Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3Sa-27-2018.pdf
PDF · 134.14 KB
Case nature
Area
Subarea
3Sa/27/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach, sudcom JUDr. Marekom Kotorom, v právnej veci žalobkyne: F.. F. X., narodená XX.XX.XXXX, bytom S.Í.J. Č.. XX/XX, H., proti žalovanému: Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, ústredie, Ul. 29. augusta č. 8, 813 63 Bratislava, o správnej žalobe v sociálnych veciach zo dňa 02.10.2018, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. 706 115 8731 0 z 28.03.2018, takto
rozhodol:
I. Správnu žalobu z a m i e t a.
II. Účastníkom konania n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa správnou žalobou zo dňa 02.10.2018 domáhala zrušenia rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie č. k. XXX XXX XXXX X zo dňa 28.03.2018. Následne upresnila, že sa domáha aj preskúmania rozhodnutia Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 24.07.2018, ktorý bolo rozhodnuté vo veci jej odvolania voči rozhodnutiu zo dňa 28.03.2018.
2. Uviedla, že žalovaný zamietol jej žiadosť o zvýšenie invalidného dôchodku zo dňa 28.03.2018, nakoľko podľa posudku Posudkovej komisie sociálneho zabezpečenia Sociálnej poisťovne, pobočky v H. nedošlo k zvýšenému poklesu vykonávať zárobkovú činnosť 45% choroby podporného a pohybového aparátu a na základe ostatných zdravotných postihnutí 10% a ponechal jej celkovú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť naďalej na 55%.
3. S daným rozhodnutím nesúhlasila, pričom v opravnom prostriedku voči rozhodnutiu Sociálnej poisťovne v Košiciach sa dožadovala verifikovania názorov znalca v oblasti hlavne neurochirurgie, vzhľadom na zhoršenie krčnej chrbtice s myelopathiou MUDr. I. H. a ortopédie, vzhľadom na reimplantáciu kolenného kĺbu, pri ktorom jej pretrvávajú bolesti až dodnes. Dodala, že zároveň sa jej zhoršil stav driekovej chrbtice, kde jej bola urobená MRI pre steanózu L3/5 s herniou disku L4/5. MUDr. I. H., vzhľadom na nekvalitnú MRI z J. Š. jej vypísal žiadanku na MRI v novej J. Y.. N. a odporučil konzervatívnu liečbu do novej MRI. Liečila sa na algeziologickej ambulancii oddelenia ARO v J. Š. a podstúpila 5 zákrokov TKP, pričom všetky zdravotné dôkazy žalovanému predložila. Dňa 17.07.2018 podstúpila operáciu driekovej chrbtice. Bola vykonaná Laminectomia decompr. L4/5, PLIF plus fixatio transpedicularis L3 L4 L5 (fixácia), operátor MUDr. I. H., K.., S.. Vzhľadom na odporučenie neurochirurga a algeziologickej ambulancie pokračovala v liečbe opiátov a ostatných liečiv podľa predpisu špecialistov.
4. Žalovaný vo svojom vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 03.04.2019 žiadal, aby krajský súd správnu žalobu ako nedôvodnú zamietol. Uviedol, že napadnutým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 24.07.2018 Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej „zákon o sociálnom poistení“, resp. „ZoSP“, resp. „zákon č. 461/2003 Z. z.“)
zamietol odvolanie žalobkyne v celom rozsahu a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 28.03.2018, ktorým bola podľa § 73 a § 112 ods. 4 zákona o sociálnom poistení zamietnutá žiadosť žalobkyne o zvýšenie sumy invalidného dôchodku. Rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 28.03.2018 bolo vydané na podklade posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Nitra zo dňa 12.02.2018, podľa ktorého je žalobkyňa naďalej invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola posudkovým lekárom sociálneho poistenia určená naďalej na 55%. K námietke vyslovenej žalobkyňou o nesúhlase s posúdením jej zdravotného stavu a s určenou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 55% a poukazovaním na názor znalca v oblasti neurochirurgie a ortopédie, žalovaný, s poukazom na ustanovenie § 70 ods. 1 a § 153 ods. 5 zákona o sociálnom poistení uviedol, že výkon lekárskej posudkovej činnosti je podľa zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov podmienený získaním odbornej spôsobilosti posudkového lekára, ktorý musí mať špecializáciu v špecializačnom odbore posudkové lekárstvo alebo musí byť zaradený do špecializačného štúdia v špecializovanom odbore Posudkové lekárstvo. Z daného vyplýva, že činnosť posudkových lekárov spočíva v náležitom, objektívnom a nestrannom zistení a posúdení zdravotného stavu žalobkyne, a to na základe vyšetrenia žalobkyne z doloženej zdravotnej dokumentácie, ako aj z lekárskych správ a záverov odborných lekárov. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie žalobkyne stanovil posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie dňa 14.06.2018 naďalej chronické bolesti chrbtice, stav po opakovanej operácii, ktoré zaradil do kapitoly XV, oddielu E, položky 4, písmena b) (podľa Prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov) s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45% so zvýšením o 10% za iné zdravotné postihnutia, ktoré majú spoluúčasť na celkovo nepriaznivom zdravotnom stave žalobkyne. Celková miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobkyne je podľa posudkového lekára Sociálnej poisťovne naďalej 55%. Pri posúdení zdravotného stavu žalobkyne využil posudkový lekár sociálneho poistenia obe horné hranice určených rozsahov a v zmysle zákona už nie je možné mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť zvyšovať.
5. Dodal, že posúdenie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a jeho následkov na schopnosť fyzickej osoby vykonávať zárobkovú činnosť vyžaduje odborné lekárske znalosti. Vo veciach sociálneho poistenia je dokazovanie v tomto smere zverené v súlade s § 153 ods. 5 zákona o sociálnom poistení posudkovým lekárom sociálneho poistenia. Skutkové okolnosti, týkajúce sa rozsahu zdravotného poškodenia žalobkyne boli dostatočne ozrejmené príslušnými posudkovými lekármi sociálneho poistenia, sú z hľadiska skutkového úplné, dostatočne podložené odbornými vyšetreniami a nálezmi, ako aj zdravotnou dokumentáciou, sú bez nejasností a vnútorných rozporov a vo svojich záveroch sa zhodujú. Žalovaný sa pridržiaval skutkových a právnych dôvodov uvedených v rozhodnutí Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 24.07.2018 a trval na správnosti napadnutého rozhodnutia z 24.07.2018, ktoré je vecne totožné s rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 28.03.2018. Mal za to, že zdravotný stav žalobkyne bol posúdený správne a v súlade s príslušnými právnymi predpismi o sociálnom poistení a predmetné rozhodnutia sú zákonné a správne.
6. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného, urobené podaním zo dňa 03.05.2019 uviedla, že s vyjadrením žalovaného zo dňa 03.04.2019 nesúhlasí. Dodala, že posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava so sídlom v Poprade dospel 23.05.2016 k záveru, že rozhodujúcim postihnutím sú u nej jednostranná totálna endoprotéza a postihnutiu zodpovedá 45% miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť jej bola zvýšená o 10% pre poruchu cervikálnej medzistavcovej krčnej platničky s radikulipatiou, vysoký krvný tlak, hypotyreózu ... Krčná chrbtica bola operačne riešená pre herniu disku C5/6, C6/7 a bola jej realizovaná predná fixácia C4-6 pre instabilitu v roku 2013 (C6/7 v roku 2009). V roku 2017 bola hospitalizovaná za účelom reimplantácie pravého kolena (správa bola predložená) pre instabilitu kolena po totálnej endoprotéze. Už v tom období začala mať výrazné problémy a bolesti v oblasti driekovej chrbtice s výrazným vyžarovaním a bolesťami do nôh. Podstúpila aj konzervatívnu liečbu na neurológii a angeziologickej ambulancii v Košiciach (správy boli predložené). Taktiež jej začali výrazne trpnúť a bolieť ruky z dôvodu myelopatie C6/7 pre úzky spinálny
kanál. Operačné riešenie driekovej chrbtice jej bolo indikované pre nekvalitnú MRI a krátke časové obdobie po reinplantácii kolenného kĺbu.
7. Posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Košiciach neprihliadal na uvedené skutočnosti, ktoré dokladovala zdravotnou dokumentáciou a uviedol, že operácia driekovej chrbtice nebola indikovaná a na reimplantáciu kolenného kĺbu neprihliadal napriek tomu, že stav kolena po reimplantácii je horší. Dňa 16.07.2018 bola prijatá na neurochirurgickú kliniku v Košiciach s herniou disku L4/5 na základe novej MRI a konziliárnej konzultácie. Operatér MUDr. I. H., K.., S., nakoniec vykonal operačné riešenie hernie disku L4/5 a pre spinálnu stenózu jej bola realizovaná dekompresívna laminoktómia, plif a transpedic. fixácia L3-4-5 (správu dokladala). Uviedla, že naďalej sa lieči na ambulancii pre bolesti krčnej, driekovej chrbtice a kolena po reimplantácii. Má výrazné fyzické obmedzenia, trpí bolesťami, čo jej neprispieva ani na jej psychiku. Zdravotný stav sa oproti zdravej fyzickej osobe zhoršil viac ako 45% postihnutia. Žiadala, aby súd žalobu nezamietol a vo veci nariadil pojednávanie.
8. Sociálna poisťovňa, ústredie, ako prvostupňový správny orgán, rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 28.03.2018 podľa § 73 a § 112 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov zamietla žiadosť žalobkyne o zvýšenie invalidného dôchodku. V odôvodnení uviedla, že trvanie invalidity bolo na základe jej žiadosti o zvýšenie invalidného dôchodku opätovne preskúmané s tým záverom, že podľa posudkového záveru posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Košice je naďalej invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. a jej miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je 55%. Posúdenie jej zdravotného stavu, ktorému zodpovedá percentuálne vyjadrenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je obsahom pripojeného odborného posudku o invalidite zo dňa 12.02.2018, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť odôvodnenia tohto rozhodnutia. Sú v ňom uvedené všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli podkladom na vyhotovenie posudkového záveru o tom, že je naďalej invalidná podľa § 71 ods. 1 ZoSP s rovnakou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť ako pri predchádzajúcom posúdení jej zdravotného stavu. Z tohto dôvodu jej patrí invalidný dôchodok v nezmenenej sume, nakoľko sa nezmenili skutočnosti rozhodujúce na nárok na výplatu invalidného dôchodku a jeho suma podľa § 73 ods. 2 ZoSP.
9. Z odborného posudku o invalidite zo dňa 12.02.2018 bolo, vzhľadom na chorobu porucha cervikálnej medzistavcovej platničky s radikulopatiou (M 50.1) cervikobrachiálny syndróm vpravo, poškodenie driekových a iných medzistavcových platničiek s radikulopatiou a lumboischialgický syndróm vpravo s radikulárnou iritácio L5 a S1 vpravo, stanovené za rozhodujúce zdravotné postihnutie ako choroba podporného a pohybového aparátu stavy po operácii chrbtice a medzistavcových platničiek kapitola XV, oddiel E, položka 4, písmeno b) v rozsahu 35% až 45% vo výške 45%. Vzhľadom na iné zdravotné postihnutie došlo k zvýšeniu percentuálnej miery o 10%, a to vzhľadom na tieto zdravotné postihnutia: stav po implantácii ortopedických kĺbových implantátov, reimplantácia totálnej endoprotézy pravého kolena, vysoký krvný tlak, hypotyreóza, hepatopatia, porucha metabolizmu lipidov, hyperurikémia, hypotyreóza, Zo samotného posudku vyplýva, že účastníčka konania, XX- ročná, frekventne práceneschopná, sledovaná viacerými špecialistami, opakovane posudzovaná, špecialistka finančného úseku (sedavé zamestnanie), je invalidná od mája 2016 s mierou poklesu 45% pre funkčný deficit pri jednostrannej totálnej endoprotéze pravého kolenného kĺbu so zvýšením o 10% pre bolesť chrbta. Podala si žiadosť o prehodnotenie zdravotného stavu, lebo: „Zhoršil sa zdravotný stav - bolesti chrbtice a pravého kolena po reimplantácii“. Od ostatného posúdenia v máji 2016 bola pre instabilitu a podlamovanie pravého kolena 15.05.2017 nutná reimplantácia tibiálnej komponenty endoprotézy kolena. Pooperačne je postavenie endoprotézy vyhovujúce v ose, hybnosť je 0/0/140° a koleno je stabilné.
10. Rozhodujúcim zdravotným postihnutím sa opäť stávajú funkčné poruchy pri polytopnom vertebrogénnom algickom syndróme po opakovaných operáciách krčnej chrbtice a poškodenia krčných, hrudných a driekových stavcov a medzistavcových platničiek. Sú prítomné často recidivujúce prejavy nervového a svalového dráždenia v zmysle pravostranného cervikobrachiálneho a lumboischialgického syndrómu, reflexy sú oslabené a výkonnosť organizmu je podstatne obmedzená. Preto je zvolená horná hranica určeného rozpätia v zmysle Prílohy č. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. v kapitole V, oddiel E, položka 4, písmeno b), a to 45%. Chôdza je však samostatná, stoj na špičkách vykoná obojstranne, dorzálna a plantárna flexia palca sú bez obmedzenia a nie sú prítomné parézy. Na ďalšie zdravotné postihnutia,
najmä po reimplantácii pravostrannej kolennej endoprotézy zvýšil posudkový lekár mieru poklesu o maximálne možných 10%, na celkových 55%, čo plne pokrýva funkčné znevýhodnenia účastníčky konania. Pri posúdení boli využité obe horné hranice určených rozsahov a v zmysle zákona už nie je možné mieru poklesu zvyšovať. Doterajšia celková miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 55% sa nemení. Z výroku posudku vyplýva, že účastníčka konania je naďalej invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách je 55% s tým, že invalidita trvá naďalej a invalidita vznikla v dôsledku choroby kód diagnóza/skupina chorôb: M50.1/kapitola XV, oddiel E, položka 4, písmeno b).
11. Z rozhodnutia Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 24.07.2018 (nachádzajúcom sa v administratívnom spise žalovaného) Generálny riaditeľ podľa § 218 ods. 2 zákona o sociálnom poistení odvolanie žalobkyne podané proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 28.03.2018 vo veci zamietnutia žiadosti o zvýšenie invalidného dôchodku zamietol v celom rozsahu a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie. V odôvodnení uviedol, že Sociálna poisťovňa, ústredie na základe neformálnej žiadosti účastníčky konania o zvýšenie invalidného dôchodku z dôvodu zhoršenia zdravotného stavu zo dňa 29.01.2018 rozhodla rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 28.03.2018, ktorým účastníčke konania podľa § 73 a § 112 ods. 4 zákona o sociálnom poistení zamietla žiadosť účastníčky konania o zvýšenie invalidného dôchodku zo dňa 29.01.2018, pretože podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Košice zo dňa 12.02.2018 sa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť účastníčky konania nezmenila a účastníčka konania je naďalej invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (ďalej „MPSV ZČ“) účastníčky konania bola posudkovým lekárom sociálneho poistenia určená naďalej na 55% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
12. Proti predmetnému rozhodnutiu podala účastníčka konania v zákonom stanovenej lehote odvolanie zo dňa 01.05.2018, v ktorom namieta, že Sociálna poisťovňa, ústredie nesprávne vec právne posúdila, nedostatočne preskúmala a zistila skutkový stav, nepoužila správne ustanovenie podľa zákona o sociálnom poistení a neumožnila predložiť nové lekárske správy. V odvolaní uvádza, že jej zdravotný stav sa v roku 2016-2017 náhle zmenil a podstúpila reimplantáciu pravého kolena, pridali sa bolesti chrbtice a znížená citlivosť pravej ruky, preto žiada o opätovné posúdenie zdravotného stavu. K odvolaniu pripojila kópiu napadnutého rozhodnutia odborného posudku o invalidite zo dňa 12.02.2018 a nových lekárskych správ z vyšetrení z ortopedickej ambulancie zo dňa 04.04.2018, z reumatologickej ambulancie zo dňa 23.01.2018, z algeziologickej ambulancie zo dňa 12.04.2018 a zo dňa 26.04.2018, z neurologickej ambulancie zo dňa 01.03.2018, z neurochirurgickej ambulancie zo dňa 28.03.2018 a z otorinolaringologickej ambulancie zo dňa 11.10.2016.
13. Dodal, že ako odvolací orgán preskúmal napadnuté rozhodnutie zo dňa 28.03.2018 a priloženú spisovú dokumentáciu účastníčky konania v celom rozsahu, pričom dospel k záveru, že postup Sociálnej poisťovne, ústredie bol správny a preto napadnuté rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 28.03.2018 je potrebné potvrdiť. Poukazoval na viaceré ustanovenia zákona o sociálnom poistení, pričom poukazoval na ustanovenie § 71 ods. 6 zákona o sociálnom poistení, v zmysle ktorého miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí, ako aj na znenie § 71 ods. 7 zákona o sociálnom poistení, v zmysle ktorého jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nespočítavajú, pričom určenú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť za rozhodujúce zdravotného postihnutie možno zvýšiť najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (§ 71 ods. 8 ZoSP). Doplnil, že na základe podaného odvolania zdravotný stav účastníčky konania bol opätovne posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Košice zo dňa 21.05.2018. Posudkový lekár sociálneho poistenia zotrval na pôvodnom posudku zo dňa 12.02.2018, nevyhovel odvolaniu účastníčky konania a preto predložil kompletný spisový materiál posudkovému lekárovi sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, so sídlom v Košiciach. Posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej
poisťovne, ústredie so sídlom v Košiciach posúdil zdravotný stav účastníčky konania dňa 14.06.2018 s nasledovným záverom. Účastníčka konania bola posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne uznaná invalidnou s celkovou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 55% podľa Prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení od roku 2016 pre rozhodujúce zdravotné postihnutie stav po implantácii pravého kolena s funkčným deficitom s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45% so zvýšením o 10% za iné zdravotné postihnutia: stav po opakovanej operácii krčnej chrbtice pre vyklenutie platničky C4/5, C5/6, C6/7 s miernym funkčným obmedzením, cervikobrachiálny syndróm vpravo, vysoký krvný tlak a hypotyreózu, na substitučnej liečbe. V máji 2017 pre instabilitu a podlamovanie pravého kolena podstúpila účastníčka konania reimplantáciu tibiálnej komponenty endoprotézy pravého kolena. Podľa pooperačného kontrolného ortopedického vyšetrenia je koleno účastníčky konania stabilné, bez zápalu a náplne, hybnosť kolena je bez obmedzenia a podľa kontrolného RTG vyšetrenia postavenie endoprotézy je vyhovujúce. Od septembra 2017 je účastníčka konania v sústavnej liečbe neurológa pre zvýraznenie bolesti krčnej, ale aj driekovej chrbtice. Zdravotný stav účastníčky konania vyžadoval aj hospitalizačné preliečenie a konzultáciu neurochirurga, ktorý pre viacetážové degeneratívne zmeny neodporučil operačné riešenie. V objektívnom funkčnom náleze bola u účastníčky konania prítomná porucha statodynamiky chrbtice a často recidivujúce nervového a stavcového dráždenia v zmysle pravostranného cervikobrachiálneho a lumboischialgického syndrómu, bez paretických prejavov a svalových atrofií a bez poruchy zvieračov. Pre udávané bolesti kĺbov a svalov bola účastníčka konania opakovane vyšetrená aj reumatológom, podľa ktorého sú prítomné bolesti kĺbov so strednou zápalovou aktivitou, tento stav účastníčky konania ešte nie je diagnosticky doriešený. ORL vyšetrením bola u účastníčky konania potvrdená jednostranná obrna hlasiviek vpravo. Pre subjektívne udávaný únik moču bolo účastníčke konania urológom doporučené objektívne vyšetrenie (urodynamické), eventuálne aj operačné riešenie.
14. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie účastníčky konania stanovil posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie naďalej chronické bolesti chrbtice - stav po opakovej operácii, ktoré zaradil do kapitoly XV, oddielu E, polžoky 4, písmena b) podľa Prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45% so zvýšením o 10% za iné zdravotné postihnutia, ktoré majú spoluúčasť na celkovo nepriaznivom zdravotnom stave účastníčky konania. Celková miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť účastníčky konania je podľa posudkového lekára Sociálnej poisťovne naďalej 55%. Pri posúdení zdravotného stavu využil posudkový lekár sociálneho poistenia obe horné hranice určených rozsahov a v zmysle zákona už nie je možné mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť zvyšovať.
15. Doplnil, že v odvolacom konaní bolo prepúšťacími správami z hospitalizácie na H. Q. M. Y. K. Ú. W. H. odo dňa 14.05.2017 do dňa 29.05.2017 a na neurologickom oddelení J. M..N.. H. - Š. odo dňa 29.09.2017 do dňa 27.09.2017, lekárskymi správami z ortopedických vyšetrení v endoprotetickej poradni H. Q. M. Y. K. Ú. W. H. zo dňa 08.11.2017, zo dňa 04.04.2018 a zo dňa 13.06.2018, z neurologických vyšetrení v J. H. - Š. M..N.. zo dňa 13.09.2017 a zo dňa 01.03.2018, z MR vyšetrení driekovej chrbtice zo dňa 09.11.2017 a LS chrbtice zo dňa 28.03.2018, z neurochirurgického vyšetrenia v W. H.Š. zo dňa 28.11.2017, z ORL vyšetrení v W. H. zo dňa 11.10.2016 a zo dňa 11.06.2018, z algeziologických vyšetrení v Q. I. J. H. - Š. zo dňa 12.04.2018 a zo dňa 26.04.2018, z reumatologických vyšetrení MUDr. S. H.Á., H. zo dňa 20.04.2017, zo dňa 17.08.2017, zo dňa 03.10.2017, zo dňa 23.01.2018 a zo dňa 11.06.2018, z urologického vyšetrenia zo dňa 07.06.2018, ako aj z vlastného vyšetrenia posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie preukázané, že rozhodujúcemu zdravotnému postihnutiu účastníčky konania choroby podporného a pohybového aparátu dorzopatia, deformujúca dorzopatia a spondylopatia, stavy po operácii chrbtice a medzistavcových platničiek, stavy po úraze chrbtice, s často recidivujúcimi prejavmi nervového a svalového dráždenia, so slabosťou svalového korzetu chrbta, s podstatným obmedzením celkovej výkonnosti organizmu, ktoré posudkový lekár sociálneho poistenia zaradil do kapitoly XV, oddielu E, položky 4, písmena b) Prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov, zodpovedá miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45% (z rozpätia 35% - 45%).
16. Za iné zdravotné postihnutia cervikobrachiálny syndróm vpravo, poškodenie driekových a iných medzistavcových platničiek s radikulopatiou, lumboischialgický syndróm vpravo s radikulárnou iritáciou L5 a S1 vpravo, stav po implantácii ortopedických kĺbových implantátov, reimplantácia totálnej endoprotézy pravého kolena a vysoký krvný tlak, zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť účastníčky konania posudkový lekár sociálneho poistenia podľa § 71 ods. 8 ZoSP
určil na 10%. Celková miera poklesu schopnosti vykonáva zárobkovú činnosť účastníčky konania je naďalej 55%.
17. Záverom zhrnul, že v odvolacom konaní, po opätovnom posúdení zdravotného stavu účastníčky konania, podľa preukázaných lekárskych správ a diagnostických záverov odborných lekárov, ako aj vlastného vyšetrenia posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Košiciach, vyhodnotil zdravotný stav účastníčky konania celkovú mieru jej poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť ponechal na 55% a preto účastníčka konania je naďalej invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
18. V ďalšej časti svojho rozhodnutia sa žalovaný zaoberal výpočtom invalidného dôchodku a konštatoval, že ak by v budúcnosti došlo k zhoršeniu zdravotného stavu účastníčky konania, ktoré by odôvodňovalo stanovenie vyššej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť alebo zmenu rozhodujúceho zdravotného postihnutia, účastníčka konania má možnosť požiadať o opätovné posúdenie invalidity a zvýšenie sumy invalidného dôchodku. V odvolacom konaní účastníčka konania nepredložila dôkazy, ktorými by spochybnila správnosť posúdenia jej zdravotného stavu a následného rozhodnutia o jej nároku na invalidný dôchodok. Preto Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, ako odvolací orgán, v zmysle § 196 ods. 7 ZoSP zhodnotil dôkazy nachádzajúce sa v spisovej dokumentácii účastníčky konania a dospel k záveru, že odvolanie účastníčky konania nie je dôvodné.
19. V priebehu súdneho konania žalobkyňa na pojednávaní dňa 25.11.2020 žiadala nielen o preskúmanie rozhodnutia Sociálnej poisťovne ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 28.03.2018 (ako prvostupňového správneho orgánu), ale aj o preskúmanie rozhodnutia Generálneho riaditeľa, Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 24.07.2018, ktorým žalovaný rozhodol vo veci jej odvolania voči rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu. Uviedla, že jej zdravotný stav sa v priebehu roka 2018 veľmi zhoršil, v dôsledku čoho podstúpila operáciu a bola z tohto dôvodu hospitalizovaná v W. J. X.. K. I. H.F.M. od 16.07.2018 do 21.07.2018. Aj keď túto správu nemal žalovaný k dispozícii v čase svojho rozhodovania, za svoje rozhodujúce zdravotné postihnutie nepovažovala to, ktoré je uvedené v rozhodnutí žalovaného v zmysle kapitoly XV, oddiel E, položka 4, písmeno b).
20. Na túto skutočnosť reagoval žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 15.12.2020, ktorý ohľadne nových lekárskych správ z obdobia od júla 2018 doposiaľ, s poukazom na § 135 ods. 1 Správneho súdneho poriadku uviedol, že posudkoví lekári sociálneho poistenia zohľadnili všetky lekárske správy, ktoré im žalobkyňa predložila. Preto sa pridržiaval skutkových a právnych dôvodov uvedených v rozhodnutí Generálneho riaditeľa žalovaného zo dňa 24.07.2018 a trval na správnosti napadnutého rozhodnutia, ktoré je vecne totožné s rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 28.03.2018.
21. Na pojednávaní konanom dňa 12.05.2021 účastníci konania zotrvali na svojich prednesoch a vyjadreniach vo veci. Žalobkyňa doplnila, že jej zdravotný stav, pokiaľ sa týka pohybového ústrojenstva, sa veľmi zhoršil a preto bola operovaná v júli 2018. Zástupkyňa žalovaného uviedla, že rozhodnutie sa posudzuje k času jeho vydania, pričom žalobkyňa má možnosť podať opätovne žiadosť o prehodnotenie zdravotného stavu
22. Podľa § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.
23. Podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
24. Podľa § 209 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, Rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.
25. Podľa § 209 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, Rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní alebo o opravnom prostriedku. Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v celom rozsahu.
26. Podľa § 209 ods. 3 zákona o sociálnom poistení, Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Ak sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, organizačná zložka Sociálnej poisťovne určí pre ňu lehotu.
27. Podľa § 209 ods. 4 zákona o sociálnom poistení, V odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala.
28. Podľa § 214 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, Proti rozhodnutiu organizačnej zložky Sociálnej poisťovne má účastník konania právo podať odvolanie, ak tento zákon neustanovuje inak alebo ak sa účastník konania nevzdal odvolania písomne alebo ústne do zápisnice.
29. Podľa § 215 ods. 4 zákona o sociálnom poistení, O odvolaní proti rozhodnutiu ústredia rozhoduje generálny riaditeľ.
30. Podľa § 135 ods. 1 Správneho súdneho poriadku, Na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.
31. V zmysle Prílohy č. 4 (Percentuálna miera poklesu zárobkovej činnosti podľa druhu zdravotného postihnutia orgánov a systémov) zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení - Kapitola XV (CHOROBY PODPORNÉHO A POHYBOVÉHO APARÁTU), oddiel E (Dorzopatia, deformujúca dorzopatia a spondylopatia), položka 4 (stavy po operácii chrbtice a medzistavcových platničiek, stavy po úraze chrbtice), písmeno b) (často recidivujúce prejavy nervového a svalového dráždenia, slabosť svalového korzetu chrbta s podstatným obmedzením celkovej výkonnosti organizmu) je uvedené v danom prípade percentuálne rozpätie 35 - 45%.
32. Správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako aj prvostupňového rozhodnutia, vrátane ich postupov, s poukazom na § 203 ods. 2 SSP dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná a preto ju postupom podľa § 190 SSP zamietol.
33. Nárok na invalidný dôchodok je podľa § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení podmienený (okrem iného) invaliditou poistenca, teda tým, že poistenec pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou (§ 71 ods. 1), pričom miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4 (§ 71 ods. 5).
34. Vznik nároku na invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 1 ZoSP sa u poistenca viaže na splnenie troch podmienok. 1. Poistenec musí byť invalidný, 2. musí získať potrebný počet rokov dôchodkového poistenia (§ 72 zákona) a 3. ku dňu vzniku invalidity nesmie splniť podmienky nároku na starobný dôchodok, alebo nemôže mať priznaný predčasný starobný dôchodok.
35. Invalidita sa definuje ako dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, v dôsledku ktorého dochádza u poistenca k poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou o viac ako 40%. Invaliditu zakladá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť vyšší ako 40%, ktorý sa podľa § 71 ods. 3 zákona posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby.
36. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.
37. Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej, duševnej a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej, duševnej a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na invalidný, výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu.
38. Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby, a b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.
39. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v Prílohe č. 4 a určuje sa v percentách podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí s tým, že jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú (§ 71 ods. 4, 5, 6 a 7 zákona o sociálnom poistení).
40. Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť možno zvýšiť najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, pričom na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav (§ 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení).
41. Pre posúdenie nároku na invalidný dôchodok je podstatná otázka vplyvu dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu na schopnosť výkonu zárobkovej činnosti. Posúdenie rozsahu zdravotného poškodenia a jeho následkoch na schopnosť občana vykonávať zárobkovú činnosť vyžaduje odborné lekárske znalosti a vo veciach sociálneho poistenia je zverené posudkovým lekárom sociálneho poistenia, a to tak na účely správneho, ako aj na účely súdneho konania.
42. Lekársku posudkovú činnosť pri výkone dôchodkového poistenia vykonáva s účinnosťou od 01.01.2004 posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia. Posudkový lekár posudzuje na účely sociálneho poistenia pri kontrolných lekárskych prehliadkach zdravotný stav, schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť a pracovnú schopnosť poistenca (§ 153 ods. 5 a 6 citovaného zákona).
43. Správny súd poukazuje na rozhodovaciu činnosť kasačného súdu, v zmysle ktorej správny súd nemôže sám posudzovať odborné otázky medicínskeho charakteru, ktoré sú podkladom pre stanovenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť pre účely invalidity, musí rovnako ako žalovaný vychádzať z lekárskych posudkov, kde posudzuje presvedčivosť ich záverov s prihliadnutím na všetky okolnosti, najmä aj s prihliadnutím na námietky žiadateľa o invalidný dôchodok (rozsudok NS SR sp. zn. 10So/97/2014 zo dňa 15.07.2015).
44. Správny súd na základe vykonaného dokazovania v súdnom preskúmavacom konaní dospel k záveru, že skutkové okolnosti týkajúce sa rozsahu zdravotného poškodenia žalobkyne boli dostatočne ozrejmené príslušnými posudkovými lekármi sociálneho poistenia, či už prvostupňového správneho orgánu, ako aj žalovaného, ktorí vo svojich posudkoch zo dňa 12.02.2018 a 14.06.2018 vyhodnotili zdravotné postihnutie žalobkyne na základe predložených odborných lekárskych vyšetrení, ktoré im boli zo strany žalobkyne ku dňu ich rozhodovania predložené. Náležitým spôsobom zdôvodnili, prečo vzhľadom na zdravotné postihnutie žalobkyne je za rozhodujúce zdravotné postihnutie potrebné považovať - Choroba podporného a pohybového aparátu stavy po operácii chrbtice a medzistavcových platničiek vzhľadom na chorobu - porucha cervikálnej medzistavcovej platničky s radikulopatiou (diagnóza M 50.1) so zaradením do Kapitoly V, oddiel E, položka 4, písmeno b) s určením výšky MPSV ZČ vzhľadom na rozhodujúce zdravotné postihnutie 45%, ktoré bolo určené v zmysle doložených lekárskych nálezov.
45. Keďže sú prítomné často recidivujúce prejavy nervového a svalového dráždenia v zmysle pravostranného cervikobrachiálneho a lumboischialgického syndrómu, reflexy sú oslabené a výkonnosť organizmu je podstatne obmedzená, bola zvolená zo strany posudkových lekárov horná hranica určeného rozpätia, a to 45%. Vzhľadom na Iné zdravotné postihnutia, najmä po reimplantácii pravostrannej kolennej endoprotézy, zvýšili posudkoví lekári mieru poklesu o 10% -maximálne navýšenie (§ 71 ods. 8 ZoSP), na celkových MPSV ZČ - 55%: v zmysle ich posudkov takto stanovená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť plne pokrýva funkčné znevýhodnenia žalobkyne. Z ich posudkov rovnako vyplýva, čí títo pri posúdení MPSV ZČ využili obe horné hranice určených rozsahov, ktoré v zmysle zákona už nie je možné zvyšovať, čím doterajšia celková miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobkyne - 55% sa nemení.
46. Samotná žalobkyňa v priebehu súdneho konania potvrdila, že nezistila, že by posudkoví lekári prvého a druhého stupňa nevyhodnotili niektorú predchádzajúcu lekársku správu alebo nález, ktoré im predložila do času ich rozhodnutia v súvislosti s jej žiadosťou o invalidný dôchodok (§ 135 ods. 1 SSP).
47. Záverom súd len dopĺňa, že v prípade zhoršenia sa zdravotného stavu žalobkyne od ostatného lekárskeho posúdenia, je možné z jej strany domáhať sa priznania invalidného dôchodku novou žiadosťou, ktorá bude opätovne prehodnotená.
48. V konaní neboli preukázané žiadne ďalšie nové skutočnosti, ktoré by neboli známe príslušným posudkovým lekárom pri vypracovaní posudkov a ktoré by mohli ich jednoznačné závery spochybniť. Nebolo v konaní preukázané, že žalobkynin zdravotný stav (aj keď táto svoj zdravotný stav vníma subjektívne inak) odôvodňuje vyššiu mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť ako bolo ustálené príslušnými posudkovými lekármi v podaných posudkoch. Podľa týchto posudkov pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má žalobkyňa stanovenú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť vo výške 55% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
49. Správny súd zisťoval, či posudková činnosť posudkových lekárov zodpovedá ustanoveniu § 153 zákona o sociálnom poistení, teda či ich posudky sú logické a či presvedčivo objasňujú záver o rozhodujúcom zdravotnom postihnutí a o určenej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Pochybenia, ktoré by svedčili o nesprávnosti záverov posudkových lekárov v priebehu konania zistené neboli a dôvod na opätovné prešetrenie zdravotného stavu žalobkyne a odstránenie prípadných pochybností súd nezistil. Ak by však v budúcnosti došlo k zmene zdravotného stavu žalobkyne v dôsledku jeho zhoršenia, môže táto opätovne požiadať o preskúmanie miery poklesu schopnosti alebo zmenu rozhodujúceho postihnutia a stanovenie novej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.
50. Preto správny súd, s poukazom na vyššie uvedené, má zato, že v priebehu konania sa nevyskytli také skutočnosti, ktoré by prijatý záver vyplývajúci z lekárskych posudkov (MPSV ZČ u žalobkyne je 55% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou) spochybnili alebo vyvrátili, pri aplikácii ustanovenia § 190 SSP správnu žalobu ako nedôvodnú zamietol.
51. O náhrade trov konania súd rozhodol pri aplikácii § 167 ods. 1 SSP, § 168 SSP za použitia § 195 SSP tak, že účastníkom konania náhradu trov konania nepriznal, nakoľko žalobkyňa nebola úspešná v konaní, nemá ani právo, respektíve nárok na náhradu trov konania. Rovnako súd nepriznal právo na náhradu trov konania žalovanému pri aplikácii § 168 a contrario, nakoľko neboli splnené podmienky na náhradu trov konania (výnimočnosť).
Poučenie:
Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 S.s.p.) Kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie krajského súdu. (§ 438 ods. 1 S.s.p.) Prípadne podaná kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu (§ 443 ods. 1 S.s.p.). Podáva sa na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná na kasačnom súde (§ 444 S.s.p.).
V kasačnej sťažnosti sa musí popri všeobecných náležitostiach (z kasačnej sťažnosti musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísaná a datovaná; kasačnú sťažnosť treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) označiť napádané rozhodnutie, údaj, kedy napádané rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností tak, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (§ 445 ods. 1 S.s.p.). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a/ na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c/ účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e/ vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f/ nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g/ rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h/ sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i/ nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j/ podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g/ až i/ sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. (§ 440 S.s.p.).