Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

58Cb/71/2021

Uznesenie

Okresný súd Bratislava II v sporovej veci žalobcu: Gopnik, s. r. o., IČO: 45 331 774, so sídlom Čierna Voda č. 178, proti žalovaným: 1.) BAUDE stavebná spoločnosť s. r. o., IČO: 36 703 869, so sídlom Brnianska 57, Bratislava 2.) TREENIUM inverso, s.r.o., IČO: 50 490 176, so sídlom Černyševského 10, Bratislava, 3.) EU IMMO s.r.o., IČO: 51 910 918, so sídlom Areál IN VEST 1179, Šaľa a 4.) RED_DUBY s. r. o., IČO: 51 255 162, so sídlom Sabinovská 15, Bratislava, o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, takto

rozhodol:

I. Súd návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia z a m i e t a .

II. Súd žalovaným v 1.) až 4.) rade nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Žalobca doručil súdu dňa 16.04.2021 návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ktorým žiadal aby súd zriadil záložné právo na nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného v 4.) rade evidované na liste vlastníctva č. XXXX, vedenom Okresným úradom Q., katastrálny odborom.

2. Žalobca svoj návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia odôvodnil tým, že na základe objednávky žalovaného v 1.) rade, ktorého jediným spoločníkom a konateľom je L. T., žalobca zabezpečil sádrokartonové a maliarske práce Polyfunkčného objektu TREENIUM na Mierovej ulici č. 1 v Bratislave, ktorý sa stavia na pozemku, a ktorý je vo výlučnom vlastníctve žalovaného v 2. ) rade, ktorého spoločníkom a konateľom je takisto L. T.. Spoločník a konateľ žalovaných v 1.) a 2.) rade L. T., žalobcu v rámci predmetnej objednávky a výkonu prác oboznámil so skutočnosťou, že nakoľko je majiteľom obidvoch spoločností on sám, práce sa vykonávajú pre spoločnosť žalovaného v 2.) rade, ako vlastníka polyfunkčného objektu a pozemku, avšak výkon stavebných prác a ich zaplatenie v prospech žalovaného v 2.) rade prepláca žalovaný v 1.) rade, nakoľko sa jedná o jeho dve spoločnosti, o ktorých rozhoduje on sám. Na základe uvedených zmluvne dohodnutých podmienok a súpisu presne vyšpecifikovaných vykonaných prác vystavil žalobca žalovanému v 2.) rade nasledovné faktúry: faktúru číslo 2000018 zo dňa 16.09.2020 s dňom splatnosti 30.09.2020 na sumu 3.500,- Eur a faktúru číslo 2000020 zo dňa 14.10.2020 s dňom splatnosti 28.10.2020 na sumu 7.413,53 Eur. Žalovaný v 1.) rade zaplatil iba faktúru č. 2000018 v sume 3.500.- Eur a s preplatením druhej faktúry č. 2000020 vo výške 7.413,53 Eur začal robiť obštrukcie. Žalovaný v 1.) rade dňa 08.12.2020 vrátil žalobcovi faktúru č. 2000020 na sumu 7.413,53 Eur s tým, že si mal údajne objednať iba práce, ktoré boli vo výške 3.500.- Eur zaplatené v intenciách faktúry číslo 2000018 zo dňa 16.09.2020. Nedobromyseľnosť a snaha o priameho úmyslu L. T. vyhnúť sa zaplateniu riadne odvedených prác vyplýva z odpovede žalovaného v 1.) rade na upomienku žalobcu zo dňa 14.12.2020, v ktorej nepravdivo, zavádzajúco a v rozpore so skutočným stavom veci samej uviedol, že práce vykonané podľa súpisu faktúry č. 2000020 boli objednané žalovaným v 2.) rade. L. T. sa ako spoločník a konateľ žalovaného v 1.) rade a žalovaného 2.) rade s pohnútkou a cieľom vyhnúť sa zaplateniu pohľadávok viacerých veriteľov zbavil svojho majetku výkonom záložného práva, a to priamym predajom zálohu zo dňa 01.02.2021 v prospech žalovaného v 3.) rade, ktorý následne

na to v krátkom termíne na základe Kúpnej zmluvy, evidovanej Okresným úradom Q., katastrálny odbor pod F.-XXXX/XX zo dňa 11.03.2021, tento majetok previedol na žalovaného v 4.) rade, čo sa dá kvalifikovať ako poškodzovanie práv veriteľa. V predmetnej veci žalobca existenciu peňažnej pohľadávky preukázal predloženými nevyvrátiteľnými a nespochybniteľnými listinnými dôkazmi s tým, že majetok L. T. prešiel zatiaľ dvomi novými vlastníkmi, personálne prepojenými a konajúcimi v zhode, s cieľom ohroziť a zmariť budúcu exekúciu v prospech žalobcu, pričom u žalovaných v 3.) a 4.) rade ide výslovne o personálne prepojenie, keď do 08.04.2021 mali sídlo na tom istom mieste. Žalobca týmto v plnom rozsahu osvedčil svoju dôvodnú obavu, že exekúcia bude ohrozená, nakoľko sa reálne uskutočnili účelové prevody vlastníctva k nehnuteľnosti. K rozhodujúcim skutočnostiam odôvodňujúcim potrebu nariadenia zabezpečovacieho opatrenia žalobca uviedol, že ohrozenie exekúcie spočíva v tom, že majetok žalovaného v 2.) rade bol prevedený na žalovaného v 3.) rade a následne v krátkom čase na žalovaného v 4.) rade, čo významne ovplyvňuje vymožiteľnosť pohľadávky žalobcu. Obava žalobcu, že exekúcia bude ohrozená, je v plnom rozsahu preukázaná a žalobca takisto osvedčil nebezpečenstvo, že exekúcia by mohla byť ohrozená. Je teda zrejmé, že účel sledovaný žalobcom, spočívajúci v zabezpečení jeho pohľadávky, je dôvodný a má oporu v zákone, nakoľko je predpoklad, že tento bude prevedený na štvrtú osobu, lebo aj žalovaný v 4.) rade sa zrejme bude zbavovať tohto majetku, aby ho „očistil a zbavil pasív“.

3. Podľa , a (ďalej tiež ako „CSP“), zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra. Výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.

4. Podľa ustanovenia , ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie. Podľa , neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

5. Podľa ustanovenia a , v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

6. Podľa ustanovenia veta prvá , súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

7. Podľa ustanovenia , ak súd nepostupoval podľa , nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa , inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

8. Podľa ustanovenia , návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným stranám až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho nariadenie odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí ani prípadné odvolanie navrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo neodkladné opatrenie nariadené.

9. Účelom zabezpečovacieho opatrenia je posilnenie postavenia veriteľa s cieľom, aby sa zamedzilo alebo zredukovalo možné nebezpečenstvo zmarenia uspokojenia pohľadávky veriteľa. Súd môže teda na návrh zriadiť záložné právo, ktoré má povahu riadneho záložného práva. V prípade plurality záložných práv na predmete záložného práva garantuje záložnému veriteľovi relevantné poradie podľa dňa jeho vzniku. Prostredníctvom nariadenia zabezpečovacieho opatrenia získa veriteľ postavenie záložného veriteľa a bude môcť pristúpiť k výkonu záložného práva na uspokojenie judikovanej pohľadávky v exekučnom konaní v súlade s aj napriek existencii skoršieho záložného práva.

10. Pred nariadením zabezpečovacieho opatrenia nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia, je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti. Osvedčenie znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Pri nariadení zabezpečovacieho opatrenia teda súd poskytne oprávnenej strane dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci nie je ešte náležite zistený, a teda že subjektívne právo ani jemu zodpovedajúca povinnosť nie sú celkom nepochybné. Dočasnou úpravou sa neprejudikujú práva a povinnosti sporových strán, ani posúdenie právneho vzťahu medzi nimi. Znamená to, že obsahom dočasnej úpravy v neskoršom konaní nie je súd viazaný a môže rozhodnúť inak. Predpokladom pre zriadenie zabezpečovacieho opatrenia je, že zriadením zabezpečovacieho opatrenia sa má odvrátiť možnosť zmarenia uspokojenia peňažnej pohľadávky v exekučnom konaní. Pri skúmaní obavy budúceho zmarenia exekúcie súd vychádza z konkrétnych skutkových okolností prípadu. Dokazovanie sa v tomto prípade nevykonáva, ale súd, ktorý rozhoduje o návrhu, musí mať osvedčené, že existuje obava, že exekúcia bude ohrozená. Z hľadiska osvedčenia relevantných skutočností by mal navrhovateľ poskytnúť dôkazy, ktoré jednoznačne osvedčia potrebu neodkladnej úpravy pomerov v dôsledku hrozby zmarenia exekúcie.

11. Pred nariadením zabezpečovacieho opatrenia súd musí vždy zvážiť, či zásah do práv dotknutej strany je primeraný žalobcom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov (zásada tzv. primeranosti zásahu). Pokiaľ ide o majetok, na ktorý sa má vzťahovať zabezpečovacie opatrenie, musí súd zohľadniť uvedenú zásadu primeranosti zásahov do majetkových pomerov dlžníka, a to aj vo vzťahu k pohľadávke, na zabezpečenie ktorej súd zriaďuje zabezpečovacie opatrenie. Z hľadiska rozsahu zabezpečenia tak nesmie vzniknúť zjavný nepomer. Súd by mal aj v tomto prípade rešpektovať zásadu a požiadavku proporcionality.

12. Z charakteru zabezpečovacieho opatrenia tak vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o potrebe jeho nariadenia. Žalobcom navrhované zabezpečovacie opatrenie sleduje zaistenie budúcej exekúcie voči žalovanému. Okrem existencie nároku musí však žalobca osvedčiť i to, že bez nariadenia zabezpečovacieho opatrenia by bola prípadná budúca exekúcia voči žalovanému ohrozená, pričom obava, že exekúcia bude ohrozená, musí byť reálna a musí hroziť bezprostredne. Dôvodom pre zriadenie zabezpečovacieho opatrenia môžu byť len skutočnosti, ktoré opodstatňujú obavu, že by prípadný výkon rozhodnutia mohol byť ohrozený. Ani existencia dlhu ešte sama osebe nemôže byť dôvodom pre zriadenie zabezpečovacieho opatrenia. Medzi skutočnosti, ktoré osvedčujú, že výkon rozhodnutia by bol ohrozený je predovšetkým také konanie žalovaného, ktorého dôsledkom je znižovanie hodnoty jeho majetku, ktorý možno výkonom exekúcie postihnúť alebo iné konanie, ktoré podstatnou mierou nepriaznivo ovplyvňuje jeho majetkové pomery.

13. Súd v prvom rade posúdil pravdepodobnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a uvádza, že nárok žalobcu nemožno považovať za dostatočne osvedčený. Z návrhu žalobcu vplýva, že na základe objednávky žalobca vykonal sadrokartónové a maliarske práce v polyfunkčnom objekte TREENIUM. Na základe tejto objednávky následne žalobca po vykonaní prác vystavil žalovanému v 1.) rade dve faktúry, a to faktúru č. 2000018 na sumu 3.500,- Eur a faktúru č. 2000020 na sumu 7.413,53 Eur. Faktúra č. 2000018 bola žalobcovi žalovaným v 1.) rade uhradená. Nakoľko nedošlo zo strany žalovaného v 1.) rade k úhrade faktúry č. 2000020, žalobca žalovaného v 1.) rade opakovane vyzýval na jej úhradu. Žalovaný v 1.) rade vo svojich odpovediach na upomienky a urgencie žalobcu opakovanie uviedol, že práce za ktoré bola vystavená faktúra č. 2000020 boli objednané žalovaným v 2.) rade, teda spoločnosťou TREENIUM inverso, s.r.o., a nie žalovaným v 1.) rade. Z uvedeného dôvodu žalovaný v 1.) rade žalobcovi túto faktúru vrátil s tým, že je potrebné aby táto bola vystavená na spoločnosť, ktorá si práce objednala, teda na spoločnosť TREENIUM inverso, s.r.o. S poukazom na uvedené súd konštatuje, že nárok žalobcu na zaplatenie sumy 7.413,53 Eur od žalovaného v 1.) rade nemal pre účely nariadenia zabezpečovacieho opatrenia za dostatočne osvedčený a to najmä s poukazom na fakt, že z komunikácie medzi žalobcom a žalovaným v 1.) rade, ako aj s predložených dôkazov je minimálne sporné, či si práce za ktoré bola vystavená faktúra č. 2000020 objednal u žalobcu žalovaný v 1.) rade alebo žalovaný v 2.) rade a teda, či mal za tieto práce zaplatiť žalovaný v 1.) rade, ako tvrdí žalobca alebo žalovaný v

2.) rade, ktorému však tieto práce doposiaľ neboli vyfakturované. V tejto časti súd rovnako považoval za potrebné poukázať na fakt, že žalobca sa domáhal zriadenia záložného práva na nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného v 4.) rade, avšak z jeho návrhu ani z predložených dôkazov nijako nevyplýva, že by mal žalobca voči žalovanému v 4.) rade akúkoľvek pohľadávku, ktorú by si chcel zabezpečiť ním navrhovaným zabezpečovacím opatrením.

14. Pokiaľ ide o osvedčenie, že prípadná budúca exekúcia voči žalovanému môže byť ohrozená, žalobca neosvedčil, že sa žalovaný 1.) rade, žalovaný 2.) rade a žalovaný 3.) rade zbavujú svojho majetku jeho predajom za nízku cenu, darovaním alebo zámenou za veci nižšej hodnoty. Skutočnosť, že žalovaný 1.) rade, žalovaný 2.) rade a žalovaný 3.) rade scudzili svoj majetok nie je dôkazom, že sa tak stalo s cieľom „očistiť a zbaviť ho pasív“ ako argumentuje žalobca. Žalobca sa len domnieva, že sa tak stalo s cieľom poškodiť záujmy žalobcu, avšak toto tvrdenie nebolo nijak osvedčené. Ak žalovaní zamýšľajú realizovať svoje práva vlastniť a scudzovať majetok, neznamená to nevyhnutne, že to robia s cieľom ohroziť budúcu exekúciu na ich majetok.

15. V neposlednom rade súd posúdil primeranosť zásahu do majetkových pomerov žalovaného v 4.) rade nariadením zabezpečovacieho opatrenia a ustálil, že tento zásah nemožno považovať za primeraný. Žalobca súdu ani približne neuviedol hodnotu nehnuteľností, ktorých založenia sa domáha, hoci mu ich hodnota musela byť aspoň približne zrejmá. Z verejne dostupných zdrojov, mal súd za preukázané, že hodnota pozemku, ako aj bytu, ktorého založenia sa žalobca domáhal je nepochybne mnohonásobne vyššia ako hodnota pohľadávky žalobcu ktorá predstavuje (“len“) sumu 7.413,53 Eur s príslušenstvom. Pohľadávka žalobcu by bola zriadením záložného práva nesporne zabezpečená v niekoľkonásobne vyššej výške vo vzťahu k cene založených nehnuteľností, čo vykazuje známky zjavne hrubého nepomeru. Vychádzajúc z nutnosti dodržania zásady proporcionality, zmyslom ktorej je, aby zriadením záložného práva zabezpečovacím opatrením nebola spôsobená ujma na základných právach žalovaného a aby takáto ujma nebola neprimeraná sledovanému cieľu, súd dospel k záveru, že nariadením zabezpečovacieho opatrenia v navrhovanom znení by došlo k neprimeranému zásahu do majetkových práv žalovaného v 4.) rade .

16. S poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti súd konštatuje, že v konaní nebolo preukázané splnenie všetkých procesných a materiálnych podmienok pre poskytnutie ochrany žalobcu prostredníctvom ním požadovaného zabezpečovacieho opatrenia.

17. Keďže súd návrh žalobcu v celom rozsahu zamietol mali žalovaní v 1.) až 4.) rade vo veci plný úspech (ustanovenie ). Avšak s poukazom na skutočnosť, že žalovaným v 1.) až 4.) rade žiadne trovy konania nevznikli a ani vzniknúť nemohli rozhodol súd tak, ako je uvedené v II. výroku tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.