Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5S/70/2023

Uznesenie

Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: STATOK s. r. o., so sídlom Starohájska 6, 851 02 Bratislava, IČO: 47 575 158, zastúpeného: BADUCCI Legal, s.r.o., so sídlom Mostová 2, 811 02 Bratislava, IČO: 35 872 900, proti žalovanému: Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, so sídlom Dobrovičova 12, 812 66 Bratislava, IČO: 00 156 621, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. -613, č. z. 19205/2023 zo dňa 08.09.2023, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto

rozhodol:

Súd návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 31.10.2023 zamieta.

odôvodnenie:

1. Správnou žalobou zo dňa 31.10.2023, doručenou Správnemu súdu v Bratislave (ďalej len „správny súd“ alebo aj „súd“) toho istého dňa, sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. -613, č. z. 19205/2023 zo dňa 08.09.2023 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie Pôdohospodárskej platobnej agentúry č. 63481/2023/621-010 zo dňa 09.03.2023, ktorým bola žalobcovi uložená povinnosť vrátiť neoprávnenú platu vo výške XXX XXX,XX Eur, v súvislosti s uzavretou zmluvou o poskytnutí nenávratného finančného príspevku č. 042TN080061 zo dňa 11.03.2016, v znení Dodatku č. 1 zo dňa 19.09.2017, Dodatku č. 2 zo dňa 24.09.2018 a Dodatku č. 3 zo dňa 29.11.2019, a povinnosť zaplatiť penále vo výške 0,1 % zo sumy XXX XXX,XX Eur v zmysle o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, za každý aj začatý deň omeškania s úhradou uloženého odvodu, počínajúc dňom nasledujúcim po dni vykonateľnosti rozhodnutia až do zaplatenia, a odvolanie žalobcu zamietol.

2. Žalobca v správnej žalobe okrem iného navrhol, aby súd uznesením podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) priznal správnej žalobe odkladný účinok. Návrh na priznanie odkladného účinku odôvodnil tým, že mu bola napadnutými rozhodnutiami uložená povinnosť vrátiť celú sumu poskytnutého nenávratného finančného príspevku, pritom ju v súlade s uzavretou zmluvou investoval do aktivít projektu, v dôsledku čoho touto sumou nedisponuje. Zároveň nedisponuje ani finančnými prostriedkami potrebnými na úhradu takto vysokej sumy a ani hnuteľným alebo nehnuteľným majetkom v takom rozsahu. Z prehľadu výnosov, tržieb a zisku žalobcu (z webovej stránky www.finstat.sk) vyplýva, že ide o rozbiehajúcu sa spoločnosť, ktorá len v roku 2020 začala dosahovať významnejšie tržby z predaja vlastných výrobkov. V prípade okamžitého výkonu napadnutých rozhodnutí by došlo k blokácii účtov žalobcu a exekúciou by museli byť postihnuté aj veci, stroje, zariadenia žalobcu, bez ktorých nie je možné vykonávať jeho podnikateľskú činnosť. To isté platí aj pre prípadný výkon záložného práva Pôdohospodárskej platobnej agentúry k budove skladu. Vyššie uvedeným by došlo u žalobcu k závažnej a nenapraviteľnej ujme, ktorá by mala pre žalobcu likvidačný charakter, a to v situácii, keď je dôvodné predpokladať zrušenie žalobou napadnutých rozhodnutí. Žalobca zároveň uviedol, že priznanie odkladného účinku žalobe nie je v rozpore s verejným záujmom, ktorým pravdepodobne je v danom prípade riadny výkon kontroly hospodárenia

s prostriedkami štátneho rozpočtu, respektíve fondmi Európskej únie a uplatňovanie výsledkov takej kontroly. Žalobca je fungujúca obchodná spoločnosť, ktorá plánuje naďalej rozvíjať svoje podnikanie, a tým dosahovať vyššie výnosy tržby a zisky, preto prípadný odklad možného výkonu napadnutého rozhodnutia nebude mať žiaden negatívny dopad na verejný záujem.

3. Žalovaný sa k žalobe a k návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe vyjadril podaním zo dňa 26.03.2024. K návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe uviedol, že nesúhlasí s jeho priznaním. Uviedol, že žalobca svoje tvrdenia nenapraviteľnej ujmy predložil len prehľadom výnosov, tržieb a ziskov, z ktorých má vyplývať, že ide o rozbiehajúcu sa spoločnosť. Dôvod nevyhovieť návrhu žalobcu videl žalovaný najmä v nadväznosti na to, že pohľadávka Poľnohospodárskej platobnej agentúry je zabezpečená zmluvou o zriadení záložného práva k nehnuteľným veciam č. 951/18 zo dňa 28.05.2019.

4. Podľa : „Správny súd môže, ak osobitný predpis neustanovuje inak, na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom.“

5. Podľa „Ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.“

6. Podľa : „Písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sa nerozhodlo vo veci samej, môže obsahovať iba stručné odôvodnenie.“

7. Základným účelom priznania odkladného účinku správnej žalobe je ochrana toho, kto o jeho vydanie žiada, pričom ale musí byť braný zreteľ aj na verejný záujem reprezentovaný výrokom napadnutého rozhodnutia ukladajúceho povinnosť. Je výlučne na žalobcovi, aby označil zákonné dôvody hrozby vymedzené v , a zároveň niektorý z týchto dôvodov preukázal tak, aby bolo zrejmé, že nepriznanie odkladného účinku žalobe je spôsobilé reálne mu privodiť závažnú ujmu, hospodársku či finančnú škodu, závažnú ujmu na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Osvedčiť existenciu hrozby závažnej ujmy je povinnosťou navrhovateľa; hrozba pritom musí byť priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť, rovnako nesmie byť nepatrná, ale musí mať závažný dopad (uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. -174 zo dňa 29.01.2019, uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 30.05.2018). Z uznesenia Ústavného súdu SR č. k. -16 zo dňa 30.05.2017 vyplýva, že preukázanie takejto hrozby treba považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku. Vzhľadom na dôkazné bremeno, ktoré je na žalobcovi, má tento povinnosť preukázať existenciu hrozby možnej ujmy či iného nenapraviteľného následku, ktorý musí vyplývať z konkrétnych dôkazov ním predložených, ktoré by mohol súd vyhodnotiť. Pri rozhodovaní o takomto návrhu musí súd brať na zreteľ výnimočnosť tohto inštitútu, ktorým sa zasahuje do právoplatného a vykonateľného rozhodnutia orgánu verejnej správy, a musí sa posúdiť miera zásahu do práv žalobcu. Zároveň sa musí zhodnotiť intenzita preukázanej ujmy, škody a iného nenapraviteľného následku dotýkajúceho sa žalobcu, resp. životného prostredia, ako aj posúdenie z hľadiska rozporu s verejným záujmom.

8. Správny súd s prihliadnutím na ustanovenie v danej veci posudzoval, či sú splnené podmienky na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. V kontexte vyššie uvedených skutočností, týkajúcich sa zákonných predpokladov možnosti priznať odkladný účinok správnej žalobe a argumentácie žalobcu, súd v takto formulovanom tvrdení žalobcu nevidel skutočnú obavu odôvodňujúcu hrozbu alebo vznik závažnej ujmy. Žalobca neuviedol také konkrétne skutočnosti, z ktorých by vyplývala pre neho hrozba závažnej finančnej ujmy, poväčšine uvádzal všeobecné tvrdenia, a tiež nepredložil dôkazy, ktoré by takúto hrozbu preukazovali. Súd preto dospel k záveru, že žalobca v predmetnom návrhu tvrdenú hrozbu vzniku závažnej finančnej a hospodárskej škody hodnoverne neosvedčil.

9. Správny súd zastáva názor, že tvrdenia žalobcu uvádzané v žalobe ohľadom hrozby likvidácie žalobcu, nemožnosti ďalej vykonávať podnikateľskú činnosť, či nedisponovania potrebnými finančnými prostriedkami ani majetkom sú abstraktné, nekonkrétne a pohybujú sa v rovine všeobecných hypotéz. Žalobca vo svojom návrhu uvádzal tieto všeobecné tvrdenia o hrozbe závažnej ujmy, či značnej

finančnej škody, avšak bez toho, aby túto hrozbu relevantným spôsobom zdôvodnil a preukázal. Je nepochybné, že suma, ktorá je predmetom nenávratného finančného príspevku, a ktorú je žalobca v zmysle napadnutého rozhodnutia povinný vrátiť, vo všeobecnosti, nie je zanedbateľná, resp. pre bežnú osobu vysoká, túto však treba vnímať v kontexte s ďalšími skutočnosťami, ktorými je predovšetkým finančná situácia žalobcu. Žalobca v tejto súvislosti súdu uviedol len selektívne informácie ohľadom jeho tržieb, ziskov a celkových výnosov za roky 2016 – 2022, k čomu predložil tabuľky z webovej stránky www.finstat.sk, z ktorých vyplývajú maximálne tržby žalobcu vo výške približne XX XXX Eur, zisky v mínusových číslach a celkové výnosy v maximálnej výške za rok XXXX XXX XXX Eur, ktoré nepredstavujú relevantné ukazovatele celkovej finančnej situácie žalobcu. Žalobca účelovo poukázal na tie údaje z účtovnej závierky, ktoré sa mu hodili do jeho argumentácie, avšak súd musí pre účely posúdenia hrozby značnej hospodárskej škody alebo finančnej škody vychádzať z celkovej ekonomickej situácie žalobcu, o ktorej sa žalobca v konkrétnostiach nezmienil.

10. Správny súd preto vychádzajúc z verejne dostupných zdrojov (www.registeruz.sk, www.finstat.sk) zistil o základných majetkových pomeroch žalobcu, že žalobca mal majetok vo výške X,X A.. Eur podľa účtovnej závierky za rok 2022. Finančná situácia žalobcu teda nenasvedčuje tomu, že by žalobcovi mala hroziť likvidácia alebo platobná neschopnosť, v dôsledku zaplatenia sumy uvedenej v napadnutom rozhodnutí. Z jeho finančnej situácie nie je nijakým spôsobom možné vyvodiť žiadnu priamo hroziacu mu ujmu, hospodársku škodu alebo finančnú škodu. Navyše, súd dodáva, že v danom prípade ide o vrátenie poskytnutých finančných prostriedkov, teda vrátenie niečoho, čo už v minulosti žalobca dostal.

11. Správny súd v zmysle vyššie uvedeného konštatuje, že tvrdenia žalobcu v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe sú všeobecné, nekonkrétne, prípadne zavádzajúce, pričom hrozbu závažnej finančnej či hospodárskej ujmy, či iného vážneho nenapraviteľného následku, ako ani neexistenciu rozporu s verejným záujmom, žalobca nijako nepreukázal. Čo sa týka možnej blokácie účtov, resp. postihnutia vecí, strojov, zariadení žalobcu, žalobca tieto nekonkretizoval, preto súd tieto skutočnosti nemal ako preveriť, avšak vychádzajúc zo zistených celkových majetkových pomerov žalobcu sa tieto tvrdenia ani vo všeobecnej rovine nepreukázali. V tejto súvislosti súd dodáva, že nie je vecou správneho súdu, aby sám za žalobcu dotváral argumentáciu či vyhľadával dôkazy, ktoré by odôvodňovali priznanie odkladného účinku správnej žalobe.

12. Žalobca neosvedčil ani skutočnosť, že priznanie odkladného účinku správnej žalobe nie je v rozpore s verejným záujmom. Záujem na riadnom výkone kontroly hospodárenia s prostriedkami štátneho rozpočtu, respektíve fondami Európskej únie, sa nerealizuje tým, že sa spoločnosť, ktorá dostala nenávratný finančný príspevok a v súvislosti s jeho využívaním bolo zistených viacero porušení zmluvy o poskytnutí tohto príspevku či všeobecne záväzných predpisov, nechá ďalej podnikať a rozvíjať, ako uviedol žalobca. Verejný záujem je v danom prípade zabrániť ďalšiemu nezákonnému používaniu prostriedkov štátneho rozpočtu, respektíve fondov Európskej únie, a zabezpečiť jeho vrátenie.

13. Zároveň súd uvádza, že pri rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku žalobe nijakým spôsobom neposudzuje zákonnosť napadnutého rozhodnutia, ale prioritne posudzuje len splnenie podmienok vyplývajúcich z ustanovenia .

14. Vzhľadom na to, že žalobca v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe neosvedčil základné predpoklady jeho priznania definované v ustanovení , správny súd vychádzajúc z vyššie uvedeného v súlade s návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol.

15. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 ( v spojení s ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť ( ).