Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

31S/136/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny Brniakovej a členiek senátu JUDr. Zuzany Krivdovej a JUDr. Márie Dubcovej, v právnej veci žalobcu: C. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom R. XXX, XXX XX Hvozdnica, podnikajúci ako podnikateľ fyzická osoba pod obchodným menom Peter Vároš, s miestom podnikania Hvozdnica 348, 013 56 Hvozdnica, IČO: 41 783 034, právne zastúpeného JUDr. Ladislavom Miklošom, advokátom, so sídlom Vodná 6, 040 01 Košice, IČO: 31 309 909, proti žalovanému: Národný inšpektorát práce, so sídlom Masarykova 10, 040 01 Košice, IČO: 00 166 405, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného Číslo spisu NIP/ NIP_PO/BEZ/2020/4729 zo dňa 03.09.2020, takto

rozhodol:

Krajský súd v Žiline žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi a žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Rozhodnutím číslo IPZA_KHIP/ROZ/2020/794-8528 č.: 234/2020-IZA-2.4/pok/R/K zo dňa 25.06.2020 (ďalej ako rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa alebo prvostupňové rozhodnutie) Inšpektorát práce Žilina (ďalej ako správny orgán prvého stupňa alebo prvostupňový správny orgán) uložil účastníkovi konania Petrovi Várošovi, Hvozdnica 348, 013 56 Hvozdnica, IČO: 41 783 034 na základe ustanovenia . o inšpekcii práce a o zmene a doplnení o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov za porušenie povinností vyplývajúcich z predpisov uvedených v . o inšpekcii práce a o zmene a doplnení o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, konkrétne za porušenie: · v nadväznosti na o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, spočívajúce v tom, že účastník konania, ktorý je fyzickou osobou podnikateľom porušil zákaz nelegálneho zamestnávania tým, že dňa 24.10.2019 o 08:45 hod. využíval závislú prácu fyzickej osoby I. R. (nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. XXXX/XX, XXX XX H. - D. H.), ktorá pre účastníka konania vykonávala prácu „stavebné práce“ na kontrolovanom pracovisku „Rekonštrukcia interiéru priestorov Penziónu Javorník Makov 226“, pričom účastník konania nemal s menovanou fyzickou osobou založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu ( v znení neskorších predpisov); ktoré bolo zistené pri výkone inšpekcie práce podľa v nadväznosti na a až 4 o inšpekcii práce v znení neskorších predpisov, ktorý bol vykonaný dňa 24.10.2019 u účastníka konania na kontrolovanom pracovisku „Rekonštrukcia interiéru

priestorov Penziónu Javorník Makov 226“ a v dňoch 04.11.2019, 05.11.2019 na inšpektoráte práce, pokutu vo výške 2.000,- Eur. Na odôvodnenie správny orgán prvého stupňa poukázal na vykonanie inšpekcie práce na kontrolovanom pracovisku „Rekonštrukcia interiéru priestorov Penziónu Javorník Makov 226“ a v dňoch 04.11.2019 a 05.11.2019 na inšpektoráte práce podľa v nadväznosti na a až 4 o inšpekcii práce a o zmene a doplnení o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len alebo zákon o inšpekcii práce). Výkon inšpekcie bol zameraný na kontrolu dodržiavania zákazu nelegálneho zamestnávania podľa Z inšpekcie bol vyhotovený protokol č.: IZA-326-24-2.4/P-A28-19 zo dňa 05.11.2019, ktorý bol prerokovaný dňa 05.11.2019 s účastníkom konania C. - fyzická osoba podnikateľ. Tento k zisteným skutočnostiam pri prerokovaní protokolu uviedol, že menová fyzická osoba I. R. vykonávala pre účastníka konania stavebné práce zhruba tri dni, momentálne už pre účastníka konania prácu nevykonáva a do budúcna si dá pozor, aby sa už podobná situácia neopakovala. Správne konanie o uložení pokuty voči účastníkovi konania sa vedie pre porušenie uvedené v bode 1. protokolu: Fyzická osoba, ktorá je podnikateľom Peter Vároš, 013 56 Hvozdnica 348, IČO: 41 783 034 porušila zákaz nelegálneho zamestnávania tým, že dňa 24.10.2019 o 08:45 hod. na stavbe „Rekonštrukcia interiéru priestorov Penziónu Javorník Makov 226“ využívala závislú prácu fyzickej osoby I. R., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. XXXX/XX, H. - D. H., ktorá vykonávala „stavebné práce“ a nemala s ňou založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu ( v znení neskorších predpisov), čím porušila ustanovenie v nadväznosti na o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Účastníkovi konania bolo zaslané oznámenie o začatí konania o uložení pokuty z 18.05.2020, ktoré prevzal 26.05.2020. V zmysle Správneho poriadku mal účastník konania možnosť v stanovenej lehote odo dňa doručenia oznámenia o začatí správneho konania učiniť vyjadrenie k zisteným nedostatkom, prípadne navrhnúť doplnenie dokazovania. Cestou právneho zástupcu účastník konania uviedol, že sa nestotožňuje so zisteným skutkovým stavom nelegálneho zamestnávania tak, ako ho zistili inšpektori práce a zaznamenali v protokole o výsledku inšpekcie. Namietal nezákonnosť postupu inšpektorov práce pri „výsluchu svedka“ a považuje ho za rozporný s úpravou zákona o inšpekcii práce, pričom niektoré kladené otázky považuje za kapciózne a sugestívne. Poukazuje na to, že inšpektori práce nezistili spoľahlivo stav veci a navrhuje vykonať dokazovanie podľa až 3 Správneho poriadku na ústnom pojednávaní podľa Správneho poriadku a po vykonanom dokazovaní konanie zastaviť. Správny orgán prvého stupňa konštatuje, že považuje za preukázané, že kontrolovaná fyzická osoba dňa 24.10.2019 vykonávala závislú prácu pre účastníka konania, a to v čase pred zahájením výkonu inšpekcie. Podľa závislá práca môže byť vykonávaná výlučne v pracovnom pomere, v obdobnom pracovnom vzťahu alebo výnimočne za podmienok ustanovených v aj v inom pracovnoprávnom vzťahu. Výkon závislej práce kontrolovanou fyzickou osobou pánom I. R. na kontrolovanom pracovisku je zároveň preukázaný aj inšpektorom práce vyhotovenou fotodokumentáciou, ktorá sa nachádza v administratívnom spise. Účastník konania podľa záverov správneho orgánu prvého stupňa nepredložil žiaden doklad, ktorým by preukázal existenciu pracovnoprávneho vzťahu s kontrolovaným zamestnancom vykonávajúcim pre účastníka konania závislú prácu. K vyjadreniu účastníka konania správny orgán prvého stupňa poukázal na skutočnosť, že sám potvrdil, že kontrolovaná fyzická osoba I. R. vykonávala s ním práce v zmysle predloženej Zmluvy o dielo č. 3/2019 uzatvorenej medzi žalobcom ako zhotoviteľom a spoločnosťou REAL PLUS, s.r.o. ako objednávateľom, pričom si menovanú osobu sám účastník konania zavolal ako uviedol v zápisnici: „Menovaného som zavolal ja na výpomoc, nakoľko nám vypadol jeden kolega a práce sme potrebovali rýchlo dorobiť“. Inšpektori práce pri výkone inšpekcie postupovali v súlade so zákonom, a to konkrétne s úpravou a nasledujúce zákona o inšpekcii práce, správny orgán prvého stupňa skonštatoval, že námietky týkajúce sa postupu pri výsluchu kontrolovanej osoby ohľadom kladenia kapcióznych a sugestívnych otázok predstavujú tvrdenia, s ktorými sa nestotožňuje. Inšpektori kládli otázky v súlade so zákonom a konali v zmysle zákona o inšpekcii práce. Správny orgán prvého stupňa zdôraznil, že účastník konania nenamietal spôsob výsluchu v čase výsluchu a ani pri prerokovaní protokolu, a teda správny orgán prvého stupňa považuje uvedené námietky za účelové, činené s cieľom vyhnúť sa uloženiu pokuty v správnom konaní. S poukazom na úpravu podľa ., zákona o inšpekcii práce odôvodnil správny orgán prvého stupňa uloženú pokutu vo výške 2.000,- Eur skonštatujúc, že pri určovaní výšky

pokuty zohľadnil jej preventívne pôsobenie a kritériá vyplývajúce z právnej úpravy konkrétne závažnosť zisteného porušenia povinnosti a závažnosť následkov, počet zamestnancov zamestnávateľa a riziká, ktoré sa vyskytujú v činnosti zamestnávateľa, počet nelegálne zamestnaných fyzických osôb, ak ide o uloženie pokuty podľa § 2 písm. a) prvého bodu, skutočnosť, či zistené porušenie povinností je dôsledkom neúčinného systému riadenia ochrany práce u zamestnávateľa alebo či ide ojedinelý výskyt a opakované zistenie toho istého nedostatku. Výška uloženej pokuty rešpektuje zásadu materiálnej rovnosti účastníka konania v zmysle § 3 ods. 5 Správneho poriadku, ktorou sa sleduje najmä to, aby v rámci rozhodovacej činnosti správnych orgánov nevznikali excesívne odklony v skutkovo zhodných alebo podobných veciach. Pokuta vo výške zákonného minima 2.000,- Eur je v prípade tohto účastníka konania primeraná, plní výchovnú funkciu aj represívnu funkciu a vzhľadom na to, že má postihovať protiprávne konanie je žiaduce, aby bola citeľná aj v majetkovej sfére páchateľa správneho deliktu. Plní tiež funkciu preventívnu, a teda má silu odradiť účastníka od protiprávneho postupu prípadne zanedbania povinnosti. Pri určovaní výšky pokuty správny orgán prvého stupňa prihliadol dostatočne i na práva samotného účastníka konania, ale zároveň dodržal aj svoju povinnosť chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb - zamestnancov a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností v zmysle § 3 ods. 1 Správneho poriadku.

2. Na základe včas podaného odvolania Národný inšpektorát práce, Právne oddelenie Masarykova 10, Košice - Staré mesto (ďalej odvolací správny orgán alebo žalovaný) rozhodnutím Číslo spisu NIP/ NIP_PO/BEZ/2020/4729 zo dňa 03.09.2020 (ďalej ako rozhodnutie odvolacieho správneho orgánu alebo rozhodnutie žalovaného alebo napadnuté rozhodnutie) zamietol odvolanie žalobcu a rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa potvrdil. Žalovaný poukázal na zápisnice o podaní informácie spísanej I. R. a žalobcom, ako aj na vyjadrenie spoločnosti REAL PLUS, s.r.o. zo dňa 28.10.2019, podané konateľom pánom S. W., ktorou bola nepresnosť vo výpovediach žalobcu a pána I. R. odstránená. Formulácie otázok, ktoré boli kladené počas výkonu inšpekcie práce priamo na pracovisku sú otázkami, ktoré inšpektori práce štandardne kladú počas inšpekcie práce, majú doplňujúci charakter a ich účelom je čo možno najpresnejšie ozrejmiť prítomnosť dopytovanej osoby na pracovisku kontrolovaného subjektu. Žalovaný zdôraznil, že kontrolovaná fyzická osoba mohla priamo do zápisnice uviesť informáciu, že žiadnu závislú prácu u účastníka konania nevykonáva. Zápisnica o podaní informácie sa štandardne používa pri výkone inšpekcie pri kontrole dodržiavania zákazu nelegálneho zamestnávania. Nie je preukázané uplatnenie sugestívnych otázok, k nariadeniu ústneho pojednávania správny orgán nepristúpil, pretože mal za to, že skutkový stav veci s odvolaním na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia (tu sa má na mysli rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa - poznámka správneho súdu) bol dostatočne zistený a preukázaný, preto nebolo potrebné zo strany správneho orgánu nariadiť ústne pojednávanie. Žalovaný ako odvolací orgán sa stotožňuje s postupom prvostupňového správneho orgánu a nepovažuje za potrebné vo veci nariadiť pojednávanie, pretože inšpektorát práce správne vychádzal zo situácie na pracovisku účastníka konania a z prvotných informácií, ktoré považoval pre toto správne konanie za relevantné a zodpovedajúce skutočnosti. Žalovaný ako odvolací orgán má za to, že vzhľadom na vykonané dôkazy bol zo strany prvostupňového orgánu dostatočne preukázaný výkon závislej práce kontrolovanou osobou - pánom R.. Vzťah podriadenosti a nadriadenosti, typický pre závislú prácu, možno vyvodiť z faktu, že kontrolovaná osoba sa na pracovisku nachádzala po tom, čo ju do práce zavolal práve účastník konania. Pán R. pracoval na základe pokynov žalobcu a pokiaľ ide o určenie pracovného času, pán R. neprišiel na pracovisko svojvoľne a účastník konania o jeho prítomnosti na pracovisku vedel, pričom na otázku odkedy pracuje tento uviedol, že v deň kontroly pracuje od 07:00 a je na pracovisku tretí deň. Pokiaľ ide o namietanú nepreskúmateľnosť rozhodnutia nie je podľa záverov žalobcu zrejmé, čo bolo podkladom pre vydanie rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa a nebol oboznámený s fotodokumentáciou (prípadným videozáznamom z výkonu inšpekcie), ktorá tvorí súčasť spisu. Žalovaný po preštudovaní administratívneho spisu dospel k záveru, že videozáznam nebol vyhotovený a čo sa týka dokumentácie, táto ako súčasť spisu je prístupná. V tejto časti poukázal žalovaný na Oznámenie o začatí správneho konania z 18.05.2020, v ktorom bol žalobca ako účastník konania poučený o možnosti vyjadriť sa k podkladom pre vydanie rozhodnutia a podať návrh na doplnenie, vrátane možnosti nahliadnutia do spisu, pričom účastník konania ani jeho právni zástupcovia túto možnosť nevyužili. Zároveň prvostupňové rozhodnutie inšpektorátu práce sa neopiera priamo len o tento dôkaz, pretože inšpektorát práce v tomto prípade zvolil iný dôkazný prostriedok, ktorý sa v danej situácii javil ako vhodný a na základe ktorého inšpektori práce získali viac informácií o vykonávanej činnosti kontrolovanou osobou.

Pokiaľ ide o výšku uloženej pokuty žalovaný konštatuje, že inšpektorát práce v odôvodnení svojho rozhodnutia popísal všetky kritériá a okolnosti, na ktoré pri rozhodovaní o výške pokuty prihliadol, náležite svoje rozhodnutie i s prihliadnutím na zákonné kritériá podľa § 19 ods. 6 zákona o inšpekcii práce odôvodnil, pričom jeho odôvodnenie sa neprieči ani obsahu spisu, ani zásadám logického myslenia. Ako poľahčujúcu okolnosť pritom zohľadnil fakt, že zistený nedostatok sa týkal jednej osoby, pričom bol zistený u účastníka konania po prvý raz, teda prvostupňový správny orgán správne vyhodnotil, že tu nebol dôvod na uloženie vyššej pokuty. Uložená pokuta zodpovedá významu chráneného záujmu, ktorým je v danom prípade zabezpečenie ochrany trhu práce a práv a istoty zamestnancov. Uložená pokuta je odôvodnená aj s ohľadom na naplnenie výchovnej a preventívnej funkcie do budúcna a vo vzťahu k iným subjektom, ktorí sú nositeľmi rovnakých povinností ako účastník konania.

3. Podaním zo dňa 06.11.2020 podal žalobca včas všeobecnú správu žalobu, ktorou navrhol preskúmať rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa, ako aj žalovaného, tieto zrušiť a vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Na odôvodnenie predloženej správnej žaloby žalobca uviedol, že inšpektori práce nezistili spoľahlivo skutkový stav a svojim postupom porušili zásady podľa veta prvá Správneho poriadku. Nepreukázali znaky závislej práce podľa . Z odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa sa žalobca nedozvedel, čo bolo podkladom rozhodnutia, pričom toto odôvodnenie uvádza nepreskúmateľné vyjadrenie, podľa ktorého správny orgán prvého stupňa dospel ku svojmu záveru aj na základe ďalších listinných dôkazov a odvoláva sa aj na fotodokumentáciu, s ktorou žalobca nebol oboznámený pred vydaním rozhodnutia. Podľa žalobcu bol postup inšpektorátu práce postupom, výsledkom ktorého je nedostatočné zistenie skutkového stavu, nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia, nedostatočné a nepreskúmateľné dokazovanie a porušenie právnych povinností správneho orgánu prvého stupňa, ktorý má vytvoriť účastníkovi konania možnosť oboznámiť sa s podkladmi rozhodnutia, umožniť im klásť svedkovi otázky a vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia pred vydaním rozhodnutia. Konkrétne žalobca vo svojej správnej žalobe sformuloval nasledovné žalobné body:

- Žalobca tvrdí nesprávny úradný postup a nedostatočne zistený skutkový stav. O výsluchu pána S. nebola spísaná inšpektorátom práce zápisnica o jeho vyjadrení z 28.10.2019 podľa § 22 ods. 1 Správneho poriadku. Žalobca tvrdí nesprávny postup pri kladení otázok I. R. so zámerom preukázania závislej práce za účelom postihnutia žalobcu za správny delikt, pričom odpovede pána R. neboli spontánne, jeho vyjadrenia použil inšpektorát voči žalobcovi, nie je zrejmé, či bol pán R. poučený o svojich právach, pričom pokiaľ ide o jeho výsluch, išlo vlastne o výsluch svedka a ako svedok podľa § 35 ods. 4 Správneho poriadku nebol poučený. V tejto časti poukázal žalobca na iné rozhodnutie inšpektorátu práce, a to Inšpektorátu práce v Košiciach č. 168/O-2 zo dňa 03.08.2020, podľa ktorého: Inšpektor práce sa pri získavaní informácií zameriava na získanie charakteristík vykonávanej práce relevantných na preukázanie toho, že ide o prácu závislú (Metodické usmernenie NIP-u). Cieľom tohto zisťovania teda nie je skutočné zistenie dôvodov prítomnosti na pracovisku účastníka konania, ale dokázanie znakov závislej práce (podľa - - poznámka správneho súdu). Žalobca konštatuje, že takýto postup nepovažuje za zákonný a rozhodnutie nepovažuje v nadväznosti na to takisto za zákonné. Žalobca poukázal na rozpor vo výpovedi vyťažovanej osoby pána R. a vyťažovanej osoby - žalobcu, ktorí obaja uviedli, že išlo o práce na základe dohody s pánom W., z čoho potom nevyplýva vzťah nadriadenosti a podriadenosti medzi žalobcom a pánom R.. Z výpovede Real Plus, s.r.o. má vyplývať skutočnosť, že táto odstránila nepresnosť vo výpovediach žalobcu a pána R., pričom o tejto výpovedi sa žalobca dozvedel až z napadnutého rozhodnutia, pretože rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa túto výpoveď neuvádza. Žalobca nevie, či vyjadrenie Real Plus, s.r.o. bolo použité ako dôkaz a či bola spísaná zápisnica podľa Správneho poriadku a zároveň je otázne od koho uvedené vyjadrenie je, pokiaľ rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa označuje predmetný subjekt REAL PLUS, s.r.o. a napadnuté rozhodnutie Real Plus, s.r.o. Z takéhoto označenia uvedeného subjektu v rozhodnutiach správnych orgánov vyplýva zmätočnosť tohto označenia. Žalobca tvrdí nedostatočne zistený skutkový stav, kedy inšpektorát práce nevyužil možnosť vyhotoviť zvukovo-obrazový záznam z inšpekcie, pričom žalobcovi na výzvu jeho právneho zástupcu boli zaslané len dve fotografie a zápisnica o poskytnutí informácie pánom R., ktoré dôkazy znaky závislej práce nepreukazujú. Žalobca nevie, kedy boli fotografie vyhotovené, kto je na nich zobrazený a nie je z nich možné ustáliť dej - výkon závislej práce najmä pokiaľ ide o skutočnosť, pre koho táto závislá práca bola vykonávaná.

- Žalobca tvrdí nedostatočné odôvodnenie rozhodnutí správnych orgánov a nedostatočné dokazovanie. Žalobca nevie, čo bolo podkladom rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa a žalovaného. Tvrdí, že inšpektorát len všeobecne vymenúva podklady rozhodnutia s paušálnym odkazom na ďalšie listinné dôkazy, a to je nedostatočné. Žalovaný len formálne odobril rozhodnutie správneho orgánu

prvého stupňa, a to neumožnilo žalobcovi sa náležite a účinne brániť voči vzneseným obvineniam. Žalobca nevie, či podkladom rozhodnutia inšpektorátu bolo i vyjadrenie REAL PLUS, s.r.o. Inšpektorát nepreukázal skutok kladený žalobcovi za vinu. Fotodokumentácia je nezrozumiteľná a nejasná. Žalobcovi nebol predložený žiaden doklad a vyjadrenie podľa § 3 ods. 2 Správneho poriadku. V tejto časti žalobca poukázal na závery podľa rozsudku NS SR sp. zn. a zdôraznil jeho závery o potrebe oboznámenia účastníka konania s podkladmi rozhodnutia pred vydaním rozhodnutia. Ak žalovaný tvrdí, že vyťažovaná osoba poskytla informáciu podľa § 16 ods. 5 zákona o inšpekcii práce, ide o nesprávne právne posúdenie, pretože toto ustanovenie je aplikovateľné až v začatom konaní, nie pred jeho začatím. Pred začatím konania má inšpektorát postupovať podľa § 12 ods. 1 písm. g) zákona o inšpekcii práce. Úprava § 16 ods. 5 zákona o inšpekcii práce predpokladá, že osoba, ktorá inšpektorovi informácie poskytla bola poučená o tom, v akej pozícii sa nachádza a má byť vo väzbe na to poučená (ak je vypočúvaná ako svedok, tak má byť poučená ako svedok podľa Správneho poriadku). Z rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa a žalovaného nevyplýva na základe akého právneho predpisu bola zápisnica o výsluchu pána R. spísaná ( SR), aké má mať náležitosti, kto a kedy ju vyhotovuje, ako sa má poučiť vyťažovaná osoba (aj s ohľadom na ustanovenie Správneho poriadku), či sa doručuje aj kontrolovanému subjektu.

4. Podaním zo dňa 12.01.2021 sa k žalobe vyjadril žalovaný. Pokiaľ ide o námietku žalobcu, že nebol oboznámený s dôkazmi, ktoré boli použité v správnom konaní odkazuje na Oznámenie o začatí správneho konania zo dňa 18.05.2020, v ktorom bol prvostupňovým správnym orgánom žalobca poučený o svojich procesných právach a mal možnosť vyjadriť sa k podkladom pre vydanie rozhodnutia, právo podať návrh na doplnenie dokazovania, vrátane nahliadania do spisu a žalobca svoje právo nevyužil. Žalovaný v tejto súvislosti poukázal na úpravu nahliadania do spisu podľa § 23 ods. 1 Správneho poriadku. Podľa záverov žalovaného nie je pravdivé tvrdenie žalobcu v správnej žalobe, podľa ktorého sa žalobca dozvedel o vyjadrení subjektu REAL PLUS, s.r.o. až z odôvodnenia druhostupňového rozhodnutia, pretože v protokole z inšpekcie zo dňa 05.11.2019 je toto vyjadrenie uvedené v zozname dokladov, ktoré boli inšpektorátu práce počas inšpekcie práce predložené, a teda tvorí súčasť administratívneho spisu, s ktorým bol žalobca oboznámený, čo potvrdzuje aj vlastnoručným podpisom na uvedenom dokumente. Žalovaný poukázal na úpravu podľa § 16 ods. 5 zákona o inšpekcii práce, v zmysle ktorej fyzická osoba je na požiadanie inšpektora práce povinná poskytnúť informácie potrebné na výkon inšpekcie práce. Kontrolované osoby sú riadne poučené o svojich právach a povinnostiach uviesť pravdivé informácie, čo potvrdzujú svojim podpisom priamo na zápisnici o podaní informácie. Zo zápisníc o podaní informácie z 24.10.2019 je zrejmé, kto tieto zápisnice spísal, dátum spísania, hodina spísania a aj podané poučenia, pričom tieto zápisnice sú podpísané. Fyzické osoby do zápisníc o podaní informácie spísaných inšpektormi práce podávajú spravidla spontánne vyjadrenia a poskytujú bezprostredné informácie, ktoré nie sú skreslené, ale zodpovedajú skutočnému stavu veci. Ich neskoršie vyjadrenia sú často zmenené, a to aj vplyvom zamestnávateľa, ktorý logicky podniká všetky kroky k tomu, aby sa vyhol zodpovednosti za zistené porušenie zákonných povinností. V prípade podania informácie pánom R. a žalobcom nešlo o výsluch svedka. Skutočný stav veci bol správnym orgánom prvého stupňa a žalovaným zistený presne a úplne. Právo účastníka konania podľa § 33 ods. 1, 2 Správneho poriadku opomenuté nebolo.

5. Podaním zo dňa 10.03.2021 učinil žalobca repliku, podľa obsahu ktorej zotrval na dôvodoch vymedzených v podanej žalobe. S vyjadrením žalovaného, podľa ktorého poskytovanie informácií vyťažovanými osobami podľa § 12 ods. 1 písm. g) zákona o inšpekcii je spontánne a jedinečné sa žalobca nestotožňuje. Nesúhlasí s právnym názorom žalovaného, že pri tomto postupe inšpektor zisťuje znaky závislej práce, aby preukázal deliktuálne konanie žalobcu na základe nezákonného zamestnávania. Podľa uvedeného ustanovenia je inšpektor práce oprávnený zistiť totožnosť osoby nachádzajúcej sa na pracovisku a dôvody prítomnosti tejto osoby na pracovisku. Toto ustanovenie neoprávňuje inšpektora na zisťovanie znakov závislej práce vyťažovanej osoby. Je pravdou, že fyzické aj právnické osoby sú podľa § 16 ods. 5 zákona o inšpekcii práce povinné poskytnúť informácie potrebné na výkon inšpekcie. S ohľadom na usporiadanie týchto dvoch ustanovení je žalobca názoru, podľa ktorého takto inšpektor alebo inšpektorát postupuje po začatí správneho konania o uložení pokuty za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania, keďže ustanovenie § 13 a 14 zákona o inšpekcii práce upravuje spôsob vypracovania a ukončenia - prerokovania protokolu, ktoré je impulzom pre začatie správneho konania. Žalobca súhlasí so stanoviskom žalovaného, podľa ktorého inšpekcia práce nie je správnym konaním, ale musí uviesť, že je pre neho nezrozumiteľné a nepreskúmateľné, čo je poskytnutie informácie do zápisnice (.) a o aký listinný dôkaz ide, na základe akého právneho predpisu sa vyhotovuje,

aké náležitosti má, kedy sa vyhotovuje a pod. Zastáva názor, že ak sa v správnom konaní použije listina

- zápisnica o poskytnutí informácie ako dôkaz, musí byť aj ako dôkaz vykonaná. V opačnom prípade nie je možné túto listinu považovať za dôkaz, a teda ani za podklad na rozhodnutie. Je namieste otázka, ako inšpektorát resp. žalovaný vykonali dôkaz - zápisnica o poskytnutí informácie, keď táto zápisnica nie je upravená v žiadnom právnom predpise, a teda ani v zákone o inšpekcii ako lex specialis ani v Správnom poriadku ako vo všeobecnej norme. Žalovaný ani jediným dôkazným prostriedkom nepreukázal správny delikt žalobcu, tieto dôkazy neboli riadne vykonané v správnom konaní; žalobca ani nedisponuje ani nepozná zápisnicu o poskytnutí informácie, ktorú mal sám podpísať; fotodokumentácia je neurčitá a nejasná, žalobca nevie, ako boli odstránené rozpory vo výpovedi R. že pracoval pre objednávateľa prác

- obchodnú spoločnosť REAL PLUS, s.r.o. - podľa pokynov pána W. 6. Podaním zo dňa 31.01.2021 učinil žalovaný dupliku. V jej obsahu zotrval na vyjadrení k žalobe. Zdôraznil, že žalobca bol riadne oboznámený s protokolom o inšpekcii a tento protokol, ktorý uvádza všetky potrebné zistenia a tiež zoznam dokladov zabezpečených počas inšpekcie bol so žalobcom prerokovaný. Následne bolo žalobcovi zaslané Oznámenie o začatí správneho konania, ku ktorému sa žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyjadril. Počas celého správneho konania mal žalobca prístup k administratívnemu spisu.

7. Správny súd preskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutia, ako aj rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa a postup predchádzajúci ich vydaniu, vychádzajúc pritom zo žalobných bodov vymedzených žalobcom vo včas podanej správnej žalobe, ako aj zo zohľadnenia skutočnosti, že prejednávaná vec je vecou správneho trestania, na ktorú dopadá úprava podľa až e) (ďalej len ), ktorá upravuje prípady kedy správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi správnej žaloby. Správny súd skonštatoval, že žaloba dôvodná nie je a nezistil ani žiaden dôvod na zrušenie rozhodnutia žalovaného a rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa v nadväznosti na úpravu podľa až e) . Správny súd rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania za splnenia podmienok podľa , pri skonštatovaní absencie existencie dôvodu nariadenia pojednávania podľa a až e) (žalobca cestou právneho zástupcu vyjadril súhlas s prejednaním veci bez nariadenia pojednávania

- č.l. 53 ). Na termíne verejného vyhlásenia rozsudku určeného na deň: 12.05.2021 správny súd verejne vyhlásil rozsudok vo veci.

8. Podľa , - ďalej : Správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie. Ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach správneho trestania ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

Podľa až e) : Správny súd nie je vo veciach správneho trestania viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak a) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci alebo skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, b) ide o skúmanie otázky zániku zodpovednosti za priestupok, uplynutia prekluzívnej lehoty alebo premlčacej lehoty, v ktorej bolo možné vyvodiť zodpovednosť za iný správny delikt alebo za iné podobné protiprávne konanie, c) ide o základné zásady trestného konania podľa , ktoré je potrebné použiť na správne trestanie,

d) ide o dodržanie zásad ukladania trestov podľa , ktoré je potrebné použiť aj na ukladanie sankcií v rámci správneho trestania, e) ide o skúmanie, či uložený druh sankcie a jej výška nevybočili z rozsahu správnej úvahy orgánu verejnej správy.

Podľa , o správnom konaní (správny poriadok) - ďalej správny poriadok: V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych

predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Chyby v písaní, v počtoch a iné zrejmé nesprávnosti v písomnom vyhotovení rozhodnutia správny orgán kedykoľvek aj bez návrhu opraví a upovedomí o tom účastníkov konania.

Podľa § 32 ods. 1, ods. 2 správneho poriadku: Správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. Údaje z informačných systémov verejnej správy a výpisy z nich, okrem údajov a výpisov z registra trestov, sa považujú za všeobecne známe skutočnosti a sú použiteľné na právne účely. Tieto údaje nemusí účastník konania a zúčastnená osoba správnemu orgánu preukazovať dokladmi. Doklady vydané správnym orgánom a obsah vlastných evidencií správneho orgánu sa považujú za skutočnosti známe správnemu orgánu z úradnej činnosti, ktoré nemusia účastník konania a zúčastnená osoba správnemu orgánu dokladovať.

Podľa § 23 ods. 1 správneho poriadku: Účastníci konania a ich zástupcovia a zúčastnené osoby majú právo nazerať do spisov, robiť si z nich výpisy, odpisy a dostať kópie spisov s výnimkou zápisníc o hlasovaní alebo dostať informáciu zo spisov s výnimkou zápisníc o hlasovaní iným spôsobom.

Podľa § 34 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4, ods. 5 správneho poriadku: Na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Dôkazmi sú najmä výsluch svedkov, znalecké posudky, listiny a ohliadka. Účastník konania je povinný navrhnúť na podporu svojich tvrdení dôkazy, ktoré sú mu známe. Vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu. Správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.

Podľa § 33 ods.2 správneho poriadku: Správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.

Podľa § 18 ods. 1, ods. 2 správneho poriadku: Konanie sa začína na návrh účastníka konania alebo na podnet správneho orgánu. Konanie je začaté dňom, keď podanie účastníka konania došlo správnemu orgánu príslušnému vo veci rozhodnúť. Pokiaľ sa konanie začína na podnet správneho orgánu, je konanie začaté dňom, keď tento orgán urobil voči účastníkovi konania prvý úkon.

Podľa o inšpekcii práce a o zmene a doplnení o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení platnom a účinnom k momentu právoplatnosti rozhodnutia žalovaného t. j. k 07.09.2020 - ďalej zákon o inšpekcii práce: Fyzická osoba a právnická osoba je na požiadanie inšpektorátu práce alebo inšpektora práce povinná poskytnúť informácie potrebné na výkon inšpekcie práce, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

Podľa § 12 ods. 1 písm. g) zákona o inšpekcii práce: Inšpektor práce je pri výkone inšpekcie práce oprávnený po g) požadovať preukázanie totožnosti od fyzickej osoby nachádzajúcej sa na pracovisku zamestnávateľa a vysvetlenie dôvodu jej prítomnosti.

Podľa § 2 ods. 1 písm. a), bod 4 zákona o inšpekcii práce: Inšpekcia práce je a) dozor nad dodržiavaním 4. právnych predpisov, ktoré upravujú zákaz nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania.

Podľa § 19 ods. 4, ods. 6 zákona o inšpekcii práce: Pokutu podľa odsekov 1 a 2 možno uložiť do dvoch rokov odo dňa prerokovania protokolu a najneskôr do troch rokov odo dňa, keď bola porušená povinnosť.

Inšpektorát práce pri ukladaní pokuty podľa odsekov 1 a 2 zohľadňuje jej preventívne pôsobenie a pri určovaní výšky pokuty prihliada najmä na a) závažnosť zisteného porušenia povinností a závažnosť ich následkov, b) počet zamestnancov zamestnávateľa a riziká, ktoré sa vyskytujú v činnosti zamestnávateľa, c) počet nelegálne zamestnaných fyzických osôb, ak ide o uloženie pokuty podľa odseku 2 písm. a) prvého bodu, d) skutočnosť, či zistené porušenie povinností je dôsledkom neúčinného systému riadenia ochrany práce u zamestnávateľa alebo či ide o ojedinelý výskyt nedostatku, e) opakované zistenie toho istého nedostatku.

Podľa o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení platnom a účinnom k momentu právoplatnosti rozhodnutia žalovaného t. j. k 07.09.2020 - ďalej len : Nelegálne zamestnávanie je zamestnávanie právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, ak využíva závislú prácu po a) fyzickej osoby a nemá s ňou založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer podľa osobitného predpisu.

Podľa : Právnická osoba a fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, nesmie nelegálne zamestnávať podľa a . Fyzická osoba nesmie nelegálne zamestnávať podľa .

Podľa , : Závislá práca je práca vykonávaná vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, osobne zamestnancom pre zamestnávateľa, podľa pokynov zamestnávateľa, v jeho mene, v pracovnom čase určenom zamestnávateľom. Závislá práca môže byť vykonávaná výlučne v pracovnom pomere, v obdobnom pracovnom vzťahu alebo výnimočne za podmienok ustanovených v tomto zákone aj v inom pracovnoprávnom vzťahu. Závislá práca nemôže byť vykonávaná v zmluvnom občianskoprávnom vzťahu alebo v zmluvnom obchodnoprávnom vzťahu podľa osobitných predpisov.

9. Konanie v tejto veci je konaním vo veci správneho trestania podľa a nasl. , pre ktoré sa zároveň uplatní úprava podľa až e) , ktorá vymedzuje prípady, kedy správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby. V nadväznosti na to správny súd vyhodnocoval námietky žalobcu uvedené vo včas podanej správnej žalobe aj pri zohľadnení úpravy podľa až e) . Správny súd podotýka, že i v tomto type konania sa s výnimkou prípadov vymedzených podľa až e) uplatní koncentrácia rozsahu a dôvodov žaloby v zmysle úpravy , v nadväznosti načo správny súd v pomeroch prejednávanej veci vyhodnocoval námietky žalobcu obsiahnuté v žalobných bodoch včas podanej správnej žaloby, vo svetle úpravy podľa až e) .

10. Pokiaľ žalobca namietal skutočnosť, že z rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa nie je zrejmé, čo bolo podkladom tohto rozhodnutia a čomu zodpovedajú „ďalšie listinné dôkazy“, z ktorých správny orgán prvého stupňa tiež pri svojom rozhodnutí vychádzal, a to spôsobuje nepreskúmateľnosť jeho rozhodnutia, nie je táto námietka žalobcu hodnotená ako dôvodná. Správny súd uvádza, že nepreskúmateľnosť rozhodnutia správneho orgánu predstavuje vo všeobecnej rovine vadu rozhodnutia, ktorá bráni správnemu súdu preskúmať rozhodnutie po vecnej stránke, pretože z neho nie je zrejmé ako bolo rozhodnuté alebo o čom bolo rozhodnuté alebo z akých dôvodov bolo rozhodnuté práve tak, ako bolo rozhodnuté. Nepreskúmateľnosť či už v jej podobe nezrozumiteľnosti alebo nedostatku dôvodov musí mať teda kvalitu dosahujúcu úroveň, ktorá bráni nájsť odpovede na vyššie uvedené otázky. Odôvodnenie rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa, ale ani odôvodnenie napadnutého rozhodnutia takúto vadu nepreskúmateľnosti nevykazuje. Namietanú formuláciu „ďalšie listinné dôkazy“ tak, ako bola použitá správnym orgánom prvého stupňa v jeho odôvodnení, je potrebné vnímať v kontexte ostatného odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa, ktoré okrem protokolu z inšpekcie, zápisníc o podaní informácie, vyjadrenia účastníka konania k oznámeniu o začatí správneho konania, fotodokumentácie uvádza i doklad - Zmluvu o dielo č. 03/2019, uzatvorenú medzi žalobcom a spoločnosťou REAL PLUS s.r.o. ako objednávateľom, predmetom ktorej boli stavebné práce spočívajúce v rekonštrukcii interiéru priestorov „Penziónu Javorník, Makov 226, 023 56“ alebo v rámci listinných dokladov, ktoré boli predložené zamestnávateľom pri inšpekcii práce podľa protokolu z inšpekcie:

plán bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, vyjadrenie majiteľa penziónu k prácam na rekonštrukcii Penziónu Javorník alebo evidenciu pracovného času a pracovných činností na Penzióne Javorník. Z uvedeného je potom zrejmé, a teda zrozumiteľné, ktoré dôkazy v zmysle ich takéhoto vymedzenia a konkrétnej identifikácie, boli tiež ako „ďalšie listinné dôkazy“ podkladom rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa v zmysle vymedzenia inštitútu podkladov rozhodnutia podľa § 32 ods. 2 správneho poriadku.

11. Pokiaľ žalobca namietal, že sa až z napadnutého rozhodnutia dozvedel o vyjadrení sa subjektu REAL PLUS s.r.o., z ktorého vyjadrenia vychádzal žalovaný pri svojom závere o odstránení nepresností vo vyjadreniach pán I. R. a žalobcu (vyjadrenie REAL PLUS s.r.o. zo dňa 28.10.2019 - poznámka správneho súdu), nie je táto námietka správnym súdom hodnotená ako dôvodná. Z obsahu protokolu o inšpekcii práce spoľahlivo vyplýva, že pri výkone inšpekcie práce bolo predložené vyjadrenie majiteľa penziónu k prácam na rekonštrukcii Penziónu Javorník, pričom zároveň z obsahu protokolu o inšpekcii práce vyplýva, že obsah protokolu bol dňa 05.11.2019 so žalobcom prerokovaný a žalobca sa k obsahu všetkých zistených skutočností a nedostatkov, ktoré sú uvedené v protokole, vyjadril tak, že I. vykonával pre neho práce zhruba tri dni, momentálne ich už pre neho nevykonáva a do budúcna si žalobca dá pozor, aby sa už podobná situácia neopakovala. Zároveň v tejto súvislosti poukazuje správny súd na obsah Oznámenia správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 18.05.2020 o začatí konania o uložení pokuty č. 134/2020-IZA-2.4/pok/oz/K (ďalej aj ako oznámenie alebo Oznámenie zo dňa 18.05.2020), podľa obsahu ktorého pri oznámení správneho orgánu prvého stupňa podľa § 33 správneho poriadku adresovaného žalobcovi o možnosti vyjadriť sa k podkladom pre rozhodnutie, spôsobu ich zisťovania ako aj podať návrh na ich doplnenie, je uvedený odkaz na podrobnejšie popísanie zistení pri výkone inšpekcie na protokol o výsledku inšpekcie z 05.11.2019, ktorý bude spolu s prílohami uvedenými v tomto protokole podkladom pre správne konanie a vydanie rozhodnutia. Z protokolu o inšpekcii a oznámenia teda vyplýva, že tvrdenie žalobcu o tom , že sa o predmetnom vyjadrení subjektu REAL PLUS s.r.o. dozvedel až z rozhodnutia žalovaného nezodpovedá skutočnosti.

12. Osobitne k žalobcom namietanému označeniu subjektu REAL PLUS s.r.o. v odôvodnení rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa pri identifikácii Zmluvy o dielo č. 03/2019 uzatvorenej medzi žalobcom ako zhotoviteľom a spoločnosťou REAL PLUS s.r.o. ako objednávateľom a označením subjektu Real Plus s.r.o. vo vzťahu k vyjadreniu tohto subjektu zo dňa 28.10.2019 podaného konateľom pánom S. W., ktoré vyjadrenie malo odstrániť nepresnosť vo výpovediach žalobcu a pána R. podľa odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, z ktorého rozdielneho označenia uvedeného subjektu vyvodzoval žalobca zmätočnosť označenia tohto subjektu a tvrdil, že žalobca nevie posúdiť, od koho vlastne bolo vyjadrenie poskytnuté, hodnotí správny súd túto námietku žalobcu ako nedôvodnú. Pri tomto závere poukazuje správny súd na skutočnosť označenia subjektu objednávateľa podľa podkladu rozhodnutia - Zmluvy o dielo č. 03/2019 zo dňa 14.09.2019 ako REAL PLUS s.r.o., Makov 226, 023 56 Makov, IČO: 36 394 637, skutočnosť registrovaného obchodného mena tohto subjektu tak, ako vyplýva z verejne dostupného Obchodného registra Okresného súdu Žilina, oddiel: Sro, vložka číslo 12484/L, ako aj na postup žalovaného podľa obsahu pripojeného administratívneho spisu - opravu chyby v písaní zo dňa 11.01.2021, podľa ktorého žalovaný opravil na strane 3 v texte napadnutého rozhodnutia text v znení „Real Plus s.r.o.“ a nahradil ho textom „REAL PLUS, s.r.o.“, a to na základe postupu podľa § 47 ods. 6 správneho poriadku. Takýto postup žalovaného hodnotí správny súd ako zákonný a nezakladajúci nezrozumiteľnosť odôvodnenia napadnutého rozhodnutia z takto žalobcom vymedzeného dôvodu. Na tomto mieste odôvodnenia správny súd zdôrazňuje, že nezrozumiteľnosťou zakladajúcou dôvod na zrušenie preskúmavaného rozhodnutia správneho orgánu musí mať vo všeobecnosti kvalitu nezrozumiteľnosti rozhodnutia ako celku, a teda nemôže ísť len o parciálnu nezrozumiteľnosť (čo v danej veci vzhľadom na zákonný postup žalovaného podľa § 47 ods. 6 správneho poriadku, ktorý sa naviac týkal len znenia obchodného mena označeného subjektu, ani naplnené nebolo).

13. Pokiaľ žalobca namietal, že nebol pred vydaním rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa oboznámený s fotodokumentáciou a nevie, či z kontroly bol vyhotovený zvukový záznam alebo len fotodokumentácia, nebol mu predložený žiaden doklad na vyjadrenie podľa § 3 ods. 2 správneho poriadku a zároveň v tejto časti poukazoval žalobca na závery podľa rozhodnutia NS SR sp. zn. zdôrazňujúc povinnosti správneho orgánu umožniť účastníkovi konania oboznámiť sa s pokladmi rozhodnutia pred vydaním rozhodnutia a skutočnosť, že správny orgán nie je zbavený tejto povinnosti na základe možnosti účastníka konania nahliadať do administratívneho spisu, nie je v pomeroch tejto veci uvedená námietka žalobcu hodnotená ako dôvodná. Primárne na tomto

mieste správny súd zdôrazňuje, že z úpravy podľa § 33 ods. 2 správneho poriadku vyplýva zákonná povinnosť správneho orgánu dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. Účastníci konania v zmysle reakcie na splnenie takejto povinnosti správneho orgánu majú právo vyjadriť sa k meritórnej stránke dôkazov (stotožniť sa s dôkazom alebo ho neakceptovať) a vyjadriť aj k procesnej stránke získania dôkazu, teda spôsobu jeho obstarania a vykonania. Kedykoľvek pred vydaním rozhodnutia majú právo navrhnúť ďalší dôkaz, resp. doplniť dokazovanie. Správny súd považuje za dôležité zdôrazniť, že právo účastníka konania nahliadať do spisu v zmysle príslušných ustanovení správneho poriadku - § 23 ods. 1 správneho poriadku a povinnosť správneho orgánu dať vždy účastníkovi konania možnosť vyjadriť sa k podkladom pre rozhodnutie podľa § 33 ods. 2 správneho poriadku, sú dva rozdielne právne inštitúty. Skutočnosť, že účastník konania má zo zákona vyplývajúce právo nahliadať do administratívneho spisu, nezbavuje správny orgán povinnosti upovedomiť účastníka konania o tom, aby sa oboznámil s podkladmi pre rozhodnutie, prípadne, aby navrhol ich doplnenie v štádiu, keď správny orgán podľa vlastného vyhodnotenia uzavrie, že obstaral všetky podklady potrebné pre spravodlivé a čo najobjektívnejšie rozhodnutie veci (Potásch, P., Hašanová, J. Vallová, J. Milučký, J. Medžová, D. Správny poriadok. Komentár. 3. vydanie. Praha: C.H.BECK, 2019, s. 294).

14. Z pripojeného administratívneho spisu spoľahlivo vyplýva skutočnosť, že správny orgán prvého stupňa Oznámením zo dňa 18.05.2020 oznámil žalobcovi podľa § 33 ods. 2 správneho poriadku, že má ako účastník konania možnosť vyjadriť sa k podkladom pre vydanie rozhodnutia, ku spôsobu zisťovania, ako aj podať návrh na ich doplnenie vrátane predloženia ďalších listinných dôkazov, a to v lehote najneskôr do 8 dní od doručenia tohto oznámenia. Pri identifikácii podkladov zachytávajúcich skonštatované zistenia pri výkone inšpekcie odkázal správny orgán prvého stupňa na ich podrobnejší opis a identifikáciu v protokole o výsledku inšpekcie zo dňa 05.11.2019, ktorý bude spolu s prílohami uvedenými v tomto protokole podkladom pre správne konanie a vydanie rozhodnutia. Zároveň správny orgán prvého stupňa oznámil žalobcovi, že v prípade, ak sa v uvedenej lehote nevyjadrí, pri rozhodovaní sa bude vychádzať z vyššie uvedených podkladových materiálov, ktoré má Inšpektorát práce v Žiline k dispozícii. Oznámenie bolo žalobcovi doručené dňa 26.05.2020. Na uvedené oznámenie žalobca reagoval vyjadrením zo dňa 02.06.2020, ktoré je súčasťou pripojeného administratívneho spisu. Osobitne, pokiaľ ide o fotodokumentáciu, správny súd konštatuje, že táto v Oznámení zo dňa 18.05.2020 ako podklad rozhodnutia správneho orgánu, a to ani vo väzbe na obsah protokolu z inšpekcie označená nie je. Správny orgán prvého stupňa ju podľa odôvodnenia svojho rozhodnutia označil za dôkaz výkonu závislej práce kontrolovanou fyzickou osobou pánom I. na kontrolovanom pracovisku. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na dostatočné a náležité odôvodnenie napadnutého rozhodnutia v časti, kde sa žalovaný vysporiadal s odvolacou námietkou žalobcu, podľa ktorej odvolacej námietky „Inšpektorát sa odvoláva pri dokazovaní aj na fotodokumentáciu, s ktorou účastník konania nebol oboznámený. Účastníkovi konania nie je zrejmé, či z tejto kontroly bol vyhotovený zvukovoobrazový záznam alebo bola zhotovená len fotodokumentácia a z toho dôvodu účastník konania žiada, aby bolo rozhodnutie správneho orgánu zrušené a nariadené ústne pojednávanie a aby bol účastník konania riadne oboznámený so všetkými dôkaznými prostriedkami.“ Na takúto odvolaciu námietku reagoval žalovaný v druhom odseku piatej strany odôvodnenia svojho rozhodnutia, podľa ktorého: „Namietanú nepreskúmateľnosť rozhodnutia účastník konania odôvodňuje tým, že z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, čo bolo podkladom pre jeho vydanie a že ako účastník konania nebol oboznámený s fotodokumentáciou (prípadným videozáznamom z výkonu inšpekcie práce), ktorá tvorí súčasť spisu. Odvolací orgán po preštudovaní administratívneho spisu dospel k záveru, že videozáznam nebol vyhotovený. Čo sa fotodokumentácie týka, táto ako súčasť spisu je pripojená. V poučení oznámenia o začatí správneho konania zo dňa 18.05.2020 bol účastník konania poučený o možnosti vyjadriť sa k podkladom pre vydanie rozhodnutia, rovnako ako podať návrh na doplnenie, vrátane možnosti nahliadnutia do spisu, účastník konania ani jeho právny zástupca túto možnosť nevyužili, čiže tvrdenie, že nebol účastník konania s týmto dôkazom oboznámený, nie je spôsobilé zvrátiť záver inšpekcie. Navyše sa prvostupňové rozhodnutie inšpektorátu práce neopiera priamo len o tento dôkaz, pretože inšpektorát práce v tomto prípade zvolil iný dôkazný prostriedok, ktorý sa v danej situácii javil ako vhodný a na základe ktorého inšpektori práce získali viac informácií o vykonávanej činnosti kontrolovanou osobou.“ V nadväznosti na uvedené správny súd konštatuje, že správny orgán prvého stupňa si riadne splnil zákonnú povinnosť podľa § 33 ods. 2 správneho poriadku a žalobcovi umožnil, aby sa pred vydaním rozhodnutia vyjadril k podkladom rozhodnutia a k spôsobu ich zistenia, prípadne, aby navrhol ich doplnenie. Uvedený postup správneho orgánu prvého stupňa je súladný i so závermi

žalobcom označeného rozhodnutia NS SR sp. zn. . Vzhľadom na závery žalovaného, ktorého konanie tvorí s konaním správneho orgánu prvého stupňa jeden celok, potom správny súd nehodnotí absenciu označenia fotodokumentácie ako podkladu rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa v Oznámení zo dňa 18.05.2020 ako vadu konania, ktorá by bola spôsobilá v uvedených súvislostiach založiť nezákonnosť rozhodnutia žalovaného. Zároveň správny súd zdôrazňuje vyššie citované odôvodnenie napadnutého rozhodnutia vo vzťahu k fotodokumentácii, ktorá žalovaným nebola hodnotená ako jediný a ani ako zásadný dôkaz administratívnej zodpovednosti žalobcu, keď žalovaný zvolil iný dôkazný prostriedok, ktorý sa v danej situácii javil ako vhodný, a na základe ktorého inšpektori práce získali viac informácií o vykonávanej činnosti kontrolovanou osobou, čo v kontexte odôvodnenia napadnutého rozhodnutia predstavuje väzbu na vyjadrenie spoločnosti REAL PLUS s.r.o. zo dňa 28.10.2019, ktoré odstránilo nepresnosť vo výpovediach žalobcu a pána I., v spojení s ďalšími dôkazmi identifikovateľnými pre žalobcu v zmysle už vyššie uvedeného odôvodnenia podľa bodu 10 odôvodnenia tohto rozsudku, ktoré boli podkladom napadnutého rozhodnutia. Naviac správny súd uvádza, že povinnosť správneho orgánu podľa § 33 ods. 2 správneho poriadku spočíva vo vytvorení možnosti pre účastníka konania, aby sa tento oboznámil s podkladmi rozhodnutia, aby sa k nim vyjadril, aby sa vyjadril k spôsobu ich zistenia a prípadne navrhol ich doplnenie. Vecou vlastnej aktivity a iniciatívy samotného účastníka potom je ako sa k tejto možnosti postaví, ako ju v prebiehajúcom administratívnom konaní využije i prostredníctvom napr. nahliadania do administratívneho spisu.

15. Pokiaľ žalobca namietal, že správny orgán prvého stupňa vypočutím pána I. R. nezákonne na vopred pripravenú skladbu otázok viedol vlastne výsluch svedka, hoci tento ako svedok poučený v zmysle úpravy podľa § 35 správneho poriadku nebol, že mu boli kladené otázky so zameraním na preukázanie znakov závislej činnosti, ktoré mali povahu kapcióznych otázok a sugestívnych otázok, pričom v tejto súvislosti žalobca poukazoval na úpravu podľa § 12 ods. 1 písm. g) zákona o inšpekcii práce a tvrdil, že uvedený spôsob vypočutia pána I. spôsobuje nezákonnosť dokazovania a nezákonnosť rozhodnutia, nie sú tieto námietky žalobcu hodnotené ako dôvodné. Správny súd zdôrazňuje, že pri dopytovaní žalobcu a pána I. R. v súvislosti s podaním informácie, postup správneho orgánu prvého stupňa upravovalo ustanovenie § 16 ods. 5 zákona o inšpekcii práce. Tomu korešponduje i obsah poučenia v zápisniciach o podaní informácie tak, ako sú súčasťou pripojeného administratívneho spisu, teda v zápisnici o podaní informácie C. a v zápisnici o podaní informácie I. R., kde je uvedené poučenie v zmysle o inšpekcii práce a o zmene a doplnení o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, podľa ktorého: Právnická a fyzická osoba je na požiadanie inšpektorátu práce alebo inšpektora práce povinná poskytnúť informácie potrebné na výkon inšpekcie práce, ak osobitný predpis neustanovuje inak (zákon o ochrane utajovaných skutočností). Súčasťou uvedeného poučenia osôb, ktoré podávali informácie je i poučenie, podľa ktorého: Kto úmyselne podal nepravdivé alebo neúplné vysvetlenie pred orgánom štátnej správy, dopúšťa sa priestupku podľa o priestupkoch v znení neskorších predpisov, za čo možno uložiť pokutu podľa o priestupkoch v znení neskorších predpisov do 165,- Eur. Vzhľadom na to, že pri podaní informácie žalobcu a pána I. išlo o postup pri výkone inšpekcie podľa ako aj podľa všetko zákona o inšpekcii práce v štádiu pred ukončením inšpekcie protokolom z inšpekcie, nejednalo sa o úkony správneho orgánu prvého stupňa v rámci prebiehajúceho správneho konania, ktoré z podnetu správneho orgánu podľa správneho poriadku začalo až následne, na základe Oznámenia zo dňa 18.05.2020. Na tomto mieste odôvodnenia poukazuje správny súd na závery podľa rozhodnutia NS SR sp. zn. zo dňa 21.11.2018, podľa právnej vety ktorého: Protokol o výsledku inšpekcie práce predstavuje podklad pre vydanie správneho rozhodnutia, ktorým sa predbežne vyhodnocuje zistený skutkový stav, oboznamujú sa dôkazy a kontrolovanému subjektu sa v ňom ukladajú opatrenia podľa ustanovenie zákona o inšpekcii práce, ktoré je povinný prijať na odstránenie zistených nedostatkov. Výkon inšpekcie práce ako aj postup pri vyhotovovaní protokolu sa neriadi ustanoveniami správneho poriadku, má preto neformálny charakter a je upravený osobitným právnym predpisom, ktorým je zákon o inšpekcii práce. V nadväznosti na tieto závery označeného rozhodnutia NS SR správny súd uvádza, že postup správneho orgánu prvého stupňa pri realizácii úkonov podľa zákona o inšpekcii práce, ako aj podľa zákona o inšpekcii práce je postupom, v rámci ktorého sa úprava správneho poriadku neuplatní. Pán I. R. nebol vypočutý v pozícii svedka, a preto nebol dôvod, aby bol ako svedok poučený podľa správneho poriadku. Vo väzbe na uvedené nemohlo byť žalobcovi v súvislosti s podaním informácie pánom I. R. ani upreté právo klásť mu otázky ako svedkovi a nemohlo dôjsť k porušeniu princípu rovnosti zbraní tak, ako to namietal žalobca. Z obsahu zápisnice o podaní informácie

pánom I. R., ktorá je citovaná aj v obsahu protokolu z inšpekcie práce vyplýva, že otázky, ktoré správny orgán prvého stupňa menovanému kládol, boli zrozumiteľné a nenavádzali menovaného na konkrétne odpovede a boli vecne zamerané na prešetrované skutočnosti v danom prípade v súlade s úpravou o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov tak, ako je takýto predmet výkonu inšpekcie vymedzený v protokole z inšpekcie z 05.11.2019, vrátane preverenia znakov závislej práce za účelom efektívneho vykonania samotnej inšpekcie, a teda položené otázky nevybočovali z uvedeného zákonom vymedzeného právneho rámca, ktorý tvorí základ ich uplatnenia. Pokiaľ teda žalobca namietal, že otázky správneho orgánu prvého stupňa boli zamerané na zistenie znakov závislej práce a nie na preverenie prítomnosti osoby, ktorá podala informáciu, pokiaľ ide o prítomnosť na pracovisku, nie je táto námietka žalobcu dôvodná. Otázky, ktoré boli kladené osobe pána I. R., po oboznámení sa s ich obsahom, nehodnotí správny súd ako sugestívne alebo kapciózne, ale ako otázky, ktoré smerovali ku zisteniu relevantných skutočností v súvislosti s vymedzeným predmetom inšpekcie práce a východiskami, ktoré mali umožniť náležité vyhodnotenie administratívnej zodpovednosti žalobcu v súvislosti s kontrolou zákazu nelegálneho zamestnávania, pokiaľ ide o znaky závislej práce. Ako nedôvodnú hodnotí správny súd námietku žalobcu týkajúcu sa nesprávneho právneho posúdenia vo vzťahu k úprave podľa zákona o inšpekcii práce, ktorú je podľa žalobcu možné aplikovať na poskytnutie informácií vyťažovanou osobou po začatí správneho konania a nie pred jeho začiatkom. Správny súd pri tomto závere vychádza zo znenia úpravy zákona o inšpekcii práce, podľa ktorého ide o prostriedok získania informácie od fyzickej alebo právnickej osobe potrebnej na vykonanie inšpekcie. Uvedená dikcia právneho predpisu i pri systematickom zaradení úpravy podľa zákona o inšpekcii práce za úpravu inštitútu protokolu z inšpekcie práce, vylučuje uplatnenie postupu podľa tejto právnej úpravy správnym orgánom prvého stupňa v inom konaní než v priebehu inšpekcie.

16. Pokiaľ žalobca namietal nedostatočné zistenie skutkového stavu a nepreukázanie znakov závislej práce, správny súd uvedené námietky žalobcu hodnotí ako nedôvodné. Primárne považuje za potrebné vysloviť, že takto formulované námietky bez konkretizácie toho, v čom bol skutkový stav nedostatočne zistený, resp. ktorý konkrétny znak závislej práce nie je podľa tvrdenia žalobcu preukázaný, neumožňuje žalovanému relevantne sa v konaní pred správnym súdom brániť a relevantne reagovať na takúto námietku žalobcu a zároveň správnemu súdu neumožňuje podrobiť takúto námietku vecnému prieskumu zákonnosti. Dôsledné a argumentačne rozvinuté vymedzenie žalobných bodov je v konaní pred správnym súdom dôležitým predpokladom úspešnosti správnej žaloby, a to i v konaniach vo veciach správneho trestania, čo však vo vzťahu k vyššie uvedenej námietke žalobcu konštatovať možné nie je.

17. Správny orgán prvého stupňa v rámci vykonanej inšpekcie zistil skutočnosti, ktoré znaky závislej práce vykonávanej pánom I. R. pre žalobcu ako podnikateľa fyzickú osobu preukazujú. Zároveň nebolo žalobcom preukázané a ani inak zistené, že by pán R. vykonával závislú prácu pre žalobcu za splnenia podmienky podľa , teda v pracovnom pomere dojednanom so žalobcom alebo v obdobnom pracovnom vzťahu alebo za podmienok ustanovených v v inom pracovnoprávnom vzťahu. Konkrétne zo zápisnice o podaní informácie žalobcu, zo zápisnice o podaní informácie pánom I. R., zo Zmluvy o dielo č. 03/2019 zo dňa 14.09.2019 uzatvorenej medzi zhotoviteľom - žalobcom a objednávateľom REAL PLUS s.r.o. Makov a z vyjadrenia subjektu REAL PLUS s.r.o. zo dňa 28.10.2019 vyplýva v skutkovej rovine dostatočné preukázanie výkonu závislej práce osobou pána I. v zmysle úpravy , teda osobne pánom I. R. pre žalobcu, vo vzťahu nadriadenosti žalobcu a podriadenosti pána R., podľa pokynov žalobcu a v jeho mene a v pracovnom čase určenom žalobcom. V deň kontroly sa na pracovisku sa nachádzal pán I. R., ktorý prácu na pracovisku vykonával osobne. Vzťah nadriadenosti a podriadenosti medzi žalobcom a pánom I. R. preukazuje vyjadrenie sa samotného žalobcu, podľa ktorého ho do práce zavolal práve žalobca. Rovnako z vyjadrenia žalobcu a pána I. R. vyplýva, že pán I. R. pracoval na základe pokynov žalobcu. Na pracovisko neprišiel svojvoľne, ale preto že bol zavolaný žalobcom, a teda žalobca o jeho prítomnosti na pracovisku vedel, podľa vyjadrenia sa pána R. bol tento na pracovisku v deň podania informácie od 7.00 hod. a pracoval tam tretí deň. Taktiež sa pán R. vyjadril k odplate za vykonanie práce, ktorá mala byť dojednaná tak, že sa nej so žalobcom dohodne po vykonaní práce. Uvedené skutočnosti preukazujú komplex znakov závislej práce pána I. R. pre žalobcu tak, ako sú definované úpravou podľa . Osobitne k odplate za vykonanú prácu správny súd podotýka, že z vyjadrenia pána R. bola odplatnosť vzťahu, v ktorom

vykonával závislú prácu pre žalobcu zrejmá a nepochybná. V nadväznosti na to správny súd nehodnotí ako dôvod vedúci ku zrušeniu rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa a žalovaného skutočnosť absencie odôvodnenia znaku závislej práce pána R. pre žalobcu - výkonu tejto práce za odplatu, v odôvodnení rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa a žalovaného, všetko práve s ohľadom na uvedené jednoznačné vyjadrenie sa pána R. podľa zápisnice o podaní informácie, ktorá je obsahom pripojeného administratívneho spisu, ktoré odplatnosť preukazuje. Dôkazy svedčiace o výkone závislej práce pána I. R. vyhodnotil žalovaný podľa správneho poriadku, aplikujúc zásadu voľného hodnotenia dôkazov a takto dostatočne zistený skutkový stav správne právne posúdil so záverom, podľa ktorého žalobca porušil ustanovenie v nadväznosti na o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, teda porušil povinnosti vyplývajúce z predpisu vymedzeného podľa zákona o inšpekcii práce. Skutkový stav bol zistený dostatočne pre riadne posúdenie veci, čo správny súd konštatuje i vo väzbe na úpravu podľa . Osobitne pokiaľ ide o postup správnych orgánov, ktoré v predmetnom administratívnom konaní nenariadili ústne pojednávanie, poukazuje správny súd na úpravu podľa správneho poriadku a konštatuje, že z osobitnej úpravy pre predmetné administratívne konanie obligatórnosť ústneho pojednávania nevyplýva a jeho nenariadenie za takéhoto stavu je výsledkom správnej úvahy správnych orgánov pri posudzovaní skutočnosti, či si jeho nariadenie vyžiadala povaha veci, najmä jej objasnenie. Z odôvodnenia rozhodnutí správnych orgánov v tejto veci vyplýva dostatočné premietnutie úvah správnych orgánov pri závere o dostatočnom zistení skutkového stavu a tým aj úvaha ohľadom potreby nariadenia ústneho pojednávania z dôvodu, že by si to vyžadovala povaha veci, najmä jej objasnenie. Správny súd sa s takýmto postupom správnych orgánov stotožňuje a rovnako ako vyplýva z vyššie uvedeného odôvodnenia hodnotí zistený skutkový stav v administratívnom rozhodnutí za dostatočný pre riadne posúdenie veci.

18. Osobitne, pokiaľ ide o vyjadrenie subjektu REAL PLUS s.r.o., správny súd uvádza, že toto vyjadrenie bolo v rámci výkonu inšpekcie jedným z dokladov predložených žalobcom ako vyplýva z obsahu protokolu z inšpekcie práce a v konaní o uložení pokuty predstavovalo regulérny podklad rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa i žalovaného podľa § 32 ods. 2 správneho poriadku. Úprava inštitútu podkladu rozhodnutia správneho orgánu neurčuje pre jednotlivé podklady rozhodnutia správneho orgánu náležitosti, ale vymedzuje podklady rozhodnutia správneho orgánu prostredníctvom ich príkladmého výpočtu a vo väzbe na účel dokazovania správneho orgánu, ktorým je podľa § 32 ods. 1 správneho poriadku presné a úplné zistenie skutočného stavu veci, za ktorým účelom je správny orgán povinný obstarať si potrebné podklady pre rozhodnutie, pričom nie je viazaný len návrhmi účastníkov. Rovnako ani zo špeciálnej právnej úpravy podľa zákona o inšpekcii práce nevyplýva požiadavka vo vzťahu ku forme zadokumentovania zistení pri výkone inšpekcie. Pokiaľ teda následne správny orgán prvého stupňa v konaní - už správnom konaní o uložení pokuty vychádzal z vyjadrenia subjektu REAL PLUS s.r.o. zo dňa 28.10.2019 ako z podkladu svojho rozhodnutia v takej forme, v akej bol predložený v priebehu inšpekcie a je súčasťou pripojeného administratívneho spisu, bol takýto postup správneho orgánu prvého stupňa v súlade so zákonom, a to konkrétne s úpravou podľa § 32 ods. 2 správneho poriadku. Rovnako zo žiadnej právnej úpravy nevyplývala správnemu orgánu prvého stupňa zápisnice o podaní informácie a ani iné doklady zabezpečené v priebehu výkonu inšpekcie práce doručovať žalobcovi. Zároveň pokiaľ ide o podanie informácií jednak žalobcom ako aj pánom I. R. a ich zachytenie vo forme zápisníc o podaní informácie v rámci postupu podľa § 16 ods. 5 zákona o inšpekcii práce, pokiaľ ide o zvolenie formy zachytenia podanej informácie, ide o postup v plnej kompetencii orgánu vykonávajúceho inšpekciu, na ktorý proces inšpekcie právna úprava správneho poriadku nedopadá. Postup orgánu, ktorý vykonáva inšpekciu práce podľa § 16 ods. 5 zákona o inšpekcii práce a rovnako aj podľa § 12 ods. 1 písm. g) zákona o inšpekcii práce je postupom upraveným v špeciálnom právnom predpise a uplatní sa výlučne v priebehu realizácie inšpekcie práce, pričom výsledky a zistenia vyplývajúce z tohto postupu sú spôsobilým podkladom rozhodnutia správneho orgánu rozhodujúceho o pokute za zistené porušenie. Osobitne pokiaľ ide o samotný protokol z inšpekcie práce správny súd podotýka, že tento nie je rozhodnutím s administratívnom konaní a predmetom prieskumu môže byť podľa len v rozsahu uložených povinností, ktoré zasahujú do právneho postavenia kontrolovaného subjektu (rozsudok NS SR sp. zn. ) a vyjadrenia kontrolovaného subjektu. Skutočnosť súdneho prieskumu predmetného protokolu v uvedenom rozsahu zistená nebola v nadväznosti na čo bolo potrebné z neho vychádzať pri zohľadnené predmetu prieskumu zákonnosti v tejto veci, ktorým boli rozhodnutia správnych orgánov podľa bodu 1. a 2. odôvodnenia tohto rozsudku.

19. Z hľadiska úpravy podľa až e) správny súd nevzhliadol dôvod pre zrušenie rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa a žalovaného. Osobitne vo vzťahu k úprave podľa poukazuje správny súd pri konštatovaní, že tento dôvod pre zrušenie rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa a napadnutého rozhodnutia naplnený nie je na úpravu podľa zákona o inšpekcii práce v spojení so skutočnosťou prerokovania protokolu z inšpekcie so žalobcom dňa 05.11.2019 a v spojení so skutočnosťou rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa o uložení pokuty dňa 25.06.2020, teda pred uplynutím lehoty dvoch rokov od prerokovania protokolu, ako aj pred uplynutím lehoty troch rokov odo dňa, keď bola porušená povinnosť (dňom porušenia povinnosti žalobcu je deň 24.10.2019, kedy bolo zistené porušenie právnej povinnosti žalobcom - poznámka správneho súdu).

20. Pokiaľ ide o uloženú sankciu - pokutu 2.000,- Eur, čo do jej druhu a výšky správny súd v nadväznosti na úpravu podľa § 195 písm. e) konštatuje, že uložený druh sankcie a jej výška nevybočili z rozsahu správnej úvahy orgánu verejnej správy a v tejto časti poukazuje na úpravu § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 zákona o inšpekcii práce, ktorá právna úprava ukladá inšpektorátu práce uložiť zamestnávateľovi alebo fyzickej osobe (podnikateľovi fyzickej osobe - čo bol prípad subjektu žalobcu a rovnako i súkromnej fyzickej osobe) za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania pokutu vo výške od 2.000,- Eur do 200.000,- Eur a ak ide o nelegálne zamestnávanie dvoch a viacerých fyzických osôb súčasne najmenej 5.000,- Eur. Uvedená právna úprava teda vymedzuje rozpätie pokuty, ktorú inšpektorát za uvedený správny delikt obligatórne uloží a minimálna výška uloženej pokuty zodpovedá práve sume 2.000,- Eur. Uložená sankcia je v odôvodnení rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa i žalovaného dostatočne a náležite odôvodnená i prostredníctvom zákonných kritérií vyplývajúcich z úpravy § 19 ods. 6 zákona o inšpekcii práce, teda zohľadňuje preventívne pôsobenie a vo vzťahu k výške pokuty s prihliadnutím na závažnosť zisteného porušenia povinností a závažnosť ich následkov, počet zamestnancov zamestnávateľa a riziká, ktoré sa vyskytujú v činnosti zamestnávateľa, počet nelegálne zamestnaných fyzických osôb, ak ide o uloženie pokuty podľa ods. 2 písm. a) prvého bodu zákona o inšpekcii práce, skutočnosť, či zistené porušenie povinností je dôsledkom neúčinného systému riadenia ochrany práce u zamestnávateľa alebo či ide o ojedinelý výskyt nedostatku a skutočnosť, či ide o opakované zistenie toho istého nedostatku. Vychádzajúc z uvedených skutočností na základe vyhodnotenia námietok obsiahnutých v žalobných bodoch a pri skonštatovaní nezistenia dôvodu pre zrušenie napadnutého rozhodnutia a rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa podľa úpravy až e) , rozhodol správny súd podľa o zamietnutí žaloby ako nedôvodnej.

21. Podľa : Správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech.

Podľa : Žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne.

22. Žaloba bola zamietnutá, v nadväznosti na čo je účastníkom v tomto konaní úspešným v celom rozsahu žalovaný. Žalobcovi správny súd na základe aplikácie a contrario náhradu trov konania nepriznal. Náhrada trov konania nebola priznaná ani žalovanému na základe skonštatovania nepreukázania podmienky výnimočnosti situácie podľa .

23. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (, ) v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,

c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.