Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_19Csp-179-2020.pdf
PDF · 102.31 KB
Case nature
Area
Subarea
19Csp/179/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra sudkyňou JUDr. Luciou Kuzmovou v spore žalobcu: Rozhlas a televízia Slovenska, IČO: 47 232 480, so sídlom Mlynská dolina, 845 45 Bratislava, proti žalovanej: Martina I., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XXX, 951 43 Čakajovce, o zaplatenie sumy 323,24 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd konanie v časti o zaplatenie sumy vo výške 281,59 eur zastavuje.
II. Súd žalobu vo zvyšnej časti zamieta.
III. Žalovanej súd nárok na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Nitra dňa 6.11.2020 domáhal, aby súd zaviazal žalovanú zaplatením sumy vo výške 323,24 eur pozostávajúcej zo sumy nedoplatkov za koncesionárske poplatky, pokuty a zaplatených úhrad za poštové sadzby. Súčasne sa domáhal priznania náhrady trov konania.
2. Uviedol, že kontrolou úhrad v zmysle § 8 zákona č. 340/2012 Z. z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska zistil, že žalovaná ku dňu podania žaloby nezaplatila úhrady za kontrolované obdobie od 1.8.2010 do 30.6.2020. Žalobca podľa § 10 ods. 2 uvedeného zákona písomnou výzvou zo dňa 2.6.2020 odoslanou prostredníctvom Slovenskej pošty, a.s. vyzval žalovanú na zaplatenie omeškanej úhrady a na zaplatenie poštových sadzieb súvisiacich s odoslaním výzvy. Žalovaná úhradu a poštové sadzby v lehote 30 dní od doručenia uvedenej výzvy nezaplatila. Dlh žalovanej predstavuje sumu 306,24 eur, ktorá pozostáva z neuhradených 66 mesačných predpisov v kontrolovanom období od 1.8.2010 do 30.6.2020 a pokuty vo výške 17 eur. Zaplatenia pokuty sa žalobca domáha s poukazom na ust. § 10 ods. 3 zákona č. 340/2012 Z. z. Žalobca sa voči žalovanej domáha tiež úhrady za poštovné vo výške 1,85 eur.
3. Súd vo veci vydal dňa 10.11.2020 platobný rozkaz č.k. 19Csp/179/2020-12, ktorým žalobe v plnom rozsahu vyhovel.
4. Voči platobnému rozkazu podala žalovaná v zákonnej lehote odpor, v ktorom žiadala žalobu v celom rozsahu zamietnuť a priznať jej náhradu trov konania. Žalovanú sumu namieta čo do rozsahu a výšky, návrh považuje za nedôvodný a petit žaloby za neurčitý. Žalobca v žalobe neuvádza, v akej konkrétnej výške a za aké obdobie si uplatňuje svoj nárok. Dlh podľa žalobcu predstavuje sumu za neuhradených 66 mesačných predpisov, nie za celé uvádzané obdobie od 1.8.2010 do 30.6.2020, ale za obdobie pd 1.8.2010 do 31.1.2016 a za jún 2020. Podľa výzvy žalobcu eviduje žalobca úhrady za odbobie od 18.4.2017, a to pravidelné mesačné platby 4,64 eur do júna 2020 a platbu zo dňa 5.2.2019 vo výške
66,41 eur. Žalovaná uvádza, že platba zo dňa 5.2.2019 predstavuje mesačný predpis za 14 mesiacov (február 2016 - marec 2017 a poštovné 1,45 eur). Mesačný predpis za jún 2020 žalovaná uhradila dňa 3.6.2020, žalobca však uvedenú úhradu neeviduje. Žalovaná v odpore vzniesla námietku premlčania nároku žalobcu za obdobie august 2010 až január 2016.
5. Uznesením č. k. 19Csp/179/2020-20 zo dňa 9.12.2020 súd predmetný platobný rozkaz z dôvodu podaného odporu zrušil.
6. Dňa 29.4.2021 žalobca doručil súdu čiastočné späťvzatie žaloby. Uviedol, že vzhľadom na námietku premlčania vznesenú žalovanou berie žalobu v časti zaplatenia pohľadávky vo výške 281,59 eur predstavujúcej istinu za obdobie od 08/2010 do 03/2017 späť. Po čiastočnom späťvzatí sa žalobca voči žalovanej domáha zaplatenia sumy istiny vo výške 24,65 eur (za mesiace 06/2018 - 09/2018 a za mesiac 06/2020 + úhrada poštových sadzieb za mesiac 06/2020 vo výške 1,45 eur), pokuty vo výške 17 eur, úhrady poštových sadzieb vo výške 1,85 eur a žiada tiež priznať mu náhradu trov konania. Žalobca uvádza, že úhrada žalovanej vykonaná v mesiaci jún 2020 bola automaticky napárovaná na úhradu najskôr splatného dlhu žalovanej. Žalobca tu poukazuje na právny názor vyjadrený v rozsudku Krajského súdu v Brne, sp. zn. 16Co/579/87 zo dňa 4.2.1988, v zmysle ktorého ak dlžník neuvedie pri plnení dlhu, ktorý z viacerých dlhov chce plniť, uhradí sa dlh najskôr splatný, aj keď mohol byť premlčaný.
7. Súd vo veci pojednával v neprítomnosti žalobcu, ktorý svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil a za prítomnosti žalovanej. V rámci dokazovania sa súd oboznámil s vyjadreniami žalovanej prednesenými na pojednávaní ako aj s obsahom listín, ktoré sú súčasťou súdneho spisu.
8. Žalovaná na pojednávaní uviedla, že platby za mesiace 06/2018 až 09/2018 a za mesiac 06/2020, tiež 1,45 eur ako poštovné boli zaplatené, čo je zrejmé aj z prehľadu platieb, ktorý žalobca zaslal. Súdu predkladala aj platbu za mesiac 06/2020 zo dňa 3.6.2020, poštovné uhradila v platbe zo dňa 5.2.2019. Nárok na pokutu považuje žalovaná za nedôvodný, pretože v čase, kedy si žalobca uplatnil pokutu, neevidovala žiadny záväzok voči žalobcovi. Čo sa týka premlčaných pohľadávok, pokuta bola uplatnená po uplynutí lehoty premlčania, a preto ju nemožno súdom priznať. Žalovaná nerozumie, prečo žalobca niektoré platby dokázal spárovať a niektoré nie. Ona platby uhrádzala rovnakým spôsobom a to inkasom. Platby za rok 2018 a rovnako platbu za jún 2020 považuje za uhradené. Žalovaná súdu predložila výpis z účtu týkajúci sa platby za máj 2020, ktorá je označená tak isto ako platba za jún 2020, pričom platba za máj 2020 bola spárovaná. Platba za jún 2020 bola uhradená ešte predtým, ako jej žalobca doručil výzvu na úhradu nedoplatku.
9. Z vykonaného dokazovania súd zistil tento skutkový stav:
10. Žalobca je verejnoprávnou inštitúciou zriadenou na základe zákona č. 532/2010 Z. z. o Rozhlase a televízii Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov a jeho aktívna legitimácia vyplýva z ustanovenia § 4 ods. 1 zákona č. 340/2012 Z. z. Žalovaná je fyzickou osobou, ktorá je povinná podľa § 3 písm. a) zákona č. 340/2012 Z. z. platiť úhrady za služby verejnosti s mesačnou periodicitou platenia úhrad.
11. Žalobca k žalobe priložil prehľad predpisov a platieb VS 7703117510, ktoré vyúčtoval žalovanej. Z tohto vyplýva prehľad predpisov za obdobie 08/2010 - 06/2020 v celkovej výške 555,46 eur. Tieto predpisy pozostávajú z predpisu vo výške 4,64 eur za každý kalendárny mesiac v uvedenom období (spolu 119 x 4,64 eur = 552,16 eur) a z poštovného vo výške 1,45 eur za mesiac 09/2018 a vo výške 1,85 eur za mesiac 06/2020. V zmysle predloženého prehľadu žalobca eviduje úhrady žalovanej v celkovej výške 242,73 eur.
12. Písomnou výzvou zo dňa 2.6.2020 žalobca vyzval žalovanú na zaplatenie nedoplatku titulom úhrad za služby verejnosti poskytované žalobcom (koncesionársky poplatok) za kontrolované obdobie od 10.7.2010, ktorý k 30.6.2020 predstavuje sumu 312,73 eur. Žalobca zároveň upozornil žalovanú, že v prípade, ak uvedenú dlžnú sumu neuhradí v plnej výške do 30 dní od doručenia výzvy, uplatní si žalobca v zmysle § 10 ods. 5 zákona č. 340/2012 Z. z. nárok na zaplatenie úhrady spolu s pokutou vo výške 17 eur a súdnym poplatkom prostredníctvom príslušného súdu. Táto výzva bola žalovanej riadne doručená dňa 8.6.2020, čo vyplýva z priloženej doručenky.
13. Z výpisu z účtu žalovanej za jún 2020 mal súd preukázané, že žalovaná dňa 3.6.2020 vykonala úhradu sumy vo výške 4,64 eur. V popise platby je uvedené, že išlo o úhradu mesačného poplatku RTVS Martina Bírová 2020.
14. Podľa výpisu z účtu žalovanej za február 2019 mal súd preukázané, že žalovaná realizovala dňa 3.2.2019 úhradu sumy 4,64 eur s popisom platby mesačný poplatok RTVS Martina Bírová 2019 a dňa 5.2.2019 úhradu sumy 66,41 eur s popisom platby mesačný poplatok RTVS Martina Bírová 02/2016-03/2017 a poštovné.
15. Zo žalovanou ďalej predložených výpisov z účtu súd zistil, že žalovaná vykonala úhrady sumy vo výške 4,64 eur aj dňa 3.10.2018, dňa 3.9.2018, dňa 3.8.2018, dňa 3.7.2018, dňa 3.6.2018, dňa 3.5.2018, dňa 3.5.2020. Tieto platby sú vo výpisoch označené ako „mesačný poplatok RTVS Martina Bírová“, pri platbe za máj 2020 je uvedený aj rok 2020.
16. Podľa § 3 písm. a) zákona č. 340/2012 Z. z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon č. 340/2012 Z. z.) platiteľ úhrady je fyzická osoba, ktorá je evidovaná dodávateľom elektriny v evidencii odberateľov elektriny v domácnosti ako odberateľ elektriny v domácnosti v odbernom mieste, pre spotrebu v byte alebo v rodinnom dome.
17. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 340/2012 Z. z. vyberateľom úhrady a príjemcom úhrady je Rozhlas a televízia Slovenska.
18. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 340/2012 Z. z. platiteľ podľa § 3 písm. a) <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/2012/340/20160701> platí úhradu 4,64 eura za každý aj začatý kalendárny mesiac. Platiteľ podľa § 3 písm. a) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2012/340/20160701>, ktorý je evidovaný dodávateľom elektriny v evidencii odberateľov elektriny v domácnosti vo viacerých odberných miestach, platí úhradu len za jedno odberné miesto, ak vznik tejto skutočnosti oznámi a preukáže vyberateľovi úhrady podľa § 9 ods. 6 písm. c) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2012/340/20160701>.
19. Podľa § 7 ods. 2 zákona č. 340/2012 Z. z. úhrada sa platí mesačne; úhradu za príslušný kalendárny mesiac je platiteľ povinný zaplatiť do posledného dňa príslušného kalendárneho mesiaca.
20. Podľa § 10 ods. 1 zákona č. 340/2012 Z. z. platiteľ, ktorý nezaplatí úhradu podľa § 7 <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2012/340/20160701>, je v omeškaní so zaplatením úhrady.
21. Podľa § 10 ods. 3 zákona č. 340/2012 Z. z. ak platiteľ podľa § 3 písm. a) <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/2012/340/20160701> nezaplatí úhradu a poštové sadzby v lehote do 30 dní od doručenia výzvy podľa odseku 2, platiteľ je povinný zaplatiť vyberateľovi úhrady aj pokutu 17 eur.
22. Podľa § 10 ods. 5 zákona č. 340/2012 Z. z. nárok na zaplatenie úhrady, s ktorou je platiteľ v omeškaní, pokuty podľa odsekov 3 a 4 a poštových sadzieb je povinný vyberateľ úhrady uplatniť na súde.
23. Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) žalobca môže vziať žalobu späť.
24. Podľa § 145 ods. 1 CSP ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
25. Podľa § 146 ods. 1 CSP súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
26. Právo disponovať so žalobou je výlučným právom žalobcu. Žalobca podaním zo dňa 29.4.2021 vzal žalobu späť v časti o zaplatenie sumy vo výške 281,59 eur, preto súd tento nárok ďalej nepreskúmaval a konanie v tejto časti zastavil.
27. Predmetom konania tak zostal nárok žalobcu na zaplatenie sumy istiny vo výške 24,65 eur s príslušenstvom. Zaplatenia sumy vo výške 23,20 eur sa žalobca domáha ako úhrady nedoplatku za koncesionárske polatky za obdobie od 06/2018-09/2018 a 06/2020 a zaplatenie sumy vo výške 1,45 eur žalobca žiada titulom poštovného. Žalobca ďalej žiada aj ďalšie poštovné vo výške 1,85 eur a pokutu vo výške 17 eur. Tento zostávajúci nárok žalobcu súd považoval za nedôvodný. Žalovaná v konaní preukázala, že platby za požadované mesiace 06/2018-09/2018 a 06/2020 uhradila, rovnako uhradila i poplatok za poštovné vo výške 1,45 eur (platba zo dňa 5.2.2019). Argument žalobcu o započítavaní platieb na iné, skôr splatné záväzky považoval súd za nepreukázaný. Žalobca ani presne neuviedol, na ktoré zo skôr splatných záväzkov žalovanej, mal platby realizované v priebehu roku 2018, prípadne neskôr započítať. Z tvrdení žalovanej preukázaných výpismi z účtov, ako aj z prehľadu platieb predloženého žalobcom súd zistil, že žalovaná vykonávala platby od 18.4.2017 pravidelne každý mesiac a nebola si vedomá nedoplatkov vo vzťahu k žalobcovi. Na uvedený účel mala v banke zriadené inkaso, teda platby jej odchádzali pravidelne a v rovnakej výške. Žalobca nepreukázal, že žalovanú mal nejakým spôsobom vyzývať na úhradu nedoplatkov za skoršie obdobia, preukázal len výzvu zo dňa 2.6.2020, v ktorom zosumarizoval nedoplatky za obdobie 10 rokov. Postup žalovaného, ktorý ako sám v žalobe uviedol, vykonal kontrolu úhrad koncesionárskych poplatkov za obdobie 10 rokov pred podaním žaloby a teraz sa voči kontrolovanému subjektu domáha doplatenia poplatkov, ktoré jeho systém vykazuje ako neuhradené, považoval súd za neseriózny. Žalovaná bola v domnení, že poplatky za predchádzajúce obdobia má uhradené, v konaní aj bolo preukázané, že tieto minimálne od apríla 2017 pravidelne uhrádza a vôbec nepočítala s tým, že žalobca bude tieto platby započítavať na úhradu iných skorších záväzkov, ktoré žalobca ani presne nevymedzil.
28. Žalobca v konaní poukazoval na rozhdonutie Krajského súdu v Brne sp. zn. 16Co/579/87 zo dňa 4.2.1988, v zmysle ktorého, ak dlžník pri plnení dlhu neuvedie, ktorý z viacerých dlhov chce plniť, uhradí sa dlh najskôr splatný i v prípade, ak mohol byť premlčaný. Toto rozhodnutie na prejednávaný spor nie je aplikovateľné, pretože jeho odôvodnenie vychádza z ustanovenia § 73 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, ktoré bolo účinné len do 31.12.1991. Uvedené zákonné ustanovenie malo kogentnú povahu a expressis verbis stanovovalo, že v prípade, ak mal dlžník splniť viac dlhov a plnenie nestačilo na vyrovnanie všetkých dlhov a dlžník pri plnení nevyhlásil, ktorý z viacerých dlhov chce vyrovnať, platila nevyvrátiteľná právna domnienka, že sa plnením uhrádza dlh najskôr zročný, a to najprv jeho príslušenstvo. Občiansky zákonník (v platnom znení) ako právny predpis upravujúci občianskoprávne vzťahy na rozdiel od obchodných záväzkových vzťahov (§ 330 Obchodného zákonníka) alebo pracovnoprávnych vzťahov (§ 34 Zákonníka práce) však výslovnú úpravu zániku viac dlhov u toho istého veriteľa v dôsledku ich splnenia neobsahuje.
29. Problematikou plnenia viacerých dlhov tomu istému veriteľovi sa zaoberali autori článku Plnenie niekoľkých dlhov tomu istému veriteľovi v občianskom práve, FEKETE,I. - FEKETEOVÁ,M., Justičná revue, 58, 2006, č. 11, s. 1674-1682, ktorí tu uvádzajú: Otázkou, či absenciu úpravy splatenia viacerých dlhov tomu istému veriteľovi v Občianskom zákonníku možno obísť použitím princípu analógie či výkladu sa pokúsila riešiť prax českých súdov (na Slovensku k tomuto problému absentuje akýkoľvek právny názor). V Čechách totiž platí prakticky rovnaký Občiansky zákonník ako na Slovensku. Najvyšší súd ČR sa prípadom plnenia viacerých dlhov zaoberal v troch nám známych rozsudkoch (Ro NS ČR zo 7. 7. 2004, sp. zn. 26 Cdo 1649/2004, Ro NS ČR z 27. 1. 2005, sp. zn. 33 Cdo 1112/2003, Ro NS ČR z 29. 3. 2006, sp. zn. 21 Cdo 326/2004). Uvedené judikáty poukazujú na to, že aj v občianskoprávnych vzťahoch pomerne často nastáva situácia, keď dlžník má voči tomu istému veriteľovi viac dlhov, ktoré je povinný vyrovnať. Tento problém v súčasnom Občianskom zákonníku nie je upravený. Z toho však podľa názoru Najvyššieho súdu ČR nemožno vyvodzovať, že by otázka splnenia viac dlhov vzniknutých z občianskoprávnych vzťahov, ktoré má dlžník u toho istého veriteľa, nebola v práve riešená. Pri jeho riešení však nemožno - s ohľadom na ustanovenie § 1 OBZ - vychádzať z ustanovenia § 330 OBZ. Najvyšší súd ČR dôvodí, že ak zákon neobsahuje výslovnú úpravu, ako postupovať, a nemožno vychádzať z analógie (§ 853 OZ), musí súd svoje rozhodnutie založiť najmä na základných princípoch právneho poriadku, ktorými sa riadi úprava občianskoprávnych vzťahov. Ak splnenie dlhu (solúcia) predstavuje jednostranný právny úkon dlžníka, ktorým poskytuje veriteľovi predmet plnenia s úmyslom splniť svoju povinnosť vyplývajúcu zo záväzku alebo z iného občianskoprávneho vzťahu, vyplýva z toho, že z viac dlhov, ktoré má dlžník u toho istého veriteľa, je vyrovnaný (ak nestačí plnenie na úhradu všetkých dlhov) ten z nich, o ktorom dlžník prejaví pri plnení úmysel ho splniť, teda taký dlh, o ktorom dlžník pri plnení vyhlási alebo ktorý dlžník pri plnení inak určí, že ho chce splniť. V rozhodnutí Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 21 Cdo 326/2004 sa uvádza: „V prípade, že plnenie nestačí
na vyrovnanie všetkých dlhov u toho istého veriteľa a že dlžník pri plnení neurčil, ktorý z viac dlhov (prípadne v akej časti) chce vyrovnať, neprechádza právo voľby, ktorý z viac dlhov bol uhradený, príp. v akej výške, na veriteľa. Pri splnení dlhu veriteľ totiž môže prejaviť svoju vôľu len v jednostrannom právnom úkone, ktorým plnenie prijme (ak si to vyžaduje povaha predmetu plnenia), a jeho prípadná vôľa, na ktorý z viac dlhov si plnenie započíta (ak nestačí poskytnuté plnenie na úhradu všetkých dlhov dlžníka), nemá žiadnu právnu relevanciu. Pri úvahe, ktorý z dlhov bol za tejto situácie vyrovnaný, potom možno vychádzať buď zo zásady priority (prednostného vyrovnania niektorého z viac dlhov, založeného napríklad na dobe ich splatnosti, na úrovni ich zabezpečenia, na ich povahe a pod.) alebo zo zásady proporcionality (pomerného vyrovnania všetkých dlhov). Ak sa nemôže uplatniť zásada priority, nakoľko pravidlá stanovené pre prednostné vyrovnanie dopadajú na viac dlhov, je treba postupovať - ako je zrejmé z povahy veci - podľa zásady proporcionality.“ Autori vyššie zmieneného článku dospeli k záveru, že aj napriek snahám Najvyššieho súdu ČR preklenúť nedostatok výslovnej úpravy uvedenej otázky v predpise upravujúcom občianskoprávne vzťahy výkladom, základné princípy súkromného práva nemôžu nahrádzať chýbajúce znenie zákona. Môžu byť len významnou interpretačnou pomôckou pri výklade právnych noriem.
30. Súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s uvedeným odôvodnením a z hľadiska prejednávanej veci akcentuje, že z dôvodu absencie výslovnej úpravy plnenia viacerých dlhov rovnakému veriteľovi v Občianskom zákonníku, prípadne inom predpise aplikovateľnom na daný právny vzťah, nie je možné (ani analógiou s ust. § 330 OBZ či § 34 ZP) dospieť k záveru, že žalovaná platbami z roku 2018, 2019 či 2020 plnila jej skôr splatné záväzky voči žalobcovi. V danom prípade bolo preukázané, že žalovaná minimálne od 18.4.2017 až do podania žaloby pravidelne (bez vynechania jedinej splátky) uhrádzala žalobcovi koncesionárske poplatky, na tento účel mala zriadené inkaso a splácala vždy aktuálnu dlžnú sumu, nemala vedomosť a ani nechcela splácať týmito splátkami nejaké staršie dlžné sumy. Žalovaná preukázala, že uhradila i splátky splatné v mesiacoch 06/2018 - 09/2018 a 06/2020. Platbami, ktoré žalovaná v daných mesiacoch realizovala, platila aktuálne dlžné sumy a tieto platby nie je možné pripočítať na úhradu iných (žalobcom ani presne nešpecifikovaných) predtým neuhradených mesačných poplatkov. Nárok žalobcu na zaplatenie koncesionárskych poplatkov za uvedené obdobia preto nie je dôvodný.
31. Za nedôvodný považoval súd i nárok žalobcu na zaplatenie sumy poštovného vo výške 1,45 eur, pretože žalobca ani nepreukázal, aké poštovné (za akú zásielku) mala žalovaná túto sumu uhradiť. Zároveň z dokazovania vyplynulo, že túto sumu žalovaná žalobcovi v platbe zo dňa 5.2.2019 uhradila. Žalobcovi súd nepriznal ani nárok na zaplatenie ďalšieho poštovného vo výške 1,85 eur. Žalobca síce preukázal, že žalovanej doručoval dňa 8.6.2020 písomnosť - výzvu na zaplatenie nedoplatku zo dňa 2.6.2020, keďže však išlo o nárok uplatňovaný voči žalovanej nedôvodne, súd dospel k záveru, že žalobcovi za tento list náhrada poštovného nepatrí.
32. Z ustanovenia § 10 ods. 3 zákona č. 340/2012 Z. z. vyplýva oprávnenie žalobcu požadovať zaplatenie pokuty od platiteľa v prípade, ak nezaplatí úhradu a poštové sadzby v lehote do 30 dní od doručenia výzvy. Pretože vzhľadom na vyššie uvádzané odôvodnenie súd považoval za nedôvodný nárok na zaplatenie úhrad i poplatkov za poštové sadzby, žalobcovi nie je možné priznať ani nárok na zaplatenie pokuty.
33. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
34. Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
35. O náhrade trov súd rozhodol v zmysle vyššie citovaných ustanovení § 255 ods. 1 CSP a § 256 ods. 1 CSP. V časti konania o zaplatenie sumy vo výške 281,59 eur žalobca vzal žalobu späť. Pretože žaloba bola vzatá späť s poukazom na žalovanou vznesenú námietku premlčania, zastavenie konania možno pričítať na ťarchu žalobcu, ktorý si v konaní uplatnil nárok, ktorý mu nebolo možné priznať a je povinný znášať trovy zastaveného konania. Žalobca je povinný znášať aj trovy zostávajúcej časti konania, v ktorej časti bola úspešná žalovaná, keď súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Celkovo vznikol nárok na náhradu trov konania žalovanej. Žalovaná si však náhradu trov konania neuplatnila a tieto jej nevyplývali ani zo spisu, preto súd žalovanej náhradu trov konania nepriznal.
36. Pre úplnosť súd dopĺňa, že o vrátení súdneho poplatku z časti konania, ktoré bolo zastavené, bude rozhodnuté samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Nitra na Krajský súd v Nitre. (§362 ods. 1 CSP)
V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka tohto konania. (§ 127 ods. 1 a ods. 2 CSP) V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). ( § 363 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 364 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP)
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 CSP)
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.