Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_5To-19-2021.pdf
PDF · 105.38 KB
Case nature
Area
Subarea
5To/19/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Žovinca a sudcov Mgr. Kristíny Ferencziovej a JUDr. Kataríny Batisovej, v trestnej veci proti obžalovanému W. T., pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a) Trestného zákona a iné, o odvolaní prokurátora Okresnej prokuratúry Galanta proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 20.1.2021, č.k. 31T/142/2020-583, na verejnom zasadnutí konanom dňa 13.5.2021, pomerom hlasov 3:0, takto
rozhodol:
I. Podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 2 Trestného poriadku sa napadnutý rozsudok zrušuje vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu.
II. Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku sa obžalovaný
W. T., nar. XX.XX.XXXX v T., hlásený trvalý pobyt L., okr. Galanta, t. č. vo väzbe v ÚVV Leopoldov,
o d s u d z u j e
podľa § 208 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 3 a § 41 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona, s poukazom na § 36 písm. l) Trestného zákona, na úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 5 (päť) rokov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona sa na výkon uloženého trestu zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Galanta, rozsudkom zo dňa 20.1.2021 č. k. 31T/142/2020-583 uznal obžalovaného W. T. za vinného, že v bode 1/ najmenej od decembra 2019 až do 26.05.2020 v rodinnom dome na adrese O. N. XX, L. a na rôznych bližšie nešpecifikovaných miestach v katastri obce L. týral syna svojej družky P. T., nar. XX.XX.XXXX, s ktorým žil v spoločnej domácnosti, a to tým spôsobom, že mu systematicky a dlhodobo spôsoboval fyzické utrpenie, bil ho po rôznych častiach tela, spôsoboval mu početné tržné poranenia, popáleniny, krvné podliatiny, pomliaždeniny, modriny na hlave, krku, trupe, chrbte, na dolných a horných končatinách, hodil ho do vody bez jeho súhlasu, hodil ho do pichliačov, dával mu neprirodzene nohy k hlave, popálil ho žiarovkou na intímnych miestach, oblial ho vodou do ostrekovačov, ktorá ho štípala v očiach, vulgárne mu nadával, počas jazdy autom ho vystrkoval z okna a z dverí idúceho vozidla, zároveň svojim konaním - psychickým nátlakom vyvolával v maloletom strach, stres, obavy a iné obranné reakcie organizmu, čo má za následok negatívne osobnostné zmeny a prežívanie maloletého, v dôsledku konania obvineného maloletý P. trpí inými emočnými poruchami v detstve, poruchami vyprázdňovania a tzv. CAN syndrómom, v bode 2/ dňa 22.05.2020 si od neznámej osoby v obci L. neoprávnene zadovážil a do 16.00 hod. dňa 26.05.2020 v budove Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Galante, Hlavná ulica 13 pri sebe v
peňaženke neoprávnene prechovával plastové vrecko s tlakovým uzáverom, ktoré obsahovalo biely kryštalický materiál s hmotnosťou 88 mg obsahujúci účinnú látku metamfetamín v množstve väčšom ako 10 mg, čo predstavuje ani jednu jednorazovú dávku drogy, pričom v zmysle zákona NR SR č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov je metamfetamín zaradený do II. skupiny psychotropných látok, na zaobchádzanie s ktorými je potrebné povolenie Ministerstva zdravotníctva SR, teda v bode 1/ blízkej osobe spôsobil fyzické a psychické utrpenie bitím, spôsobením rán a popálenín rôzneho druhu, ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním, vyvolávaním strachu a stresu a iným správaním, ktoré ohrozilo jeho psychické a fyzické zdravie, v bode 2/ neoprávnene prechovával pre vlastnú potrebu psychotropnú látku, čím spáchal v bode 1/ zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, v bode 2/ úmyselný prečin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 171 ods. 1 Trestného zákona. Za to bol odsúdený podľa § 208 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 3 a § 41 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona, s poukazom na § 36 písm. l) Trestného zákona, na úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 3 (tri) roky a 6 (šesť) mesiacov. Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona bol na výkon uloženého trestu zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. 2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie prokurátor a to proti výroku o treste, v neprospech obžalovaného. Obžalovaný sa vzdal práva podať odvolanie. 3. Podané odvolanie odôvodnil prokurátor takto: Rozsudok vo výrokovej časti týkajúcej sa uloženia trestu odňatia slobody obžalovanému na dolnej hranici trestnej sadzby nepovažujem za primeraný a postačujúci na ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa. V ustanoveniach § 34 ods. 1. ods. 4 Trestného zákona je zakotvený účel trestu, ktorý vyjadruje aj morálne odsúdenie páchateľa trestného činu. Trest plní funkciu ochrany spoločnosti jednak pred páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabránenie v trestnej činnosti) a prvok individuálnej prevencie (výchovy k riadnemu životu), a jednak aj voči ďalším občanom - potenciálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti). Osobu páchateľa treba hodnotiť vo všetkých súvislostiach. Pri hodnotení osoby konkrétneho páchateľa treba posúdiť negatívny alebo pozitívny význam jeho osoby pre hodnotenie nebezpečnosti činu pre spoločnosť, ktoré vyplýva z jeho správania v spoločnosti. 4. Som toho názoru, že súd sa pri určovaní výmery trestu dôsledne neriadil tými ustanoveniami Trestného zákona, ktoré hovoria o účele trestu a súd teda neuložil trest primeraný ani spravodlivý. Súd sa totiž pri určovaní výmery trestu jednostranne zameral len na tie okolnosti, ktoré svedčia v prospech obvineného, opomenul však prihliadať aj na ďalšie okolnosti prípadu, ktoré sú z hľadiska určenia výmery trestu relevantné. 5. Obžalovaný spáchal mimoriadne závažnú násilnú trestnú činnosť na maloletej osobe ako aj drogovú trestnú činnosť, pričom polícia voči nemu vyprodukovala tak jednoznačné a usvedčujúce dôkazy, že vyhlásenie o vine bolo pre neho jediným rozumným východiskom v danej situácii, ktoré však, aj keď bolo súdom prijaté, podľa môjho názoru v žiadnom prípade neodôvodňuje uloženie trestu na dolnej hranici trestnej sadzby. Poukazujem najmä na zarážajúci spôsob násilného konania obžalovaného voči maloletému P.G., narodenému XX.XX.XXXX, ktorý konal neľútostne, ba priam sofistikovane, teda v čase, keď sa pri maloletom nenachádzala jeho vlastná matka. Uvedené je podporené aj objektívnym znaleckým skúmaním, ktoré preukázalo závažné následky na fyzickom a psychickom zdraví maloletého, ktoré môžu mať trvalé následky na jeho emočnom a kognitívnom vývoji a v budúcnosti môžu spôsobiť psychické problémy vrátane posttraumatickej stresovej poruchy. Rovnako aj drogová trestná činnosť, ktorej sa obžalovaný dopustil má o to väčší dopad, nakoľko túto páchal v prítomnosti maloletého, ktorého tak vystavil ďalšiemu negatívnemu vplyvu jeho protiprávneho konania, kedy obžalovaný bez zábran požíval psychotropné látky pred očami maloletého (čo vyplýva aj z výpovede maloletého). Súčasne poukazujem na dĺžku a intenzitu protiprávnej činnosti obžalovaného, ktorej sa dopúšťal opakovane už od decembra 2019, teda od času kedy začal žiť v spoločnej domácnosti s matkou maloletého P.G., pričom od nej dobrovoľne neupustil. Zistená duševná porucha u maloletého bola znalcom jednoznačne ustálená ako následok násilného konania obžalovaného, ktoré vyvolalo u maloletého závažné traumatizácie, pričom prejavy posttraumatickej stresovej poruchy ako aj adaptačné poruchy sa môžu uňho objaviť ešte aj v neskoršom období. Práve tak závažný následok spáchanej trestnej činnosti na psychickom zdraví maloletého odôvodňuje uloženie prísnejšieho trestu ako len trestu na dolnej hranici trestnej sadzby.
6. Pokiaľ by za tak závažnú násilnú trestnú činnosť, ktorá je ešte umocnená aj ďalšou trestnou činnosťou, a to drogovou, bolo akceptované uloženie nízkeho trestu, ktorý je v značnom nepomere k závažnosti spáchanej trestnej činnosti, obžalovaný by mohol nadobudnúť dojem o bagatelizovaní a ospravedlniteľnosti svojho konania. Argumentácia súdu, v ktorej poukazuje na doterajší život obžalovaného, ktorý bol doposiaľ len jeden krát súdne trestaný, avšak odsúdenie má zahľadené, pri posúdení ostatných okolností prípadu, najmä s poukazom na následky vyššie uvedeného protiprávneho konania, nie je komplexná vo vzťahu k vyvodeniu zodpovednosti a potrestania obžalovaného za spáchané trestné činy. 7. Preto uložený trest odňatia slobody vo výmere 3 rokov a 6 mesiacov považujem za neprimeraný a mierny, ktorý trest rozhodne u osoby obžalovaného nenaplní účel individuálnej a generálnej prevencie. Mám za to, že obžalovanému je potrebné uložiť trest prísnejší (a aj spravodlivejší), a to trest odňatia slobody minimálne 6 rokov. Takto uložený trest odňatia slobody bude možné považovať za taký trest, ktorý zabezpečí ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov (§ 34 Trestného zákona). Z uvedených dôvodov preto navrhujem, aby Krajský súd v Trnave ako odvolací súd s poukazom na ust. § 321 ods. 1 písm. e), ods. 2 Trestného poriadku napadnutý rozsudok vo výroku o treste zrušil a v zmysle ustanovenia § 322 ods. 3 Trestného poriadku vo veci sám rozhodol rozsudkom a uložil obžalovanému za spáchané trestné činy primeraný a spravodlivý trest, a to trest odňatia slobody, ktorý bude uložený v strede zákonnej trestnej sadzby. 8. Obžalovaný k odvolaniu prokurátora podal písomné vyjadrenie, v ktorom uviedol (skrátene): 9. Podľa nášho dojmu v spisovom materiály nie je produkovaný žiadny dokument, ktorý by mal charakter podania odvolania. V odôvodnení k odvolaniu zo dňa 19.02.2021 sa prokuratúra odvoláva na údajné odvolanie podané dňa 2l.1.2021, o ktorého existencii však máme pochybnosti, nakoľko súd pristúpil k opatreniu rozsudku doložkou právoplatnosti ku dňu 05.02.2021. Zároveň a v prípade preukázania skutočnej prítomnosti riadne zahláseného odvolania ku dňu 21.01.2021 musíme konštatovať, že toto odvolanie by malo len charakter bianco odvolania, pritom k doplneniu jeho odôvodnenia došlo až podaním dňa 23.02.2021, teda 2 týždne po uplynutí riadnej lehoty stanovenej pre tento opravný prostriedok. 10. V plnom rozsahu sa stotožňujeme so závermi prijatými súdom prvej inštancie, nakoľko sa kompletne a komplexne vyporiadavajú s celým produkovaným dôkazným stavom a naňho nadväzujúcou skutkovou a právnou situáciou. Závažnosť trestného činu uvedeného v bode 2 rozsudku vyhodnocujem ako nepatrnú, pričom tento aspekt by mal priaznivo vplývať aj na režim ukladania trestu. 11. K skutku v bode 1 rozsudku uvádzam, že žiadny z okruhu vyťažených svedkov nebol prítomný pri žiadnom incidente, pri ktorom došlo k vzniku poranení maloletého, a preto ich svedecké výpovede majú len charakter domnienok či hypotéz. V značnej miere sú zároveň ovplyvnené aj priamou citovou väzbou na maloletého, v dôsledku ktorej skutočnosti mohlo dôjsť k istej miere hyperbolizácie či extenzívnej expresívnosti. Ďalším významným momentom pri prieskume tu prejednávanej veci je aj okolnosť, že obvinený nemal v úmysle ubližovať maloletému. Snažil sa mu byť spoločníkom pri zriedkavom spoločnom trávení času, avšak z dôvodu jeho neskúsenosti mohlo dôjsť k výskytu zranení pri nevhodných hrách s maloletým pripadne k istým excesom z obvyklého rámca primeranosti, ktoré si však obvinený úplne neuvedomoval. Až s odstupom času a pod vplyvom obsahu produkovaných znaleckých posudkov je schopný si uvedomiť nevhodnosť svojho prístupu, ktorý súčasne aj úprimne ľutuje. Následne sme radi doplnili, že niektoré z incidentov opísaných v skutkovej vete po objasnení širších súvislostí cestou výpovede obvineného nevyznievajú až tak odsúdeniahodne ako v pôvodných intenciách. Nesnažíme sa žiadnym spôsobom marginalizovať nevhodnosť zostávajúcich prípadov, len sa snažíme komplexne usporiadať jednotlivé udalosti, aby mohli byť posudzované čo najobjektívnejšie. Taktiež by sme radi poukázali, že v danom prípade, našťastie, nedošlo, podľa záverov znaleckého skúmania k trvalým psychickým alebo fyzickým následkom a maloletý teda svoju traumu bol schopný prekonať. 12. Celkový prístup obžalovaného teda jasne a zreteľne vykazuje snahu o svoju nápravu cestou spravodlivo uloženého trestu. Aspekt prevýchovy je absolútne existujúci a vzhliadnuteľný už v tomto štádiu konania, kde doterajšie prejavy ľútosti rozhodne neboli len simulovaným prejavmi s cieľom zabezpečenia čo najnižšieho trestu. Uvedené deklaruje práve zdanie sa odvolania zo strany obžalovaného, hoci mu trest bol uložený pomerne výrazne nad dolnú hranicu trestnej sadzby. Nie je možné selektívne abstrahovať zo skutkového stavu moment nepriaznivého charakteru a výlučne len na ich základe odporúčať výšku trestu. Tento prístup zvolený prokuratúrou totiž vedie zákonite k neprimeranej tvrdosti a nesprávnosti.
13. Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu obžalovaný, ako aj prokurátor zotrvali na svojich stanoviskách. 14. Podľa § 315 Trestného poriadku o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd. Podľa § 316 ods. 1, ods. 3 Trestného poriadku: 1) Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné. 3) Odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že a) súd rozhodol v nezákonnom zložení, b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo c) hlavné pojednávanie bolo vykonané v neprítomnosti obžalovaného, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky. Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1. Podľa § 321 ods. 1 Trestného poriadku odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj a) pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto, že boli porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby, b) pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie, c) ak vzniknú pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy, d) ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona, e) ak je uložený trest neprimeraný, alebo f) ak je rozhodnutie o uplatnenom nároku poškodeného na náhradu škody v rozpore so zákonom. Podľa § 321 ods. 2 Trestného poriadku ak bolo odvolanie obmedzené podľa § 317 ods. 1 alebo 3, odvolací súd z dôvodu uvedeného v odseku 1 zruší len napadnutý výrok rozsudku. Ak však odvolací súd zruší hoci i len sčasti výrok o vine, zruší vždy súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré majú vo výroku o vine svoj podklad. Podľa § 321 ods. 3 Trestného poriadku ak preskúmava všetky výroky, ale je chybná len časť napadnutého rozsudku a možno ju oddeliť od ostatných, zruší odvolací súd rozsudok len v tejto časti; ak však zruší hoci aj len sčasti výrok o vine, zruší vždy súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré majú vo výroku o vine svoj podklad. Podľa § 322 ods. 1 Trestného poriadku ak po zrušení napadnutého rozsudku alebo niektorej jeho časti treba urobiť vo veci nové rozhodnutie, vráti odvolací súd vec súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, len vtedy, ak by doplnenie konania odvolacím súdom bolo spojené s neprimeranými ťažkosťami alebo by mohlo viesť k iným skutkovým záverom. Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. V neprospech obžalovaného môže odvolací súd zmeniť napadnutý rozsudok len na základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podané v neprospech obžalovaného; vo výroku o náhrade škody tak môže urobiť aj na podklade odvolania poškodeného, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody. 15. Krajský súd v Trnave ako odvolací súd podľa § 315 Trestného poriadku preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle § 316 Trestného poriadku a zistil, že nie je dôvod na zamietnutie odvolania v zmysle § 316 ods. 1 Trestného poriadku, ani na jeho zrušenie podľa § 316 ods. 3 Trestného poriadku. Odvolanie podal prokurátor ako oprávnená osoba, v zákonnej lehote a proti výroku o treste, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný. 16. Po preskúmaní napadnutého výroku, v rozsahu podaného odvolania a z dôvodov v ňom uvedených, dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie je dôvodné. 17. Rozsudkom citovaným v odseku 1 bol obžalovaný uznaný za vinného zo spáchania tam citovaného zločinu blízkej osoby a zverenej osoby a úmyselného prečinu nedovolenej výroby omamných a
psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 171 ods. 1 Trestného zákona. 18. Prvostupňový súd odôvodnil rozhodnutie o treste tak, že pokiaľ ide o trestnú sadzbu, obžalovanému mohol uložiť úhrnný trest odňatia slobody za spáchanie 1 prečinu a 1 zločinu v zákonnej sadzbe za trestný čin z nich najprísnejšie trestný, ktorým je týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a) TZ, a to od 3 do 8 rokov. U obžalovaného zistil 1 poľahčujúcu okolnosť - priznal sa k spáchaniu trestných činov a úprimne ich oľutoval, a žiadnu priťažujúcu okolnosť. Pri prevahe poľahčujúcich okolností sa horná hranica trestnej sadzby znížila o jednu tretinu rozdielu hornej a dolnej hranice trestnej sadzby na 6 rokov a 4 mesiace. Okolnosť, že spáchal viac trestných činov, neposúdil súd ako priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. h) TZ, ale ako okolnosť podmieňujúcu použitie vyššej trestnej sadzby podľa § 41 ods. 2 TZ (S 1/2011) zvýšením hornej hranice upravenej trestnej sadzby o jednu tretinu, čiže na 8 rokov, 5 mesiacov a 20 dní (R 32/2009). 19. Zistenia a právne závery uvedené v predchádzajúcom odseku považuje odvolací súd za správne. 20. Pokiaľ ide o druh trestu a jeho výmeru, prvostupňový súd v napadnutom rozsudku uviedol, že v zmysle § 34 ods. 6 TZ musel ukladať trest odňatia slobody. Pri určení výmery trestu prihliadol súd na postoj obžalovaného k svojej trestnej činnosti, ku ktorej sa od začiatku priznávala, hoci ju spočiatku zľahčoval, jeho doterajší život, kedy sa nedopúšťal závažnej ani početnej trestnej činnosti a hľadí sa na neho, akoby nebol odsúdený, ako i fakt, že v osobe poškodeného sa nejedná o príbuzného nejakým spôsobom, či už materiálne alebo duševne, odkázaného na obžalovaného, čiže pretrhnutie väzieb je jednoduchšie, ale i na mnohosť trestnej činnosti, a uložil mu trest pri dolnej hranici trestnej sadzby v trvaní 3 roky a 6 mesiacov, ktorý vzhľadom na dĺžku trestu nie je možné podmienečne odložiť. 21. S názorom prvostupňového súdu na výšku trestu, odvolací súd nesúhlasí. Pri rozhodovaní o jeho výške sa prvostupňový súd dopustil tej chyby, že nebral do úvahy všetky relevantné skutočnosti, resp. tie, ktoré vzal do úvahy, nesprávnym spôsobom vyhodnotil. 22. Z argumentácie prvostupňového súdu, citovanej v odseku 20 vyplýva, že súd bral do úvahy (i.) postoj obžalovaného k svojej trestnej činnosti, (ii.) jeho doterajší život, (iii.) na to, že v osobe poškodeného sa nejedná o príbuzného nejakým spôsobom, či už materiálne alebo duševne, odkázaného na obžalovaného, čiže pretrhnutie väzieb je jednoduchšie a (iv.) na mnohosť trestnej činnosti. 23. Chybou bolo, že súd neprihliadol na spôsob páchania zločinu týrania blízkej a zverenej osoby a na následky, ktoré tento skutok na maloletom poškodenom zanechal. V tomto odvolací súd v plnom rozsahu súhlasí s argumentáciou prokurátora, ktorá je citovaná v odseku 5 tohto rozsudku a preto na ňu odkazuje. Oba uvedené aspekty trestnej činnosti sú pritom, vzhľadom na ich závažnosť, veľmi dôležité pre úvahu o tom, aký účel by mal uložený trest odňatia slobody napĺňať a aká by mala byť jeho výška. Spôsob páchania tejto trestnej činnosti a jej následky určujú potrebu hľadieť na obžalovaného ako na osobu schopnú, bez akéhokoľvek racionálneho (nie však právne ospravedlniteľného) motívu, dopúšťať sa krutého správania voči bezmocnej osobe maloletého dieťaťa, na ktorom toto konanie zanechalo vážne následky na psychickom zdraví. Takéto správanie je nielen vysoko nebezpečné pre spoločnosť, ale je zároveň o hodné hlbšieho morálneho odsúdenia. 24. Priznanie sa obžalovaného k trestnej činnosti, ktoré nebolo od začiatku také úplne a jednoznačné, ako to nakoniec i uvádza prvostupňový súd, nie je v porovnaní so spôsobom páchania trestnej činnosti a jej následkami tak významné pre určenie výšky trestu, ako ich hodnotí prvostupňový súd. Rovnaká úvaha sa vzťahuje aj k zahladenému trestu obžalovaného a jeho predchádzajúcemu životu. 25. Prvostupňovým súdom uložený trest, z dôvodov uvádzaných prokurátorom a citovaných v odseku 6 tohto rozsudku, je neprimerané mierny a nie je spôsobilý naplniť účel individuálnej prevencie, generálnej prevencie, ani dostatočne nevyjadruje morálne odsúdenia páchateľa spoločnosťou. Preto dospel odvolací súd k záveru o potrebe zrušiť prvostupňový rozsudok v napadnutej časti, teda vo výroku o treste. 26. Námietky obžalovaného k zmeškaniu lehoty na podanie odvolania (odsek 9) nie sú dôvodné. Odvolanie prokurátora proti výroku o treste napadnutého rozsudku, v neprospech obžalovaného, bolo podané písomne dňa 21.1.2021 na Okresný súd Galanta a v spise sa nachádza na čísle listu 586. Nejde pritom o žiadne „bianco odvolanie“, ale odvolanie podané proti konkrétnemu výroku o treste, v neprospech obžalovaného, ktoré bolo neskôr, písomným podaním zo dňa 19.2.2021, odôvodnené. 27. Vyjadrenia obžalovaného k závažnosti skutku uvedeného v bode 2 rozsudku (odsek 10), nie je možné v plnom rozsahu akceptovať. Závažnosť tohto protiprávneho konania je totiž posudzovaná, pri ukladaní trestu, spoločne so závažnosťou zločinu, z ktorého spáchania bol uznaný za vinného, za ktoré sa ukladá jeden úhrnný trest. Preto samotná nižšia spoločenská nebezpečnosť prečinu podľa § 171 ods. 1 Trestného zákona, nemá rozhodujúci vplyv na výšku uloženého trestu.
28. Ďalšie vyjadrenia obžalovaného k okolnostiam spáchania skutku uvedeného v bode 1 napadnutého rozsudku (odsek 11), sú pre rozhodnutie o treste irelevantné, pretože smerujú k samotnému výroku o vine, ktorý je právoplatný a teda v tomto opravnom konaní nepreskúmavaný. 29. Posudzovanie primeranosti trestu je vecou aj toho, aký význam prikladá tá ktorá osoba, ktorá hodnotenie vykonáva, rôznym aspektom trestného činu, osobe páchateľa a okolnostiam prípadu. Obhajoba predložil vo svojom vyjadrení svoj vlastný pohľad na tieto otázky, pričom odvolací súd sa riadil úvahami, ktoré sú uvedené vyššie a ktoré sú v mnohom odlišné od názoru obhajoby. 30. Nakoľko dokazovanie na rozhodnutie o treste bolo vykonané prvostupňovým súdom v dostatočnom rozsahu, mohol odvolací súd, po zrušení výroku o treste, sám o ňom rozhodnúť v odvolacom konaní. 31. Pri zohľadnení všetkých vyššie uvádzaných skutočností, ktoré považuje odvolací súd za rozhodujúce pre určenie výšky trestu a účelu, ktorý by mal trest naplniť, dospel odvolací súd k záveru, že uloženie trestu vo výške 5 rokov bude dostatočné a primerané. Uložený trest je vo výmere, ktorá je viac odpútaná od dolnej hranice trestnej sadzby, ako trest uložený prvostupňovým súdom, čím je vyjadrená tak spoločenská nebezpečnosť konania obžalovaného, a zároveň umožňuje dlhším výkonom trestu dosiahnuť účel tzv. individuálnej i generálnej prevencie. 32. Rozhodnutie o spôsobe výkonu trestu bolo prvostupňovým súdom urobené správne a preto ho odvolací súd prevzal do výroku svojho rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.