Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1Co-246-2019.pdf
PDF · 91.72 KB
Case nature
Area
Subarea
1Co/246/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tutka a členov senátu JUDr. Ľuboša Kunaya a Mgr. Angeliky Sopoligovej v spore žalobcov: 1. Z. S., bytom v K. Č.. XX, 2. F.. S. G., bytom v G. Č.. XXX, zastúpení JUDr. JCLic Tomášom Majerčákom, PhD, advokátom so sídlom v Košiciach, Južná trieda č. 28, 3. I. G., bytom v N.N. J. I., Z. Č.. XXXX/X, 4. K.. D.C. Y., bytom v S. J. G., Q. Č.. XXX/X, 5. V. G., bytom v G., S. Č.. XXXXX/XX, 6. O. G., bytom v N. J. I., Z. Č.. XXXX/X, 7. I. G., bytom v N. J. I., Z. Č.. XXXX/X proti žalovaným 1. S. N., bytom v K. Č.. XXX, 2. Z. N., bytom v K. Č.. XX, zastúpení JUDr. Danicou Holkovou, advokátkou so sídlom v Spišskej Novej Vsi, Hviezdoslavova č. 7, 3. S. P., bytom v S., H. Č.. XXX/X, 4. D. O., bytom v K. Č.. XXX, 5. Z. X., bytom v K. Č.. XXX, 6. S. X.H., bytom v N. J. I., Y. X. S. Č.. XXXX/X1, 7. Z. P., bytom v K. Č.. XXX, o určenie vlastníckeho práva a iné, o odvolaní žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 12.7.2019 č.k. 1C/44/2006-842 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
Žalobcovia sú povinní nahradiť žalovaným trovy odvolacieho konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalovaným priznal plnú náhradu trov konania.
2. Týmto rozsudkom rozhodol súd prvej inštancie o žalobe žalobcov, ktorou sa domáhali určenia, že žalobca v prvom rade je podielový spoluvlastník nehnuteľnosti popísaných v žalobe a to v jednej polovici a zároveň určenia, že poručiteľka S. G. v čase smrti dňa 14.2.2018 bola vlastníčkou sporných nehnuteľností rovnako v pomere jednej polovici k celku.
3. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že predmetom konania bolo určenie vlastníckeho práva titulom vydržania a žaloba bola postavená na nepravdivosti notárskeho osvedčenia o vydržaní nehnuteľností žalovanými. Po vykonanom dokazovaní bol súd toho názoru, že pre prípadné vyhovenie žaloby absentuje právny titul a dobromyseľnosť držby (oprávnená držba) žalobcov, či ich právny predchodcov a to v zmysle právnych predpisov v období roku 1920 do podania žaloby. Podľa názoru súdu dôkazy predkladané stranami a vykonávané na preukázanie ne-užívania predmetných nehnuteľností žalobcami, či právnymi predchodcami nemajú žiaden vplyv na výsledok tohto sporu a to vzhľadom na to, že súd nemal preukázanú dobromyseľnosť držby ani v zmysle § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ani v zmysle § 145 Stredného Občianskeho zákonníka, ani v zmysle Uhorského obyčajového práva a týka sa to právneho titulu. Ohľadom tvrdenia žalobcov o tom, že S. I. pred odchodom do USA uzavrel ústnu neformálnu zmluvu s ich matkou E. S. o tom, že táto mu prispeje finančne na cestu do USA a zaviazala sa dochovať do smrti jeho matku (Žofiu) a hneď po odchode S. I. sa ich matka
E. S. ujala úžitku a obhospodarovala celý jeho majetok, platila za tento majetok dane a v roku 1954 žalobcom uvedený majetok darovala, o ktorý sa starali až do roku 1979, ide iba o tvrdenia žalobcov ničím nepodložené a pokiaľ matka vlastníka žalobcom tento majetok darovala (čo je tiež len v rovine tvrdení), šlo by o prevod od nevlastníka. Súd poukázal na skutočnosť, že matka žalobcu a pôvodnej žalobkyne v čase odchodu S. I.-V. do USA mala 9 rokov, otec mal 15 rokov a títo rodičia uzavreli manželstvo v roku 1929. Z dokladov predložených žalobcami na č.l. 150-158 vyplýva, že práve predchodcovia žalobcov nakladali s nehnuteľnosťami patriacimi S. I.Č.-V. a tak s nimi korešpondovali štátne orgány. Nemá to však žiaden vplyv pre rozhodnutie súdu, pretože žalobcovia nepreukázali právny titul nadobudnutia vlastníctva od S. I., pričom žalovaný F.. S. G. na pojednávaní dňa 15.3.2019 uvádzal len správu tohto majetku. Súd teda nemal preukázanú opodstatnenosť žaloby, a preto ju v celom rozsahu zamietol.
4. Výrok o trovách konania odôvodnil s poukazom na ust. § 255 ods. 1 C.s.p. a úspešným žalovaným priznal náhradu trov konania.
5. Proti tomuto rozsudku podali včas odvolanie žalobcovia. Žiadali, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, resp., aby rozsudok zrušil a vo veci sám rozhodol tak, že žalobe v plnom rozsahu vyhovie.
6. V odvolaní uviedli, že súd sa podľa ich názoru mýli, nakoľko žaloba nie je na určenie „neplatnosti“ vydržania žalovaných, ale je na určenie vlastníckeho práva a to, že nehnuteľnosti vydržali. V konaní sú aktívne legitimovaní, keďže tvrdia, že oni sú vlastníkmi sporných nehnuteľností. Preukázali, že sporné nehnuteľnosti vydržali, preto im aktívna legitimácia v konaní jednoznačne prináleží. Sporné nehnuteľnosti nadobudli ich predchodcovia ako dar od pôvodného vlastníka S. I. za to, že dochovajú jeho matku Ž. I.. Uvedené bolo preukázané listinným dôkazom, prehlásením Z. I. zo dňa 2.6.2009 a s uvedeným listinným dôkazom sa súd vôbec nevysporiadal. V tejto súvislosti poukazuje na skutočnosť, že súd sa pri hodnotení dôkazov nezaoberal viacerými skutočnosťami a to v prvom rade výpoveďou svedkyne S. N., vnučky žalovaného S. N.H.. Ďalej v tej súvislosti poukazujú na notársku zápisnicu č. N44/2017 zo dňa 31.1.2017. Podľa ich názoru je nepochybné, že ako posledný majiteľ bol v pozemkovoknižnej zložke evidovaný otec Z. I. S. I.. Napriek tomu, že Z. I. nebol evidovaný pozemok v knižnej knihe ako vlastník, ale ako jediný dedič po S. I. nadobudol dedičstvo, teda sporné pozemky okamihom jeho smrti, teda v roku 1944. V prehlásení zo dňa 2.6.2009 potvrdil vôľu svojho otca - existenciu neformálneho daru sporných pozemkov, nasledoval tým ako vlastník vo vôli svojho otca. Súd v rozhodnutí v bode 67. poukazuje na rozporuplnosť ich výpovedí, avšak ich výpovede boli potvrdené listinnými dôkazmi a svedeckými výpoveďami, s ktorými sa súd nevysporiadal a ktoré preukazujú vlastníctvo a dobromyseľnosť žalobcov. Konkrétne ide o svedeckú výpoveď Z. S., S. I., prehlásenie svedka Z. I. a notársku zápisnicu S.. S.Á. Ď., potvrdenie Obecného úradu Poráč zo dňa 24.2.2017. Nesúhlasia s názorom súdu, že neoznačili žiaden nadobúdací titul, nakoľko celá žaloba vrátane prednesov a ich výpovedí poukazuje na to, že nehnuteľnosti neformálne nadobudli od svojich právnych predchodcov, ktorí ich nadobudli ako dar od S. I. (za to, že dochovali jeho matku Ž. I.Č.). K prevodu sporných nehnuteľností došlo pred smrťou Ž. I., nakoľko S. I. daroval nehnuteľnosti s tým, že dochovajú jeho matku, čo sa aj stalo. Súd v tomto pochybil a nesprávne to skutkovo vyhodnotil. V konaní predložili viacero listinných dôkazov, a to fotokópie dokladov o zaplatení dane za poľnohospodársku pôdu, ktorú užívali O. M. S. G. za roky 1961 až 1977 a evidenčný list o plochách pozemkových kultúr, ktoré preukazujú, že ich právny predchodcovia užívali pozemky, riadne za nich platili dane a vnímali ich ako vlastné, ako s vlastníkmi s nimi komunikovali aj úrady. Za nesprávne považujú aj tvrdenie súdu, že na pojednávaní mali uvádzať správu majetku po S. I.. V konaní opakovane poukazovali na to, že predmetné nehnuteľnosti užívali ich právny predchodcovia a preukázali i to, že ako s vlastníkmi s nimi komunikovali aj úrady. Tak tomu bolo aj na pojednávaní dňa 15.3.2019. Ich tvrdenia boli preukázané svedeckými výpoveďami Z. S., S. I., listinnými dôkazmi a to prehlásením Z. I. z roku 2009, prehlásením svedka Juraja Vrabľa, notárskou zápisnicou Mgr. S. Ď. a potvrdením Obecného úradu Poráč. Ďalej uviedli, že z ust. § 63 Notárskeho poriadku vyplýva, že žalovaní nehnuteľnosti nenadobudli v súlade so zákonom, nakoľko nesplnili podmienky vydržania, ktoré vyžaduje zákon. Skutočnosť, že žalovaný v prvom a v druhom rade pri vyhotovovaní notárskych osvedčení nemohli byť oprávnenými držiteľmi svedči fakt, že uvádzali nepravdivé skutočnosti ohľadom právneho titulu nadobudnutia ich vlastníckeho práva. Sú toho názoru, že majú na určení naliehavý právny záujem, ktorý v konaní dostatočne preukázali, nakoľko stav zapísaný v katastri nehnuteľností nezodpovedá skutočnému stavu.
7. Na základe podaného odvolania odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok a konanie mu predchádzajúce podľa § 379 v spojení s § 380 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania postupom podľa § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcov nie je dôvodné.
8. Odvolací súd je v prejednávanej veci toho názoru, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci, ak dospel k záveru, že žalobcovia v konaní právny titul, na základe ktorého mali vstúpiť do držby sporných nehnuteľnosti nepreukázali, ktorý následne aj správne právne posúdil, ak žalobu zamietol. Ani počas odvolacieho konania nedošlo k zmene skutkového ani právneho stavu, preto odvolací súd na skutkové zistenia a na právne normy, ktoré uviedol súd prvej inštancie poukazuje a v celom rozsahu sa s nimi stotožňuje.
9. K odvolaniu žalobcov je potrebné uviesť, že toto nemožno považovať za dôvodné, ak vychádza z názoru, že sporné nehnuteľnosti ich neformálne nadobudli od svojich právnych predchodcov, ktorí ich nadobudli ako dar od S. I. za to, že dochovajú jeho matku Ž. I.. V tejto súvislosti treba súhlasiť s názorom súdu prvej inštancie v tom, že ohľadom tvrdených skutočností o dobromyseľnosti vstupu do držby produkovali žalobcovia rozporuplné tvrdenia.
10. Ako vyplýva z obsahu spisu, žalobcovia sa domáhali, aby súd určil, že sporné nehnuteľnosti tak ako ich popísali vo svojom podaní zo dňa 8.7.2019 (č.l. 823) patria do podielového spoluvlastníctva žalobcu Z. S. v pomere 1/2 a zároveň žiadali určiť, že S. G., ktorá zomrela dňa 14.2.2018 bola v čase svojej smrti vlastníčkou týchto nehnuteľností rovnako v pomere 1/2 k celku.
11. Žalobcovia počas konania, ale aj v podanom odvolaní zotrvali na skutkovom tvrdení, že sporné nehnuteľnosti nadobudli ich predchodcovia ako dar od pôvodného vlastníka S. I. za to, že dochovajú jeho matku Ž. I.. Uvedené považovali za preukázané listinným dôkazom a to prehlásením Z. I. zo dňa 2.6.2009, pričom podľa ich názoru sa súd s uvedeným listinným dôkazom vôbec nevysporiadal. Možno súhlasiť so súdom prvej inštancie v tom, že uvedený listinný dôkaz bol spochybnený a súd sa s touto okolnosťou aj náležite vyporiadal, nakoľko právny predchodca žalobcov S. S. mal v čase odchodu S. I. do USA v roku 1920 15 rokov a E. I.Á. 9 rokov. Vek právnych predchodcov teda vylučuje možnosť vzniku ich záväzku doopatrovať matku S. I., Ž. I.. Navyše uvedené prehlásenie Z. I. je v rozpore s písomným podaním žalobcov zo dňa 20.11.2006 (č.l. 31), v ktorom uvádzajú, že S. I. pred odchodom do USA mal uzavrieť ústnu neformálnu zmluvu s ich právnou predchodkyňou E. S. o tom, že mu táto finančne prispeje na ceste do USA a zároveň sa zaviazala doopatrovať jeho matku. Po odchode S. I. sa mala ujať úžitku a obhospodarovať celý jeho majetok, ktorý následne v roku 1954 mala darovať žalovaným, o ktorý sa mali starať až do roku 1979, t.j. do založenia družstva. Z uvedeného podania je zrejmé, že predmetom dohody teda mala byť len E. S. a nie aj S. S..
12. K zmenenej dôkaznej situácii neprispel ani žalobcami predložený listinný dôkaz v odvolacom konaní a to vyhlásenie Z. I. zo dňa 5.11.2007, v ktorom mal uviesť, že daruje nehnuteľný majetok v okrese Poráč, ktorého majiteľmi boli jeho zosnulí rodičia - otec S. I. M. M. I., svojmu bratrancovi - žalobcovi a jeho sesternici S. G.. Z uvedeného prehlásenia nemožno vyvodiť ako sa nesprávne domnievajú žalobcovia, že dedič pôvodného vlastníka pozemkov Z. I. daroval všetky pozemky, ktorých vlastníkom bol jeho otec S. I. žalobcovi a S. G., nakoľko darovanie na základe tohto prehlásenia nenastalo a nezakladá ani vstup do oprávnenej držby, nakoľko ako je zrejmé z výpovede žalobcov, sporné nehnuteľnosti mali užívať len do roku 1979.
13. Podľa práva platného do 31.12.1950 bola na Slovensku vydržacia doba 32 rokov. Vyžadovala sa však dobromyseľná nepretržitá držba, pričom za dobromyseľného sa držiteľ považoval vtedy, keď so zreteľom na všetky okolnosti mohol byť presvedčený o tom, že mu vec patrí. Právo platné na území Slovenska do 31.12.1950 vyžadovalo dobromyseľnosť pri nastúpenia do držby a od 1.1.1951 podľa zákona č. 141/1950 Zb. bola potrebná počas celého plynutia vydržacej doby.
14. Držbu bolo možné podľa uhorského obyčajového práva považovať za riadnu, ak sa zakladala na nejakom právnom dôvode.
15. Bez významu sú v tejto súvislosti odkazy žalobcov na svedecké výpovede Z. S., S. I., prehlásenie svedka Z. I., potvrdenie Obecného úradu Poráč, nakoľko uvedené svedecké výpovede neosvedčovali
právnu skutočnosť ohľadom titulu oprávnenosti držby sporných nehnuteľností, iba ich prípadné užívanie žalobcami.
16. Vo vzťahu k notárskej zápisnici ohľadom osvedčenia sporných nehnuteľností je potrebné uviesť, že predmetom tohto sporu nebolo posudzovanie zákonnosti notárskej zápisnice, ale iba žalobcami nastolenú otázku, že sú podielovými spoluvlastníkmi, resp. 1/2 nehnuteľnosti patrí do dedičstva. Ohľadom svojich tvrdení ako bolo horeuvedené, žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno, preto odvolací súd postupom podľa § 387 ods. 1 C.s.p. napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.
17. Výrok o trovách odvolacieho konania vyplýva z ust. § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 C.s.p., podľa ktorých právo na náhradu trov odvolacieho konania má úspešný účastník, v danom prípade žalovaní, preto im odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.
18. Uvedené rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.).