontroly oboznámený v podaní správcu dane zo dňa 23. 04. 2019 (ku ktorému nepodal písomné vyjadrenie) a jej výsledky boli podrobne uvedené i v protokole zo dňa 09. 05. 2019 z daňovej kontroly, ku ktorému podal písomné vyjadrenie zo dňa 21. 08. 2018 (správne malo by 2019), v ktorom nesúhlasil so závermi správcu dane a bol toho názoru, že tieto závery vychádzajú z nedostatočne zisteného skutkového stavu a navrhol vypočuť O. O. a B. P.. Správca dane týmto návrhom žalobcu vyhovel a na pojednávanie ich predvolal. Ako už bolo vyššie uvedené (31. bod tohto rozsudku), O. O. na položené otázky odpovedal tak, že v kontrolovanom zdaňovacom období nebol konateľom spoločnosti POLITUS, s.r.o.. Zásielka s predvolaním pre B. P. z adresy v Maďarsku s vrátila s poznámkou o neexistujúcej adrese. Tu je však potrebné zdôrazniť, že O. O. a ani B. P. neboli konateľmi spoločnosti POLITUS, s.r.o. v kontrolovanom zdaňovacom období, ale stali sa nimi až následne (O. O. od 13. 04. 2018 a B. P. od 25. 05. 2018), z čoho vyplýva, že od nich nebolo možné očakávať, aby sa vyjadrili k okolnostiam a k priebehu obchodných transakcií so žalobcom v mesiaci február 2018. Dňa 21. 08. 2019 správca dane spísal zápisnicu o ústnom pojednávaní, na ktorom boli prerokované pripomienky a dôkazy žalobcu podané v priebehu daňovej kontroly, resp. vyrubovacieho konania a správca dane k nim zaujal stanovisko, z ktorého vyplýva záver, že nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty uplatnený v zdaňovacom období február 2018 v prípade dodávok od spoločnosti POLITUS, s.r.o. správca dane nepovažuje za dostatočne preukázaný a nie je možné ho žalobcovi uznať, a to ani po vykonaní navrhovaných výsluchov.

35. Správny súd je toho názoru, že pokiaľ si žalobca uplatnil odpočítanie dane z pridanej hodnoty pri dodávkach tovaru od vyššie označeného dodávateľa v mesiaci február 2018, bol povinný preukázať skutočnú realizáciu dodávok tohto tovaru (pohonných hmôt) uvedeným dodávateľom. Tieto okolnosti musí preukazovať žalobca, ktorý si uplatnil nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty a musí teda preukázať dôvodnosť tohto uplatnenia a reálnosť dodávok tovaru zo strany deklarovaného dodávateľa. Žalobcom predložené doklady a správcom dane vykonané dôkazy podľa názoru súdu nepreukazujú reálnosť dodávok tovaru spoločnosťou POLITUS, s.r.o. pre žalobcu.

36. Za danej dôkaznej situácie potom treba prisvedčiť zisteniu správcu dane a žalovaného, že žalobca nepreukázal ním tvrdené obchodné transakcie (dodanie tovaru od spoločnosti POLITUS, s.r.o.). S poukazom na výsledky dokazovania vykonaného správcom dane je i súd toho názoru, že dodávateľovi žalobcu v zmysle predložených faktúr nemohla vzniknúť daňová povinnosť na dani z pridanej hodnoty z titulu deklarovaného, ale nepreukázaného dodania tovaru žalobcovi, a preto nemohlo ani žalobcovi vzniknúť právo na odpočítanie tejto dane. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 28. 06. 2012 v konaní pod sp. zn. ako i na ďalší jeho rozsudok zo dňa 23. 06. 2010 v konaní pod sp. zn. v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 23. 02. 2011 v konaní pod sp. zn. , z odôvodnenia ktorého vyplýva, že „dôkazné bremeno je na daňovom subjekte - žalobcovi. Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu - žalobcu, ktorý disponuje svojim právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty (je iniciátorom odpočítania dane z pridanej hodnoty) a ktorý si aj tento nárok uplatnil, preto je jeho povinnosťou preukázať, že si nárok uplatňuje dôvodne a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty uznaný ako dôvodný“.

37. Dôležitou právnou otázkou v tomto konaní bolo posúdenie miery zaťaženia žalobcu dôkazným bremenom vyplývajúcim z ust. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, čo bola podstatná žalobná námietka žalobcu v podanej žalobe. Uskutočnenie zdaniteľných plnení je ekonomickou činnosťou pod kontrolou daňového subjektu a odpočítanie dane z pridanej hodnoty nenastáva ex lege podľa ust. , o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, ale je iba právom platiteľa tejto dane, ktoré je spojené s dôkaznou povinnosťou daňového subjektu, ktorý je platiteľom dane. Daň z pridanej hodnoty je ľahko zneužiteľná, preto každý subjekt pri svojom podnikaní musí byť dostatočne predvídavý a obozretný, aby reálny obsah faktúry mohol preukázať aj inými dôkazmi pred daňovými orgánmi, čo žalobca nesporne nepreukázal. Daňový subjekt si preto musí zaobstarať dostatok dôkazných prostriedkov preukazujúcich uskutočnenie plnenia deklarovaného predloženými faktúrami, ako aj to, že plnenie poskytli dodávatelia uvedení na faktúrach. V prípade, že takéto dôkazy v daňovom konaní nepredloží, vystavuje sa riziku, že neunesie dôkazné bremeno, čo môže mať za následok neuznanie práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty. Právo na odpočítanie dane sa nevzťahuje na daň, ktorá je splatná len z dôvodu jej uvedenia vo faktúre. 38. Daňový subjekt uplatňujúci si odpočítanie dane z pridanej hodnoty má v daňovom konaní preukázať reálne vykonanie zdaniteľného plnenia konkrétnym subjektom, resp. konkrétnym subdodávateľom, pretože jeho uskutočnenie a vykonanie zákon automaticky nepredpokladá. Bolo teda povinnosťou žalobcu v prípade, ak si uplatnil odpočítanie dane z pridanej hodnoty pri tovare, ktorý mu mala dodať spoločnosť POLITUS, s.r.o. ako dodávateľ, aby preukázal nielen existenciu zdaniteľného plnenia (ktorú daňové orgány nespochybnili), ale aj jeho skutočné dodanie zo strany tohto dodávateľa. Cieľom daňového konania je overiť, či sa zdaniteľné plnenie uskutočnilo tak, ako to tvrdí daňový subjekt. Preverovaním žalobcom tvrdených obchodných transakcií v mesiaci február 2018 na základe ním predložených dokladov správca dane zistil a konštatoval, že obchodné transakcie (dodávka pohonných hmôt) sa neuskutočnili tak, ako je to uvedené na žalobcom predložených faktúrach, nakoľko v priebehu daňovej kontroly a ani vyrubovacieho konania žalobca okrem vyššie uvedených dokladov (faktúr, dodacích listov a ďalších dokladov) žiadnym spôsobom nepreukázal uskutočnenie zdaniteľného plnenia zo strany deklarovaného dodávateľa ako základnej podmienky pre uplatnenie nároku na odpočítanie dane. Daňové orgány si urobili správny záver, že daňový doklad je z hľadiska nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty použiteľný vtedy, ak je nepochybné, že v ňom uvedené údaje odrážajú skutočnosť, teda že tovar (pohonné hmoty) boli i reálne dodané od dodávateľa uvedeného na predložených faktúrach.

39. Je povinnosťou každej zmluvnej strany, aby sa pri úprave obchodných vzťahov odstránilo všetko, čo by mohlo viesť k vzniku rozporov, pričom toto zahŕňa i povinnosť overiť si informácie a skutočnosti ohľadne obchodného partnera ako i osoby, ktorá za neho koná. Overovanie si obchodných partnerov nie je povinnosťou daňového subjektu, ale v prípade, ak si daňový subjekt uplatňuje nároky vo vzťahu k štátnemu rozpočtu, napr. uplatnenie si nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty, musí byť schopný preukázať reálnosť predmetného obchodu a v prípade nepreverenia si obchodného partnera sa dostáva do dôkaznej núdze, ako to bolo v tomto prípade, keď žalobca nevedel preukázať reálne naplnenie tvrdeného obchodu medzi ním a dodávateľom v zmysle predložených faktúr.

40. S poukazom na uvedené, je potom podľa názoru súdu dôvodné konštatovanie žalovaného, že žalobca si v daňovom priznaní k dani z pridanej hodnoty nedôvodne uplatnil odpočítanie tejto dane. Žalovaný svoje rozhodnutie riadne odôvodnil v ústavnom a zákonnom procesnoprávnom a hmotnoprávnom rámci. Procesnoprávny rámec predstavujú predovšetkým princípy riadneho a spravodlivého procesu (článok 46 a nasl. SR a článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd), ktoré vylučujú ľubovôľu pri rozhodovaní, lebo povinnosťou správneho orgánu je presvedčivo a správne vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutie náležite odôvodniť. V tejto súvislosti súd dáva do pozornosti žalobcu, že v zmysle konštantnej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. rozsudok zo dňa 21. 01. 2009 vo veci veci García Ruiz proti Španielsku, rozsudok zo dňa 19. 04. 1994 vo veci Van de Hurk proti Holandsku) a Ústavného súdu Slovenskej republiky (napr. vo veciach vedených pod sp. zn. , , zn. ) nie je potrebné, aby bola daná podrobná odpoveď na každú vznesenú námietku, ale je vždy potrebné podľa povahy veci reagovať v odôvodnení rozhodnutia na zásadnú a relevantnú námietku. Žalovaný pri odôvodňovaní svojho rozhodnutia takto postupoval a jeho žalobou napadnuté rozhodnutie v dostatočnej miere uvádza dôvody, na ktorých sa výrok tohto rozhodnutia zakladá, pričom v odôvodnení svojho rozhodnutia sa vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi námietkami žalobcu a nemožno hovoriť o jeho svojvôli pri rozhodovaní. Taktiež i po

hmotnoprávnej stránke vysvetlil podstatu podmienok uplatnenia práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty podľa ust. , o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, pričom postupoval v súlade s ustálenou judikatúrou, a to i pokiaľ ide o posúdenie dôkazného bremena (napr. rozsudok v konaní pod sp. zn. zo dňa 01. 12. 2016, sp. zn. zo dňa 28. 09. 2017, sp. zn. zo dňa 16. 01. 2018 a sp. zn. zo dňa 31. 05. 2018).

41. S námietkami žalobcu v podanej žalobe ohľadne dôkazného bremena na preukázanie dodania tovaru sa správny súd podrobne vysporiadal vo vyššie uvedených bodoch odôvodnenia tohto rozsudku. V tejto súvislosti poukazuje na uznesenie Ústavného súdu SR č.k. -13 zo dňa 04. 06. 2014, v ktorom konštatoval, že dôkazné bremeno pri dokazovaní v daňovom konaní vo väčšej miere spočíva na daňovom subjekte. Správca dane preukazuje najmä existenciu skutočností rozhodujúcich pre určenie výšky dane, daňový subjekt preukazuje pravdivosť údajov uvedených v daňovom priznaní a iných podaní, dokladov a výpovedí ovplyvňujúcich priebeh daňového konania. Dôkazné bremeno bolo jednoznačne na strane žalobcu, nakoľko skutočnosti vymedzené v ust. , v ust. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov tvoria dôkazné bremeno daňového subjektu. Z uvedených ustanovení však nemožno vyvodiť dôkazné bremeno žalobcu na právne vzťahy týkajúce sa jeho dodávateľa. Tu je však potrebné zdôrazniť, že žalobca bol priamo účastný ním deklarovaného zdaniteľného plnenia (dodávky tovaru) ako odberateľ a takýto subjekt nemá možnosť obhajovať sa nemožnosťou dosahu a preverenia zákonom vyžadovaných náležitostí, vyplývajúcich z danej obchodnej transakcie a bolo jeho povinnosťou zachovať zákonnosť tohto postupu, ako aj zabezpečiť potrebné podklady na preukázanie oprávnenosti uplatnenia dane z pridanej hodnoty (rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 29. 02. 2016 v konaní pod sp. zn. ). V predmetnej veci teda dôkazná povinnosť neprešla na správcu dane, nakoľko táto je v daňovom konaní primárne na strane žalobcu ako daňového subjektu, ktorý má povinnosť ním tvrdenú obchodnú transakciu i náležite preukázať, čo bolo žalobcovi v priebehu daňovej kontroly a následného vyrubovacieho konania správcom dane v súlade so zákonom i umožnené.

42. Nie je úlohou správcu dane preukazovať existenciu daňovej transakcie, resp. preukazovať že plnenie sa neuskutočnilo tak, ako to vyplýva z predložených daňových dokladov, ale jeho úlohou je overovať, či daňový subjekt daňovú transakciu správne deklaroval a preukázal. Daňové konanie je ovládané zásadou prejednacou, nie vyhľadávacou, čo znamená, že bolo povinnosťou žalobcu označiť a predložiť dôkazy preukazujúce dôvodnosť jeho postupu pri podaní daňového priznania (uplatnenie odpočítania dane z pridanej hodnoty na základe faktúr týkajúcich sa zdaňovacieho obdobia február 2018). Podľa predložených listinných dokladov (faktúr) mal byť žalobca ako odberateľ v obchodnom vzťahu so spoločnosťou POLITUS, s.r.o., ktorá mu mala tovar dodať. Bolo výlučne jeho povinnosťou ako odberateľa, aby označil a predložil dôkazy o dodaní tovaru uvedeným dodávateľom. Správca dane nie je oprávnený, ale ani povinný v rámci prebiehajúcej daňovej kontroly a vyrubovacieho konania, inštruovať kontrolovaný daňový subjekt, aké dôkazy alebo doklady má predložiť, aby mu bolo možné uznať odpočítanie dane z pridanej hodnoty. Úlohou správcu dane je zistiť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane, pričom proces zisťovania týchto skutočností prebieha v rámci dokazovania. Dokazovanie je procesný postup, na základe ktorého správca dane získava poznatky a informácie o všetkých skutočnostiach dôležitých pre správne a objektívne rozhodnutie. Daňové konanie nie je konaním vyhľadávacím. Z uvedeného vyplýva, že je to práve správca dane, kto rozhodne, ktoré dôkazy vykoná, akým spôsobom a aké závery vyvodí z jednotlivých dôkazov.

43. Žalobca v podanom odvolaní proti rozhodnutiu správcu dane namietal, že ako predajca pohonných hmôt môže tieto nakupovať iba od daňových subjektov, ktorým príslušný colný úrad vydal povolenie na distribúciu pohonných látok a takýmto distribútorom bola i spoločnosť POLITUS, s.r.o.. Zdôrazňoval, že disponuje potrebnými technickými zariadeniami na predaj pohonných látok, vrátane certifikovaných nádrží a meradiel a iný spôsob predaja ako cez stojany nie je možný s tým, že správca dane si mohol pri riadnom vedení dokazovania overiť množstvo nakúpených a prijatých pohonných hmôt. S touto námietkou sa žalovaný vo svojom rozhodnutí podľa názoru súdu dostatočne vysporiadal, keď uviedol, že kontrolou technologických zariadení u žalobcu nemožno zistiť, či dodávateľom pohonných hmôt v mesiaci február 2018 bola spoločnosť POLITUS, s.r.o. uvedená na predložených faktúrach. V žalobe už žalobca namietal, že daňové orgány mali vykonať dokazovanie aj výpisom z databázy vedenej colným úradom, ktorý zdokumentuje faktický pohyb tovaru medzi daňovými subjektmi od jeho odoslania až po predaj konečnému spotrebiteľovi, teda od rakúskeho dodávateľa cez POLITUS, s.r.o. až po žalobcu. Ani túto námietku však podľa názoru súdu nemožno považovať za dôvodnú. V prvom

rade je to daňový subjekt, ktorý predkladá správcovi dane dôkazy (resp. označuje dôkazy, ktoré navrhuje vykonať) na preukázanie svojich tvrdení o dôvodnosti odpočítania dane z pridanej hodnoty. Žalobca takéto dôkazy správcovi dane jednoznačne nepredložil a nemohol potom ani dôvodne očakávať, že správca dane bude tieto dôkazy vyhľadávať napr. v evidenciách colného úradu. Zo o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení neskorších predpisov nesporne pre žalobcu vyplývajú povinnosti, ktoré je povinný plniť. Splnenie týchto povinností voči colnému úradu mal žalobca správcovi dane v rámci daňovej kontroly zdaňovacieho obdobia február 2018 preukázať, čo jednoznačne neurobil, napriek tomu, že správca dane ho v podaní zo dňa 23. 04. 2019 vyzval na predloženie nových dokladov, resp. dôkazov, ak ich má k dispozícii. Z dôkaznej situácie, aká vyplýva z administratívneho spisu a žalobcom predložených dôkazov, správca dane podľa názoru súdu správne vyvodil záver o nedôvodnosti uplatnenia odpočítania dane z pridanej hodnoty na základe predložených faktúr od spoločnosti POLITUS, s.r.o. ako dodávateľa a vzhľadom na uvedené, by iný záver nebolo možné vyvodiť ani z evidencií poskytnutých colným úradom. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že dôkazné bremeno na preukázanie reálneho uskutočnenia dodania tovaru je primárne na daňovom subjekte, ktorý musí byť schopný preukázať dodanie tovaru dodávateľom. Dokazovanie správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných a navrhovaných žalobcom. Odpočítanie dane z pridanej hodnoty nemožno uplatniť n základe evidencií vedených colným úradom, ale výlučne len na základe splnenia podmienok uvedených v ust. , a ust. , o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a tieto podmienky musí preukázať daňový subjekt.

44. Daňové orgány nespochybnili dodanie tovaru (pohonných hmôt) žalobcovi, čo ale nepreukazuje, že tovar fakturovaný faktúrami č. 180100006 zo dňa 07. 02. 2018, č. 180100007 zo dňa 13. 02. 2018 a č. 180100008 zo dňa 15. 02. 2018 mu dodala spoločnosť POLITUS, s.r.o. ako dodávateľ a že jej z tohto titulu vznikla daňová povinnosť a následne žalobcovi právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty. Za danej dôkaznej situácie, aká vyplynula z vykonaného dokazovania je správny súd toho názoru, že ani vyžiadaním evidencií vedených colným úradom by nebolo možné prísť k záverom, ktorých sa domáhal žalobca (uznanie dôvodnosti a oprávnenosti odpočítania dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie február 2018). Existencia certifikovaných technologických zariadení u žalobcu (ktoré správca dane nespochybňoval) a predaj pohonných hmôt jeho odberateľom nepreukazuje a nemôže preukazovať dôvodnosť uplatnenia odpočítania dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie február 2018 v zmysle predložených faktúr od spoločnosti POLITUS, s.r.o. a rovnako nie je dôkazom o tom, kto tieto pohonné hmoty žalobcovi dodal. Takýmto dôkazom nie je ani zmluva o dodávkach pohonných hmôt veľkoobchodným spôsobom uzavretá dňa 27. 11. 2017 medzi žalobcom ako kupujúcim a spoločnosťou POLITUS, s.r.o. ako predávajúcim.

45. V predmetnej veci správca dane na základe vykonaného dokazovania neuznal žalobcovi odpočítanie dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie február 2018 z dôvodu, že žalobca nepredložil a neoznačil žiadne dôkazy preukazujúce reálny obsah faktúr a reálne dodanie tovaru od ním uvádzaného dodávateľa, v dôsledku čoho bolo potom spochybnené i prijatie plnenia od tohto dodávateľa, pričom žalobca tieto pochybnosti v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania neodstránil. Dôvodom tohto neuznania odpočítania dane bolo teda neunesenie dôkazného bremena na strane žalobcu, ktorý nepreukázal, že tovar mu dodala spoločnosť uvedená na faktúrach ako dodávateľ, pričom toto bola jeho dôkazná povinnosť. S poukazom na uvedené súd dospel k záveru, že správca dane postupoval správne a v zmysle zákona, keď žalobcovi rozhodnutím zo dňa 22. 08. 2019 vyrubil rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie február 2018 v sume 17.352,38 eur. Správne postupoval i žalovaný, keď rozhodnutie správcu dane zo dňa 22. 08. 2019 potvrdil podľa ust. o správe daní (daňový poriadok) a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, a to rozhodnutím zo dňa 19. 12. 2019. Z obsahu preloženého administratívneho spisu vyplýva, že daňové orgány zistili skutkový stav správne a v dostatočnom rozsahu tak, aby bolo možné na jeho základe v zmysle zákona rozhodnúť.

46. Skutkový stav zistený správcom dane (ktorý prevzal i žalovaný) je dostatočný, vychádza nielen z daňových dokladov predložených žalobcom ako daňovým subjektom, ale predovšetkým zo zistení, že týmto dokladom absentuje materiálny podklad (nebolo preukázané, že tovar dodal deklarovaný dodávateľ). Žalobca mal možnosť vyjadriť sa ku všetkým zisteniam správcu dane a zaujať k nim stanovisko, čo i využil a na svojich procesných právach nebol žiadnym spôsobom poškodený. Záver správcu dane a žalovaného, ktorý urobili a ustálili vo svojich rozhodnutiach, zodpovedá zásadám

logického myslenia a je v súlade aj s hmotnoprávnymi ustanoveniami o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov platnom v čase posudzovaného zdaňovacieho obdobia, pričom súd nezistil ani žiadne procesné pochybenia daňových orgánov, ku ktorým by musel prihliadať.

47. Preskúmaním žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného v intenciách podanej žaloby a bez zistenia dôvodov na jeho zrušenie podľa ust. , správny súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto ju rozsudkom zamietol podľa ust. .

48. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalovanému, ktorý mal v konaní plný úspech (súd žalobu zamietol) nepriznal náhradu trov konania, a to s poukazom na ust. , vychádzajúc z toho, že žalovaný v zásade nemá právo na náhradu trov konania a túto mu možno priznať len vo výnimočných prípadoch. O takýto prípad sa v predmetnej veci nejednalo a zo súdneho spisu ani nevyplýva, že by žalovanému v súvislosti s týmto súdnym konaním trovy konania vznikli.

49. Súd takto rozhodol v pomere hlasov 3 : 0, a to s poukazom na ust. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak. (ust. ).

Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (ust. , , ). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. , . V kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy, okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti. Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v . Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa a a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.