Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_1P-4-2020.pdf
PDF · 141.8 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
BR-1P/4/2020
Uznesenie
Okresný súd Brezno, sudcom PhDr. JUDr. Silviom Bolečekom, PhD., v právnej veci starostlivosti o maloletého - J. X., narodený X.. G. XXXX, bytom F. XXX, toho času A. U., M. X/X, v zastúpení kolíznym opatrovníkom Úradom práce sociálnych vecí a rodiny Brezno, dieťa J. X., nar. XX. J. XXXX, bytom F. XXX, adresa na doručovanie A. U., M. X/X a J. X., nar. X.. H. XXXX, bytom T., W. XXX/X, toho času U. U., Ústav na výkon väzby, o návrhu navrhovateľky H. T., nar. XX. K. XXXX, bytom A. U., M. X/X, zastúpenej JUDr. Mgr. Tatianou Štulrajterovou, bytom Čierny Balog, Strakovo 732/6, na zverenie maloletého do jej náhradnej osobnej starostlivosti, za účasti prokurátora OP Brezno, takto
rozhodol:
I. Súd maloletého J. X., nar. X. G. XXXX z v e r u j e do náhradnej osobnej starostlivosti H. T., nar. XX. K. XXXX, bytom M. X/X, A. U., ktorá je oprávnená a povinná zabezpečovať starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný rozvoj maloletého; zastupovať ho a spravovať jeho majetok v bežných veciach, počnúc právoplatnosťou tohto uznesenia.
II. Matka je povinná prispievať na výživu maloletého J. X., nar. XX.XX.XXXX sumou 40 Eur mesačne, ktorú bude poukazovať vždy do 15-teho dňa každého mesiaca dopredu počas trvania náhradnej osobnej starostlivosti, najdlhšie do dovŕšenia plnoletosti maloletým Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Brezno, po dovŕšení plnoletosti maloletým priamo do rúk J. X., počnúc 1. februárom 2020.
III. Dlh na výživnom za obdobie od 01.02.2020 do 12.05.2021 na výživu maloletého J. X. vo výške 585,48 Eur sa matka z a v ä z u j e zaplatiť do 12 mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia k rukám Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Brezno.
IV. Styk matky s maloletým J. z a k a z u j e, v akejkoľvek forme vrátane kontaktovania prostredníctvom elektronickej komunikačnej služby, alebo inými obdobnými prostriedkami.
V. Otec je povinný prispievať na výživu maloletého J. X., nar. XX.XX.XXXX sumou 40 Eur mesačne, ktorú bude poukazovať vždy do 15-teho dňa každého mesiaca dopredu počas trvania náhradnej osobnej starostlivosti, najdlhšie do dovŕšenia plnoletosti maloletého Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Brezno, po dovŕšení plnoletosti maloletého priamo do rúk J. X., počnúc 1. februárom 2020.
VI. Dlh na výživnom za obdobie od 01.02.2020 do 12.05.2021 na výživu maloletého J. X. vo výške 615,48 Eur sa otec z a v ä z u j e zaplatiť do 12 mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia k rukám Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Brezno.
VII. Styk otca s maloletým J. z a k a z u j e, v akejkoľvek forme vrátane kontaktovania prostredníctvom elektronickej komunikačnej služby, alebo inými obdobnými prostriedkami.
VIII. Súd návrh otca v celom rozsahu z a m i e t a .
IX. Súd r u š í výrok III. bod 1/ a 2/ neodkladného opatrenia vydaného Okresným súdom Brezno č.k. 1PPOm/1/2019-21 zo dňa 09.12.2019, počnúc právoplatnosťou tohto uznesenia.
X. Súd r u š í výrok I. neodkladného opatrenia vydaného Okresným súdom Brezno č.k. 9P/25/2021-11 zo dňa 8.apríla 2021, počnúc právoplatnosťou tohto uznesenia.
XI. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 22. januára 2020 sa navrhovateľka stará matka maloletého J. X. domáhala, aby jej maloleté dieťa bolo zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Svoj návrh odôvodnila tým, že maloleté dieťa je hospitalizované v nemocnici vo vážnom stave, po fyzickom útoku zo strany rodiča, čo rieši už aj polícia.
2. Súd návrh navrhovateľky posúdil ako návrh na zverenie maloletého do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľky.
3. Otec maloletého sa k návrhu napriek výzve písomne nevyjadril.
4. Matka maloletého sa k návrhu napriek výzve písomne nevyjadrila.
5. Kolízny opatrovník v správe zo sociálneho zisťovania uviedol, že v starostlivosti a opatere navrhovateľky neboli zistené žiadne nedostatky, výchova a opatera je na dobrej úrovni. Maloletý sa v jej domácnosti cíti bezpečne. Domácnosť navrhovateľky je stabilná a dostatočne podnetná. Vzhľadom na vážne skutočnosti vyslovené matkou maloletého na adresu navrhovateľky a jej správanie pod vplyvom alkoholu navrhujú do konania pribrať znalca.
6. Súd vytýčil pojednávanie na dni 20. júla 2020, na deň 17. marca 2021 a na deň 12. mája 2021. Vykonal dokazovanie v prítomnosti navrhovateľky, matky a otca maloletého. Súd vykonaným dokazovaním zistil nasledovný skutkový stav:
7. Navrhovateľka H. T. na pojednávaní uviedla, že žiada maloletého zveriť do svojej náhradnej osobnej starostlivosti počnúc právoplatnosťou rozhodnutia súdu. Rodičov zaviazať prispievaním výživného v sume minimálneho zákonného výživného počnúc dňom 1. februára 2020. Matka zatiaľ uhradila na výživnom sumu 30 Eur a zameškané výživné nech rodičia uhradia do jedného roka. Matke upraviť styk tak ako sa s ňou písomne dohodla - každú stredu od 15.30 hod. do 17.00 hod. za prítomnosti navrhovateľky a otcovi styk s maloletým zakázať. Navrhovateľka na pojednávaní uviedla, že uznáva matkine chyby pri výchove maloletého, ale napriek tomu chce aby sa s maloletým stretávala. Maloletý J. sa telefonicky kontaktuje so svojimi súrodencami, ktorí sú v detskom domove. Od júla 2020 od kedy matka pracuje, tak jej styk s maloletým nie je taký častý ako predtým, ale telefonuje maloletému denne. Navrhovateľka s druhom spolu žijú už 13 rokov a alkohol požívajú len príležitostne. Druh navrhovateľky na ňu v minulosti len raz zaútočil, keď ju kopol do zadnej časti tela. Pokiaľ matka maloletého o nej hovorila, že pije, tak matka maloletého klamala. Rovnako klamala o tom, že druh navrhovateľky keď si vypije je agresívny. S maloletým chodí po rôznych vyšetreniach a uvedomuje si, že jeho výchova nebude ľahká a preto spolupracuje s rôznymi špecializovanými organizáciami. Navrhovateľka si uvedomuje náročnosť výchovy maloletého - bude mať na jeho výchovu čas a trpezlivosť. Navrhovateľka pracuje v nemocnici v U. ako upratovačka a jej pracovná doba je od 06.00 hod. do 18.00, alebo od 06.00 hod. do 12.00 hod. Výchovu maloletého v jej domácnosti sleduje komunitné centrum, Obecný úrad A. ako aj Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Brezno. Maloletý strach z ľudí nemá, je živší, ale neudrží dlho pozornosť na hru. Jej druh má s maloletým výborný vzťah, chodia spolu na vychádzky a hrajú sa spolu. Navrhovateľka sa vie na druha v plnom rozsahu spoľahnúť. Jej druh vlastné deti nemá. Pokiaľ navrhovateľka, resp. jej druh pracujú tak je maloletý s prastarou matkou, ktorá býva vo vedľajšom vchode. Toto sa stáva výnimočne, lebo navrhovateľka a jej druh si vedia zariadiť prácu tak, aby boli s ním. Matka od 1.2.2020 do dňa pojednávania zaplatila na výživnom sumu 30 Eur. Maloletý navštevuje Materskú školu v A. a od kedy - sa otec maloletému začal telefonicky ozývať to je od februára 2021, tak nastala zmena v správaní maloletého, kedy sa maloletý rozplakal a hodil telefón na zem. Podľa navrhovateľky, telefonáty maloletého s otcom neprospievajú maloletému. Podľa navrhovateľky je pravdou, že sa maloletý otca pýta kedy ho príde pozrieť, ale nie preto, že by sa na neho tešil, ale naopak
chce vedieť kedy otec príde, lebo sa ho bojí. Na záver svojej výpovedi navrhovateľka uviedla, že matka k maloletému chodí málo, lebo pracuje a je to tak raz za mesiac.
8. Matka maloletého na pojednávaní s návrhom súhlasila. Matka má vyživovaciu povinnosť ešte k ďalším trom deťom, ktoré sú v detskom domove. Matka uviedla, že skutok v novembri 2019 spáchal otec maloletého a ona s tým nič nemá. Požívanie alkoholu v poslednej dobe u navrhovateľky nevidela. Navrhovateľka v minulosti nikdy nerobila rozdiel v starostlivosti o štyri vnúčatá, ale v popredí jej záujmu bol maloletý J., čo si matka vysvetľuje tým, že maloletý chodil k navrhovateľke častejšie ako ostatné deti. Matka v súčasnej dobe komunikuje s navrhovateľkou otázky výchovy a zdravotného stavu maloletého. Matka ďalej uviedla, že je pravdou, keď navrhovateľke zomrel manžel tak viacej pila a je pravdou aj to, že brata matky viac vychovávala stará mama ako jeho matka - navrhovateľka. Matka uviedla, že v minulosti rozprávala viac negatívne na navrhovateľku, čo bolo pod vplyvom rodiny otca maloletého a v súčasnej dobe jej vzťah s navrhovateľkou je lepší, lebo obe chcú len to najlepšie pre maloletého. Matka výslovne uviedla, že ona nemôže zabezpečovať starostlivosť o maloletého z dôvodu nedostatku financií a že u navrhovateľky bude maloletému lepšie. Matka ďalej uviedla, že od 1. februára 2020 zaplatila na výživnom len 30 Eur a zameškané výživné môže zaplatiť do jedného roka. S otcom maloletého nekomunikuje a ich rozvodové konanie je zastavené. Matka býva v U., nie sama a je zamestnaná vo M. ako pomocná sila v kuchyni s netto mesačným príjmom 620 Eur. Ostatné tri deti sú umiestnené v detskom domove v U., tieto deti pravidelne navštevuje. S maloletým sa stretáva v domácnosti navrhovateľky vždy v jej prítomnosti, alebo v prítomnosti druha navrhovateľky. Na záver matka uviedla, že maloletého navštevuje len raz za mesiac, lebo môže za ním chodil len v stredu, čo sa jej nie vždy dá. Ku skutku, ktorý sa jej kladie za vinu políciou SR vo vznesenom obvinení sa v podstate priznáva.
9. Otec maloletého na pojednávaní s návrhom nesúhlasil, naopak navrhol maloletého zveriť do osobnej starostlivosti jeho matky - Z. X.. Tejto by platil výživné vo výške 50 Eur mesačne a požiadal, aby súd upravil jeho styk s maloletým. Otec maloletého uviedol, že navrhovateľka vo zvýšenej miere požíva alkoholické nápoje, čo potvrdzuje aj jeho manželka, matka maloletého. Navrhovateľka sa v minulosti nedokázala postarať ani o vlastné deti a aj z tohto dôvodu žiada maloletého zveriť do starostlivosti jeho matky, ktorá 33 rokov žije v manželstve a vychovala dve dospelé deti. Jeho matka má ku všetkým štyrom vnúčatám rovnaký vzťah a nerobí medzi nimi rozdiely. Otec sa vyjadril aj ku skutku, ktorý sa mu kladie za vinu v obžalobe podanej prokurátorom a uviedol, že uvedený skutok nespáchal, ale naopak spáchala ho matka maloletého. Z tohto dôvodu by sa matka maloletého nemala starať o žiadne ich deti. Otec pripustil, že jeho mama nemala čas vytvoriť si s maloletým vzťah rovnaký ako k ostatným vnúčatám, nakoľko maloletý bol mesiac u navrhovateľky a u rodičov týždeň a takto sa to opakovalo. Otec má záujem komunikovať s matkou maloletého, ale táto odmieta s ním komunikovať. Otec uviedol, že s maloletým telefonoval a maloletý plakal, ale z dôvodu, že počul otca po dlhej dobe. Dovtedy maloletého nekontaktoval, nakoľko dostal odkaz od manželky, že nemá maloletého kontaktovať a mal informácie o maloletom od jeho matky, avšak vzhľadom na skutočnosť, že sa jedná o jeho syna, rozhodol sa, že ho bude kontaktovať on sám priamo. Otec maloletého uviedol, že na navrhovateľku podal trestné oznámenie, nakoľko má informácie, že táto bije maloletého J.. Otec na záver uviedol, že proti uzneseniu súdu o zákaze styku podal odvolanie a nerozumie skutočnosti, prečo má styk s maloletým zakázaný len on, keď matka je v podstate stíhaná za ten istý trestný čin. Pred vzatím do väzby bol zamestnaný na HPP s netto mesačným príjmom 700 Eur.
10. Svedok H. R. na pojednávaní uviedol, že je druhom navrhovateľky a spolu bývajú v A.. S maloletým má riadny kamarátsky vzťah, chodia spolu na vychádzky a hrávajú sa spolu. Svedok priznal, že bol priestupkovo riešený, aj to, že v minulosti kopol do navrhovateľky a aj ju zbil. Podľa slov svedka navrhovateľka nemala dobrý vzťah s matkou maloletého, ale teraz sú tie vzťahy lepšie. Na otázku aby konkrétne opísal ako sa hráva s maloletým svedok uviedol, že skladajú kocky, kreslia si, hrajú sa s autami alebo s inými hračkami, pričom svedok si všimol, že maloletý rýchlo stratí trpezlivosť na hru a niektoré hračky aj zničí, čo sa svedok snaží riešiť tak, že maloletého na uvedené negatíva upozorňuje. Maloletý ho väčšinou poslúchne, ale stáva sa že aj nie.
11. Znalec Mgr. Emil Bulla vo svojom znaleckom posudku č. XX/XXXX. uviedol, že podľa výsledkov znaleckého dokazovania je navrhovateľka osobou schopnou poskytnúť maloletému J. primerané rodinné, emocionálne a materiálne zázemie. Navrhovateľka je schopná vytvoriť bezpečné rodinné prostredie potrebné pre zdravý fyzický aj psychický vývin maloletého. Navrhovateľka je schopná reálne vnímať aktuálny zdravotný stav maloletého. Jej záujem o výchovu maloletého J. je úprimný. V
hodnotovom rebríčku je u nej maloletý na prvom mieste. Vzťah medzi navrhovateľkou a maloletým je vzájomne pozitívny. Navrhovateľka je pri výchove maloletého dostatočne trpezlivá a vnímavá k jeho potrebám. Podľa znalca je v záujme a v prospech maloletého dieťaťa jeho zverenie do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľky. Vzťah maloletého k otcovi je negatívny a vzťah k matke je neurčitý, pričom maloletý k matke prezentuje aj pozitívne aj negatívne postoje.
12. Svedok G. U. na pojednávaní uviedla, že v čase keď mal maloletý J. asi rok alebo dva bola svedkom toho, že sa spolu so svojimi súrodencami hral vonku bez dozoru a pán R. sedel dnu v reštaurácii, pričom na jej otázku či je to v poriadku, jej odpovedal, že sa nemá starať. Ona túto skutočnosť, že deti sa hrajú vonku bez dozoru oznámila otcovi.
13. Znalec Mgr. Emil Bulla na pojednávaní uviedol, že v plnom rozsahu trvá na záveroch svojho znaleckého posudku č. XX/XXXX. Navrhovateľka a ani jej partner nie sú abstinenti, ale nezistil u nich škodlivý abuzus alkoholu. K dispozícií mal celý súdny spis.
14. Prokurátor OP Brezno na pojednávaní uviedol, že návrh navrhovateľky je v záujme maloletého J. a navrhuje v plnom rozsahu mu vyhovieť.
15. Kolízny opatrovník uviedol, že navrhuje do konania pribrať znalca za účelom zistenia či je navrhovateľka vhodná na zabezpečenie starostlivosti o maloletého. Potom čo sa oboznámili so znaleckým posudkom súhlasili s návrhom navrhovateľky v plnom rozsahu.
16. Navrhovateľka H. T. je zamestnaná v NsP U., n.o. s priemerným čistým mesačným príjmom 380 Eur. Je plne spôsobilá na právne úkony, nemá záznam v registri trestov, zdravotný stav má dobrý a osoba, ktorá s ňou žije v spoločnej domácnosti vyjadrila súhlas so zverením maloletého do náhradnej osobnej starostlivosti.
17. Matka maloletého je zamestnaná na HPP s netto mesačným príjmom 620 Eur, žije v U.. Okrem maloletého J. má ešte tri vyživovacie povinnosti, tieto tri deti sú po rozhodnutí súdu v Centre pre deti a rodiny U..
18. Otec maloletého je vo výkone väzby od konca novembra 2019, predtým bol zamestnaný na HPP s priemerným mesačným príjmom 700 Eur mesačne. Okrem maloletého J. má ešte tri vyživovacie povinnosti, tieto tri deti sú po rozhodnutí súdu v Centre pre deti a rodiny U..
19. Z uznesenia vyšetrovateľa PZ SR súd zistil, že pri podozrení na spáchanie trestného činu týrania blízkej a zverenej osoby, kde poškodeným mal byť maloletý J. X. a podozrivou navrhovateľka, nie je dôvod na začatie trestného stíhania. Trestné oznámenie podané otcom maloletého za skutok, ktorý sa mal stať dňa 26. marca 2020 kedy mala navrhovateľka fyzicky trestať maloletého tak, že ho mala biť palicou po chrbte a po nohách a mal byť maloletý nafotený s monoklom, vyšetrovateľ PZ SR odmietol, nakoľko tieto skutočnosti neboli preukázané. Uvedené uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 31. marca 2021.
20. Z uznesenia vyšetrovateľa PZ SR súd zistil, že matka maloletého je v trestnom konaní KRP-106/1- VYS-BR- 2020 trestne stíhaná pre zločin týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, b/, ods. 3 písm. d/ Tr. zák., kde poškodeným je práve maloletý J. X. a skutky sa mali diať v dobe od apríla 2017 do decembra 2018 a od júla 2019 do 25. novembra 2019. Uvedené trestné konanie je v štádiu prípravného konania, nebola ešte podaná obžaloba na súd. Zákonný sudca rešpektuje prezumpciu neviny, avšak matka maloletého vo svojej výpovedi v podstate spáchanie skutku nepopiera - uvádza len okolnosti na svoju obranu.
21. Z obžaloby krajského prokurátora KP BB súd zistil, že na otca maloletého je na Okresnom súde Brezno podaná obžaloba Kv 106/19/6600-118 pre zločin týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, b/, ods. 3 písm. a/ a d/ Tr. zák., kde poškodeným je práve maloletý J. X. a skutky sa mali diať v dobe od apríla 2017 do decembra 2018 a od júla 2019 do 25. novembra 2019. Uvedené súdne konanie nie je ukončené - prebieha dokazovanie na súde.
22. Podľa § 44 Zákona č.36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon o rodine), náhradnou starostlivosťou je viacero osobitne usporiadaných, na seba nadväzujúcich a vzájomne sa podmieňujúcich dočasných opatrení, ktoré nahrádzajú osobnú starostlivosť rodičov o maloleté dieťa v prípadoch, ak ju rodičia nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť. Náhradná starostlivosť, na ktorej základe vznikajú vzťahy medzi maloletým dieťaťom a inou osobou, môže vzniknúť len rozhodnutím súdu a jej obsah tvoria práva a povinnosti vymedzené zákonom alebo súdnym rozhodnutím. Náhradnou starostlivosťou je a) zverenie maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti inej fyzickej osoby než rodiča (ďalej len „náhradná osobná starostlivosť“), b) pestúnska starostlivosť a c) ústavná starostlivosť. Súd pri rozhodovaní o tom, ktorý zo spôsobov náhradnej starostlivosti zvolí, vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa.
23. Podľa článku 5 Zákona o rodine záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.
24. Podľa § 45 Zákona o rodine, ak to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa, súd môže zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti. Osobou, ktorej možno maloleté dieťa takto zveriť, sa môže stať len fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne, a spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že bude náhradnú osobnú starostlivosť vykonávať v záujme maloletého dieťaťa. Osobe, ktorá nezabezpečuje osobnú starostlivosť o svoje maloleté dieťa z dôvodu, že jej bolo zo starostlivosti odňaté rozhodnutím súdu, nemožno v čase trvania odňatia dieťaťa zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti na čas trvania odňatia dieťaťa. Pri zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti uprednostní súd predovšetkým príbuzného maloletého dieťaťa, ak spĺňa ustanovené predpoklady. Ak sa má maloleté dieťa zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti prarodiča, súrodenca maloletého dieťaťa alebo súrodenca rodiča maloletého dieťaťa, splnenie podmienky trvalého pobytu na území Slovenskej republiky sa nevyžaduje za predpokladu, že prarodič, súrodenec maloletého dieťaťa alebo súrodenec rodiča maloletého dieťaťa má evidovaný trvalý pobyt alebo iný obdobný pobyt na území členského štátu Európskej únie. V rozhodnutí súd vymedzí osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, jej rozsah práv a povinností k maloletému dieťaťu. Osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, je povinná vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa v rovnakom rozsahu, v akom ju vykonávajú rodičia; osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti vykonávanej na území Slovenskej republiky, je povinná najmenej 30 dní pred dočasným premiestnením maloletého dieťaťa oznámiť súdu dočasné premiestnenie maloletého dieťaťa do cudziny na dobu dlhšiu ako tri mesiace spolu s údajom o mieste, účele a dĺžke pobytu v cudzine a o iných významných skutočnostiach súvisiacich s dočasným premiestnením. Právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok má iba v bežných veciach. Ak táto osoba predpokladá, že rozhodnutie zákonného zástupcu maloletého dieťaťa v podstatných veciach nie je v súlade so záujmom maloletého dieťaťa, môže sa domáhať, aby tento súlad pri konkrétnom rozhodnutí zákonného zástupcu preskúmal súd. Na správu majetku maloletého dieťaťa sa primerane použijú ustanovenia § 32 a 33. Rodičia maloletého dieťaťa vykonávajú práva a povinnosti vyplývajúce z rodičovských práv a povinností len v rozsahu, v akom nepatria osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Rodičia majú právo stýkať sa s maloletým dieťaťom, ktoré bolo zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Ak sa s osobou, ktorej bolo maloleté dieťa takto zverené, nedohodnú o výkone tohto práva, rozhodne na návrh niektorého z rodičov alebo tejto osoby súd. Vyživovacia povinnosť rodičov voči maloletému dieťaťu rozhodnutím súdu podľa odseku 1 nezaniká. Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti určí rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať maloletému dieťaťu výživné rozsah ich vyživovacej povinnosti a súčasne im uloží povinnosť, aby výživné poukazovali počas trvania náhradnej osobnej starostlivosti,
najdlhšie však do dovŕšenia plnoletosti dieťaťa, úradu práce, sociálnych vecí a rodiny; po dovŕšení plnoletosti dieťaťa sú rodičia povinní poukazovať výživné dieťaťu. Ak je osobou, ktorej je maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, prarodič, súrodenec maloletého dieťaťa alebo súrodenec rodiča maloletého dieťaťa podľa § 45 ods. 2 druhej vety, súd rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať maloletému dieťaťu výživné uloží povinnosť, aby výživné poukazovali osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Súd najmenej raz za šesť mesiacov zhodnotí v súčinnosti s orgánom sociálnoprávnej ochrany detí alebo v súčinnosti s inými osobami, ktoré sú oboznámené s pomermi maloletého dieťaťa, výkon náhradnej osobnej starostlivosti, a to najmä kvalitu starostlivosti o dieťa v náhradnej osobnej starostlivosti a skutočnosť, či rodičia môžu zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloleté dieťa.
25. Podľa § 28 ods. 1 Zákona o rodine súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa (a), zastupovanie maloletého dieťaťa (b), správa majetku maloletého dieťaťa (c).
26. Podľa § 54 Zákona o rodine náhradná osobná starostlivosť a pestúnska starostlivosť majú prednosť pred ústavnou starostlivosťou. Pred nariadením ústavnej starostlivosti je súd povinný vždy skúmať, či maloleté dieťa nemožno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti, a ak to nie je možné, do pestúnskej starostlivosti. Súd môže nariadiť ústavnú starostlivosť len vtedy, ak je výchova dieťaťa vážne ohrozená alebo vážne narušená, nie je možné dieťa zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti alebo pestúnskej starostlivosti a a) dieťa je osvojiteľné a nie je možné ho zveriť do starostlivosti budúcich osvojiteľov alebo do starostlivosti fyzickej osoby podľa osobitného predpisu, b) rodičia dieťaťa nežijú alebo im v starostlivosti o dieťa bráni závažná prekážka, c) uložené výchovné opatrenie podľa § 37 ods. 3 neviedlo k náprave alebo d) rodičia dieťaťa sú pozbavení výkonu rodičovských práv. Za vážne ohrozenie alebo vážne narušenie výchovy maloletého dieťaťa sa nepovažujú nedostatočné bytové pomery alebo majetkové pomery rodičov maloletého dieťaťa. Ak súd nerozhodol podľa § 39 ods. 2 a 3 alebo podľa § 56, sú rodičia maloletého dieťaťa naďalej jeho zákonnými zástupcami a spravujú jeho majetok. Súd v rozhodnutí, ktorým nariaďuje ústavnú starostlivosť, musí presne označiť zariadenie, do ktorého má byť dieťa umiestnené. Pri rozhodovaní o ústavnej starostlivosti a označení zariadenia súd vždy prihliadne na citové väzby maloletého dieťaťa k rodičom, súrodencom a iným blízkym osobám a zohľadní možnosti zariadenia na utvorenie podmienok na zachovanie rodinných a citových vzťahov dieťaťa, jeho rodičov a súrodencov.
27. Podľa § 62 ods. 1 až 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
28. Podľa § 75 ods.1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
29. Podľa § 76 ods.1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
30. Podľa § 81 ods.1 Zákona o rodine, ak súd rozhodne o umiestnení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti, pestúnskej starostlivosti, o nariadení ústavnej starostlivosti alebo o uložení ochrannej výchovy, upraví aj rozsah vyživovacej povinnosti rodičov alebo iných osôb povinných poskytovať maloletému dieťaťu výživné.
31. Podľa § 217 ods. 1 veta prvá CSP pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
32. Podľa § 121 CMP rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.
33. Navrhovateľka podala návrh na zverenie maloletého J. X. do náhradnej osobnej starostlivosti. Maloleté dieťa môže byť zverené do náhradnej osobnej starostlivosti fyzickej osoby, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne, a spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že bude náhradnú osobnú starostlivosť vykonávať v záujme maloletého dieťaťa.
34. Z vyššie citovaného zákonného ustanovenia § 45 Zákona o rodine vyplýva, že na zverenie maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti musí byť splnená podmienka, spočívajúca v záujme dieťaťa na takomto opatrení. Záujem dieťaťa je pritom nutné posudzovať objektívne a je daný najmä vtedy, keď rodičia porušujú svoje rodičovské práva a povinnosti (medzi ktoré patrí sústavné a dôsledné zabezpečovanie starostlivosti o výchovu dieťaťa, jeho zdravie, výživu), keď rodičia nie sú schopní poskytnúť dieťaťu adekvátnu starostlivosť alebo starostlivosť o dieťa zanedbávajú, v dôsledku čoho môže byť výchova dieťaťa vážne ohrozená.
35. Rodičia výchovu maloletého nezabezpečujú. Pre všestranný a harmonický vývin maloletého je najvhodnejšie stabilné prostredie rodiny tvorenej otcom a matkou dieťaťa. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že starostlivosť o maloletého J. rodičia nezabezpečujú. Otec maloletého je vo väzbe a teda jeho osobná sloboda je týmto výrazným zásahom obmedzená a osobou poškodenou trestnou činnosťou kladenou mu za vinu v podanej obžalobe je práve maloletý. Matka maloletého s návrhom súhlasila, avšak súd tiež musí konštatovať, že matka je trestne stíhaná za rovnaký trestný čin ako otec a osobou poškodenou jej trestnou činnosťou má byť opäť maloletý. Vychádzajúc z takto zisteného skutkového stavu súd konštatoval, že je v záujme maloletého, aby bol zverený do náhradnej osobnej starostlivosti - navrhovateľky H. T. pričom súd zohľadnil aj názor matky maloletého, kolízneho opatrovníka ako aj prokurátora OP Brezno. Navrhovateľka poskytuje maloletému bezpečnú starostlivosť, maloletý sa cíti u nej šťastný, je pre maloletého najdôvernejšou a najstabilnejšou osobou a súd musel zohľadniť aj skutočnosť, že navrhovateľka detailne pozná fyzický ako aj psychický stav maloletého J.. Navrhovateľka je podľa záverov znaleckého posudku schopná vytvoriť bezpečné rodinné prostredie potrebné pre zdravý fyzický aj psychický vývin maloletého, je schopná reálne vnímať aktuálny zdravotný stav maloletého. V hodnotovom rebríčku je u nej maloletý na prvom mieste. Vzťah medzi navrhovateľkou a maloletým je vzájomne pozitívny. Vzhľadom na vyššie uvedené, súd dospel k záveru, že na zverenie maloletého do náhradnej osobnej starostlivosti sú splnené zákonné podmienky. Súd preto návrh na zverenie maloletého J. do náhradnej osobnej starostlivosti H. T. považoval za dôvodný a návrhu navrhovateľky vyhovel pri plnom zohľadnení článku 5 Zákona o rodine.
36. Vzhľadom na skutočnosť, že súd maloletého zveril do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľky, tak súd v celom rozsahu zamietol návrh otca na zverenie maloletého do starostlivosti jeho matky Z. X. Sám otec uviedol, že maloletý v minulosti bol častejšie v starostlivosti navrhovateľky (čo otec zrejme toleroval) a teda jeho matka nemala tak možnosť vytvoriť si s ním taký vzťah ako navrhovateľka. Súd navyše konštatuje, že po udalostiach z novembra 2019 bola navrhovateľka prvou osobou, ktorá cestou neodkladného opatrenia požiadala o možnosť starať sa o maloletého. Jeho matka (stará matka maloletého) mala takú istú možnosť, ktorú nevyužila. Je síce pravdou, že v konaní tunajšieho súdu pod sp. zn. 8P/210/2019 požiadala matka otca o zverenie všetkých štyroch maloletých do jej náhradnej osobnej starostlivosti, pričom toto konanie stále prebieha a vec maloletého J. je v tomto konaní prerušená. Avšak vzhľadom na skutočnosť, že pre maloletého J. je najdôvernejšou a najstabilnejšou osobou práve osoba H. T. nemal súd dôvod zveriť ho inej osobe a preto súd Z. X. v konaní ani nevypočul. Súd navyše dodáva, že v konaní 1Ppom/1/2020 boli uznesením zo dňa 1. apríla 2020 deti rodičov X. - J., J. a J. - súrodenci maloletého J. - odňatí zo starostlivosti Z. X. a umiestnení do ústavnej starostlivosti Centra pre deti a rodiny U., X. XX . z dôvodov bližšie uvedených v odôvodnení tohto uznesenia.
37. Pokiaľ ide o určenie a výšku výživného súd vychádzal z odôvodnených potrieb maloletého J. a z možnosti, schopností a majetkových pomerov matky. Z vyššie citovaného zákonného ustanovenia
§ 62 Zákona o rodine vyplýva, že deti sú vzhľadom na svoj vek odkázané na výživu svojich rodičov, pričom na výžive dieťaťa sa majú podieľať obaja rodičia, primerane svojim možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom. Súd v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení zákona rozhodol o vyživovacej povinnosti matke, ktorej stanovil povinnosť prispievať na výživu maloletého výživným vo výške 40 Eur mesačne. Súd mal za to, že takto určené výživné je primerané možnostiam a schopnostiam matky a primerané aj nákladom starej matky spojených s výchovou maloletého. Navrhovateľka síce žiadala len sumu minimálneho zákonného výživného, avšak matka maloletého má príjem vo výške 620 Eur a o maloletého osobne nezabezpečuje starostlivosť, teda mala by sa na tejto starostlivosti podieľať aspoň finančne vo zvýšenej miere. Matka maloletého bude povinná prispievať na výživu maloletého počas trvania náhradnej osobnej starostlivosti, najdlhšie do dovŕšenia plnoletosti maloletým Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Brezno, po dovŕšení plnoletosti maloletým priamo do rúk J. X., počnúc dňom 1. februára 2020, t.j. dňom v ktorý bol maloletý už preukázateľne v starostlivosti navrhovateľky.
38. Súd dlh na výživnom za obdobie od 1. februára 2020 do 12. mája 2021 ustálil na výške 585,48 Eur s tým, že povolil matke, aby tento dlh na výživnom zaplatila k rukám úradu do 12 mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia, nakoľko sa jedná o sumu, ktorej rýchle splatenie by nebolo v možnostiach a schopnostiach matky, avšak daná lehota je primeranou pre dodatočné splnenie tejto povinnosti. Uvedenú sumu dlžného výživného súd vypočítal ako dlžné výživné za celý rok 2020 počnúc 1. februárom čo je 11 mesiacov x 40 Eur za každý jeden mesiac čo je 440 Eur, plus štyri mesiace v roku 2021 čo je 4 x 40 to sa rovná sume 160 Eur a za mesiac máj 2021, 12 dní v mesiaci máj 2021 čo je 15,48 Eur, celkom je dlžné výživné takto 615,48 Eur, avšak matka v tomto čase uhradila výživné vo výške 30 Eur, ktorá suma sa musí z dlhu odpočítať.
39. Pri rozhodovaní o návrhu navrhovateľky na úpravu styku matky s maloletým, súd prihliadol najmä na záujem dieťaťa, ktorý je prvoradý, a ktorý musia obaja rodičia rešpektovať. Súd je toho názoru, že pre zdravý duševný vývoj dieťaťa je dôležité, aby sa dieťa kontaktovalo so svojou matkou, zachovalo si k nej pozitívny postoj, udržiavalo s ňou pozitívne citové väzby. Záujem dieťaťa však spočíva aj tom, aby styk matky s dieťaťom bol pre dieťa čo najmenej traumatizujúci. Zákaz styku matky s maloletým je vážnym zásahom do výkonu rodičovských práv a povinností a môže byť odôvodnený len okolnosťami na strane maloletého. Tieto okolnosti musia byť natoľko závažné, že ochrana záujmu maloletého vyvolala potrebu obmedziť prirodzený kontakt s matkou. V tomto prípade súd zistil, že pri styku matky s maloletým existuje riziko potenciálnej ujmy na fyzickom zdraví maloletého, ujmy na psychickom zdraví maloletého a ujmy v inej než zdravotnej oblasti. Styk matky s maloletým v predošlom období bol spôsobilý vyvolať ujmu na fyzickom zdraví maloletého, ktoré sa konkrétne prejavilo v hospitalizácií v nemocnici. Tu súd konštatuje, že nemôže plniť úlohu trestného súdu, ktorý bude musieť rozhodnúť v trestnom konaní, ale z lekárskych správ je jasné, že k negatívnemu zásahu prišlo a pokiaľ nie priamo pôsobením matky, ale inej osoby, čo sa v tomto štádiu trestného konania nedá jednoznačne vylúčiť, tak rodič - matka - zlyhala v ochrane maloletého, pokiaľ takému dlhodobému pôsobeniu nebránila. Matke sa konkrétne v trestnom konaní kladie za vinu, že počas minimálne doby 2 a pol roka svojou nečinnosťou a pasivitou nechránila maloletého, tomuto odopierala emocionálne a sociálne potreby, čo má pre maloletého vážne fyzické a psychické dopady. Súdu neuniklo ani správanie matky po uväznení otca, ktorá sa spolieha, že o jej deti je fyzicky postarané a rieši prioritne len svoj súkromný život a deti sú u nej na vedľajšom mieste. Pokiaľ navrhovateľka - jej matka - žiadala upraviť styk tak, aby tento nebol matke zakázaný, tak súd konštatuje, že tento návrh zo strany navrhovateľky je motivovaný len snahou matke pomôcť v trestnom konaní a odlíšiť jej postoj od postoja otca. Súd musí konštatovať, že zodpovednosť za stav, ktorý vznikol nesú obaja rodičia spoločne a nemôžu sa tváriť, že vinný je len jeden. Navyše súd dodáva, že matke v súčasnej dobe nič nebráni zaujímať sa o maloletého J. častejšie a intenzívnejšie, čo matka nevykonáva. Súd chápe situáciu na pracovnom trhu, ktorá je zložitá a nájsť si prácu a udržať si ju nie je jednoduché, ale práve teraz v kritickom období vývoja maloletého bol styk matky s maloletým nenahraditeľný, avšak matka na túto možnosť nereflektovala, uspokojila sa s tým, že maloletý je uložený u jej matky a ona má voľný čas, ktorý môže tráviť s partnerom. Je prejavom absolútneho nezáujmu, keď matka za celý mesiac apríl 2021 t.j. za tých 30 dní fyzicky vidí maloletého len raz. Znalec tiež vo svojom znaleckom posudku uviedol, že postoj maloletého k matke je neurčitý, sú tam aj pozitívne aj negatívne emócie. Matke bol tento posudok doručený dňa 10. decembra 2020 a teda za dobu 5 mesiacov do dňa rozhodnutia súdu mala matka dosť dlhý čas, aby vyvolala u maloletého prevládanie pozitívnych emócií, čo matka svojim nedostatkom záujmu o maloletého a najmä o osobný styk s ním odignorovala. Zo všetkých týchto dôvodov a s prihliadnutím na súčasný stav trestného konania vedeného voči matke, kde poškodeným je práve maloletý, je toho času v záujme maloletého, aby v súčasnom období bol zakázaný
osobný styk matky s maloletým, avšak v modernej elektronickej dobe je možný aj iný styk a preto z hore uvedených dôvodov zakázal matke styk s maloletým v akejkoľvek forme vrátane kontaktovania prostredníctvom elektronickej komunikačnej služby, alebo inými obdobnými prostriedkami. Prebiehajúce trestné konanie voči otcovi maloletého a tiež matke maloletého dáva indície, že obaja rodičia zlyhali v ochrane maloletého, čo vyústilo v jeho hospitalizáciu, pričom toho času nie je možné vylúčiť, že sa tak stalo v dôsledku priameho pôsobenie zo strany matky či otca. Existencia a rozsah zodpovednosti toho -ktorého rodiča je však predmetom prebiehajúceho trestného konania. Z vykonaného dokazovania je ale nesporné, že maloletý v čase, keď bol v starostlivosti svojich rodičov, utrpel nielen ujmu na fyzickom zdraví, ale aj ujmu na zdraví psychickom, čo sa prejavuje v jeho negatívnom postoji k otcovi a neurčitom postoji k matke. Maloletý sa naďalej zotavuje, a preto je podľa názoru súdu v jeho záujme toho času vylúčiť akékoľvek traumatizujúce podnety, ktoré by boli spôsobilé negatívne ovplyvniť jeho rekonvalescenciu a zdravý psychický vývoj. Súd dopĺňa, že v budúcnosti pri zmene pomerov na strane maloletého a tiež vzhľadom na závery trestného konania, nie je vylúčené, že dôjde k zrušeniu zákazu styku matky s maloletým.
40. Pokiaľ ide o určenie a výšku výživného súd vychádzal z odôvodnených potrieb maloletého J. a z možnosti, schopností a majetkových pomerov otca. Z vyššie citovaného zákonného ustanovenia § 62 Zákona o rodine vyplýva, že deti sú vzhľadom na svoj vek odkázané na výživu svojich rodičov, pričom na výžive dieťaťa sa majú podieľať obaja rodičia, primerane svojim možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom. Súd v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení zákona rozhodol o vyživovacej povinnosti otcovi, ktorému stanovil povinnosť prispievať na výživu maloletého výživným vo výške 40 Eur mesačne. Súd mal za to, že takto určené výživné je primerané možnostiam a schopnostiam otca a primerané aj nákladom starej matky spojených s výchovou maloletého. Navrhovateľka síce žiadala len sumu minimálneho zákonného výživného, avšak otec maloletého mal príjem vo výške 700 Eur pred svojim vzatím do väzby, do ktorej bol vzatý za trestný čin spáchaný úmyselne (zákonný sudca rešpektuje prezumpciu neviny, avšak musí konštatovať, že obmedzenie osobnej slobody otca nastalo pre skutok kvalifikovaný ako úmyselný trestný čin a nie nedbanlivostný delikt), a o maloletého osobne nezabezpečuje starostlivosť, teda mal by sa na tejto starostlivosti podieľať aspoň finančne vo zvýšenej miere. Otec maloletého bude povinný prispievať na výživu maloletého počas trvania náhradnej osobnej starostlivosti, najdlhšie do dovŕšenia plnoletosti maloletým Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Brezno, po dovŕšení plnoletosti maloletým priamo do rúk J. X., počnúc dňom 1. februára 2020, t.j. dňom v ktorý bol maloletý už preukázateľne v starostlivosti navrhovateľky.
41. Súd dlh na výživnom za obdobie od 1. februára 2020 do 12. mája 2021 ustálil na výške 615,48 Eur s tým, že povolil otcovi, aby tento dlh na výživnom zaplatil k rukám úradu do 12 mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia, nakoľko sa jedná o sumu, ktorej rýchle splatenie by nebolo v možnostiach a schopnostiach otca, avšak daná lehota je primeranou pre dodatočné splnenie tejto povinnosti. Uvedenú sumu dlžného výživného súd vypočítal ako dlžné výživné za celý rok 2020 počnúc 1. februárom čo je 11 mesiacov x 40 Eur za každý jeden mesiac čo je 440 Eur, plus štyri mesiace v roku 2021 čo je 4 x 40 to sa rovná sume 160 Eur a za mesiac máj 2021, 12 dní v mesiaci máj 2021 čo je 15,48 Eur, celkom je dlžné výživné takto 615,48 Eur.
42. Pri rozhodovaní o návrhu navrhovateľky na úpravu styku otca s maloletým, súd prihliadol najmä na záujem dieťaťa, ktorý je prvoradý, a ktorý musia obaja rodičia rešpektovať. Súd je toho názoru, že pre zdravý duševný vývoj dieťaťa je dôležité, aby sa dieťa kontaktovalo so svojim otcom, zachovalo si k nemu pozitívny postoj, udržiavalo s ním pozitívne citové väzby. Záujem dieťaťa však spočíva aj tom, aby styk otca s dieťaťom bol pre dieťa čo najmenej traumatizujúci. Zákaz styku otca s maloletým je vážnym zásahom do výkonu rodičovských práv a povinností a môže byť odôvodnený len okolnosťami na strane maloletého. Tieto okolnosti musia byť natoľko závažné, že ochrana záujmu maloletého vyvolala potrebu obmedziť prirodzený kontakt s otcom. Súd v tomto konkrétnom prípade zistil, že pri styku otca s maloletým existuje riziko potenciálnej ujmy na fyzickom zdraví maloletého, ujmy na psychickom zdraví maloletého a ujmy v inej než zdravotnej oblasti. Styk otca s maloletým v predošlom období bol spôsobilý vyvolať ujmu na fyzickom zdraví maloletého, ktoré sa konkrétne prejavilo v hospitalizácií v nemocnici. Tu súd konštatuje, že nemôže plniť úlohu trestného súdu, ktorý bude musieť rozhodnúť v trestnom konaní, ale z lekárskych správ je jasné, že k negatívnemu zásahu prišlo a pokiaľ nie priamo pôsobením otca, ale inej osoby, čo sa v tomto štádiu trestného konania nedá jednoznačne vylúčiť, tak rodič - otec - zlyhal v ochrane maloletého, pokiaľ takému dlhodobému pôsobeniu nebránil. V súčasnom stave trestného konania je v záujme maloletého, aby v súčasnom období bol zakázaný osobný styk otca s maloletým,
čo v podstate obmedzením otca na jeho osobnej slobode a jeho uväznením aj je dosiahnuté, avšak v aktuálnej elektronickej dobe je možný aj iný styk a preto z hore uvedených dôvodov zakázal otcovi styk s maloletým v akejkoľvek forme vrátane kontaktovania prostredníctvom elektronickej komunikačnej služby, alebo inými obdobnými prostriedkami. Prebiehajúce trestné konanie voči otcovi maloletého a tiež matke maloletého dáva indície, že obaja rodičia zlyhali v ochrane maloletého, čo vyústilo v jeho hospitalizáciu, pričom toho času nie je možné vylúčiť, že sa tak stalo v dôsledku priameho pôsobenie zo strany matky či otca. Existencia a rozsah zodpovednosti toho - ktorého rodiča je však predmetom prebiehajúceho trestného konania. Z vykonaného dokazovania je ale nesporné, že maloletý v čase, keď bol v starostlivosti svojich rodičov, utrpel nielen ujmu na fyzickom zdraví, ale aj ujmu na zdraví psychickom, čo sa prejavuje v jeho negatívnom postoji k otcovi a neurčitom postoji k matke. Maloletý sa naďalej zotavuje, a preto je podľa názoru súdu v jeho záujme toho času vylúčiť akékoľvek traumatizujúce podnety, ktoré by boli spôsobilé negatívne ovplyvniť jeho rekonvalescenciu a zdravý psychický vývoj. Súd dopĺňa, že v budúcnosti pri zmene pomerov na strane maloletého a tiež vzhľadom na závery trestného konania, nie je vylúčené, že dôjde k zrušeniu zákazu styku matky resp. otca s maloletým.
43. Okresný súd Brezno uznesením č.k. 1PPom/1/2019-21 zo dňa 9. decembra 2019 nariadil neodkladné opatrenie, ktorým maloletého J. na čas do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej zveril do osobnej starostlivosti navrhovateľky. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 10. marca 2020 a vykonateľné je od 9. decembra 2019.
44. Nakoľko súd rozhodol o návrhu navrhovateľky kladne, právoplatnosťou tohto rozhodnutia sa ruší výrok III. bod 1 a bod 2 z neodkladného opatrenia tunajšieho súdu sp.zn. 1PPom/1/2019-21 zo dňa 9. decembra 2019, ktorým bol maloletý zverený do osobnej starostlivosti navrhovateľky a bola v tom čase oprávnená na poskytovanie informácií od poskytovateľa zdravotnej starostlivosti.
45. Okresný súd Brezno uznesením č.k. 9P/25/2021-14 zo dňa 8. apríla 2021 nariadil neodkladné opatrenie, ktorým otcovi maloletého J. na čas do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej zakázal styk s maloletým. Uznesenie v čase rozhodovania súdu nenadobudlo právoplatnosť, nakoľko otec podal voči výroku I. odvolanie, avšak vykonateľné je od 10. mája 2021.
46. Nakoľko súd rozhodol o zákaze styku otca s maloletým, právoplatnosťou tohto rozhodnutia sa ruší výrok I. z neodkladného opatrenia tunajšieho súdu sp.zn. 9P/25/2021-14 zo dňa 8. apríla 2021, ktorým bol otcovi zakázaný styk s maloletým.
47. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konanie podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
48. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
49. Vzhľadom na skutočnosť, že návrh na náhradu trov konania nebol účastníkmi podaný, súd podľa § 262 ods. 1 CSP o trovách konania súd rozhodol § 52 CMP, podľa ktorého, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
50. O trovách konania súd rozhodol § 52 CMP, podľa ktorého, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Avšak podľa § 57 CMP v konaní vznikli štátu trovy titulom pribratia do konania znalca z odboru psychológia. Súd v tomto prípade musí rozhodnúť o trovách konania štátu. Avšak toto znalecké dokazovanie bolo na návrh kolízneho opatrovníka, otec ani matka nežiadali vykonať tento dôkazný prostriedok, nedali príčinu k tomuto dokazovaniu, ktorého výsledok bol sčasti podstatný pre rozhodnutie súdu a preto súd rozhodol tak, že trovy konania vyčíslené na čl. 200 a čl. 311 znáša štát.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresný súd Brezno.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Ak povinný nesplní dobrovoľne, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený m ô ž e podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.