Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_8CoE-196-2020.pdf
PDF · 64.9 KB
Case nature
Subarea
8CoE/196/2020
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov senátu JUDr. Jany Dudíkovej a Mgr. Miloša Greguša v exekučnej veci oprávneného Mesto Košice - Mestská polícia Košice so sídlom Trieda SNP č. 48/A Košice IČO: 00691135 proti povinnému M. N. nar. XX.X.XXXX bytom K.Á. Č.. XX H. vedenej u súdneho exekútora JUDr. Ján Ondáš so sídlom Mlynárska č. 16 Košice pod sp. zn. EX 559/2011 o vymoženie 16,00 Eur s príslušenstvom o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Košice II z 11.6.2019 č.k. 35Er/621/2011 - 8 takto
rozhodol:
O d m i e t a odvolanie proti napadnutému výroku o zastavení exekúcie.
N e p r i z n á v a účastníkom nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením zastavil exekúciu podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku a zaviazal oprávneného nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie 42,84 Eur v lehote 15 dní od právoplatnosti uznesenia.
2. Proti výroku uznesenia o zastavení exekúciu podal oprávnený v zákonnej lehote odvolanie. Navrhol, aby bola predmetná exekúcia zastavená podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku a aby súd nepriznal trovy konania. Oprávnený namietal, že exekučný súd vec nesprávne právne posúdil a nedostatočne zistil skutkový stav veci. Nesúhlasil so zastavením exekúcie z dôvodu uvedeného v § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať a v tom prípade by trovy exekučného konania nemal platiť súdnemu exekútorovi oprávnený. V predmetnej veci došlo k zastaveniu exekúcie bez zavinenia oprávneného, teda nie je daný žiadny zákonný dôvod, aby trovy zastaveného exekučného konania znášal oprávnený. Poukázal na ustanovenie § 196, § 197, § 200 ods. 1, § 203 ods. 1, ods. 2 Exekučného poriadku a na judikatúru súdov SR, z ktorých vyplýva, že trovy exekúcie uhrádza zásadne povinný. Navrhol exekučné konanie zastaviť s tým, že úhrada trov exekúcie nebude určená oprávnenému, ale tieto bude znášať súdny exekútor.
3. Súdny exekútor vo vyjadrení k odvolaniu oprávneného poukázal na to, že v zmysle ust. § 203 ods. 2 Exekučného poriadku má súd povinnosť (teda nie iba možnosť) zaviazať oprávneného na náhradu trov exekúcie vždy, ak došlo k zastaveniu exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie a v danom prípade sa zavinenie oprávneného pre vznik povinnosti uhradiť trovy exekúcie vôbec nevyžaduje. Navrhol, aby odvolací súd odvolanie oprávneného odmietol.
4. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej lehote, preskúmal uznesenie v napadnutom výroku podľa § 379 a § 380 ods. 1 CSP ako aj konanie mu predchádzajúce, a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 CSP a contrario. Po preskúmaní uznesenia dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie oprávneného je neprípustné.
5. Podľa § 243h ods. 1 prvá veta zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučného poriadku), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
6. Podľa § 9a ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
7. Oprávnený v podanom odvolaní proti výroku o zastavení exekúcie nesúhlasil s dôvodom, pre ktorý súd prvej inštancie exekúciu zastavil a v tejto časti žiadal napadnuté uznesenie zrušiť a exekúciu zastaviť podľa inej právnej normy. Oprávnený teda nespochybnil správnosť zastavenia exekúcie, jeho odvolanie smeruje len proti dôvodom rozhodnutia súdu prvej inštancie, nie proti výroku o zastavení exekúcie.
8. Podľa § 355 ods. 2 CSP proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa.
9. Podľa § 358 CSP odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
10. Vzhľadom na to, že oprávnený podal odvolanie len proti odôvodneniu uznesenia a podľa vyššie citovaného zákonného ustanovenia odvolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné, odvolací súd toto odvolanie podľa § 386 písm. c) CSP odmietol.
11. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP a účastníkom nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, pretože oprávnený nebol v odvolacom konaní úspešný a ostatným účastníkom preukázateľné trovy tohto konania nevznikli.
12. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).