Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

44Cpr/19/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v konaní pred sudkyňou JUDr. Dagmar Vaverčákovou v spore žalobkyne: U.. R. P., nar.XX.XX.XXXX, bytom V., C. cesta XX, štátny občan SR, proti žalovanému: Stredná priemyselná škola stavebná a geodetická, Drieňová 35, Bratislava, IČO: 42 253 888, v zastúpení: JUDr. Margita Medveczká, advokátka AK v Bratislave, Drotárska cesta 7759/68, IČO: 36 068 110, o určenie neplatnosti výpovede z pracovného pomeru a o náhradu mzdy, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalovanému súd priznáva voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, ktoré je žalobkyňa povinná zaplatiť do pätnástich dní od právoplatnosti rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka o výške náhrady trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou na súd dňa 29.10.2018, v znení doplnenia žaloby zo dňa 11.04.2019 sa žalobkyňa domáhala určenia, že skončenie pracovného pomeru žalobkyne výpoveďou žalovaného zo dňa 13.06.2018, ktorá bola daná podľa , je neplatné. Žalovaná žiadala, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni náhradu mzdy v sume jej priemerného zárobku 1325,75 Eur mesačne od 01.09.2018 až do času, keď jej žalovaný umožní pokračovať v práci, alebo, ak súd rozhodne o skončení pracovného pomeru. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania.

2. Žalobu odôvodnila tým, že podľa zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov ustanovených v zákone. Pod sankciou neplatnosti sa musí dôvod vo výpovedi skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom. Dôvod výpovede nemožno dodatočne meniť. Podľa žalobkyne napadnutá výpoveď zákonné podmienky nespĺňa. Odvolávka vo výpovedi na zákonné ustanovenie smeruje na výpovedný dôvod nesplnenia predpokladov ustanovených právnymi predpismi na výkon dohodnutej práce. Tento výpovedný dôvod však nie je, tak aby bol preskúmateľný - skutkovo vymedzený vôbec. Nasledujúci text výpovede výslovne označuje za fakt, že sa nebude na škole už vyučovať nemčina, teda žalobkyňa sa stane nadbytočnou. Žalobkyňa listom zo dňa 02.07.2018 doručeným žalovanému v ten istý deň oznámila žalovanému, že jeho výpoveď považuje za neplatnú a že trvá na tom, aby ju žalovaný naďalej zamestnával. Podľa žalobkyne výpovedným dôvodom je nadbytočnosť, pričom vo svojich 63 rokoch neprijala náhradnú pracovnú pozíciu plavčík pri školskom bazéne. Žalovaný zaujal negatívne stanovisko listom zo dňa 06.07.2018 doručený žalobkyni. Žalovaný uviedol, že skončil so žalobkyňou pracovný pomer z dôvodu, že nespĺňa predpoklady ustanovené právnymi predpismi na výkon dohodnutej práce a nie z organizačných dôvodov.

3. Na dôkaz svojich tvrdení žalobkyňa súdu predložila: oznámenie nesúhlasu so skončením pracovného pomeru z 02.07.2018, stanovisko žalovaného na oznámenie nesúhlasu z 06.07.2018, pracovná zmluva z 24.08.2007, doplnenie žaloby z 11.04.2019 s prílohou, potvrdenie o zdaniteľných príjmoch FO za rok 2018 z 15.01.2019.

4. Žalovaný sa k žalobe vyjadril písomne podaním doručeným súdu dňa 20.01.2020. Žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť a priznať náhradu trov konania. Žalovaný uviedol, že so žalobkyňou rozviazal pracovný pomer výpoveďou podľa ustanovenia a dôvodom výpovede bol fakt, že žalobkyňa nespĺňa predpoklady ustanovené právnymi predpismi na dohodnutú prácu, ustanovené o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch v platnom znení vyhlášky Ministerstva a školstva SR č. , ktorou sa ustanovujú kvalifikačné predpoklady a osobitné kvalifikačné predpoklady pre jednotlivé kategórie pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov a vo výpovedi je jednoznačne uvedené - pre vyučovanie predmetu slovenský jazyk a literatúra nespĺňa žalobkyňa kvalifikačné predpoklady, na čo bola v minulosti upozornená, na škole sa nebude vylučovať predmet nemecký jazyk - žalobkyňa neakceptovala inú prácu, ktorá jej bola ponúknutá. Žalobkyňa bola prijatá dňa 27.08.2007 do pracovného pomeru u žalovaného ako učiteľka všeobecnovzdelávacích predmetov. Podľa vysokoškolského diplomu má žalobkyňa aprobáciu pre výučbu slovenského jazyka na školách 1. cyklu ( základné školy ) a pre výučbu nemeckého jazyka na školách 1. cyklu, ktorú si rozšírila v roku 1998 kvalifikačnou skúškou aj na stredné školy. Tak ako si žalobkyňa doplnila svoje vzdelanie v odbore nemeckého jazyka, mala si tak urobiť aj v odbore slovenského jazyka a literatúry, čo však neurobila ani v dodatočnej lehote, ktorú jej zamestnávateľ na doplnenie kvalifikačných predpokladov dal a ktorá bola viac ako dostatočná. Medzi stranami je nesporné, že žalobkyňa kvalifikačné predpoklady pre výkon dohodnutej práce - výučbu slovenského jazyka nespĺňa. Zvyšovanie kvalifikácie tak, ako to požadoval žalovaný od žalobkyne vyplýva z právnych predpisov, ktorými bola realizovaná reforma školstva v školskom roku 2007/2008 o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancov. Citovaný zákon nadobudol účinnosť 01.11.2009 a okrem iného určil učiteľom stredných škôl kvalifikačné predpoklady a zaviedol v kontinuálne vzdelávanie a profesionálny rast učiteľov. Požiadavka zvýšenia kvalifikácie teda nebola výmyslom žalovaného, ale bola požiadavkou danou platnými právnymi predpismi Slovenskej republiky. Žalobkyňa ignorovala povinnosť doplnenia kvalifikácie a osobného a profesijného rastu, ktorá jej vyplývala zo zákona , čo žalovaný preukazuje predložením osobných plánov pre školský rok 2013/2014, 2014/2015, 2015/2016 a 2016/2017, podpísaných žalobkyňou, kde nie je žiadna konkrétna aktivita a všetky úlohy sú vyčiarknuté. Žalobkyňa bola viackrát upozornená na povinnosť zvýšenia kvalifikácie, napríklad na operatívnej porade dňa 24.08.2015, kde sa preberal plán práce na školský rok 2015/2016 a kde boli vyučujúci požiadaní o nahlásenie záujmu o kontinuálne vzdelávanie v tomto školskom roku. Účasť žalobkyne potvrdzuje jej podpis na prezenčnej listine. Žalovaný predkladá záznam zo dňa 23.08.2016, z ktorého vyplýva, že riaditeľ školy vyzval žalobkyňu, aby si doplnila kvalifikáciu pre predmet slovenský jazyk a literatúra, žalobkyňa si však do plánu profesijného rastu túto požiadavku nezapracovala. Ostatní učitelia si povinnosti v oblasti zvyšovania kvalifikácie plnili, čo potvrdzuje plán kontinuálneho vzdelávania na školský rok 2016/2017. Žalobkyňa tak zostala jedinou kvalifikovanou učiteľkou žalovaného. Žalobkyňa považuje požiadavku žalovaného na zvýšenie kvalifikácie za neetickú vzhľadom na jej vek. Žalovaný toto tvrdenie neakceptuje vzhľadom na to, že zvýšenie kvalifikácie bolo predpísané zákonom. Požiadavka, aby bola do výpovede doplnená zmienka o tom, že na škole sa nebude vylučovať nemecký jazyk bola požiadavka žalobkyne, ktorá argumentovala tým, že sa jej bude jednoduchšie hľadať nová práca, žalovaný žalobkyni dobromyseľne vyhovel. Zrušenie výučby nemeckého jazyka nemohlo byť u žalobkyne dôvodom na výpoveď, nakoľko žalobkyňa u žalovaného nemecký jazyk nevyučovala od 28.09.2015. Žalobkyňa sa teda nestala nadbytočnou z organizačných dôvodov na strane zamestnávateľa. Ak by žalobkyňa spĺňala kvalifikačné predpoklady pre výučbu slovenského jazyka a literatúry pre stredné odborné školy s maturitou, žalovaný by ju aj naďalej zamestnával a neukončil by s ňou pracovný pomer. Podľa žalovaného žalobkyni ide najmä o doplatenie odstupného o čom predkladá žiadosť žalobkyne o poskytnutie odchodného z 15.06.2018, v ktorom prehlásila, že splnila ustanovené podmienky t. j., že jej pracovný pomer skončil. Ak by pred podaním tejto žiadosti oznámila zamestnávateľovi, že nesúhlasí s výpoveďou a trvá na tom, aby ju naďalej zamestnával, nemala by na poskytnutie odstupného nárok. Žalobkyni odchodné vyplatené bolo. Žalovaný namieta žalobkyňou predložený výpočet požadovanej náhrady mzdy. S účinnosťou od 01.09.2019 platí o pedagogických zamestnancoch, ktorý je v otázke kvalifikačných predpokladov učiteľov podstatne prísnejší ako predchádzajúci zákon. Z ustanovenia citovaného zákona vyplýva, čo je považované

za prvú atestáciu pedagogického zamestnanca, ktorá je podmienkou na výučbu ( aj slovenského jazyka a literatúry) na strednej odbornej škole a to je vykonanie prvej atestácie podľa predpisov účinných do 31.08.2019, vykonanie prvej kvalifikačnej skúšky a najmenej 5 rokov pedagogickej praxe podľa predpisov účinných do 31.10.2009, získanie náhrady prvej kvalifikačnej skúšky a najmenej 5 rokov pedagogickej praxe podľa predpisov účinných do 31. októbra 2009. Je nesporné, že žalobkyňa nesplnila predpoklady, ktoré boli dané a nedoplnila si ich ani do 31.08.2018, kedy skončil pracovný pomer u žalovaného. Ak by aj súd podanú výpoveď považoval za neplatnú, je v zmysle nového právneho predpisu potrebné, aby súd rozhodol, že v zmysle , že nie je možné od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby žalobkyňu naďalej zamestnával.

5. Na dôkaz svojich tvrdení žalovaný súdu predložil: diplom žalobkyne, osvedčenie o I. kvalifikačnej skúške 28.09.1998, osobný plán profesijného rastu za školský rok 2015/2016 a 2016/2017 z 13.09.2016, zápis z operatívnej porady z 24.08.2015, záznam z pohovoru z 23.08.2016, plán kontinuálneho vzdelávania na školský rok 2016/2017, žiadosť o poskytnutie odchodného z 15.06.2018, zápisnica zo zasadnutia pedagogickej rady z 21.09.2015.

6. K vyjadreniu žalovaného sa žalobkyňa vyjadrila písomne podaním zo dňa 23.04.2020, v ktorom uviedla, že s vyjadreniami žalovanej nesúhlasí a považuje ich za vykonštruované, nepravdivé a účelové s cieľom spochybniť a znevážiť odborné kompetencie žalobkyne. Zápisnica zo zasadnutia pedagogickej rady ako dôkaz je nedostatočná, pretože sa v nej nespomína konkrétne meno žalobkyne. Zápisnicu z pohovoru zo dňa 23.08.2016 s riaditeľom pokladá za irelevantnú, keďže na nej chýba jej podpis respektíve podpis akéhokoľvek svedka. V záujme skvalitňovania výchovno-vzdelávacieho procesu sa zúčastnila všetkých školení a podujatí pre učiteľov slovenského jazyka a literatúry ponúkaných metodickým centrom. Vedenie žalovaného ju poverilo metodickým vedením predmetovej komisie pre slovenský jazyk, občiansku náuku a dejepis, etickú výchovu a náboženskú výchovu. Uvedenú špecializovanú činnosť vykonávala v trvaní niekoľkých školských rokov. Od začiatku svojej pedagogickej činnosti u žalovaného pripravovala žiakov na maturitnú skúšku zo slovenského jazyka a literatúry a zostavovala maturitné zadania. Nikdy nemala problém preorientovania sa zo slovenského jazyka na nemecký jazyk. Žalovaný nešpecifikoval svoje výhrady k vyčíslenej náhrade mzdy. Žalobkyňa predložila dôkazy: osvedčenie o absolvovaní vzdelávania z 02.09.2008, poverenie výkonom vedúceho predmetovej komisie z 27.08.2013, 24.08.2015, menovanie za člena predmetovej maturitnej komisie z 12.03.2018.

7. Žalovaný sa vyjadril k vyjadreniu žalobkyne písomne podaním doručeným súdu dňa 10.12.2020, v ktorom zopakoval svoju argumentáciu z predchádzajúceho vyjadrenia s tým, že požiadavka na zvýšenie kvalifikácie pedagóga vyplýva zo zákona a jeho neznalosť neospravedlňuje. Všetci učitelia boli pravidelne informovaní a každý z nich si svoju povinnosť zvýšiť kvalifikáciu splnil, až na žalobkyňu. Osvedčenie o absolvovaní vzdelávania predložené žalobkyňou s odborným obsahom legislatíva a logistika maturitnej skúšky v rozsahu 8 hodín nemôže nahradiť dvojročné kvalifikačné štúdium na výučbu slovenského jazyka a literatúry, pričom toto školenie absolvovala žalobkyňa v roku 2008, teda pred prijatím , ktorý stanovil podmienky na kvalifikačné predpoklady, na ktoré v tomto konaní žalovaný poukazuje. Žalobkyňa mohla a aj využívala výnimku zo , čo však naďalej už nebolo možné. Žalovaný považuje žalobu žalobkyne za nedôvodnú, žalobkyňa sa nestala nadbytočnou z organizačných dôvodov na strane zamestnávateľa, pretože sa prestala vyučovať nemčina, nakoľko žalobkyňa z vlastného rozhodnutia nevyučovala nemčinu už od začiatku školského roka 2015/2016. Žalobkyňa žiadnym spôsobom nespochybňuje fakt, že nespĺňa kvalifikačné predpoklady pre výučbu slovenského jazyka a literatúry pre stredné odborné školy s maturitou a preto žiada žalobu zamietnuť a priznať náhradu trov konania v plnej výške.

8. Súd vykonal dokazovanie dôkazmi uvedenými v bodoch 3. a 5. predloženými stranami sporu a vykonal aj ďalšie dôkazy navrhnuté stranami sporu ( výsluch žalobkyne, žiadosť o prerokovanie výpovede danej zamestnávateľom z 07.06.2018, zápisnica z prerokovania výpovede z pracovného pomeru z 11.06.2018) a zistil tento skutkový stav :

9. Žalobkyňa žiadala, aby súd určil, že skončenie pracovného pomeru výpoveďou žalovaného zo dňa 13.06.2018 podľa je neplatné, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie náhrady mzdy vo výške priemerného zárobku 1.325,75 Eur mesačne od 01.09.2018 do

času, keď jej žalovaný umožní pokračovať v práci alebo ak súd rozhodne o skončení o pracovného pomeru a aby jej priznal nárok na náhradu trov konania.

10. Žalovaný vyjadril ľútosť nad tým, že žalobkyňa pociťuje tento stav za krivdu po tých rokoch čo odučila, ale problémom nie je žalovaný, ale školská reforma, ktorá v roku 2009 zaviedla kvalifikačné predpoklady na vyučovanie predmetov na strednej škole. V tomto smere žalobkyňa nespĺňala kvalifikačné predpoklady na vyučovanie slovenského jazyka, avšak požívala výnimku vzhľadom na to, že kvalifikačnú skúšku z nemeckého jazyka si urobila a preto platila pre ňu výnimka, že mohla učiť aj slovenský jazyk, avšak za predpokladu, že by si na tento predmet urobila kvalifikačnú skúšku. V roku 2018 táto výnimka prestala platiť vzhľadom na to, že sa prestala vyučovať v školskom roku 2018/2019 nemčina ( ktorá zakladala pre žalobkyňu výnimku). Preto nemožno povedať, že ukončenie výuky nemeckého jazyka bolo dôvodom nadbytočnosti žalobkyne. Výpovedným dôvodom bola skutočnosť, že žalobkyňa nespĺňala predpoklady pre výuku slovenského jazyka na strednej škole. V súčasnosti od 01.09.2019 už platí nový školský o pedagogických zamestnancoch, podľa ktorého už nie je možné, aby žalovaný zamestnával učiteľa, ktorý nespĺňa kvalifikačné predpoklady a preto nie je možné od žalovaného spravodlivo požadovať, aby žalobkyňu naďalej zamestnával v prípade vyhovenia žalobe. Žalobkyňa nevyužila 10 ročnú možnosť na zvýšenie kvalifikácie. Žalobu preto žiada zamietnuť a priznať nárok na náhradu trov konania.

11. Žalobkyňa vo výsluchu uviedla, že sa uvádzajú isté veci, ktoré nie sú celkom pravdivé. Je pravdou, že bola nekvalifikovaná na výuku slovenského jazyka a literatúry, avšak zostavovala všetky maturitné zadania, skúšala a chodila aj na iné školy skúšať maturity a bola tiež vedúca predmetovej komisie. Od 01.05.2018 odišla do dôchodku, ale odskúšala na maturitách všetkých študentov. Tiež nie je pravda, že nechcela vyučovať nemecký jazyk. Na požiadanie prepustila hodiny nemčiny kolegyni, ktorá mala málo hodín a zobrala si namiesto nemčiny výuku etiky. Taktiež ju pobúrilo, že jej ponúkli v rámci ponukovej povinnosti prácu plavčíka v školskom bazéne. Namieta rukou písanú zápisnicu z 23.08.2016, nie je to pravda, k tomu rozhovoru s riaditeľom školy nikdy nedošlo. Učitelia do školy nastupovali až 25.08.. Je pravdou, že nespĺňa kvalifikačné predpoklady pre výuku slovenského jazyka a literatúry, ale nebolo povedané, že by si mala urobiť kvalifikačnú skúšku. Na otázku súdu žalobkyňa uviedla, že si už nevie predstaviť, že by u žalovaného mala učiť a preto netrvá na tom, aby ju naďalej zamestnával. Návrhy na ďalšie dokazovanie nemá.

12. Podľa žalovaného, zápisnica z 24.08.2015 z operatívnej porady u žalovaného preukazuje, že nie je dané, že by učitelia nastupovali do školy 25.08., tzn., že zápis z pohovoru riaditeľa so žalobkyňou z 23.08.2016 sa uskutočnil. Žalobkyňa nepravdivo uvádza, že nebola vyzvaná na ďalšie vzdelávanie. Žalovaným predložený plán osobného rastu je ňou podpísaný a vyplýva z neho, že nemala záujem urobiť si kvalifikačnú skúšku a od roku 2013 sa nevzdelávala. Taktiež nie je pravda, že by prepustila svoj úväzok v nemeckom jazyku kolegyni Černákovej, nakoľko zo zápisnice zo dňa 21.09.2015 vyplýva, že to bolo na žiadosť žalobkyne až po začatí školského roka. Taktiež pokiaľ žalobkyňa požiadala o odchodné, tak si bola vedomá, že jej naň vznikol nárok iba preto, že dostala výpoveď podľa , nakoľko toto uviedla aj do žiadosti, ktorú predložili a v prípade, že ak by s ňou nebol skončený pracovný pomer, tak na odchodné nemá nárok. Žalovaný svoje tvrdenia v konaní preukázal, pokiaľ by súd považoval niektoré dôkazy za sporné, navrhnú ďalšie dokazovanie. Dáva na zváženie výsluch riaditeľa školy, avšak má za to, že z predložených zápisníc vyplýva, že učitelia boli vyzývaní, aby si doplnili kvalifikáciu.

13. Z pracovnej zmluvy zo dňa 24.08.2007 súd zistil, že medzi stranami sporu, žalobkyňou ako zamestnancom a žalovaným ako zamestnávateľom vznikol pracovný pomer na dobu neurčitú s nástupom do zamestnania dňa 27.08.2017 na druh práce - učiteľka všeobecnovzdelávacích predmetov s miestom výkonu práce Bratislave.

14. Z písomného podania označeného ako skončenie pracovného pomeru výpoveďou podľa písmeno d) bod 1 zo dňa 13.06.2018 súd zistil, že žalovaný oznámil žalobkyni, že s ňou končí pracovný pomer výpoveďou podľa písmeno d) bod 1 , nakoľko nespĺňa predpoklady ustanovené právnymi predpismi na výkon dohodnutej práce. Žalovaný poukázal na o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch v platnom znení , č. , č. , č. , č. , č. A číslo 57/2017 a vyhlášky Ministerstva a školstva SR č. , ktorou sa ustanovujú kvalifikačné

predpoklady a osobitné kvalifikačné požiadavky pre jednotlivé kategórie pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov. Dôvodom výpovede je fakt, že od budúceho školského roka 2018/2019 sa už na škole nebude vyučovať predmet nemecký jazyk a pre vyučovanie predmetu slovenský jazyk a literatúra nespĺňa kvalifikačné predpoklady, na čo bola v minulosti upozornená. Zároveň zobrali do úvahy fakt, že neakceptuje inú prácu, ktorá jej bola ponúknutá na pohovore dňa 31.05.2018 ( voľné pracovné miesta od 01.09.2018 ) a tiež fakt, že odmietla možnosť štúdia na zvýšenie kvalifikácie.

15. Z oznámenia nesúhlasu so skončením pracovného pomeru z 02.07.2018 súd zistil, že žalobkyňa oznámila žalovanému, že trvá na tom, aby ju aj naďalej zamestnával vzhľadom na to, že výpovedné dôvody zo dňa 13.06.2018 nie sú dané.

16. Z oznámenia nesúhlasu so skončením pracovného pomeru- stanovisko organizácie zo dňa 06.07.2018 súd zistil, že žalovaný oznámil žalobkyni, že vo výpovedi jednoznačne uviedol skutočnosť, že s ňou končí pracovný pomer výpoveďou podľa písmeno d) bod 1 , nakoľko nespĺňa predpoklady ustanovené právnymi predpismi na výkon dohodnutej práce a síce na výkon práce učiteľky slovenského jazyka a literatúry. Skutočnosť, že od budúceho školského roka 2018/2019 sa už na škole žalovaného nebude vyučovať predmet nemecký jazyk uviedli v kontexte rozhovoru so žalobkyňou dňa 31.05.2018 kedy žalovaný uviedol, že z výsledkov prijímacieho konania vyplynulo, že na škole sa v budúcnosti nebude vyučovať nemecký jazyk a teda, že neexistuje ani teoretická možnosť, že by žalobkyňa tento jazyk mohla kvalifikovane vyučovať školskom roku 2018/5019 a ani v budúcnosti. Tento fakt uviedli pre vysvetlenie, prečo pristúpili k výpovedi.

17. Z vysokoškolského diplomu žalobkyne vydaného 05.06.1980 Univerzitou Komenského v Bratislave súd zistil, že získala kvalifikáciu v odbore učiteľstvo pre školy I. cyklu aprobácia slovenský jazyk - nemecký jazyk.

18. Z osvedčenia o I. kvalifikačnej skúške vydaného Metodickým centrom mesta Bratislavy dňa 28.09.1998 súd zistil, že žalobkyňa absolvovala prvú kvalifikačnú skúšku podľa vyhlášky Ministerstva školstva SR číslo O odbornej a pedagogickej spôsobilosti pedagogických pracovníkov na tému Literárne texty vo vyučovaní nemeckého jazyka.

19. Z osobných plánov profesijného rastu žalobkyne 13.09.2013, 16.09.2014 a školských rokov 2015/2016, 2016/2017, z 13.09.2016 súd zistil, že žalobkyňa neabsolvovala žiadne vzdelávanie uvedených rokov.

20. Zo zápisu z operatívnej porady z 24.08.2015 s prezenčnou listinou súd zistil, že riaditeľ školy žalovaného požiadal vyučujúce o nahlásenie záujmu o kontinuálne vzdelávanie v školskom roku 2015/2016.

21. Z Plánu kontinuálneho vzdelávania žalovaného na školský rok 2016/2017 zo 16.09.2016 súd zistil, že škola zamestnáva kvalifikovaných pedagogických zamestnancov, ktorí sa zúčastňovali priebežného odborného vzdelávania a v nasledujúcom období absolvujú, podľa individuálneho zaradenia adekvátne formy kontinuálneho vzdelávania. Požiadavky jednotlivých učiteľov na kontinuálne vzdelávanie vyplývajú z ich zaradenia do jednotlivých kariérových stupňov. Potreba individuálneho a tým pádom aj kolektívneho odborného rastu sa javí ako dominantná úloha školy, pričom je deklarovaná snaha rešpektovať individuálne potreby a možnosti konkrétneho zamestnanca. Žalobkyňa ostala jedinou nekvalifikovanou učiteľkou u žalovaného.

22. Zo žiadosti o poskytnutie odchodného zo dňa 15.06.2018 súd zistil, že žalobkyňa na základe skončeného pracovného pomeru výpoveďou podľa vzhľadom na splnenie podmienok požiadala o poskytnutie odchodného z dôvodu prvýkrát ukončeného pracovného pomeru po vzniku nároku na starobný dôchodok.

23. Zo zápisnice zo zasadnutia pedagogickej rady z 21.09.2015 súd zistil, že zmeny v úväzkoch budú zapracované do nového rozvrhu, ktorý bude platný od 28.09.2015 na odskúšanie počas dvoch týždňov. Dôvodom zmien v úväzkoch je požiadavka Mgr. Pribylskej vznesená na predmetovej komisii, nevyučovať predmet nemecký jazyk z dôvodu ťažkého preorientovania sa z predmetu slovenský jazyk a literatúra

na predmet nemecký jazyk. Požiadavke vedenie vyhovelo a zabezpečilo náhradnú vyučujúcu predmetu nemecký jazyk Mgr. Černákovú s dátumom nástupu od 28.09.2015.

24. Zo žiadosti o prerokovanie výpovede danej zamestnávateľom zo 07.06.2018 a zo zápisnice z prerokovania výpovede z pracovného pomeru z 11.06.2018 súd zistil, že členovia výboru ZO PšaV na Slovensku pri SPŠSaG, Drieňová 35, Bratislava prerokovali výpoveď z pracovného pomeru zamestnankyne - žalobkyne, ktorá nespĺňa predpoklady ustanovené právnymi predpismi na výkon dohodnutej práce podľa .

25. Podľa v znení neskorších zmien a doplnení, platnom a účinnom ku dňu napadnutej výpovede (ďalej len ), pracovný pomer možno skončiť dohodou, výpoveďou, okamžitým skončením a skončením v skúšobnej lehote.

26. Podľa , výpoveďou môže skončiť pracovný pomer zamestnávateľ aj zamestnanec. Výpoveď je musí byť písomná a doručená, inak je neplatná.

27. Podľa , zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov ustanovených v tomto zákone. Dôvod výpovede sa musí vo výpovedi skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, inak je výpoveď neplatná. Dôvod výpovede nemožno dodatočne meniť.

28. Podľa zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov, ak zamestnanec -1. nespĺňa predpoklady ustanovené právnymi predpismi na výkon dohodnutej práce.

29. Podľa zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď, ak nejde o výpoveď pre neuspokojivé plnenie pracovných úloh, pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny alebo z dôvodu, pre ktorý možno okamžite skončiť pracovný pomer, iba vtedy, ak a) zamestnávateľ nemá možnosť zamestnanca ďalej zamestnávať, a to ani na kratší pracovný čas v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce b) zamestnanec nie je ochotný prejsť na inú pre neho vhodnú prácu, ktorú mu zamestnávateľ ponúkol v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce alebo sa podrobiť predchádzajúcej príprave na túto inú prácu.

30. Podľa neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.

31. Predpokladmi pre použitie výpovedného dôvodu podľa sú:

- nespĺňanie predpokladov na výkon dohodnutej práce ustanovených právnymi predpismi

- ponuka inej vhodnej práce podľa ustanovenia a ,

- prerokovanie so zástupcami zamestnancov v zmysle ustanovenia .

32. Predpoklady stanovené právnymi predpismi na výkon určitého druhu práce majú zvyčajne obligatórny charakter a preto ich zamestnanec musí spĺňať a ich splnenie by mal zamestnávateľ vyžadovať. Ide o predpoklady všeobecne určené ako objektívne podmienky pre výkon určitej práce. Predpoklady pre výkon dohodnutej práce musia byť stanovené vo všeobecne záväzných právnych predpisoch. Uvedený dôvod výpovede zo strany zamestnávateľa musí byť vo výpovedi skutkovo vymedzený tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným výpovedným dôvodom. Predpoklady na výkon dohodnutej práce sú ustanovené všeobecne záväznými právnymi predpismi, ktoré sa môžu v priebehu trvania pracovného pomeru kedykoľvek zmeniť. Ak aj zamestnanec pri vzniku pracovného pomeru spĺňal predpoklady na výkon dohodnutej práce môže nastať situácia, že po určitom čase dôjde k zmene právnych predpisov a zamestnanec prestane spĺňať predpoklady na výkon dohodnutej práce. Predpoklady na výkon práce spočívajú najmä v dosiahnutí určitej kvalifikácie, v osvedčení špecifických vedomostí, dosiahnutí určitej dĺžky praxe odbornej praxe. 33. Medzi stranami sporu sú nesporné skutočnosti o vzniku pracovného pomeru, o prerokovní výpovede odborovým orgánom pôsobiacim u žalovaného, o riadnom doručení výpovede žalobkyni dňa 13.06.2018, o doručení Oznámenia nesúhlasu so skončením pracovného pomeru z 02.07.2018

žalovanej, o vyplatení odchodného podľa na žiadosť žalobkyne z 15.06.2018.

34. Výpoveď z pracovného pomeru bola žalobkyni doručená dňa 13.06.2018, pričom pracovný pomer mal skončiť uplynutím 2-mesačnej výpovednej doby dňa 31.08.2018. Žalobkyňa doručila žalobu súdu dňa 29.10.2018, teda v zákonom stanovenej lehote.

35. V zmysle písomnosť označená ako výpoveď podľa , bod 1 bola podpísaná osobou oprávnenou v tom čase konať za žalovaného a preto súd dospel k záveru, že z hľadiska formálnych náležitostí predmetný právny úkon spĺňal zákonné podmienky - teda písomnú formu a doručenie druhému účastníkovi.

36. Výpoveď z pracovného pomeru odôvodnil žalovaný tak, nespĺňa predpoklady ustanovené právnymi predpismi na výkon dohodnutej práce. Žalovaný poukázal na o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch v platnom znení , č. , č. , č. , č. , č. a č. 57/2017 a vyhlášky Ministerstva a školstva SR č. , ktorou sa ustanovujú kvalifikačné predpoklady a osobitné kvalifikačné požiadavky pre jednotlivé kategórie pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov. Dôvodom výpovede je fakt, že od budúceho školského roka 2018/2019 sa už na škole nebude vyučovať predmet nemecký jazyk a pre vyučovanie predmetu slovenský jazyk a literatúra nespĺňa kvalifikačné predpoklady, na čo bola v minulosti upozornená. Zároveň uviedol, že neakceptuje inú prácu, ktorá jej bola ponúknutá na pohovore dňa 31.05.2018 ( voľné pracovné miesta od 01.09.2018 ) a tiež fakt, že odmietla možnosť štúdia na zvýšenie kvalifikácie.

37. Súd má za to, že žalovaný teda odôvodnil výpoveď uvedením zákonného ustanovenia , bod 1 , čo je nespĺňanie predpokladov ustanovených právnymi predpismi na výkon dohodnutej práce, pričom v texte druhého odseku je špecifikovaný tento výpovedný dôvod uvedením, že žalobkyňa nespĺňa kvalifikačné predpoklady pre vyučovanie predmetu slovenský jazyk a literatúra. Uvedeným textom žalovaný dostatočne skutkovo vymedzil dôvod výpovede.

38. Žalovaný predloženými dôkazmi preukázal, že učiteľov vyzýval, aby sa zúčastňovali priebežného odborného vzdelávania s tým, aby si naplánovali kvalifikačné vzdelávanie v osobných plánov profesijného rastu a to už od roku 2013. Žalobkyňa sa odborného vzdelávania nezúčastnila, pričom využívala výnimku vzhľadom na to, že do 9/2015 vyučovala u žalovaného zároveň nemecký jazyk, pre ktorý spĺňala kvalifikačný predpoklad, ktorá skutočnosť jej zakladala výnimku pre druhý predmet. Medzi stranami nebolo sporné, že od 28.09.2015 prestala žalobkyňa vyučovať nemecký jazyk, pričom výučba tohto jazyka sa u žalovaného už od 9/2018 neotvárala, čím žalobkyni zanikla výnimka nespĺňania kvalifikácie pre vyučovanie predmetu slovenský jazyk a literatúra a z uvedeného dôvodu pristúpil žalobca k výpovedi.

39. Žalobkyňa si výpoveď prevzala 13.06.2018 a dňa 15.06.2018 na základe skončeného pracovného pomeru výpoveďou podľa požiadala žalovaného o poskytnutie odchodného v zmysle z dôvodu prvýkrát ukončeného pracovného pomeru po vzniku nároku na starobný dôchodok. Žalovaný jej odchodné vyplatil. Táto skutočnosť nebola medzi stranami sporná.

40. Žalobkyňa v konaní nesporovala skutočnosť, že v čase danej výpovede nespĺňala kvalifikačné predpoklady, ktoré vyplývajú zo zákona pre vyučovanie predmetu slovenský jazyk a literatúra.

41. Súd ďalej skúmal splnenie ponukovej povinnosti zamestnávateľa, keď samotná existencia uvedeného výpovedného dôvodu podľa 1. nezbavuje zamestnávateľa právnej povinnosti ponúknuť zamestnancovi ešte pred daním výpovede vhodnú prácu. Jej zmysel spočíva v ochrane pracovného pomeru tým, že pred jeho skončením uprednostňuje zmenu dojednaných pracovných podmienok. Vzhľadom na to, že splnenie povinností zamestnávateľa vyplývajúcich z ustanovenia je predpokladom pre danie platnej výpovede z pracovného pomeru, uskutočňuje sa skúmanie podmienok uvedených v tomto ustanovení vždy podľa stavu v dobe výpovede. Nemožnosť zamestnanca ďalej zamestnávať znamená, že zamestnávateľ nemá pre zamestnanca žiadnu prácu, teda ide o absolútnu nemožnosť zamestnanca ďalej zamestnávať. Zamestnávateľ má

totiž povinnosť zamestnancovi ponúknuť akékoľvek voľné miesto, ktoré jej dispozícii v čase výpovede, nielen miesto zodpovedajúce pôvodnej pracovnej zmluve, prípadne jeho kvalifikácii. Ponúkaná práca nemusí nevyhnutne zodpovedať druhu doteraz vykonávanej práce podľa pracovnej zmluvy. Môže ňou byť aj práca na kratší pracovný čas, aj keď zamestnanec doteraz pracoval na ustanovený týždenný pracovný čas. Podľa existujúceho právneho stavu sa zamestnávateľ nemusí zaoberať tým, že na výkon ponúknutej práce by sa mal zamestnanec podrobiť predchádzajúcej príprave. V mieste doterajšieho výkonu práce to môže byť akákoľvek práca, na ktorú zamestnanec spĺňa zdravotné predpoklady.

42. V tomto smere súd má za to, že medzi stranami nebolo sporné, že žalovaný ponúkol žalobkyni voľné pracovné miesto plavčíka v školskom bazéne, ktoré žalobkyňa odmietla. Existenciu iného vhodného pracovného miesta u žalovaného v tom čase žalobkyňa netvrdila.

43. Žalovaný dôkazne preukázal aj splnenie podmienky prerokovania výpovede so zástupcami zamestnancov v zmysle .

44. Na základe z vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že predmetná výpoveď spĺňa všetky v zákonnej predpoklady uvedené v bode 31. odôvodnenia tohto rozsudku a považoval ju za platnú. Žalobu o určení neplatnosti predmetnej výpovede preto ako nedôvodnú zamietol. Žalobkyňa sa domáhala aj náhrady mzdy z titulu neplatného skončenia pracovného pomeru a keďže predpokladom priznania náhrady mzdy je neplatnosť výpovede, súd zamietol žalobu v celom rozsahu.

45. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa , podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Súd preto priznal úspešnému žalovanému náhradu trov konania v plnom rozsahu voči žalobkyni. Podľa o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorému rozhodnutiu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.