Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_5P-155-2020.pdf
PDF · 135.64 KB
No categories available
5P/155/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Pezinok v konaní pred sudkyňou JUDr. Michaelou Štiglicovou vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: Q. J., narodená XX.XX.XXXX, zastúpená v konaní kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, odbor sociálnych vecí a rodiny, Moyzesova 2, Pezinok, dieťa rodičov: matka U. J., rod. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXXX, D. a otec: N. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. D. XX, D., zast. Mgr. Peter Kubala, advokát, so sídlom Pod Parovcami 55, Piešťany, o návrhu matky na zvýšenie výživného pre maloletú, takto
rozhodol:
I. Súd zvyšuje vyživovaciu povinnosť otca na maloletú Q., narodenú XX.XX.XXXX z doterajšej sumy 200 euro mesačne na sumu 280 euro mesačne, počnúc dňom 01.05.2021, ktorú sumu je otec povinný zasielať k rukám matky vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred.
II. Zročné výživné na maloletú Q., narodenú XX.XX.XXXX za obdobie od 30.09.2020 do 30.04.2021 v sume 649,33 eur je otec povinný splácať v 50 euro mesačných splátkach spolu s bežným výživným počnúc dňom 01.05.2021 k rukám matky s tým, že neplnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
III. Týmto rozsudkom sa mení rozsudok Okresného súdu Pezinok, č. k. 11P/146/2013 - 37 zo dňa 20.02.2014 v časti výšky výživného na maloletú Q..
IV. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom doručeným súdu dňa 30.09.2020 matka žiadala, aby súd rozhodol o zvýšení vyživovacej povinnosti otca na maloletú zo sumy 200,- eur mesačne na sumu 480,- eur mesačne do rúk matky, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred počnúc dňom 01.10.2020. Návrh odôvodnila tým, že rozsudkom Okresného súdu Pezinok zo dňa 20.2.2014 č. k. 11P/146/2013-37 súd schválil rodičovskú dohodu, v rámci ktorej sa maloletá Q. J.Á., narodená XX.XX.XXXX zveruje do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný prispievať na výživu maloletej Q. J., narodenej XX.X.XXXX mesačne sumou 200 eur, počnúc dňom vykonateľnosti rozsudku, ktorú sumu je otec povinný zasielať k rukám matky, vždy do 15-tého dňa v mesiaci vopred. Matka uviedla, že od roku 2014 náklady spojené s výchovou maloletej podstatne vzrástli, nakoľko v čase pôvodného rozhodovania o výživnom bola maloletá Q. J. vo veku 3 roky a priemerné mesačné výdavky na maloletú boli cca 350 eur, kde neboli zahrnuté náklady na bývanie maloletej, režijné náklady ani náklady na domácu stravu maloletej. Matka uviedla, že pred pojednávaním sa s otcom dohodla na sume 200 eur, aby nemuseli ísť na ďalšie pojednávanie ohľadom výživného. Od času rozvodu sa otec s maloletou stretáva bez obmedzenia a to každý druhý víkend a počas prázdnin individuálne, ostatný čas trávi s maloletou sama, keďže otec maloletej sa medzi časom odsťahoval do vzdialeného okresu Zvolen. V súčasnosti je maloletá Q. J., narodená XX.X.XXXX žiačkou štvrtej triedy
základnej školy a v súvislosti s jej nástupom do školy jej vznikli vysoké náklady spojené s nákupom školských potrieb, ošatenia, hygienických potrieb, školného, stravy a iného. Začala tiež navštevovať výtvarný krúžok, v súvislosti s ktorým musí matka hradiť ročný poplatok 120 eur, všetky mesačné výdavky na maloletú vyčíslila v priemere na sumu 690 eur mesačne. Matka uviedla, že spolu s maloletou bývajú v rodinnom dome, kde platí hypotéku 402,67 eur mesačne. Uviedla, že pracuje ako živnostník a zaoberá sa predajom a montážou plastových okien a dverí, sieťok proti hmyzu a iné. Nakoľko sa jedná o nepravidelnú zárobkovú činnosť závislú od počtu objednávok a taktiež od ročného obdobia, je len ťažko určiť pravidelnú sumu jej mesačného zárobku, pre aspoň približnú orientáciu predložila konajúcemu súdu daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2019, z ktorého vyplýva, že jej priemerný mesačný zárobok za rok 2019 bola suma v čistom 49,- eur. Uviedla, že minulý rok bol veľmi náročný v podnikaní a v roku 2020 je na tom podobne, nakoľko do toho prišla ešte aj korona kríza, kde bola OČR z dôvodu zrušenia vyučovania, OČR trvala od 10.3.2020 do 25.5.2020 a v tomto čase nepracovala, s výnimkou pár dní a rovnako neboli návštevy maloletej u otca žiadne, nakoľko sa otec obával o prenos nákazy. Preto bola maloletá výlučne v opatere matky. Matka uviedla, že finančne jej vypomáhajú jej rodičia a súrodenci, bez ich pomoci by nedokázala splácať úver a uživiť ju aj dcéru. Uviedla, že toho času si hľadá brigádu, kde by si mohla privyrobiť aspoň v čase, kým je maloletá v družine, keďže všetok ostatný čas sa o ňu stará úplne sama a musí byť k dispozícii, keď má v škole prerušované vyučovanie, alebo akýkoľvek zdravotný problém. Uviedla, že u otca má vedomosť, že založil spoločnosť J. I..W..V.., Breziny, ktorá nakúpila stroje na stavebné práce a podobne, táto je ale evidovaná na jeho súčasnú manželku, nakoľko on osobne nemôže podnikať, pretože pracuje v SLSP, čiže je u otca možná aj iná zárobková činnosť, ako zamestnanec SLSP. Na základe uvedených skutočností matka žiadala, aby súd rozhodol o zvýšení vyživovacej povinnosti otca zo sumy 200 eur mesačne na sumu 480 eur mesačne.
2. Otec sa k návrhu matky vyjadril vo svojom podaní doručenom súdu dňa 16.11.2020 tak, že s návrhom nesúhlasí. Otec uviedol, že rozsudkom Okresného súdu Pezinok zo dňa 20.02.2014 č.k.11P/146/2013-37 súd schválil rodičovskú dohodu, v rámci ktorej sa dcérka zveruje do osobnej starostlivosti matky, v čase rozhodovania súdu o rozvode mala dcérka 3,5 roka. Súd zároveň schválil dohodu rodičov, ktorou sa otec zaväzuje prispievať na výživu dcérky Q. mesačne sumou 200 €. Otec uviedol, že matka - bývalá manželka, v návrhu na rozvod požadovala výživné vo výške 300 € mesačne, nakoniec uzatvorili rodičovskú dohodu o výživnom, ktorého výška zohľadňovala nielen potreby dcérky v danom čase, ale bola v nej zahrnutá aj rezerva na ďalšie obdobia. Otec uviedol, že v danom čase (po rozvode) zostal sám, nemal žiadnu inú vyživovaciu povinnosť a rovnako nemala inú vyživovaciu povinnosť ani bývalá manželka - navrhovateľka, avšak v súčasnosti sa situácia zmenila, nakoľko sa oženil a narodilo sa mu druhé dieťa - dcérka J., v tomto čase je jeho manželka tehotná a v mesiaci január r. 2021 by sa im malo narodiť druhé dieťa (jeho tretie), s čím sú už dnes spojené zvýšené výdavky a je presvedčený, že výška výživného 200 € na dcérku, ktorá je t. č. vo veku 10 rokov, je postačujúca na uspokojovanie jej základných a odôvodnených potrieb. Otec uviedol, že nespochybňuje, že dcérka je o 6 rokov staršia, má už 10 rokov, ale zároveň matkou uvádzaná zmena, teda že dcérka nastúpila na základnú školu (dnes Q. navštevuje 4. ročník ZŠ) a v danej spojitosti jej vznikli vysoké náklady, ktoré v prvom rade vznikli (ak-tak) pred mnohými rokmi a v druhom rade ich nijako nekonkretizovala, matka náklady na maloletú dcéru vyčíslila na sumu (spolu) vo výške 688,85 EUR / mesačne (priemerne), ktorá 7-násobne presahuje aktuálnu sumu životného minima na nezaopatrené dieťa a je viac ako 14- násobne vyššia ako aktuálna suma minimálneho výživného. Otec má za to, že požadované zvýšenie predstavuje skoro 2,5-násobné zvýšenie oproti sume 200 € a že odôvodnené potreby maloletej dcérky mesačne nemôžu, a ani v skutočnosti, o čom je presvedčený, nedosahujú 688 € a požadované výživné vo výške 480 € nezodpovedá ani jeho schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom ako otca. Otec uviedol, že jeho priemerný aktuálny príjem (za posledných 12-mesiacov - 10/2019 -09/2020) dosahuje 2 120,85 € / mesiac, teda príjem sa mu od r. 2013 síce zvýšil, ide však o zvýšenie za obdobie skoro 8 rokov a predstavuje približne 142 € ročne, čo pri medziročnom raste cien a inflácii nemožno považovať za nadštandardné zvýšenie príjmov a okrem toho zvýšenie príjmu súviselo hlavne so zmenou pracovnej pozície a bolo rovnako ovplyvnené výplatou odmien, ktoré sú nenárokovateľnou zložkou príjmu. Ďalšie zvýšenie príjmu na danej pracovnej pozícii v danom regióne ako ani ďalší kariérny postup vzhľadom na jeho dosiahnuté vzdelanie a z neho plynúce zvýšenie príjmu už nie je možné očakávať a žiadny iný príjem ako príjem zo závislej činnosti nepoberá. Uviedol, že spoločnosť J. I..W..V.., tak ako uvádza navrhovateľka, založila jeho súčasná manželka (X. J., nar.XX.XX.XXXX, zamestnanec I. I., O..I.., toho času na rodičovskej dovolenke) len v tomto roku (zápis do OR SR 25.04.2020) a táto spoločnosť nevlastní žiadny majetok a toho času nevykonáva podnikateľskú činnosť, plány v podnikaní sú vo výraznej miere zmenené tehotenstvom manželky. Otec uviedol, že v apríli 2016 uzavrel manželstvo
so súčasnou manželkou X. J., ktorá je v súčasnosti na rodičovskej dovolenke, v marci 2018 sa im narodila dcérka J. J. a v januári by sa im malo narodiť druhé spoločné dieťa, s čím sú a budú spojené zvýšené výdavky. Otec uviedol, že okrem plnenia vyživovacej povinnosti voči dcérke Q., poskytuje a vynakladá v súvislosti so stretávaním sa s ňou, na rámec výživného, aj ďalšie náklady. Uviedol, že s dcérou Q. sa stretáva pravidelne každý druhý víkend (výnimka za 7 rokov - 3 víkendy počas prvej vlny COVID 19- obmedzenie pohybu ľudí a max 5 víkendov zo zdravotných dôvodov -zlomený členok, chrípka), Vianoce/zimné prázdniny - pravidelne 1 týždeň, letné prázdniny - pravidelne 1 mesiac, jarné/ veľkonočné/jesenné prázdniny/sviatky v zmysle dohody s matkou. Uviedol, že ak otec sa snaží a stará sa o dcérku nad rámec určenej vyživovacej povinnosti, ako napokon vyplýva z uvedeného a pri určení výšky výživného súd musí prihliadnuť aj na jeho záujem ako otca o dcérku, na potrebu ponechať mu aj dostatok finančných prostriedkov na poskytovanie iných plnení, čo je pre zdravý vývoj dieťaťa dôležité, keď napokon za dcérkou musí aj dochádzať. Uviedol, že v tabuľke mesačných nákladov na maloletú matka uvádza okrem iného aj náklady, ktoré skresľujú reálny pohľad na skutočné mesačné náklady a nemali by ovplyvňovať výšku výživného požadovaného navrhovateľkou, pričom ako nedôvodné považuje uvedenie jednorazových nákladov - náklady na 1. sv. prijímanie, dovolenka Taliansko, stanovačka, tablet, náklady na rodinné oslavy, Vianoce - náklady na uvedené udalosti znášajú aj oni, nakoľko všetky sviatky slávi maloletá každoročne aj v ich domácnosti, náklady na víkendy bez otca počas COVID 19 - z uvedeného vôbec nie je zrejmé konkrétne o aké náklady sa jedná a už vôbec nie je jasné, na základe čoho boli vyčíslené v sume až 180€/ročne, vreckové, keď zároveň niektoré výdavky na potreby dieťaťa sú značne „prehnané" a „nadnesené", ako napr. náklady na cestovné, zubára, kúpaliská. Otec má za to, že matka účelovo neuvádza svoje skutočné príjmy, nakoľko otázka výšky príjmu o FO-podnikateľa (živnostníka) je častokrát dôsledkom optimalizácie príjmov a výdavkov, považuje preto údaje o priemernou mesačnom zárobku matky za snahu navodiť dojem dlhodobo nepriaznivého finančného stavu,ktorý by mal viesť k zvýšeniu výživného na dcéru. Otec je presvedčený, že matka by mohla dosahovať aj vyšší príjem než reálne vykazuje a pokiaľ ho nedosahuje, tak len z dôvodu, že nedokáže využiť svoje schopnosti, avšak len z dôvodu nedostatočného príjmu matky nemôže ako otec znášať ťarchu finančného zabezpečenia potrieb dcérky, najmä keď mu pribudla a ešte pribudne ďalšia vyživovacia povinnosť. Nakoľko matka je podnikateľkou, a otec predpokladá, že vedie jednoduché účtovníctvo, žiada a navrhuje, aby bolo v konaní zabezpečené ako dôkaz peňažný denník za rok 2019 a za rok 2020, knihu pohľadávok a knihu záväzkov za rok 2019 a za rok 2020, daňové priznanie za rok 2019 všetko vo vzťahu k matke ako FO- podnikateľovi, za účelom zistenia skutočných príjmov a skutočných výdavkov / nákladov. Otec má za to, že návrh je nedôvodný nie sú ani splnené podmienky na zmenu súdneho rozhodnutia.
3. Matka sa k vyjadreniu otca vyjadrila vo svojom podaní doručenom súdu dňa 07.12.2020 tak, že k návrhu na rozvod v roku 2014 požadovala výživné vo výške 300 eur, ktoré bolo vyčíslené vtedy z reálnych základných nákladov na maloletú Q. J. na sumu 350 eur a neboli v ňom zahrnuté náklady na bývanie maloletej, režijné náklady, náklady na domácu stravu maloletej a rovnako ani rezerva na ďalšie obdobie, ako uvádza otec, avšak pred pojednávaním, v priestoroch súdu, sa dohodli na sume 200 eur, aby predišli ďalšiemu pojednávaniu ohľadom výživného, pretože to bolo pre ňu ťažké obdobie, vzhľadom k tomu, že príčinou, prečo vôbec požiadala o rozvod bola práve súčasná manželka odporcu a na odporúčanie jej právničky sa rozhodla takto pristúpila na sumu 200 eur mesačne. Matka uviedla, že ako sám otec uvádza, súčasná výška výživného 200 eur je postačujúca na uspokojenie iba základných potrieb dcéry, avšak nezohľadňuje ostatné potreby a hlavne potreby súvisiace s bývaním, teda dôležité existenčné výdavky, na ktorých sa má spolupodieľať otec aj matka. Zo strany odporcu boli zmenené finančné pomery za takmer 7 rokov (nie 6, ako uvádza otec) v podstatne vo veľkej miere, ako uvádza 2120,85 eur + príjem manželky v priemere 474,95 eur mesačne, čo spolu činí 2595,80 eur. V čase rozvodu odporca zarábal v čistom 934,81 eur mesačne a tiež bol tento príjem ovplyvnený výplatou odmien, čo bolo v tom čase menej, ako polovica jeho osobných aktuálnych príjmov (bez ohľadu na príjem jeho súčasnej manželky). Manželka uviedla, že ona ako podnikateľ, so 14 rokov fungujúcou firmou, s veľmi dobrým menom, robí už 14 rokov všetko pre to, aby firma fungovala, rástla, bola viditeľná, žiaľ už minulý rok bol pokles tržieb a situácia tohto roku (Covid 19) jej nedovoľujú napredovať, práve naopak, tržby sa napriek jej rovnakému úsiliu oproti minulým rokom neporovnateľne znížili a preto, ako uviedla, si hľadá dočasnú brigádu a popritom naďalej robí všetko pre to, aby obraty a zároveň zisky vo firme dostala aspoň na úroveň minulých rokov. Matka uviedla, že toho času už kvôli aktuálnej situácii na Slovensku (Covid 19), je nútená poberať štátnu podporu pri poklese tržieb, kde zatiaľ na účet dostala podporu od štátu za august 540eur a za september 300 eur. Matka má za to, že v zmene pomerov rodičov nastala zmena podstatná, nie len prechodná, v čase rozvodu bývali v rodinnom dome, ktorý si sami počas manželstva postavili, po rozvode ho museli predať a peniazmi z predaja zaplatili hypotéku, na nový dom si potom musela sama
zobrať nový veľký úver, aby s dcérou mali kde bývať, čo je podľa nej veľmi podstatná zmena. Uviedla, že ani detská psychologička neodporučila, aby s dcérou zmenili ešte aj prostredie, v ktorom vyrastala dovtedy, mala tu kamarátov, domov. Napriek tomu skúsila ísť na niekoľko týždňov do podnájmu, ale malo to veľmi zlý vplyv, nakoľko boli v cudzom, akoby nikam nepatrili, akoby ich niekto vyhnal na ulicu. Čo sa týka zdroju jej príjmov, práve to, že pracuje na živnosť jej umožňuje samozrejme ovplyvňovať jej zárobky, ale v prvom rade a to je absolútne najdôležitejšie, si môže svoj pracovný čas prispôsobiť potrebám dcéry, s ktorou býva sama, v obci, kde bývajú, nemajú žiadnych príbuzných, ktorý by ju vodili alebo vyzdvihovali zo školy, chodili s ňou k lekárom, učili sa s ňou, alebo boli s ňou počas choroby alebo ako napríklad teraz aktuálne počas karantény byť doma a učiť sa s ňou. Uviedla, že výhody živnostníka by nemala v žiadnom zamestnaní, napriek tomu si intenzívne hľadá aj ďalšiu prácu, ktorú by mohla časovo skĺbiť so živnosťou a starostlivosťou o dcéru, dokonca aj v aktuálnej situácii, ktorú sama považuje za prechodnú, má maloletá plne zabezpečené všetko, čo potrebuje, aj v horších časoch dokáže dcére všetko dôležité zabezpečiť, ale veľa krát je to s pomocou jej rodiny, nikdy nie s finančnou pomocou od otca maloletej. Matka dáva za pravdu otcovi, že zvýšené náklady na maloletú vznikli už pred mnohými rokmi pri nástupe do prvého ročníka a dôvod, prečo o zvýšenie výživného nežiadala už skôr je ten, že v období 1.ročníka základnej školy, tj. v roku 2017 spolu s maloletou, niekoľko mesiacov bývala v rodinnom dome bývalého priateľa, kde nemusela platiť nájom ani hypotéku, prispievala iba mesačne na energie a potravinové nákupy, čo činilo oveľa nižšiu sumu, akú je povinná znášať dnes, keďže, ako už uviedla, bývajú samy vo vlastnom rodinnom dome, ktorý dala postaviť a znáša preto splátku hypotéky spolu s maloletou, v tomto dome sú od februára 2018. V druhom rade prihliadala na narodenie druhej dcéry odporcu, maloletej J., ktorá sa narodila v marci toho roku 2018. Matka má za to, že potreby maloletej Q. J. oproti roku 2014 podstatne vzrástli nielen kvôli nákladom na školu, ale aj kvôli rýchlemu rastu maloletej, kde len topánky strieda v každom ročnom období, keďže k dnešnému dňu má maloletá veľkosť topánky 38, čo nie je bežné vzhľadom na jej vek. Všetky náklady v priemere 488 eur podložila dokladmi a opísala v návrhu na zvýšenie výživného, rovnako aj jej mesačné náklady a všetky spoločné náklady na bývanie. Aj z týchto dôvodov v návrhu na zvýšenie výživného nežiada o spätné zvýšenie výživného, ktoré by bolo možné zvýšiť ešte aj 3 roky spätne. Matka má za to, že je možné považovať príjem odporcu za nadštandardný zvýšený príjem, keďže ako uviedla, jeho zvýšenie príjmu oproti roku 2014 je z 956,17 eur mesačne na 2120,85 eur mesačne, kde sa rovnako započítava aj príjem manželky odporcu a to 474,95 eur mesačne, čo spolu činí rozdiel medzi rokom 2014 a rokom 2020 sumu 1639.63 eur mesačne. Má za to, že odporca neuviedol nákup strojov na stavebné práce, ktoré sú evidované na jeho meno, prípadne meno spoločnosti J. I..W..V.., ktoré ako uvádza, že nevlastní žiaden majetok, nevykonáva podnikateľskú činnosť, keďže čakajú ďalšie dieťa a predpokladá, že táto firma nebude oficiálne aktívna ešte ďalšie 2-3 roky. Náklady odporcu sú pre ňu zvlášť nepochopiteľné, keďže sám nevlastní žiadnu nehnuteľnosť, napriek tomu má úver na bývanie a spotrebný úver, uvádza výšku oboch úverov 560,62 eur mesačne, kde jej výška splátky v rovnakej banke je 402,67 eur mesačne a celková výška jej úveru je 118.113 eur. Rovnako je jej známe, že odporca býva a má trvalý pobyt spolu so svojou rodinou v rodinnom dome matky manželky odporcu, pani Š. U., spolu s ďalšou osobou a to babkou odporcovej manželky, ktorý je už dávno existujúci a je jej známa prerábka tohto domu, prípadne prístavba izieb a ona býva s maloletou v dvojročnej novostavbe rodinného domu. Matka predpokladá, že tieto peniaze z úverov odporcu neboli použité len na prístavbu izieb domu, prípadne rekonštrukciu ale aj na uvádzané stavebné stroje do firmy jeho manželky. K nákladom odporcu nad rámec výživného uviedla, že nie sú primerané realite a sú značne nadhodnotené, čo by žiadala súdu vydokladovať zo strany odporcu a čo sa týka darov, tiež sú značne nadhodnotené, ako príklad uvádza korčule, ktoré maloletá dostala ako darček pod vianočný stromček od odporcu, ktoré jej ale neskôr pri výmene korčúľ za väčšie odporca zobral. Tento problém vyriešila mama odporcu, ktorá maloletej vzaté korčule preplatila. Životné poistenie na maloletú odporca uvádza oveľa vyššie, ako platí ona životné poistenie Junior maloletej už niekoľko rokov. Nie je jej jasné, z akého dôvodu platí ďalšie životné poistenie, či vôbec bude výsledná suma v budúcnosti pripísaná na účet maloletej a či takéto poistenie naozaj existuje a rovnako jej nie je jasné, prečo vyčíslená suma za 1. sväté prijímanie je vo výške 128 eur. Podľa uvedeného predpokladá, že maloletej mala byť, daná suma darom vo výške 100 eur, ktorú, ako sama opísala, nedostala a ani nemá vedomosť, že by jej bola uložená na nejakú knižku v banke, prípadne sporiaci účet s jej menom, lebo také odporca ani neuvádza. Od otca dostala kvety, knihu a čokoládu v tvare 100 eurovej bankovky. Preto matka žiada súd, aby neprihliadal na plnú sumu nákladov nad rámec výživného a neponechával tak odporcovi prostriedky v plnej sume na poskytovanie iných plnení, ako uvádza. Rovnako tak aby neprihliadal na to, že musí odporca dochádzať za maloletou. Odporca mohol rovnako zostať bývať u svojich rodičov, ako aj u rodičov jeho terajšej manželky. Čas strávený s maloletou nesúhlasí s realitou. Víkendov, kedy si maloletú nevzal odporca, ani jeho rodičia, bolo omnoho viac za 7 rokov, ako len 5 víkendov, ale keďže si nevedie podrobné záznamy
o tom, kedy si ju vzal a kedy nie, nevie toto dokázať. Niektoré z víkendov maloletá trávi čas len s jeho rodičmi bez prítomnosti odporcu. Počas prvej vlny Covid 19 nebol s maloletou odporca, ani jeho rodičia dokopy 5 alebo 6 víkendov, letné prázdniny netrávi s maloletou jeden mesiac, ako tvrdí, lebo aj tento rok, ako aj minulé, je maloletá dva týždne zo štyroch s rodičmi odporcu na Dubovej bez prítomnosti odporcu. Aktivity s odporcom v čase, kedy ho trávi s maloletou sú intenzívnejšie len posledný rok a to po mnohých výzvach a prosbách matky, aby čas, ktorý má tráviť s maloletou aj venoval prevažne jej, nie len svojim rodičom, keďže je prítomný pri maloletej len v čase od piatku cca 20.00 hod. do nedele cca 15.00 hod., čo nie sú ani 2 dni. Ostatný čas trávi maloletá s rodičmi odporcu, a to v piatok od 15.00 do nedele cca 18.00 hod. Preto aj odporca uvádza náklady nad rámec výživného len za rok 2020. Sám otec vo svojom vyjadrení uvádza, že zvýšenie jeho príjmov nie je možné očakávať, napriek tomu, že je riaditeľom pobočky SLSP. Naopak od nej žiada, aby robila pre svoj príjem viac. Matka uviedla, že nežiada zvýšenie výživného z odporcovho budúceho potenciálneho zvýšeného príjmu, ale z reálnych aktuálnych príjmov. Matka uviedla, že jednorazové náklady z jej strany považuje za dôvodné vzhľadom k tomu, že každým rokom je pri deťoch vo veku maloletej nejaký dôvod usporiadať rodinnú oslavu, prípadne osobnú oslavu za úspechy, ktoré maloletá dosahuje, ktoré ale doteraz matka neusporadúva z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov na oslavy, ktoré jej prináležia. Rovnako tak oslava 1. Sv. prijímania nebola plnohodnotná, ako u ostatných spolužiakov, a miesto obedu s rodinou mohla usporiadať len malú oslavu u nich doma s chlebíčkami, celé 1. Sv. prijímanie ju stálo 130 eur, kde bol započítaný aj príspevok skladania sa rodičov na zapožičanie habitov, výzdobu kostola a iné a to 40 eur. Všetky rodinné oslavy maloletej sú posledných 7 rokov len malé rodinné „chlebíčkove"' oslavy, prípadne len opekačky u nich doma v hodnote maximálne 50 eur za oslavu, aj s tortou. Dovolenku v Taliansku s maloletou absolvovala prvý krát po 7-rokoch a to len na víkendový pobyt a aj to si mohla dovoliť len preto, že náklady na cestu aj ubytovanie hradil jej brat, ktorý je krstným otcom maloletej. Matka uviedla, že sa všemožne snaží nahradiť čas bez plnohodnotnej letnej dovolenky víkendovými stanovačkami v prítomnosti jej rodičov, na ktoré pochopiteľne musela kúpiť základné vybavenie na stanovanie dokladované v pôvodnom návrhu, víkend na stanovačke ju stál podstatne menej, ako keby trávili víkendy na kúpaliskách, prípadne pri iných činnostiach. Tablet zakúpený maloletej, bol zakúpený kvôli dištančnému vzdelávaniu, ktoré tento rok tvorí prevažnú časť školského roka, žiaľ na mobilnom telefóne nie je dobre vidno prezentácie, ktoré pani učiteľka deťom prezentuje a počítač majú doma len matkin pracovný, ktorý jej nemôže denne poskytovať na 4-5 hodinové dištančné vzdelávanie. Rovnako tak vlastní maloletá mobilný telefón, kvôli tomu, že nechcela v minulosti odchádzať k otcovi a psychológom matke bolo doporučené, aby jej zabezpečila mobilný telefón, aby jej mohla kedykoľvek zavolať, keď bude smutná, alebo ju bude chcieť počuť. Prirodzene, ako aj iné deti v dnešnej dobe, sa na mobile už aj hrá hry, dokonca v čase, ktorý má tráviť s otcom, odporcom, dosť často nahráva sama videá v jeho neprítomnosti, rovnako tak jej aj každý druhý rok musí zabezpečiť nový mobilný telefón s príslušenstvom k nemu, ktoré ani v nákladoch na maloletú neuviedla. Náklady na víkendy bez otca počas COVID 19 boli vypočítané ako náklady na stravu a zábavu, ktorú musela miesto otca - odporcu zabezpečiť, tieto boli vyčíslené na 15 eur na deň, čiže 6 víkendov po dva dni, čo si myslí, že je oveľa menej, ako odporca uvádza za čas víkendov strávených s maloletou, kde za posledných 10 mesiacov uvádza zhruba 38 eur za deň (1527,44 za rok 2020, čiže 10 mesiacov do podania vyjadrenia = 152,74 eur mesačne). Vreckové na maloletú je pravidelné a to 5 eur Rajo brejk karta používaná v škole, fornety, ktoré si maloletá kupuje v škole každý pondelok v sume 1 euro (nepredáva sa v čase COVID opatrení), zmrzlina 1 euro prevažne celé letné obdobie a iné malé sumy vreckového, ktoré jej priebežne matka dáva, aby nezaostávala a nehanbila sa pred svojimi spolužiakmi, čo činí podstatne viac, ako do sumy vreckového uviedla. Od druhého stupňa, čo je ďalší školský rok, bude toto vreckové vyššie. Náklady na zubára pre maloletú ju stoja 2x 50 - 70 eur ročne, záleží od úkonov, ktoré jej zubár robí, kvôli financiám aj tento rok maloletá vynechala jednu polročnú prehliadku na začiatku roka. Matka uviedla, že to , že odporcovi pribudla a pravdepodobne aj pribudne ďalšia vyživovacia povinnosť, nie je dôvodom zabrániť súdu zvýšiť výživné na maloletú, prvorodenú dcéru odporcu Q. J. po 7 rokoch vzhľadom k vysokým príjmom odporcu a spoločným príjmom ich domácnosti. Uviedla, že je podnikateľkou už 14 rokov, vedie podvojné účtovníctvo a napriek prechodnej horšej finančnej situácii si vždy na čas platí dane aj odvody, poistky a úver, nemala a nemá dlhy voči štátnym inštitúciám. Na základe uvedeného matka uviedla, že na svojom návrhu trvá.
4. Na zistenie skutkového stavu veci vykonal súd dokazovanie oboznámením sa s predloženými dôkazmi, ďalšími listinnými dôkazmi na vec sa vzťahujúcimi a súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania.
5. Rozsudkom Okresného súdu Pezinok, sp. zn. 11P/146/2013 - 37 zo dňa 20.02.2014, súd okrem ďalšieho rozhodol tak, že otec je povinný platiť výživné na maloletej Lillian Koníkovej, narodenej 12.09.2010 sumou 200 eur mesačne, vždy do 15. Dňa toho ktorého mesiaca do rúk navrhovateľky, odo dňa vykonateľnosti tohto rozsudku.
6. Vo veci sa dňa 12.05.2021 konalo súdne pojednávanie, na ktorom matka uviedla, že naposledy bolo upravované výživné rozsudkom OS PK č.k. 11P/146/2013 - 37, kedy bola schválená rodičovská dohoda a otec mal. sa zaviazal VP v sume 200 euro. Od poslednej úpravy uplynulo 7 rokov a zmenili sa pomery na strane maloletej, toho času je žiačkou 4. Triedy ZŠ v Budmericiach. Je zdravá, má s ňou bežné výdavky, ktoré vyčíslila nasledovne: školské potreby 12,50 euro, školský klub 6,67 euro, ZRPŠ 2,50 euro, triedny fond 1,67 euro, výtvarný krúžok 10 euro, školské výlety 1,67 euro, fotky do školy 1 euro, školská strava 9,16 euro, domáca strava 3,30 euro, letné tábory 16,67 euro, lieky vitamíny 10 euro, oblečenie 30 euro, obuv 10,83 euro, hygiena 10 euro, vreckové 8,33 euro, zubný lekár 10 euro, kaderníčka 1,67 euro, oslavy narodeniny meniny 8,33 euro, víkendy bez otca 15 euro, dovolenka Taliansko 180 euro, hračky 5 euro, Vianoce 3,33 euro, kúpaliská 24,17 euro, kino kultúra 12,50 euro, cestovné náklady 20 euro, Sväté prijímanie 10,83 euro, mobil 2,50 euro, tablet 11,83 euro, komunálny odpad 3 eura, elektrina 45,50 euro, voda 8,21 euro, RTVS 2,32 euro, daň z nehnuteľnosti 1,84 euro, poistenie nehnuteľnosti 4,94 euro, spolu 467,51 euro. K majetkovým pomerom uviedla, že vlastní rodinný dom v Budmericiach, okrem toho nevlastní žiaden majetok. Uviedla, že podniká v oblasti predaja plastových okien a jej mesačný príjem je 100 euro, uvažujem, že skončí s podnikaním a nájde si prácu. Uviedla, že sa snaží zviditeľniť firmu, dobré meno sa buduje ťažko. Investovala peniaze do novej WEB stránky a taktiež do billboardov a začína sa jej lepšie dariť. Právny zástupca otca uviedol, že navrhli schváliť RD, zvýšiť výživné na 280 euro s tým, že 250 euro bude na výživu a 30 euro na tvorbu úspor, takúto dohodu je otec schopný schváliť. Pokiaľ ide o návrh matky na zvýšenie výživného v tej sume, tento je nedôvodný, nakoľko všetky oprávnené potreby maloletej sú uspokojované z doteraz plateného VP nad rámec ktorého otec vynakladá aj ďalšie prostriedky v podobe darčekov, príležitostného oblečenia, voľno časových aktivít a napokon aj cestovaním alebo naopak presunom maloletej počas styku. Počas súdneho konania prišlo rovnako ku zmene pomerov kedy je povinný plniť VP voči dvom deťom staršej dcére Kamile a novorodencovi synovi A. ktorý sa narodil a v januári 2021. Nesúhlasí s tým, že by nemali byť brané na zreteľ tieto dve V , nakoľko uplatňovaním princípov určovania a maximálnej percentuálnej hranice postihnuteľnej časti príjmu, kde do ukončenia ZŠ, čo sú všetky tri deti otca, súdy SR zaužívali prax, že ide o 20 percent. Týmto prepočtom je úplné zrejmé že VP na úrovni požadovanej matkou by spotrebovala všetok postihnuteľný príjem otca. V prípade maloletého A. sú výdavky v skutočnosti oveľa vyššie ako u oboch starších detí vrátane jednorazových výdavkov spojené s jeho narodením. Pokiaľ ide o schopnosti matky sama potvrdila že optimalizuje svoje príjmy a preto je nevyhnutné podrobne posúdiť výdavky ktoré vo vzťahu k príjmom za rok 2019 - 25 954 euro - výnosy nemusia byť vynakladané a preto skutočný príjem a schopnosť a možnosť matky je porovnateľná s úrovňou otca. Otec uviedol, že je ochotný prispievať výškou výživného výškou 280 euro, z toho však na výživu 250 euro a na tvorbu úspor 30 euro. Uviedol, že od poslednej úpravy uzatvoril manželstvo s X. Š., z tohto manželstva pochádzajú dve deti, staršia dcéra narodená XX.XX.XXXX a syn A. nar. XX.XX.XXXX. Uviedol, že bývajú v dome u svokry spolu so svokrou a 90 ročnou starou mamou, manželka je toho času na materskej dovolenke s čistým príjmom 1000 euro. Manželka nevlastní žiaden majetok, vlastní osobné auto. Otec uviedol, že vlastní osobný automobil Renault Megan a Aviu A 31, Aviu používa na dovoz paliet dreva, stála 500 euro. Uviedol, že firma jeho manželky je momentálne neaktívna, predmetom činnosti je stavebníctvo. Založila ju manželka na svoje meno, nakoľko stroj Minibager sa kúpil z výlučných finančných prostriedkov manželky, používa sa na výkopové práce v dedine. Matka uviedla, že si myslím, že ich dcéra si zaslúži žiť plnohodnotný život, napriek tomu že jej rodičia sa rozviedli kvôli otcovej aktuálnej manželke. Kolízny opatrovník uviedol, že má za to, že výživné nemá pokrývať len základné potreby dieťaťa a preto navrhujú sumu 280 euro ponechať celú na výživné, nie na tvorbu úspor. Otec uviedol, že už dnes majú náklady nad rámec výživného a je to menej nakoľko je covid. Dodal, že sa snaží byť s dcérou každý druhý víkend, naposledy ju mal pred týždňom na víkend. Právny zástupca otca uviedol, že trvajú na vykonaní dokazovania daňových priznaní a aby navrhovateľka vysvetlila, prečo jej príjem je 50 euro mesačne.
7. Podľa čl. 3 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o rodine“) rodičovstvo je spoločnosťou mimoriadne uznávaným poslaním ženy a muža. Spoločnosť uznáva, že pre všestranný a harmonický vývin dieťaťa je najvhodnejšie stabilné prostredie rodiny tvorenej otcom a matkou dieťaťa. Spoločnosť poskytuje
rodičovstvu nielen svoju ochranu, ale aj potrebnú starostlivosť, najmä hmotnou podporou rodičov a pomocou pri výkone rodičovských práv a povinností.
8. Podľa čl. 4 Zákona o rodine všetci členovia rodiny majú povinnosť vzájomne si pomáhať a podľa svojich schopností a možností zabezpečovať zvyšovanie hmotnej a kultúrnej úrovne rodiny. Rodičia majú právo vychovávať deti v zhode s vlastným náboženským a filozofickým presvedčením a povinnosť zabezpečiť rodine pokojné a bezpečné prostredie. Rodičovské práva a povinnosti patria obom rodičom.
9. Podľa čl. 5 Zákona o rodine záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.
10. Podľa § 28 ods. 1 Zákona o rodine súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa.
11. Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
12. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
13. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
14. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
15. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
16. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
17. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
18. Podľa § 78 ods. 1, ods. 3 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
19. Podľa § 121 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „Civilný mimosporový poriadok“) rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a
výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.
20. Vykonaným dokazovaním súd zistil, že vzhľadom na to, že výživné na maloletú nebolo súdom upravované 7 rokov a vzhľadom na vek maloletej a predložené vyčíslené náklady na maloletú, v tomto prípade existujú oprávnené dôvody na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca. Z matkou predložených listinných dôkazov je zrejmé, že výdavky na maloletú od poslednej úpravy stúpli a otec počas celého prejednávania veci nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by nasvedčovali tomu, že návrh matky maloletej je nedôvodný. Vzhľadom na zmenu pomerov u maloletej, na vek maloletej, vzhľadom na predložené vyčíslené náklady na maloletú a na to, že výživné bolo naposledy určené pred 7 rokmi, súd rozhodol o zvýšení vyživovacej povinnosti otca. Súd nepriznal maloletej výživné vo výške 480 eur, ktorú navrhla v návrhu matka maloletej, nakoľko na základe predložených dokumentov nemal za preukázanú potrebu zvýšiť výživné až v takomto rozsahu. Súd na tomto mieste prízvukuje rodičom, že každý z rodičov je povinný venovať všetky svoje sily dôslednému zabezpečeniu čo najpriaznivejších podmienok pre zdravý rast a vývoj svojich detí, a hlavne k dôslednému zabezpečeniu ich výživy, nakoľko maloleté dieťa je úplné odkázané na starostlivosť rodičov, ako finančnú, tak osobnú. Súd pri určovaní výšky výživného zobral do úvahy predložené vyčíslenie príjmov a výdavkov matky a otca maloletej ako aj stanovisko kolízneho opatrovníka, ktorý navrhol zvýšenie vyživovacej povinnosti otca na sumu 280 eur. Súd má za to, že návrh na zvýšenie výživného je v súlade so Zákonom o rodine a tiež v záujme maloletej.
21. Súd návrh právneho zástupcu otca na preukázanie príjmu matky vo výške 50 eur mesačne zamietol, nakoľko mal za to, že matka svoje príjmy preukázala dostatočne a do spisu založila všetky požadované doklady o svojom príjme.
22. Súd priznal maloletej zročné výživné od 30.09.2020 do 30.04.2021 v sume 649,33 eur, ktoré zaviazal otca splácať v 50 eur mesačných splátkach spolu s bežným výživným počnúc dňom 01.05.2021 k rukám matky s tým, že neplnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia. Súd zročné výživné vypočítal tak, že v období od 30.09.2020 - 31.12.2020 vzniklo zročné výživné za plné 3 mesiace v sume 240 eur (3 mesiace x 80) a v období od 01.01.2021 - 30.04.2021 vzniklo zročné výživné za plné 4 mesiace v sume 320 eur (4 mesiace x 80 eur).
23. Z uvedených dôvodov súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
24. Podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Súd rozhodol o trovách konania podľa citovaného § 52 Civilného mimosporového poriadku tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Pezinok (§ 357 Civilného sporového poriadku a § 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku) a rozhodne o ňom Krajský súd v Bratislave.
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis (§ 127 ods. 1 Civilného sporového poriadku)
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§127 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§363 Civilného sporového poriadku). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§364 Civilného sporového poriadku).
Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva, v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci (§62 ods. Civilného mimosporového poriadku). Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§62 ods. 2 Civilného mimosporového poriadku)
Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením. (§ 44 Civilného mimosporového poriadku)
V prípade, ak niektorý z účastníkov nesplní povinnosť uloženú týmto rozhodnutím, je možné podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku [zákon NR SR č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov].