Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6To/9/2021

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Emila Dubňanského a sudcov JUDr. Petra Farkaša a JUDr. Rastislava Vargu, PhD. L.LM., MBA na verejnom zasadnutí konanom dňa 12. mája 2021 v trestnej veci obž. V. T. pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa , s poukazom na , o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Kežmarok zo dňa 22. februára 2021 sp.zn. , takto

rozhodol:

Podľa z a m i e t a odvolanie obžalovaného V. T..

odôvodnenie:

Rozsudkom Okresného súdu Kežmarok zo dňa 22. februára 2021 sp.zn. bol obžalovaný V. T. uznaný vinným zo spáchania prečinu nebezpečného vyhrážania podľa , s poukazom na na tom skutkovom základe, že

- dňa 17. 7. 2020 v čase okolo 09.00 hod. v obci Ľubica, okres Kežmarok, v rodinnom dome na ul. Bernolákova č. 108/30, vošiel značne pod vplyvom alkoholu do oddelenej bytovej jednotky, kde býva jeho brat V. T., ktorý si pre svoj zdravotný stav vyžaduje opateru, a o ktorého sa v tom čase starali jeho sestra P. N., brat H. T. a švagriná D. T., a po vstupe do uvedenej bytovej jednotky začal kričať, že je to jeho dom a nemajú tam čo robiť, obomi zovretými päsťami chcel zaútočiť na svoju sestru P. N., pričom kričal, že ju zabije, pričom bolo zrejmé, že jeho konanie smerovalo voči osobe, ktorú dobre pozná, je medzi nimi súrodenecký vzťah a stretávajú sa v danom dome kde došlo ku skutku, a je dôvodné predpokladať, že by sa obžalovaný V. T. správal inak, ak by jeho konanie smerovalo voči inej osobe, akou je poškodená a v čom mu zabránili brat H. T. a švagriná D. T., po čom obžalovaný V. T. odišiel, zvonku kričal, že ich všetkých pozabíja a chcel sa vrátiť späť do uvedenej bytovej jednotky, pričom kričal, že A. zabije a pôjde do basy aj na 20 rokov a je mu to jedno, čím týmto vzbudil u poškodenej P. N. dôvodnú obavu o život a zdravie.

Za to mu bol uložený podľa s použitím písmeno m/ , , trest odňatia slobody v trvaní 20 (dvadsať) mesiacov.

Podľa písmeno b/ súd obžalovaného na výkon uloženého trestu zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

Podľa písmeno c/ bolo obžalovanému uložené ochranné protialkoholické liečenie ambulantnou formou.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie obžalovaný, ktoré neskoršie prostredníctvom obhajcu odôvodnil tým, že podľa jeho právneho názoru vykonaným dokazovaním nebolo nesporne preukázané, aby sa dopustil skutku kladeného mu za vinu. Je pravdou, že medzi ním a poškodenou ako súrodencami došlo k hádke a nezrovnalostiam vo veci starostlivosti o brata V..

Nemal v úmysle sestre ublížiť ani ju zabiť. On len vulgárne nadával, za čo sa poškodenej na hlavnom pojednávaní ospravedlnil. Je pravdou, že tam padli silné slová a vulgarizmy, avšak konal v amoku. Pred samotným incidentom bol provokovaný zo strany súrodencov a prišlo mu niekoľko SMS správ od sestry a z uvedeného dôvodu vybuchol. V danej veci vypovedal aj jeho brat H. T., avšak jeho výpoveď nemožno brať do úvahy, pretože dňa XX.X.XXXX bol značne pod vplyvom alkoholu a nemohol objektívne vnímať predmetné hádky. To potvrdila aj jeho manželka na hlavnom pojednávaní. Nesúhlasí ani s uložením trestu v trvaní 20 mesiacov nepodmienečne, pretože tento vníma ako vysoký trest, ktorý mu súd uložil nad polovicu trestnej sadzby. Je toho názoru, že nebolo preukázané, aby sa dopustil súdeného prečinu nebezpečného vyhrážania podľa , s poukazom na , pretože sa svojej sestre P. N. nevyhrážal a preto navrhol, aby ho súd v zmysle alebo b) oslobodil spod obžaloby.

Na verejnom zasadnutí konanom dňa 12.05.2021 obžalovaný prostredníctvom zvoleného obhajcu modifikoval rozsah svojho odvolania tak, že už nenapáda výrok o vine a jeho odvolanie smeruje výlučne iba voči výroku o treste, pretože sa domnieva, že mu môže byť uložený miernejší trest. S uvedeným prednesom vyslovil súhlas aj obžalovaný s tým, že sa k nemu pripája.

Na základe takto podaného odvolania krajský súd v zmysle ustanovenia preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým obžalovaný podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo, prihliadajúc aj na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.

Aj keď odvolanie obžalovaného po jeho zúžení smerovalo už len voči výroku o treste, odvolací súd napriek tomu úvodom rekapituluje, že výrok o vine obžalovaného bolo možné bezpochyby ustáliť na základe výpovede poškodenej P. N., ktorá podrobne opísala priebeh incidentu tak, ako sa odohral dňa 17.7.2020 medzi obžalovaným a ňou, pričom pri ňom boli prítomní aj svedok H. T. a jeho manželka D. T.. Poškodená jednoznačne uviedla, že obžalovaný bol v tom čase pod vplyvom alkoholu, pričom ona ho prosila, aby odišiel sa hore vyspať a kým sa nevyspí, aby dole nechodil, avšak ten začal vulgárne nadávať jej, bratovi a švagrinej. Zamkli verandu, avšak obžalovaný sa k ním dostal cez garáž a začal na ňu útočiť päsťami, prosila ho, aby prestal, nevie, čo by sa stalo, keby tam nebol brat H. a D.. Obžalovaný mal nepríčetný pohľad, z čoho mala veľký strach. Po chvíľke začal búchať na balkónové dvere, ktoré boli zavreté a kričať, že ju zabije, aj keď dostane 20 rokov, čoho sa strašne bála a odvtedy má traumu. Nevedela si predstaviť, čo by sa asi stalo, keby sa dostal do bytu. Obžalovaný sa jej vyhrážal, že ju zabije a že keď ju nezabije, tak ju dobije, že ju nespoznajú vlastné deti. Súčasne uviedla, že má strach z obžalovaného a bojí sa, že by túto vyhrážku mohol aj naplniť. Takto uvádzaný priebeh udalostí plne korešponduje aj s výpoveďami svedkov H. T. a jeho manželky D. T., ktorí taktiež potvrdili jednak fyzický útok obžalovaného na poškodenú ako aj vyhrážky obžalovaného spočívajúce v tom, že poškodenej povedal, že ju zabije a je mu to jedno, že pôjde do basy na 20 rokov, z čoho mala poškodená veľký strach a bála sa ísť domov, preto privolala aj políciu.

Zo záverov znaleckého posudku z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria, okrem iného vyplýva, že u obžalovaného bola zistená rozvinutá závislosť od alkoholu, ide o III. vývinovú fázu podľa Jellineka, čomu zodpovedá diagnóza poruchy psychiky a správania zapríčinené užívaním alkoholu. U obžalovaného pod vplyvom alkoholu dochádza k heteroagresivite v domácom prostredí, pričom bagatelizuje svoju závislosť. Pitie je súčasťou jeho životného štýlu a formou trávenia voľného času. V čase skutku a aj v súčasnosti sú zachované ovládacie a rozpoznávacie schopnosti u obžalovaného, ale znalec odporúčal nariadiť opätovne ochranné ambulantné protialkoholické liečenie. V súvislosti s prognózou jeho prevýchovy bolo konštatované, že pri predpoklade, že obžalovaný bude ďalej piť a nezmení svoj životný štýl, ako ani svoje postoje a konanie, nedá sa vylúčiť opätovné protispoločenské konanie. Z psychiatrického hľadiska pobyt obžalovaného na slobode však nie je nebezpečný.

Na základe uvedeného krajský súd preto tiež dospel k záveru, že obžalovaný spáchal skutok v takom rozsahu, ako je ustálený v skutkovej vete napadnutého rozsudku.

Konanie obžalovaného bolo po právnej stránke zákonným spôsobom kvalifikované ako prečin nebezpečného vyhrážania podľa , s poukazom na , keďže obžalovaný sa svojej sestre pošk. P. N. (blízkej osobe)

vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to mohlo u poškodenej vzbudiť dôvodnú obavu o jej život, čím naplniť všetky obligatórne znaky subjektívnej a objektívnej stránky tohto trestného činu.

Prvostupňový súd sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia zaoberal aj poľahčujúcimi a priťažujúcimi okolnosťami, pričom vyhodnotil existenciu iba priťažujúcej okolnosti uvedenej v § 37 písm. m/ Tr. zákona (obžalovaný bol už za trestný čin odsúdený) a pri ukladaní trestu postupoval v zmysle § 38 ods. 4 Tr. zákona, t.j. zvyšoval dolnú hranicu trestnej sadzby o jednu tretinu a obžalovanému tak musel byť ukladaný trest odňatia slobody v rozmedzí od 16 mesiacov až na 3 roky, s čím sa v plnom rozsahu stotožnil aj krajský súd.

Obžalovaný má podľa zistenia krajského súdu v odpise z registra trestov 4 záznamy, pričom odvolací súd z dôvodu neopakovania odsúdení podrobne rozvedených prvostupňovým súdom v jeho odôvodnení na ne v celom rozsahu odkazuje.

Okresný súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery vychádzal jednak z hodnotenia osoby obžalovaného a jednak závažnosti činu. S poukazom na hore uvedené skutočnosti možno konštatovať, že okresný súd v rámci všeobecných zásad platných pre ukladanie trestov dostatočne vyhodnotil všetky okolnosti, ako aj momenty, ktoré ovplyvňujú požiadavku ochrany spoločnosti a občanov pred páchaním takejto trestnej činnosti, pričom zvážil aj okolnosti na strane obžalovaného.

S prihliadnutím na osobu obžalovaného, ktorá bola opakovane v minulosti súdne trestaná a to aj za rovnakú trestnú činnosť a po zvážení všetkých okolnosti spáchania činu, aj odvolací súd má za to, že uložený nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 20 mesiacov, t. j. mierne nad dolnú hranicu zvýšenej trestnej sadzby zodpovedá zásadám pre ukladanie trestov, ako z pohľadu individuálnej, tak aj z pohľadu generálnej prevencie.

Zákonu zodpovedajúce je aj rozhodnutie prvostupňového súdu o spôsobe výkonu uloženého trestu. Vychádzajúc z vyššie uvedené je teda rozhodnutie okresného súdu o tom, že výkon uloženého trestu odňatia slobody obžalovaný vykoná v ústave na výkon trestu so stredným stupňom stráženia zákonné. Odvolací súd konštatuje, že boli splnené zákonné podmienky pre výkon takéhoto trestu, vzhľadom na to, že obžalovaný bol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním tohto trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin.

Prvostupňový súd rozhodol napadnutým rozsudkom aj o uložení ochranného protialkoholického liečenia ambulantnou formou podľa ust. § 73 ods. 2 písm. c) Tr. zákona. S prihliadnutím na závery znaleckého posudku z odvetvia psychiatrie, z ktorých vyplýva doporučenie uloženia takéhoto liečenia, ako aj na skutočnosť, že obžalovaný sa dopustil trestného činu násilnej povahy voči blízkej osobe pod vplyvom alkoholu a možnosti opakovania sa takéhoto správania práve pod jeho vplyvom, je uloženie liečenia opodstatnené.

Pokiaľ ide o odvolacie námietky obžalovaného s týmito sa krajský súd nestotožnil a odkazuje na vyššie uvedené skutočnosti a okolnosti, ktorými sa riadil pri preskúmavaní napadnutého výroku o treste, ktorý hodnotí ako zákonný a správny. Obžalovaný bol doposiaľ 3-krát súdne trestaný (a hoc sa v jednom prípade na neho hľadí akoby nebol odsúdený, nezahladzuje sa samotné spáchanie trestného činu) práve za prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 Tr. zákona, čo ako správne poznamenal súd prvého stupňa, zakladá u obžalovaného špeciálnu recidívu. Podľa názoru odvolacieho súdu na obžalovaného z hľadiska prevýchovy je potrebné pôsobiť uložením trestu odňatia slobody spojeným s jeho výkonom, pritom prihliadal i na spôsob spáchania činu a jeho následok, na zistenie, že nešlo o ojedinelé vybočenie z riadneho správania sa obžalovaného, na hodnotenie osoby obžalovaného, jeho pomery a možnosti jeho nápravy, z čoho následne vyvodil záver, že boli splnené zákonné podmienky pre uloženie takéhoto trestu. Taktiež trest odňatia slobody v trvaní 20 mesiacov, čiže mierne nad dolnú hranicu zvýšenej trestnej sadzby nie je možné hodnotiť inač ako v súlade so zákonom a účelom trestu.

To boli podstatné dôvody, pre ktoré odvolací súd riadny opravný prostriedok obžalovaného vyhodnotil ako nedôvodný a jeho odvolanie zamietol postupom podľa . jednomyseľne

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.